Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 3, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200097
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200097.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.
XXXXXXX XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., zast. F. B. C., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom C. XXX/
X, XXX XX D. E., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 542608/2022 zo dňa 21.
decembra 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Riaditeľ colného úradu Michalovce (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) vydal dňa 03. novembra 2022
rozhodnutie č. 470175/2022 o závere z previerky spoľahlivosti podľa § 121 ods. 10 zákona č. 35/2019
Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej
aj „zákon o finančnej správe“), v ktorom konštatoval, že žalobca ako príslušník finančnej správy sa

nepovažuje za spoľahlivého podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona o finančnej správe. V odôvodnení uviedol,
že dňa 13. júla 2022 bola u žalobcu vykonaná previerka spoľahlivosti, predmetom ktorej bolo preverenie
skutočností týkajúcich sa úmyselného ovplyvnenia výkonu colných kontrol v prospech cestujúcich
pri vstupe na územie Slovenskej republiky tým, že ich žalobca v čase, keď bol vyslaný nadriadeným
na výpomoc na G. H. I. Vyšné Nemecké, nevykonal v súlade s čl. 4 ods. 7 IRA č. 72/2018 Rozkazu RCU
o činnosti colníkov G. H. I. Vyšné Nemecké, týkajúcej sa nezákonne dovážaného tovaru, ktorý podliehal
colnémudohľaducestujúcim(ďalejaj„IRAč. 72/2018“),nakoľkoodborinšpekciežalovanéhodisponoval

informáciami, ktoré odôvodňovali podozrenie, že žalobca mohol dňa 14. októbra 2021 úmyselne
ovplyvniť výkon colnej kontroly na pracovisku „D2 osobná doprava – dovoz“ pri vybavovaní colných
formalít v rámci výkonu colnej kontroly osobného motorového vozidla zn. Ford Focus, s evidenčným
číslom AO 2389 BO, imatrikulovaným na Ukrajine, ktorého vodičom bol v rozhodnutí orgánu prvého
stupňa špecifikovaný občan Ukrajiny prestupujúci hranicu s Ukrajinou.

2. V súlade s ustanovením ods. 18 IRA č. 156/2019 - Smernice o vykonaní previerky spoľahlivosti

(ďalej aj „Smernica“) bol dňa 13. júla 2022 žalobcovi predložený na vyplnenie dotazník č. 311562/2022
HSP 432/2022 (ďalej aj „Dotazník“) pozostávajúci z trinástich otázok vo všeobecnej časti a deviatich
otázok v osobitnej časti. Nakoľko Dotazník bol vyhodnotený so záverom, že „pretrvávajú pochybnosti
o spoľahlivosti prevereného príslušníka FS“ (nastal rozpor v odpovediach všeobecnej časti dotazníkav otázkach č. 9 a 13 a v osobitnej časti v otázkach č. 1, 3, 4, 6 a 7 s informáciami, ktorými disponovali
poverení príslušníci finančnej správy), bol so žalobcom dňa 13. júla 2022 vykonaný pohovor, z ktorého
bola podľa § 121 ods. 6 zákona o finančnej správe vyhotovená zápisnica č. 311723/2022 HSP: 432/2022

(ďalej aj „Zápisnica“). Nakoľko ani vykonaním pohovoru sa neodstránili pochybnosti o pravdovravnosti
žalobcu, dňa 14. júla 2022 poverení príslušníci finančnej správy za účelom objektívneho zistenia
skutkového stavu s poukazom na ustanovenie § 85, § 121 ods. 8 zákona o finančnej správe a v súlade
s ods. 30 Smernice zaslali prezidentovi finančnej správy návrh na vykonanie psychofyziologického
overenia pravdovravnosti žalobcu č. 314766/2022 HSP: 432/2022. Prezident finančnej správy určil,

aby bolo vykonané psychofyziologické overenie pravdovravnosti žalobcu, ktoré sa uskutočnilo dňa
22. augusta 2022 na akreditovanom pracovisku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia
Policajného zboru, Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, oddelenia aplikovanej psychofyziológie.
Na základe výsledkov odborného skúmania psychofyziologického overenia pravdovravnosti žalobcu
bolo možné konštatovať, že záznamy fyziologických údajov žalobcu ukázali na klamlivé správanie
žalobcu, čo je prekážkou pre splnenie podmienky spoľahlivosti. Orgán prvého stupňa preto ustálil,

že vykonaním previerky spoľahlivosti podľa § 121 zákona o finančnej správe na základe vyhodnotenia
Dotazníka, pohovoru a najmä na základe výsledkov psychofyziologického overenia pravdovravnosti
v preverovaných oblastiach - prijatie úplatku, spolupráca so záujmovými osobami a nelegálny príjem,
vo všetkých s výsledkom nepravdovravný bolo preukázané, že žalobca nedáva záruku riadneho výkonu
štátnej služby podľa § 74 ods. 4 písm. d) zákona o finančnej správe.

3. Voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa 14. novembra 2022, v ktorom
namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu prvého stupňa, ktorá mala spočívať
v tom, že žalobca nebol oboznámený s informáciami získanými z operatívno-pátracej činnosti a inej
činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej správy a informáciami získanými z iných zdrojov

(ďalej aj „získané informácie“), na základe ktorých sa spúšťa mechanizmus previerky spoľahlivosti,
tieto nie sú ani obsahom spisu, nie sú žiadnym spôsobom označené a nie je uvedený ich pôvod.
Z odôvodnenia rozhodnutia tiež nie je zrejmé, aké mali byť pretrvávajúce pochybnosti o spoľahlivosti
žalobcu po vyhodnotení Dotazníka, keďže sa pristúpilo k pohovoru. Taktiež z rozhodnutia nie je zrejmé,
na základe akého podkladu boli vyjadrenia žalobcu vyhodnotené ako rozporné. Z uvedených dôvodov

preto považoval žalobca vydané rozhodnutie orgánu prvého stupňa za nezákonné a svojvoľné.

4. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 542608/2022 zo dňa 21. decembra 2022 (ďalej
aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa
potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul priebeh previerky spoľahlivosti vykonanej u

žalobcu. Ďalej k námietke, že žalobca nebol so získanými informáciami oboznámený, tieto nie sú
obsahom spisu, nie sú žiadnym spôsobom označené, ani nie je uvedený ich pôvod žalovaný uviedol,
že vychádzajúc zo spisového materiálu je preukázané, že žalobca bol oboznámený s dôvodmi
vykonania previerky spoľahlivosti počas vykonania pohovoru (otázky č. 8 až 10 Zápisnice). Následne
bol žalobca s obsahom Zápisnice oboznámený, s jej obsahom súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom.

Zároveň vyhlásil, že uvedené údaje v Zápisnici sú pravdivé, správne a úplné, k výpovedi nebol
donútený a prevzal jeden rovnopis. S dôvodmi previerky spoľahlivosti bol žalobca oboznámený
aj v odôvodnení rozhodnutia orgánu prvého stupňa v bode 1. K námietke žalobcu, že na uskutočnenie
psychofyziologického overenia pravdovravnosti neboli žiadne dôvody, ani podklad, žalovaný uviedol,
že v priebehu pohovoru žalobca uvádzal skutočnosti, ktoré boli v rozpore so skutočnosťami zistenými

odborom inšpekcie žalovaného a to v odpovedi č. 8 až 10 Zápisnice, preto pretrvávali pochybnosti
o spoľahlivosti žalobcu. Žalobca ďalej namietal, že celý postup orgánu prvého stupňa pred vydaním
rozhodnutia bol svojvoľný a nezákonný, k čomu žalovaný uviedol, že bol daný súhlas prezidenta
finančnej správy s vykonaním previerky pravdovravnosti. Žalovaný sa tiež nestotožnil so závermi
vyplývajúcimi z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 597/2013, na ktoré žalobca

poukázal v odvolaní a poukázal na to, že z uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že „právo na odhalenie
relevantných dôkazov nemôže byť absolútnym právom.“ V ďalšom uviedol, že konanie vo veci previerky
spoľahlivosti je založené na konfrontácii získaných informácií s odpoveďami žalobcu, pričom žalobca
bol oboznámený s tým, ktoré informácie získané z Dotazníka a ústneho pohovoru boli rozporné
so získanými informáciami. Podľa názoru žalovaného závery z vykonanej previerky spoľahlivosti boli

riadne preukázané a zdokumentované a boli dostatočným základom pre konštatovanie, že žalobca
podmienku spoľahlivosti danú zákonom nespĺňa. Povaha služobného pomeru vyžaduje, aby štátnu
službuvykonávaliosoby,ktoréspĺňajúnielenkvalifikačnéainézákonomstanovenépredpoklady,aleaby
aj ich osobnostné vlastnosti zaručovali taký výkon štátnej služby, ktorý je v súlade s jej princípmi.Rozhodujúcim predpokladom, ktorý založil dôvod na to, že sa na žalobcu na účely zákona o finančnej
správe hľadí ako na nespoľahlivého, bol výsledok psychofyziologického overenia pravdovravnosti,
ktorým bola indikovaná lož, čo rozhodne znamená prekážku pre splnenie podmienky spoľahlivosti.

II.
Konanie pred správnym súdom

5. Žalobca podal dňa 06. februára 2023 proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu

podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej
aj „SSP“) doručenú na Krajský súd v Košiciach, ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd,
pričom navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu prvého
stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

6. Podľa názoru žalobcu zákon o finančnej správe jasne určuje postup pri previerke spoľahlivosti,

keď za spúšťací mechanizmus tohto procesu považuje získané informácie. Žalobca do dňa
spísania žaloby nebol oboznámený s týmito informáciami, nie sú obsahom spisu, nie sú žiadnym
spôsobom označené a ani nie je uvedený ich pôvod. Argumentáciu žalovaného, podľa ktorej
bol s týmito informáciami žalobca oboznámený, čo mal podpísať v Zápisnici, považuje žalobca
za zavádzajúcu, nakoľko v jej úvode žalobca uvádza, že nevie, na základe čoho sa previerka vykonáva

a ani samotná Zápisnica neobsahuje takéto informácie. Znenie samotných otázok nemožno považovať
za oboznámenie žalobcu so získanými informáciami.

7. V ďalšom žalobca poukázal na § 121 ods. 6 zákona o finančnej správe, v zmysle ktorého v priebehu
pohovoru má preverovaný príslušník finančnej správy právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam,

pričom z písomného znenia Zápisnice je zrejmé, že žalobcovi bolo toto právo odopreté. Navyše,
pre uplatnenie tohto práva je potrebné, aby bol žalobca so zistenými skutočnosťami riadne oboznámený.

8. Zo spisu zároveň nevyplýva, ktoré vyjadrenia, z akého dôvodu a akého podkladu boli vyhodnotené
ako rozporné. Následné psychofyziologické overenie preto nie je možné považovať za vykonané v

súlade so zákonom o finančnej správe a výsledky nemôžu predstavovať zákonný podklad pre vydanie
rozhodnutí.

9. Z vyššie uvedených dôvodov preto považoval žalobca postup orgánov verejnej správy za svojvoľný
a nezákonný a zároveň vyjadril nesúhlas s vysporiadaním sa s nálezom Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 597/2013 žalovaným v napadnutom rozhodnutí.

10. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal.

11. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 14. júna 2023, v ktorom uviedol, že žalobu považuje

za nedôvodnú. Podľa jeho názoru nie je naplnená podstata nesprávneho právneho posúdenia veci,
nakoľko žalovaný vychádzal zo skutkových zistení uvedených v administratívnom spise, z ktorých
vyvodil správne právne závery aplikovaním zákona o finančnej správe, ako aj vnútorných predpisov
žalovaného na zistený skutkový stav. K námietke nepreskúmateľnosti žalovaný uviedol, že rozhodnutie
orgánu prvého stupňa ako aj napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné jazykovo aj logicky, je zrejmé,

aké skutkové zistenia predchádzali ich vydaniu, a o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. K námietke
žalobcu týkajúcej sa úplnosti zistenia skutkového stavu žalovaný uviedol, že rozhodnutie orgánu
prvého stupňa ako aj napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo a presne zisteného skutkového
stavu, pričom boli vykonané všetky nevyhnutné úkony dôležité pre objasnenie rozhodujúcich okolností
apreposúdenieveci.Kotázkezískanýchinformácií,ktoréspadajúpodrežimutajeniažalovanýpoukázal

na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 597/2013, z ktorého vyplýva záver,
že aj keď v tam uvedenom prípade sťažovateľovi nebola sprístupnená časť spisu obsahujúca utajované
skutočnosti, žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým takými vykonanými dôkazmi, ktoré
boli sťažovateľovi známe a voči ktorým mal možnosť použiť a napokon aj použil relevantnú obranu.
K námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní žalovaný uviedol, že úkony, ktoré predchádzali

vydaniu rozhodnutí, boli vykonané v súlade so zákonom o finančnej správe a internými predpismi
žalovaného.12. Žalovaný ďalej k námietke žalobcu o jeho neoboznámení so získanými informáciami uviedol,
že daný spis je vedený osobitne sekciou inšpekcie a vnútornej kontroly a jeho obsahom sú utajované
skutočnosti, preto nie je súčasťou konania a nie je možné do neho nahliadnuť. Žalovaný je toho názoru,

že nie je povinnosťou orgánu verejnej správy oboznámiť žalobcu so zdrojom informácií odôvodňujúcich
podozrenie z protiprávnej činnosti, avšak zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca bol oboznámený
so skutočnosťou, v ktorých otázkach z dotazníka ako aj ústneho pohovoru boli jeho odpovede v rozpore
so získanými informáciami. Námietka žalobcu, že v úvode Zápisnice uviedol, že nevie, čoho sa previerka
týka, je zavádzajúca, pretože také vyjadrenie sa v Zápisnici nenachádza. Žalovaný tiež poukázal na to,

že pohovor bol so žalobcom uskutočnený s náležitou starostlivosťou, žalobcovi boli položené konkrétne
otázky týkajúce sa zistených skutočností a žalobca mal možnosť sa k nim vyjadriť.

13. Nakoľko žalobca počas pohovoru neodstránil pochybnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie
podmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona o finančnej správe, bol za účelom
objektívneho zistenia skutkového stavu veci s poukazom na ustanovenie § 85, § 121 ods. 8 zákona

o finančnej správe a ods. 30 Smernice spísaný návrh na vykonanie psychologického overenia
pravdovravnosti, ktorého konanie odsúhlasil prezident finančnej správy. Na základe uvedeného
sa realizovalo psychofyziologické overenie pravdovravnosti žalobcu na akreditovanom pracovisku
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZ, oddelenia aplikovanej fyziológie. Tu mal žalobca možnosť podporiť pravdovravnosť svojich

vyjadrení uvedených počas pohovoru k získaným informáciám, avšak závery psychofyziologického
overenia dokumentovali, že subjekt bol nepravdovravný v oblasti prijatie úplatku, spolupráca
so záujmovými osobami a nelegálny príjem a v oblasti vydierateľnosti bol zistený nejednoznačný
výsledok. Žalovaný tiež dodal, že psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa uskutoční vždy, ak
sú vyjadrenia preverovaného príslušníka finančnej správy v priebehu pohovoru v rozpore so získanými

informáciami.

14. K námietke žalobcu, že výsledky psychofyziologického overenia pravdovravnosti nemôžu byť
zákonným podkladom pre vydanie rozhodnutí žalovaný poukázal na § 286 zákona o finančnej
správe, z ktorého priamo vyplýva, že ako dôkaz možno použiť aj závery psychofyziologického

overenia pravdovravnosti. Zároveň uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového
orgánu ako aj napadnutého rozhodnutia nebolo len psychofyziologické overenie pravdovravnosti,
ale aj vykonaný pohovor.

15. V ďalšom žalovaný zotrval na svojom názore, že nie je povinnosťou orgánu verejnej správy

oboznámiť žalobcu so zdrojom informácií odôvodňujúcich podozrenie z protiprávnej činnosti. Previerka
spoľahlivosti spočíva v konfrontácii získaných informácií s odpoveďami žalobcu, pričom pohovor
s preverovaným príslušníkom finančnej správy je v zmysle ustanovenia § 121 ods. 7 zákona o finančnej
správe poverený príslušník finančnej správy povinný vykonať tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích
osôb a nebol ohrozený zdroj informácií. Pokiaľ žalobca namietal, že ak nebol so získanými informáciami

oboznámený z dôvodu, že išlo o utajované skutočnosti, musela mu byť táto skutočnosť počas previerky
oznámená, žalovaný opäť poukázal na to, že pohovor bol vykonaný tak, aby nedošlo k zásahu do práv
tretích osôb a nebol ohrozený zdroj informácií.

16. Žalovaný žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

17. V replike zo dňa 15. januára 2024 žalobca uviedol, že trvá na tom, že nebol po vykonaní Dotazníka
ani po vykonaní pohovoru oboznámený, s akými informáciami boli jeho odpovede v rozpore. Zároveň
dal do pozornosti skutočnosť, že orgán verejnej správy začal používať pojem informácie v režime
utajenia po tom, ako žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS

597/2013, a ak by bol zo strany žalovaného dodržaný zákonný postup, o tom, že ide o informácie
v režime utajenia, musel by žalobcu oboznámiť už v procese previerky. Žalobca ďalej uviedol, že nie
je možné žiadnym spôsobom preveriť tvrdenia žalovaného o režime utajenia rozhodujúcich skutočností
abeztakejtokontrolysaúčastníkkonanianemáakobrániť,zuvedenéhodôvodužalobcažiadalzaviazať
žalovaného na predloženie informácií a uvedenie zdroja. Žalobca zároveň namietal, že otázky kladené

pri psychofyziologickom overení pravdovravnosti neboli dostatočne konkrétne a aj dôvod zahájenia
previerky spoľahlivosti je uvedený len v rovine domnienky. Neobstojí pritom tvrdenie žalovaného,
že žalobca colnú kontrolu nevykonal v súlade s ods. 7 IRA č. 72/2018 úmyselne, uvedené sa javí
ako špekulatívne, založené na nejasných skutkových zisteniach, ktoré nie je možné preveriť, preto jesvojvoľné a arbitrárne. Skutkový stav je preto nejasný, nepreskúmateľný, v rozpore s administratívnym
spisom, resp. v ňom nemá oporu.

18. Z dôvodu všeobecného charakteru otázok pri psychofyziologickom vyšetrení nebola zabezpečená
adresnosť a presnosť psychofyziologického vyšetrovania, testovanie sa netýkalo jedného obsahu,
jednej kauzy, jedného činu, čo má za následok neakceptovateľnosť výsledkov. Zároveň žalobca
uviedol, že psychofyziologické vyšetrenie nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky uzákonené
ako dôkazný prostriedok.

19. Podľa názoru žalobcu žalovaný absenciu jednoznačných zákonných dôkazov prekonal tvrdením,
že informácie (podľa žalobcu neexistujúce) sú utajované skutočnosti a preto žalobca s nimi nebol
oboznámený. Postup žalovaného je preto podľa názoru žalobcu účelový, s cieľom vytvoriť príčinu
pre rozhodnutie o nespoľahlivosti.

20.Žalobcaďalejnamietal,žežalovanýneumožnilžalobcovivyjadriťsakvšetkýmpodstatnýmdôkazom,
nevychádzal zo spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu, čím podstatne porušil ustanovenia
§ 271 ods. 1 zákona o finančnej správe a porušil základné právo žalobcu na obhajobu, ktoré nemôže
byť vyvážené ochranou zdroja informácií a účelovým utajovaným statusom.

21. Nakoľko na základe rozhodnutia o nespoľahlivosti došlo k prepusteniu žalobcu zo služobného
pomeru, žalobca poukázal tiež na nedodržanie princípu proporcionality medzi verejným záujmom
a záujmami - právami žalobcu.

22. V duplike zo dňa 26. marca 2024 žalovaný opätovne uviedol, že v Zápisnici nie je uvedený žiaden

komentár žalobcu, kde by spochybnil spôsob oboznámenia sa s tým, s akými informáciami boli jeho
odpovede v rozpore so získanými informáciami, zároveň poukázal na rozhodnutie orgánu prvého
stupňa, kde bol žalobca jasne oboznámený, ktoré odpovede z Dotazníka, ako aj vykonaného pohovoru
boli v rozpore s informáciami, ktorými disponovali poverení príslušníci finančnej správy. K námietke
žalobcu, že dôvod zahájenia previerky spoľahlivosti je všeobecný, hypotetický, v rovine domnienky,

žalovaný uviedol, že obsah otázok uvedených v Dotazníku a Zápisnici je individuálny, pričom ich
znenie musí smerovať ku konkrétnym podozreniam, ktoré vyplývajú z preverovaných informácií. V tejto
súvislosti poukázal na otázky 8, 9, 10, v ktorých sa poverení príslušníci finančnej správy pýtali konkrétne
otázky vo veci colnej kontroly vykonanej žalobcom dňa 14. októbra 2021 na pracovisku „D2 osobná
kontrola – dovoz“ HP Vyšné Nemecké. Pokiaľ žalobca tvrdil, že kontrola z hľadiska odhalenia nezákonne

dovážaného tovaru nie je stopercentne možná, žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz
o nevykonateľnosti interného predpisu ukladajúceho mu túto povinnosť. K tvrdeniu žalobcu, že odbor
inšpekcie v rozhodnutí č. 80128/2023 zo dňa 13. februára 2023 o prepustení žalobcu zo služobného
pomeru disponoval iba informáciami v rovine domnienky, sa žalovaný nevyjadril, nakoľko uvedené
nie je predmetom súdneho konania. K námietkam týkajúcim sa psychofyziologického vyšetrenia

žalovaný poukázal na stranu 2 výsledku odborného skúmania Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZ č. PPZ-KEU-AP-EXP-2022/553-1 zo dňa 23. augusta 2022, kde je uvedené: „Poznámka
špecialistu: Keďže subjekt je príslušníkom finančnej správy od 1.7.2016, bola jeho pravdovravnosť
preverovaná práve od tohto obdobia.“ Navyše osoba, ktorá skúšku vykonala, prešla so žalobcom
všetky kladené otázky vopred, boli ním teda odsúhlasené. Podľa názoru žalovaného bol rešpektovaný

princíp proporcionality a okruh otázok sa týkal len obdobia služobného pomeru žalobcu. Pokiaľ
žalobca namieta neprípustnosť výsledku psychofyziologického vyšetrenia ako dôkazného prostriedku,
žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že § 121 zákona o finančnej správe vyslovene upravuje
a umožňuje možnosť indikácie psychofyziologického vyšetrenia pravdovravnosti u preverovaného
príslušníka finančnej správy. Žalovaný ďalej opätovne zdôraznil, že osoby v služobnom pomere k štátu

musia byť posudzované oveľa prísnejšie, ako bežní civilní ľudia, keďže ide o špecifický charakter
činnosti v orgánoch štátu. Spoľahlivosť je preto zákonnou požiadavkou, že správanie príslušníka
finančnej správy nezakladá pochybnosť, že bude čestne, svedomito a riadne plniť úlohy štátnej služby,
pričom táto požiadavka musí byť zachovaná počas celého trvania jeho služobného pomeru. Žalovaný
zároveň dodal, že psychofyziologické overenie pravdovravnosti predstavuje dôležitý procesný inštitút

vykonávaný v rámci previerky spoľahlivosti, upravený zákonom o finančnej správe a ktorý je nutné
vproceseprevierkypoužiťvždy,aksúnatodanézákonnédôvody,teda,aksúvyjadreniapreverovaného
príslušníka finančnej správy v priebehu pohovoru v rozpore so získanými informáciami, ktoré by mohli
byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti. Žalovaný v ďalšom poukázal na špecifickosť avýznaminštitútuprevierkyspoľahlivosti,akoajmožnosťjehopoužitiaakodôkaznéhoprostriedku,pričom
vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že psychofyziologické overenie pravdovravnosti v tu súdenej
veci nebolo vykonané v súlade so zákonom o finančnej správe a nepovažuje sa za dôkaz v zmysle

§ 286 zákona o finančnej správe. Závery z vykonanej previerky spoľahlivosti boli riadne preukázané
a zdokumentované a boli dostačujúcim podkladom pre konštatovanie, že žalobca zákonnú podmienku
spoľahlivosti nespĺňa.

23. Žalobca doručil správnemu súdu dňa 22. januára 2025 ďalšie podanie, súčasťou, ktorého bolo

predloženie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/8/2022, na závery ktorého vo svojom podaní
poukázal.

24. Žalovaný sa k ďalšiemu podaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 27. mája 2025, v ktorom vyjadril
nesúhlas s tvrdením žalobcu, že z hľadiska podstaty právneho posúdenia veci je posudzovaná vec
identická s vecou žalobcu a zdôraznil, že uvedený rozsudok Krajského súdu v Prešove bol zrušený

rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sfk/39/2023 zo dňa 31. marca 2025 a vrátený
správnemu súdu na nové rozhodnutie.

25. Žalobca ďalej doručil správnemu súdu dňa 08. júna 2025 podanie označené ako „Vyjadrenie
k právnej stránke veci a konečný návrh v zmysle § 112 ods. 3 zákona č. 162/2015 (Správny súdny

poriadok) na pojednávanie dňa 03. júla 2025, vyjadrenie k vyjadreniu Žalovaného z 15.05.2025“,
v ktorom namietal, že získané informácie, ktoré slúžili ako podklad na previerku spoľahlivosti u
žalobcu boli iba v rovine domnienky, v otázkach č. 7, 8, 9, 10 uvedených v Zápisnici vôbec nie je
konkretizovanéprečoazakýchdôkazovvyplýva,žežalobcanevykonalcolnúkontroluvsúladescolnými
predpismi. Žalobca opätovne namietal charakter otázok a to tak v Dotazníku ako aj v Zápisnici, pričom

ich považuje za klamlivé, zavádzajúce, úskočné, predpokladajúce prijímanie neoprávnených platieb,
darov alebo iných výhod, zneužívanie postavenia funkcie na získanie neoprávnených pôžitkov, ktoré
ešte neboli zo strany vypočúvaného preverovaného príslušníka doposiaľ potvrdené. Opätovne poukázal
na svoju doterajšiu námietku, že zo žiadneho dôkazu nie je zrejmé, ktoré vyjadrenia - odpovede žalobcu
a hlavne z akého dôvodu boli vyhodnotené ako rozporné a odôvodňovali následné psychofyziologické

overenie pravdovravnosti žalobcu. Tvrdenie žalovaného o možnosti úmyselného ovplyvnenia výkonu
colnej kontroly žalobcom bez akéhokoľvek dôkazu nemožno vyhodnotiť v neprospech žalobcu. Podľa
názoru žalobcu tak skutočný stav veci nebol zistený presne a úplne a nebol dôvod na administratívny
postup žalovaného podľa § 121 ods. 1 až 8 zákona o finančnej správe.

26. K psychofyziologickému overeniu pravdepodobnosti nad rámec doteraz uvádzaných skutočností
a tvrdení žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného o utajovaných skutočnostiach nebolo nijako
preukázané, nakoľko súčasťou administratívneho spisu nie je označenie akýchkoľvek skutočností
ako utajovaných. Zároveň namietal dĺžku previerky spoľahlivosti, čo podľa jeho názoru preukazuje
účelovosť takéhoto konania, pretože ak by žalobca úmyselne nevykonal colnú kontrolu, takýto prípad

by sa riešil ihneď. Žalobca tiež namietal samotné vykonanie psychofyziologického vyšetrenia. V závere
opätovne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove ako aj na to nadväzujúci rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/39/2023.

27. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03. júla 2025, v ktorom zástupca žalobcu zotrval

na svojich tvrdeniach a opätovne zdôraznil, že neexistovalo dôvodné podozrenie, že žalobca zneužil
svoje postavenie príslušníka finančnej správy, zistenia boli len vo sfére domnienky, čo považuje žalobca
za nedostatočné. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 121 zákona o finančnej správe. Zároveň
namietal spôsob a samotné vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti a poukázal na
to, že Kriminalisticko-expertízny ústav nemôže vydávať znalecké posudky, pretože nie je zapísaný

v zozname znalcov. Z uvedených dôvodov žiadal žalobca žalobe vyhovieť. Žalovaný na pojednávaní
zdôraznil osobitosť procesu previerky spoľahlivosti a poukázal na jeho špecifiká. Žalovaný je teda toho
názoru, že previerka spoľahlivosti bola vykonaná zákonne, žalobu považuje za nedôvodnú a navrhuje
ju zamietnuť a pre uvedený prípad si uplatnil právo na náhradu trov konania.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

30. Podľa § 15 ods. 1 zákona o finančnej správe, operatívno-pátracia činnosť je systém spravidla
utajených spravodajských opatrení vykonávaných finančnou správou na účely predchádzania,

zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania úmyselnej trestnej činnosti uvedenej v § 4 ods. 3 písm.
y) a § 9 ods. 2 písm. h) a zisťovania jej páchateľov.

31. Podľa § 15 ods. 2 zákona o finančnej správe, operatívno-pátraciu činnosť vykonávajú určení
ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve a určení ozbrojení príslušníci
finančnej správy zaradení na Kriminálnom úrade finančnej správy.

32. Podľa § 16 ods. 1 zákona o finančnej správe, prostriedkami operatívno-pátracej činnosti na
účely tohto zákona sú sledovanie osôb a vecí, cezhraničné sledovanie osôb podľa medzinárodnej
zmluvy,73) kontrolovaná dodávka, krycie doklady, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie
osôb konajúcich v prospech finančnej správy.

73) Napríklad Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci
a spolupráci medzi colnými správami podpísaný v Bruseli 18. decembra 1997 (oznámenie č. 245/2009 Z.
z.), Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci (oznámenie č.
252/2005 Z. z. v znení oznámenia č. 232/2015 Z. z.), Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou
republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej

trestnej činnosti (oznámenie č. 248/2007 Z. z.).

33. Podľa § 84 ods. 1 písm. b) zákona o finančnej správe, príslušníkom finančnej správy môže byť občan
starší ako 18 rokov, ktorý je spoľahlivý.

34. Podľa § 84 ods. 4 zákona o finančnej správe, za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje
občan, ktorý
a) preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje,114)
b) požíva omamné látky alebo psychotropné látky a prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich,115)
c) bol z predchádzajúceho služobného pomeru podľa tohto zákona prepustený z dôvodu, že

1. bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej
službe,
2. porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, alebo
3. bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, za ktorý mu

bol uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon nebol podmienečne odložený, alebo bol právoplatne
odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať štátnu službu príslušníka finančnej správy, alebo
d) podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby.
114) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním
alkoholickýchnápojovaozriaďovaníaprevádzkeprotialkoholickýchzáchytnýchiziebvzneníneskorších

predpisov.
115) Zákon č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

35. Podľa § 84 ods. 5 zákona o finančnej správe, za iné skutočnosti nedávajúce záruku riadneho výkonu
služby podľa odseku 4 písm. d) sa považuje najmä prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných

výhod alebo zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených požitkov.

36. Podľa § 84 ods. 7 prvá veta zákona o finančnej správe, podmienky uvedené v odseku 1 musí
príslušník finančnej správy spĺňať po celú dobu trvania služobného pomeru.

37. Podľa § 85 zákona o finančnej správe, na účely zistenia spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. b)
a d) sa občan podrobí aj psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanovujú osobitné
predpisy117) alebo ak tak určí minister alebo prezident.
117) Napríklad § 2 ods. 6 zákona č. 166/2003 Z. z. v znení zákona č. 311/2005 Z. z.38. Podľa § 119 ods. 2 písm. l zákona o finančnej správe, príslušník finančnej správy je povinný podrobiť
sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanovia osobitné predpisy117) alebo ak tak

určí minister alebo prezident,
117) Napríklad § 2 ods. 6 zákona č. 166/2003 Z. z. v znení zákona č. 311/2005 Z. z.

39. Podľa § 121 ods. 1 zákona o finančnej správe, previerkou spoľahlivosti sa zisťuje spoľahlivosť
príslušníka finančnej správy podľa § 84 ods. 4 písm. d).

40. Podľa § 121 ods. 2 zákona o finančnej správe, podkladom na vykonanie previerky spoľahlivosti
sú najmä informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými
príslušníkmi finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov.

41. Podľa § 121 ods. 3 zákona o finančnej správe, previerka spoľahlivosti pozostáva z vyplnenia

dotazníka preverovaným príslušníkom finančnej správy a pohovoru s týmto príslušníkom finančnej
správy.

42.Podľa§121ods.4zákonaofinančnejspráve,previerkaspoľahlivostisavykoná,aktakurčíprezident
alebominister.Previerkuspoľahlivostivykonávapríslušníkfinančnejsprávypoverenýprezidentomalebo

ministrom.

43. Podľa § 121 ods. 5 zákona o finančnej správe, podrobnosti o obsahu dotazníka, spôsobe jeho
vyplnenia a vyhodnotenia a o priebehu a spôsobe vyhodnotenia pohovoru ustanoví vnútorný predpis,
ktorý vydá prezident.

44. Podľa § 121 ods. 6 zákona o finančnej správe, pohovor s preverovaným príslušníkom finančnej
správy sa vykoná, ak na základe vyhodnoteného dotazníka pretrvávajú pochybnosti o jeho spoľahlivosti.
V priebehu pohovoru má preverovaný príslušník finančnej správy právo vyjadriť sa k zisteným
skutočnostiam.Zpohovorusavyhotovízápisnica,ktorúpodpíšepreverovanýpríslušníkfinančnejsprávy

a poverený príslušník finančnej správy podľa odseku 4. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a
námietky preverovaného príslušníka finančnej správy proti obsahu zápisnice sa uvedú v zápisnici.

45. Podľa § 121 ods. 7 zákona o finančnej správe, pohovor s preverovaným príslušníkom finančnej
správy vykoná poverený príslušník finančnej správy tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích osôb a

nebol ohrozený zdroj informácií.

46. Podľa § 121 ods. 8 zákona o finančnej správe, psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa
ako súčasť pohovoru uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia preverovaného príslušníka finančnej správy v
priebehu pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie

podmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d).

47. Podľa § 121 ods. 9 zákona o finančnej správe, súčasťou pohovoru môže byť aj psychofyziologické
overenie pravdovravnosti uskutočnené na žiadosť preverovaného príslušníka finančnej správy.

48. Podľa § 121 ods. 10 zákona o finančnej správe, závery z previerky spoľahlivosti vydáva rozhodnutím
nadriadený. Závery z previerky spoľahlivosti sa založia do osobného spisu preverovaného príslušníka
finančnej správy.

49. Podľa § 121 ods. 11 zákona o finančnej správe, o odvolaní proti záverom z previerky spoľahlivosti

rozhoduje prezident. Ak je preverovaným príslušníkom finančnej správy prezident, o odvolaní proti
záverom z previerky spoľahlivosti rozhoduje minister na základe ním ustanovenej osobitnej komisie.

50. Podľa § 297 zákona o finančnej správe, na konanie podľa tejto časti zákona sa nevzťahuje správny
poriadok okrem výkonu rozhodnutia.

51. Podľa ods. 5 Smernice, previerku spoľahlivosti vykonáva poverený príslušník na základe zistenia
podozrenia z trestnej činnosti alebo inej protiprávnej činnosti príslušníkov finančnej správy v súvislosti
s výkonom ich povolania, postavenia alebo funkcie.52. Podľa ods. 8 Smernice, podkladom na vykonanie previerky sú preverené informácie získané
z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi a informácie získané

z iných zdrojov.

53. Podľa ods. 9 Smernice, informácie, ktoré slúžia ako podklad na vykonanie previerky spoľahlivosti
príslušníka finančnej správy zbiera, preveruje a vyhodnocuje SIaVK na základe príslušných zákonných
oprávnení.

54. Podľa ods. 10 Smernice, na základe získaných a preverených informácií SIaVK spracuje správu
pre prezidenta, v odôvodnených prípadoch pre ministra.

55. Podľa ods. 29 Smernice, Psychofyziologické overenie pravdovravnosti preverovaného príslušníka
slúži na odstránenie rozporov, ktoré vzniknú v priebehu vykonávania previerky spoľahlivosti, za účelom

zistenia objektívneho skutkového stavu.

56. Podľa ods. 30 Smernice, ak sú vyjadrenia preverovaného príslušníka v priebehu pohovoru v rozpore
so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti
podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona o finančnej správe, psychofyziologické overenie pravdovravnosti

preverovaného príslušníka sa vykoná, ak tak určí prezident alebo minister. Prezident je oprávnený určiť
psychofyziologické overenie pravdovravnosti aj na základe žiadosti podľa povereného príslušníka.

57. Podľa ods. 31 Smernice za účelom zachovania objektívnosti môže byť psychofyziologické overenie
pravdovravnosti uskutočnené aj na žiadosť preverovaného príslušníka.

58. Podľa ods. 32 Smernice, psychofyziologické overenie pravdovravnosti preverovaného príslušníka
vykoná na základe informácií, ktoré boli získané v priebehu výkonu previerky spoľahlivosti nezávislý
orgán. Podrobnosti o psychofyziologické overenie pravdovravnosti príslušníka finančnej správy upraví
osobitný IRA prezidenta.

59. Podľa ods. 34 Smernice, v prípade, že výsledkom psychofyziologického overenia pravdovravnosti je
indikovanálož,tzn.výsledoksvedčíoskutočnosti,žezáznamyfyziologickýchúdajovukazujúnaklamlivé
správanie preverovaného príslušníka, ide o prekážku pre splnenie podmienky spoľahlivosti.

60. Podľa ods. 36 Smernice, vyhodnotení dotazník, zápisnice z pohovoru ako aj výsledky
psychofyziologickéhoovereniapravdovravnostitvoriapodkladprerozhodnutienadriadenéhoozáveroch
z previerke spoľahlivosti.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

61. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a

Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená
na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/20/2023. Od 01. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je

vedená pod sp. zn. KE-8S/20/2023.

62. Správny súd konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola
podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu v rozsahu žalobných námietok (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že

správna žaloba nie je dôvodná, preto ju postupujúc podľa § 190 SSP zamietol.

63. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 542608/2022 zo dňa
21. decembra 2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu prvéhostupňa č. 470175/2022 zo dňa 03. novembra 2022, ktorým bol vyslovený záver z previerky spoľahlivosti,
že žalobca ako príslušník finančnej správy sa nepovažuje za spoľahlivého podľa § 84 ods. 4
písm. d) zákona o finančnej správe. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia ako aj rozhodnutia orgánu prvého stupňa z dôvodu, že nebol oboznámený so získanými
informáciami, bolo mu odopreté právo vyjadriť sa k získaným informáciám v zmysle § 121 ods. 6 zákona
o finančnej správe, z administratívneho spisu nevyplýva, ktoré vyjadrenia, z akého dôvodu a na základe
akého podkladu boli vyhodnotené ako rozporné a preto ani následné psychofyziologické overenie
pravdovravnosti nebolo vykonané v súlade so zákonom a nemôže predstavovať zákonný dôkaz.

V uvedenom nezákonnom postupe tak žalobca vzhliadol podstatné porušenie ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej
a nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci.

64. Pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia orgánu prvého stupňa v zmysle
žalobných námietok je v prvom rade potrebné vziať na zreteľ podstatu inštitútu previerky spoľahlivosti.

Vychádzajúc z ustanovenia § 121 zákona o finančnej možno dospieť k záveru, že previerka spoľahlivosti
je osobitným procesným postupom, ktorým sa zisťuje – overuje splnenie podmienky spoľahlivosti
(jednej s obligatórnych podmienok pre vznik/trvanie služobného pomeru - § 84 ods. 1 písm. b) zákona
o finančnej správe) u príslušníka finančnej správy, pričom právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona
o finančnej správe (§ 121 zákona o finančnej správe) možno považovať za výlučnú a komplexnú

vzhľadomnavylúčenieaplikáciezákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok)vplatnom
a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“) v zmysle § 297 zákona o finančnej správe (kedy sa na
konanie podľa štvrtej časti zákona o finančnej správe – t.j. §§ 71 – 311 ustanovenia správneho poriadku
nevzťahujú).

65. Podklad previerky spoľahlivosti v zmysle § 121 ods. 2 zákona o finančnej správe tvoria „najmä
informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi
finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov.“ Na základe takejto formulácie zákona možno
konštatovať, že pre spustenie procesu previerky spoľahlivosti je postačujúce, ak sú tieto informácie hoci
aj v rovine indikácií resp. podozrení (uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o finančnej správe,

ako aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/39/2023, bod 74),
teda nemusia mať právnu silu rozhodnutia (nemusí byť rozhodnuté o vznesení obvinenia, o vine a treste
a pod.) preverovaného príslušníka finančnej správy. Ako následne vyplýva z ustanovení ods. 8-10
Smernice, informácie, ktoré slúžia ako podklad pre vykonanie previerky spoľahlivosti zbiera, preveruje
a vyhodnocuje Sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly žalovaného, na základe čoho spracúva správu

pre prezidenta finančnej správy resp. ministra a na základe ktorej následne prezident finančnej správy
resp. minister určí v zmysle § 121 ods. 4 zákona o finančnej správe vykonanie previerky spoľahlivosti
u konkrétneho príslušníka finančnej správy a zároveň poverí dvoch príslušníkov finančnej správy
jej vykonaním. Podľa názoru správneho súdu uvedený procesný postup pred samotným vykonaním
previerky spoľahlivosti zabezpečuje, aby získané informácie boli dôvodné a kvalifikovane overené

napriek tomu, že zákon o finančnej správe umožňuje, aby boli aj len v rovine podozrení.

66. Za predpokladu, že na podklade získaných informácií prezident finančnej správy resp. minister
určil vykonanie previerky spoľahlivosti u konkrétneho príslušníka finančnej správy, následný procesný
postup previerky spoľahlivosti možno rozdeliť do troch, navzájom sa podmieňujúcich úrovní, kedy

prvým stupňom je vyplnenie dotazníka preverovaným príslušníkom finančnej správy. Za predpokladu,
že odpovede preverovaného príslušníka finančnej správy nie sú v zhode s informáciami tvoriacimi
podklad previerky spoľahlivosti – získanými informáciami, zákon o finančnej správe ukladá povinnosť
vykonania pohovoru s preverovaným príslušníkom finančnej správy, obsah ktorého je zachytený
v písomnej zápisnici. Ak naďalej nebol odstránený rozpor medzi informáciami tvoriacimi podklad

previerky spoľahlivosti a odpoveďami resp. vyjadreniami preverovaného príslušníka finančnej správy
v rámci vykonaného pohovoru, zákon o finančnej správe (opäť) obligatórne ukladá povinnosť
vykonať psychofyziologické overenie pravdovravnosti. Previerka spoľahlivosti teda spočíva vo
vzájomnej konfrontácii získaných informácií so skutočnosťami vyplývajúcimi z dotazníka, pohovoru
a v prípade potreby aj psychofyziologického overenia pravdovravnosti. V prípade, ak medzi získanými

informáciami a skutočnosťami uvádzanými preverovaným príslušníkom finančnej správy nie je
zhoda, pristupuje sa k ďalšej úrovni previerky spoľahlivosti, a za predpokladu, že výsledkom
psychofyziologického overenia pravdovravnosti je indikovaná lož, tzn. výsledok svedčí o skutočnosti,že záznamy fyziologických údajov ukazujú na klamlivé správanie preverovaného príslušníka, ide
o prekážku pre splnenie podmienky spoľahlivosti (ods. 34 Smernice).

67. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal, že mu do dňa podania žaloby neboli poskytnuté získané
informácie, tieto nie sú obsahom spisu, nie sú žiadnym spôsobom označené a ani nie je uvedený ich
pôvod, správny súd uvádza, že v tejto súvislosti je v prvom rade potrebné sa vysporiadať s otázkou, čo
tvorí získané informácie, teda že vo svojej podstate ide o indikácie a podozrenia z určitého protiprávneho
konaniapríslušníkafinančnejsprávy.Nazákladeuvedenéhotaksprávnysúdpodôkladnomoboznámení

sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že získané informácie, t.j. informácie, ktoré
boli podkladom pre vykonanie previerky spoľahlivosti sú opakovane a v zhodnom znení uvádzané vo
viacerých listinách tvoriacich obsah administratívneho spisu a to v Zápisnici (otázky 8-10), v Návrhu na
vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti zo dňa 14. júla 2022, v Zázname z výkonu
previerky spoľahlivosti zo dňa 30. septembra 2022, ako aj následnom rozhodnutí orgánu prvého
stupňa a napadnutom rozhodnutí. Ak si žalobca pod získanými informáciami predstavoval samostatnú

dokumentáciu (keď namietal, že nie sú obsahom spisu, nie sú nijako označené ani uvedený ich pôvod),
takáto požiadavka na formu podkladov pre vykonanie previerky spoľahlivosti nevyplýva zo žiadneho
z ustanovení zákona o finančnej správe alebo Smernice. Naopak, z povahy spôsobu získavania týchto
informácií, keď tieto sú získané z operatívno-pátracej činnosti, inej činnosti vykonávanej poverenými
príslušníkmi finančnej správy resp. sú získané z iných zdrojov, vyplýva, že sú výsledkom systému

spravidla utajených spravodajských opatrení vykonávaných finančnou správou (§ 15 ods. 1 zákona
o finančnej správe).

68. Zhrnúc vyššie uvedené tak možno dospieť k záveru, že nie je porušením ustanovení o konaní
previerky spoľahlivosti to, ak získané informácie majú charakter indikácie (domnienky), pričom však

správny súd dopĺňa, že v záujme vylúčenia svojvôle zo strany orgánov verejnej správy kontrolnú
úlohu získaných informácií zákon o finančnej správe v spojení so Smernicou zveruje Sekcii inšpekcie
a vnútornej kontrole a následne prezidentovi finančnej správy resp. ministrovi pri rozhodovaní o určení
vykonania previerky spoľahlivosti (bližšie v bode 65 odôvodnenia tohto rozsudku). Z uvedeného dôvodu
posúdil správny súd žalobnú námietku žalobcu ako nedôvodnú.

69. Správny súd ako nedôvodnú posúdil tiež námietku, že žalobcovi bolo odňaté právo vyjadriť sa
k získaným informáciám v zmysle § 121 ods. 6 zákona o finančnej správe, nakoľko zo Zápisnice spísanej
z pohovoru vykonaného so žalobcom dňa 13. júla 2022 vyplýva, že v časti „Vyjadrenie preverovaného
príslušníka finančnej správy“ žalobca žiadne skutočnosti neuviedol, a následne žiadne návrhy alebo

námietky k obsahu Zápisnice nevzniesol a túto riadne podpísal. Správny súd mal preto za preukázané,
žežalobcoviprávonavyjadreniesakzískanýminformáciámodňaténeboloamalmožnosťsakpriebehu
previerky spoľahlivosti vyjadriť. Opačné posúdenie tejto námietky by podľa názoru správneho súdu
bolo čisto formalistické, bez zohľadnenia osobitných okolností prípadu, nakoľko z uvedených častí
Zápisnice je zrejmé, že bol naplnený účel právneho predpisu a to vytvorenie možnosti na vyjadrenie sa

preverovanému príslušníkovi finančnej správy, ktorú však nevyužil.

70.Správnysúdsatiežnestotožnilsnámietkoužalobcu,žezospisunevyplýva,ktorévyjadrenia,zakého
dôvodu a akého podkladu boli vyhodnotené ako rozporné. Hoci k logickému vyvodeniu rozporov so
zistenými informáciami je možné dospieť už na základe Zápisnice z pohovoru vykonaného so žalobcom

dňa 13. júla 2022 (na základe odpovedí na otázky 8 a 9), explicitné vyjadrenie rozporov podľa názoru
správneho súdu vyplýva z Návrhu na vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti zo dňa
14. júla 2022, keď v úvode (str. 1) je konštatované, v čom spočívajú získané informácie, a následne
bolo poukázané na konkrétne otázky Dotazníka, z ktorých rozpor zo získanými informáciami vyplýval.
„Pri vyhodnotení Dotazníka poverenými príslušníkmi bolo zistené, že bolo nutné vysvetliť odpovede

v otázkach č. 9 a 13 vo všeobecnej časti dotazníka, ktoré sa týkali toho, či preverovaný príslušník svojím
konaním preukázal nečestnosť pri výkone služby a či prijal niekedy pri výkone služby neoprávnené
platby, dary alebo iné výhody, ako aj rozpor v odpovediach osobitnej časti dotazníka v otázkach 1, 3, 4, 6,
7 týkajúcich sa využitia svojho postavenie a prijatia rôznej formy neoprávnených platieb s informáciami,
ktorými disponujú príslušníci Odboru inšpekcie FR SR.“ Následne na základe výsledkov pohovoru bolo

konštatované, že „Preverovaný príslušník sa k zisteným skutočnostiam, ktoré boli dôvodom vykonania
previerky spoľahlivosti vyjadril záporne, resp. vo svojich vyjadreniach v rámci pohovoru tieto skutočnosti
poprel. Jeho odpovede - rovnako, ako odpovede na otázky č. 3, 4 a 7 týkajúce sa prijatia nenáležitej
výhody položené v osobitnej časti Dotazníka č. j. 311562/2022 boli v rozpore s informáciami, ktorýmidisponujú príslušníci SIaVK, OI FR SR a ktoré nasvedčujú, že preverovaná osoba prijala po kontrole
vozidla na HP Vyšné Nemecké nenáležitú výhodu.“

71. Ešte podrobnejšie boli rozpory v získaných informáciách a odpovediach žalobcu konštatované
v Zázname z výkonu previerky spoľahlivosti zo dňa 30. septembra 2022, kde sa uvádza:
- „Preverovaný príslušník v odpovedi vo všeobecnej časti Dotazníka na otázku č. 13 („Prijali ste niekedy
pri výkone služby neoprávnené platby, dary alebo iné výhody alebo zneužili ste niekedy svoje postavenie
a funkciu na získanie neoprávnených pôžitkov?“) odpovedal NIE, čo je v rozpore s informáciami

získanými z operatívno - pátracej činnosti a inej činnosti vykonávané príslušníkmi SIaVK, OI FR SR.“
- „Preverovaný príslušník v osobitnej časti Dotazníka na otázku č. 1 („Stretli ste sa počas svojho
pôsobenia vo finančnej správe s ponúkaním úplatku, alebo nenáležitej výhody?“) a na otázku č. 6
(„Vypýtali ste si, alebo Vám bol ponúknutý počas vášho pôsobenia vo finančnej správe úplatok?“)
odpovedal ÁNO. tieto tvrdenia preverovaný príslušník vysvetlil v Zápisnici o vykonaní pohovoru v otázke
č. 3, resp. v otázke č. 6 tvrdením, že „Pri kontrole na pruhu na zadnom sedadle bola finančná hotovosť.

Neviemuviesťaničas,anidátumanivozidlo.Boltolenjedenprípad...“Uvedenétvrdeniepreverovaného
príslušníka cti.: „Bol to len jeden prípad...“ sú v rozpore s informáciami získanými z operatívno - pátracej
činnosti a inej činnosti vykonávané príslušníkmi SIaVK, OI FR SR.“
- „Ďalej preverovaný príslušník v osobitnej časti Dotazníka na otázky č. 3 („Využili ste niekedy svoje
postavenie príslušníka finančnej správy počas pôsobenia na PCÚ Vyšné Nemecké, alebo počas výkonu

službynaSCÚMichalovce-centrála,abystezískalinejakúnenáležitúvýhodu?“)aotázkuč.7(„Prijaliste
niekedy počas výkonu služby na PCÚ Vyšné Nemecké od osoby prestupujúcej štátnu hranicu úplatok?“),
ktoré sa týkali prijímania nenáležitých výhod a prijatia úplatku počas výkonu služby na PCU Vyšné
Nemecké, vyjadril svoju odpoveď na obe položené otázky formou zaškrtnutím možnosti NIE, pričom
tieto tvrdenia sú v rozpore s informáciami získanými z operatívno - pátracej činnosti a inej činnosti

vykonávanej príslušníkmi SIaVK, OI FR SR.“
V ďalšom bolo uvedené, že existujúce podozrenia nedokázal žalobca vyvrátiť, nakoľko v odpovediach
na otázky 7, 8, 9 a 10 Zápisnice o vykonaní pohovoru vyjadril svoju odpoveď na položené otázky
zaškrtnutím možnosti nie.

72. Okrem vyššie uvedeného náležité odôvodnenie rozporov medzi získanými informáciami
a odpoveďami žalobcu vyplývalo aj z rozhodnutia orgánu prvého stupňa, preto správny súd nevzhliadol
dôvodnosť uvedenej žalobnej námietky.

73. Z dôvodu pretrvávania rozporov medzi získanými informáciami a odpoveďami žalobcu v rámci

Dotazníka a následného pohovoru (Zápisnice) je možné konštatovať, že následný postup orgánu prvého
stupňa spočívajúci vo vykonaní psychofyziologického vyšetrenia bol plne súladný s §121 ods. 8 zákona
o finančnej správe, a teda zákonný. Správny súd vychádzajúc aj zo znenia ods. 29 a nasl. Smernice tak
dospel k záveru, že vykonanie psychofyziologického vyšetrenia (na základe určenia prezidenta finančnej
správy, čo bolo v tu súdenom prípade splnené) bolo zákonným a navyše obligatórnym postupom vo

veci, slúžiacim na odstránenie rozporov, ktoré vznikli v priebehu vykonávania previerky spoľahlivosti za
účelom zistenia objektívneho skutkového stavu. Ak následne výsledkom psychofyziologického overenia
pravdovravnosti bola indikovaná lož, tzn. výsledok svedčil o skutočnosti, že záznamy fyziologických
údajov ukazovali na klamlivé správanie žalobcu ako preverovaného príslušníka finančnej správy,
uvedené sa v zmysle ods. 34 Smernice považuje za prekážku pre splnenie podmienky spoľahlivosti.

Z uvedeného dôvodu preto orgán prvého stupňa podľa názoru správneho súdu správne posúdil
stav veci, keď na základe všetkých získaných podkladov – a to Dotazníka, pohovoru a výsledkov
z psychofyziologického vyšetrenia, v ich vzájomnej súvislosti o závere previerky spoľahlivosti rozhodol
tak, že žalobca podmienky spoľahlivosti nespĺňa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti postup orgánov
verejnej správy tak, ako je uvedený vyššie, ako aj použitie výsledkov psychofyziologického vyšetrenia

pravdovravnosti ako dôkazu správny súd posúdil ako zákonný.

74. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol preukázaný režim utajenia vo vzťahu k získaným informáciám,
v tejto súvislosti správny súd poukazuje na samotnú definíciu operatívno-pátracej činnosti v zmysle
§ 15 ods. 1 zákona o finančnej správe, z ktorej vyplýva, že operatívno-pátracia činnosť je systém

spravidla utajených spravodajských opatrení vykonávaných finančnou správou na účely predchádzania,
zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania úmyselnej trestnej činnosti v súlade s oprávneniami
príslušných orgánov finančnej správy vyplývajúcimi im zo zákona o finančnej správe (§ 4 ods. 3 písm.
y) a § 9 ods. 2 písm. h) zákona o finančnej správe). Z uvedeného teda utajený režim získanýchinformácií priamo vyplýva. Pokiaľ obaja účastníci poukazovali vo svojich podaniach na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky II. ÚS 597/2013-11 zo dňa 05. novembra 2013, správny súd uvádza, že
predmetom tam prejednávanej právnej veci bola bezpečnostná previerka a podklady tvoriace jej podklad

v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktoré sú presne vymedzené v § 16 citovaného zákona a ktoré podľa názoru správneho
súdu majú inú kvalitatívnu povahu ako informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti
vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov (tvoriace
podklad previerky spoľahlivosti podľa zákona o finančnej správe), preto závery vyplývajúce z nálezu sú

na tu súdenú vec neaplikovateľné.

75. K ďalším námietkam žalobcu vzneseným v replike a v ďalšom podaní zo dňa 08. júna 2025, najmä
ale nie len smerujúcim proti spôsobu vykonania psychofyziologického vyšetrenia, dodržaniu princípu
proporcionality resp. dĺžke procesu výkonu previerky spoľahlivosti správny súd uvádza, že nakoľko nie je
v zásade súdom „skutkovým“, základným predpokladom úspechu v konaní pred ním je podanie náležite

odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom
súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan
2/2020 zo dňa 29. septembra 2021, v ktorom tento uviedol: „19. Na tomto mieste považuje kasačný súd
za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým

v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených
v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná
zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na
podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky
a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani

na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby
správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať
dôvodom,ktorýžalobcavrámcižalobyneuplatnil(napr.rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010). Nakoľko žalobca uvedené námietky vzniesol až po lehote
na podanie správnej žaloby, správnemu súdu neprináležalo posudzovať otázky, ktoré neboli predmetom

správnej žaloby.

76. K žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti pre
nezrozumiteľnosťalebonedostatokdôvodov,rozporuskutkovéhostavusadministratívnymispismi,ktoré
žalobca vzniesol v úvode žaloby správny súd uvádza, že žalobca uvedené námietky vzniesol len vo

všeobecnej rovine, bez špecifikácie konkrétnych porušení zo strany orgánov verejnej správy. Úlohou
žalobcu v konaní o všeobecnej správnej žalobe je pritom dostatočne jasne a zrozumiteľne formulovať
svojenámietkysmerujúceprotiorgánomverejnejsprávyanadruhejstraneniejeúlohousprávnehosúdu
vyhľadávať pochybenia v činnosti orgánov verejnej správy len na základe všeobecne koncipovaných
námietok napríklad odkazom na zákonné ustanovenia správneho súdneho poriadku.

77. Záverom správny súd dodáva, že je pravdou, že právna úprava procesu previerky spoľahlivosti sa
javí byť prísnou, ak na jednej strane postačujú pre jej zahájenie informácie pochádzajúce z operatívno-
pátracej činnosti, a na strane druhej jej výsledky môžu byť dôvodom pre skončenie služobného pomeru,
avšak je potrebné vziať na zreteľ, že vyššie nároky na plnenie zákonom stanovených predpokladov

pre vznik a trvanie služobného pomeru príslušníka finančnej správy (§ 84 zákona o finančnej správy)
vyplývajú z ich špecifickej pozície a náplne práce pri plnení úloh finančnej správy, ktorými sú ochrana
fiškálnych a obchodno-politických záujmov Slovenskej republiky a Európskej únie a ochrana vnútorného
trhu Európskej únie (čl. 1 zákona o finančnej správe). Vychádzajúc z uvedeného sa potom takýto postup
javí ako dôvodný.

78. Zhrnúc vyššie uvedené, po preskúmaní veci dospel správny súd k názoru, že rozhodnutie orgánu
prvého stupňa ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne
aj obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom
stanoveného postupu. Orgány verejnej správy pre potreby vyslovených záverov dostatočne zistili

skutkový stav veci a tento po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnili.
Správny súd nevzhliadol žiaden v žalobe namietaný dôvod nezákonnosti rozhodnutia orgánu prvého
stupňa, napadnutého rozhodnutia ani procesného postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu ichrozhodnutí predchádzal, z uvedeného dôvodu správny súd posúdil žalobu ako nedôvodnú a preto ju
postupom podľa § 190 SSP zamietol.

79. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani
len čiastočný úspech a pokiaľ si žalovaný uplatnil právo na náhradu trov konania, v tejto súvislosti
správny súd uvádza, že orgánu štátnej správy možno náhradu trov konania priznať len výnimočne, čo
v tu súdenom prípade nevzhliadol ako dôvodné a preto náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

80. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).