Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106324
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106324.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: JURKI - HAYTON s.r.o., so sídlom Prístavná 2, 821 09 Bratislava, IČO: 31 332
251, právne zastúpený: Advokátska kancelária JURKOVIČOVÁ & PARTNERS s.r.o., Domkárska ul. č.
4, 821 05 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 164 683, proti žalovanému: Štátna veterinárna
a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 5097/2023 zo dňa 14. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Na základe spotrebiteľského podnetu, ktorý bol prijatý Regionálnou veterinárnou a potravinovou
správou Žilina (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) bola v prevádzkarni žalobcu Čerpacia
stanica JURKI - HAYTON s.r.o., Bratislavská 34, 010 01 Žilina vykonaná dňa 01.07.2022 v čase od 9.15
do11.30hod.úradnákontrolapotravín,opriebehuktorejbolspísanýZáznamoúradnejkontrolepotravín

č. ZA/2022/ŠP,BO/112 zo dňa 01.07.2022. Záznam bol prerokovaný s obsluhou čerpacej stanice pani A.
B., ktorá bola prítomná pri úradnej kontrole a záznam podpísala s vyjadrením, že v čase kontroly si nie
je vedomá porušenia predpisov vzhľadom na to, že vonkajšia teplota je príliš vysoká. Prílohou úradného
záznamu sú Protokol o odbere vzorky č. 01/07/2022-C s hodnotením na mieste zo dňa 01.07.2022 ako
aj fotodokumentácia.

2. Na základe vykonanej úradnej kontroly orgán verejnej správy prvého stupňa zistil, že na predajnej

ploche čerpacej stanice sa na regáloch pri pokladni nachádzali cukrovinky, vrátane čokoládových
cukroviniek, ktoré boli mäkké vplyvom tepla. V čase vykonania kontroly bola nameraná na predajnej
ploche teplota + 30,8 oC. Teplota bola nameraná kalibrovaným teplomerom typ: DUAL TEMP PRO
TE 311119 číslo: E 2052022849. Inšpektori vyhodnotili, že uvedené tovary nie sú vhodné na ľudskú
spotrebu v zmysle čl. 14 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára
2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky
úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej aj len

„nariadenie č. 178/2002“) a uložili opatrenia v podobe zákazu umiestňovať uvedené výrobky na trh s
termínom splnenia do 01.07.2022 10.00 hod., a ďalej povinnosť informovať o spôsobe naloženia so
stiahnutými nevyhovujúcimi výrobkami v termíne do 04.07.2022.3. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa začal administratívne konanie o vyvodenie
administratívno-právnej zodpovednosti za iný správny delikt. Žalobca bol upovedomený o začatí tohto
konania upovedomením č. 1/240/2023-410/1,2 zo dňa 16.02.2023, ktoré bolo žalobcovi doručené na

základe fikcie doručenia dňa 04.03.2023. Žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 15.03.2023, ktoré bolo
doručené orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 16.03.2023.

4. Rozhodnutím č. 1/240/2023-410/Ro zo dňa 07.03.2023 orgán verejnej správy prvého stupňa ako
orgán príslušný podľa § 21 ods. 1 písm. d) a § 23 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v

znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon na potravinách“) a podľa § 46 a nasledujúcich zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny
poriadok“) rozhodol, že žalobca v prevádzkarni Čerpacia stanica JURKI - HAYTON s.r.o., Bratislavská
34, 010 01 Žilina porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane
predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi
podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na povinnosť uchovávať potraviny a suroviny pri

teplotách deklarovaných prevádzkovateľom potravinárskeho podniku podľa § 12 ods. 1 písm. l) zákona
o potravinách a to tým, že pri úradnej kontrole potravín vykonanej na základe prešetrenia podania
spotrebiteľa č. 56/2022, ev. č. 1128/2022 zo dňa 28.06.2022, bolo dňa 01.07.2022 v čase od 9.15 do
10.30 hod. v prevádzkarni JURKI – HAYTON, s.r.o. - prevádzka Čerpacia stanica JURKI – HAYTON,
s.r.o., Bratislavská 34, 010 01 Žilina zistené, že na predajnej ploche sa nachádzali na regáloch pri

pokladni cukrovinky, ktorých časť bola deformovaná, mäkká vplyvom tepla. Na predmetných výrobkov
je uvedené: Skladujte v suchu, chráňte pred teplom. Zistená teplota v čase kontroly bola + 30,8 oC. Išlo
o nasledovné druhy výrobkov:
1. Študentská pečať mliečna – mliečna čokoláda s arašidami, želé a hrozienkami – 180g, množstvo: 3
ks/0.54 kg, cena: 11,16 eur

2. Kofila – tyčinka z mliečnej čokolády 50 % s kávovou náplňou 50 % - 35 g - množstvo: 12 ks/0,42
kg, cena 9,60 eur
3. Banány – želé v čokoláde 45 g – želé s chuťou banánov 74 % máčané v horkej čokoláde 26 % - 45g
- celkové množstvo: 6 ks/0,27 kg, cena 9,60 eur
4. Kinder chocolate – mliečna čokoláda 100 g, celkové množstvo 2 ks/ 0,2kg, celková cena 3,90 eur.

Uvedeným konaním podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa žalobca naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
5097/2023 zo dňa 15.05.2023 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán pochybil v tom, že hoci si žalobca upovedomenie o
začatí správneho konania zo dňa 16.02.2023 počas úložnej lehoty (15 dní) neprevzal, orgán verejnej
správy prvého stupňa uplatnil fikciu doručenia, zaslané upovedomenie považoval dňom 04.03.2023
za doručené a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 07.03.2023 vydal pred uplynutím lehoty určenej na
vyjadrenie v rozsahu 5 dní. Podľa žalovaného za účelom dodržania zákonného postupu bolo potrebné,

aby sa prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s vyjadrením žalobcu.

6. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne rozhodol rozhodnutím č. 1/240/2023-410/
Ro/II zo dňa 31.05.2023, ktorým žalobcu opätovne uznal za vinného zo spáchania správneho
deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách. Orgán verejnej správy prvého stupňa

vychádzal zo záznamu o úradnej kontrole, z upovedomenia o začatí správneho konania, z vyjadrenia
žalobcu a z príloh záznamu. Prvostupňový orgán považoval za preukázané, že žalobca porušil
povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať
požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o
potravinách v nadväznosti na povinnosť uchovávať potraviny a suroviny pri teplotách deklarovaných

prevádzkovateľom potravinárskeho podniku podľa § 12 ods. 1 písm. l) zákona o potravinách, čím naplnil
skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách. Zároveň
prvostupňový orgán vo vzťahu ku kritériám vymedzeným v § 28 ods. 10 zákona o potravinách pri
skúmaní závažnosti protiprávneho konania uviedol, že vzal do úvahy povahu a skutočný dopad na
zdravie spotrebiteľov. Zdôraznil, že prevádzkovateľ je povinný sa aktívne zúčastňovať na uplatňovaní

požiadaviek potravinového práva a musí prijať potrebné a účinné opatrenia s cieľom zaistiť súlad
s týmito požiadavkami. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je povinný dodržiavať požiadavky
potravinového práva a zabezpečiť primerané postupy, aby tieto boli dodržiavané. Hlavným cieľom
potravinovej legislatívy je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vovzťahu k potravinám. Je povinnosťou prevádzkovateľa zabezpečiť, aby sa teplotný reťazec predávaných
potravín neprerušoval, aby boli uchovávané pri teplotách, ktoré deklaruje výrobca, čím sa zabezpečí
predaj kvalitných a senzoricky nezmenených potravín. Pri posúdení následkov protiprávneho konania

uviedol, že nedodržanie teplôt, ktoré deklaruje výrobca pri predaji potravín, môže mať v konečnom
dôsledku za následok nielen senzorické zmeny potravín, čím dochádza k znehodnoteniu kvality
daných výrobkov, ale tiež kontamináciu potravín a mikrobiologické zmeny, čo v danom prípade nebolo
preukázané (že došlo ku kontaminácii potravín alebo k narušeniu ich bezpečnosti), avšak právne
predpisy v oblasti potravinového práva a prevádzkovej hygieny majú preventívny charakter. K trvaniu

protiprávneho konania prvostupňový orgán uviedol, že toto trvalo minimálne od 28.06.2022 13.40 hod.
(kedy spotrebiteľ podal podnet) do dňa vykonania úradnej kontroly potravín dňa 01.07.2022 o 9.15 hod,
pričom presná dĺžka protiprávneho konania pred výkonom kontroly sa nedala zistiť. Bolo prihliadnuté aj
na to, že v minulosti v kontrolovanej prevádzke nebolo ešte zaznamenané protiprávne konanie v podobe
nedodržania požiadaviek zákona o potravinách.

7. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca opäť odvolanie,
o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 5097/2023-2 zo dňa
14.08.2023 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný neuznal odvolacie námietky žalobcu za dôvodné. Uviedol, že
európska legislatíva zakotvuje povinnosť, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo

a predpisy o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia
dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a
príslušných predpisov. Uviedol, že dodržiavanie teploty v celom potravinovom reťazci je veľmi dôležité.
Nejedná sa len o to, aby bola zachovaná bezpečnosť potraviny, ale aj jej kvalita, pričom chyby pri
nedodržaní teploty môžu negatívne vplývať aj na kvalitu výrobkov. Tejto zodpovednosti sa nemôže

subjekt zbaviť ani s poukazom na to, že vonkajšia teplota je príliš vysoká alebo že možné znehodnotenie
potravín spôsobil pracovník čerpacej stanice, nakoľko porušil svoju pracovnú disciplínu. Pri uchovaní
potravín pri teplotách vyšších ako u uvedených výrobkov deklaruje prevádzkovateľ potravinárskeho
podniku môže dôjsť k zmenám vlastností výrobkov, a to k zhoršeniu ich kvality aj senzorických
vlastností do času ich dátumu minimálnej trvanlivosti, pričom toto konštatovanie bolo potvrdené v

hodnotení predmetných potravín inšpektormi na mieste. Kvalita potravín je celkový súhrn záväzne
určených vlastností a znakov výrobku, ktoré mu dávajú schopnosť uspokojovať konkrétne potreby
spotrebiteľa. Úlohou orgánu úradných kontrol je sledovať a overovať, či prevádzkovatelia dodržiavajú
vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky potravinového práva a na
tento účel sa vykonávajú úradné kontroly. V uvedenom prípade išlo o čokoládové výrobky, pričom

vysoká teplota ako aj časté výkyvy teplôt môžu mať vplyv na zhoršenie senzorických vlastností, čím sa
stávajú pre spotrebiteľa neplnohodnotnými a tým sú porušené jeho práva na trhu potravín. Skladovanie
akéhokoľvek výrobku sa musí vykonať za určitých podmienok, a to platí aj pre čokoládu. Aby sa
predišlo zhoršeniu kvality čokolády, mala by sa uchovávať v súlade s deklaráciou výrobcu, pričom na
obale dotknutých výrobkov bolo uvedené: „Skladujte v suchu, chráňte pred teplom.“ Kvalita čokolády

je dobre zachovaná pri teplote do + 20 stupňov Celzia. Ak je vystavená krátku dobu teplote, ktorá
je vyššia ako optimálna, nič negatívne sa nestane. Keď sa však teplota zvýši viac, kakaové maslo
obsiahnuté vo výrobku sa roztopí a čokoláda zmäkne, čo bolo preukázané aj v prejednávanom prípade.
Po znížení teploty prostredia sa tuk obsiahnutý vo výrobku dostane do kryštalického stavu a na čokoláde
sa objaví takzvaný „biely výkvet“. Môže sa stať, že čokoláda prešla už viacerými roztopeniami a

tým stratila vlastnosti, ktoré má mať. Podľa žalovaného bolo nepochybné, že prostredie, v ktorom
je teplota + 38 oC, nie je vyhovujúce pre skladovanie čokolády. Pokiaľ išlo o odvolacie námietky
týkajúce sa merania teploty v dotknutom priestore, žalovaný uviedol, že v Slovenskej republike nie
je žiadny záväzný postup pre meranie teploty, preto bol na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe
SR vypracovaný interný predpis na meranie teploty, boli určené požiadavky na teplomery v zmysle

STN 13485, nakoľko v súčasnosti je na trhu veľké množstvo teplomerov. Teplomery, ktoré používajú
inšpektori pri kontrole teploty, nie sú určenými meradlami v zmysle zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko teplomery pre tento účel použitia nie sú uvedené
v prílohe č. 1 vyhlášky ÚNMS SR č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole. Preto
sa pri meraniach uplatňuje § 9 ods. 7 uvedeného zákona a merania sa vykonávajú kalibrovanými

teplomermi, pričom všetky používané teplomery musia mať v čase používania platnú kalibráciu a
platnosť kalibrácií je 2 roky. Inšpektori používajú digitálny vpichový teplomer a infrateplomer, ktorého
kalibráciu vykonalo Akreditované metrologické laboratórium ADM s.r.o., Pri celulózke 29, Žilina, o čom
bol vystavený certifikát o kalibrácii č. A1902/21 zo dňa 20.10.2021. Je nepochybné aj z vyhotovenejfotodokumentácie, že v čase vykonania kontroly bola nameraná teplota + 38 oC, následne vykonali
inšpektori na mieste hodnotenie štyroch druhov výrobkov a výsledky sú zaznamenané v dokumente
o hodnotení na mieste zo dňa 01.07.2022, v ktorom je uvedená identifikácia hodnotených výrobkov

a hodnotené ukazovatele, pričom v závere hodnotenia bolo zistené, že výrobky boli ohybné, niektoré
roztečené, necelistvé, nedržali tvar, konzistencia bola mäkká, čokoláda na povrchu roztopená, a preto
boli vyhodnotené ako nevhodné na ľudskú spotrebu a boli uložené príslušné opatrenia. Boli dostatočne
preukázané nedostatky pri umiestňovaní potravín na trh a nebolo potrebné, aby došlo ku skutočnému
poškodeniu zdravia spotrebiteľa. Ak chod prevádzkarne zabezpečuje a potraviny predáva právnická

osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, táto umiestňuje potraviny na trh a je zodpovedná za prípadné
porušenia zákona o potravinách a osobitných predpisov. V tomto prípade je irelevantné, že zo strany
personálu prevádzkovateľa dôjde neplnením si svojich základných povinností k porušeniu niektorého
ustanovenia potravinového práva. Prevádzkovateľ vykonáva činnosť umiestňovania potravín na trh
prostredníctvom svojich zamestnancov, u ktorých má zabezpečiť poučenia a vyškolenie, a plnenie resp.
neplnenie týchto povinností určených zamestnancov sa rieši v rámci pracovnoprávnej zodpovednosti,

pričom do týchto vzťahov orgán úradnej kontroly nezasahuje a nemá to vplyv na zodpovednosť za
spáchanie správneho deliktu. Ďalej žalovaný považoval za správne určenú a dostatočne odôvodnenú
aj uloženú pokutu. Poukázal na to, že z ustanovení § 28 ods. 1 a 4 zákona o potravinách vyplýva, že
v prípade porušenia určených povinností správny orgán musí uložiť pokutu. Ďalej poukázal na to, že
nebolo možné pri určení výšky pokuty prihliadať na skutočnosť, že zistený nedostatok bol spôsobený

zamestnancom, ktorý nedodržal interný predpis žalobcu, pretože toto nezbavuje účastníka konania
zodpovednosti za protiprávne konanie, pričom v tomto prípade ide o princíp objektívnej zodpovednosti.
Stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušného orgánu úradnej kontroly
potravín, pričom pri jej určení sa v zmysle § 28 ods. 10 zákona o potravinách obligatórne prihliada
na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, že ide o

opakovanéprotiprávnekonanie.Kzávažnostiprotiprávnehokonaniažalovanýpoukázalnato,ževtomto
prípadeideoobjektívnuzodpovednosťbezmožnostiliberácie,žeboldostatočnepreukázanýnedostatok
pri umiestňovaní potravín a že neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia
popísané v zázname. K následkom protiprávneho konania uviedol, že nebolo potrebné preukázať
skutočné poškodenie zdravia a porušenie práv spotrebiteľa, pretože ustanovenia potravinového práva

majú predovšetkým preventívny charakter a sú zamerané na predchádzanie akémukoľvek ohrozeniu
zdravia ľudí alebo porušeniu práva spotrebiteľa na trhu potravín. V prejednávanom prípade následkom
porušenia povinností je poškodenie práv spotrebiteľa pri nedodržaní povinností prevádzkovateľa
stanovených v zákone o potravinách a prihliadalo sa aj na spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania.
K trvaniu protiprávneho stavu žalovaný uviedol, že preukázateľne bolo zistené trvanie dňa 01.07.2022,

kedy bola vykonaná kontrola, ktorým sa potvrdila opodstatnenosť podnetu spotrebiteľa, ale nie je možné
určiť trvanie protiprávneho konania pred vykonanou úradnou kontrolou. Ďalej žalovaný uviedol, že sa
zaoberal aj minulosťou žalobcu ako prevádzkovateľa a opakovanosťou jeho protiprávneho konania,
pričom nebolo zaznamenané protiprávne konanie nedodržaním požiadaviek zákona o potravinách v
kontrolovanej prevádzkarni, teda sa nejedná o opakované protiprávne konanie podľa § 28 ods. 8 a

9 zákona o potravinách. Žalovaný ďalej uviedol, že stanovenie výšky pokuty je výsledkom správnej
úvahy, že pokuta plní preventívnu úlohu a má aj represívnu funkciu. Pri preventívnej úlohe platí, že
pokuta musí mať vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností silu odradiť ich od
protiprávneho postupu. Taktiež, aby mohla byť naplnená preventívna funkcia, tak výška pokuty musí
byť stanovená tak, aby sa aj samotný účastník do budúcna vyvaroval porušeniu zákonných povinností.

Pri splnení represívnej funkcie musí byť uložená pokuta v takej výške, aby nebola až neprimeraná vo
vzťahukporušenejpovinnostisohľadomnaokolnostiprípadu.Nadruhejstranealepriplnenírepresívnej
funkcie má pokuta postihovať páchateľa za protiprávne konanie tak, aby bola citeľná v majetkovej sfére
páchateľadeliktu.Žalovanýzobraldoúvahyzmyselaúčelaplikovanýchpredpisov,prihliadalnašpecifiká
konkrétneho prípadu a ako priťažujúcu okolnosť zohľadnil, že sa jedná až o 4 druhy potravín, pričom ich

množstvo nebolo zanedbateľné. Ako poľahčujúcu okolnosť zobral do úvahy, že sa nejednalo o škodlivú
potravinu a že v minulosti nebolo v uvedenej prevádzke zaznamenané porušenie požiadaviek zákona o
potravinách.Pokutabolauloženáprispodnejhranicivovýške1,0%zmaximálnejmožnejpokutyapodľa
žalovaného pokuta nevybočuje z medzí ustanovených zákonom vzhľadom na jej represívno-výchovnú
funkciu ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze. Žalovaný dospel k záveru, že pokuta bola

uložená v rámci zákonného rozpätia, bola odôvodnená zo všetkých hľadísk a bola dostačujúca. Zároveň
dospel k záveru, že protiprávne konanie žalobcu bolo dostatočne preukázané, prvostupňový orgán
vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a rozhodnutie obsahovalo všetky obsahové a formálne
náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku.Správna žaloba - žalobné body

8. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe uviedol, že postup a rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného považuje za nezákonné. Žalobca žiadal
v zmysle § 6 ods. 2, § 27 ods. 1 a § 32 ods. 3 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“)
posúdiť aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa (Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Žilina) č. 1/240/2023-410/Ro/II zo dňa 31.05.2023, nakoľko podľa

žalobcu z tohto rozhodnutia vychádza aj napadnuté rozhodnutie, toto skôr vydané rozhodnutie nebolo
samostatne možné preskúmať správnym súdom v zmysle § 6 ods. 2 SSP a správny orgán, ktorý vydal
skoršie rozhodnutie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným ale prislúcha mu postavenie
účastníka konania v zmysle § 32 ods. 3 písm. c) SSP.

9. Podľa žalobcu zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a nesprávneho postupu pri vyhodnocovaní
predložených dokladov a zistenej skutočnosti pri vizuálnej kontrole a meraní, napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie
skutkového stavu správnym orgánom je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm.
e) SSP), došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré mohlo

mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 odsek 1 písm.
g) SSP).

10. Orgán verejnej správy prvého stupňa aj žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav, aj keď
spoľahlivé zistenie skutkového stavu je podmienkou, ktorá má byť splnená na strane správneho

orgánu za predpokladu jeho úmyslu vyvodiť administratívnoprávnu zodpovednosť voči kontrolovanému
subjektu. Správny orgán tak prostredníctvom dokazovania ako súboru procesných úkonov má zistiť
skutkový stav tak, aby o jeho pravdivosti a úplnom zistení stavu veci neboli dôvodné pochybnosti. Ako
už žalobca uviedol vo svojom odvolaní, povinnosť správneho orgánu dokazovať vinu obvinenému za
správny delikt sa odvodzuje z vyhľadávacej zásady. Táto zásada vyjadruje zodpovednosť správneho

orgánu za zhromaždenie podkladov pre rozhodnutie tak, aby skutkový stav bol náležite zistený, a
zároveň vysporiadaním sa s argumentáciou žalobcu a jej náležité odôvodnenie.

11. Žalobca venuje mimoriadnu pozornosť ochrane spotrebiteľa a doteraz neboli v prevádzke čerpacej
stanice zistené porušenia právnych noriem, ani zistený predaj nekvalitných výrobkov, ktoré spadajú

pod ochranu zákona o potravinách. Žalobca pred vykonanou kontrolou robil pravidelnú kontrolu svojich
výrobkov, ktoré predával konečným spotrebiteľom a nezaznamenal žiadnu sťažnosť, ktorá by ho na
nevhodné výrobky upozornila. Vzhľadom na stav predmetnej prevádzky pred a po vykonanej kontrole
nenapĺňa skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách.

12. Uložená sankcia je podľa žalobcu absolútne neprimeraná, vzhľadom na to, že správny orgán
nepreukázal zdôvodnenie nevyhovujúcich potravinárskych výrobkov, ktoré v čase úradnej kontroly dňa
01.07.2022žalobcavkontrolovanejprevádzkepredával.Žalobcapočasexistenciečerpacejstanicevždy
dodržiaval podmienky, ktoré mu stanovuje príslušný zákon o potravinách, išlo o prvý nedokumentovaný
a dostatočne nepreukázaný prípad. Pri rozhodovaní o uložení pokuty sa správny orgán nevysporiadal

so žalobcovými námietkami, ktoré uviedol, len konštatoval, že jeho zistenie nedostatkov je objektívne a
žalobcove stanovisko pokladal za subjektívne.

13. V zmysle § 46 Správneho poriadku je správny orgán povinný pri rozhodovaní vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci, podľa § 47 ods. 3 tohto zákona sa musí vyrovnať s návrhmi a

námietkami účastníkov konania, čo správny orgán neurobil. Žalobca žiadal, aby správny orgán rozhodol
a vysporiadal sa s argumentáciou, ktorá poukazuje na skutočnosť, že žalobca nemal akýkoľvek záujem
predávať nekvalitné výrobky spotrebiteľom a keby o tejto skutočnosti vedel, tak by predmetné výrobky
pri pravidelnej kontrole stiahol z predaja na čerpacej stanici. Predaj týchto výrobkov je nad rámec a jeho
cieľom je ponúkať tieto produkty len na prospech svojich zákazníkov.

14. Odôvodnenie ako obsahová náležitosť rozhodnutia vydaného správnym orgánom musí
predovšetkým presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti
jeho rozhodnutia a tak posilniť dôveru v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia viedlifyzické alebo právnické osoby k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná
funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať, čím sa
má zabrániť svojvoľnému rozhodovaniu správnych orgánov. Presvedčivé odôvodnenie tak môže

zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov účastníkom konania. Správny poriadok
demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov - skutkové okolnosti a právne
posúdenieveci.Zaskutkovéokolnostitrebapovažovaťnajmäskutočnosti,ktorébolinepochybnezistené
a ich právny význam. Tiež správny orgán musí uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí,

prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje
zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením
a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny
odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal
a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je

nevyhnutné, aby vyložil aj obsah právnej normy, aby účastník konania pochopil vzťah medzi skutkovým
zistením a právnym posúdením správneho orgánu.

15. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva
účastníka konania na spravodlivý proces, práva zaručeného v podmienkach slovenského právneho

poriadku okrem zákonov aj v čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a tiež v čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej žalobca odkázal na argumentáciu
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/81/2007 zo dňa 16.04.2008, sp. zn.
10Sža/15/2011 zo dňa 13.07.2011, sp. zn. 1Sža/3/2008 zo dňa 15.04.2008 a sp. zn. 5Sžo/81/2010 zo
dňa 31.01.2011 vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia, a poukázal aj na závery uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003.

16. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a pre nedostatok dôvodov, pričom nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čo je v zmysle § 191
ods. 1 písm. d) a g) SSP dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia, lebo jednému zo základných
princípov podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa
vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným
spôsobom.Princípprávnejistotyspočívaajvtom,ževšetkysubjektyprávamôžuodôvodneneočakávať,

že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú
správne vykladať a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu narúšajú
princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu. Žalobca preto žiadal správny súd, aby preskúmal aj
zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia.

17. Žalobca poukázal aj na to, že vykonáva podnikateľskú činnosť na prevádzke čerpacej stanice od
roku 1997, kde od počiatku striktne dodržiava zákon a všeobecne záväzné predpisy a platné právne
normy, ktoré v žiadnom prípade neobchádza a snaží sa vytvoriť pre svojich zamestnancov a zákazníkov
čo najlepšie podmienky.

18. Podľa žalobcu zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, pričom zistenia žalovaného, uvedené v napadnutom rozhodnutí, vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
ako aj pre nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci

samej, čoho následkom je vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaným, a čo je v konečnom dôsledku
dôvodom na zrušenie predmetného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1, písm. c), d), e) a g) SSP.

19. V prípade, keď správny orgán ukladá pokutu za správny delikt, nepostačuje uviesť, že pri uložení
pokuty prihliadal na mieru zavinenia a výška pokuty bola určená v rámci ustanovenej hranice. Správny

orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty, inak je takéto rozhodnutie
nepreskúmateľné. Žalovaný ale nedostatočne odôvodnil stotožnenie sa s výškou pokuty, keď v
napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa plne stotožňuje s výškou sankcie tak, ako bola uložená zo
strany správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný tiež vo svojom rozhodnutí bližšie neodôvodnil,prečo nenašiel zákonný dôvod na zastavenie správneho konania, iba poznamenal, že tento dôvod
nenašiel. S poukazom na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku preto podľa žalobcu správny orgán
nedostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty, ako aj nenájdenie zákonného dôvodu na zastavenie

konania. V záujme riadneho odôvodnenia, ako neoddeliteľnej súčasti obsahových náležitostí zákonného
rozhodnutia, ktoré má vzbudiť presvedčivosť v jeho výrok, má žalobca za to, že nepostačuje, keď
orgány verejnej správy uvedú, že pri vyčíslení pokuty prihliadali len na zákonné ustanovenia, ale bližšie
nezdôvodnili, prečo nebolo možné zastaviť správne konanie. Správny orgán má v záujme zdôvodnenia
spravodlivosti výšky uloženej pokuty jednotlivé body zákonného ustanovenia analyzovať vzhľadom na

zistenýskutkovýzáklad,atútoanalýzuresp.vysvetleniejednotlivýchbodovtohtoustanoveniaobsiahnuť
doodôvodneniarozhodnutia.Pokiaľuvedenéopomenie,nemožnokonštatovať,čiskutočnenajednotlivé
body uvedeného zákonného ustanovenia prihliadal, a teda nemožno ani mať dôveru v správnosť jeho
postupu v správnom konaní. Orgány verejnej správy boli povinné odôvodniť výšku pokuty s ohľadom
na mieru dopadu na spotrebiteľa, teda uviesť a vysvetliť všetky okolnosti, na ktoré sa pri jej vyčíslení
v tak širokých zákonných medziach prihliadalo, a to najmä v záujme poskytnutia presvedčivosti v

spravodlivosť uloženej pokuty. Orgány verejnej správy sa dostatočne nezaoberali všetkými kritériami
nevyhnutnými pre uloženie pokuty, čím sú rozhodnutia nepreskúmateľné a v odôvodnení rozhodnutia
nie je uvedená správna úvaha, ktorou sa správny orgán riadil pri určovaní výšky pokuty s poukazom
na vyjadrenia žalobcu.

20. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúci postup a rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne
garantovaných základných princípov materiálneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a
materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej
istoty a princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako

aj princípu legitímnych očakávaní. Na základe uvedeného žalobca v petite správnej žaloby žiadal, aby
správny súd rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 5097/2023
zo dňa 14.08.2023 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP a uplatnil si právo na náhradu trov
konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zopakoval argumentáciu uvedenú v správnou žalobou
napadnutom rozhodnutí. Uviedol aj, že hlavným cieľom potravinovej legislatívy je zabezpečenie vysokej
úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám. Európska legislatíva

zakotvuje povinnosť, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví
zvierat a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých
fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a príslušných predpisov. Na
tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. V Slovenskej republike povinnosti prevádzkovateľov
potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu

potravín, práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, ako aj organizáciu, pôsobnosť a právomoc
orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov ustanovuje zákon o potravinách, ktorý je
povinný dodržiavať každý, kto potraviny vyrába, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh.

22. Udržiavanie teploty v celom potravinovom reťazci je veľmi dôležité. Nejedná sa len o to, aby

bola zachovaná bezpečnosť potraviny, ale aj jej kvalita. Chyby pri nedodržaní teploty môžu negatívne
vplývať aj na kvalitu výrobkov, pričom zachovanie kvality predávaných potravín sa dá dosiahnuť iba
dodržiavaním podmienok stanovených príslušnými legislatívnymi a technickými opatreniami, a tiež aj
podmienkami určenými samotnými výrobcami potravín. Zistené nedostatky svedčia o nedostatočnej
kontrole podmienok uchovávania, pričom zodpovednosť je v prejednávanom prípade priamo na

žalobcovi. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť ani tým, že „vonkajšia teplota je príliš vysoká“, ako
to uviedol zodpovedný zamestnanec žalobcu v čase úradnej kontroly, a ani tvrdením, že „možné
znehodnotenie potravín spôsobil pracovník čerpacej stanice nakoľko v rámci interných predpisov porušil
svojím konaním, resp. nekonaním pracovnú disciplínu.“ Pri uchovávaní potravín pri teplotách vyšších
ako u uvedených výrobkov deklaruje prevádzkovateľ potravinárskeho podniku môže dôjsť k zmenám

vlastností výrobkov - k zhoršeniu ich kvality, senzorických vlastností do času ich dátumu minimálnej
trvanlivosti, pričom toto konštatovanie bolo potvrdené hodnotením predmetných potravín na mieste.23. Kompetencie regionálnych veterinárnych a potravinových správ pri vykonávaní úradných kontrol
vymedzuje zákon o potravinách a postup pri úradných kontrolách upravuje aj nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/625 z 15.03.2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach

vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie
zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene
nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES)
č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady
(ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/

ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a č.
882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a
97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách, ďalej aj „nariadenie (EÚ)
2017/625“), kde je v čl. 14 „Metódy a techniky pre úradné kontroly“, písm. h), j) vymedzená právomoc
kontrolných orgánov vykonávať odber vzoriek, analýzu, diagnostiku, testy a akúkoľvek inú činnosť
potrebnú na odhalenie prípadov nedodržiavania pravidiel. Je všeobecne známe, že pri vyšších teplotách

dochádzakzmenámvlastnostíčokolády,pretoinšpektorivprvomradeoverovali,priakýchpodmienkach
bola uchovávaná, a teda merali teplotu priestoru, kde sa čokoládové výrobky nachádzali. Meranie
bolo realizované digitálnym vpichovým teplomerom a infrateplomerom, ktorého kalibráciu vykonalo
Akreditované metrologické laboratórium ADM s.r.o., Pri Celulózke 29, Žilina, o čom vystavilo certifikát o
kalibrácii č. A1902/21 zo dňa 20.10.2021. Aj z vyhotovenej fotodokumentácie je zrejmé, že v priestore

uchovávania čokolády bola nameraná teplota +30,8 °C.

24. Nie je pravdou, že Upovedomenie o začatí správneho konania č. k. 1/240/2023-410/1 zo dňa
16.02.2023 bolo žalobcovi doručené dňa 10.03.2023. Predmetné upovedomenie, prílohou ktorého bol
Záznam o úradnej kontrole potravín č. ZA/2022/ŠP,BO/112 zo dňa 01.07.2022 spolu s vyhotovenou

fotodokumentáciou a listom č.: 1/240/2023-410/2 „Oznámenie o oprave zrejmej chyby v písaní“, bolo
žalobcovi zaslané dňa 16.02.2023 prostredníctvom portálu slovensko.sk do jeho elektronickej schránky
ako dokument určený do vlastných rúk s fikciou doručenia. Nakoľko žalobca si počas úložnej lehoty (15
dní) uvedenú písomnosť neprevzal, správny orgán uplatnil fikciu doručenia, t.j. zaslané upovedomenie
považovalzadoručenédňom04.03.2023,kedydošlokvypršaniuúložnejlehotysfikcioudoručenia,anie

10.03.2023 ako uvádza žalobca. Lehota určená správnym orgánom na vyjadrenie sa k upovedomeniu
začala plynúť dňa 05.03.2023 a účastník konania sa mal vyjadriť do 09.03.2023. List „VYJADRENIE a
DOPLNENIE k upovedomeniu o začatí správneho konania č. 1/240/2023-410/1 zo dňa 16.2.2023“ zaslal
právny zástupca žalobcu až dňa 15.03.2023 a bol doručený dňa 16.03.2023. Prvostupňový orgán síce v
upovedomení určil účastníkovi konania lehotu 5 dní od doručenia upovedomenia, v ktorej sa má vyjadriť

k skutočnostiam zisteným pri výkone úradnej kontroly dňa 01.07.2022, prípadne navrhnúť doplnenie
dokazovania vo veci, avšak pochybil v tom, že rozhodnutie vo veci vydal skôr (07.03.2023) ako uplynula
lehota na vyjadrenie sa k upovedomeniu (09.03.2023), čím nerešpektoval ustanovenie § 33 ods. 2 v
spojitosti s ust. § 3 ods. 2 a § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu, aby bol dodržaný
zákonný postup, žalovaný podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku rozhodnutím o odvolaní žalobcu č.

5097/2023zodňa15.05.2023vporadíprvéprvostupňovérozhodnutiezrušilavecvrátilprvostupňovému
orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie. Po vrátení veci orgán verejnej správy prvého
stupňa vydal dňa 31.05.2023 nové rozhodnutie o pokute č. 1/240/2023-410/Ro/II, v odôvodnení ktorého
sa vyjadril k námietkam žalobcu ako účastníka konania, ktoré boli uvedené vo vyjadrení k upovedomeniu
o začatí správneho konania zo dňa 16.02.2023. Orgán verejnej správy prvého stupňa tak rešpektoval

právny názor žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý vyslovil v rozhodnutí o odvolaní žalobcu č.
5097/2023 zo dňa 15.05.2023. Pri posudzovaní predmetu veci vydal nové rozhodnutie, v odôvodnení
ktorého sa vyjadril k námietkam žalobcu a určil výšku pokuty po vyhodnotení hľadísk uvedených v § 28
ods. 10 zákona o potravinách.

25. Hoci nebolo preukázané, že v dôsledku umiestňovania na trh potravín, ktorých kvalita bola zmenená
v dôsledku ich uchovávania pri teplote vyššej ako deklaruje ich výrobca (čokoládové výrobky zmäknuté,
nedržali tvar, čokoláda na povrchu roztopená, malé čokolády roztečené, necelistvé) došlo k poškodeniu
zdravia spotrebiteľov, pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm.
p) zákona o potravinách sa takéto zistenie ani nevyžaduje. Ustanovenia potravinového práva nie sú

zameranélennapredchádzanieakémukoľvekohrozeniuzdraviaľudí,aleajnapredchádzanieporušenia
práva spotrebiteľa na trhu potravín. V prejednávanom prípade nedodržaním povinností prevádzkovateľa
určených v zákone o potravinách došlo aj k reálnemu poškodeniu práv spotrebiteľa, nakoľko úradná
kontrola bola vykonaná na základe podania spotrebiteľa. Samotná zodpovednosť prevádzkovateľa zaplnenie povinností určených potravinovým právom je postavená na princípe objektívnej zodpovednosti,
pri ktorej sa zavinenie neskúma. Odstránením nedostatkov sa neznižuje protiprávnosť konania žalobcu,
nakoľko tak vykonal až po úradnej kontrole potravín a po identifikácii nedostatkov zamestnancami

úradnej kontroly potravín.

26. Podkladom pre vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia boli zistenia zamestnancov orgánu
úradnej kontroly potravín/inšpektorov pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 01.07.2022 v prevádzke
žalobcu, ktoré boli dostatočne zdokumentované písomne aj fotograficky a nie podanie spotrebiteľa, ktoré

bolo len podnetom na vykonanie tejto úradnej kontroly.

27. Prvostupňový orgán verejnej správy postupoval správne, keď na základe zistených nedostatkov
začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Pri nedodržaní predpisov musí orgán úradnej kontroly
potravín konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil a v prípade porušenia určených
povinností musí uložiť účinnú, primeranú a odrádzajúcu sankciu. V zmysle zákona o potravinách

sankciou za porušenie ustanovení zákona o potravinách je pokuta vo výške určenej podľa § 28 tohto
zákona. V prípade dopustenia sa správneho deliktu kontrolovaným subjektom zákon o potravinách
neumožňuje príslušnému správnemu orgánu uvážiť, či osobe zodpovednej za správny delikt pokutu
uloží alebo nie. V zákone o potravinách sa v § 28 ods. 1 až 4 uvádza „Orgán úradnej kontroly potravín
uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu ..., ak v rozpore s týmto zákonom alebo

osobitnými predpismi ....“ Z takejto konštrukcie citovaného ustanovenia (s poukázaním na gramatický
výklad doterajšou vnútroštátnou judikatúrou) vyplýva, že v prípade porušenia určených povinností
správny orgán musí uložiť sankciu. Tým, že zákonodarca nezakotvil v predmetnom ustanovení text, že
správny orgán „môže uložiť pokutu“, vylúčil možnosť aplikovať správne uváženie pri samotnom ukladaní
sankcie.

28. Ani skutočnosť, že zistený nedostatok bol spôsobený zamestnancom resp. zamestnancami, ktorí
nedodržali interný predpis prevádzkovateľa, nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za zistené
protiprávne konanie. Žalovaný opätovne zdôraznil povinnosť zakotvenú v § 4 ods. 1 zákona o
potravinách, ako aj zásadu zakotvenú v § 12 ods. 1 písm. a) predmetného zákona. Za dodržiavanie

zákonných ustanovení potravinového práva objektívne zodpovedá ten, kto potraviny umiestňuje na
trh (predávajúci), teda žalobca. Je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky pri
umiestňovaní potravín na trh, za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, tzn. bez ohľadu na akékoľvek
okolnosti, za ktorých k porušeniu povinnosti došlo. Ide o objektívnu zodpovednosť bez možnosti
liberácie. Podľa názoru žalovaného boli v konaní dostatočne preukázané nedostatky pri umiestňovaní

potravín na trh.

29. Stanovenie výšky pokuty bolo výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa konajúce správne
orgány zaoberali všetkými hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje, za týmto účelom si zaobstarali všetky
podklady a dôkazy, presne zistili skutkový stav veci, vyvodili skutkové a právne zistenia a na základe

zákonom povolenej správnej úvahy dospeli k rozhodnutiu o výške pokuty, ktorá zodpovedá závažnosti
spáchaného deliktu a spĺňa tak represívnu ako aj preventívnu funkciu. Pri posúdení uloženej pokuty
žalovaný ako odvolací orgán zobral do úvahy všetky argumenty uvedené v rozhodnutí o odvolaní,
rešpektoval zmysel a účel aplikovaných predpisov, ale prihliadal aj na špecifiká tohto konkrétneho
prípadu. Pokuta vo výške 1 000 eur nevybočuje z medzí ustanovených zákonom, je vzhľadom na jej

represívno-výchovnúfunkciu,akoajsprihliadnutímnazákonomstanovenémedze,pokutouprimeranou.

30. Podľa žalovaného rozhodnutie napadnuté správnou žalobou ako aj rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý zakladá
administratívno-právnu zodpovednosť žalobcu, sú zákonné - v súlade so zákonom o potravinách,

Správnym poriadkom a právnymi predpismi Európskej únie, vydal ich orgán na to príslušný, čím boli
splnené hmotnoprávne i procesnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia, sú zrozumiteľné a
obsahujú všetky predpísané náležitosti.

31. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný navrhol, aby správny súd zamietol správnu žalobu ako

nedôvodnú.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom32. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP,
preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 3 a 4 SSP dňa
28.05.2025. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej

tabuli správneho súdu od 15.05.2025 do 29.05.2025.

33. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, a to nielen v
rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale aj v rozsahu ustanovenia § 195 SSP, pretože ide o správnu

žalobu vo veci správneho trestania. Správny súd nezistil dôvodnosť žalobných námietok a ani iné vady
a nedostatky v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP, preto správnu
žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.

34.Predmetomprieskumuvprejednávanejvecibolorozhodnutiežalovaného,ktorýmzamietolodvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bola voči žalobcovi ako

voči právnickej osobe vyvodená administratívno-právna zodpovednosť za správny delikt podľa § 28 ods.
2 písm. p) zákona o potravinách a bola mu uložená pokuta vo výške 1 000,- eur.

35. Správna žaloba žalobcu je (ako už bolo uvedené) správnou žalobou vo veci správneho trestania.
Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov

verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Pri správnom trestaní sa vyvodzuje zodpovednosť za protiprávne konanie a ukladá sa sankcia, pričom
sa rozlišuje vyvodzovanie zodpovednosti za priestupky, za iné správne delikty fyzických osôb, správne
delikty právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, správne disciplinárne delikty a správne
poriadkové delikty. Aj keď ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania a správny súd je

oprávnený a aj povinný nad rozsah žalobných bodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí
orgánovverejnejsprávyvrozsahuust.§195SSP,neznamenáto,žežalobcamárezignovaťnauvedenie
konkrétnych žalobných námietok v správnej žalobe, ktorými by konkrétne namietal nedostatky v postupe
a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy. Správna žaloba žalobcu v tejto prejednávanej veci ale
v prevažnej miere obsahuje všeobecnú východiskovú argumentáciu pre vyvodenie administratívno-

právnej zodpovednosti, pre naplnenie požiadavky dostatočne zisteného skutkového stavu, všeobecne
vymedzuje požiadavky pre náležitosti odôvodnenia rozhodnutia a odôvodnenia uloženej sankcie
a žalobca všeobecne vyjadruje nesúhlas so závermi orgánov verejnej správy bez toho, aby správna
žaloba obsahovala konkrétne žalobné námietky podložené súvisiacou argumentáciou.

36. Podľa § 1 ods. 1 zákona o potravinách ; Tento zákon ustanovuje
a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku (ďalej len „prevádzkovateľ“) v záujme podpory
a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín,
b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám,
c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov.

37. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách; Prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby,
spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a
osobitnými predpismi.

38. Podľa § 12 ods. 1 písm. l) zákona o potravinách; Ten, kto predáva potraviny vrátane predaja
na diaľku, je povinný uchovávať potraviny a suroviny pri teplotách deklarovaných prevádzkovateľom
potravinárskeho podniku.

39. Podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách; Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej

osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky
na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.

40. Podľa § 28 ods. 10 zákona o potravinách; Orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty

prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to,
či ide o opakované protiprávne konanie. Ak sa prevádzkovateľ dopustí podvodných alebo klamlivých
praktík, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada aj na hospodársku výhodu,
ktorú mohol prevádzkovateľ protiprávnym konaním získať.41. Pokiaľ žalobca žiadal, aby správny súd posúdil aj zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvého stupňa – Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina v zmysle § 6 ods. 2, § 27

ods. 1 a § 32 ods. 3 písm. c) SSP (teda ako rozhodnutie, ktoré správnou žalobou napadnutému
rozhodnutiu žalovaného predchádzalo a nebolo samostatne preskúmateľné súdom a z tohto titulu
potom orgánu verejnej správy prvého stupňa mala podľa žalobcu svedčiť procesná pozícia účastníka
konania), správny súd uvádza, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa nie je takým
rozhodnutím, ktoré by správny súd preskúmaval na základe ustanovenia § 27 ods. 1 SSP. Rozhodnutie

orgánu verejnej správy prvého stupňa nie je rozhodnutím predpokladaným ustanovením § 27 ods.
1 SSP, teda podkladovým rozhodnutím pre iné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré samostatne
súdnemu prieskumu nepodlieha. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy je správnym súdom
preskúmavané v spojení so správnou žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím žalovaného,
pretože vo vzťahu k výsledku administratívneho konania o správnom delikte žalobcu predstavujú tieto
rozhodnutiajedencelok.Dôvodomnaprieskumrozhodnutiaorgánuverejnejsprávyprvéhostupňanebol

žalobcom navrhovaný postup podľa § 27 ods. 1 SSP, a preto nemal orgán verejnej správy prvého stupňa
ani postavenie účastníka konania.

42. Žalobca v II. časti správnej žaloby uviedol, že voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa
podal odvolanie a v tomto bode správnej žaloby zopakoval podstatu odvolacích námietok. V tejto časti

správnej žaloby ale nie je uvedená žiadna žalobná námietka, v ktorej by žalobca dôvodil nezákonnosťou
rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. V tejto časti správnej žaloby žalobca len zreprodukoval
odvolacie námietky, nejde o žalobné body, a preto k ním správny súd nezaujal odpovede. Keďže
išlo len o zreprodukovanie dôvodov odvolania uvedené textom „Náš klient vo svojom odvolaní proti
rozhodnutiu správneho orgánu argumentoval najmä tým, že...“, správny súd túto časť správnej žaloby

nevyhodnotil ako žalobné body, v ktorých by žalobca argumentoval nezákonnosťou správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia. V tejto časti správnej žaloby žalobca okrem iného (v rámci reprodukcie
odvolacích námietok) uviedol aj to, že došlo k porušeniu zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov, keď neboli poskytnuté informácie o podnete, ktoré žiadal. Žiada sa pre úplnosť uviesť, že

porušenie zákona o slobode informácií bolo ako odvolacia námietka uvedené v podanom odvolaní
a žalovaný sa aj s touto odvolacou námietkou v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí zaoberal,
pričom k tejto argumentácii uvedenej v rozhodnutí žalovaného žalobca v správnej žalobe neprednáša
žalobné námietky. Navyše sa ešte žiada uviesť, že pokiaľ žalobca aj podal žiadosť o informácie v režime
zákona o slobode informácií, jej dôsledkom bolo začatie samostatného administratívneho konania podľa

zákona o slobode informácií a voči výsledkom tohto konania (výsledným individuálnym správnym aktom)
sa žalobca mohol prípadne brániť príslušnými prostriedkami ochrany svojich práv. Prieskum postupu
a prípadných rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa zákona o slobode informácií by ale nemohol
byť realizovaný v konaní, v ktorom je predmetom prieskumu rozhodnutie vydané v režime zákona
o potravinách, ktorým sa vyvodzovala administratívno-právna zodpovednosť za správny delikt. Taktiež

pokiaľ žalobca poukazoval v rámci reprodukcie odvolacích námietok na to, že sa orgán verejnej správy
prvého stupňa nevysporiadal s jeho vyjadrením k upovedomeniu o začatí administratívneho konania,
tak práve táto skutočnosť bola dôvodom zrušenia v poradí prvého rozhodnutia orgánu verejnej správy
avnovomrozhodnutí,potvrdenomsprávnoužalobounapadnutýmrozhodnutímžalovaného,saužorgán
verejnej správy prvého stupňa s týmto vyjadrením vysporiadal.

43. Žalobca v správnej žalobe poukázal na ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d), e) SSP, v zmysle
ktorých sú podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa
nezákonné. Žalobca ďalej v správnej žalobe všeobecne poukázal na povinnosť orgánu verejnej správy
dostatočne zistiť skutkový stav a na povinnosť orgánu verejnej správy dokázať vinu osobe obvinenej z

priestupku. Žalobcom prednášané argumenty sú nesporné, aj keď v tomto prípade bola vyvodzovaná
zodpovednosť za správny delikt právnickej osoby, pretože aj v tomto prípade zaťažuje dôkazné
bremenooadministratívno-právnejzodpovednosti(žesažalobcadopustilkonania,ktorévykazujeznaky
správneho deliktu) orgán verejnej správy. Žalobca ale v správnej žalobe nenamieta konkrétne z akého
dôvodu podľa neho nebol dostatočne zistený skutkový stav. V zmysle § 195 písm. a) SSP je správny

súd aj mimo rozsah a dôvody správnej žaloby oprávnený a aj povinný prihliadať na to, že zistenie
skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový
stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. V konaniach vo veciach správneho trestania je prerozhodnutiesprávnehosúduzákladomskutkovýstavzistenýorgánomverejnejsprávy,ktorýmvšaknieje
viazaný (§ 120 písm. b) SSP). Správny súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových
otázkach len tým, čo zistil orgán verejnej správy, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich

obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Správny súd teda
celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených orgánom
verejnej správy, a ak pritom zistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať tým, že uloží
orgánu verejnej správy ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Správny
súd môže doplniť dokazovanie aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Z povahy

správneho súdnictva vyplýva, že potreba dokazovania pred správnym súdom musí byť ponechaná
výlučne na úvahe správneho súdu, keďže správny súd nie je súdom skutkovým. Z dôvodu vyváženosti
delenia moci medzi mocou výkonnou, reprezentovanou orgánmi verejnej správy, a mocou súdnou, musí
byť základom pre rozhodnutie správneho súdu skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, vo vzťahu
ku ktorému môže byť dokazovanie správnym súdom zopakované alebo doplnené, ale nemôže ísť
o dokazovanie nad mieru signifikantnú pre správne súdnictvo.

44. V prejednávanej veci správny súd nezistil, že by skutkový stav nebol zistený dostatočne. Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že na základe podnetu od spotrebiteľa bola v prevádzke žalobcu
Čerpacia stanica JURKI - HAYTON s.r.o., Bratislavská 34, 010 01 Žilina vykonaná úradná kontrola
dňa 01.07.2022 v čase od 9.15 do 11.30 hod. V čase kontroly bolo inšpektormi zistené, že v dotknutej

prevádzke bola teplota + 30,8 oC (namerané kalibrovaným teplomerom), pričom v tejto prevádzke
žalobca skladoval cukrovinky s čokoládou, na ktorých je ich výrobcami vo vzťahu k skladovaniu
uvedené : „Skladujte v suchu, chráňte pred teplom“. Nameranie teploty bolo zaznamenané do záznamu
o úradnej kontrole a je podložené fotodokumentáciou, na ktorej je odfotený teplomer s nameranou
teplotou. Žalobca nepredniesol žiadne konkrétne žalobné námietky, v ktorých by argumentoval, prečo

by takého nameranie teploty nemohlo obstáť.

45. Orgán verejnej správy prvého stupňa aj žalovaný taktiež dostatočne a preskúmateľne odôvodnili, že
teplota + 30,8 oC nie je teplotou vhodnou na skladovanie tovaru cukrovinky s čokoládou, keď uviedli,
že vysoká teplota ako aj časté výkyvy teplôt môžu mať vplyv na zhoršenie senzorických vlastností tohto

druhu tovaru, čím sa stáva pre spotrebiteľa neplnohodnotným a tým sú porušené práva spotrebiteľa na
trhu potravín, pretože skladovanie akéhokoľvek výrobku sa musí vykonávať za určených podmienok, a
to platí aj pre čokoládu. Aby sa zabránilo zhoršeniu kvality čokolády mala by sa uchovávať v súlade s
deklaráciou výrobcu. V tejto súvislosti orgány verejnej správy poukázali na to, že na obale výrobcovia
dotknutých výrobkov uviedli: „Skladujte v suchu, chráňte pred teplom“. Uviedli ďalej, že kvalita čokolády

je dobre zachovaná pri teplote do + 20 oC a ak je vystavená krátku dobu teplote, ktorá je vyššia ako
optimálna,ničnegatívnesanestane.Keďsaaleteplotazvýšiviac,kakaovémasloobsiahnutévovýrobku
sa roztopí a čokoláda zmäkne, čo bolo preukázané aj v prejednávanom prípade. Po znížení teploty
prostredia (napríklad v chladnejšom prostredí, v noci a pod.) sa tuk obsiahnutý vo výrobku dostane do
kryštalického stavu a na čokoláde sa objaví takzvaný „biely výkvet“. Môže sa stať, že čokoláda prešla

už niekoľkými roztopeniami a stuhnutiami a tým stratila vlastnosti, ktoré má mať. Podľa orgánov verejnej
správy je nepochybné, že prostredie, v ktorom je teplota + 30,8 oC, preto nie je možné považovať za
vyhovujúce pre čokoládu, ktorá sa má chrániť pred teplom. Uvedená argumentácia je podľa správneho
súdu logická a preskúmateľná a žalobca neprednáša žiadne konkrétne žalobné námietky, ktorými by
dôvodil, prečo uvedená argumentácia orgánov verejnej správy nemôže obstáť.

46. Výsledky vykonanej kontroly sú zaznamenané v Zázname o úradnej kontrole potravín č. ZA/2022/
ŠP, BO/112 zo dňa 01.07.2022, v ktorom je vymedzený kontrolovaný tovar, nameraná teplota,
zároveň je zrejmé, že bolo vykonané hodnotenie kontrolovaných výrobkov zachytené v Hodnotení na
mieste zo dňa 01.07.2022, v ktorom sú detailne popísané kontrolované tovary a výsledky hodnotenia

(či boli celistvé, či roztečené, či držali tvar a pod.), a zároveň bola vyhotovená fotodokumentácia
dokumentujúcanameranúteplotuakoajstavkontrolovanýchvýrobkov.Zozáznamu,hodnoteniaakoajz
fotodokumentácie nepochybne vyplýva, že vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa
popísané cukrovinky boli ohybné, nedržali tvar, boli mäkké a čokoláda bola rozpustená, teda neboli
v požadovanej kvalite. Z fotodokumentácie tiež nepochybne vyplýva, že na teplomere nachádzajúcom

sa v bezprostrednej blízkosti cukroviniek bola nameraná teplota + 30,8 oC. Podľa správneho súdu z
uvedeného vyplýva, že skutkový stav bol zistený dostatočne a je aj zdokumentovaný dostatočne, pričom
žalobca neprednáša konkrétne žalobné námietky, v ktorých by dôvodil, prečo nebol dostatočne zistený
a zdokumentovaný skutkový stav.47. Žalobca v správnej žalobe ďalej poukazuje na to, že venuje mimoriadnu pozornosť ochrane
spotrebiteľa a doteraz u neho nebol zaznamenaný predaj nekvalitných výrobkov. Toto tvrdenie

žalobcu ale nijako neovplyvňuje závery vykonaného dokazovania, ktorým bolo nepochybne preukázané
spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách v deň vykonávania úradnej
kontroly 01.07.2022, teda že na prevádzke žalobcu bol tovar cukrovinky s čokoládou ponúkaný na predaj
v nevyhovujúcich podmienkach z hľadiska teploty na prevádzke. Taktiež orgány verejnej správy oboch
stupňov dostatočne vysvetlili, že potravinové právo a v rámci neho vykonávané úradné kontroly majú

preventívny charakter, teda povinnosti ukladané v rámci potravinového práva a kontroly realizované za
účelom preverenia plnenia týchto povinností sú realizované preto, aby spotrebiteľom bol dodávaný tovar,
ktorý má požadovanú kvalitu, a zároveň aby sa predchádzalo takým situáciám, keď je spotrebiteľom
dodávaný tovar, ktorý môže ohroziť alebo poškodiť zdravie spotrebiteľov. V prejednávanej veci nebolo
zistené, že by tovar ohrozoval alebo dokonca poškodil zdravie spotrebiteľov, na čo bolo prihliadnuté pri
ukladaní sankcie. Taktiež je potrebné uviesť, že skutková podstata správneho deliktu podľa § 28 ods.

2 písm. p) zákona o potravinách nevyžaduje, aby bolo preukázané, že tovar, ktorý nemá požadovanú
kvalitu, bol predaný konkrétnemu spotrebiteľovi alebo že dokonca došlo k ohrozeniu alebo poškodeniu
zdravia spotrebiteľa. Práve aj v takejto skutkovej podstate správneho deliktu je naplnený preventívny
charakter potravinového práva (aby nedošlo k dodaniu tovaru nevyhovujúceho požadovanej kvalite
alebo tovaru, ktorý by bol spôsobilý ohroziť/poškodiť zdravie spotrebiteľa).

48. Žalobca všeobecne uvádza, že uložená sankcia 1 000,- eur je absolútne neprimeraná vzhľadom na
to, že správny orgán nepreukázal zdôvodnenie nevyhovujúcich potravinových výrobkov, ktoré žalobca v
čase výkonu kontroly predával. Žalobca ale nijako konkrétne neargumentuje, prečo by uložená sankcia
1 000,- eur zo zákonného rozpätia 100,- až 100 000,- eur nemala z hľadiska primeranosti obstáť.

Podľa § 28 ods. 10 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty
prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to,
či ide o opakované protiprávne konanie. Ak sa prevádzkovateľ dopustí podvodných alebo klamlivých
praktík, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada aj na hospodársku výhodu,
ktorú mohol prevádzkovateľ protiprávnym konaním získať. Orgány verejnej správy oboch stupňov sa

konkrétne zaoberali odôvodnením výšky uloženej pokuty aj z hľadiska kritérií uvedených v zmysle §
28 ods. 10 zákona o potravinách a v tomto smere svoje rozhodnutia podrobne odôvodnili, čo vyplýva
aj z predchádzajúcich bodov odôvodnenia tohto rozhodnutia, v ktorých je popísané administratívne
konanie. Uloženie konkrétnej sankcie v rámci určitého zákonného rozpätia je výsledkom diskrečnej
právomoci orgánu verejnej správy. Správny súd nezistil, že by pri uplatnení tejto právomoci orgány

verejnej správy vo vzťahu k uloženej pokute vybočili z medzí a hľadísk vymedzených zákonom. Výška
uloženej pokuty je dostatočne a logicky odôvodnená vo vzťahu ku kritériám stanoveným v § 28 ods.
10 zákona o potravinách tak, že sú konkrétne rozobraté jednotlivé kritériá a pokuta bola stanovená
v takej výške, aby ako sankcia plnila represívnu funkciu, ako aj funkciu generálnej a individuálnej
prevencie. Žalobca nenamieta, že by výška uloženej pokuty bola pre neho likvidačná, ani nijako

konkrétne neodôvodňuje, prečo by uložená pokuta z hľadiska zákonnosti nemala obstáť. Žalobca
poukazuje na to, že pri uložení pokuty nestačí zopakovať zákonné kritéria pre jej uloženie bez toho,
aby tieto boli konkrétne odôvodnené. Ako už ale bolo uvedené, v prejednávanej veci je výška uloženej
pokuty preskúmateľne a konkrétne odôvodnená vo vzťahu ku kritériám vymedzeným v § 28 ods. 10
zákona o potravinách, preto táto argumentácia žalobcu nemôže obstáť (nejde o situáciu, že by orgány

verejnej správy len zopakovali zákonný text pri vymedzení kritérií pre ukladanie pokuty bez konkrétneho
rozvedenia jednotlivých kritérií). Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by žalovaný uviedol len to,
že sa stotožňuje s uloženou sankciou orgánom verejnej správy prvého stupňa a neuviedol aj vlastnú
argumentáciu,očomsvedčípodrobnéodôvodneniesankcienastrane15až17rozhodnutiažalovaného.
Taktiež nie je zrejmé, prečo by mal žalovaný zastaviť konanie a nedostatočne podľa žalobcu uviesť v

rozhodnutí len to, že dôvod pre zastavenie konania nebol zistený. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé,
že považoval za preukázané spáchanie správneho deliktu, preto zotrval na vyvodení administratívno-
právnej zodpovednosti za správny delikt, pričom ustanovenie § 28 ods. 2 písm. l) zákona o potravinách
neumožňuje orgánu verejnej správy zvážiť, či vyvodí zodpovednosť za správny delikt a uloží sankciu.
Preto nie je zrejmé, prečo mal žalovaný zastaviť administratívne konanie.

49. Zároveň nie sú dôvodné ani žalobné námietky o tom, že sa orgány verejnej správy nevysporiadali
s argumentáciou žalobcu, že nemal záujem predávať nekvalitné výrobky spotrebiteľom a keby o tejto
skutočnosti vedel, tak by predmetné výrobky stiahol z predaja, a ďalej je nedôvodná aj argumentácia,v ktorej žalobca poukazoval na to, že ide v podstate o predaj mimo jeho hlavný predmet podnikania,
ktorým chce ponúkať tieto produkty na prospech svojim zákazníkom. Uvedené tvrdenia žalobcu
nijako nedopadajú na zistený skutkový stav v čase výkonu kontroly a na zodpovednosť žalobcu za

spáchanie správneho deliktu, pri ktorom sa uplatňuje objektívna zodpovednosť (konanie, následok
a príčinná súvislosť medzi nimi) a nevyžaduje sa preukázanie niektorej z foriem zavinenia (ako je
to napr. pri priestupku). Žalobca dostal odpovede na všetky argumenty, ktoré predniesol v tomto
smere v administratívnom konaní, a to či už zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa alebo
zo strany žalovaného. V prípade správneho deliktu právnickej osoby ide o objektívnu zodpovednosť,

pri ktorej nie je podstatný úmysel páchateľa deliktu alebo prípadné nedbanlivostné konanie. Preto
žalobcom uvádzaná argumentácia nemá význam vo vzťahu k vyvodeniu objektívnej administratívno-
právnej zodpovednosti za správny delikt právnickej osoby. Zákon o potravinách nepripúšťa ani také
liberačné dôvody („vyvinenie“ sa z objektívnej zodpovednosti), pri ktorých by žalobcom uvádzané
skutkové tvrdenia mohli byť zohľadnené a mohli by mať za následok „zabavenie sa“ zodpovednosti za
správny delikt. Žalobca nepopiera, že na kontrolovanej prevádzke čerpacej stanice predáva potraviny,

teda umiestňuje ich na trh, čo má za dôsledok aj jeho povinnosť uchovávať potraviny pri teplotách
deklarovaných prevádzkovateľom potravinárskeho podniku (výrobcami potravín). Podľa § 12 ods.
1 písm. l) zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku, je povinný
uchovávaťpotravinyasurovinypriteplotáchdeklarovanýchprevádzkovateľompotravinárskehopodniku.
Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že táto povinnosť zaťažuje každého, kto predáva

potraviny, teda nie je rozhodujúce, že v tomto prípade nejde o hlavný predmet podnikania žalobcu (keď
jeho prevádzka ako „hlavný tovar“ ponúka pohonné hmoty).

50. Žalobca ďalej v správnej žalobe odkazuje na ustanovenia Správneho poriadku a uvádza všeobecnú
argumentáciu vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Všeobecne

uvádza, že rozhodnutia boli nedostatočne odôvodnené a poukazuje v tejto súvislosti na viacero
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, z ktorých cituje časť argumentácie. Po
oboznámení sa s rozhodnutím žalovaného v rozsahu takmer 17 strán a s rozhodnutím orgánu
verejnej správy prvého stupňa v rozsahu 8 strán správny súd nezistil, že by sa orgány verejnej správy
nedostatočne vysporiadali s argumentáciou prednesenou žalobcom, že by nedostatočne uviedli, z akých

skutkových zistení ustálili skutkový stav, ako vec právne posúdili a ako dospeli ku konkrétnej výške
uloženej pokuty . Z rozhodnutí je zrejmé aké dôkazy boli vykonané, aké skutkové zistenia boli vyvodené
z vykonaných dôkazov, ako bola vec právne posúdená, a taktiež bola podrobne odôvodnená úvaha pri
uložení sankcie. Žalobca ani konkrétne nenamieta, ktoré jeho argumenty a námietky by prípadne neboli
dostatočným spôsobom zohľadnené a odôvodnené.

51. Navyše žalobca prednáša dôvody nezákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí tak, že
tieto sa navzájom vylučujú. Napríklad pokiaľ žalobca v správnej žalobe uvádza, že má za to, že zistenie
skutkového stavu orgánu verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom zistenia
žalovaného, uvedené v napadnutom rozhodnutí, tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia

veci, a preto je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov rozhodnutie
žalovaného, a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čoho
následkom je vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaným, a je to dôvodom na zrušenie rozhodnutia
v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP. Uvedená námietka je nezrozumiteľná a navyše

je potrebné uviesť, že pokiaľ by rozhodnutia neboli dostatočne a preskúmateľne odôvodnené (pre
nedostatočné uvedenie dôvodov alebo pre zmätočné uvedenie dôvodov), tvorilo by to prekážku pre
možnosť prednesenia žalobných bodov o nesprávnom právnom posúdení veci. Jednoducho povedané,
ak rozhodnutie nie je odôvodnené preskúmateľne, teda z neho nie je možné zistiť, prečo orgán verejnej
správy rozhodol určitým spôsobom – nepoznáme dôvody jeho rozhodnutia, nemožno argumentovať,

že orgán verejnej správy vec nesprávne právne posúdil, prípadne aj nedostatočne zistil skutkový stav,
pretože nepoznáme jeho úvahu – dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu.

52. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že na dotknutej prevádzke vykonáva svoju činnosť od roku
1997 a striktne dodržiava zákon a všeobecne záväzné právne predpisy, neobchádza ich a snaží sa

vytvoriť pre zamestnancov a zákazníkov čo najlepšie podmienky, tieto skutočnosti nie sú významné vo
vzťahu k vyvodeniu objektívnej zodpovednosti za iný správny delikt, ktorého spáchanie bolo preukázané
zisteniami zdokumentovanými pri úradnej kontrole potravín. Skutočnosť, že žalobca nebol v minulosti vsúvislosti s dotknutou prevádzkou postihnutý za správny delikt bola zohľadnená v úvahe pri ukladaní
sankcie.

53. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov neuznal žalobné námietky žalobcu za dôvodné a ani
nezistil vady v rozhodnutiach a postupe orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP. Zároveň správny
súd vzmysle§195písm.b)SSPkonštatuje,žeboladodržanálehotanavyvodeniezodpovednostizainý
správny delikt, nakoľko podľa § 28 ods. 11 zákona o potravinách konanie o uložení pokuty možno začať
do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti, najneskôr

však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. V prejednávanej veci je zrejmé, že k
porušeniu povinnosti došlo 01.07.2022, kedy sa aj orgán verejnej správy dozvedel o porušení povinnosti
a upovedomenie o začatí správneho konania bolo vydané dňa 16.02.2023 a bolo doručené žalobcovi
04.03.2023.

54. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na

náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

55. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho pomeru pomerom hlasov 3 : 0
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho pomeru pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §

439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná

sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.