Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200409
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený:

XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpený advokátom: Advokátska kancelária
ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie: Dobšinského 12, 811 05 Bratislava,
IČO:47238232,protižalovanému:Sociálnapoisťovňa,ústredie,sosídlomUl.29.augustač.8a10,813
63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 03.02.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave správnu žalobu zamieta.
II. Správny súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím číslo: 700-0211614720GC04/20 zo dňa 16. júla
2020, predpísala žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe poistné na nemocenské poistenie
v sume 226,70 eur, poistné na starobné poistenie v sume 927,49 eur a poistné do rezervného fondu
solidarity v sume 244,69 eur (ďalej len „poistné”), za obdobie november 2019 až jún 2020 spolu v sume
1 398,88 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom ustanovenej lehote odvolanie, ktoré
odôvodnil tým, že prvostupňový orgán nesprávne právne posúdil moment zániku žalobcovho statusu
ako samostatne zárobkovo činnej osoby, a zároveň svojim postupom tento orgán porušil jeho procesné

práva ako účastníka konania.

2. Napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 03.02.2021 žalovaný odvolanie žalobcu
zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že s účinnosťou od 1. júla 2014 sú pre
nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia

rozhodujúce dve podmienky, a to podmienka veku (dovŕšenie 18. roku veku) a dosahovanie príjmov
uvedených v ustanoveniach § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Žalobca
splnil zákonom ustanovené podmienky pre trvanie a pokračovanie povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia, t.j. povinné sociálne poistenie nemohlo zaniknúť zrušením
povolenia žalobcu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, pretože žalobca mal aj naďalej právne
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. dosiahol zákonom ustanovený vek a zároveň splnil
podmienku dosiahnutia príjmov za rok 2018, pričom nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia

žalobca príjmy dosiahol, ale skutočnosť, že príjmy dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba.

4. Žalovaný tento svoj záver odôvodňuje tým, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
(licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnejstarostlivosti a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho
poistenia. Napriek skutočnosti, že žalobcovi bolo povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho-
zariadenia (č. 08997/2017/ZDR/2) dňom 5. novembra 2019 zrušené, mal žalobca na účely sociálneho

poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 5. novembri 2019, pretože
mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A). Podľa právneho názoru
žalovaného, v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba — lekár má platnú licenciu L1A (bez
ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období ma príjem z podnikania a z

inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo
činnej osobe — lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.

5. K námietke žalobcu, týkajúcej sa právnych záverov obsiahnutých v uznesení veľkého senátu
správnehokolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.:1Vs1/2019,zodňa30.apríla2019,na
ktoré odkazuje žalobca vo svojom odvolaní, žalovaný poukázal na fakt, že s právnym názorom veľkého

senátu vyjadreným v uvedenom uznesení sa nestotožnil senát 9S, ktorý sa chcel od záverov veľkého
senátu odchýliť, a preto uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Sžsk/94/2018, zo
dňa 23. septembra 2019 postúpil vec opätovne na prejedanie a rozhodnutie veľkému senátu. Veľký
senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019, zo dňa 24. novembra 2020,
sa odchýlil od záverov veľkého senátu vyjadrených v predchádzajúcom uznesení, sp. zn. 1Vs 1/2019,

a dospel k právnemu názoru, ktorý zastáva aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí.

6. K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia jeho procesných práv žalovaný uviedol, že konanie, ktoré
sa začína na podnet organizačnej zložky žalovaného, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná
zložka žalovaného urobila voči žalobcovi prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).

Zákon však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie
rozhodnutia, pokiaľ žalovaný disponoval potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie.
Žalovaný nemá v danej veci podľa zákona ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomil všetkých
známychúčastníkovkonania,akotoukladázákonč.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok).
Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť žalovaného pred vydaním rozhodnutia dať

možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SP. zn. 7Sžso/20/2010, zo dňa 24.
februára 2011). Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je preto vecou organizačnej zložky žalovaného.

II.
Správna žaloba

7. Správnou žalobou zo dňa 31.03.2021, sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 65889-3/2020-BA zo dňa 03.02.2021. Žalobca považuje napadnuté

rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

8. Nesprávne právne posúdenie žalovaného malo spočívať v nesprávnom určení momentu zániku

žalobcovho statusu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, keď žalovaný neuznal ako moment zániku
zrušeniepovolenianaprevádzkovaniezdravotníckehozariadeniakudňu05.11.2019,alenaviazalstatus
žalobcu ako SZČO na samotnú držbu licencie L1A, ktorá oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní lekár.

9. Žalobca v rámci svojej argumentácie uviedol, že licencia L1A síce oprávňuje držiteľa na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, avšak táto licencia nezakladá štatút samostatne
zárobkovo činnej osoby. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu vôbec nezaoberal ustanoveniami zákona
č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 578/2004 Z.z.“).

Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie
činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon
alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného pre účely zániku povinnéhonemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO v zmysle § 21 ods. 4 zákona
o sociálnom poistení je potrebné brať na zreteľ len tie činnosti, z ktorých sa dosahoval príjem, nakoľko
len tieto sú činnosťami podľa § 3 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona.

10. Pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je podľa
žalobcu úplne irelevantná existencia oprávnení nespĺňajúcich pojmové znaky zárobkovej činnosti. V
prípade žalobcu je teda pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia SZČO rozhodujúce ukončenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia a na to nadväzujúce

zrušeniepovolenianaprevádzkovaniezdravotníckehozariadeniakudňu05.11.2019.Pokračujúcadržba
licencie je pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO
nepodstatná, keďže vzhľadom na neexistenciu príjmov z tejto licencie, nebola táto nikdy činnosťou podľa
§ 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
02.10.2018, sp.zn. 18Sa/1/2017)

11. Žalobca zároveň poukázal na § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého
sa zárobkovou činnosťou rozumie činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie
príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Z uvedeného
vyplýva,ženato,abykonkrétnačinnosťmohlabyťpovažovanázazárobkovúmusíznejbyťdosahovaný
príjem. V prípade žalobcu takouto činnosťou bola len prevádzka zdravotníckeho zariadenia na základe

povolenia vydaného príslušným orgánom v zmysle ustanovení zákona č. 578/2004 Z.z., keďže iba z tejto
činnosti žalobca dosahoval príjem. Z licencie L1A žalobca príjem nikdy nedosahoval. Žalobca v tomto
smere poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017, ktorý
s poukazom na zásadu materiálnej pravdy konštatuje, že správne orgány sa nezoberali tým, či žalobca
skutočne vykonáva aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby.

12. Žalobca je presvedčený, že uvedený formalistický výklad zákona o sociálnom poistení žalovaným,
je vo vzťahu k žalobcovi nie len nespravodlivý, ale aj nezákonný, pričom žalovaný vec nesprávne
právne posúdil. Žalobca dal v tejto súvislosti do pozornosti správnemu súdu rozhodnutie veľkého senátu
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Vs 1/2019, ktorý v obdobnej veci

konštatoval, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178
ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov je posudzovať príjmy poistenca – lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či
všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára

považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení.

13. K vyššie uvedenému žalobca doplnil, že rozhodnutie veľkého senátu doposiaľ nebolo zmenené a
ipso iure sa vo vzťahu k právnej problematike vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia lekárov
v súvislosti s držbou licencie L1A stalo súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov a

preto niet pochýb o uplatniteľnosti právnych záverov v ňom uvedených. Čo implicitne potvrdzuje aj
podpredseda Najvyššieho súdu SR, ktorý v rámci vyjadrenia k ústavnej sťažnosti žalovaného uviedol,
že rozhodnutie veľkého senátu má precedenčný charakter s povahou zásadného významu pre ďalšiu
rozhodovaciu činnosť. Je síce pravdou, že veľký senát Najvyššieho súdu SR, sa vo svojom rozsudku
sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020 odchýlil od právnych záverov vyslovených veľkým senátom

Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 1Vs 1/2019, zo dňa 30.04.2019, avšak táto skutočnosť
nemá žiadny vplyv na jeho právnu záväznosť. Rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Vs 3/2019, zo dňa 24.11.2020, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs 1/2019,
zo dňa 30.04.2019, v súčasnosti spoločne vedľa seba koexistujú ako súčasť judikatúry Najvyššieho
súdu SR vzťahujúcej sa na otázky sociálneho poistenia SZČO a držby licencie na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe (licencia L1A). V tomto smere možno podľa názoru žalobcu doplniť, akcentujúc na
§ 20 zákona č. 162/2015 Z.z. (správny poriadok) a jeho analogický výklad, že je teraz úlohou správneho
kolégia Najvyššieho súdu SR, aby rozhodnutia veľkých senátov Najvyššieho súdu SR prostredníctvom
svojho zjednocujúceho stanoviska zjednotil. Pričom až následne možno hovoriť o zmene respektíve
prekonaní uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs 1/2019, zo dňa 30.04.2019, respektíve rozsudku

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020.

14. Za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalobca považuje
skutočnosť, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právnehopredpisusprávnyorgánrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokuprvostupňovéhorozhodnutia.Akovýroku
prvostupňového rozhodnutia, tak aj vo výroku napadnutého rozhodnutia, absentuje akýkoľvek odkaz na
relevantný právny predpis. Ani z odôvodnenia či už prvostupňového rozhodnutia alebo napadnutého

rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňoval prvostupňový orgán zmeniť predchádzajúce
rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového bez toho, aby
bola nariadená obnova konania, pričom tento nedostatok prvostupňového rozhodnutia neodstránilo ani
napadnuté rozhodnutie žalovaného.

III.
Konanie pred správnym súdom

15. Na základe výzvy súdu žalovaný poskytol k žalobe svoje písomné vyjadrenie zo dňa 22.07.2021,
v ktorom zotrval na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí.

16. Čo sa týka statusu SZČO, ktorý žalobca rozporuje, žalovaný odkazuje na ustanovenie § 5 zákona
osociálnompoistení,podľaktoréhoniejeprenadobudnutieprávnehopostaveniasamostatnezárobkovo
činnej osoby relevantné, na základe akého právneho vzťahu, resp. na základe akého oprávnenia,
fyzická osoba dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je

len tá skutočnosť, že fyzická osoba dosiahla v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie
povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 5 a taktiež v ustanovení
§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov.

17. Na základe uvedeného, podľa názoru žalovaného, žalobca v spornom období spĺňal právnu definíciu
samostatne zárobkovo činnej osoby (dovŕšil potrebný vek, zároveň v kalendárnom roku rozhodujúcom
na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. v roku
2018, dosiahol príjmy z podnikania) a v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2018, jeho príjmy z podnikania
súčasne presiahli zákonom ustanovenú hranicu (za rok 2018 dosiahol príjmy z podnikania v sume 29

741,97 eur), a preto bol žalobca od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 považovaný za povinne nemocensky
poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu s následnou odvodovou
povinnosťou.

18. Skutočnosť, že žalobcovi bolo Bratislavským samosprávnym krajom dňom 5. novembra 2019

zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia nemá podľa názoru žalovaného
vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, ako
samostatne zárobkovo činnej osoby, a jeho odvodovej povinnosti, z dôvodu, že žalobca bol aj po zrušení
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, t. j. po 5. novembri 2019, oprávnený na výkon
alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení,

keďže bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/BA/0924/05, vydanej dňa
9. novembra 2005, Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.
z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetnú
licenciu zrušila Slovenská lekárska komora až dňom 10. septembra 2020 (od 15. júla 2020 mal žalobca

výkon samostatnej zdravotníckej praxe pozastavený).

19. V súvislosti s uvedeným, žalovaný poukazuje na to, že rovnaký právny názor na posudzovanie
právneho postavenia lekára, držiteľa licencie L1A, na účely sociálneho poistenia, aký zastáva Sociálna
poisťovňa, vyslovil aj veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku

sp. zn. 1Vs/3/2019, zo dňa 24. novembra 2020, ktorým došlo k judikatórnemu odklonu od záverov
veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení sp.
zn. 1Vs/1/2019, zo dňa 30. apríla 2019, na ktorý sa žalobca odvoláva.

20. K ďalšej námietke žalobcu, ktorou namieta nedostatočné odôvodnenie zmeny predchádzajúceho

rozhodnutia o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, žalovaný uvádza, že
predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci
predpísania poistného, nie rozhodnutia o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia,
a preto nie je táto námietka žalobcu vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia právne relevantná.21. Na základe uvedeného, žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

22. V podanej replike zo dňa 07.09.2021 sa žalobca vyjadril v tom zmysle, že vyjadrenie žalovaného
možno na viacerých miestach vnímať ako kompiláciu bezobsažných a pre túto vec irelevantných tvrdení,
na základe čoho žalobca vo svojom vyjadrení opätovne zhrnul svoju argumentáciu uvedenú v podanej
žalobe.

23. Z uvedenej argumentácie vyplýva, že žalobca je naďalej toho názoru, podľa ktorého je pre
zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO rozhodujúce
ukončenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia ku dňu 05.11.2019, pričom právny názor
žalovaného, v zmysle ktorého mal žalobca na základe držania licencie L1A aj po 05.11.2019 status
SZČO, a to aj napriek zrušeniu povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, je právne
nesprávny.

24. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva podľa žalobcu v neúplne zistenom skutkovom
stave, ako aj v nesprávnom právnom posúdení existencie licencie L1A žalobcu, keďže systematickým
a ústavne udržateľným výkladom § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b)
zákona o sociálnom poistení je nutné konštatovať, že samotná existencia licencie L1A bez toho, aby jej

výkonom došlo k získaniu príjmov z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti, nemôže v
čase po zániku oprávnenia SZČO, z ktorého výkonu príjmy skutočne plynuli, zakladať dôvodnosť trvania
povinného sociálneho poistenia.

25. Žalobca tiež považuje výklad príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení zo strany

žalovaného za nespravodlivý, nakoľko nekorešponduje so zmyslom a účelom tohto zákona.

26. Čo sa týka existencie dvoch protichodných rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020, ako aj uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs
1/2019 zo dňa 30.04.2019, podľa žalobcu v súčasnosti obidve tieto rozhodnutia spoločne vedľa seba

koexistujú ako súčasť judikatúry NS SR, vzťahujúcej sa na otázky sociálneho poistenia SZČO a držania
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), čím uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn.: 1Vs 1/2019, zo dňa 30.04.2019, žiadnym spôsobom nestratilo na svojej relevantnosti a právnej
záväznosti.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 1Vs 3/2019, zo dňa 24.11.2020, ktorý tvoril v podstate základný podklad pre vydanie napadnutého
rozhodnutia, a na ktorý odkazuje aj žalovaný vo svojom vyjadrení, bol ústavnou sťažnosťou napadnutý
na Ústavnom súde Slovenskej republiky (konanie vedené pod evidenčným číslom spisu Rvp 361/2021),
žalobca navrhol konanie v tejto veci prerušiť, a to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o predmetnej ústavnej sťažnosti.

28. Žalovaný svoje právo na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu nevyužil.

IV.
Relevantné právne predpisy

29. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z

krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.

30. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) ,

správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

31. Podľa § 10 SSP, na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné Správny súd v
Bratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje inak.32. Podľa § 13 ods. 3 SSP, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci
podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti

rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode má
žalobcaadresutrvaléhopobytu,miestopodnikaniaalebosídlo;aktakéhosúdunietažalobcomjefyzická
osoba, je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.

33. Podľa § 134 ods. 2, písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

34. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

35. Podľa § 137 ods. 4 SSP, vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

36. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

37. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

38.Podľa§3ods.1písm.b)zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení(ďalejako„zákonosociálnom
poistení“), zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis4) alebo medzinárodná zmluva,
ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z
právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 21 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol
vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. júna

kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm.
b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a),
ak tento zákon neustanovuje inak (1); Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti
uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon

alebo na prevádzkovanie tejto činnosti (4).

V.
Právne posúdenie správneho súdu

40. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave, pričom do 01.06.2023 v tejto veci nebolo
právoplatne rozhodnuté. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý
prešiel z Krajského súdu v Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc

správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.

41. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovení
§ 10 a § 13 ods. 3 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho
konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2
písm. d) SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4
SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.42. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného vo veci
predpísania poistného žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie november 2019
až jún 2020.

43. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia otázky momentu zániku žalobcovho statusu ako samostatne zárobkovo činnej osoby
v súvislosti s držbou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), a s tým
súvisiaceho vyhodnotenia žalobcovej povinnosti odvodu sociálneho poistenia, pričom mal žalovaný

zároveň svojim postupom porušiť jeho procesné práva ako účastníka konania.

44. Rozhodovacia prax správnych súdov bola v otázke momentu zániku žalobcovho statusu ako
samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s držbou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe (licencia L1A) zjednotená rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa
24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs 3/2019, a to v prospech výkladu príslušných ustanovení zákona

o sociálnom poistení, ktorý v tejto veci zaujal žalovaný.

45. Čo sa týka existencie dvoch protichodných rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020 a skoršie vydaného rozhodnutia sp. zn. 1Vs 1/2019 zo
dňa 30.04.2019, v rovnakej právnej otázke sociálneho poistenia SZČO a držania licencie na výkon

samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), správny súd uvádza, že záväzným je neskoršie vydané
rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020. Takýto záver
vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 610/2021 z 30. novembra 2021,
ktorý skonštatoval: „Zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu
príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej

istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného
právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru
veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne
počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie.
Novorozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor

ignorovaťa,naopak,postupujúexofficio,pričomtakýichzákonnesúladnýpostupnemôžebyťzhľadiska
práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý
ako ústavne nekonformný.

46. Na základe uvedeného sa teda správny súd nestotožnil so žalobcovým tvrdením, že dve protichodné

rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v súčasnosti spoločne vedľa seba koexistujú ako
súčasť judikatúry NS SR, pričom uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1Vs 1/2019, zo dňa
30.04.2019, protichodné k neskoršie vydanému rozhodnutiu sp. zn. 1Vs 3/2019, zo dňa 24.11.2020,
žiadnym spôsobom nestratilo na svojej relevantnosti a právnej záväznosti. Takýto výklad by mal totiž za
následok prehĺbenie právnej neistoty a nepredvídateľnosti súdnych rozhodnutí, čo je v úplnom rozpore

súčelomsamotnejexistencieveľkéhosenátuajehorozhodovacejčinnostispočívajúcomvzjednocovaní
rozhodovacej praxe správnych súdov. Neskoršie vydané rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Vs 3/2019, zo dňa 24.11.2020, teda, v súlade s účelom existencie veľkého senátu, celkom
jednoznačne nahradilo skoršie uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1Vs 1/2019,
zo dňa 30.04.2019, ako ústavne konformný prejav zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej

právnej otázke.

47. Právny názor veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR je podľa ustanovenia § 466 ods. 3
SSP záväzný aj pre ostatné senáty Najvyššieho správneho súdu SR, a zároveň je právnym názorom
Najvyššieho správneho súdu SR podľa ustanovenia § 469 SSP viazaný aj správny súd rozhodujúci

v tejto právnej veci.

48. Vzhľadom na uvedené, správny súd v ďalšom odôvodnení, týkajúcom sa momentu zániku
žalobcovho statusu ako samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s držbou licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), odkazuje na právne závery veľkého senátu Najvyššieho

správneho súdu SR uvedené v už spomínanom rozhodnutí zo dňa 24.11.2020, sp. zn. 1Vs 3/2019.

49. K statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností
v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení je podľa záverov veľkého senátu Najvyššieho správnehosúdu SR pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností potrebné rozumieť povolenie, súhlas s
vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa
odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe.

Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže
uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolania
udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa
oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u
držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa,

registráciu a pod.) nie je potrebný.

50. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na
výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Je iba na
vôli lekára či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne
využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B

ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá
žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax.

51. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť
si, napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia

ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. musí mať táto
právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68
ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z], teda s tzv. licenciou LlC. Licencia L1C nie je oprávnením na
vykonávaniečinnosti,ktorépredpokladáustanovenie§5zákonaosociálnompoistení.Anidržbalicencie
L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A.

52. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa §
73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z.z.

53. V prípade držiteľov licencii L1A je teda naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na

výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá
by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v
zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že
držiteľlicencieL1Auvedenúlicenciunevyužíva,neznamenáreálnunemožnosťjejvyužívania.Nato,aby
licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 zákona o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna

nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.

54. Vzhľadom na uvedené, držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej
osoby v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení.

55. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje
ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákona o sociálnom poistení.

56. Držiteľovi licencie L1A, v zmysle citovaného ustanovenia, povinné poistenie môže zaniknúť okrem

iného z dôvodu, že príjem v rozhodnom období je nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení a druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom
zániku tejto licencie.

57. Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení viaže vznik, resp. zánik povinného poistenia

ktorejkoľvek samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 tohto zákona, teda nielen osoby
uvedenej v § 5 na vyšší, resp. nižší príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení.
Podmienka, aby tento príjem bol konkrétne z činnosti lekára na základe licencie L1A, v zákone uvedená

nie je.

58. Povinnosť Sociálnej poisťovne skúmať pôvod príjmov poistencov - lekárov nemožno vyvodiť zo
žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Naopak, Sociálna poisťovňa v rámci zisťovaniapodkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, resp. z výpisu
z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona. Ak by bolo zámerom zákonodarcu, aby

Sociálna poisťovňa prešetrovala príjmy poistencov, musel by oprávnenie na takúto činnosť ustanoviť v
zákone alebo zabezpečiť povinnosť Finančného riaditeľstva SR predkladať údaje Sociálnej poisťovni v
takej kvalite, aby bolo možné na účely sociálneho poistenia príjmy poistencov posudzovať. Pokiaľ teda
zákonodarca nevybavil Sociálnu poisťovňu oprávnením na zisťovanie príjmu, potrebným materiálnym
a personálnym vybavením, možno dovodiť, že zákonodarca nepredpokladal výkon takejto činnosti

Sociálnej poisťovne.

59. Ak teda lekár - držiteľ licencie L1A, prizná v daňovom priznaní príjmy z podnikania vykonávaného
podľa osobitných predpisov [§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov] vo výške vyššej
ako je uvedená v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať,
aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie

vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte
s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá
ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenie vznikne, resp. trvá naďalej.

60. Na základe uvedených záverov, žalovaný správne právne posúdil v napadnutom rozhodnutí trvanie
povinného sociálneho postenia, keď dôvodil, že ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú
licenciu L1A (bez ohľadu na to či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania
a inej samostatnej zárobkove činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo
činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.

61.Žalovanýsvojzáverotrvanípoisteniaztitulusamostatnejzárobkovejčinnostiodôvodnilsprávne,ato
(i) tak existenciou licencie L1A, (ii) ako aj príjmom z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
v zákonom predpokladanej výške, a to na základe žalobcom podaných výpisov z daňového priznania.
VzmyslevyššieuvedenýchzáverovveľkéhosenátuNajvyššiehosúduSR,takakotouvádzaajžalovaný

v napadnutom rozhodnutí, žalobca mal na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne
zárobkovo činnej osoby aj po 5. novembri 2019, kedy mu bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho-zariadenia (č. 08997/2017/ZDR/2). Žalobca mal totiž aj naďalej platné oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v povolaní lekár (licencia typu A).

62. Keďže žalobca v podanej žalobe nenamietal samotnú výšku žalovaným zisteného príjmu z
podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, správny súd posúdil argumentáciu žalovaného
uvedenú v napadnutom rozhodnutí vo vyššie uvedenom rozsahu za dostatočnú a právne správnu.

63. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia zmeny predchádzajúceho
rozhodnutia o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, správny súd sa stotožnil
s argumentom žalovaného uvedenom v jeho vyjadrení, v ktorom uvádza, že predmetom tohto
súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci predpísania poistného, nie
rozhodnutia o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, a preto nie je táto námietka

žalobcu vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia právne relevantná.

64. Žalovaný sa navyše v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal aj s prípadnými pochybnosťami
žalobcu o zákonnosti začatia a ďalšieho procesného postupu žalovaného v tomto konaní, keď na strane
8 napadnutého rozhodnutia odôvodňuje začatie konania z vlastného podnetu svojim prvým úkonom

podľa ustanovenia § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ako aj zákonnosť svojho ďalšieho postupu,
s odkazom na príslušnú judikatúru.

65. K návrhu žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, podanej proti rozsudku veľkého senátu správneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 1Vs/3/2019, zo dňa 24.11.2020, (konanie vedené pod
evidenčným číslom spisu Rvp 361/2021) správny súd uvádza, že toto konanie pred Ústavným súdom SR
už bolo v čase rozhodovania v tejto veci skončené, a to uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. IV. ÚS 610/2021 z 30. novembra 2021, citovaným v odseku 45 vyššie. Na základe uvedeného,správny súd v čase rozhodovania v tejto veci nemal dôvod konanie prerušiť, a preto žalobcov návrh na
prerušenie konania zamietol.

66. Čo sa týka žalobcovej argumentácie o interpretácii noriem správneho práva v súlade s ideou
spravodlivosti, správny súd má za to, že odpoveďou na žalobcove pochybnosti o správnej interpretácii
príslušných zákonných noriem je rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs 3/2019,
zo dňa 24.11.2020, ktoré dostatočným spôsobom odôvodňuje svoje závery a nenecháva žiadny priestor
na pochybnosti o ich spravodlivosti.

67. Vzhľadom k tomu, že správny súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť napadnuté
rozhodnutie žalovaného považované za nezákonné, podanú správnu žalobu ako nedôvodnú podľa §
190 SSP zamietol.

68. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému

právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane
žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného
možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167
ods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť.
O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa
podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je
zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).