Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823202819
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7823202819.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v
C.,D.X,zastúpenejadvokátomJUDr.AlexandromMilkom,sosídlomvRožňave,CyrilaaMetoda4,IČO:
35574861, proti žalovanému: najLEPSIEmobily s.r.o., so sídlom v Nových Zámkoch, Komárňanská 61A,
IČO: 55 063 284, zastúpenému advokátom JUDr. Gergelym Pšenákom, so sídlom v Nových Zámkoch,
M. R. Štefánika 30, IČO: 42 369 436 o zaplatenie 758 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 14. júna 2024, č.k. 1Csp/139/2023-65

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 14.6.2024
č.k. 1Csp/139/2023-65 (ďalej len „rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 758 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 758 € od 6.10.2023 do zaplatenia (výrok I.), prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok
II.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 758 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 758 € od 6.10.2023 do zaplatenia oproti
povinnosti žalobkyne vydať žalovanému mobilný telefón zn. Apple iPhone 11 Pro 64GB Midnight green s
príslušenstvom, ktoré pozostáva z manuálu s kľúčom na SIM kartu, Apple slúchadiel, napájacieho kábla
Apple iPhone a adaptér Apple iPhone, tvrdiac, že si ako spotrebiteľka dňa 6.9.2021 prostredníctvom
internetového portálu žalovaného objednala mobilný telefón značky Apple iPhone 11 Pro 64GB Midnight
green za kúpnu cenu 758 €. Predmetný mobilný telefón spolu s príslušenstvom si žalobkyňa prevzala

od kuriéra a uhradila faktúru č. 20212593 zo dňa 7.9.2021, splatnú dňa 21.9.2021, vystavenú na sumu
761 €. Nakoľko mobilný telefón pre vady sa nedal používať, žalobkyňa žalovanému po konzultácii
odoslala dňa 15.8.2023 predmetný telefón, ktorý bol stále v záručnej dobe spolu s reklamačným
formulárom žalovaného na reklamáciu, pričom uvedená zásielka bola žalovanému doručená dňa
18.8.2023. Žalobkyňa sa viackrát bezúspešne pokúšala telefonicky kontaktovať žalovaného za účelom
zistenia stavu reklamácie mobilného telefónu, a to v priebehu 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie,
ako aj po jej uplynutí, žalovaný reklamáciu nevybavil a žalobkyni nebolo doručené ani potvrdenie o

uplatnení reklamácie ani nebol vydaný doklad o vybavení reklamácie, čím došlo k porušeniu § 18 ods. 8
a 9 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že žalovaný nevybavil reklamáciu a
nereagoval na dopyty žalobkyne ohľadom zisťovania stavu vybavenia reklamácie, žalobkyňa e-mailom
zaslaným žalovanému na e-mailovú adresu E. dňa 21.9.2023 odstúpila od zmluvy a vyzvala žalovanéhona vrátenie kúpnej ceny za predmetný mobilný telefón vo výške 758 € v lehote 14 dní. Žalobkyňa
zaslala žalovanému na základe jeho vyžiadania (po telefonickom dohovore) príslušenstvo k mobilnému
telefónu dňa 13.10.2023 a prostredníctvom e-mailu zaslaného žalovanému dňa 13.10.2023 ho opätovne

požiadala o vrátenie zaplatenej kúpnej ceny mobilného telefónu vo výške 758 €. Predmetná zásielka
bola žalovanému doručená dňa 18.10.2023. Keďže žalovaný nijakým spôsobom nereagoval na výzvu
žalobkyne o vrátenie kúpnej ceny po tom, ako žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy a vrátila mu
mobilný telefón v pôvodnom obale spolu s príslušenstvom, žalobkyňa e-mailom zaslaným žalovanému
dňa 30.10.2023 opäť vyzvala žalovaného na vrátenie dlžnej sumy vo výške 758 €, avšak bezúspešne.

Žalovaný do dňa podania žaloby žalobkyni dlžnú sumu neuhradil.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vyšiel zo skutkového stavu zodpovedajúceho opisu žalobkyňou a
naviac z faktúry č. 20212593 zo dňa 7.9.2021 zistil, že žalobkyni ako odberateľke bol dobierkou dodaný
mobilný telefón zn. Apple iPhone 11 Pro 64GB Midnight green za cenu 758 €. Ako dodávateľ bola na
faktúre uvedená spoločnosť MAXMobilePlus s.r.o. so sídlom Obchodná 55, Bratislava, IČO: 46 092

340. Z faktúry vyplýva, že ju vystavil D. F., splatnosť dňa 21.9.2021 a adresa internetovej stránky G..
Mal tiež za nesporné, že takto zakúpený mobilný telefón žalobkyňa na základe telefonického dohovoru
dňa 15.8.2023 reklamovala u žalovaného v súlade s obchodnými podmienkami, účinnými od 15.2.2022,
zverejnenými v čase reklamácie na tom istom internetovom portáli G., podľa ktorých bolo potrebné
uplatniť reklamáciu práve u žalovanej spoločnosti a mobilný telefón žalobkyňa zaslala žalovanému.

4. Vychádzajúc z nesporných skutkových okolností posudzovanej veci, súd vec právne posúdil podľa §
52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 457, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka a § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Zo zistenia,

že žalobkyňa zakúpila cez internetový portál G. mobilný telefón pre svoju osobnú potrebu a žalovaný
nesporne prevzal od žalobkyne mobilný telefón na reklamáciu a tento ani do rozhodnutia súdu vo veci
samej žalobkyni neodovzdal, súd uzavrel, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie,
ktoré je povinný žalobkyni vydať. Ako nedôvodnú pritom súd posúdil žalovaného námietku nedostatku
jeho pasívnej vecnej legitimácie založenú na tvrdení, že podľa predloženej faktúry žalobkyňa vstúpila

do záväzkovo-právneho vzťahu so spoločnosťou MAX MOBILE PLUS s.r.o.. Dôvodil, že ak žalovaný
tvrdí, že vzťah z kúpnej zmluvy nevznikol medzi žalobkyňou a žalovaným, bolo jeho povinnosťou v
komunikácii predchádzajúcej reklamácii žalobkyňu poučiť o subjekte, voči ktorému môže žalobkyňa
reklamáciu predmetu kúpy uplatniť a súčasne vrátiť žalobkyni mobilný telefón s príslušenstvom. Preto
považoval súd všetky zákonné predpoklady pre vznik bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne za

splnené a žalobe vyhovel v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol s odôvodnením, že synalagmatický záväzok žalobkyne na vydanie mobilného telefónu
žalovanému bol nesporne vyčerpaný skutočnosťou, že žalobkyňa mobilný telefón s príslušenstvom
žalovanému zaslala.

5. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky súd odôvodnil aplikáciou § 563 Občianskeho
zákonníka. Zo zistenia, že žalobkyňa po prvýkrát požiadala žalovaného o vrátenie kúpnej ceny 758 €
e-mailom zo dňa 21.9.2023, v ktorom žalobkyňa stanovila žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie
14 dní, súd vyvodil záver, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením odo dňa nasledujúceho po
uplynutí tejto dodatočnej lehoty na plnenie, t.j. od 6.10.2023, a preto uložil žalovanému povinnosť, aby

žalobkyni zaplatil sumu 758 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 758 € od
6.10.2023 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP tak,
že žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. V odvolaní žalovaný namietol správnosť právneho záveru súdu, že v konaní je žalovaný
vecne pasívne legitimovaný, zotrvávajúc na stanovisku, že v sporu žalovanému chýba pasívna vecná

legitimácia. V tejto súvislosti zopakoval, že nesporným je fakt, že žalobkyňa si objednala mobilný telefón
dňa6.9.2021,jehododávateľombolaspoločnosťMAXMOBILEPLUSs.r.o.,ženazákladezápisuzodňa
25.11.2022 vznikla spoločnosť najLEPSIEmobily s. r. o. (žalovaný) a že záväzkovo-právny vzťah vznikol
medzi žalobkyňou a spoločnosťou MAX MOBILE PLUS s.r.o. a súdu vytkol, že opomenul vyhodnotiťzáväzkovo-právny vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou MAX MOBILE PLUS s.r.o.. Zdôraznil, že
žalobkyňa uzavrela zmluvu so spoločnosťou MAX MOBILE PLUS s.r.o. prostredníctvom internetovej
stránky najLEPŠIEmobily.sk a keďže subjektom práva nie je internetová stránka, ktorá má vždy určitého

správcu, aj v zmysle vystavenej faktúry bola spoločnosť MAX MOBILE PLUS s.r.o. tým subjektom,
ktorý bol druhou stranou záväzkového vzťahu, a nie žalovaný, ktorý v tom čase ešte neexistoval.
Znovu akcentoval, že prvým úkonom, ktorý žalobkyňa uskutočnila po tom, ako sa dozvedela, že jej
mobil nefunguje, bolo to, že uplatnila reklamáciu takisto prostredníctvom stránky najLEPŠIEmobily.sk
a druhým právnym úkonom žalobkyne bolo odstúpenie od zmluvy a tvrdil, že odstúpenie žalobkyne

od zmluvy je neplatné, lebo nebolo doručené subjektu, ktorému malo byť doručené, lebo žalovaný
účastníkom právneho vzťahu so žalobkyňou nebol. Na podporu tejto argumentácie žalovaný citoval z
bodu 29. odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd uviedol, že: „ ... súd mal za preukázané, že žalobkyňa
zakúpila cez internetový portál www.najLEPŠIEmobily.sk mobilný telefón pre svoju osobnú potrebu,
čím je zrejmé, že je spotrebiteľom, ktorý vstúpil do záväzkovo-právneho vzťahu so spoločnosťou MAX
MOBILE PLUS s.r.o. ako podnikateľom, ktorý mu predal tento výrobok.“ a opäť podčiarkol, že pokiaľ

neexistoval vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, ako to konštatuje aj súd prvej inštancie, nemožno
považovať odstúpenie od zmluvy za platné, a preto žalobkyni nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Poukazom aj na znenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinného v rozhodnom období, podľa ktorého po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ
právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok, žalovaný tvrdil, že

žalobkyňa má právo požadovať jedine výmenu výrobku v rámci reklamačného konania, lebo žalobkyňa
platne od zmluvy neodstúpila. Tvrdiac, že ak by aj vzniklo bezdôvodné obohatenie, žalobkyni nemohol
vzniknúť nárok na zaplatenie sumy 758 €, nakoľko toto právo by vzniklo žalobkyni jedine v prípade
platného odstúpenia od zmluvy, ktoré v danom prípade nenastalo, a v rámci bezdôvodného obohatenia
by sa mohla žalobkyňa domáhať jedine vydania mobilného telefónu. Z tohto dôvodu považoval žalovaný

za nezákonné aj uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť úroky z omeškania, nakoľko nejde o nárok
na vydanie peňažného plnenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky, a to z 29.3.2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/1999, v zmysle ktorého vzniká právo domáhať sa úrokov
z omeškania len pokiaľ ide o právo na vydanie peňažného záväzku a nie v prípade povinnosti vydať vec
a tiež z 8.2.2000, sp. zn. 33 Cdo 2034/1998, v zmysle ktorého „Ak sú splnené podmienky ustanovené

v § 451 a nasl. OZ, môže sa ten, na koho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu, domáhať vydania
všetkého, čo bolo takto nadobudnuté, napr. vydania hnuteľnej veci, prípadne poskytnutia peňažného
ekvivalentu, ak nemožno vydať to, čo bolo bezdôvodne získané.“ Na záver odvolania žalovaný dodal,
že v prípade opačného názoru súdu jednoznačne nevznikol žalobkyni voči žalovanému nárok na úhradu
plnej sumy, za ktorý mobil kúpila, lebo je nefunkčný a žalovaná sa nemohla obohatiť nevydaním

mobilného telefónu v tejto plnej sume.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že súd prvej inštancie
vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie, na základe ktorého vec správne právne posúdil, vo veci

správne rozhodol a svoje rozhodnutie zákonným spôsobom a podrobne odôvodnil. Okrem toho,
žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli súdom prvej inštancie
posudzované. Vzhľadom na uvedené bola žalobkyňa názoru, že dôvody odvolania žalovaného nie
sú naplnené a súd prvej inštancie sa zákonným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami
dôležitými pre rozhodnutie.

8. Žalovaný v odvolacej replike uviedol rovnaké argumenty ako v odvolaní a navrhol, aby odvolací súd
vyhovel odvolaniu v plnom rozsahu.

9.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas

(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. a), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správny. Preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP, t.j. že neboli
splnené procesné podmienky (písm. a/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (písm. d/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam (písm. f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (písm. h/).

11. V odvolaní žalovaným formálne označený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP nebol
podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by preukazovali jeho naplnenie, a
tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento odvolací dôvod žalovaným materiálne, a preto ani
procesne účinne uplatnený, rovnako ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Ten je
naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za

ktorých súd môže konať a rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia
konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu
(právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita procesná
spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka
začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou
povinnosťou súdu počas celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej

miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúmal len na námietku
žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok
sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie
k zastaveniu konania. V ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky
odstrániť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd

vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku
príslušnosti súdu, o vadu konania v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v
konanínebolidodržanéustanoveniaovecnejpríslušnosti,osobitnejivýlučnejmiestnejpríslušnostialebo
o kauzálnej príslušnosti. V okolnostiach posudzovanej veci odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti,
ktoré by preukazovali jeho naplnenie.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi

chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo)atovzhľadom
na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v

hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP.

13. K odvolaciemu dôvodu upravenému v § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,

príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval a z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie
v konaní v intenciách týchto uplatnených odvolacích dôvodov a odvolaním vymedzeného zamerania

odvolacieho prieskumu a dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú v
posudzovanom spore naplnené. Súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav
veci, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyplynuli z
prednesov a zhodných tvrdení strán alebo inak vyšli v konaní najavo, skutkové zistenia podradil podrelevantné hmotnoprávne predpisy, ktoré aj správne interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav a
pri hmotnoprávnom posúdení veci vyvodil zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach sporových
strán.

15. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto
odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie, odkazuje. Odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil ťažiskovú otázku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného ako aj nárok žalobkyne vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia žalovaného. Dôvody, na

ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto
otázkach, považuje odvolací súd za vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP) a tiež úplné z hľadiska všetkých
kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými
stranami(§387ods.3vetaprváCSP).Vplnomrozsahusasnimistotožňujevsúlades§387ods.2CSP,
a to so zreteľom na to, že: a) odôvodnenie a rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria
jeden celok, a preto nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté

závery napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje, b) odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument
uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie námietky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie
o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia,
ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo (porov. napr. IV. ÚS 350/2009, IV. ÚS

4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia,
reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalovaného v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP),
odvolací súd dodáva:

16. V odvolaní žalovaný namietal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, súdu prvej inštancie vytýkajúc,

že opomenul vyhodnotiť vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou MAX MOBILE PLUS s.r.o., ktorý
považoval za kľúčový z dôvodu, že v zmysle vystavenej faktúry je jednoznačné, že druhou stranou
záväzkovo-právneho vzťahu je vyššie uvedená spoločnosť ako dodávateľ, nie žalovaný. Okrem tejto
námietky odvolanie žalovaný postavil predovšetkým na argumente, že odstúpenie od zmluvy zo strany
žalobkyne je neplatné, nakoľko tento jednostranný právny úkon bol adresovaný a doručený žalovanému,

hoci tento nebol účastníkom spotrebiteľského právneho vzťahu. V dôsledku uvedeného mal žalovaný
za to, že žalobkyni nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v hodnote, ktorý bol žalobkyni
prisúdený, ale len na výmenu výrobku v rámci reklamačného konania podľa § 18 ods. 4 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z tohto dôvodu považoval žalovaný aj za nezákonné domáhať
sa uloženia povinnosti zaplatiť úroky z omeškania, nakoľko by nešlo o nárok na vydanie peňažného

plnenia. Tieto odvolacie námietky odvolací súd vyhodnotil ako nespôsobilé privodiť zmenu rozsudku
v súlade s návrhom žalovaného, a to z nasledujúcich dôvodov:

17. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

18. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

19. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. V citovanom § 366 CSP je vyjadrený systém neúplnej apelácie odvolacieho konania, podstata
ktorého spočíva (tiež) v zásadnej nemožnosti prihliadať v odvolacom konaní na odvolaciu námietku,
založenú na takom prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený už pred
súdom prvej inštancie, a to až na taxatívne stanovené výnimky - skutočnosti poukazujúce na nedostatok

podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ktorými má byť preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo ktoré odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.21. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
namietal len nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Neplatnosť odstúpenia od zmluvy s následkami
z tejto skutočnosti vyplývajúcimi, žalovaný tvrdil až v odvolaní. Pritom ani z odvolania a ani z obsahu

spisu podľa posúdenia odvolacieho súdu nevyplýva skutočnosť, pre ktorú by tento prostriedok procesnej
obrany nemohol žalovaný uplatniť už v priebehu prvoinštančného konania. Na tomto základe, keďže
výhrady odvolateľa založené na tvrdení o neplatnosti odstúpenia od zmluvy a neexistencii nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, sa netýkali procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu a nesmerovali ani k preukázaniu vady konania, odvolací súd posúdil

odvolaciu námietku žalovaného, vystavanú na tomto tvrdení, ako procesne neprípustnú novotu, ktorú
nemožno v odvolacom konaní použiť v zmysle § 366 CSP.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho prieskumu
ostalaotázkasprávnostiposúdeniapasívnejvecnejlegitimáciežalovaného.Keďžeuvedenounámietkou
dôvodil žalovaný aj v priebehu prvoinštančného konania, súd prvej inštancie v rozsudku vyslovil názor

a uzavrel, že žalobkyňa vstúpila do záväzkovo-právneho vzťahu so spoločnosťou MAX MOBILE PLUS
s.r.o. ako podnikateľom, ktorý jej prostredníctvom internetového portálu G. predal mobilný telefón pre
jej osobnú potrebu. Tento vzťah súd posúdil ako spotrebiteľský v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
So zreteľom na skutočnosť, že žalobkyňa si na základe obchodných podmienok zverejnených v čase
reklamácie na tom istom internetovom portáli uplatnila reklamáciu mobilného telefónu u žalovaného,

ktorému ho aj zaslala a žalovaný jej mobilný telefón do rozhodnutia súdu nevrátil ani neoznámil výsledok
reklamácie, súd prvej inštancie mal za to, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie.
Odvolací súd sa v otázke posúdenia vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou MAX MOBILE PLUS
s.r.o. ako spotrebiteľského a vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, u ktorého vzniklo bezdôvodného
obohatenie na úkor žalobkyne, bezo zvyšku stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu v bodoch 29.

až 34. odôvodnenia rozsudku, na ktorý odkazuje. V korelácii s uvedeným je preto správny aj záver
súdu, že žalovaný je povinný bezdôvodné obohatenie (vo výške kúpnej ceny mobilného telefónu) vydať
žalobkyni s úrokmi z omeškania tak, ako to uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a odvolací

súd preto rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný procesný úspech, priznal nárok na 100 %
náhradu trov proti žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

27.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).