Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-8C/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419203160
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8419203160.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A. XX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C., obaja právne zastúpení
JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti
žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, XXX XX C. G. H., I. J., o určenie vlastníckeho
práva s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že žalobca 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C. a žalobca 2/ D. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to stavby
rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcely registra C KN č. 880 - zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 84 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XX, k. ú. C., každý v pomere 1 k celku.

II. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 05.11.2019 žiadali, aby súd
určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1- ica v pomere k celku nehnuteľností, a to
pozemku parcely registra „C“ č. 879 orná pôda o výmere 732 m2, pozemku parcely registra „C“ č. 880
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 84 m2, pozemku parcely registra „E“ č. 3620/51 zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 25 m2 a stavby rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela č.
880, evidovaných na liste vlastníctva č. XX, k. ú. C. a priznal im náhradu trov konania v celom rozsahu.

2.1 Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemku parcely
registra „C“ č. 879 orná pôda o výmere 732 m2, pozemku parcely registra „C“ č. 880 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 84 m2, pozemku parcely registra „E“ č. 3620/51 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 25 m2 a stavby rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela č. 880,

evidovaných na liste vlastníctva č. XX, k. ú. C., každý z nich v podiele 15/32 v pomere k celku. Žalovaný
je taktiež podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, a to v podiele 1/16 – ina v pomere
k celku. Rodinný dom postavený na pozemku parcela č. 880 užívajú výlučne oni sami. Tvrdili, že
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nadobudli na základe Kúpnej zmluvy z 01.12.2015 od svojej
matky A. B., ktorá ho nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 24.09.2006 od príbuzných žalovaného, a to
K. F., L. F., E. M. a H. F. za symbolickú sumu 1,- Sk, z dôvodu vysporiadania vlastníctva v súlade s
tým, ako tieto v skutočnosti užívajú.

2.2 Pozemky parcela č. 879 a parcela č. 880 boli pred zmenou číslovania evidované v
pozemkovej knihe ako pozemok parcela č. 3620/18- roľa o výmere 11.524 m2, zapísaný v
pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. C.. V katastri nehnuteľnosti bol tento pozemok evidovaný akoparcela č. 3620/18 - roľa o výmere 5.490 m2, parcela č. 3620/45 - roľa o výmere
5.030 m2, parcela č. 3620/43 - pasienka o výmere 272 m2, parcela č. 3620/44 - pasienka o výmere
80 m2 a parcela č. 3620/46 - zastavaná plocha o výmere 652 m2. Vlastníkmi týchto nehnuteľností

boli v 1- ici H. F. s manželkou Veronou a v 1- ici N. G. s manželkou O.. Notárskou zápisnicou č.
G. XXX/XX, G. XXX/XX zo dňa 24.03.1976 N. G. s manželkou O. predali tieto nehnuteľnosti N. M. a
jeho manželke O. a následne notárskou zápisnicou č. G. XXX/XX, G. XXX/XX zo 16.08.1974 N. M. a
jeho manželka O. ich predali O. M., na základe čoho právni predchodcovia žalobcov nadobudli 1-
icu týchto nehnuteľností. Napriek tomu, že v mape pozemkového registra je evidovaný len pozemok

parcela č. 3620/18 v celku, z geometrického plánu č. XXXX-XXX-XX zo dňa 23.11.1967 vyplýva, že
pôvodnýpozemokparcelač.3620/18bolrozdelenýnapozemokparcelač.3620/18aparcelač.3620/45.
Pôvodný pozemok parcela č. 3620/18 vlastnili v 1-ici právni predchodcovia žalobcov a v 1-ici právni
predchodcovia žalovaného; v skutočnosti však právni predchodcovia žalobcov užívali parcelu č. 3620/18
a právni predchodcovia žalovaného parcelu č. 3620/45. V novom mapovaní sa však táto skutočnosť(t. j.
rozdelenie pôvodnej parcely č. 3620/18 na parcelu č. 3620/18 a parcelu č. 3620/45) už neprejavila, čím

došlo k pochybeniu katastrálneho orgánu. V súčasnosti je pôvodná parcela č. 3620/18 evidovaná ako
parcela č. 879 a parcela č. 880 a pôvodná parcela č. 3620/45 je evidovaná ako parcela č. 867, parcela
č. 868 a parcela č. 869/1. Napriek tomu, že pozemky parcela č. 867, parcela č. 868 a parcela č. 869/1 sú
vo vlastníctve príbuzných žalovaného ako právnych nástupcoch pôvodných vlastníkov, na pozemkoch
parcela č. 879 a parcela č. 880 je stále neoprávnene evidovaný žalovaný ako podielový spoluvlastník.

2.3 Z uvedeného podľa nich vyplýva, že došlo k pochybeniu katastrálneho orgánu, ktorý však v
súčasnosti nie je oprávnený začať konanie o zmene údajov registra podľa § 7 ods. 6 katastrálneho
zákona, pretože došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Túto chybu je
možné odstrániť buď uzatvorením mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania alebo súdnou cestou.

Žalobcovia výzvou zo dňa 04.02.2018 vyzvali žalovaného na mimosúdne vyriešenie sporu, avšak v
zmysle emailovej komunikácie tento nemá záujem o jeho mimosúdne vyriešenie.

2.4 V podanej žalobe ďalej tvrdili, že ich právni predchodcovia od roku 1974 nerušne užívali predmetné
nehnuteľnosti, a preto majú za to, že sú ich dobromyseľnými držiteľmi a uplynutím 10 rokov od

roku 1974, teda najneskôr 01.01.1984, nadobudli vlastnícke právo vydržaním a majú záujem na tom, aby
ako výluční vlastníci boli zapísaní v katastri nehnuteľností. Zároveň majú na určení svojho vlastníctva
naliehavý právny záujem preukázaný najmä tým, že predmetnú nehnuteľnosť nerušene a dobromyseľne
užívajú, vydržacia doba 10 rokov im uplynula najneskôr 01.01.1984, čím sa stali ich vlastníkmi, avšak
formálne nie sú zapísaní v katastri nehnuteľností. Práve touto žalobou by sa odstránil stav ich právnej

neistoty, ktorý u nich momentálne existuje. Žiadali preto, aby súd po vykonanom dokazovaní podanej
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe označili a predložili kúpnu
zmluvu zo dňa 24.03.2006, výpis z listu vlastníctva č. XX, k. ú. C., notársku zápisnicu zo dňa 16.08.1974,

notársku zápisnicu zo dňa 24.03.1967, geometrický plán zo dňa 16.11.1968, kópiu katastrálnej mapy,
evidenčný list, výzvu na uzavretie mimosúdnej dohody zo dňa 04.02.2018 a emailovú komunikáciu so
žalovaným.

4. Žalovaný v priebehu sporu s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť, tvrdiac, že jeho rodičia

vlastnili pozemky o rozlohe 5.762 m2, z dedičstva po nich nebol vylúčený, a preto mal za to, že v rámci
dedičského konania nadobudol 1.440 m2, ktorých je vlastníkom.

5.Súdožaloberozhodolrozsudkomč.k.8C/68/2019-152zodňa27.09.2022,ktorýmurčil,žežalobcovia
A. B., nar. XX. XX. XXXX a D. B., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom C., A. XXX/XX, sú podielovými

spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/2 v pomere k celku nehnuteľnosti pozemku registra „C“ parc. č. 879
orná pôda o výmere 732 m2, pozemku registra „C“ parc. č. 880 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
84 m2, pozemku registra „E“ parc. č. 3620/51 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, stavby
rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. 880, evidovaných na liste vlastníctva č.
XX k. ú. C. a priznal im voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %

6. Krajský súd Prešov po odvolaní žalovaného rozsudkom č. k. 2Co/35/2023-211 zo
dňa 23.04.2024 I. výrokom potvrdil rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. s výnimkou
určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na pozemku č. 880, kat. úz.C. a II. výrokom zrušil rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o určení vlastníckeho práva
k rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na pozemku č. 880, kat. úz. C. a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

7. V odôvodnení rozsudku k zrušujúcemu výroku uviedol, že súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku v časti výroku I. týkajúcom sa určenia vlastníckeho práva žalobcov k
rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na pozemku registra „C“ parc. č. 880 evidovanej na LV
č. XX, k.ú. C., nenaplnil požiadavky plynúce zo základného práva na spravodlivý proces, z dôvodu

chýbajúceho argumentačného základu, týkajúceho sa posúdenia podmienok vydržania žalobcami,
resp. ich právnymi nástupcami, keďže odôvodnenie k nehnuteľnosti, a to predmetnému rodinnému
domu, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje. Závery súdu prvej inštancie nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní a nedávajú dostatočnú a jednoznačnú odpoveď na to, prečo súd
prvej inštancie dospel k takémuto právnemu záveru. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne
zistiť a vyhodnotiť skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie o určení vlastníckeho práva žalobcov k

predmetnému rodinnému domu s poukazom na historický vývoj uvedený v bodoch
22. až 24. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu s ohľadom na splnenie podmienok pre vydržanie
nehnuteľnosti, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.

8. Po vrátení veci z odvolacieho súdu súd vyzval žalobcov, aby v intenciách rozsudku odvolacieho súdu

odôvodnili vydržanie rodinného domu, súp. č. XXX, postaveného na pozemku registra „C“ parcela č.
880, evidovaného na liste vlastníctva č. XX, k. ú. C. a uviedli rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na
rozhodnutie o určení ich vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu, s poukazom na historický
vývoj uvedený v bodoch 22. až 24. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu.

9.1 V písomnom vyjadrení zo dňa 12.08.2024 žalobcovia reagujúc na predmetnú výzvu súdu uviedli, že
okrem pozemkov nadobudli kúpnou zmluvou od svojej matky A. B. aj rodinný dom súp. č. XXX, ktorý jej
otec a ich starý otec E. M. spolu s pozemkami zdedil po svojich rodičoch N. M. a O. M., J. F., ktorí boli
starými rodičmi A. B., J. M.. E. M., nar. XX.XX.XXXX v zmysle závetu spísaného v C. dňa 17.11.2005
určil za svojho výlučného dediča domového majetku č. súp. 495, k. ú. C. a pozemkov parcela č. 880 a

parcela č. 879 zapísaných na liste vlastníctva č. XX svoju dcéru A. B., J. M., nar. XX.XX.XXXX. A. B. ako
kupujúca dňa 24.03.2006 uzatvorila so súrodencami žalovaného, resp. ich právnymi nástupcami ako
predávajúcimi, a to K. F., L. F., E. M. a H. F. kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej v čl. II, predávajúci prehlásili,
že dotknuté nehnuteľnosti previedli na A. M. z dôvodu, že A. M. tieto nehnuteľnosti aj v skutočnosti užíva.
Medzi nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom tejto zmluvy bol aj rodinný dom so súp. č. XXX postavený

na parcele č. 880, ako to vyplýva z čl. I. kúpnej zmluvy. Predávajúci boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy
formálne evidovaný ako podieloví spoluvlastníci pozemkov a rodinného domu so súp. č. XXX. Z dôvodu
vysporiadania vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v súlade s tým, ako tieto v skutočnosti užívali
sa dohodli na symbolickej cene za nehnuteľnosti, a to sume vo výške 1,- Sk, pretože jej uzatvorením
sledovali to, aby kupujúca mohla vysporiadať vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam s ďalšími

spoluvlastníkmi tak, ako boli skutočne užívané. Kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej bol prevedený podiel
právneho predchodcu žalobcov na právneho predchodcu žalovaného k nehnuteľnostiam
v reálnom užívaní právnych predchodcov žalovaných, uzatvoril ešte starý otec žalobcov E. M., avšak
žalobcovia touto listinou nedisponujú. Predávajúci z tejto kúpnej zmluvy, ktorí na rozdiel od žalovaného
žilivmieste,kdesaspornénehnuteľnostinachádzajú,aktoríbolispoločnesožalovanýmspoluvlastníkmi

sporných nehnuteľností, uznali vlastnícke právo A. B. k sporným nehnuteľnostiam, vrátane rodinného
domu so súp. č. XXX. Vôľa oboch zmluvných strán smerovala k tomu, aby sa matka žalobcov ako
kupujúca stala okrem faktickej aj formálnou vlastníčkou rodinného domu. Od tohto momentu mala
právna predchodkyňa žalobcov za to, že užíva celú nehnuteľnosť, vrátane rodinného domu so súp.
č. XXX oprávnene ako vlastník. Tvrdili, že oni, aj ich právni predchodcovia žalobcov nehnuteľnosti

dobromyseľne a nerušene užívali v dobrej viere, že im patria, avšak vlastnícke právo nebolo a nie je v
katastri evidované v súlade so zmluvou a tým, ako bol rodinný dom od nepamäti užívaný.

9.2 Opätovne poukázali na to, že rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa na pozemku parcela
č. 880 bol postavený právnymi predchodcami žalobcov, pričom pozemok parcela č. 880, na ktorom

stojí bol spolu s pozemkom parcela č. 879 pred zmenou číslovania evidovaný v pozemkovej knihe ako
pozemok parcela č. 3620/18 - roľa o výmere 11.524 m2, zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.
ú. C.. V mape pozemkového registra bol evidovaný len tento pozemok v celku, avšak z už predloženého
geometrického plánu je zrejmé, že bol rozdelený na parcelu č. 3620/18 a parcelu č. 3620/45, pričompôvodný pozemok parcela č. 3620/18 o výmere 11.524 m2 vlastnili v 1-ici právni predchodcovia žalobcov
a v 1- ici právni predchodcovia žalovaného. Fakticky bol pozemok parcela č. 3620/18 a nehnuteľnosti
na ňom stojace užívané právnymi predchodcami žalobcov a pozemok parcela č. 3620/45 právnymi

predchodcami žalovaného. V novom mapovaní sa táto skutočnosť pochybením katastrálneho orgánu
už neprejavila. V súčasnosti je pôvodná parcela č. 3620/18 evidovaná ako parcela č. 879 a parcela č.
880. Zo zmluvného vyhlásenia uvedeného v pokračujúcej notárskej zápisnici č. G. XXX/XX, G. XXX/
XX zo dňa 02.10.1974 vyplýva, že v zmysle čl. IV. účastníci vyhlásili, že prevod sa netýka parcely č.
3620/51 a domu na tejto parcele postaveného, ktorý ostal aj naďalej vo vlastníctve predávajúcich N.

M., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželky O. M., nar. XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyplýva, že rodinný dom
(v súčasnosti so súp. č. XXX) naďalej ostal vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov a tento bol
predmetom dedičského konania, pričom jeho nadobúdateľom sa stal syn N. a O. M. – E. M., nar.
XX.XX.XXXX, starý otec žalobcov a otec A. B., J. M.. Je nepochybné, že rodinný dom so súp. č. XXX,
v súčasnosti sa nachádzajúci na pozemku parcela č. 880 stál v zmysle geometrického
plánu č. XXXX-XXX-XX zo dňa 23.11.1967 na pozemku parcela č. 3620/51, ktorá

vždy patrila právnym predchodcom žalobcov.

9.3 Z uvedených skutočností podľa nich vyplýva, že A. B., J. M. ako ich matka dobromyseľne a
nerušene užívala tieto nehnuteľnosti, vrátane rodinného domu aj pred dátumom uzatvorenia kúpnej
zmluvy. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj kúpna zmluva uzavretá za účelom vysporiadania vlastníctva

k nehnuteľnostiam v súlade s tým, ako boli v skutočnosti užívané. Tak ako právni predchodcovia
žalobcov neboli užívateľmi rodinného domu patriaceho právnym predchodcom žalovaného, tak ani
žalovaný a jeho právni predchodcovia nikdy neužívali rodinný dom so súp. č. XXX. Do výstavby a
následnej rekonštrukcie rodinného domu boli investované finančné prostriedky žalobcov a ich právnych
predchodcov a nikdy nie finančné prostriedky žalovaného. Z ich strany preto boli splnené zákonné

podmienky vydržania rodinného domu ich právnymi predchodcami, a preto im svedčí vlastnícke právo
aj k rodinnému domu so súp. č. XXX.

10. Žalovaný sa k písomnému vyjadreniu žalobcov nevyjadril napriek tomu, že mu bolo doručené do
vlastných rúk dňa 21.10.2024.

11. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 14.05.2025, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý
ospravedlnil svoju neúčasť podaním zo dňa 14.05.2025 zo zdravotných dôvodov. Nakoľko nebol
podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného
sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalovaného. Žalobcovia 1/ a 2/ na pojednávaní

súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvali na podanej žalobe a svojich písomných
vyjadreniach, z ktorých podľa nich vyplýva, že splnili podmienky vydržania aj k rodinnému domu súp. č.
XXX, keď navyše žalovaný žiadnym spôsobom ich vlastnícke právo nerozporoval. Z notárskej zápisnice
z roku 1974 jasne vyplýva, že predmetom nebol rodinný dom, ktorý je postavený na parcele č. 3620/51
a ten naďalej zostal N. M..

12. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi
predloženými žalobcami a dožiadanými súdom, ktoré tvoria súčasť spisu a vykonanie ktorých nebolo
stranami namietané ani spochybnené, či súdom vyhodnotené ako neúčelné, zistil nasledovný skutkový
stav:

13. Žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi,
každý v podiele 1- ica v pomere k celku nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra „C“ č. 879 orná
pôda o výmere 732 m2, pozemku parcely registra „C“ č. 880 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 84
m2, pozemku parcely registra „E“ č. 3620/51 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2 a stavby

rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela č. 880, evidovaných na liste vlastníctva
č. XX, k. ú. C., a to titulom vydržania po ich právnych predchodcoch, napriek tomu, že na liste vlastníctva
je žalovaný uvedený ako podielový spoluvlastník týchto nehnuteľností v žalovanom podiele, čo však
nezodpovedá reálnemu stavu. Po vrátení veci krajským súdom predmetom posúdenia v spore ostalo
posúdenie podmienok vydržania žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami k rodinnému domu súp.

č. XXX, postavenému na pozemku parcela č. 880, k. ú. C..

14. Podľa pozemkovej knihy, číslo vložky XXX, k. ú C., parcelové číslo 3620/18 - roľa M. o výmere 1ha
15 á 24 m2, boli ako vlastníci predmetnej parcely zapísaní H. F. v podiele 1/4, jeho manželka H. F., J.D. v podiele 1/4, a to na základe kúpy z 01.08.1948, č. XXX a ďalej vlastníci N. G. v podiele 1/4 a jeho
manželka O. G., J. B. v podiele 1/4, a to na základe kúpy zo 14.03.1949, č. XXX.

15. Notárskou zápisnicou zo dňa 24.03.1967, registrovanou Štátnym notárstvom v P. dňa 23.06.1967
pod č. J. XXX/XXXX N. G. a jeho manželka O. G., J. B. predali N. M. a jeho manželke O., J.
F. v polovici podiel na nehnuteľnostiach zapísaných v pozemkovej knihe kat. úz. C., vo vl. č. XXX P. N.,
J. I. X, parc. č. 3620/18 role M. vo výmere 1ha 15 á 24 m2, ktorá je vedená v EN ako prac. č. 3620/18
roľa vo výmere 54 á 90 m2, parc. č. 3620/45 roľa vo výmere 50 á 30 m2, parc. č. 3620/43 pasienka vo

výmere 2 á 72 m2, parc. č. 3620/41 pasienka vo výmere 80 m2, parc. č. 3620/46 zast. plocha vo výmere
6 á 52 m2 pod B4 a), b) za vyjednanú kúpnu cenu 5 000,- Kčs, pričom po registrácii notárskej zápisnice
bolo zapísané bezpodielové spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam v prospech kupujúcich N. M. a
jeho manželky O., J. F. v polovici na Stredisku geodézie v O.. Ako dôvod prevodu prevodcovia uviedli,
že v C. nebývajú, nemôžu majetok výrobne zaisťovať, a preto ho predávajú kupujúcim, ktorí majú už
roľnícku usadlosť a môžu tento majetok výrobne zaistiť pri svojom roľníckom majetku.

16.Geometrickýmplánomzodňa23.11.1967(čl.19spisu)bolaparcelač.3620/18rozdelenána3620/18
a 3620/45, avšak ako vyplýva z kópie mapy pozemkového katastra (č.l. 20 spisu), zmena
nebola správne zaznamenaná, nakoľko na tejto mape je znázornená len parcela č. 3620/18 ako celok
bez toho, aby bola rozdelená tak, ako je to znázornené aj na č.l. 21 spisu.

17. Z Identifikácie parciel podľa pozemkovej knihy a evidencie nehnuteľností (č.l. 14 spisu)
pod č. 224/1967 vyplýva, že parcela č. 3620/18 bola rozdelená na 5 parciel v evidencii
nehnuteľnosti, a to parc. č. 3620/18, parc. 3620/45, parc. č. 3620/43, parc. č. 3620/44 a
parc. č. 3620/46. Parcely evidované v tom čase v evidencii nehnuteľnosti, a to parc. č. 3620/18 a parc.

č. 3620/43 o celkovej výmere 5.762 m2 boli zapísané na meno užívateľa N. M.. Na meno užívateľa H. F.
boli v evidencii nehnuteľností zapísané parcely č. 3620/45, parc. č. 3620/44 a parc. č. 3620/46 o rovnakej
celkovej výmere 5.762 m2. Parcelu č. 3620/18 od roku 1967 užíval právny predchodca žalobcov N. M..

18. Kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice zo dňa 02.10.1974, registrovanou Štátnym

notárstvom v P. dňa 21.11.1974 pod č. J. XXX/XX odpredávatelia N. M. s manželkou M., ktorí boli
spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XX, k. ú. C. pod parc. č. 3620/18 - roľa o výmere 3813
m2, parc. č. 3620/43 - pasienok o výmere 272 m2, parc. č. 3620/44 - pasienok o výmere 80 m2, parc. č.
3620/46 - zastavaná plocha o výmere 652 m2, parc. č. 3620/45 - zastavaná plocha a roľa o výmere 5030
m2 pod A I/c spolu v polovici, odpredali svoje spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na kupujúce, O.

M. a J. M. do ich podielového spoluvlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu 1.970 Kčs s tým, že ich podiely
budú rovnaké, t. j. ku každej bude podiel v pomere k celku v 1/4. Podľa tejto kúpnej zmluvy sa prevod
netýkal parc. č. 3620/51 a domu na tejto parcele postaveného, ktorý ostáva aj naďalej vo vlastníctve
odpredávateľov.

19. Po smrti N. M., právneho predchodcu žalobcov, na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. Q. XXXX/
XX, Q. XX/XX zo dňa 04.08.1999, boli predmetom dedičstva aj nehnuteľnosti, a to domový majetok
súp. č. XXX k. ú. C. s pozemkom parc. č. 880 - zastavaná plocha vo výmere 84 m2, parc. č. 879 -
orná pôda vo výmere 732 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XX, k. ú. C. s podielom pod A 1c v 1/2 a
nadobudol ich v celosti bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov E. M., nar. XX.XX.XXXX. Závetom

zo dňa 17.11.2005, E. M. určil za svojho výlučného dediča domového majetku súp. č. XXX k. ú.
C. s pozemkom parc. č. 880 - zastavaná plocha vo výmere 84 m2, parc. č. 879 - orná pôda vo výmere
732 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XX, k. ú. C. svoju dcéru A. B., J. M., matku žalobcov.

20. Matka žalobcov ako kupujúca dňa 24.03.2006 uzatvorila so súrodencami žalovaného ako

predávajúcimi, kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej v čl. II, predávajúci prehlásili, že dotknuté nehnuteľnosti
previedli na A. M. z dôvodu, že A. M. tieto nehnuteľnosti aj v skutočnosti užíva, pričom predmetné
nehnuteľnosti predali každý za symbolickú cenu 1,- Sk z dôvodu, že si touto zmluvou vyporiadavajú
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v súlade s tým, ako tieto v skutočnosti užívajú. Predmetom
prevodu bol rodinný dom súp. č. XXX v k. ú. C. s príslušenstvom a pozemky, parc. č. 879 - orná pôda

vo výmere 732 m2, parc. č. 880 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 84 m2, parc. č. 3620/51 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 61 m2. Predávajúci predali nehnuteľnosti všetci spolu v 15/16
v pomere k celku.21. Z aktuálneho listu vlastníctva č. XX, k. ú. C., obec C., mal súd preukázané, že na ňom evidované
parcely registra „C“, a to parcela č. 879 o výmere 732 m2 - orná pôda, parcela č. 880 o výmere 84
m2 - zastavaná plocha a nádvoria a parcela registra „E“ č. 3620/51 o výmere 25 m2 - zastavaná

plocha a nádvoria a stavby súpisné č. XXX na parcele č. 880 - rodinný dom, v časti B sú v podielovom
spoluvlastníctve spoluvlastníkov, a to E. F. - žalovaný o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16, A. B. -
žalobca 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 15/32 a D. B. - žalobca 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 15/32. Žalobcovia sú spoločne spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 30/32 a
žalovaný o veľkosti 1/16 (2/32).

22. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Podľa § 129 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s

vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

24. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

25. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

26. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických

osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

27. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj

nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

28. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku, podľa
tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie
dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny

predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

29. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

30. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov údaje katastra uvedené v §
7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

31. Žalobcovia 1/ a 2/ v konaní, aj po zrušení a vrátení veci odvolacím súdu v časti určenia vlastníckeho
práva k rodinnému domu súp. č. XXX žiadali, aby súd rozhodol o určení vlastníckeho práva. Nakoľko
žalobou podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, bolo povinnosťou súdu,
vysporiadať sa v prvom rade s otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti

naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž
súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp.
že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto
žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. (k naliehavému právnemu záujmu pozri napr.rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 60/98, zo dňa 30.11.1998, publikovaný
v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP)).

32. Splnením tejto podmienky sa zaoberal prvoinštančný súd už v predchádzajúcom rozsudku v bode
22. odôvodnenia, pričom dospel k záveru, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na podaní
tejto žaloby. Právne postavenie žalobcov by bolo bez rozhodnutia súdu o tejto určovacej žaloby neisté,
pretože žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia dlhodobo a nerušene, najneskôr od roku 1974

užívajú predmetné nehnuteľnosti, avšak formálne nie sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti a sporné
nehnuteľnosti sú aj vo vlastníctve žalovaného. Ide tu teda o ohrozenie ich práva ako vlastníkov
užívať v celosti celý ich majetok. Uvedené nerozporoval ani krajský súd, a preto súd má za to, že
právny záujem žalobcov na určení vlastníckeho práva k rodinnému domu súp. č. XXX za stavu,
že v katastri nehnuteľnosti je ako jeho podielový spoluvlastník zapísaný aj žalovaný je naliehavý a
jediným prostriedkom na to, aby žalobcovia 1/ a 2/ dosiahli svoj cieľ, ktorým je zápis svojho tvrdeného

vlastníckeho práva, je predmetná určovacia žaloba, a preto žalobcovia 1/ a 2/ majú v tomto spore
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.

33. Sporné nehnuteľnosti zapísané aktuálne na liste vlastníctva č. XX, k. ú. C. nadobudli právni
predchodcovia žalobcov kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice v roku 1967, a to v

podiele v 1- ica, kedy N. G. s manželkou O. predali tieto nehnuteľnosti N. M. a jeho manželke O. (právni
predchodcovia žalobcov). Žalobcovia v žalobe, ale aj v písomnom vyjadrení zo dňa 12.08.2024 tvrdili,
že od roku 1967 užívajú sporné nehnuteľnosti nepretržite a zo zmluvného vyhlásenia uvedeného v
pokračujúcej notárskej zápisnici č. G. XXX/XX, G. XXX/XX zo dňa 02.10.1974 vyplýva, že v zmysle čl.
IV. účastníci vyhlásili, že prevod sa netýka parcely č. 3620/51 a domu na tejto parcele postaveného,

ktorý ostal aj naďalej vo vlastníctve predávajúcich N. M., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželky O. M.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorého na základe dedičského konania nadobúdateľom sa stal syn N. a O. M. –
E. M., nar. XX.XX.XXXX, starý otec žalobcov a otec A. B., J. M., matky žalobcov. Táto svoj podiel
previedla na žalobcov kúpnou zmluvou zo dňa 01.12.2015. Vzhľadom k tvrdeniu žalobcov, že ich právni
predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu vydržaním, súd skúmal, či u žalobcov boli

naozaj splnené podmienky vydržania podľa Občianskeho zákonníka. Nakoľko vydržaním sa nadobúda
vlastníctvo bez ďalšieho, samotným uplynutím vydržacej doby bez toho, aby bol k tomu potrebný ešte
ďalší právny úkon či rozhodnutie, na vydržanie musí súd, resp. iný orgán prihliadať aj bez návrhu (k
tomu podporne viď napr. Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár. Bratislava,
Eurokódex, 2011, komentár k § 134 strana 306). V tomto prípade ale samotní žalobcovia argumentovali

tým, že predmetné nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícky podiel na nich dávno vydržali.

34. Ako uviedol odvolací súd vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na
základe dlhodobej dobromyseľnej držby veci. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu, v
rámci ktorého sa oprávnený držiteľ veci vzhľadom na všetky okolnosti domnieva, že je jej vlastníkom

so stavom právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. Vydržanie
súčasne odstraňuje právnu neistotu spojenú s vadami alebo nedostatkom nadobúdacieho titulu,
ak oprávnený držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti nemohol o týchto vadách vedieť alebo sa,
naopak, mohol domnievať, že nadobúdací titul riadne existuje. Vydržanie tiež predstavuje určitú
výnimku z nepremlčateľnosti vlastníckeho práva (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Samotným

nevykonávaním síce vlastnícke právo nikdy nezaniká, ak však k tomu pristúpi dlhodobý výkon
oprávnenej držby zo strany inej osoby, dôjde vydržaním k zániku vlastníctva u pôvodného vlastníka a
k jeho vzniku u vydržateľa. Tým, že je vydržanie originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva, sa
posilňuje aj postavenie vydržateľa ako vlastníka. Ten totiž neodvodzuje svoje vlastnícke právo od svojho
predchodcu a nedopadá na neho uplatňovanie zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam

ipse habet“ (nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má). Táto skutočnosť má svoj význam
najmä v tých prípadoch, keď vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nebolo dôsledne zapisované do
verejných registrov, čo sa mohlo následne prejaviť zápisom duplicitného vlastníctva a s tým spojenými
ťažkosťami pri preukazovaní vlastníctva u právnych predchodcov. Vydržanie je historickým právnym
inštitútom,ktorývprávnychporiadkochplatnýchnaúzemídnešnéhoSlovenskaprešieldlhýmazmenami

poznačeným vývojom. V rámci tohto vývoja možno rozlišovať medzi nasledujúcimi obdobiami: do
31.12.1950, od 1.1.1951 do 31.3.1964, od 1.4.1964 do 31.3.1983, od 1.4.1983 do 31.12.1991 a od
1.1.1992 doposiaľ.35. V prejednávanej veci aj po jej vrátení odvolacím súdom žalobcovia argumentovali tým, že
nehnuteľnosti užívajú od roku 1967, resp. v predložených listinách sa vlastnícky vzťah k rodinnému
domu prvýkrát objavil v notárskej zápisnici z roku 1974.

36. K uvedenému je potrebné uviesť (a na čo poukázal aj odvolací súd), že v období od 01.04.1964
do 31.03.1983 Občiansky zákonník takýto spôsob nadobúdania vlastníctva vôbec neupravoval. Od
01.04.1983 do 31.12.1991 bolo vydržanie reaktivované až novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982
Zb. účinnou od 1. apríla 1983 (§ 135a). Toto vydržanie však bolo oproti skoršej úprave zúžené len na

fyzické osoby (občanov) a nevzťahovalo sa na právnické osoby (organizácie). Vydržanie sa týkalo len
vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve a vylúčené z neho bolo nadobudnutie vlastníctva k veciam
v socialistickom vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo užívania
podľa osobitných predpisov (§ 135a ods. 1 a 3 OZ v znení do 31. decembra 1991). Vydržacia doba
bola opätovne stanovená na tri roky pre hnuteľné a desať rokov pre nehnuteľné veci (§ 135a ods. 1 v
znení do 31. decembra 1991). Osobitný režim vydržania bol určený pre pozemky (ich časti), ktoré mali

občania nepretržite v držbe desať rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania.
Vlastníctvo k nim totiž nadobúdal štát a občan nadobúdal len právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o
osobnom užívaní pozemku (§ 135a ods. 2 OZ v znení do 31. decembra 1991). Takto však nebolo možné
nadobudnúť právo k pozemku, ktorý bol v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému mala socialistická
organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov (§ 135a ods. 3 druhá veta OZ v znení do 31.

decembra 1991). Do plynutia vydržacej doby sa však opätovne mohla započítať doba držby právneho
predchodcu a to aj keď išlo o držbu vykonávanú pred 1. aprílom 1983, teda v čase, keď vydržanie nebolo
možné, avšak k uplynutiu vydržacej doby mohlo dôjsť najskôr jeden rok po účinnosti zákona č. 131/1982
Zb. t. j. 1.4.1984 (§ 507a ods. 3 v znení do 31. decembra 1991, de lege lata § 865 ods. 3 OZ). Súčasná
právna úprava vydržania od 01.01.1992 obsiahnutá v § 134 OZ bola zavedená zákonom č. 509/1991

Zb. účinným od 1. januára 1992. Z prechodného ustanovenia § 872 ods. 6
OZ v nadväznosti na prijatú prax a judikatúru vyplýva, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu
držby uskutočňovanú pred 1. januárom 1992, a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla byť
predmetom vydržania pred týmto dňom (§ 135a ods. 3 OZ v znení do 31. decembra 1991) alebo išlo o
osobu nespôsobilú vydržať vlastnícke právo (právnická osoba).

37. Vydržanie je právne upravené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka a
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po
zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec
dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy

daná so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho
titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem
spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania, základnými predpokladmi vydržania
sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V
zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávneným držiteľom je ten,

kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.

38. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,
disponujeňou,prípadnevykonávačinnosť,ktorápripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon.Tvrdeniedržiteľa,
že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z

ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Oprávneným
je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí.
Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil
so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

39. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec
alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky
musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú
drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, prípadne, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú

za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona
vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera. Oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere so zreteľom
ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo
vecné právo vzniknúť, teda aj na právny dôvod (titul), ktorý by mohol mať za následok vznik toho práva,vydržanie ktorého sa tvrdí. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná už pri vzniku držby a
potom po celý priebeh vydržacej doby.

40. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo 119/2007 pri posudzovaní
oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa,
že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká
v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec právom patrí. Pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby je teda

rozhodujúca vedomosť držiteľa o týchto skutočnostiach.

41. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie
vlastníckeho práva k veci vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Keďže právny následok
nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. Nevlastník
veci sa považuje za oprávneného držiteľa vtedy, ak sa jeho držba opiera o nejaký právny titul (iný

ako vlastnícky) a prípadne aj vtedy, ak v dobrej viere opiera svoju držbu o domnelý právny titul a
o ospravedlniteľný omyl. Rozlišujúcim kritériom, či ide o držbu oprávnenú, alebo neoprávnenú je dobrá
viera držiteľa v tom, že mu držaná vec patrí, resp. jej absencia. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa
musí vyplynúť z posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k držbe a za ktorých držba prebiehala.
Nejde tu teda o to, že niekto bol v konkrétnej situácii skutočne v dobrej viere, že mu vec patrí, ale o to,

či okolnosti daného prípadu nasvedčujú, že sa niekto správal ako oprávnený držiteľ.

42. Súd na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti prihliadajúc
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo nemal dôvod pochybovať o tom (tak ako to v potvrdzujúcom
rozsudku uviedol aj krajský súd), že k nesprávnemu zápisu vlastníckeho práva predmetných

nehnuteľností došlo na základe skutočnosti, a to rozdelenia pôvodnej parcely č. 3620/18 na parcely
č. 3620/18 (užívanú právnymi predchodcami žalobcov) a č. 3620/45 (užívanú právnymi predchodcami
žalovaného) geometrickým plánom v novembri roku 1967. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa
24.03.1967 nadobudli právni predchodcovia žalobcov vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
a tieto nerušene užívali. Vzhľadom na chybný zápis v katastri nehnuteľností došlo aj k čiastočnému

vyporiadaniu vlastníckych vzťahov, a to medzi súrodencami žalovaného a matkou žalobcov v roku 2006
kúpnou zmluvou, ktorou súrodenci žalovaného za symbolickú kúpnu cenu previedli vlastnícke právo k
podielu 15/16 k celku na matku žalobcov.

43. Je nepochybné, že rovnako tak postupovali aj vo vzťahu k rodinnému domu súp. č. XXX. Tento sa

prvýkrát objavuje v listinných dôkazoch v roku 1974, keď kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej
zápisnice zo dňa 02.10.1974, registrovanou Štátnym notárstvom v P. dňa 21.11.1974 pod č. J. XXX/
XX odpredávatelia N. M. s manželkou M., ktorí boli spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XX,
k. ú. C. pod parc. č. 3620/18 - roľa o výmere 3813 m2, parc. č. 3620/43 - pasienok o výmere 272 m2,
parc. č. 3620/44 - pasienok o výmere 80 m2, parc. č. 3620/46 - zastavaná plocha o výmere 652 m2,

parc. č. 3620/45 - zastavaná plocha a roľa o výmere 5030 m2 pod A I/c spolu v polovici, odpredali svoje
spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na kupujúce, O. M. a J. M. do ich podielového spoluvlastníctva
za dohodnutú kúpnu cenu 1.970 Kčs s tým, že ich podiely budú rovnaké, t. j. ku každej bude podiel v
pomere k celku v 1/4. Podľa tejto kúpnej zmluvy sa prevod netýkal parc. č. 3620/51 a domu na tejto
parcele postaveného, ktorý ostáva aj naďalej vo vlastníctve odpredávateľov.

44. Následne po smrti N. M., právneho predchodcu žalobcov, na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn.
Q. XXXX/XX, Q. XX/XX zo dňa 04.08.1999, bol predmetom dedičstva (okrem iného) domový majetok
súp. č. XXX k. ú. C. s pozemkom parc. č. 880 - zastavaná plocha vo výmere 84 m2, ktoré sú zapísané na
LV č. XX, k. ú. C. s podielom pod A 1c v 1/2 a nadobudol ich v celosti bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich

dedičov E. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý závetom zo dňa 17.11.2005, určil za svojho výlučného dediča
domového majetku súp. č. XXX k. ú. C. s pozemkom parc. č. 880 - zastavaná plocha vo výmere 84 m2,
ktoré sú zapísané na LV č. XX, k. ú. C. svoju dcéru A. B., J. M., matku žalobcov, ktorá ako kupujúca dňa
24.03.2006 uzatvorila so súrodencami žalovaného ako predávajúcimi, kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej v
čl. II, predávajúci prehlásili, že dotknuté nehnuteľnosti vrátane rodinného domu súp. č. XXX s pozemkom

parc. č. 880 - zastavaná plocha vo výmere 84 m2, previedli v podiele 15/16 k celku na A. M. z dôvodu,
že táto tieto nehnuteľnosti aj v skutočnosti užíva, a že si touto zmluvou vyporiadavajú svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam v súlade s tým, ako tieto v skutočnosti užívajú.45. Rodinný dom so súp. č. XXX, v súčasnosti nachádzajúci sa na pozemku parc. č. 880 stál v zmysle
geometrického plánu č. XXXX-XXX-XX zo dňa 23.11.1967 na pozemku parc. č. 3620/51, ktorá
vždy patrila právnym predchodcom žalobcov. K tvrdeniam žalobcov, že od roku 1974 užívali ich právni

predchodcovia rodinný dom súp. č. XXX sa žalovaný v priebehu sporu nevyjadril a neurobil tak ani po
vrátení veci krajským súdom na výzvu súdu doručenú mu dňa 21.10.2024, a preto je nepochybné, že
žalobcami tvrdené podmienky vydržania rodinného domu nerozporoval.

46. Je možné uzavrieť, že právny titul oprávňujúci žalobcov k vydržaniu spoluvlastníckeho podielu

rodinného domu súp. č. XXX vyplýva z kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice zo dňa
02.10.1974, registrovanej Štátnym notárstvom v P. dňa 21.11.1974 pod č. J. XXX/XX, z ktorého
nepochybne vyplýva, že prevod sa netýkal parcely č. 3620/51 a domu na tejto parcele postaveného,
ktorý ostal aj naďalej vo vlastníctve odpredávateľov, t. j. právnych predchodcov žalobcov. Z ďalších
právnych úkonov je zrejmé, že rodinný dom súp. č. XXX s pozemkom parc. č. 880 - zastavaná plocha
vo výmere 84 m2 boli predmetom prechodov/prevodov medzi ďalším právnych predchodcami žalobcov,

a to až do ich právneho stavu tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XX, k. ú. C.. V priebehu rokov
1974 až po súčasnosť právni predchodcovia žalobcov a žalobcovia neboli nikým rušení v držbe ich
spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu, tento nerušene a dobromyseľne užívali a vzhľadom na
všetky okolnosti mali za to, že im aj tento patrí. Uvedené nenamietali ani súrodenci žalovaného, s ktorými
dňa 24.03.2006 matka žalobcov uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou odpredali spoluvlastnícky podiel aj na

rodinnom dome o veľkosti 15/16 k celku za 1,- Sk, a od toho času matka žalobcov užívala tento rodinný
dom.

47. Dobromyseľnosť žalobcov ako oprávnených držiteľov vyplynula z posúdenia všetkých okolností, za
ktorých došlo k držbe, a za ktorých držba prebiehala, keďže ich právni predchodcovia boli pri uzatváraní

predmetných zmlúv, najmä zmluvy z roku 2006 dobromyseľní, zmluvu uzatvárali v dobrej viere, pretože
účelom tejto zmluvy bolo zosúladiť faktický a právny stav.

48. Vzhľadom k uvedenému je nepochybné, že právnym titulom notárskej zápisnice z roku 1974
a pokojnou, dlhodobou, dobromyseľnou držbou, v ktorej právnych predchodcov žalobcov žalovaný,

ani jeho právni predchodcovia nijako nerušili (t. j. boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní
o tom, že im vlastnícke právo k rodinnému domu patrí) došlo k vydržaniu spoluvlastníckeho podielu na
rodinnom dome súp. č. XXX postavenom na pozemku parcela č. 880 právnymi predchodcami žalobcov
už v roku 1984, a to s poukazom na § 868 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že je možné
pre účely vydržania započítať aj dobu, po ktorú nehnuteľnosť držali pred 01.01.1992; keďže už v tom

čase splnili všetky podmienky vydržania, a to spôsobilý predmet vydržania, dobromyseľnosť a uplynutie
zákonom stanovenej 10 ročnej vydržacej doby. Kontinuálnosť právneho nástupníctva žalobcov vyplýva
z chronológie predložených listinných dôkazov, ktorú žalovaný nespochybnil. Právni predchodcovia
žalobcov tak vstúpili v roku 1974 (16.08.1974) do držby vlastníckeho práva k rodinnému domu a toto
právo vydržali dňa 16.08.1984, najneskôr k 01.01.1992. U súčasných žalobcov, tak nemožno mať žiadne

pochybnosti o nadobudnutí vlastníckeho práva k rodinnému domu vydržaním, zdôrazňujúc, že za celú
dobu neboli nijakým spôsobom zo strany žalovaného rušený.

49. Inštitút vydržania je vo svojej podstate založený na nečinnosti vlastníka ako opaku dobromyseľného
ovládania veci držiteľom. Žalovaný ničím nespochybnil dobromyseľnosť žalobcov, resp. ich právnych

predchodcov, žiadne dôkazy na vyvrátenie dobromyseľnosti nepredložil ani neoznačil. Žalobcovia preto
uniesli v konaní dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a preukázali naliehavý právny záujem
na určení vlastníctva aj k stavbe rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. 880,
evidovaného na liste vlastníctva č. XX k. ú. C., každý v podiele 1/2 k celku, preto súd ich
žalobe vyhovel.

50. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, vykonané boli v spore
všetky žalobcami navrhnuté a predložené listinné dôkazy, keďže žalovaný žiadne dôkazy nepredložil.
Súd vyhovel všetkým dôkazným návrhom, vykonanie žiadneho z navrhnutých dôkazov nezamietol.
Žiadne iné dôkazy ako tie, ktoré strany navrhli súd vzhľadom na § 185 ods. 2 Civilného sporového

poriadku vykonať nemohol a nesmel. Procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho
v zmysle ust. § 215 Civilného sporového poriadku pre rozhodnutie vo veci bola tu len a výlučne na
stranách sporu. V klasickom sporovom konaní, pre ktoré platí dispozičný a prejednací princíp, princíp
kontradiktórnosti a koncentrácie a (s nimi spojený) princíp formálnej pravdy súd nevystupuje v pozíciiaktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do
konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť
sa o poznanie „objektívnej“ či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej

aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje – uzavrie
proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa
tak v konkrétnom prípade môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo
v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok (procesná sankcia) nedostatočnej
procesnej aktivity strany sporu (k tomu bližšie pozri Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku

autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Praha : C. H. Beck., 2016, z ktorého súd citoval, strana 798, výklad k § 215 CSP).

51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. V danom prípade súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keď predmetom konania bolo určenie, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi každý v podiele 1 - ica v pomere

k celku stavby rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. 880, evidovaného na liste
vlastníctva č. XX k. ú. C.. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcom tak vznikol nárok na priznanie
plnej náhrady trov konania, a preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalobcom
vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.