Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322203292
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4322203292.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov
JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, C.,
zastúpený: Mgr. Richard Bebjak, advokát so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o

zaplatenie 2.899,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Levice č. k. 8Csp/125/2022-115 zo dňa 07. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 07. marca 2023 č. k. 8Csp/125/2022-115

(napadnutýrozsudok)zaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovi2.899,59euraspolusúrokomzomeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 2.899,59 eura od 27.08.2022 do zaplatenia, náklady na uplatnenie
pohľadávky vo výške 122,84 eura, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca cestou svojho zástupcu v žalobe
doručenej súdu dňa 30.08.2022 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.899,59 eura
titulom bezdôvodného obohatenia spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
2.899,59 eura od 27.08.2022 do zaplatenia, náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške 122,84 eura
a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril
dňa 08.03.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500184550, avšak vzhľadom na to, že zmluva

obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (nesprávne uvedenú výšku RPMN z dôvodu nezahrnutia
poistného do jej výšky, neprimeranú výšku úrokovej sadzby, neposúdenie odbornej starostlivosti pri
skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tzv. bonita), vznikla žalobcovi povinnosť
uhradiť pre žalovaného iba sumu do výšky poskytnutého úveru bez poplatkov, úrokov a iných peňažných
plnení. Keďže žalobca tvrdí, že uhradil žalovanému 5.899,59 eura, teda uhradil o 2.899,59 eura viac
ako bola výška poskytnutého úveru, vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie, ktoré je z vyššie

uvedených dôvodov povinný žalobcovi vydať.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 08.03.2017 bola medzi žalobcom ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo 8500184550.
V bode 5 Zmluvy boli „údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere (v eur)“, z ktorého je zrejmé, že
žalobcovi ako dlžníkovi bola poskytnutá čiastka úveru vo výške 3.000 eur pri splatnosti 9. deň v mesiaci,

počte splátok 48, výška mesačnej splátky vrátane úrokov 92,39 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť 4.434,72 eura, výška ročnej úrokovej sadzby 20,69 %, RPMN za úver 22,68 %, výška priemernejRPMN 15,12 %. Z bodu 5 Zmluvy má vyplývať aj informácia o náhrade poistného vo výške 28,65 eura
mesačne, v počte platieb 48, splatných 9. dňom v mesiaci.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. g/, i/, § 7 ods. 1, § 9 ods.
1, 2, § 11 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-3, 6, § 54 ods. 1,
§ 39, § 517 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 454 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že Zmluva
o spotrebiteľskom úvere číslo 8500184550 zo dňa 08.03.2017 uzatvorená medzi stranami sporu je

spotrebiteľskou zmluvou, ktorá však neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy. Zo štruktúry textu zmluvy úverovej zmluvy dospel
k záveru, že úverová zmluva je písaná vo forme tlačiva, ktoré je jednoznačne a nad všetku pochybnosť
vypracované a koncipované žalovaným. Žalobca ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemal možnosť
obsah týchto zmluvných podmienok meniť ani do nich žiadnym zásadným spôsobom zasiahnuť.
Žalovaný týmto postupom z pohľadu súdu jednoznačne využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil

zmluvnú slobodu žalobcu, keď mu vnútil predtlačené údaje, ktoré sú podľa názoru súdu v rozpore so
zákonom. Takéto dojednanie zmluvy nemá charakter individuálneho dojednania v zmysle § 53 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

5. Poukázal na to, že zo zmluvy je len zrejmá výška úveru, ktorá bola žalobcovi ako dlžníkovi poskytnutá,
počet splátok, deň splatnosti splátok, výška mesačnej splátky, výška RPMN, ročná úroková sadzba
a priemerná hodnota RPMN. Ustanovenie o ročnej úrokovej sadzbe pri úvere so splatnosťou 48
mesiacov vo výške 20,69 % považoval za neprimeranú zmluvnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku
žalovaného. Odplata vo výške 20,69 %, ktorá predstavuje ročný úrok, je v rozpore s dobrými mravmi.

Výška odplaty mala byť pre takýto typ úverovej zmluvy najviac vo výške 17,97 %. RPMN bolo nesprávne
vypočítané ako aj nesprávne uvedená jeho výška, keďže bolo určené vo výške 22,68 % a správne podľa
výpočtu malo byť 45,75 %. Keďže výška RPMN bola nesprávne určená, tak súd považoval úver za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Poukázal i na to, že do
splátky nebolo zahrnuté poistné vo výške 28,65 eura mesačne, teda celková mesačná splátka mala byť

určená sumou 121,04 eura mesačne.

6. Súd prvej inštancie preto dospel v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka k neplatnosti zmluvy v časti
dojednanej odplaty, t. j. úročenia úveru 20,69 % ročne, pretože nie je možné akceptovať, aby spotrebiteľ
dostal úverové prostriedky vo výške 3.000 eur a zaplatil v priebehu 48 mesiacov sumu 5.809,92 eura.

Mal zato, že uvedený úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z., nakoľko v zmluve v celkovej výške RPMN nie je zahrnuté poistné, ktoré má byť splatené
dlžníkom. Takto vypočítané RPMN nie je uvedené správne a zakladá tak bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru. Rovnako tak nebola správne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená ani výška ročnej
úrokovej odplaty, ktorá prevyšovala takúto sadzbu o viac ako polovicu, na ktorú mal žalovaný v zmysle

zákona nárok. Ďalej žalovaný nepreskúmal odbornou starostlivosťou schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, neskúmal tzv. bonitu klienta.

7. Keďže súd prvej inštancie považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov a medzi stranami
sporu nebola sporná skutočnosť, že z poskytnutého úveru 3.000 eur žalobca uhradil žalovanému

celkovo sumu 5.899,59 eura, žalovaný ako veriteľ sa bezdôvodne obohatil, čo do sumy rozdielu
medzi poskytnutým úverom a zaplatenou sumou, t. j. žalovanou sumou 2.899,59 eura. Žalovaný sa
bezdôvodne obohatil a získal majetkový prospech bez právneho dôvodu, ktorý musí vydať žalobcovi.
A preto súd dôvodnej žalobe vyhovel.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi,
ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

9. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu

záveru o tom, že odplata je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na § 1, § 1a nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., § 2 vyhlášky 289/2010 Z. z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi
spotrebiteľské úvery a na dátum uzavretia predmetnej zmluvy dňa 08.03.2017 a tým, že posledné
údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov kreditných kariet a ostatnýchnovoposkytnutých spotrebiteľských úverov za banky a pobočky zahraničných bánk bolo zverejnené
dňa 31.01.2017. Relevantný údaj bol 11,39 %, čiže maximálne prípustná odplata bola 22,78 %. Táto
hodnota prekročená nebola a preto žiadny rozpor s dobrými mravmi nemohol nastať. Namietal, že

súd prvej inštancie vlastne svoj záver ani podrobnejšie nezdôvodnil, v dôsledku čoho je odôvodnenie
rozsudku nepreskúmateľné. Podľa jeho názoru záver súdu prvej inštancie o tom, že poistné za poistenie
schopnosti splácať úver malo byť zahrnuté do RPMN, je nesprávny. Súd nesprávne vyhodnotil obsah
prihlášky do poistenia, žiadosti o úver a zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že pri podaní žiadosti
o úver žalobca samostatnou prihláškou požiadal o pristúpenie do poistenia. Spolu so žiadosťou o úver

boli predložené podklady a zadovážené informácie zo Sociálnej poisťovne a z registra spotrebiteľských
úverov. Následne po schválení žiadosti o úver, teda schválení poskytnutia úveru, bol na základe žiadosti
o úver a prihlášky do poistenia pripravený formulár zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je logické, že
obsahuje aj informácie o poistení. Poistenie schopnosti splácať úver nebolo povinné, keďže z prihlášky
do poistenia vyplýva, že nejde o podmienku pre získanie úveru. Logicky nemohlo ísť o podmienku,
pretože pri podaní prihlášky do poistenia žalobca nemohol vedieť výsledok vyhodnotenia jej žiadosti

o úver a prihlášku do poistenia podala pri podaní žiadosti o úver. Účasť na poistení nevznikla samotným
podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva ani takéto ustanovenie neobsahuje. Ďalej uviedol,
že poistenie alebo náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa, ktorých uzavretím
je podmienené získanie spotrebiteľského úveru sú také, ktoré 1. sa výslovne vyžadujú ako podmienka
pre schválenie úveru, 2. ich uzavretie a existencia sa zohľadňujú pri posudzovaní žiadosti o úver, a to

pre celú predpokladanú dobu trvania zmluvy tým, že ich predčasný zánik vedie k povinnosti spotrebiteľa
dohodnúť nové poistenie (zabezpečenie záväzku) alebo k zosplatneniu úveru alebo k zvýšeniu úrokovej
sadzby, 3. spotrebiteľ ich nemôže jednostranne ukončiť bez toho, aby ho nebol povinný nahradiť.
Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorej odplata bude zahŕňať jednak úrok,
jednak poplatky za poskytnutie úveru, pravidelné poplatky, ktoré bude sprevádzať trvanie úverového

vzťahu, ale aj všetky náklady spojené s obligatórnym poistením úveru a podobne. Podľa názoru
žalovaného súd dospel k nesprávnym záverom o dôvode pre zahrnutie poistného do celkových nákladov
a teda aj do RPMN. Ďalej uviedol, že je dôležité poukázať na § 7 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý
súd prvej inštancie ani neuviedol a ktorý má zásadný význam pre záver, že tvrdenia sú skutkovo
a právne nedôvodné a odporujú príslušnej právnej úprave. Právna úprava zaviedla výlučné zákonné

oprávnenie pre Národnú banku Slovenska k tomu, aby tá opatrením stanovila spôsob zisťovania
a spôsob posudzovania výdavkov spotrebiteľa a následne ich zohľadnenie pri výpočte ukazovateľa
schopnosti splácať. Ustanovenia zákona predstavujú len základný rámec, ktorého uplatnenie je určené
opatrením Národnej banky Slovenska. Pre účely vykonania zákona vydala Národná banka Slovenska
opatrenie č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, ktoré bolo následne doplnené a upravené opatrením č. 6/2018. Záverom žalovaný
uviedol, že zákon a opatrenia nepredpokladajú a neurčujú, že veriteľ/banka/iný povinný subjekt budú
od žiadateľa o úver zisťovať sumy jeho výdavkov. Poukázal na to, že žalobca pri podaní žiadosti o úver
uvádzal údaje vyžadované pre posúdenie jeho schopnosti splácať úver a súčasne poskytol súhlas
s tým, aby si on overil údaje o prípadných jeho záväzkoch v nebankovom registri klientskych informácií

predstavujúci register údajov o úveroch a predložil listiny ako napríklad potvrdenie jeho zamestnávateľa
o výške čistého príjmu za posledné tri mesiace pred podaním žiadosti o úver. Žalobca pri podaní žiadosti
o úver uviedol, že je ženatým, jeho príjem bol 847,91 eura, neboli zistené žiadne jeho záväzky titulom
úverového vzťahu. Suma jeho výdavkov bola 517,12 eura (198,09 eura – životné minimum, 138,19 eura
životné minimum na manželku a na deti 2 x 90,42 eura).

10. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že odvolanie považuje za účelové a neopodstatnené. Súd prvej inštancie
sa podľa jeho názoru vyporiadal so všetkými procesnými námietkami strán sporu, rozsudok je náležite
a obsiahlo odôvodnený, preskúmateľný. Poukázal na to, že predmetné formulárové zmluvy žalovaného,

atoajvčastiuzatváraniapoistného,ktoréjejednoznačneneprimerané,vrozporesdobrýmimravmianie
je individuálne dojednávané, už boli podrobené súdnemu skúmaniu. Poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 9CoCsp/7/2021 zo dňa 09.12.2021, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15CoCsp/42/2020 zo dňa 30.09.2020 a sp. zn. 16CoCsp/29/2021 zo dňa 28.04.2022, Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 24CoCsp/50/2021 zo dňa 17.08.2022.

11. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že tvrdenie žalobcu, že zmluvné dokumenty sú
formulárové a nie sú individuálne dojednané nemá nič spoločné s tým, či poistné má alebo nemá byťsúčasťou celkových nákladov a RPMN. Kritéria určené v zákone sú úplne odlišné, vyplývajú z § 2 písm.
g/ zákona č. 129/2010 Z. z. a tie súd prvej inštancie nerešpektoval.

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
(§ 379, 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

16. Súd je vždy povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v § 220 CSP, čo je jedným z
princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako
aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z

odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 220
CSP, vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej
inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá
môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prípadne jeho zmätočnosť a
nejasnosť je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov
aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy
rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo

nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom
rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom
posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho
správnosťaodôvodneniesúčasnemusíbyťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávaní
rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane

a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
protirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchriadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

18. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery.Účelomodôvodneniarozhodnutiajelogicky,vnútornekompaktneaneprotirečivovysvetliťpostup

súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho
správnosť. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní
rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.19. V danej veci súd prvej inštancie považoval úver o spotrebiteľskom úvere číslo 8500184550 za
bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, že úverová zmluva je písaná vo forme tlačiva,

žalobca ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemal možnosť obsah týchto zmluvných podmienok
meniť ani do nich žiadnym zásadným spôsobom zasiahnuť, že dohodnutá úroková sadzba 20,69 % je
neprimeraná zmluvná podmienka, keďže výška odplaty je v rozpore s dobrými mravmi, pre tento typ
úveru mala byť najviac vo výške 17,97 %, že výška RPMN bola nesprávne určená vo výške 22,68 %,
pričom správne mala byť uvedená vo výške 45,75 %, že do splátky nebolo zahrnuté poistné.

20. Súd prvej inštancie uviedol tieto svoje závery bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia,
nekonkretizoval ako dospel k tomu, že úrok mal byť vo výške najviac 17,97 %, že RPMN mala byť
správne 45,75 %. Rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože
súd prvej inštancie nevykonal výpočet RPMN a neporovnal výšku RPMN stanovenú v úverovej zmluve
so svojim výpočtom. Keď mal za to, že do výpočtu RPMN mal byť zahrnutý poplatok za poistenie, bolo

potrebné, aby zdôvodnil na základe čoho dospel k záveru, že do výpočtu tento poplatok nebol zahrnutý.
V otázke hodnotenia RPMN nie je z rozhodnutia zrejmé, z akých výstupných údajov súd prvej inštancie
vychádzal pri prijatom závere. Nevysvetlil taktiež svoje konštatovanie, že predmetná úverová zmluva
neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.

21. Súd prvej inštancie v predmetnom spore aplikoval síce správne právne predpisy účinné v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere, ale odôvodnenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru
bolo odôvodnené príliš stroho. Absentuje špecifikovanie dôvodov záveru súdu o tom, že úver je
skutočne bezúročný a bez poplatkov, i bližšie odôvodnenie skutočností, ktoré súd vzhliadol, že majú
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd neuviedol

svoje myšlienkové postupy a úvahy smerujúce k prijatiu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
založil vadu jeho nepreskúmateľnosti.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd nemohol preskúmať správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie týkajúceho sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského

úveru, keďže v odôvodnení rozhodnutia súdu absentuje dostatok dôvodov, na základe ktorých súd tento
záver prijal a dôvody uvedené súdom sú nepreskúmateľné. Pokiaľ súd vzhliadne skutočnosti, v dôsledku
ktorých možno vzhliadnuť poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, musí v odôvodnení svojho
rozhodnutia každú z týchto skutočností detailne rozobrať, aj s poukazom na konkrétne ustanovenia
príslušného zákona, čím založí preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia odvolacím súdom.

23. S ohľadom na uvedené odvolací súd urobil záver, že nie sú dané dôvody ani na potvrdenie a ani
na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Preto odvolanie žalovaného zhodnotil ako
opodstatnené a v dôsledku toho napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne

posúdi bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, ako aj zmluvné dojednania v úverovej
zmluve, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Svoje nové
rozhodnutieodôvodnískutkovoajprávnetak,abyzodpovedalozákonnejpožiadavkejehopresvedčivosti
v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Zároveň s ohľadom na celkový výsledok sporu rozhodne aj
o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).