Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625200215
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1625200215.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v právnej veci žalobkyne: X. S., Q.. XX.X.XXXX, W.
U. J., zast. JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou so sídlom Pribinova 3, Malacky, proti žalovanému:
R. U., Q.. XX.X.XXXX, W. U. D.. Y. XX, J., zast. JUDr. Róbertom Šegedom, advokátom so sídlom
Záhorácka 11A, Malacky, v konaní o určenie vlastníckeho práva a o vypratanie nehnuteľností, o návrhu

nanariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolanížalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduMalacky
zo dňa 3.3.2025, č. k. 7C/10/2025-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu žalobkyne z nehnuteľnosti, a to

rodinného domu na Q. I. Č.. XXXX/X T. J., ako i zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami v
okrese J., obci J., katastrálnom území J., a to rodinného domu na Q. I. Č.. X T. J., súpisné číslo XXXX,
postaveného na parc. č. XXXX, a parcely registra „O.“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 259 m2, zapísanej Okresným úradom Malacky, katastrálnym
odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J., najmä previesť vlastnícke právo, zriadiť
záložnéprávo,uzavrieťnájomnúzmluvualeboakýmkoľvekinýmspôsobomzaťažiťinýmiprávamitretích

osôb, a to až do právoplatného skončenia konania o určení vlastníckeho práva.

2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods.
1, 2, § 330 ods. 1, 2 CSP odôvodnil splnením zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia, keď žalobkyňa osvedčila ňou tvrdené skutočnosti, vrátane základných predpokladov pre
dôvodnosť nároku vo veci samej, ako aj požiadavku neodkladnosti, resp. naliehavosti požadovaného

neodkladného opatrenia. Uviedol, že zo žalobkyňou opísaných skutočností a priložených listinných
dôkazov zistil, že medzi sporovými stranami došlo dňa 28.11.2016 k uskutočneniu zmluvného vzťahu-
kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobkyňa ako predávajúca odplatne previedla do vlastníctva
žalovaného ako kupujúceho rodinný dom na Q. I. Č.. XXXX/X T. J. so zastavanou plochou a nádvorím
o výmere 259 m2 a za dohodnutú kúpnu cenu 130.000 eur. Žalobkyňa podľa osvedčenia o pravosti
podpisu listinu podpísala dňa 27.11.2017. Podľa čl. IV. kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena uhradená

v troch častiach, a to dňa 4.10.2016 ako záloha v sume 20.000 eur, ďalšia čiastka v sume 104.000
eur z úveru SLSP, a.s., z ktorej mal byť vyplatený úver v ČSOB banke, a.s., pričom zvyšná časť
úveru mala byť žalobkyni zaslaná na jej účet a doplatok v sume 6.000 eur mal byť uhradený pri
podpise kúpnej zmluvy. V čl. VI. bod 1. kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho (žalovaný) podá žalovaný a
predávajúca splnomocnila kupujúceho na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetu kúpy,

ako aj na všetky úkony týkajúce sa predmetného prevodu. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa
14.12.2017 pod č. V 6363/2017. Sporové strany začali žiť ako partneri v uvedenej nehnuteľnosti eštev čase, kedy tieto boli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Z partnerstva pochádza maloletá dcéra
narodená 8.12.2016. Sporové strany sa mali rozísť koncom roka 2023 s tým, že žalovaný sa mal z
nehnuteľnosti odsťahovať v januári 2024 a od februára 2024 mu začala žalobkyňa na základe ich dohody

posielať pravidelne každý mesiac sumu 300 eur, aktuálne 400 eur, na splátku hypotéky, ktorá mala
byť na podnet žalovaného ponížená o sumu rodinného poistenia (100 eur). Podľa tvrdení žalobkyne
sa mali sporové strany pri odchode žalovaného z nehnuteľnosti dohodnúť, že tento jej rodinný dom
späť predá, a to za kúpnu cenu rovnajúcu sa zostatku hypotéky, čo si žalovaný následne rozmyslel.
Žalovaný sa začal žalobkyni vyhrážať, že dom predá a ju z neho vyhodí, čo malo začať po tom, ako dňa

5.12.2024 na informatívnom stretnutí rodičov bolo dohodnuté, že bude prispievať na výživu maloletej
dcéry sumou 250 eur. Nehnuteľnosti jej odpredať odmieta, od januára 2025 s ňou prestal komunikovať,
žalobkyni a jej maloletému synovi J. mal dňom 30.1.2025 zrušiť trvalý pobyt v nehnuteľnosti a od
5.2.2025 začal ponúkať predmetné nehnuteľnosti na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie, čo má
vyplývať z inzerátu uverejneného na portáli bazos.sk. Výzvou zo dňa 12.2.2025 ju žalovaný vyzval na
vypratanie nehnuteľnosti najneskôr do 31.3.2025, a to z dôvodu, že jej nesvedčí vlastnícke, užívacie

a ani iné právo k predmetnej nehnuteľnosti. Do nehnuteľnosti chodí realitná maklérka na obhliadky
spolu so záujemcami o kúpu. Od februára 2024 žalobkyňa uhrádza mesačné platby žalovanému
určené na splátku hypotéky, prepláca mu aj ostatné platby, vrátane preddavkových platieb za energie.
Potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vzhliadol predovšetkým v
aktívnom konaní žalovaného, ktorý podniká kroky smerujúce k zmene vlastníckeho práva k označenému

rodinnému domu s pozemkom, tento rodinný dom ponúka na predaj a žalobkyňu žiada v lehote do
31.3.2025 o ich vypratanie. Z opísaného konania žalovaného vyvodil existenciu predpokladov pre
neodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi sporovými stranami, a to preto, aby sa eliminovalo riziko
právneho zhoršenia právnej pozície žalobkyne do takej miery, že by jej bolo zbytočné uchádzať sa o
konečnú ochranu. Uviedol, že v prípade, ak by žalovaný účinne previedol vlastnícke právo k rodinnému

domu s pozemkom na tretiu osobu skôr, ako by sa skončilo konanie o určenie vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam, žalobkyňa by sa nemusela vôbec domôcť svojho vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam. Okrem toho súd prvej inštancie zvažoval aj skutočnosť, či nárok vo veci
samej,ktorémusamáposkytnúťochrana,jeaspoňvzákladnomohľadeosvedčenýadospelkzáveru,že
naliehavý právny záujem, ktorého preukázanie žalobkyňou predstavuje predpoklad dôvodnosti žaloby o

určenie, sa javí byť z opisu tvrdených skutočností nateraz pravdepodobný, nakoľko žalobkyňa namieta,
že kúpna zmluva na sporné nehnuteľnosti bola oboma stranami považovaná od začiatku za zastretý
právny úkon, ako „divadlo pre banku“, niečo, čo banka od nich vyžaduje, avšak v skutočnosti sa
nikdy podľa toho nesprávali, keďže žalobkyňa nikdy nemala v úmysle previesť vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam. Právnemu úkonu mala chýbať vážnosť a vôľa, žalovaný mal rovnako vždy akceptovať

a plne rešpektovať skutočnosť, že nehnuteľnosti vlastnícky patria žalobkyni a vždy sa mal podľa toho
aj správať. O existencii akejsi pomyselnej dohody medzi sporovými stranami by podľa predbežných
zistení súdu mohli svedčiť aj doklady predložené žalobkyňou o realizovaní pravidelných platieb za
obdobie od 9.2.2024 do 10.1.2025, ktoré sú v prevažnej miere označené ako hypotéka splátka X..
Vo vzťahu k druhému žalobou uplatnenému nároku na vypratanie nehnuteľnosti žalovaným, tento

považoval súd prvej inštancie nateraz za predčasne uplatnený, nakoľko sporné nehnuteľnosti teraz
obýva žalobkyňa, nie žalovaný. Na základe opísaných celkových okolností uzavretia kúpnej zmluvy
medzi žalobkyňou a žalovaným na rodinný dom s pozemkom, ktorý obývali na začiatku obe strany
sporu ako partneri spoločne, a na základe pravidelného vykonávania platieb žalobkyňou žalovanému,
prvoinštančný súd považoval nariadený zásah do vlastníckeho práva žalovaného prostredníctvom

neodkladného opatrenia za adekvátne obmedzenie trvajúce do právoplatného skončenia sporu vo
veci samej. Záverom upozornil, že týmto rozhodnutím neprejudikuje rozhodnutie v konaní o žalobe, v
ktorom bude rozhodovať na základe riadneho dokazovania s konečnou platnosťou, pričom predmetom
sporu bude určenie vlastníckeho práva a s tým súvisiace dokazovanie a následné posúdenie splnenia
predpokladov pre žalobu o uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosti a s tým súvisiace dokazovanie.

Nakoľko sa jedná o nemeritórny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v rámci konania
o veci samej, o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc napadnuté
uznesenie pre nesprávne skutkové zistenia v celom rozsahu zrušiť za súčasného priznania nároku na

náhradu trov odvolacieho konania žalovanému. Podanú žalobu označil za nedôvodnú a šikanóznu,
nestotožnil sa s tvrdeniami uvedenými pod bodmi II.- V. žaloby. Uviedol, že žalobkyňou opísané konanie,
na základe ktorého sa snaží dosiahnuť zmenu vlastníckeho práva, vychádza z nepravdivých a lživých
tvrdení, a ak by sa skutočne stalo tak, ako to opisuje žalobkyňa, mohlo by podľa jeho názoru zakladaťskutkovú podstatu trestného činu úverového podvodu podľa § 222 Trestného zákona, resp. krivého
obvinenia podľa § 345 Trestného zákona. Potvrdil, že dňa 28.11.2016 uzatvoril so žalobkyňou kúpnu
zmluvu na predmet vymedzený v žalobe, z ktorej je zrejmé, že žalobkyňa ju podpísala dňa 28.11.2016

a 28.11.2016 podpis riadne osvedčila na matrike. Následne dňa 28.11.2016 žalobkyňa ako záložca
podpísala aj záložnú zmluvu so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Už uvedené listiny zásadne spochybňujú jej
tvrdenia, že nikdy nemala v úmysle previesť na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Podľa
neho je viac ako zrejmé, že žalobkyňa uvádza nepravdu o okolnosti, ktorá by mohla mať podstatný
významprerozhodnutievoveci.Žalobkyňasimuselabyťvedomá,žetietodvaprávneúkonyvyjadrujújej

skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, že ich neuzatvára v tiesni za nápadne nevyhovujúcich podmienok, čo
vyplýva aj z prehlásenia v kúpnej zmluve. Listom zo dňa 12.7.2017 SLSP, a.s. vyzvala žalovaného, aby
splnil podmienky úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX po poskytnutí úveru, a to predloženie aktuálneho
listu vlastníctva, na ktorom je žalovaný ako dlžník zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti financovanej z
úveru do 6 mesiacov od úplného poskytnutia úveru. Nakoľko žalovaný si nebol vedomý, že nedošlo
k podaniu návrhu na vklad do katastra na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2016 (uvedené mal

vybaviť finančný poradca), tak bol nútený, nakoľko nedisponoval ďalším originálom kúpnej zmluvy,
ktorú by mohol zavkladovať do katastra, podpísať kúpnu zmluvu, kde došlo k overeniu podpisu až
dňa 27.11.2017. Obsah kúpnej zmluvy bol totožný a žalobkyňa o tejto skutočnosti vedela, nakoľko
žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky z úveru práve na kúpu tohto rodinného domu, t.
j. išlo o splnenie podmienok financujúcej banky a konvalidáciu nedostatku, ktorý mal podľa dohody

vybaviť finančný poradca. Uvedené vysvetľuje žalobkyňou tvrdený rozdiel medzi overením podpisu
kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2016, nie však zamlčanie týchto skutočností žalobkyňou pred súdom.
Naviac suma, za ktorú žalovaný nehnuteľnosť kúpil (130.000 eur), vychádzala čiastočne aj z podkladov
znaleckého posudku č. 151/2011 znalca Z.. R. P. objednaného právnou zástupkyňou žalobkyne dňa
8.7.2011 (115.000 eur). Žalobkyňa sa v blízkej minulosti pred podaním tejto šikanóznej žaloby pokúšala

nehnuteľnosť od žalovaného kúpiť, keď napr. 3.2.2025 mu poslala sms, kde sa ho pýtala na kúpnu cenu
za dom a dňa 5.2.2025 mu ponúkla za dom kúpnu cenu 130.000 eur. Aj z uvedeného je zrejmé, že
žalobkyňanikdynespochybňovalavlastníckeprávožalovaného,nakoľkovšaknedošlokdohodeovýške
kúpnej ceny, rozhodla sa podať túto šikanóznu žalobu založenú na nepravdivých (možno až úmyselne
zamlčaných) skutočnostiach s cieľom nezákonne sa obohatiť na úkor žalovaného. Nespornosť jeho

vlastníckeho práva dokonca konštatuje v bode III. žaloby, keď sama uvádza, že účastníci sa rozprávali o
možnosti/ pláne predaja rodinného domu žalobkyni už v januári 2024 (žalovaný výslovne popiera, že by
kúpna cena sa mala rovnať zostatku jeho hypotéky). Dodal, že suma 300 eur, ktorú žalobkyňa svojvoľne
označuje ako splátku hypotéky, je v skutočnosti dohodnuté nájomné za užívanie rodinného domu. Je
tak zrejmé, že vo vzťahu k vlastníckemu právu k rodinnému domu neboli a nie sú pochybnosti, medzi

účastníkmi je sporná len kúpna cena, za ktorú chcela žalobkyňa rodinný dom nadobudnúť, ohľadom
čoho sa nedohodli, a preto sa žalovaný rozhodol tento inzerovať a predať za reálnu kúpnu cenu, o čom
svedčil aj záujem potencionálnych kupcov. Naviac finančná situácia žalobkyne ani v roku 2024 a ani
v súčasnosti neumožňuje kúpiť rodinný dom za inzerovanú kúpnu cenu, a preto žalobkyňa plní svoje
vyhrážky a robí všetko pre zmarenie predaja rodinného domu. Žalobkyňa si je vedomá toho, že žalovaný

nehnuteľnosť predáva za 250.000 eur a týmito krokmi odradila záujemcov o kúpu, čím žalovanému
vzniká škoda. K odvolaniu žalovaný pripojil kúpnu zmluvu zo dňa 28.11.2016, záložnú zmluvu zo dna
28.11.2016, zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 28.11.2016, výzvu SLSP, a.s. zo dňa 12.7.2017, sms-
komunikáciu a znalecký posudok Z.. P. č. 151/2011.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Uviedla, že žalovaný žiadnym spôsobom v odvolaní nespochybnil právne posúdenie
veci. Zotrvala na všetkých doterajších tvrdeniach, ktoré v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia opísala pravdivo s tým, že preukázanie toho, že sa skutočne jednalo o zastretý právny
úkon bude predmetom ďalšieho dokazovania vo veci samej. Žalovaný právnu argumentáciu opiera

o nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré žalobkyňa kategoricky popiera. Nie je pravdivé tvrdenie
žalovaného, že by si nebol vedomý skutočnosti, že neprišlo k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho
práva a ani, že toto mal vybaviť finančný poradca, že žalobkyňa nikdy nespochybňovala jeho vlastnícke
právo. Naopak žalovaný nikdy nespochybňoval vlastnícke právo žalobkyne k rodinnému domu, vždy
ho rešpektoval a o rodinnom dome v J. na Q. I. sa vždy vyjadroval ako o jej dome. V tejto súvislosti

bude žalobkyňa navrhovať na preukázanie jej tvrdení výsluch viacerých svedkov. Rovnako namietala
aj tvrdenie, že by suma 300 eur, ktorú žalovanému mesačne uhrádza, mala predstavovať dohodnuté
nájomné za užívanie rodinného domu, nakoľko medzi sporovými stranami nikdy neprišlo k dohode o
nájme a ani o výške nájomného, ale vždy vo vzájomnej komunikácii riešili iba platby za hypotéku. Súdprvej inštancie tak riadne a dôsledne zhodnotil dôkazy, a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, a
na základe toho vecne správne rozhodol a rozhodnutie aj postačujúco odôvodnil.

5. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že rovnako sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k
žalobe a odvolania, zotrváva na všetkých ním uvádzaných skutočnostiach, ktoré navyše žalobkyňa vo
vyjadrení nepopiera, a to najmä vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 28.11.2016, ktorú v žalobe účelovo
a klamlivo označila ako „bez úradného osvedčenia podpisu“. Tvrdenia žalobkyne sa tak nezakladajú na
pravde a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu sú vymyslené s cieľom poškodiť žalovaného na jeho

právach a tým sa na jeho úkor bezdôvodne obohatiť.

6. Žalobkyňa v stanovenej lehote odvolaciu dupliku na výzvu súdu nedoručila.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, prejednal odvolanie žalovaného

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP)
a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho
zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné
vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne
hroziacej ujmy či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či
už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky
subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobou. Uvedené neplatí v prípade, ak
sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, ktorým sa

má zabezpečiť definitívna ochrana (napr. zdržovacie nároky). Vylúčené je preto poskytnutie tejto
procesnej ochrany zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Aj v prípade, že sú splnené
formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd
musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretíchosôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného
nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá
aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

(spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd
nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP a pri rozhodovaní vychádza z návrhu
nanariadenieneodkladnéhoopatreniaalistinnýmidôkazmiosvedčenýchskutočností.Navrhovateľmusí
preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o
potrebetejtoprocesnejochrany(spravdepodobniťnaliehavúpotrebudočasnejochrany,akoajexistenciu

nároku vo veci samej).

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zo žalobkyňou predložených dôkazov a po posúdení
jej argumentácie správne dospel k záveru o splnení predpokladov pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia, ktorým je žalovanému dočasne, do právoplatného skončenia konania o
určenie vlastníckeho práva, obmedzené vlastníkovi prislúchajúce právo nakladať s nehnuteľnosťou a

rozhodovať o jej ďalšom faktickom a právnom osude. Žalobkyňa vo veci samej namieta absolútnu
neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2016, ako právneho titulu, na základe ktorého sa mal vlastníkom
sporných nehnuteľností stať žalovaný. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, žalobkyňa pre
účely nariadenia neodkladného opatrenia predloženými listinnými dôkazmi (inzercia z internetového
portálu bazoš.sk, oznámenie o zrušení trvalého pobytu a výzva na vypratanie nehnuteľnosti zo

dňa 12.2.2025) osvedčila naliehavosť potreby ingerencie súdu do súčasných pomerov sporových
strán, ktorá je daná aktívnym konaním žalovaného smerujúcim k predaju nehnuteľností, ktoré sú
predmetomzákazu,avysťahovaniužalobkynesjejmaloletýmideťmiznehnuteľnosti.Naviacjepotrebné
uviesť, že žalovaný tieto skutočnosti v odvolaní ani nespochybňoval, naopak potvrdil svoj aktuálny
záujem sporné nehnuteľnosti predať. Súčasne žalobkyňa pre účely nariadenia neodkladného opatrenia

osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami založeného kúpnou zmluvou zo dňa
28.11.2016, ktorej platnosť v konaní napáda tvrdeniami o absencii existencie skutočnej, slobodnej
a vážnej vôle sporových strán, a ktorých preukázanie bude vecou dokazovania v konaní o veci
samej. Ňou uvádzané skutočnosti, ktorými spochybňuje vlastnícke právo žalovaného, ktorý je ako
vlastník sporných nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností, súčasne spravdepodobňujú aj záver

o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ako základného procesného
predpokladu určovacej žaloby. Pri závere o proporcionalite a efektívnosti požadovaného neodkladného
opatrenia, ktoré do právoplatného skončenia konania obmedzuje výkon žalobkyňou spochybneného
vlastníckeho práva žalovaného, súd prvej inštancie správne prihliadol aj na to, že žalobkyňa listinnými
dôkazmi osvedčila, že žalovanému hradí náklady na hypotéku, poplatok za komunálny odpad, poistenie,

daňovú povinnosť. Zo žalovaným predloženej sms- komunikácie so žalobkyňou naviac vyplýva, že
žalovaný ani nemal vedomosť o výške nákladov spojených s užívaním rodinného domu. Napadnuté
uznesenie žalovaný považoval za nesprávne z dôvodu, že vychádza z nesprávnych skutkových tvrdení,
keď tie, ktoré uviedla žalobkyňa, označil za nepravdivé. Pri prísnej viazanosti odvolacími dôvodmi je
potrebné v súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaného zdôrazniť, že žiaden z ním predložených

listinných dôkazov nateraz sám o sebe zásadne nespochybňuje a nevylučuje hodnovernosť žalobkyňou
uvádzaných podstatných skutkových tvrdení. Naopak väčšina žalovaným predložených listinných
dôkazov sa týka skutočností, ktoré nie sú v konaní sporné, a ktoré v žalobe uvádzala aj samotná
žalobkyňa (uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2016, záložná zmluva zo dňa 28.11.2016, zmluva o
splátkovom úvere zo dňa 28.11.2016). Žalovaný neosvedčil ani ním prezentované skutkové vysvetlenie

k časovému rozdielu medzi uzavretím zmluvy a zavkladovaním vlastníckeho práva, ktorým žalobkyňa
podporovala svoju argumentáciu. Ním predloženou kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2016 a na nej
vyznačenou osvedčovacou doložkou len vyvrátil tvrdenie žalobkyne, že jej podpis na kúpnej zmluve
nebol v čase podpisu úradne osvedčený. Z obsahu žalovaným predloženej sms- komunikácie rovnako
nemožno vyvodiť skutočnosti, ktoré mali byť rozhodné v čase podpísania kúpnej zmluvy (existenciu

skutočnej, vážnej a slobodnej vôle predať nehnuteľnosti žalovanému).

17. Zhrnúc uvedené, pri argumentácii spochybňujúcej existenciu a danosť slobodnej, skutočne a
vážnej vôle, ako esenciálneho predpokladu pre platnosť každého právneho úkonu, ktorej preukázanie
v konaní bude zaťažovať žalobkyňu, odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o

uprednostnení ochrany žalobkyne, ktorej v prípade úspechu v konaní a nenariadenia požadovaného
neodkladného opatrenia a s tým spojeného úspešného predaja sporných nehnuteľností tretej osobe,
reálnehrozí,žekonečnérozhodnutienebudemaťpreňuvčaseprávoplatnéhoskončeniakonaniareálny
význam.18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie nemeritórneho neodkladného opatrenia rozhodne
súd prvej inštancie v meritórnom rozhodnutí.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).