Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825010013
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7825010013.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 26. februára 2025 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave,
trvale bytom C., D. XXXX/XX, E. C.,
t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v B., F. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

dňa 17.10.2024 v čase okolo 14:30 hod. v C. G. H. ul. pred rodinnými domami č. XX až č. XX, pod
vplyvom toluénu, po tom čo mu maloletý E. I. (nar. XXXX) odmietol vydať 10 centov a pokračoval v ceste,
tohto dobehol a s kuchynským nožom s plastovou rukoväťou zelenej farby a dĺžkou 21,5 cm, ktorý držal
v ľavej ruke, ho vyzval, aby mu dal všetko, čo má, inak ho dobije a pichne, rukou nahmatal na bočnom
vrecku nohavíc maloletého poškodeného mince a žiadal, aby mu ich odovzdal, čo maloletý poškodený
zo strachu aj urobil a z bočného vrecka nohavíc vybral neznámy počet mincí v celkovej hodnote 6,- eur,
po prevzatí mincí od maloletého mu obvinený ešte rukou siahol do toho istého vrecka nohavíc a vzal

z neho aj bankovku v nominálnej hodnote 10,- eur, následne s finančnou hotovosťou z miesta ušiel,
pričom maloletému poškodenému E. I. nespôsobili žiadne zranenia a spôsobil mu škodu na majetku
odcudzením finančnej hotovosti v celkovej výške 16,- eur,

t e d a

- proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a uvedený čin
spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou,

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu pre mladistvých.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia veci, a to
1 ks kuchynský nôž s plastovou rukoväťou zelenej farby s dĺžkou 21,5 cm.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 26.02.2025 po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako
je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava podal na tunajší súd dňa 13.01.2025 obžalobu č. Pv
458/24/8808-33, zo dňa 10.01.2025, na obžalovaného ml. A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,

ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal ml. obžalovaný
dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný ml. A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 26.02.2025 pred súdom vyhlásil, že je vinný zo
spáchania žalovaného skutku uvedeného v obžalobe.

Súd vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g),
h), Trestného poriadku a obžalovanému mladistvému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí
odpovedať, prečítal:
- podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu. Obžalovaný uviedol – áno.

- podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä
o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol
radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol - áno.
- podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného
činu. Obžalovaný uviedol - áno.

- podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.
- podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Obžalovaný uviedol – áno.

Obžalovaný mladistvý na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne teda slovom áno.

Podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej

osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením,
či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

Podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma,
zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná
a vykoná iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej
trestnej činnosti.

Súd následne zisťoval stanovisko prokurátora, obhajcu ako aj zákonného zástupcu obžalovaného
mladistvého, ktorí zhodne vyhlásili, že navrhujú prijať vyhlásenie ml. obžalovaného A. B., že je vinný zo
spáchania skutku a súd následne uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného ml. A. B. o tom, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, keďže toto jeho vyhlásenie bolo dostatočne podporené

dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (vlastnou výpoveďou, výpoveďami svedkov, listinnými
dôkazmi a pod.), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c),
d), f), g) a h) Tr. poriadku.

Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového

stavu (a otázky viny obžalovaného), nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním ml.obžalovaného, resp. jeho vyhlásením o vine. Po právnej stránke potom súd konanie obžalovaného
mladistvého právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, keďže
ml. obžalovaný proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v (priamom) úmysle (podľa § 15 Tr.

zákona) zmocniť sa cudzej veci a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou,
s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona.

Dokazovanie ohľadom výroku o treste (jeho druhu a výmery) a prípadne ďalších nadväzujúcich výrokov
bolo následne na hlavnom pojednávaní vykonané výsluchom ml. obžalovaného k jeho osobným,

majetkovým, rodinným pomerom a zdravotnému stavu a čítaním listinných dôkazov, resp. vykonaním
iných dôkazov v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.

Z výsluchu ml. obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že býva v rodinnom dome v C., G. D.
J. K. XX, a to spolu s rodičmi a sestrami. Že má ukončenú Základnú školu v Rožňave a že je žiakom
prvého ročníka strednej odbornej školy v Rožňave, ulica Zeleného stromu, pričom sa vyučuje v odbore

cukrár. V tomto štúdiu pokračuje aj v podmienkach výkonu väzby, pričom uvedenú školu chce dokončiť.
Nemá manželku ani družku a ani žiadne deti.

Podľa správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vyplynulo, že obžalovaný mladistvý pochádza
z manželského zväzku matky L. B. a otca A. B., pričom z tohto zväzku pochádzajú aj ďalšie dve maloleté

deti. Rodina žije v slabých sociálnych pomeroch a starostlivosť o maloleté deti zabezpečujú rodičia
podľa svojich možností a schopností. Ml. obžalovaný je vedený v registri sociálnej kurately z dôvodu
záškoláctva od novembra 2022, pričom sa dopustil niekoľkých trestných činov a bol aj odsúdený.
ÚPSVaR vykonal aj šetrenie a zistil, že podľa slov matky ml. obžalovaného je tento v domácnosti
nápomocný a rodičia s ním nemajú žiadne výchovné problémy.

Zo správy Mestského úradu Rožňava vyplynulo že ml. obžalovaný je slobodný, pričom v školskom
roku 2022/2023 si neplnil riadne povinnú školskú dochádzku a mestská polícia eviduje u neho jeden
priestupok zo dňa 21.06.2024 a to priestupok nerešpektovania § 47 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
– vzbudenie verejného pohoršenia.

Zo znaleckého posudku č. 160/2024, znalkyne MUDr. Jany Greškovej, zo dňa 13.12.2024 vyplynulo, že
ml. obžalovaný nie je a ani v čase skutku nebol duševne chorý, je primárne osobnosťou s asociálnymi
rysmi a podpriemerným intelektom, pričom z hľadiska psychiatrického nie je jeho pobyt na slobode
nebezpečný, plne chápe zmysel trestného konania a jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli

u neho v čase skutku zmenšené nepodstatne len pod vplyvom toluénu. Znalkyňa u neho zistila škodlivé
užívanie toluénu, pričom uloženie ochranného liečenia nebolo indikované.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ 2 krát súdne trestaný.

Súd ďalej z rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp. zn.: 3T/92/2023-251, zo dňa 10.01.2024,
právoplatného dňa 10.01.2024 súd zistil, že ml. obžalovaný bol uznaný za vinného z pokračovacieho
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b), g) Tr. zákona v súbehu s prečinom poškodzovania
cudzejvecipodľa§245ods.1Tr.zákonavspolupáchateľstvepodľa§20Tr.zákonaabolzatoodsúdený
na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na

skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp. zn.: 2T/27/2024, zo dňa
10.05.2024, právoplatného dňa 10.05.2024 súd zistil, že obžalovaný ml. A. B. bol uznaný za vinného
z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona
za skutok, ktorého sa dopustil dňa 08.11.2023 a bol za to odsúdený tak, že súd mu uložil súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní

16 mesiacov, pričom súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp. zn.:
3T/92/2023, zo dňa 10.01.2024. Následne rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn.: 2T/27/2024,
zo dňa 23.08.2024, právoplatného toho istého dňa, ten istý súd podľa § 405b ods. 1 Tr. poriadku
rozhodol tak, že zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp. zn.: 2T/27/2024, zo
dňa 10.05.2024, právoplatného dňa 10.05.2024, ktorým bol obvinenému ml. A. B. uložený súhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní 16 mesiacov a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 14 mesiacov (súd teda v rámci novely trestného zákona
zmiernil obvinenému predtým uložený trest). Z rozsudku Krajského súdu Košice, sp. zn.: 8To/86/2024,zo dňa 12.11.2024 súd zistil, že tento súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Rožňava, sp. zn.:
3T/46/2024, zo dňa 26.07.2024 v celom rozsahu a oslobodil obv. ml. A. B. spod obžaloby Okresného
prokurátora Rožňava, Pv 518/23/8808, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,

ods. 2 písm. b), c) Tr. zákona, nakoľko skutok nie je trestným činom. Z rozsudku Okresného súdu
Rožňava, sp. zn.: 2T/87/2024, zo dňa 22.01.2025 súd zistil, že ml. obžalovaný bol uznaný za vinného z
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený
trest povinnej práce v trvaní 90 hodín, pričom toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu
zahláseného odvolania prokurátora.

Podľa výpisu z ústrednej evidencii priestupkov a správnych deliktov sa ml. obžalovaný doposiaľ dopustil
3 priestupkov a to dňa 19.01.2023 – krádeže tovaru v HM Tesco Rožňava, dňa 20.04.2023 - krádeže
peňaženky a dňa 29.07.2023 – poškodenia dverí v pohostinstve Kelt pub v Rožňave.

Závažnosť konania obžalovaného mladistvého je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním

narušil záujmy spoločnosti na ochrane ľudskej slobody. Obžalovaný mladistvý sa dopustil jedného
samostatného úmyselného trestného činu – zločinu.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 33a
Trestného zákona a § 34 Trestného zákona. Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia §

38 ods. 2 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona ale aj podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona, pričom súd
prihliadol u obžalovaného ml. A. B. na 1 poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie sa obžalovaného a
prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.
zákona - obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.

Podľa § 33a ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí
uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá
ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej
slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej

slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého

následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213,
§ 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334,
ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na

to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako
aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri

trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú
pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.Podľa § 117 ods. 1 Tr. zákona Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u
mladistvýchznižujúnapolovicu;hornáhranicazníženejtrestnejsadzbynesmieprevyšovaťsedemrokov
a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Základná trestná sadzba stanovená zákonom pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona je
7 rokov až dvanásť rokov trestu odňatia slobody. Uvedená trestná sadzba je v prípade mladistvých podľa
§ 117 ods. 1 Tr. zákona znížená na polovicu s tým, že horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie
prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky. Za daných podmienok tak

mohol súd v prípade obžalovaného ml. A. B. ukladať trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov až 6 rokov
trestu odňatia slobody.

Ako už bolo uvedené vyššie, obžalovaný ml. A. B. bol doposiaľ 2-krát (právoplatne) súdne trestaný
a to rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn.: 3T/92/2023, zo dňa 10.01.2024, právoplatného toho
istého dňa, pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b), g) Tr. zákona a prečin

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, kedy bol odsúdený na úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 3 mesiacov so skúšobnou dobou 12 mesiacov. A následne rozsudkom Okresného súdu
Rožňava, sp. zn.: 2T/27/2024, zo dňa 10.05.2024, právoplatného toho istého dňa, za prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa dopustil dňa 08.11.2023 na súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov podmienečne so skúšobnou dobou 16 mesiacov (ktorý bol následne rozsudkom

zo dňa 23.08.2024 znížený v rámci novely Tr. zákona na 5 mesiacov podmienečne so skúšobnou
dobou v trvaní 14 mesiacov). Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný mladistvý sa dopustil predmetného
posudzovaného skutku – zločinu lúpeže dňa 17.10.2024 a teda v čase podmienečného odsúdenia
rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn.: 2T/27/2024, zo dňa 10.05.2024 a do úvahy prichádzalo
uloženie samostatného trestu, keďže súbeh trestných činov bol preťatý (predmetným) vyhláseným

rozsudkom a rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn.: 2T/27/2024. Ak bol trestný čin spáchaný po
vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, nejde o súbeh a je teda vylúčené uloženie
súhrnného trestu v zmysle § 35 ods. 2 TZ, aj keď bol tento rozsudkom v ďalšom konaní zrušený a nový
odsudzujúci rozsudok súd prvého stupňa vyhlásil až po spáchaní trestného činu, za ktorý sa ukladá trest
(R 52/1971). Súd na tomto mieste poukazuje na to, že do úvahy neprichádzalo uloženie úhrnného či

súhrnného trestu k neprávoplatnému rozhodnutiu 2T/87/2024, nakoľko prípadný súbeh týchto trestných
činov bol preťatý taktiež vyššie uvedeným rozhodnutím OS Rožňava, sp. zn.: 2T/27/2024 a súd preto
v posudzovanom prípade ukladal samostatný trest.

Čo sa týka druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zákona nemohol v danom prípade

ukladať obžalovanému mladistvému podmienečný trest odňatia slobody, nakoľko ml. obžalovaný
spáchal v skúšobnej dobe úmyselný trestný čin - zločin. Súd následne veľmi citlivo zvažoval druh (a
výmeru) ukladaného trestu, pričom dospel k záveru, že v danom prípade s prihliadnutím najmä na
povahu a spoločenskú závažnosť trestného činu, pohnútku a na osobu ml. obžalovaného prichádza do
úvahy uloženie len nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd mal za to, že uloženie alternatívnych

trestov vzhľadom na jednotlivé okolnosti prípadu neprichádzalo do úvahy. Ml. obžalovaný nikde
nepracuje a nemá žiaden príjem, preto uloženie peňažného trestu bolo vylúčené, taktiež súd mal
dostatočne za preukázané, že do úvahy neprichádza ani uloženie trestu domáceho väzenia a to
s poukazom na viackrát vykonané IPŠ (v rámci skúmania podmienok nahradenie väzby). Do úvahy
prichádzalo prípadné uloženie trestu povinnej práce, avšak súd mal za to, že takýto druh trestu by sa

minul akýmkoľvek účinkom a to najmä s ohľadom na charakter a spoločenskú závažnosť spáchaného
skutku ale aj s ohľadom na gradujúci charakter páchanej trestnej činnosti ml. obžalovaným. Súd však
pristúpil za použitia § 39 ods. 5 Tr. zákona k mimoriadnemu zníženiu, už tak zníženého trestu odňatia
slobody a to v trvaní 20 mesiacov a to najmä z dôvodu, že ml. obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie že je vinný, pričom súd vzal do úvahy tiež to, že sa jedná o mladistvého páchateľa, ktorý

doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd mal za to, že takto uložený trest je jednak
nevyhnutný ale zároveň dostatočný, primeraný a spravodlivý. Vzhľadom na uvedené mal súd za to,
že v danom konkrétnom prípade, prichádza do úvahy uloženie jedine nepodmienečného trestu odňatia
slobody,ktorýjepodľanázorusúdu,vzhľadomnavyššieuvedenéprimeranýmtrestomazároveňtrestom
nevyhnutným (ultima ratio). Podľa názoru súdu takáto sankcia, v podobe uloženia nepodmienečného

trestu odňatia slobody je za daných okolností jediným spôsobom ako dosiahnuť účel trestu, zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred obžalovaným, vytvoriť podmienky na jeho výchovu a zároveň zabezpečiť
generálnu prevenciu. Uvedený trest zároveň adekvátne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou.Súd zároveň podľa § 117 ods. 4 Tr. zákona zaradil ml. obžalovaného pre výkon uvedeného trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, nakoľko v čase rozhodovania súdu ml.

obžalovaný neprekročil osemnásty rok svojho veku.

Súd okrem toho uložil ml. obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia
veci – 1 ks kuchynského noža s plastovou rukoväťou zelenej farby s dĺžkou 21,5 cm, nakoľko mal
za dostatočne preukázané (najmä výpoveďou mal. poškodeného), že predmetná a zaistená vec bola

použitá na spáchanie trestného činu a že ide o vec patriacu obžalovanému, čo okrem iného vyplýva aj
zo zápisnice o vydaní predmetnej veci matkou ml. obžalovaného. Súd zároveň podľa § 60 ods. 5 Tr.
zákona uviedol, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Súd nerozhodoval o náhrade škody, nakoľko zákonný zástupca mal. poškodeného uviedol, že si
v trestnom konaní neuplatňuje žiadnu škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.