Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100048
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny

Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej,
v právnej veci žalobcu: VACUUMSCHMELZE, s.r.o., so sídlom Horná Streda 1325/14, 916 24 Horná
Streda, IČO: 35 727 110, zast.: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., so sídlom:
Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín,
so sídlom Hodžova 36, 911 01 Trenčín, IČO: 35 627 620, v konaní o preskúmanie zákonnosti Protokolu
žalovaného č. ITN-42-3-2.3/P-E24, A25-23 zo dňa 28. novembra 2023 v znení Dodatku č. 1 k protokolu
č. ITN-42-3-2.3/P-E24, A25-23 zo dňa 04. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd Protokol žalovaného Inšpektorátu práce Trenčín č. ITN-42-3-2.3/P-E24, A25-23 zo dňa 28.
novembra 2023 v znení Dodatku č. 1 k protokolu č. ITN-42-3-2.3/P-E24, A25-23 zo dňa 04. decembra
2023 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce Trenčín (ďalej len „žalovaný“) vykonal v období od 11.10.2023 do 28.11.2023
u zamestnávateľa VACUUMSCHMELZE, s.r.o., so sídlom Horná Streda 1325/14, 916 24 Horná
Streda, IČO: 35 727 110 (ďalej len „žalobca“) ako kontrolovaného subjektu, v sídle žalobcu a na
Inšpektoráte práce Trenčín inšpekciu práce, zameranú na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení
pracovnoprávnych a mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania za kontrolované obdobie 07/2023 – 9/2023.

2.Dňa28.11.2022žalovanývyhotovilProtokolovýsledkuinšpekciepráceč.ITN-42-3-2.3/P-E24,A25-23
(ďalej len „Protokol“) podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona
č. 125/2016 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006
Z. z.“ alebo „zákon o inšpekcii práce“), v ktorom uviedol zistené nedostatky v oblasti pracovnoprávnych
vzťahov. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nebolo zistené.

3. V rámci pracovnoprávnych vzťahov žalovaný v Protokole v časti B bode 1 uviedol, že žalobca vopred
neprerokoval so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie
trvať, a taktiež nevydal zamestnancovi písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jehotrvaní, čím porušil ust. § 55 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Zákonník práce“). Porušenie podľa žalovaného spočívalo v tom, že žalobca
vopred neprerokoval so zamestnancom A. B., nar. XX.XX.XXXX, (Pracovná zmluva od 01.05.2004,

Dohoda o zmene pracovnej zmluvy odo dňa 01.03.2019, druh práce: expedient), dôvod preradenia
na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Uviedol, že dňa 04.09.2023 C. D. – vedúci
strediska VERSTAND, oznámil tomuto zamestnancovi, že bude preradený na miesto v sklade, kde
je E. F. – vedúci skladu, pričom jeho prácou bude prijímať a vydávať tovar. Dňa 04.09.2023 A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, vykonával prácu na pozícii expedient v zmysle platnej pracovnej zmluvy v znení

Dodatku zo dňa 01.03.2019. Podľa žalovaného, žalobca ani do prerokovania Protokolu nepreukázal,
že pred preradením zamestnanca ako zamestnávateľ informoval tohto zamestnanca o základných
aspektoch preradenia, najmä dôvode preradenia a dobe jeho trvania. Porušenie tiež spočíva v tom, že
kontrolovaný subjekt nevydal zamestnancovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, na základe posledného Popisu
pracovného miesta „expedient“ zo dňa 01.03.2019 písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú
prácu a o jeho trvaní. Žalovaný zistil, že na základe posledného Popisu pracovného miesta „expedient“

zo dňa 01.03.2019 bol tento zamestnanec zaradený na organizačnú jednotku GSC-LOG-VW a dňa
04.09.2023 vykonával prácu na tejto pozícii v zmysle platnej pracovnej zmluvy. C. D. – vedúci strediska
VERSTAND ako priamy nadriadený zamestnanca A. B., za prítomnosti E. F. – vedúceho skladu, kam
mal ísť menovaný vykonávať prácu na pozícii „skladník“, v sklade HT, ústne nariadil zamestnancovi A.
B., nar. XX.XX.XXXX, pracovná pozícia „expedient“ na základe Popisu pracovného miesta „expedient“

zo dňa 01.03.2019, organizačná jednotka GSC-LOG-VW, aby išiel prijímať a vydávať tovar v sklade
HT, organizačná jednotka: 4200. Žalobca však do prerokovania Protokolu nepreukázal, že si splnil
informačnú povinnosť voči zamestnancovi, pričom je povinný prerokovať so zamestnancom základné
aspekty preradenia, najmä dôvod preradenia a dobu jeho trvania.

4. Ďalším zisteným nedostatkom, uvedeným v Protokole v časti B bode 2, podľa žalovaného bolo,
že žalobca neposkytol zamestnancovi za vykonanú prácu časť mzdy, čím porušil ust. § 118 ods. 1
Zákonníka práce. Porušenie podľa žalovaného spočívalo v tom, že žalobca neposkytol zamestnancovi
A. B., nar. XX.XX.XXXX, expedient, za vykonanú prácu v mesiaci 09/2023 časť mzdy, konkrétne
výkonnostný príplatok, stanovený v Mzdových podmienkach. Výkonom inšpekcie práce z predložených

dokladov – Mzdové podmienky zo dňa 01.03.2023, Mzdový list a Výplatná páska za mesiac 09/2023
vznikol zamestnancovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, za mesiac 09/2023 nárok na poskytnutie mzdy
nasledovne: základná mesačná mzda za odpracovaných 15 hod. 97,14 €/brutto, dočasný príplatok za
odpracované hodiny vo výške 6,67 €/brutto, výkonnostný príplatok za odpracované hodiny vo výške
24,29 €/brutto, náhrada mzdy za dočasnú pracovnú neschopnosť v sume 201,17 €/netto, celkom hrubá

mzda vo výške 329,27 €/brutto. Žalobca do prerokovania Protokolu nepreukázal, že uspokojil uvedené
finančné nároky uvedeného zamestnanca, nakoľko neposkytol zamestnancovi za vykonanú prácu časť
mzdy – výkonnostný príplatok za odpracované hodiny vo výške 24,29 €/brutto.

5. V časti Protokolu označenej ako „Opatrenia“ žalovaný, v súlade s § 12 ods. 2 písm. b/ a ods. 3

zákona č. 125/2006 Z. z., nariadil odstrániť zistené nedostatky tým spôsobom, že nedostatok v bode 1
– nariadil neodstrániť, nakoľko zistený nedostatok nie je možné odstrániť spätne aj z dôvodu skončenia
pracovného pomeru zamestnanca, v bode 2 – nariadil do 15 dní od prevzatia tohto Protokolu v zmysle
bodu 2 tohto Protokolu doplatiť zamestnancovi časť mzdy. Ďalej v súlade s § 14 ods. 2 zákona č.
125/2016Z.z.uložilžalobcoviakozamestnávateľovipovinnosť:prijaťopatrenianaodstráneniezistených

porušení predpisov a ich príčin; a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatku v bode 2 do 3 dní po uplynutí lehoty
na ich odstránenie.

6. Dňa 28.11.2023 žalovaný prerokoval Protokol so žalobcom. Dňa 04.12.2023 bolo žalovanému

doručené podanie žalobcu označené ako „vyjadrenie k zisteným skutočnostiam a nedostatkom“.
Následne žalovaný Dodatkom č. 1 k protokolu zo dňa 04.12.2023 (ďalej len „Dodatok č. 1“) zmenil
Protokol tak, že nenariadil odstrániť zistený nedostatok v bode 1 - nie je možné odstrániť spätne aj
z dôvodu skončenia pracovného pomeru zamestnanca, avšak nariadil odstrániť zistený nedostatok
v bode: 2 - do 15 dní od prevzatia tohto Dodatku č. 1 k protokolu v zmysle bodu 2 tohto protokolu doplatiť

zamestnancovi časť mzdy – výkonnostný príplatok.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body7. Žalobca podal proti Protokolu v znení Dodatku č. 1 správnu žalobu, v ktorej uviedol, že predmetný
Protokol je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pričom sa odvolával na viaceré rozhodnutia
rôznych stupňov súdnych inštancií. Uviedol, že Protokol v znení Dodatku č. 1, ako aj postup žalovaného

pri jeho vydaní, považujeme za nezákonný z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda,
že: i/ zistenia žalovaného uvedené v Protokole v znení Dodatku č. 1 vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci; ii/ Protokol v znení Dodatku č. 1 je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť;
iii/ skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore

s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu; a iv/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.

8. K časti B bod 1 žalobca namietal, že žalovaný v časti zistených nedostatkov ako aj v časti zistených
skutočností uvádza iba skutočnosť a zistený nedostatok, že malo ísť o preradenie na inú prácu

a zamestnávateľ si tak nesplnil svoju povinnosť v zmysle Zákonníka práce, v prípade preradenia
zamestnanca na inú prácu. Protokol v znení Dodatku č. 1 však neobsahuje žiadne zdôvodnenie,
prečo sa správny orgán nezaoberal tvrdením žalobcu, že v danej veci nemalo ísť o kvalifikovanie
preradenia zamestnanca na inú prácu v zmysle Zákonníka práce. Zamestnanec A. B. odmietol plniť
pokyn zamestnávateľa, ktorý bol nariadený prostredníctvom vedúcich pracovníkov zamestnávateľa

priamo zamestnancovi. Zamestnanec A. B. má v zmysle platnej pracovnej zmluvy náplň pracovnej
činnosti na pozícii „expedient“. Dňa 04.09.2023 o 08:00 hod. bol vykonaný pokyn C. D., ako vedúcim
strediska VERSAND, a teda priamo nadriadeným zamestnancovi A. B., aby išiel zamestnanec prijímať
a vydávať tovar do skladu. Zamestnanec A. B. odmietol plniť pokyn, na základe čoho nevykonal pre
zamestnávateľa dohodnutú pracovnú činnosť v daný deň, preto ho zamestnávateľ (žalobca) listom

zo dňa 05.09.2023 písomne upozornil na porušenie pracovnej disciplíny. Podľa žalobcu, žalovaný
síce špecifikoval pracovné zaradenia zamestnancov u žalobcu, ale neurobil tak komplexne podľa
dokumentácie žalobcu. Popis pracovného miesta u žalobcu pri pozícii „expedient“ na organizačnej
jednotke GSC-LOG-VW, zahŕňa okruh pracovných činností pre zamestnanca, kde je uvedené aj
prijímanie a vydávanie tovaru v sklade. Žalovaný sa v Protokole nevysporiadal s týmto dôkazom,

predloženým žalobcom, a nedostatočne tak zadefinoval pracovné miesta žalobcu. Z popisu pracovného
miesta ako aj z pracovnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že zamestnanec u žalobcu na pozícii expedient
má riadne v náplni práce vedenú aj činnosť „prijímanie a vydávanie tovaru v sklade“. Nejde teda o pokyn
smerovaný na zamestnanca, ktorým sa nariaďuje preradenie zamestnanca na inú prácu v zmysle § 55
Zákonníka práce. Žalovaným zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v

nich oporu. Podľa žalobcu, žalovaný poskytol zmätočné a riadne neodôvodnené tvrdenie, teda že najprv
považoval pracovné miesta „skladník“ a „expedient“ za úplne odlišné pracovné miesta (Protokol), pričom
následne zmenil tvrdenie a zhodnotil, že „skladník“ a „expedient“ majú niektoré činnosti zhodné ale majú
odlišných vedúcich zamestnancov (Dodatok č. 1 k Protokolu). Žalobca nepreradil zamestnanca na inú
prácu a tak nebol povinný so zamestnancom vopred prerokovať, že dňa 04.09.2023 bude vykonávať

prijímanie a vydávanie tovaru v sklade u žalobcu, a teda ani nemohol porušiť § 55 ods. 6 Zákonníka
práce.
Zistenia žalovaného uvedené v Protokole v znení Dodatku č. 1, vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci a zistenia v predmetnom Protokole v znení Dodatku č. 1 sú nedostatočné, čím je
predmetný Protokol v znení Dodatku č. 1 nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

9. K zisteným nedostatkom – časť B bod 2 Protokolu v znení Dodatku č. 1 žalobca uviedol, že
zamestnanec A. B. dňa 04.09.2023 odmietol vykonať pokyn nadriadeného zamestnanca, a teda
odmietol vykonať prácu – prijímanie a vydávanie tovaru v sklade, tak ako je dohodnuté v pracovnej
zmluve. Žalobca odmietnutie vykonania práce A. B. považoval za porušenie pracovnej disciplíny, na čo

zamestnanca písomne upozornil. Žalobca mal za to, že zamestnanec si neplnil pracovné povinnosti,
nevykonal dohodnutú prácu, na základe čoho mu nevznikol nárok na vyplatenie výkonnostného
príplatku. Z predložených dôkazov mal, podľa žalobcu, žalovaný preukázané, že zamestnanec A. B.
si neplnil pracovné povinnosti, nevykonal prácu a tak mu nevznikol nárok v zmysle § 118 ods. 1
Zákonníka práce. Zistenia žalovaného, konštatované v Protokole v znení Dodatku č. 1, tak vychádzajú

z nesprávneho právneho posúdenia veci a Protokol v znení Dodatku č. 1 je nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosť.10. Žalobca ďalej namietal opatrenia nariadené žalovaným žalobcovi v Protokole v znení Dodatku
č. 1. Poukázal na znenie ust. § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, pričom uviedol, že z tohto
ustanovenia vyplýva, že inšpektor práce je povinný uložiť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), a zároveň

uložiť povinnosť podľa písm. b) citovaného ustanovenia. Žalovaný v predmetnom Protokole uložil len
povinnosť podľa písm. b), teda stroho kopíroval zákonné ustanovenia, pritom uložil opatrenia podľa §
12 ods. 2 písm. b) len v najvšeobecnejšej rovine s odkazom na jednotlivé časti Protokolu. Žalovaný
teda nešpecifikoval konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca prijať za účelom odstránenia zistených
nedostatkov, resp. porušení predpisov a ich príčin. Uviedol tiež, že ust. § 12 ods. 2 písm. b) zákona o

inšpekcii práce patrí do časti „Oprávnenia inšpektora práce“, pričom z uvedeného je možné vyložiť, že
inšpektor práce má určité oprávnenia, ktoré môže použiť na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa
závažnosti zistených skutočností. Naopak, ust. § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, ktoré obsahuje
slová „navrhne“ a ,,uloží“ opatrenia, spadá do časti „Protokol a záznam o výsledku inšpekcie práce“,
a teda je možné ho vyložiť tak, že v prípade ak inšpektor práce vypracuje protokol, tak je povinný
navrhnúť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) zákona o inšpekcii práce. Podľa žalobcu tak

došlo k porušeniu ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný tým, že nešpecifikoval
spôsob, akým má žalobca odstrániť zistené nedostatky a porušenia predpisov, čo predpokladá § 14 ods.
2 zákona o inšpekcii práce, teda opomenutím tejto povinnosti, uložil žalobcovi nevykonateľné opatrenia
a povinnosti, na základe čoho možno konštatovať, že predmetný Protokol nemá zákonom požadované
náležitosti.

11. Žalobca ďalej namietal, že Dodatok č. 1 k Protokolu zo dňa 04.12.2023 nebol so žalobcom
prerokovaný, čo je porušením ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. S poukazom na ust.
§ 13 ods. 2, § 14 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona o inšpekcii práce uviedol, že žalovaný je povinný
protokol prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom. Protokol sa považuje

za prerokovaný aj v prípade skutočností uvedených v § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce, pričom tieto
skutočnosti musia byť uvedené v protokole. Protokol však v tomto prípade prerokovaný nebol, nakoľko
žalovaný neprerokoval so žalobcom Dodatok č. 1 k Protokolu, ktorý je podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona
o inšpekcii práce súčasťou Protokolu. Podľa žalobcu, pokiaľ je kontrolovanému zamestnávateľovi vo
všeobecnosti umožnené, aby sa k záverom konštatovaným v protokole vyjadril, pričom na podklade jeho

vyjadrenia sa následne vypracuje dodatok k protokolu, má rovnako právo, aby sa aj tie závery, ktoré sa
konštatujú v dodatku k protokolu, s ním prerokovali rovnako, ako samotný protokol. Tieto závery uviedli
vo svojich rozhodnutiach aj Krajský súd v Žiline, Krajský súd v Trnave a Krajský súd v Nitre, z ktorých
vyplýva, že žalovaný správny orgán sa musí vysporiadať s prípadnými vyjadreniami zamestnávateľa,
zdôvodňovať svoje tvrdenia, prerokovávať protokoly a pod. Žalovaný podľa žalobcu porušil aj § 14 ods.

3 písm. a) zákona o inšpekcii práce, z ktorého vyplývajú obsahové náležitosti, ktoré musí obsahovať
dodatok k protokolu, aby mohol byť považovaný za zákonný. Podľa žalobcu, žalovaný v Dodatku č. 1
nezohľadnil všetky namietané skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v rámci svojho vyjadrenia, náležite sa s
nimi nevysporiadal a nepredložil argumenty a náležité právne posúdenie, na základe ktorého by dospel
k záveru o neodôvodnenosti a nepravdivosti namietaných skutočností žalobcom.

12. Žalobca uzavrel, že na základe citovaných zákonných ustanovení, odkazovaných súdnych
rozhodnutí, ako aj uvedených skutočností má za to, že pre nedostatok obsahových náležitostí Protokolu
a Dodatku č. 1 k Protokolu, rovnako pre nesplnenie povinnosti žalovaného predmetný Dodatok č.
1 prerokovať so žalobcom, nespĺňa požiadavku zákonnosti aktu vydaného orgánom verejnej správy.

Uvedeným postupom zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo
veci samej. Tiež má za to, že to spôsobuje nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť Protokolu v znení
Dodatku č. 1.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že voči žalobcovi nebolo ani nebude na základe Protokolu
v nadväznosti na Dodatok č. 1 začaté správne konanie. K nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu
v nadväznosti na porušenie č. 1 Protokolu žalovaný poukázal na zápisnice o podaní informácie zo dňa

14.11.2023, spísané s C. D. (vedúci expedície), E. F. (vedúci skladu), E. G. (expedient), H. I. (skladník),
J. D. (expedient) a K. H. (skladník), pričom uviedol, že z predmetných zápisníc o podaní informácie
jasne vyplýva, že sa nejednalo o vykonávanie práce expedienta podľa pracovnej zmluvy A. B., ale o
preradenie na inú prácu, a to prácu skladníka kvôli dlhodobej pracovnej neschopnosti zamestnanca F..Taktiež podľa neho uvedené zápisnice jasne a zreteľne popisujú rozdiely medzi pracovným miestom
skladník a pracovným miestom expedient.

14. K porušeniu, ktoré bolo konštatované v bode č. 2 Protokolu žalovaný uviedol, že toto porušenie
sa dostalo do vôľovej dispozície zamestnanca až dňa 16.10.2023. Výkonnostný bonus sa podľa
Mzdového poriadku žalobcu ku dňu 01.06.2023 poskytuje mesačne na základe základnej mzdy za
skutočne odpracovaný čas. Mzda za mesiac september 2023 bola splatná ku dňu 12.10.2023, a to na
základe mzdových podmienok zo dňa 01.03.2023. Keďže porušenie pracovnej disciplíny začalo mať

právne následky až po tom, ako bola mzda splatná, žalovaný trval na tom že zamestnancovi nárok na
uvedený bonus vznikol, nakoľko podľa predloženej evidencie pracovného času, zamestnanec v mesiaci
september 2023 vykonával prácu, ktorú má riadne zaevidovanú. Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi
mzdu dňa 10.10.2023, bez vyššie spomenutého výkonnostného bonusu.

15. K námietke žalobcu týkajúcej sa časti Protokolu priamo súvisiacej s prijatím opatrení na odstránenie

zistených porušení predpisov a ich príčin v nadväznosti na rozsudky, na ktoré poukázal žalobca,
žalovaný uviedol, že žalobca bol v Protokole zaviazaný odstrániť nedostatok uvedený v bode 2
predmetného Protokolu, pričom súčasne bol zaviazaný k dodržiavaniu zákonných ustanovení. Žalovaný
má za to, že žalobca bol týmto Protokolom zaviazaný k odstráneniu konkrétneho nedostatku, ktorý
bol presne špecifikovaný z hľadiska všetkých podstatných náležitostí v tomto Protokole. Pokiaľ by

dané porušenie vymedzené v bode 2 neexistovalo, nebolo by ani možné odstrániť daný nedostatok.
Inšpektorát práce z objektívnych dôvodov nie je schopný vymedziť všetky možnosti, akými má tak
vykonať, a preto je na samom subjekte a na subjektívnych okolnostiach, ako tak učiní, avšak má
povinnosť vykonať také opatrenia, aby daný existujúci protiprávny stav odstránil a svoje deliktuálne
konanie napravil. Žalovaný nemôže zamestnávateľovi presne určiť konkrétny spôsob odstránenia

daných nedostatkov, nakoľko by mohlo dôjsť k prekročeniu oprávnení vyplývajúcich mu z čl. 2 ods. 2
ústavného zákona č. 460/1992 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ by totiž Inšpektorát práce i vymedzil
konkrétny spôsob odstránenia nedostatkov, avšak zamestnávateľovi by bol známy efektívnejší spôsob
odstránenia nedostatku, pričom by nebol schopný uskutočniť daný spôsob, ktorý mu nariadil Inšpektorát
práce, mohlo by dôjsť k nepriaznivej situácii. Taktiež Inšpektorát práce následnou inšpekciou práce,

ktorá je zameraná výlučne na kontrolu odstránenia nedostatkov prešetruje, či zamestnávateľ protiprávny
stav odstránil, pričom nešetrí, či bol daný protiprávny stav odstránený konkrétnym spôsobom. Nie je
možné z objektívnych dôvodov vymedziť v protokole všetky spôsoby, akými môže dôjsť k odstráneniu
nedostatkov. Je teda nevyhnutne potrebné „nariaďovaciu časť“ konkrétneho protokolu posudzovať v
nerozlučnej súvislosti k nedostatkom, ktoré bolo v protokole konštatované, pričom je potrebné vziať

zreteľ i na vyjadrenie k protokolu, či sa zamestnávateľ zaviazal nedostatok odstrániť, a súčasne ho
berie ho na vedomie, a už konkrétny, špecifický spôsob, ktorý si zvolí, aby protiprávny stav odstránil
je na jeho zmluvnej a inej slobode, ktorá mu z právneho poriadku SR vyplýva. Rovnaký záver vyplýva
z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.05.2018, kde sa
Najvyšší súd SR vyjadril aj k časti protokolu, v ktorej je uvedená povinnosť odstránenia nedostatkov

zistených inšpekciou práce.

16. V súvislosti s námietkou žalobcu, že Dodatok č. 1 nebol prerokovaný, žalovaný poukázal na
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.05.2018, v ktorom
uviedol: „Ku kasačnej námietke, že dodatok nebol prekovaný so sťažovateľom kasačný súd uvádza, že

povinnosť prerokovať dodatok k protokolu zo sťažovateľom žalovanému vôbec nevyplýva z príslušnej
právnej úpravy, preto kasačný súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.“

17. Žalovaný trval na tom, že Protokol v nadväznosti na Dodatok č. 1 bol vypracovaný v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona o inšpekcii práce a navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu ako

nedôvodnú.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika)

18. V replike žalobca k vyjadreniu žalovaného opätovne argumentoval obdobne ako v podanej správnej

žalobe.

19. Žalovaný vyjadrenie k replike žalobcu (tzv. dupliku) nepodal.Posúdenie veci správnym súdom

20. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

(ďalej len „SSP“) bez nariadenia pojednávania, pretože žalobca aj žalovaný sa vyjadrili, že nežiadajú
o nariadenie pojednávania. Nariadenie pojednávania nebolo potrebné ani z iných dôvodov podľa § 107
ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho
správneho súdu dňa 18.06.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.06.2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

21. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 3 SSP sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu
verejnej správy a napadnuté opatrenie preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1
SSP). Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že Protokol (v znení jeho Dodatku č. 1) v časti
uložených opatrení vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do jeho zrušenia
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a k vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods.

4 SSP.

22. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

25. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

26. Podľa § 1 zákona č. 125/2006 Z.z.; tento zákon
a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a
výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,
b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone
dohľadu podľa osobitného predpisu, „(ďalej len „dohľad“)1)

c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

27. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z.; inšpekcia práce sa vykonáva
a/ na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú
zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach

fyzických osôb,
b/ vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých
zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

28. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.; inšpektorát práce

a/ zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie
dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú
1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného
prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych
faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení

a
2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia,
i/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a)j/ prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných
predpisov,

29. Podľa § 7 ods. 11 zákona č. 125/2006 Z.z.; inšpektorát práce je v správnom konaní správnym
orgánom prvého stupňa.

30. Podľa § 7 ods. 12 zákona č. 25/2006 Z.z.; inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie
práce.Inšpektorátprácevykonávainšpekciuprácepodľa§2ods.1písm.a/prostredníctvominšpektorov

práce.

31. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z.; inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený
a/ vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v
nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie,
b/ vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy

uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv,
c/ požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného
odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka
alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.

1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
d/ požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon
inšpekcie práce a požadovať ich kópie,
e/ odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú
alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému

zamestnancovi,
f/ používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových
záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7)
g/ požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa
a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

32. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z.; na základe výsledkov inšpekcie práce a
podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených
nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

33. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z.; v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené

alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

34. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.; inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie
práce, ak pri inšpekcii práce u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá

je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, nezistil porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ alebo porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv. Inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce aj vtedy, ak mu nebol umožnený
výkon inšpekcie práce.

35. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z.; protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu
práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov
a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním

povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším
skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokolobsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené
porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,

keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli
preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

36. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z.; v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému

zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,
b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

37. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.; inšpektor práce
a/ po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce,
vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k
protokolu je súčasťou protokolu,

b/ aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave
upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom.

38. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z.; protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak

sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho
nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

39. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.; na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/

a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia
podľa tohto zákona.

40. Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce; odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné
podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej

zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

41. Správny súd preskúmal napadnuté opatrenie a na vec sa vzťahujúci administratívny spis, pričom
zistil, že žalovaný vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa inšpekciu práce, o výsledku ktorej vyhotovil
Protokol obsahujúci v bodoch 1 a 2 zistenia – nedostatky spočívajúce v porušeniach § 55 ods. 6 a § 118

ods. 1 Zákonníka práce. Žalovaný Protokolom v súlade s § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z.
nariadil odstrániť zistené nedostatky uvedené v bode č. 2 - doplatiť zamestnancovi časť mzdy v lehote
do 15 dní od prevzatia Protokolu a podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2016 Z. z. uložil žalobcovi povinnosť:
prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin; a doručiť žalovanému písomnú
správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení

nedostatku v bode 2 do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Protokol bol prerokovaný so
žalobcom dňa 28.11.2023. Na základe vyjadrenia žalobcu k Protokolu, doručenom žalovanému dňa
04.12.2023, žalovaný Dodatkom č. 1 zo dňa 04.12.2023, pričom žalovaný vo svojich vyjadreniach zotrval
nasvojichzisteniachazáverochuvedenýchvProtokole.ProtokolvčastiOpatreniaDodatkomč.1zmenil
tak, že nenariadil odstrániť zistený nedostatok v bode 1, pretože ho nie je možné odstrániť spätne aj z

dôvodu skončenia pracovného pomeru zamestnanca, avšak nariadil odstrániť zistený nedostatok v bode
2, a to do 15 dní od prevzatia Dodatku č. 1 v zmysle bodu 2 Protokolu doplatiť zamestnancovi časť mzdy
– výkonnostný príplatok. Ostatné časti Protokolu ostali bez zmeny.42. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia – Protokolu v znení
Dodatku č. 1, ktorým žalovaný uložil žalobcovi opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 a § 14
ods. 2 zákona č. 125/20106 Z. z. Žiadal, aby súd napadnuté opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie. Správny súd predovšetkým skúmal, či žalobcom napadnutý Protokol je takým
správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý podlieha súdnemu
prieskumu podľa ustanovení SSP. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že Protokol
podlieha súdnemu prieskumu, keďže ho je možné považovať za taký správny akt orgánu verejnej správy,
ktorý síce nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach

fyzickej osoby (žalobcu), avšak má povahu opatrenia, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby (žalobcu) dotknuté, a preto žalobu považuje za prípustnú.

43. Inšpekciou práce sa v zmysle § 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. presadzuje ochrana
zamestnancov pri práci. Inšpekcia práce je 1/ dozor nad dodržiavaním predpisov, 2/ vyvodzovanie
zodpovednostizaporušovaniepredpisovazáväzkovzkolektívnychzmlúv,3/poskytovanieporadenstva.

Inšpektor práce je podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. povinný v prípade zistenia nedostatkov
u kontrolovaného subjektu vypracovať o inšpekcii práce protokol a ten prerokovať s kontrolovaným
subjektom. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. protokol okrem identifikácie orgánov
verejnej správy a kontrolovaného subjektu obsahuje miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet
inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie

kontrolovaného subjektu k zisteným porušeniam predpisov a ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu,
podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. V protokole inšpektor práce nariadi opatrenia podľa jeho
oprávnení uvedených v § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ zákona č. 125/2006 Z. z., a zároveň uloží
povinnosť kontrolovanej osobe prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin

a doručiť o splnení týchto opatrení písomnú správu Inšpektorátu práce v určenej lehote. Z platnej právnej
úpravy vyplýva, že protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami.
V konaní o správnom delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa § 19 a § 20 zákona č. 125/2006 Z.
z., na ktoré sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., je protokol

jedným z podkladov rozhodnutia. V tomto zmysle má protokol s výnimkou uložených opatrení predbežnú
povahu, a teda je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu len v tom (obmedzenom)
rozsahu, v ktorom sa môže dotknúť subjektívnych práv kontrolovaného zamestnávateľa. Na základe
uvedeného možno uzavrieť, že súdnemu prieskumu podlieha protokol v rozsahu uložených opatrení.

44.ŽalobcasamôžecítiťpriamodotknutýlentoučasťouProtokolu,ktoroumužalovanýnariadilodstrániť
zistené nedostatky a uložil povinnosť prijať opatrenia na ich odstránenie (a ich príčin) a povinnosť
doručiť o ich splnení správu, pretože len nimi mohol zasiahnuť do jeho subjektívnych práv. Samotné
inšpekčné zistenia majú len predbežnú povahu podkladu pre uloženie opatrení na ich základe (ak sú
takého charakteru, ktorý si to vyžaduje) alebo pre nadväzujúce samostatné administratívne konania

(o správnom delikte), na základe čoho by ich preskúmanie správnym súdom nebolo prípustné (§ 7 písm.
e/ SSP). Keďže výsledkom inšpekcie práce bolo v tomto prípade okrem navrhnutia opatrení na zlepšenie
zisteného stavu a uloženia všeobecnej povinnosti prijať opatrenia na odstránenie vzniku zistených
porušení predpisov aj autoritatívne uloženie konkrétnych povinností pod bodom 2, je Protokol v znení
Dodatku č. 1 v tejto časti spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Opatrenie uložené inšpektorom

práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce v bode 2 Protokolu v znení Dodatku č.
1 predstavuje podľa správneho súdu zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného
subjektu tým, že celkom konkrétnym spôsobom ukladá zamestnávateľovi konať (doplatiť zamestnancovi
časť mzdy – výkonnostný príplatok).

45. Správny súd konštatuje, že pokiaľ inšpektor práce uložil kontrolovanému subjektu podľa § 14 ods. 2
Zákona č. 125/2006 Z. z. povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich
príčin a povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení, tieto povinnosti síce
súvisia s uloženými opatreniami aj podľa § 12 ods. 1 písm. a) aj podľa § 12 ods. 1 písm. b) Zákona
č. 125/2006 Z. z., avšak v tejto časti ide o všeobecnú povinnosť na prijatie nešpecifikovaných opatrení

na odstránenie zisteného porušenia predpisu a jeho príčin a procesnú povinnosť doručiť žalovanému
písomnú správu o splnení opatrení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné
ani vymožiteľné. Preto takto formulované povinnosti nemôžu priamo zasiahnuť do práv, povinností aleboprávomchránenýchzáujmovžalobcuvzmysle§3ods.1písm.c)SSPaniesúpreskúmateľnésprávnym
súdom podľa § 7 písm. e) SSP.

46. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na Uznesenie veľkého senátu Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, kde vyslovil právny názor, že opatrenia podľa §
12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. sú vo svojej podstate len upozornením dodržiavať pri
činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych
predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Takéto opatrenia zásadne nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv,

povinností alebo oprávnených záujmov, a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto
je ich prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe § 7 písm. e) SSP. Tiež v tomto
uznesení uviedol: „Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že
a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností
prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“)
totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom

jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu
podľa § 7 písm. e) SSP. Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým,
čo ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho
záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa §
7 písm. e) SSP. Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie

formálne odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., no ktoré svojím obsahom
zodpovedá niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna
skutkovásituáciauzamestnávateľa,resp.konkrétnyzistenýnedostatokmôžeznamenať,žeajopatrenie
podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi
s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť

zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom
konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo
právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný
prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky (§
97 SSP) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods.

1 písm. g) SSP.“ Na základe uvedených dôvodov správny súd považuje Protokol v znení Dodatku č. 1
v časti uložených opatrení, ktoré funkčne nadväzujú na jeho predchádzajúci obsah spočívajúci v popise
dokladov predložených žalobcom a popise na ich základe zistených nedostatkov v oblasti pracovno-
právnych vzťahov, za spôsobilý predmet súdneho prieskumu.

47. Správny súd ďalej konštatuje, že zo zákona č. 125/2006 Z.z., ktorý upravuje obsah a náležitosti
protokolu, nevyplýva povinnosť, aby inšpektorát práce v protokole (ani v jeho dodatku) uviedol, z akých
dôkazov, ktoré skutočnosti zistil, akou úvahou dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti,
a to vo vzťahu ku konkrétnym povinnostiam vyplývajúcim zo Zákonníka práce, teda skutkové a právne
posúdenie veci. Platná právna úprava nestanovuje žalovanému povinnosť protokol odôvodňovať.

Protokol z inšpekcie práce je správnym aktom sui generis, ktorý má špecifickú vnútornú systematiku,
resp. štruktúru, ktorá je zásadne odlišná od zaužívanej formy rozhodnutí s obvyklými obsahovými
náležitosťami (výrok, odôvodnenie, poučenie), a u ktorého prevažuje viac objasňujúci ako nariaďovací
charakter. Obsah protokolu ako celku je potrebné vnímať v súlade s účelom zákona, ktorým bolo
v danom prípade odstránenie a zamedzenie nedostatkov zisteným pri výkone dozoru nad dodržiavaním

pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov (§ 2 ods. 1 bod. 1, § 12 ods.
2, § 13 , § 14 zákona č. 125/2006 Z.z.). Avšak protokol tvorí základný skutkovo-právny podklad pre
rozhodnutie orgánu verejnej správy v ďalšom konaní (o správnom delikte), preto jeho zistenia nesmú
odporovať skutočnému stavu, ktorý bol známy počas výkonu inšpekcie práce.

48. Protokol o výsledku inšpekcie práce (v časti zistených porušení predpisov) predstavuje základný,
nie však jediný, podklad (skutkový základ) pre ďalší postup žalovaného, či už na účely uloženia opatrení
alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Práve nadväzujúce konanie o správnom delikte podľa
§19ods.1písm.a)zákonač.125/2006Z.z.jevedenévsúladesoSprávnymporiadkom,ktorýposkytuje

záruky spravodlivého procesu, v rámci ktorého má žalobca, ako účastník konania, dostatočne širokú
škálu procesných práv použiteľných na účinnú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov.
V rámci dokazovania má žalobca právo aj povinnosť predložiť a navrhovať všetky známe dôkazy a iné
podklady (§ 33, § 34 Správneho poriadku) preukazujúce jeho tvrdenia. Samotný protokol nevyvodzujedeliktuálnu zodpovednosť žalobcu, pretože neobsahuje opatrenia sankčného charakteru ani právne
posúdenie zodpovednosti žalobcu za zistené nedostatky.

49. V danej súvislosti je potrebné poukázať na to, že závery obsiahnuté v Protokole, z hľadiska
jeho zákonom stanovených náležitostí, a teda z hľadiska právne relevantného obsahu Protokolu, nie
sú konštatovaniami, ktoré by žalovaného (a tým aj žalobcu) z hľadiska ďalšieho postupu nezvratne
v celom rozsahu zaväzovali. Protokol je jedným z podkladov rozhodnutia o správnom delikte, pričom
predmetom konania o správnom delikte je spoľahlivé zistenie toho, či bola naplnená skutková podstata

správneho deliktu vymedzená v zákone. V takom správnom konaní, ktoré sa riadi Správnym poriadkom,
musí správny orgán spoľahlivo zistiť stav veci. Musí vyhodnotiť protokol, t. j. odlíšiť v akej časti jeho
obsahu je dôkazom o kontrolných zisteniach zistených inšpektormi a v akej časti sú závery v ňom
obsiahnutévýsledkominýchpodkladov,prihliadnuťnavšetko,čovkonanívyšlonajavo,vykonaťajďalšie
účastníkom navrhnuté dôkazy, resp. ich nevykonanie potom náležite zdôvodniť, dôkazy vyhodnotiť
jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a z vykonaného dokazovania vyvodiť, ktoré skutočnosti sú zistené

a ktoré skutkové závery z nich vyplývajú a tieto právne posúdiť. Správny súd nemôže túto činnosť
správneho orgánu nahradiť, a to ani v konaní o preskúmaní zákonnosti protokolu.

50. Pre úplnosť je tiež potrebné uviesť, že žalovaný v jednotlivých bodoch Protokolu označil podklady
a pri každom zistenom nedostatku (pod č. 1 - 2) zvlášť popísal činnosti alebo postupy žalovaného, resp.

ich opomenutie, ktoré neboli v súlade s platnou právnou úpravou. Uviedol tak, v čom videl porušenie
zákona a uviedol tiež konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené. Popis týchto
skutočností – zistených nedostatkov pod č. 1 - 2 je zrozumiteľný bez vyvolania pochybností o ich
obsahu. Z § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. vyplýva, čo má Protokol obsahovať, pričom zároveň
neukladá žalovanému povinnosť odôvodňovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce

úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych
predpisov riadil, nakoľko na výkon inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku sa
nevzťahuje Správny poriadok (§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. a contrario). Z tohto dôvodu Protokol
nemá náležitosti rozhodnutia, ale ide o opatrenie.

51. Protokol o výsledku inšpekcie práce tvorí jeden celok, ktorý v špecifickej forme obsahuje zistené
nedostatky – porušenia právnych prepisov aj prijaté opatrenia. Protokol v znení Dodatku č. 1 obsahuje
všetky obsahové náležitosti podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z. z. a ďalšie skutočnosti alebo
informácie žalovaný nebol povinný doň uvádzať. Keďže na postup pri výkone inšpekcie práce ani na
vyhotovenie protokolu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, na vyhotovenie protokolu

o výsledku inšpekcie práce neboli kladené nároky zodpovedajúce obsahovým náležitostiam rozhodnutia
(§ 46, § 47 správneho poriadku). Samotné zistené nedostatky – porušenia právnych predpisov sú
skutkovo vymedzené určito a zrozumiteľne, keďže tieto skutkové zistenia sú v dostatočnom rozsahu
popísané s uvedením ustanovenia zákona, ktoré bolo porušené.

52. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, správny súd opätovne
zdôrazňuje, že na výkon inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku sa nevzťahuje
Správny poriadok. Účelom inšpekcie práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych a iných
právnych predpisov (§ 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.). V rámci výkonu inšpekcie práce sa primárne
zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá zákonom vymedzený obsah protokolu,

ktorého nosnou časťou sú zistené porušenia predpisov alebo záväzkov z kolektívnych zmlúv (zistené
nedostatky). Skutkové zistenia žalovaného, uvedené v Protokole ako zistené nedostatky – porušenia
právnych prepisov, nie sú založené na hodnotení dôkazov, vychádzajú len z posúdenia žalobcom
predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce, resp. z inšpekčných zistení na
mieste samom. Výkon inšpekcie práce predstavuje skôr faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní,

zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti
pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho kontrolovaného subjektu v určenom období. Úlohou
inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, t.
j. overovanie súladu výkonu práv a povinností, vyplývajúcich zamestnancom a zamestnávateľom z
pracovnoprávnych vzťahov, so zákonom. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného

orgánu verejnej správy správny súd zistil, že inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom.
Žalovaný pri výkone inšpekcie práce zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré
dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do Protokolu. Spôsobilosť Protokolu ako dôkazného
prostriedku preukázať protiprávne konanie na účely prípadného administratívneho konania o uloženísankcie (teda aj skutočná existencia zistených nedostatkov) sa preskúmava správnym súdom až v
prípade podania správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o následne uloženej sankcii.
Preto sa správny súd nezaoberal namietaným nedostatočne zisteným skutkovým stavom, pretože ide o

časť protokolu, ktorá sa pri prieskume protokolu nepreskúmava.

53. Námietka chýbajúcich konkrétnych opatrení, ktoré má žalobca prijať na odstránenie zistených
porušení predpisov a ich príčin (§ 14 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z. z.) bola rovnako nedôvodná, pretože
takúto povinnosť žalovanému zákon neukladá. Žalovaný by bol oprávnený konkrétny obsah uložených

opatrení špecificky formulovať iba v prípade, pokiaľ by takýto jeho postup vyplýval priamo zo zákona,
tedaakbykonkrétnenedostatkybolomožnéodstrániťlenkonkrétnymzákonompredvídanýmspôsobom
alebo postupom. Vo všeobecnosti je však základná povinnosť dodržiavať zákon, resp. neporušovať
zákon alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy na každom, koho sa to týka. Rovnako tak aj
prijatie opatrení potrebných na zabezpečenie tejto povinnosti, v prípade zistenia jej neplnenia, je úlohou
každého takýmto zistením dotknutého subjektu, ktorý autonómne, so zohľadnením vlastných možností

a potrieb zváži prijatie konkrétnych opatrení, ktorými v budúcnosti zamedzí opakovanému výskytu
inšpekciou zistených nedostatkov, porušení predpisov a ich príčin. Kontrolovaný subjekt si tak sám musí
identifikovať príčiny, pre ktoré k vytýkaným nedostatkom z jeho strany došlo, pričom podľa spôsobu
fungovania vlastnej firmy alebo spoločnosti si z nich vyšpecifikuje účinné opatrenia na zamedzenie
opakovaniu týchto nedostatkov. Následne to platí aj pre obsah písomnej správy o prijatí opatrení.

54. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/35/2019 z 20.05.2020,
kde zaujal k tejto otázke nasledovné stanovisko: „Konkrétny spôsob, akým sťažovateľ vykoná nápravu,
je v podstate ponechaný na ňom. Podstatné je, aby prijaté opatrenia sledovali účel a cieľ definovaný
v predmetnom protokole, a teda, aby bolo do budúcna zabránené nesprávnym pracovným postupom

(ako sú žalovaným opísané v protokole). Pri formulovaní vysloveného záveru kasačný súd vychádzal
zo skutočnosti, že žalovaný v protokole jasne opísal nedostatky zistené pri inšpekcii práce, pričom
presne špecifikoval, v čom spočívalo zistené porušenie povinnosti sťažovateľa. Preto, ak s poukazom
na jednoznačnú identifikáciu nedostatkov žalovaný v protokole uložil sťažovateľovi povinnosť tieto
odstrániť, nebolo možné konštatovať neurčitosť či nezrozumiteľnosť protokolu v tejto časti. Hoci

žalovaný neurčil konkrétny spôsob akým má sťažovateľ nápravu vykonať, ale stanovil cieľ, ktorý má
sťažovateľ nápravu dosiahnuť, považuje kasačný súd takéto opatrenie za postačujúce.“ Uvedený názor
Najvyššieho súdu SR je plne aplikovateľný aj na tento prípad, nakoľko aj v tomto prípade žalovaný jasne
opísal a špecifikoval objektívne nedostatky zistené pri inšpekcii práce a v zmysle § 14 ods. 2 zákona
o inšpekcii práce zrozumiteľne pomenoval aj opatrenia, ktoré funkčne nadväzujú na zistené nedostatky,

ktorých cieľom je navodenie zákonného stavu.

55. K námietke žalobcu, že Dodatok č. 1 zo dňa 04.12.2023 nebol so žalobcom prerokovaný, čo je
porušením ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce správny súd uvádza, že takáto povinnosť
žalovanému z príslušnej právnej úpravy vôbec nevyplýva. Z ust. § 13 ods. 3 zákona o inšpekcii práce

vyplýva, že kontrolovaný zamestnávateľ má právo na prerokovanie protokolu a na vyjadrenie sa k jeho
obsahu (ústne alebo písomne). V danej veci bol so žalobcom prerokovaný Protokol dňa 28.11.2023
a žalobca sa vyjadril k Protokolu písomne podaním doručeným žalovanému dňa 04.12.2023. Inšpektor
práce bol preto povinný vypracovať dodatok k protokolu (Dodatok č. 1), ktorého obsahom je vyjadrenie
kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora práce obsahujúce posúdenie tohto vyjadrenia, pričom

dodatokjeneoddeliteľnousúčasťouprotokolu.Zákonvšakvžiadnomustanovenínestanovujepovinnosť
inšpektora práce prerokovať s kontrolovaným subjektom aj vypracovaný dodatok k protokolu. Uvedené
vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.05.2018,
v ktorom uviedol: „Ku kasačnej námietke, že dodatok nebol prekovaný so sťažovateľom kasačný súd
uvádza, že povinnosť prerokovať dodatok k protokolu zo sťažovateľom žalovanému vôbec nevyplýva z

príslušnej právnej úpravy, preto kasačný súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.“ Správny
súd preto vyhodnotil túto žalobnú námietku za nedôvodnú.

56. Ako dôvodnú žalobnú námietku, ktorá odôvodňuje zrušenie Protokolu v znení Dodatku č. 1, však
správny súd vyhodnotil námietku ohľadom oprávnenia, resp. povinnosti inšpektora uložiť opatrenia

podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce. V bode 2 Protokolu v znení Dodatku č.
1 inšpektor uložil žalobcovi povinnosť do 15 dní od prevzatia Dodatku č. 1 v zmysle bodu 2
Protokolu doplatiť zamestnancovi časť mzdy – výkonnostný príplatok. Žalovaný pochybil pri ukladaní
opatrení, keď inšpektor práce v Protokole v znení Dodatku č. 1 žalobcovi nariadil také povinnosti,pri ukladaní ktorých prekročil rámec jeho oprávnení daných ustanovením § 12 ods. 2 písm. b)
Zákona č. 125/2006 Z. z. V tejto súvislosti možno poukázať aj na Rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Sžk/3/2016 z 24.10.2019, v ktorom najvyšší súd zdôraznil, že oprávnenia inšpektora

majú preventívny, nie sankčný charakter. Eventuálne vyvodzovanie administratívnej zodpovednosti za
zistené a preukázané nedostatky neprináleží inšpektorovi, ale správnemu orgánu na to príslušnému
podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z., ktorý nie je zisteniami uvedenými v protokole viazaný, tento je
povinný riadne zistiť skutkový stav. Uložené opatrenia v Protokole v znení Dodatku č. 1 vybočujú z
rozsahu oprávnení inšpektora práce podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, keď účelom tohto

ustanovenia je síce zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne a
štátnozamestnanecké vzťahy (uložením povinnosti odstrániť zistené nedostatky), avšak nie takým
spôsobom, ktorý zodpovedá skôr autoritatívnemu uloženiu konkrétnej povinnosti v pracovnoprávnom
spore civilným súdom (povinnosti plniť) ako opatreniu preventívneho charakteru, a to, navyše, bez
možnosti opravného prostriedku. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 6Ssk/142/2023 zo dňa
28.03.2024 uviedol: „Charakter protokolu ale najmä charakter oprávnení inšpektora práce podľa §

12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce indikuje jednak potrebu akútneho riešenia inšpektorom zistených
nedostatkov v záujme predchádzania väčším škodám, jednak istú provizórnosť (v zmysle opaku
definitívy) resp. dočasnosť ním nariadených opatrení. V konečnom dôsledku, protokol je podkladom pre
rozhodnutie v správnom konaní, v ktorom však správny orgán nemá kompetenciu uložiť kontrolovanému
subjektu povinnosť obsahovo identickú s predmetom konania v pracovnoprávnom spore. Správny orgán

nemá napríklad právomoc rozhodnúť ani o ne/platnosti skončenia pracovného pomeru, ani o nárokoch
zamestnanca z neplatného skončenia pracovnoprávneho vzťahu“ (bod 28. rozsudku). Vzhľadom na
povahu uložených opatrení (keď inšpektor práce žalobcovi uložil povinnosť doplatiť zamestnancovi
peňažné plnenie v stanovenej dostatočne určitej, resp. určiteľnej výške s presne stanoveným termínom
plnenia), povinnosti, ktoré inšpektor práce v Protokole v znení Dodatku č. 1 žalobcovi nariadil (v danej

časti), prekročili rámec jeho oprávnení daných ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii
práce, teda Protokol v znení Dodatku č. 1 je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

57. Správny súd po preskúmaní Protokolu v znení Dodatku č. 1 vzhľadom na povahu (obsahovú náplň)
opatrenia uloženého v bode 2 Protokolu v znení Dodatku č. 1, správnou žalobou napadnutý Protokol

v znení Dodatku č. 1, aplikujúc ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zrušil a vrátil vec žalovanému
na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.

58. V ďalšom konaní žalovaný vo vzťahu k zisteným porušeniam právnych predpisov nariadi také
opatrenia v zmysle § 12 Zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré budú svojou povahou a obsahom prípustné,

teda inšpektor práce pri ich ukladaní neprekročí rámec jeho oprávnení daných ustanovením § 12 ods. 2
písm. b) cit. zákona. Zohľadní pritom, že účelom ukladania opatrení je len dosiahnuť stav dodržiavania
právnych predpisov, t. j. navodiť zákonný stav. Právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej
správy prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

59. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal voči žalovanému
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP, keď zaviazal
žalovaného na ich zaplatenie žalobcovi v súdom určenej lehote, s výnimkou špecifikácie výšky
trov konania, o ktorej prináleží rozhodnúť vyššiemu súdnemu úradníkovi samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

60. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
60. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP).Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.