Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123204272
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123204272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom B. C.XX/XX, XXX XX D. E., zast. JUDr. Vierou Kubicovou, advokátkou, Záhradnícka 68, 821
08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 11 802 090 proti žalovanej: F. A. G., správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31
690 904, so sídlom kancelárie správcu Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36 674 166, zn. správcu
S1177, zast. DEMKO & PARTNERS s. r. o., Werferova 1, 040 11 Košice – mestská časť Juh, IČO: 54
245 729, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo

dňa 17.10.2023, č.k. 43Cbi/8/2023-90 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 43Cbi/8/2023-90 zo dňa 17.10.2023.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a žalovanej priznal
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej mu dňa 12.3.2023, ktorou žalobca žiadal, aby súd určil, že jeho

pohľadávka vyplývajúca z poistnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom Rapid life životná poisťovňa, a.s.
v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 pod sp.zn. 31K/28/2017 uplatnená v prihláške
pohľadávky zo dňa 10.3.2018 do konkurzu vedeného na majetok úpadcu Rapid life životná poisťovňa,
a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 pod sp.zn. 31K/28/2017 v celkovej výške
6.005,34 eur, evidovaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 5612, je čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti a výšky oprávnená a existujúca a žalobca je jej veriteľom.

2.1. Žalobca dôvodil, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp.zn. 31K/28/2017 zo dňa 23.01.2018
bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904,
Garbiarska 2, 040 71 Košice (ďalej len ako „úpadca“), zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 20/2018
dňa 29.01.2018. Prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu Spotrebiteľské centrum, IČO: 42
249 708, Andyho Warhola 33, Medzilaborce si uplatnil svoju pohľadávku v konkurze. Dňa 10.2.2023
mu bolo doručené oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky, čo do právneho dôvodu, výšky a
vymáhateľnosti v rozsahu istiny, úrokov z omeškania a nákladov z uplatnenia.

2.2. Uvádza, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 30.01.2018, zverejnený v Obchodnom
vestníku SR č. 20/2018 zo dňa 29.01.2018. Základná lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula dňa
16.03.2018 a originálna lehota na popretie pohľadávok uplynula dňa 16.04.2018 (§ 199 ods. 9, § 23,§ 28, § 32 ZKR). Následne dochádzalo k opakovanému predlžovaniu lehoty na popretie pohľadávok
uzneseniami súdu, ktoré boli zverejňované v Obchodnom vestníku SR. Tvrdí, že aby súd uznesením
účinne predĺžil lehotu na popretie pohľadávok musel vydať rozhodnutie o jej predĺžení pred jej uplynutím.

Ak tak neurobí, uplynutím lehoty na popretie pohľadávok sa v zmysle ust. § 32 ods. 16 ZKR pohľadávka
v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. K zverejneniu uznesenia o predĺžení lehoty po
jej uplynutí došlo prvýkrát vo vzťahu k lehote, ktorá uplynula dňa 16.7.2018 (predložil svoju tabuľku s
výpočtom lehôt ako aj výpis z Obchodného vestníka SR 137/2018 zo dňa 18.7.2018). Uviedol, že aj
následne,vovzťahukďalšímuzneseniam,došloopakovanekoneskorenémuzverejneniuvObchodnom

vestníku SR. Zároveň, za predpokladu, že lehota by plynula ďalej a bola ďalej súdom opakovane
predlžovaná, tak najneskôr lehota, ktorá uplynula dňa 11.2.2022 nebola účinne predĺžená, a to z dôvodu,
že uznesenie o predlžení lehoty bolo vydané dňa 14.2.2022 a zverejnené v Obchodnom vestníku SR
dňa 18.2.2022, teda súd ani nevydal rozhodnutie v lehote na popretie pohľadávok. Vzhľadom na fikciu
zistenia prihlásenej pohľadávky tak správca nebol oprávnený pohľadávku po 11.2.2022 (teda po uplynutí
lehoty na popretie) poprieť, z ktorého dôvodu je jeho popretie neúčinné (predložil tabuľku - výpočet lehôt

a výpis z Obchodného vestníka SR 34/2022 zo dňa 18.2.2022).

2.3. Žalobca konštatoval, že si prostredníctvom svojho zástupcu prihlásil do konkurzného konania
pohľadávku pozostávajúcu z istiny 5.623,90 eur, z nákladov z uplatnenia vo výške 40,00 eur a z
úrokov z omeškania vo výške 341,44 eur, t.j. spolu vo výške 6.005,34 eur. Žalovaná poprela prihlásenú

pohľadávku v celom rozsahu z dôvodu, že nárok vyplývajúci z prihlášky voči úpadcovi uplatnil zástupca
žalobcu (veriteľa) uvedený v prihláške pohľadávky samostatne za seba, keďže nebolo z jeho strany ani
zo strany žalobcu (veriteľa) preukázané plnomocenstvo, ktoré by ho oprávňovalo na jej zastupovanie.
Nárok tak uplatnila osoba, ktorá nedisponuje hmotnoprávnym nárokom uvedeným v prihláške, resp.
oprávnením na samostatnú dispozíciu predmetnými hmotnoprávnymi nárokmi uvedenými v prihláške.

Vyššie uvedený výklad žalovanej je podľa tvrdenia žalobcu nesprávny, rozporný s obsahom a výkladom
OZ ako aj súdnej praxe. Totiž v zmysle princípu publicity bolo z podania (prihlášky) zrejmé, že zástupca
žalobcunekonávsvojommenealevmenezastúpeného(žalobcu/veriteľa),absentovaloibapreukázania
konania za iného.
Žalobca teda tvrdí, že 1. prihlášku pohľadávky žalobkyne nemožno v prípade nepredloženia

plnomocenstva považovať za podané samostatným zástupcom (je potrebné považovať ju za podanú
veriteľom) a 2. absencia plnomocenstva nemôže byť dôvodom popretia pohľadávky, ale mala byť
dôvodom na neprihliadané na podanie žalobkyne resp. jej zástupcu ako na prihlášku pohľadávky.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť argumentujúc, že lehota na popretie pohľadávky správcom podľa

ust. § 32 ods. 3 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len ZKR), bola v predmetnom konkurznom konaní súdom opakovane
predlžovaná. Nesúhlasila so záverom žalobcu v tom, že 1. uznesenie o predlžení lehoty na popretie
pohľadávok je potrebné zverejniť v Obchodnom vestníku SR v rámci plynutia lehoty na popretie
pohľadávok ako nevyhnutný predpoklad toho, aby toto uznesenie (rozhodnutie) malo relevantný účinok

pre predĺženie lehoty na popretie pohľadávok a že 2. lehota na popretie pohľadávok, ktorá uplynula dňa
11.02.2022 nebola účinne predĺžená z dôvodu, že uznesenie o predĺžení lehoty na popretie pohľadávok
vydané dňa 14.02.2022 nebolo súdom vydané v rámci plynutia lehoty na popretie pohľadávok.

3.1. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 199 ods. 1 ZKR, s tým, že zverejňovanie uznesení a iných

písomností v Obchodnom vestníku SR treba považovať iba za spôsob (formu) doručovania týchto
uznesení a písomností účastníkom konkurzného konania a iným osobám, o ktorých to ustanovuje
ZKR. Preto záver žalobkyne, že pre účinné predĺženie lehoty na popretie pohľadávok sa vyžaduje, aby
uznesenie o predĺžení lehoty bolo vydané a zároveň aj zverejnené v rámci plynutia lehoty na popretie
pohľadávok v Obchodnom vestníku SR, nevyplýva zo žiadneho ust. ZKR.

3.2. Zdôraznila, že dňom 27.3.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
a v justícii, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „lex corona“). Poukázala na jeho
§ 1 ods. 1 písm. b) s tým, že pokiaľ ide o lehotu na popretie pohľadávok, ktorá mala uplynúť dňom

13.3.2020 (žalobca ju uvádza v svojom tabuľkovom prehľade tvoriacom prílohu žaloby), v dôsledku
citovaného ustanovenia lex corona táto lehota uplynula až dňom 26.4.2020. Plynutie lehoty na popretie
pohľadávok ovplyvnené neplynutím lehoty v čase od 13.3.2020 do 26.4.2020 znázornila žalovaná v
svojom tabuľkovom prehľade, z ktorého vyplýva, že uznesenie, ktorým súd predĺžil lehotu na popieraniepohľadávok bolo vydané pred uplynutím tejto lehoty, keďže lehota na popieranie pohľadávok mala
uplynúť dňa 17.3.2022 a rozhodnutie bolo vydané dňa 14.2.2022. Uvedeným rozhodnutím (uznesením)
súd predĺžil lehotu na popieranie pohľadávok do 16.4.2022.

3.3. Za nesprávne považuje tvrdenie žalobcu, že výklad správkyne, obsiahnutý v oznámení o popretí
pohľadávkyohľadnetoho,ževprípadenepreukázaniazastúpeniaaabsencieplnomocenstvaidepriamo
o úkon zástupcu a nie zastúpeného. Zastáva názor, že splnomocnením splnomocnenec preukazuje
oprávnenie konať za inú osobu v rozsahu v ňom uvedenom. Iba originál splnomocnenia disponuje

právnou silou, spočívajúcou v tom, že jednoznačne preukazuje prejavenú vôľu zastúpeného (tu
poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.8.2014 pod sp.zn.: 4Sži/35/2014). Vo vzťahu k
názoru žalobcu, že by postupovala správne, ak by prihlášku pohľadávky považovala za nepodpísanú,
a teda bez splnenia náležitostí prihlášky podľa § 29 ods. 1 písm. f) ZKR, z ktorého dôvodu malo byť
správne na prihlášku neprihliadať, poukázala žalovaná na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 21.11.2019
pod sp.zn.: II. ÚS 165/2019-35.

4. Skutkový stav zodpovedajúci skutkovým zisteniam, ktoré sú založené na zhodných tvrdeniach strán
sporu, keďže neexistovala pre súd prvej inštancie dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 149, § 151,
§ 186), relevantný pre rozhodnutie vo veci samej:

- uznesením zo dňa 11.1.2018 sp.zn. 31K/28/2017 Okresný súd Košice I začal konkurzné konanie voči
dlžníkovi Rapid life životná poisťovňa, a.s. Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904;
- uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 31K/28/2017 zo dňa 23.1.2018, právoplatným dňa
30.1.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Rapid life životná poisťovňa, a.s. Garbiarska 2, 040
71 Košice, IČO: 31 690 904 a za správcu bola ustanovená JUDr. Dana Husťáková, so sídlom kancelárie

Žriedlová 3, 040 01 Košice, značka správcu: S738; uznesením zo dňa 21.5.2019 právoplatným dňa
28.5.2019, bola do funkcie správcu ustanovená žalovaná;
- v prihláške pohľadávky zo dňa 10.3.2018 (doručenej predchádzajúcemu správcovi konkurznej
podstaty JUDr. Martinovi Morochovičovi dňa 15.3.2018) je ako veriteľ uvedený B. A., D. E. XX,
zástupcom veriteľa je Spotrebiteľské centrum, Andyho Warhola 33, Medzilaborce IČO: 42 249 708,na

zadnej strane prihlášky pri bode 49 - Meno a priezvisko: B. A., pri bode 50 - Podpis veriteľa v zastúpení
– podpis nečitateľný. V prihláške je uvedená celková suma pohľadávky 6.005,34 eur, pozostávajúca
z istiny 5.623,90 eur, úrokov z omeškania vo výške 341,44 eur a z nákladov z uplatnenia vo výške 40,00
eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky je uvedené: „Pohľadávka veriteľa vyplýva z poistnej zmluvy č.
4048600142, 5103800044. V zmysle ust. § 195 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistná zmluva zanikla dňom vyhlásenia konkurzu poisťovne
- dlžníka. Istina pohľadávky predstavuje veriteľom uhradené poistné (predstavuje hodnotu doposiaľ
nevyplateného poistného plnenia). Nakoľko sa dlžník s plnením záväzkov z poistnej zmluvy dostal do
omeškania, veriteľ si uplatňuje úroky z omeškania určené podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Veriteľ si prihláškou uplatňuje nárok na

paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,00 eur podľa ust. § 369c
Obchodného zákonníka prostredníctvom zástupcu, ktorého splnomocnil žiadosťou o zastupovanie č.
302130128918 (30198900217). Poistná zmluva a splnomocnenie veriteľa udelené zástupcovi v súlade
s ust. § 13 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 666/2005 Z.z. o Kancelárskom poriadku pre
správcov, je prílohou na samostatnom nosiči.“

- žalovaná poprela pohľadávku žalobcu v Oznámení zo dňa 5.12.2022, Oznámenie o popretí
pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 10.2.2023;
- žaloba o určenie popretej pohľadávky bola podaná dňa 12.3.2023.
- zo stanoviska konkurzného súdu zo dňa 04.01.2023 adresovaného právnej zástupkyni žalobkyne bolo
zistené, že predlžovanie lehôt na popieranie pohľadávok bolo uskutočnené v súlade so zákonom, pričom

pri posudzovaní predlžovania lehôt zo strany právnej zástupkyne žalobkyne nebol zohľadnený zákon
č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 28, 29 ZKR (právna úprava prihlasovania

pohľadávok do konkurzného konania), § 32 ZKR (právna úprava popretia pohľadávok), § 195 ZKR
(právna úprava postupu ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia), § 195 ods. 5 ZKR (právna
úprava účinkov vyhlásenia konkurzu na poistné zmluvy v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok
poisťovne), ustanovenia § 196 ZKR (právna úprava subsidiárnej pôsobnosti Civilného sporovéhoporiadku), § 198 ZKR (právna úprava rozhodnutie konkurzného súdu, podľa ustanovenia § 199 ZKR,
ktoré upravuje doručovanie a zverejňovanie súdnych rozhodnutí a iných písomností), podľa § 13
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 666/2005 Z. z., (právna úprava preukazovania zastupovania

písomným plnomocenstvom), § 31 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (právna úprava
plnomocenstva), §§ 1 a 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v justícii
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (právna úprava lehôt
ustanovených právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv
na súde - neplynutie lehôt, resp. neskončenie lehôt skôr, ako sú upravené v predmetných ustanoveniach

citovaného zákona), § 369c Obchodného zákonníka (právna úprava paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky).

6. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy v otázke predĺženia lehoty na popretie
pohľadávok dospel k záveru, že boli uskutočnené riadne a včas, keďže konkurz na majetok dlžníka
bol vyhlásený dňa 30.1.2018, základná prihlasovacia lehota na prihlásenie pohľadávok uplynula dňa

16.3.2018 a základná popieracia lehota správcovi na popretie prihlásených pohľadávok veriteľov
uplynula dňa 16.4.2018.
V rozhodnom období (od vydania prvého uznesenia do popretia pohľadávky žalobcu
správkyňou) bolo každé uznesenie o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok súdom vydané pred
uplynutím lehoty na popretie pohľadávok, pričom každým uznesením bola predĺžená lehota o 30 dní

v súlade s ust. § 32 ods. 4 ZKR. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmysle ust. § 1 zák.
č. 62/2020 Z.z lehota na popieranie neplynula od 27.3.2020 do 30.4.2020 a v zmysle ust. § 8 zák. č.
62/2020 Z.z. neplynula od 19.1.2021 do 28.2.2021.

6.1. Vo vzťahu k účinnému predĺženiu lehoty na popretie pohľadávok dospel k záveru, že postačí len

vydanie uznesenia a nevyžaduje sa aj jeho zverejnenie v OV. Uznesením súdu o predĺžení lehoty na
popieranie pohľadávok sa totiž neukladajú žiadne povinnosti a nespadá ani do kategórie rozhodnutí,
ktoré musia byť zverejnené v OV bezodkladne.

6.2. Súd prvej inštancie zdôraznil, že aj na konkurzné konania sa vzťahujú ust. § 1 a § 8 lex corona,

pretože aj konkurzné konanie je súdnym konaním, kde jeho účastníci uplatňujú svoje práva.

7. Pokiaľ ide o popretie pohľadávky správcom dôvodil, že z písomného vyjadrenia správkyne v konaní,
akoajvyjadreniapoverenéhozástupcužalovanejnapojednávanídňa17.10.2023vyplýva,žekprihláške
pohľadávky žalobcu neboli pripojené žiadne prílohy, ani plnomocenstvo. Dospel preto k záveru, že

prihláška a ňou uplatňovaná pohľadávka je uplatnená samostatne zo strany zástupcu veriteľa, ktorý nie
je nositeľom hmotnoprávneho nároku voči úpadcovi. Predmetnú prihlášku preto nie je možné považovať
za prihlášku pohľadávky žalobcu do konkurzu, žalobca si tak nemôže uplatňovať nárok na určenie
popretej pohľadávky.

8. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné podrobne sa zaoberať ďalšími dôvodmi popretia
pohľadávky zo strany žalovanej, nakoľko pre účinné popretie pohľadávky žalobcu postačovala aj len
skutočnosť, že prihláška pohľadávky nebola podpísaná žalobcom, resp. že nebolo preukázané, že
zástupca uvedený v prihláške, ktorý ju aj podpísal, konal v mene žalobcu. Pre úplnosť však uviedol, že
právny dôvod vzniku pohľadávky v časti istiny 5.623,90 eur bol uvedený v súlade so zákonom a mal byť

správkyňou uznaný, nakoľko vyplýva z poistnej zmluvy, ktorá zanikla vyhlásením konkurzu. Nie je daný
právny dôvod vzniku pohľadávky v časti nákladov z uplatnenia vo výške 40,- eur, nakoľko sa nejedná
o obchodnoprávny vzťah a nedošlo ani k omeškaniu úpadcu s plnením, keďže poistná zmluva zanikla
až vyhlásením konkurzu.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu
priznal v konaní úspešnej žalovanej.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), e), f) a h) CSP.

10.1. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP vidí odvolateľ v nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, vo vzťahu k posúdeniu predĺženia lehoty na popretie
pohľadávky. Súd prvej inštancie sa nezaoberal plynutím lehôt pri aplikácii lex corona a bez jeho aplikácienapriek tomu, že pre obe situácie mu žalobca predložil podrobné výpočty plynutia lehôt a zároveň ide
o skutočnosť významnú pre rozhodnutie vo veci samej. Nie je tak zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel
k záveru, že správca poprel prihlásenú pohľadávku v zákonom stanovenej lehote, pretože sa vôbec

nezaoberal výpočtom plynutia lehôt na popretie pohľadávok. Nie je tak zrejmé, akou úvahou súd dospel
k záverom uvedeným v odôvodnení rozsudku, a len okrajovo sa zaoberá ďalšími dôvodmi popretia.

10.2. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolateľ vzhliada v skutočnosti,
že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté a predložené žalobcom - výpočty plynutia lehôt

na popretie pohľadávok s aplikáciou lex corona a bez jeho aplikácie, keď výpočet plynutia lehôt je
rozhodujúcim pre určenie zásadnej skutočnosti, a to, či konkurzný súd predĺžil lehotu na popretie
pohľadávok správcom včas alebo nie, a teda či správca poprel pohľadávku žalobcu v zákonom
stanovenej lehote alebo nie. V prípade, ak správca poprel pohľadávku po zákonom stanovenej lehote,
takéto popretie nebude účinné (§ 32 ods. 16 ZKR), teda pohľadávka žalobcu by sa považovala za
zistenú.

10.3. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolateľ vzhliada v tom, že
súd by na základe riadne vykonaných dôkazov, vrátane predložených tabuliek (predlžovanie lehoty na
popretie pohľadávok s aplikáciou lex corona a bez jeho aplikácie) dospel k záveru, že pohľadávka
žalobcu prihlásená do konkurzu bola popretá správcom po zákonnej lehote stanovenej na popretie

pohľadávok, a to v prípade aplikácie lex corona najneskôr 29.4.2021, prípadne 6.10.2021 a bez jeho
aplikácie najneskôr dňa 11.2.2022. Oznámenie o popretí pohľadávok zo dňa 5.12.2022 bolo žalobcovi
doručené dňa 10.2.2023, a teda v oboch prípadoch po uplynutí lehoty na popretie pohľadávok. Ak je teda
použitý akýkoľvek výpočet, vždy sa ním dospeje k záveru, že lehota bola v nejakom dátume zmeškaná.
Opätovne zdôraznil, že lehotu možno vždy predĺžiť len o 30 dní bez ohľadu na to, koľko uznesení v rámci

plynutia lehoty súd vydal.

10.4. Vo vzťahu k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolateľ uvádza,
že výklad súdu ohľadom toho, že v prípade nepreukázania zastúpenia (absencia plnomocenstva)
ide priamo o úkon zástupcu a nie zastúpeného, je nesprávny a rozporný s obsahom a výkladom

Občianskeho zákonníka, ako aj súdnej praxe. V zmysle princípu publicity bolo z podania (prihlášky)
zrejmé, že zástupca žalobcu nekoná vo svojom mene, ale v mene zastúpeného, absentovalo iba
preukázanie konania za iného. Nevyvrátiteľná domnienka v zmysle § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorej konajúca osoba koná sama za seba sa uplatní iba v prípade, ak zástupca nedá zreteľne
najavo, že koná v mene inej osoby. Samotný základ odôvodnenia popretia pohľadávky zo strany

žalovaného, s ktorým sa súd plne stotožnil, je tak v rozpore s výkladom OZ.
Odvolateľ zdôraznil, že z obsahu prihlášky žalobcu bolo zrejmé, že zástupca neprihlasoval svoju
pohľadávku, ale pohľadávku žalobcu. Vyplýva to nielen z textácie a formulácie prihlášky, ale aj zo
skutočnosti, že prihlášku v mene žalobcu podávalo Spotrebiteľské centrum, ktorého predmetom činnosti
bolo zastupovanie spotrebiteľov pri uplatňovaní ich práv. Odvolateľ zdôraznil, že je nemysliteľné, aby

nepredloženie plnomocenstva k podaniu, z ktorého je zrejmé konanie zástupcu (centra) za zastúpeného
(žalobcu) malo za následok právny záver, že podanie bolo podané priamo zástupcom. Okrem toho, že
ide o výklad, ktorý je v rozpore so znením zákona a súdnou praxou, ide aj o prílišný formalizmus, ktorý
ignoruje zmysel a účel zákona. Za takejto skutkovej situácie by žalovaný postupoval správne, ak by
prihlášku pohľadávky považoval za nepodpísanú, a teda bez plnenia náležitosti prihlášky podľa § 29

ods. 1 písm. f) ZKR, avšak podanú žalobcom – veriteľom (a nie jeho zástupcom), a teda na ňu nemal
prihliadať v súlade s ust. § 29 ods. 1 ZKR prvej vety. Taktiež správnym postupom žalovaného by bolo,
ak by na prihlášku neprihliadal z dôvodu, že k nej neboli pripojené listiny preukazujúce v nej uvedené
skutočnosti. Mal tak uplatniť postup v súlade s ust. § 30 ods. 1 ZKR. Odvolateľ zdôraznil, že defacto
nepredloženie plnomocenstva k prihláške za účelom preukázania zastúpenia malo v dôsledku konania

žalovaného a výkladu súdu v napadnutom rozsudku za následok hmotnoprávne popretie pohľadávky
žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Vyvodenie takéhoto záveru z dôvodu formálneho
nedostatku prihlášky postráda akúkoľvek logiku a je zjavne excesívnym formalizmom, ktorý v súdnom
konaní nemá miesto. Ak by žalovaný postupoval správne a na prihlášku by neprihliadal, žalobca by bol
o tom notifikovaný ešte v čase, kedy by si mohol prihlášku podať opätovne (tentokrát bez formálneho

nedostatku) a nevznikla by mu žiadna ujma. Nezákonným konaním správcu tak došlo k situácii, keď
si žalobca myslel, že má pohľadávku riadne prihlásenú a nič neindikovalo, že by mala akékoľvek
nedostatky. Žalovaný následne opakovaným predlžovaním lehoty na popretie pohľadávok a tým aj
predlžovaním konania spôsobil, že žalobcovi uplynula premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky,o ktorej si myslel, že ju má riadne prihlásenú. Z formálneho nedostatku prihlášky tak žalovaný vytvoril
materiálny nedostatok – nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a žalobca tak prišiel o akúkoľvek
možnosť vymoženia svojej pohľadávky v dôsledku absolútne chybného konania žalovaného. Odvolateľ

zdôraznil, že je úplne zrejmé, že došlo o bezprecedentné zlyhanie neziskovej organizácie na ochranu
spotrebiteľov, ktoré opomenulo priložiť plnomocenstvá k veľkému množstvu prihlášok pohľadávok, ktorá
situácia ide veľmi nespravodlivo na ťarchu veľkého počtu žalobcov. Navyše žalobca preukázal udelenie
plnomocenstva Centru potvrdzujúcim e-mailom od Centra zo dňa 17.11.2017 o tom, že prijali podpísané
plnomocenstvo, ako aj zápisom z osvedčovacej knihy podpisov obecného úradu, z ktorej vyplýva, že

dňa 3.11.2017 (deň udelenia plnomocenstva) bol overený podpis žalobcu na plnomocenstve a taktiež
rozsah udeleného splnomocnenia.

10.5. V ďalšom odvolateľ tvrdí, že § 1, § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. nie je možné aplikovať na lehotu, na
predĺženie lehoty na popretie pohľadávok, a to z dôvodu, že zjavne nejde o uplatnenie alebo bránenie
práva na súde, a to či už súdom alebo správcom.

10.6. Namieta aj, že súd nesprávne právne posúdil a nedostatočne zdôvodnil, prečo považuje len
vydanie uznesenia za dostatočné na predĺženie lehoty. Uvádza len, že uznesením súdu sa neukladajú
žiadne povinnosti a nespadá ani do kategórie rozhodnutí, ktoré musia byť zverejnené v Obchodnom
vestníku SR bezodkladne. Tieto skutočnosti nemajú vplyv na to, že ide o uznesenie, ktoré je súd povinný

zverejniť v OV SR v zmysle § 199 ods. 1 ZKR. Odvolateľ pripomenul, že doručenie je dôležitou právnou
skutočnosťou, od ktorej sa odvíjajú následky rozhodnutia, a teda nedoručené rozhodnutie nemôže mať
účinky predĺženia lehoty na popretie pohľadávok. Ust. § 32 ods. 4 ZKR explicitne používa slovo „predĺžiť“
správcovi lehotu. Nedoručením uznesenia o predĺžení lehoty na popretie nemôže prísť k predĺženiu
lehoty a ani k predĺženiu lehoty nedošlo.

11. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zopakovala, že konkurzné konanie je

súdnym konaním, keďže z pohľadu správkyne konkurznej podstaty ide o lehotu na uplatnenie jej práva
(poprieť pohľadávku veriteľa), bolo by v rozpore s účelom lex corona, pokiaľ by aj vo vzťahu k lehote na
popretie pohľadávok nemalo byť na jeho základe priznané spočívanie alebo predĺženie tejto lehoty, a to
aj napriek tomu, že bola predĺžená rozhodnutím súdu.

12.1. Za nesprávne označila tvrdenie žalobcu, že „v prípade aplikácie lex corona na plynutie lehoty na
popieranie pohľadávok musí byť aplikovaný text uvedený v ust. § 1 písm. b) lex corona z dôvodu, že
lehota na popretie uplynula dňa 13.3.2020, a teda pri aplikácii tohto ustanovenia uplynie 27.4.2020, nie
30.4.2020 ako to uvádza v odôvodnení súd prvej inštancie. Lehota by uplynula 30.4.2020 iba v prípade,
ak by malo ísť o aplikáciu písm. a) cit. ustanovenia. To však nie je podľa žalovanej tento prípad, keďže

došlo k uplynutiu lehoty v zákonom stanovenom čase, a teda došlo k jej predĺženiu, nie k jej spočívaniu“.
Žalovaná zdôraznila, že žalobca opomína skutočnosť, že v prípade aplikácie ust. § 1 písm. b) lex corona,
uznesenie súdu o predĺžení lehoty vydané konkurzným súdom dňa 5.3.2020 nemožno vzťahovať na
predĺženie lehoty, ktorá mala skončiť pôvodne ku dňu 13.3.2020. Uznesením súdu zo dňa 5.3.2020 bola
lehota na popieranie pohľadávok predĺžená o 30 dní, a to na obdobie od 14.3.2020 do 13.4.2020. Pri

aplikácii ustanovenia § 1 písm. b) lex corona je potrebné vychádzať z uznesenia konkurzného súdu
vydaného dňa 4.2.2020, ktorým bolo plynutie lehoty predĺžené do 30.3.2020. Takto predĺžená lehota
potom mala v spojitosti z ustanovením § 1 písm. b) lex corona uplynúť až 27.4.2020. Nesprávnosť
tabuľkového prehľadu o plynutí lehoty na popieranie pohľadávok predložená žalobcom je teda daná
tým, že žalobca spojil uznesenie súdu vydané dňa 5.3.2020 s predĺžením lehoty do 13.3.2020, nie

s predĺžením lehoty do 14.4.2020. Následne poukázala na ďalšie uznesenia konkurzného súdu vydané
1.4.2020,4.5.2020,2.6.2020,2.7.2020,4.8.2020,2.9.2020,1.10.2020,2.11.2020,ktorýmibolalehotana
popieranie predlžovaná postupne o 30 dní, predmetné uznesenia boli pri tom vydávané pred uplynutím
jednotlivých lehôt na popieranie. Uznesením z 1.12.2020 mala lehota na popieranie uplynúť 12.2.2021,
alepočnúcdňom19.1.2021do28.2.2021(vrátane)neplynulaauplynulaaždňom25.3.2021spoukazom

na § 8 písm. a) lex corona. Následne bola lehota na popieranie naďalej konkurzným súdom predlžovaná.
Žalovaná pri tom konštatovala, že aj pri aplikácií § 1 písm. a) a § 8 písm. a) lex corona, boli všetky
uznesenia konkurzného súdu o predĺžení lehoty na popieranie vydané v rámci plynutia lehoty na
popieranie pohľadávok.12.2. Nestotožnila sa s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok
je nevyhnutné zverejniť v Obchodnom vestníku SR. Zotrvala v presvedčení, že pre účinné predĺženie

lehoty postačí len vydanie uznesenia konkurzného súdu o jej predĺžení.

12.3. Na svojej argumentácií zotrvala aj vo vzťahu k popretiu pohľadávky zo strany žalovanej z dôvodu
absencie splnomocnenia žalobcu Spotrebiteľskému centru. Opätovne zdôraznila, že vzhľadom na §
30 ods. 2 ZKR, podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou,

nemožno doplniť ani opraviť.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380
CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

13.1. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd
meritórne odvolanie prejednal.

13.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

13.3.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b/CSP(súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil

strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných stránpredložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

13.4. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

13.5. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím

dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -

hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.5.2025 o 11.05 hod. v

pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

15. Zhrnúc odvolanie žalobcu, tento namieta, že súd prvej inštancie:
- nedostatočne odôvodnil záver týkajúci sa posúdenia predĺženia lehoty na popretie pohľadávky žalobcu

a nezaoberal sa plynutím lehôt pri aplikácií lex corona a bez jeho aplikácie;
- nevykonal dokazovanie týkajúce sa výpočtu plynutia lehôt uvedeného v tabuľke predloženej
žalobcom;
- nesprávneposúdillehotunapopretiepohľadávkyžalobcutým,že1/nebralzreteľnaúčinkypredĺženia
lehoty na popieranie pohľadávok, ktoré podľa žalobcu nenastali dňom, kedy konkurzný súd rozhodol

o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok, ale nastali až dňom jeho zverejnenia v OV SR, čím
konkurzný súd rozhodol o predĺžení lehoty oneskorene. Zároveň 2/ nesprávne prihliadal na použitie §
1 a § 8 lex corona; 3/ pri vydaní uznesenia o predĺžení lehoty z 5.3.2020 nesprávne posúdil neplynutie
lehoty v zmysle § 1 písm. a) lex corona od 27.3.2020 do 30.4.2020, ale mal posúdiť plynutie lehoty podľa
§ 1 písm. b) lex corona, čím lehota na predĺženie lehoty uplynula 27.4.2020 a v zmysle § 8 písm. a)

lex corona na neplynutie lehoty od 19.1.2021 do 28.2.2021; 4/ nesprávne dospel k záveru, že každým
uznesenímopredĺženílehotynapopieraniepohľadávokbolalehota30dnípredĺženávsúlades§32ods.
4 ZKR; 5/ vo vzťahu k uzneseniu vydanému konkurzným súdom 30.4.2021, zverejneným v Obchodnom
vestníku SR 7.5.2021 bolo toto rozhodnutie vydané a aj zverejnené po lehote na popretie pohľadávok,
ktorá uplynula 29.4.2021;

- nesprávne dospel k záveru, že žalovaná riadne a včas poprela pohľadávku žalobcu z dôvodu,
že žalobca spolu s prihláškou podpísanou za žalobcu zástupcom na základe plnomocenstva, toto
plnomocenstvo nepripojil k prihláške, čím si riadne predmetnú prihlášku neuplatnil;

K námietkam odvolateľa vo vzťahu k lehotám na popretie pohľadávok správcom

16. Podľa § 32 ods. 4 ZKR, z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu, súd môže
aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok,
vždy najviac o 30 dní.16.1. ZKR teda umožňuje súdu predĺžiť popieraciu lehotu správcovi (aj opakovane z dôvodov uvedených
vyššie), môže tak urobiť na návrh, alebo aj bez návrhu do skončenia lehoty na popieranie pohľadávok,

pretože inak by nastali ex lege účinky nepopretia stanovené v § 32 ods. 17 ZKR. Je povinný rozhodnúť
do skončenia lehoty na popieranie pohľadávok, pričom účinok predlženia lehoty vyplývajúci z daného
rozhodnutia nie je podmienený jeho zverejnením v OV, keďže v § 32 ods. 4 ZKR takáto podmienka
absentuje.
Odvolací súd udáva, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu „nastaviť“ účinky predĺženia lehoty na

popieranie až dňom zverejnenia do OV, stanovil by to v citovanom ustanovení podobne, ako je to v §
23 ods. 1 druhá veta ZKR, podľa ktorého konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia
o vyhlásení konkurzu v OV. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že ZKR ohraničuje možnosť rozhodnúť
o predĺžení popieracej lehoty zo strany konkurzného súdu najneskôr momentom skončenia lehoty na
popieranie pohľadávok, avšak neupravuje moment, kedy tak môže konkurzný súd po začatí plynutia
predmetnej lehoty najskôr urobiť. Preto môže v zásade o predĺžení rozhodnúť aj ihneď po začatí plynutia

lehoty na popieranie pohľadávok, a to za predpokladu riadneho odôvodnenia potreby jej predĺženia.
Takto predĺžená lehota nezačína plynúť dňom nasledujúcim po dni rozhodnutia konkurzného súdu o jej
predĺžení, ale až uplynutím popieracej lehoty, ktorá bola rozhodnutím predĺžená. Účinky predĺženia
lehoty preto nenastávajú zverejnením uznesenia o predĺžení lehoty (ako sa mylne domnieva žalobca),
ale nastávajú priamo zo zákona, preto zverejnenie/nezverejnenie uznesenia konkurzného súdu na

predĺženie lehoty nedopadá.
Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že ZKR nestanovuje, ako má konkurzný súd predĺžiť lehotu na
popieranie pohľadávky (či dátumom alebo číselným označením). Stanovuje však konkurznému súdu
možnosť predĺžiť lehotu najviac o 30 dní.
Keďže § 32 ods. 4 ZKR nestanovuje, čo v prípade, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,

nedeľu, resp. sviatok, na počítanie lehoty (skončenie) je potrebné použiť ust. § 203a ZKR. Ak teda
koniec popieracej lehoty pripadne na dni uvedené vyššie, posledným dňom popieracej lehoty bude
najbližší pracovný deň. Následne začne plynúť konkurzným súdom stanovená predĺžená popieracia
lehota. V opačnom prípade by pri viacnásobných predĺženiach popieracej lehoty zo strany súdu, došlo
k neprimeranému skráteniu popieracej lehoty, ktorú má správca stanovenú zákonom, čím by došlo

k porušeniu práv správcu riadne preskúmať prihlásené pohľadávky veriteľov.

16.2. Nesprávnym je aj právny názor žalobcu o nedôvodnosti aplikácie § 1 a 8 lex corona (z dôvodu, že
nejde o súkromnoprávny vzťah správcu). Konkurzné konanie je totiž súdnym konaním, kde z pohľadu
správkyne konkurznej podstaty ide o lehotu na uplatnenie jej práva (poprieť pohľadávku veriteľa). Bolo

by preto v rozpore s účelom lex corona, pokiaľ by aj vo vzťahu k tejto lehote nemalo byť na jeho základe
priznané spočívanie, alebo predĺženie lehoty a to aj napriek tomu, že bola už predĺžená rozhodnutím
súdu. Uvedené platí aj v prípade plynutia základnej prihlasovacej lehoty na prihlásenie pohľadávok,
pretože aj z pohľadu veriteľa, by bolo v rozpore s účelom lex corona, pokiaľ by mu nemalo byť priznané
spočívanie alebo predĺženie tejto lehoty.

16.2.1. Podľa § 1 zák. č. 62/2020 Z.z. (ďalej len lex corona), lehoty ustanovené právnymi predpismi
v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by
došlo k premlčaniu alebo zániku práva, a/ v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020
neplynú, b/ ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30

dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, vyhlásený bol
27.03.2020).

16.2.2. Podľa § 8 lex corona, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch
na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku

práva, a/ v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28.2.2021 neplynú, b/ ktoré uplynuli po 31.12.2020
do účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní, po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
(ustanovenie § 8 bolo doplnené do zákona č. 62/2020 Z.z. zák. č. 9/2021 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
dňom vyhlásenia, t.j. 19.01.2021).

16.2.3. V prejednávanej veci nebolo sporné vydávanie jednotlivých uznesení zo strany konkurzného
súdu, ktorými bola žalovanej predĺžená lehota na popieranie pohľadávok. Sporným bolo ich právne
posúdenie, t.j. či uznesenia, ktorými boli predĺžené lehoty na popieranie pohľadávok v čase vyhlásenia
mimoriadnej situácie súvisiacej so šírením nákazlivej choroby COVID -19 boli súdom prvej inštancieposúdené správne, keď uzavrel, že v rozhodnom období od 4.4.2018, t.j. od vydania prvého uznesenia
do 5.12.2022, t.j. do popretia pohľadávky žalobcu správkyňou, ako aj doposiaľ, bolo každé uznesenie
o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok súdom vydané pred uplynutím lehoty, pričom každým

uznesením bola predĺžená lehota o 30 dní v súlade s § 32 ods. 4 ZKR a zároveň, že v zmysle § 1 lex
corona lehota na popieranie neplynula od 27.03.2020 do 30.04.2020 a v zmysle § 8 lex corona lehota
na popieranie neplynula od 19.01.2021 do 28.02.2021.

16.2.4. Odvolací súd konštatuje, že uznesením konkurzného súdu z 5.3.2020 bola predĺžená lehota na

popieranie, ktorá mala uplynúť 14.4.2020, čím nadobudnutím účinnosti § 1 lex corona dňom 27.03.2020
lehota neplynula s poukazom na § 1 písm. a/ lex corona a následne uplynula až dňom 17.5.2020.
Odvolací súd zároveň konštatuje, že uznesením z 1.12.2020 bola predĺžená lehota na popieranie, ktorá
mala uplynúť 13.1.2020, čím nadobudnutím účinnosti § 8 lex corona dňom 19.1.2021 lehota neplynula
s poukazom na § 8 písm. a/lex corona a následne uplynula dňom 25.03.2021.

16.3. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že žalovaná poprela pohľadávku žalobcu riadne a včas.

K námietkam odvolateľa vo vzťahu k dôvodom popretia pohľadávky

17. Žalobca tvrdí, že žalovaná nedôvodne poprela pohľadávku pre nepripojenie plnomocenstva pre
spotrebiteľské centrum k prihláške a z dôvodu nepripojenia listín (ak by postupovala v súlade so ZKR,
mala na prihlášku neprihliadať).

17.1. Nie je v konaní sporným, že 1. ako veriteľ je v prihláške uvedený žalobca, 2. ako zástupca
veriteľa Spotrebiteľské centrum Medzilaborce, IČO: 42 249 708, 3. v bode 50 prihlášky (podpis veriteľa)
je nečitateľný podpis s dodatkom „v zastúpení“, 4. k prihláške neboli pripojené listiny preukazujúce
prihlásenú pohľadávku, a 5. k prihláške nebolo pripojené plnomocenstvo. Nie je teda sporným to, že
prihlášku popretého veriteľa signovala osoba bez preukázaného oprávnenia takto za veriteľa konať.

17.2. Zák. č. 40/1964 Z.z. (Občiansky zákonník ďalej len OZ) ustanovuje, že „splnomocniteľ za účelom
zastúpenia pri právnom úkone udelí plnomocenstvo splnomocniteľovi“ (§ 31 ods. 1). „ Ak je potrebné,
aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne“ (§ 31 ods. 4 prvá
veta OZ). Princíp publicity je vyjadrený v § 32 ods. 1 OZ, podľa ktorého „ak z právneho úkonu nevyplýva,

že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene“
Splnomocnenec teda v rámci konania za splnomocniteľa musí dať tretím osobám zreteľne najavo, že
jeho konanie je konaním inej osoby; ak tak neurobí (z jeho konania uvedené nevyplýva), uplatní sa
nevyvrátiteľná domnienka, že koná vo vlastnom mene, sám za seba.

17.3. Aplikujúc na prejednávanú vec; za situácie, keď je na prihláške (bod 3) uvedené: veriteľ Petruľa Ján
(bod 48) Meno a priezvisko B. A.; (bod 50) Podpis veriteľa: nečitateľný podpis s dodatkom „v zastúpení“;
nie je možné dôjsť k záveru, že by nastúpila nevyvrátiteľná domnienka o konaní splnomocnenca
vo vlastnom mene; pretože z prihlášky (z jej obsahu – slovného vyjadrenia) nad všetku pochybnosť
vyplýva, že splnomocnenec konal za niekoho iného (za veriteľa). Právny záver súdu prvej inštancie,

že splnomocnenec (spotrebiteľské centrum) podal prihlášku v svojom mene (teda ako veriteľ), ktorý
následne nepreukázal, že je veriteľom pohľadávky uplatnenej prihláškou, preto nie je správny.

18. Aj keď súd prvej inštancie v tejto otázke vec nesprávne právne posúdil, je jeho rozhodnutie vecne
správne, z ktorého dôvodu bolo odvolacím súdom potvrdené (§ 387 ods. 1 CSP), pretože:

18.1. Podľa ust. § 29 ZKR: (1) Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať
základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno,
priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak
sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania

veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj
a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú
osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné
číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebonázov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny
dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková
suma pohľadávky, f) podpis.

18.2. Podpis veriteľa je teda dôkazom toho, že prihláška je jeho procesným úkonom. Je obligatórnou
náležitosťou prihlášky, keď v prípade jeho absencie sa na prihlášku v konkurze neprihliada (s následným
postupom uvedeným v § 30 ZKR). V prejednávanom spore sa na prihláške podpis nachádza, nie je preto
možné prijať záver, že chýba jedna z jej obligatórnych náležitostí. Správca podstaty preto postupoval (v

tomtosmere)správne,aknaprihláškuprihliadal,pretožetátoobsahovalazákonomstanovenéobsahové
a formálne náležitosti (tu odvolací súd len pre úplnosť uvádza, že postup správcu v konkurznom konaní
nie je predmetom tohto odvolacieho prieskumu).

18.3. Podľa § 29 ods. 6 prvá veta ZKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené
skutočnosti.

Podľa § 30 ods. 2 ZKR podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje
prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.

18.4. Nepripojenie listín (konkrétne plnomocenstva), teda nie je dôvodom neprihliadania na prihlášku
(ako mylne uvádza odvolateľ), pretože takýmto dôvodom je len absencia obligatórnych náležitosti

prihlášky vymedzených v § 29 ods. 1 ZKR.

18.5. Ako vyplýva z obsahu popieracieho prejavu, jedným z dôvodov popretia pohľadávky žalovanou
bolo nepripojenie plnomocenstva, ktoré by oprávňovalo zástupcu popretého veriteľa účinne signovať
a uplatniť prihlášku za veriteľa do konkurzu. Na tento právny úkon (uplatnenie pohľadávky veriteľa

prihláškou) bolo potrebné k prihláške pripojiť plnomocenstvo (ako listinu preukazujúcu v prihláške
uvedené skutočností - § 29 ods. 6 ZKR); pričom podanie, ktorým sa uplatňuje pohľadávka prihláškou
nie je možné doplniť (§ 30 ods. 2 ZKR). Iba v prípade, ak je plnomocenstvo prílohou prihlášky, je možné
prihláške prisúdiť účinky riadneho prihlásenia pohľadávky do konkurzného konania. Plnomocenstvo nie
je možné „nahradiť“ potvrdzujúcim e-mailom od Spotrebiteľského centra zo dňa 17.11.2017 o tom, že

mu bolo zaslané plnomocenstvo, ani zápisom z osvedčovacej knihy podpisov Obecného úradu, z ktorej
vyplýva, že dňa 3.11.2017 bol overený podpis žalobcu na plnomocenstve a taktiež rozsah uvedeného
plnomocenstva. Totiž v konkurznom konaní, ale aj v konaniach vyvolaných a súvisiacich s konkurzom,
je procesný postup súdu a sporových strán viac formalizovaný a to najmä vzhľadom na veľký počet
účastníkov konania. Nerešpektovanie povinností stanovených ZKR vedie k predlžovaniu konkurzného

konania; ktoré samo o sebe vzhľadom k jeho charakteru môže trvať aj dlhé časové obdobie. Popretie
pohľadávky správcom tak bolo dôvodné.

18.6. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že pre rozhodnutie vo veci samej je právne irelevantné, že
k popretiu pohľadávky správcom došlo zrejme v dôsledku zlyhania neziskovej organizácie na ochranu
spotrebiteľov, ktorá nedoložila plnomocenstvo oprávňujúce ju v mene žalobcu uplatniť jeho pohľadávku
v konkurznom konaní. Podstatným (právne relevantným) je to, či bola/nebola pohľadávka žalobcu
prihlásená do konkurzného konania v súlade s predpismi konkurzného práva.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešná žalovaná.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C.s.p.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).