Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205105
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124205105.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská 5053/13, Piešťany, dieťa rodičov:
matka C. B., nar. XX.XX.XXXXm trvale bytom mesto D., toho času E. XX, D., zastúpená advokátkou
Mgr. Veronikou Blaškovou, so sídlom C. F. XX, D., a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H. XXX,
zastúpený advokátkou JUDr. Janou Briškovou Dominovou, so sídlom Šafárikova 2, Piešťany, o návrhu
matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný s účinnosťou od 26.06.2024 prispievať na výživu maloletej A. zvýšeným výživným zo

sumy 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 240 eur mesačne,
vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

II. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 26.06.2024 do 11.06.2025 v sume 530 eur sa
otcovi povoľuje splácať v pravidelných 12 mesačných splátkach po 44,20 eur mesačne popri bežnom
výživnom, pod hrozbou straty výhod splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/220/2014 – 30 zo dňa 29.10.2014
v dotknutej časti výživného.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 26.06.2024 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloleté
dieťa. Návrh matka odôvodnila tým, že výživné na maloletú dcéru bolo naposledy určené 30 % zo sumy
životného minima rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/220/2014 zo dňa 29.10.2014. Od
toho dňa sa náklady na maloletú dcéru podstatne zvýšili. Navštevuje 4. ročník I. J. K. L. D.. S čím sú

spojení náklady na stravu, pomôcky do školy, výlety organizované školou, oblečenie, obuv. Náklady
na výchovu a výživu sa neustále zvyšujú. Maloletá rastie, neustále jej musí kupovať nové oblečenie,
náklady na stravu a kozmetiku sú vyššie ako v čase, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom. Okrem
toho jej hradí lieky, keď ochorie. Otec sa na starostlivosti o maloletú A. nijak nepodieľa, nenavštevuje
ju, nekupuje jej žiadne darček , ani iné veci. Matka je od 08.04.2022 práceneschopná, mala operovanú
nohu, má zdravotné problémy s druhou nohou, má zápal kĺbu, infekciu, cystu na nohe, čaká ju ďalšia
operácia. Poberá nemocenské dávky v sume 270 eur mesačne, prídavky na dve deti v sume 60 eur

mesačne, poberá podporu v nezamestnanosti 217 eur. Býva spolu s mal. deťmi, A. a M., v prenajatom
1-izbovom byte, náklady a bývanie sú 500 eur mesačne. Preto žiadala zvýšiť výživné na mal A. na sumu
400 eur mesačne a vyplatiť spätne od marca (2024).2. Otec sa k podanému návrhu na výzvu súdu písomne nevyjadril.

3. Rodičia boli volaní na informatívne stretnutie u koordinátorky súdu. Matka pri telefonickom

kontaktovaní dňa 24.10.2024 koordinátorke uviedla, že je po operácii nohy, má pretrvávajúce zdravotné
problémy, ktoré jej nedovoľujú zúčastniť sa ISR. Otec neplatí výživné na dcéru už 10 mesiacov, neustále
ich sleduje, špehujem robí im zle. Jej aktuálny príjem celkovo 270 eur, z toho výživné na syna je 150
eur a prídavky na dve deti spolu 120 eur. Vyjadrila záujem dostaviť sa priamo na pojednávanie. Dňa
04.02.2025 sa obaja rodičia dostavili ku koordinátorke, matka uviedla, že si podala žiadosť o priznanie

invalidného dôchodku, má obidve nohy operované, mala by ísť ešte na jednu operáciu, ale už sa bojí.
Má stále bolesti, nemôže sa zamestnať z tohto dôvodu, poberá lieky od bolesti. Dcéra (aj syn) majú krivé
zuby, zubný strojček stojí okolo 4.000 eur. Aktuálne býva v rodinnom dome u kamaráta, nezvládala platiť
nájom 500 eur. N. prispieva 150 eur mesačne. S otcom nie je v kontakte, boli tam problémy, riešené aj
políciou. Otec uviedol, že príjem 1.100 eur v čistom mesačne má, pokiaľ pracuje aj cez víkendy, ak nemá
víkendy, zarobí tak 720-750 eur. Matke posiela 200 eur na výživu dcéry, na Vianoce v decembri poslal

300 eur. Má tiež vysoké výdavky. Má problémy s ľadvinami. Kvôli matke sa ani nestretáva s dcérou.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie poštovými poukazmi
o úhradách výživného zo strany otca, prednesmi právnych zástupkýň oboch rodičov, oboznámil
obsah podaného návrhu otca na zmenu výchovného prostredia k maloletému dieťaťu vedený pod

sp. zn. 40P/65/2025, vykonal dokazovanie spisovým materiálom Okresného súdu Piešťany sp.
zn. 13P/220/2014, listinami preukazujúcimi výdavky otca s bývaním a splátkou spotrebného úveru,
lustráciami oboch rodičov v registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, ako aj ostatným na vec
sa vzťahujúcim spisovým materiálom – listinami predkladanými účastníkmi počas konania, a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Z vykonanej lustrácie matky a otca mal súd preukázané, že z manželstva účastníkov rozvedeného
rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/155/2009 – 55 zo dňa 08.04.2010 pochádza toho času
plnoleté dieťa M. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je toho času schopná sama sa živiť. Zo vzťahu účastníkov
mimo manželstva je narodená A. B., nar. XX.XX.XXXX. Matka má okrem toho vyživovaciu povinnosť k

mal. dieťaťu menom M. L., nar. XX.XX.XXXX.

6. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni vyplýval príjem otca u zamestnávateľa Poľnohospodárske
družstvo Piešťany, kde je zamestnaný od 19.09.2022, za obdobie od začatia súdneho konania
(26.06.2024), t. j. od júla 2024 do decembra 2024 v priemere 1.298 eur v čistom. Z potvrdenia

o príjme zamestnanca vystaveného zamestnávateľom dňa 05.02.2025 mal súd preukázaný čistý príjem
povinného otca za uvedené obdobie vo výške 1.310 eur mesačne, pričom však mzda otca v mesiacoch
augustažoktóber2024sapohybovalaod1.080eurvčistomdo1.116eurvčistom,avmesiacidecember
2024 vo výške 2.202,39 eur v čistom. Z potvrdenia o priemernom príjme zamestnanca za rok 2024
vystavenom zamestnávateľom vyplýva priemerný čistý príjem otca zo závislej činnosti v roku 2024 vo

výške 6,42 eur/hod.

7. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/220/2014 – 30 zo dňa 29.10.2014 mal súd
preukázané súdne schválenie dohody rodičov, v zmysle ktorej sa maloleté dieťa A. B. zverila do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho

majetok v bežných veciach. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám
matky. Zároveň sa rodičia dohodli na tom, že styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2014.

8. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

11. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

14. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

15. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

17. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi
manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je vymedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo
sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi

rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať
sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery dieťaťa a podobne.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť. Pri určovaní výživného
súd vychádza z pomerov, aké tu sú v čase podania návrhu, najneskôr však z pomerov, aké sú v čase
vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú

po vyhlásení rozhodnutia.

18. Je zrejmé, že postupom času sa v dôsledku rôznych okolností tak na strane oprávnenej osoby,
ako aj na strane povinnej osoby reálne podmienky odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých
rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto ak dôjde k zmene pomerov na jednej, prípadne na oboch stranách,

z dôvodov subjektívnych alebo objektívnych, je na mieste iniciovať konanie za účelom zmeny súdneho
rozhodnutia v dôsledku zmeny rozhodujúcich kritérií v porovnaní so stavom zisteným súdom v čase
predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
pričom pohľadávka oprávneného dieťaťa je prednostnou pohľadávkou, ktorú si povinná osoba musí
splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky. Priorita vyživovacej povinnosti je daná záujmom

dieťaťa chráneným aj medzinárodnými dohovormi. Preto súd v rámci preukazovania výdavkov povinnej
osoby vyhodnotí charakter zistených výdavkov, konkrétne či vo vzťahu k prednostnej vyživovacej
povinnosti možno tieto považovať za nevyhnutné. Pokiaľ súd niektoré výdavky povinného rodiča
neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich
vynaloženiu nedošlo.

19. Z vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu po porovnaní s pomermi a zisteným stavom
v čase posledného rozhodovania v tom čase Okresného súdu Piešťany v konaní sp. zn. 13P/220/2014,
dospel súd k právnemu záveru, že návrh matky na zvýšenie povinnosti otca prispievať na výživumaloletej A. je dôvodný, avšak nie v celom rozsahu matkou navrhovaného zvýšenia výživného, keď
matka na pojednávaní dňa 11.06.2025 žiadala zvýšiť výživné na sumu 300 eur mesačne od podania
návrhu.

20. Od posledného rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda rodičov o zaviazaní sa otca
prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa, čomu zodpovedalo v čase rozhodovania súdu 27,13 eur, došlo k podstatnej
zmene pomerov a to tak na strane oprávneného dieťaťa, ako aj k podstatnej zmene pomerov na

strane matky a na strane povinného otca. Od právoplatného rozhodnutia súdu (21.11.2014) ku dňu
rozhodovania súdu o návrhu na zvýšenie výživného (11.06.2025) uplynulo viac ako desať rokov. Za
dobu rozhodnú pre zhodnotenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo posledné rozhodnutie súdu s
porovnaním aktuálnych pomerov účastníkov konania, sa považuje už doba troch rokov. Súd tak mal za
nepochybné, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodným už v dôsledku plynutia času, keďže čím je
dieťa staršie, tým i výdavky na jeho základné potreby ako je strava a ošatenie sú vyššie, a tiež v dôsledku

inflácie cien tovarov a služieb, keď len za posledné tri roky všeobecne predstavovala inflácia cien viac
ako 24 %.

21.Včaserozhodovaniasúduvkonanísp.zn.13P/220/2014bolamaloletáA.štvormesačnýmdieťaťom.
Matka bývala s dvomi deťmi v zariadení F. v D., bola s ňou na materskej dovolenke, poberala rodičovský

príspevok 203,20 eur a rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,01 eur mesačne (spolu). Iný príjem
nemala, dlhy nemala, majetok výraznejšej hodnoty nevlastnila. Je vyučená krajčírka. V tom čase matka
uvádzala, že má vyživovaciu povinnosť k trom deťom, k M. (vo veku blízkom plnoletosti), k maloletej
A., a k M. L.. M. študovala na strednej škole, bola v starostlivosti otca, matka mala súdom stanovené
minimálne výživné na M.. Otec na pojednávaní dňa 29.10.2014 vypovedal, že je rozvedený s matkou

mal. A., býva u svojej matky v rodinnom dome, matka je na starobnom dôchodku. Na náklady na bývanie
prispieva podľa potreby cca 100 eur mesačne. V tom čase bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie, vyučený ako stolár. Poberal dávku v hmotnej núdzi 90,10 eur mesačne,
prídavok na dieťa M. 23,52 eur mesačne, ktorú mal v osobnej starostlivosti. Iný príjem nemal, nechodil
ani brigádovať. Dlhy nemal žiadne, majetok výraznejšej hodnoty nevlastnil.

22. V čase rozhodovania súdu v tomto konaní je maloletá A. už žiakom 5.ročníka základnej školy.
Matka tvrdila výdavky na mal. A. v sume 633 eur mesačne, ktoré pozostávajú podľa tvrdenia matky
z nasledovného: pomerná časť nákladov na bývanie 195 eur, strava 180 eur, stravné v škole 4,83
eur, rodičovské združenie 5 eur, výdavky na školskú činnosť v priemere 6,20 eur mesačne, ošatenie

C. drogéria 70 eur, mobil 15 eur, cestovné 5 eur, hračky, knihy, kultúra 5 eur a zajac, ktorého kúpil
otec maloletej, s výdavkami na jeho žitie 30 eur mesačne. Ďalej matka uviedla, že jej príjem aktuálne
predstavuje invalidný dôchodok v sume 266,70 eur mesačne, je uznaná za invalidnú o rozsahu 55
%. Okrem invalidného dôchodku poberá náhradné výživné na mal. M. L. vo výške 150 eur mesačne
a prídavky na obe maloleté deti aktuálne v sume 120 eur mesačne. Otec sporoval matkou tvrdené

výdavky k mal. A. a to v časti na bývanie, keď mal za to, že pomerná časť zo sumy 390 eur (nájom bytu)
je pri troch osobách žijúcich v domácnosti 130 eur mesačne a rodičovské (ZRPŠ) je 30 eur ročne, čo
predstavuje cca 2,5 eur mesačne a nie 5 eur mesačne. Otec zároveň poukázal na to, že má 56 rokov,
pracuje niekedy aj 300 hodín mesačne, je to neudržateľný stav. Otec zamestnávateľovi oznámil, že viac
takto nevládze robiť prácu dvoch strážnikov v nočných hodinách. Keby pracoval v súlade so zákonníkom

práce 160 hodín mesačne, jeho príjem by predstavoval cca 900 eur v čistom. Poukázal na svoje výdavky
na dom vo vlastníctve jeho matky, a na splátku pôžičky v sume 83,34 eur mesačne. Mal za to, že matka
nie je plne invalidná, spolieha sa na pomoc od štátu a od otca, naviac dieťa odstrihla od otca a aj od
staršej sestry argumentujúc, že sa otec o dieťa nezaujíma. Matka má nejaké exekúcie, nechce výživné
na účet vedený v banke v Slovenskej republike, ich staršia dcéra M. je spoludisponent účtu, ktorý má

matka zriadený v banke v Slovenskej republike, bol tam dňa 26.03.2025 vklad 3.700 eur a ešte v ten
deň boli peniaze odoslané na iný účet. Otec má pochybnosti o kvalite starostlivosti matky o maloletú A.
a aj o tom, či sa peniaze určené na výživu mal. A. dostanú k dieťaťu.

23. Súd dospel k záveru, že z doložených listín účastníkmi konania má preukázané, že príjem matky

pozostáva z nároku matky na výplatu dôchodkovej dávky zo Sociálnej poisťovne vo výške 272,40 eur
mesačne, z poberania náhradného výživného na mal. M. L. v sume 150 eur mesačne a z prídavkov na
dve deti v sume 120 eur mesačne. Nevyhnutné výdavky na maloletú A. min. v strave, hygiene a ošatení
nepochybneprevyšujúsumu250eurmesačne.Maloletédieťajedieťaťomsčastýmiinfektamidýchacíchciest, čomu zodpovedajú zvýšené finančné výdavky (lekárska správa zo dňa 19.02.2025). K 30.01.2025
maloletá nemala uhradený rodičovský príspevok ZRPŠ, mala uhradené náklady na učebnice a školské
exkurzie celkovo v sume 31 eur. ZRPŠ bolo uhradené dňa 20.02.2025.Matka si prenajala od 01.04.2025

1-izbový byt v D. za nájomné vo výške 390 eur mesačne. U otca mal súd preukázaný príjem otca
z potvrdenia o priemernom príjme otca za obdobie od januára 2025 do apríla 2025 vrátane vo výške
1.270,80 eur mesačne v čistom, čomu zodpovedá príjem zo závislej činnosti 6,71 eur za hodinu
(predložené otcom v konaní sp. zn. 40P/65/2025).

24. Z takto zistených pomerov účastníkov mal súd za nepochybné, že na strane maloletého dieťaťa
došlo k zvýšeniu nákladov na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, čo je prirodzené a zrejmé,
že náklady na stravu či ošatenie budú vekom dieťaťa rásť. Od posledného rozhodnutia súdu tak došlo
k podstatnej zmene pomerov u maloletého dieťaťa. Rovnako tak došlo k podstatnej zmene pomerov
u povinného otca, ktorý je od 19.09.2022 riadne zamestnaný, jeho príjem v priemer predstavuje 1.270,80
eur, a v prípade, že by otec pracoval v súlade so zákonom 160 hodín mesačne, jeho príjem by bol cca

(6,71 x 160) 1.073,60 eur. Na strane matky došlo tiež k podstatnej zmene pomerov, je toho času uznaná
za čiastočne invalidnú, je poberateľkou invalidného dôchodku. Zároveň obom rodičom zanikla jedna
vyživovacia povinnosť k toho času už plnoletej M. B.. Nová vyživovacia povinnosť rodičom nepribudla,
nedošlo ani k zmene ich osobných pomerov. V konaní bolo nesporné, že matka má dlhy a exekúcie na
úhradu týchto dlhov, pričom matka hľadá alternatívne spôsoby, ako mať príjem a zároveň neuhrádzať

svoje záväzky.

25. Zhodnotením odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, zhodnotením osobných, zárobkových
a majetkových pomerov povinného otca s prihliadnutím na aktuálne osobné a zárobkové pomery matky,
dospel súd k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene pomerov na strane

povinného otca, a k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a jeho matky. Nesporným
je tiež nárast cien služieb a tovarov najmä od roku 2014, s výraznou infláciou v rokoch 2022 a 2023.
Pri zohľadnení týchto okolností a metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri určovaní
výživného, rozhodol súd o zvýšení povinnosti otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa od podania
návrhu matkou zo sumy 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne

na sumu 240 eur mesačne, keď mal za to, že je v možnostiam, schopnostiach a pomeroch otca podieľať
sa touto sumou na výžive maloletej A.. V mesiaci máj 2025 otec uhradil dobrovoľne výživné v sume 230
eur, v decembri 2024 v sume 300 eur (opätovne zasielané matke vo februári 2025).

26. Súd mal za to, že na odôvodnených výdavkoch maloletého dieťaťa sa majú podieľať obaja jeho

rodičia, pričom len základné potreby maloletého dieťaťa predstavujú nesporne sumu vyššiu ako 240 eur
mesačne. Splátka úveru u otca v sume 83,34 eur taktiež nemá prednosť pred plnením si vyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu (úver čerpaný otcom v sume 2.000 eur na dva roky s ukončením
splácania 14.11.2025). Zároveň súd zohľadnil to, že matka skutočne nevyužíva svoje schopnosti na
dosahovanie akéhokoľvek príjmu napr. z dohody o pracovnej činnosti resp. brigády na pár hodín denne

(príkladmo pozícia upratovačky na dve hodiny denne), keďže je podľa jej tvrdenia osobou s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom s poklesom schopnosti výkonu práce. Súd sa stotožnil s tým a za
spravodlivé tak považoval určovať výživné z príjmu otca, aký by dosahoval pri dodržiavaní zákonníka
práce, teda pri výkone pracovnej činnosti v štandardnom rozsahu 160 hodín mesačne. Zvýšené výživné
u povinného otca na sumu 240 eur mesačne od 26.06.2024 tak predstavuje v pomere k čistému

príjmu povinného otca (1.073 eur) 22 % zaťaženie. Uvedený základ na výpočet výživného sa javil ako
spravodlivý aj z toho dôvodu, že zodpovedal čistému príjmu otca vyplácanému v bežných mesiacoch
ako napr. v čistom bol príjem otca v auguste 2024 - 1.080 eur, v septembri 2024 - 1.116 eur, v októbri
2024 - 1.088 eur. V hrubom bol príjem otca v januári 2025 - 1.564 eur brutto, vo februári 2025 1.347
eur brutto, v marci 2025 - 1.651 eur brutto, čomu zodpovedá príjem otca v čistom max. do sumy 1.250

eur mesačne.

27. Nedoplatok povinného otca na takto zvýšenom zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu
(26.06.2024) do rozhodnutia súdu (11.06.2025) vypočítaný ako súčet nedoplatkov (za august 2024 - 240
eur, za september až november 2024 3 mesiace x 40 eur = 120 eur, za január až apríl 2025 4 mesiace

x 40 eur = 160 eur, máj 2025 nedoplatok 10 eur) pri zohľadnení vykonaných úhrad výživného celkovo
v sume 530 eur súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok
v pravidelných 12 mesačných splátkach po 44,20 eur tak, aby k úhrade nedoplatku došlo do roka od
doručenia rozsudku. Rozsudky týkajúce sa výživného sú vykonateľné doručením. Týmto rozhodnutímsúd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/220/2014 zo dňa 29.10.2014
v dotknutej časti určeného výživného.

28. O nároku a výške náhrady trov konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu, keď súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od
generálnej klauzuly mimosporového konania a preto si každý z účastníkov znáša trovy konania sám;
účastníci o náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.