Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 2, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 13Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200088
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200088.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci

žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX B. XXX, právne zastúpená: Advokátska
kancelária AŠTARY, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, proti
žalovanému:Ústrediepráce,sociálnychvecíarodiny,oddeleniepeňažnýchpríspevkovnakompenzáciu
ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/1625 zo dňa 23.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a trov kasačného konania

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 26.07.2022 požiadala žalobkyňa o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

2. Posudkový lekár orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových

činností dňa 03.08.2022 vydal lekársky posudok č. ZA1/OPPnKTZPaPČ/SOC/2022/96362. Posudkový
lekár stanovil u žalobkyne mieru funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časť IV, bod 4, písm. b) k
zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 447/2008 Z.
z.“). Žalobkyňa bola posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Termín opätovného
posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár nestanovil.

3. Bolo vykonané aj sociálne šetrenie formou osobného pohovoru dňa 17.08.2022, kde žalobkyňa
uviedla, že je rozvedená, žije sama v rodinnom dome, poberá invalidný dôchodok, pracuje na polovičný
úväzok – obsluha solária, má diagnostikovanú depresívnu poruchu, má bolesti chrbtice a lieči sa na
ambulancii chronickej bolesti, chodí samostatne, na dlhšie trasy používa jednu francúzsku barlu, má
obmedzenú fyzickú výkonnosť – slabosť, prepravuje sa autom, šoféruje sama, pre psychické problémy
nechodí hromadnou dopravou, na osobný pohovor prišla sama autom, navštevuje klub dôchodcov. Bolo
konštatované, že je plne sebestačná, že potrebuje pomoc pri nákupoch a fyzicky náročných prácach,

vykonáva sama domáce práce a dohľad nevyžaduje.

4. Na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru bol vypracovaný komplexný posudok č. ZA1/
OPPnKTZPaPČ/SOC/2022/96362, č. z. 2022/429657 zo dňa 26.08.2022, v ktorom bolo konštatované,že žalobkyňa je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % podľa
prílohy č. 3 časti IV. bod 4 písm. b) k zákonu č. 447/2008 Z. z.

5. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne boli vyhodnotené nasledujúco:
- v oblasti mobility a orientácie - fyzická osoba má čiastočne zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku
vertebrogénneho algického syndróm chrbtice. Mobilita je zachovaná, chôdza je samostatná - možná
po rovine i do schodov. Fyzická osoba nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, nakoľko je vzhľadom na charakter postihnutia schopná k svojej preprave v sprievode inej

osoby využívať prostriedky verejnej hromadnej dopravy t. j. premiestniť sa k prostriedku verejnej
hromadnej dopravy osôb, nastupovať do neho, vystupovať z neho a zvládať situácie v ňom. Taktiež
nie je fyzickou osobou s ŤZP podľa § 38 ods. 9 písm. b). V oblasti orientácie nemá sociálne dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia.
- v oblasti komunikácie - fyzická osoba nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia.
- v oblasti zvýšených výdavkov - fyzická osoba nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného

postihnutia.
- v oblasti sebaobsluhy - fyzická osoba nemá obmedzenú schopnosť vykonávať úkony sebaobsluhy,
potrebuje pomoc pri niektorých fyzicky náročných úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť. Stupeň
odkázanosti na pomoc inej osoby je I.

6. V komplexnom posudku bolo konštatované, že žalobkyňa je považovaná za fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, ale nemá také sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti
mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov alebo v oblasti sebaobsluhy,
ktoré by si vyžadovali ich kompenzovanie.

7. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. ZA3/PKNM/SOC/2022/96261-8 zo
dňa 09.09.2022 rozhodol, že podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 a § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.
z. nevyhovuje žiadosti žalobkyne, ktorú podala dňa 26.07.2022 a nepriznáva jej peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla. V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvostupňový orgán verejnej správy na komplexný posudok

zo dňa 26.08.2022 s tým, že žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Odkázal na závery komplexného posudku, v zmysle ktorého z medicínskeho hľadiska sa u žalobkyne
jedná o afektívne poruchy nálady - depresívny syndróm s chronifikovaným priebehom - strednú poruchu
v liečbe. Okrem toho ide o vertebrogénny algický syndróm chrbtice. Bolo konštatované, že mobilita je
zachovaná, chôdza je samostatná bez potreby používania ortopedickej pomôcky. Z lekárskeho posudku

vyplýva, že vzhľadom na charakter ochorenia nie je žalobkyňa v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008
Z. z. odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko sa dokáže sama
premiestniť k prostriedku verejnej hromadnej dopravy osôb, nastupovať do neho, vystupovať z neho,
ako aj uzdržať sa a zvládať situácie v ňom. Odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom je jednou z rozhodných skutočností pre priznanie žiadaného peňažného príspevku a formy

kompenzácie v komplexnom posudku neboli navrhnuté. Podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa
nie sú splnené legislatívne kritériá na priznanie požadovaného peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

8. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, v

ktorom namietala, že bolo prepísané už raz napísané rozhodnutie a posudkový lekár ako keby ani nečítal
nové správy od odborných lekárov a nezobral do úvahy nové skutočnosti o zdravotnom stave, ktorý
sa zhoršuje. Ošetrujúci lekár poukázal na to, že cestovanie hromadnou dopravou spôsobuje žalobkyni
psychické problémy a keďže nevlastní motorové vozidlo, preto žiadala o príspevok na benzín, nakoľko
musí chodiť taxíkom, musia ju voziť známi alebo syn jej sporadicky požičiava auto. Namietala, že už

4-krát jej bol príspevok na benzín zamietnutý, ďalej že si musela nájsť prácu, aby nebola doma sama
a taktiež preto, že jej finančná situácia je zlá. Poukázala na to, že veľkú časť peňažných prostriedkov
míňa na lekárov, lieky, infúzie, obstreky, ozonoterapiu a platenie úkonov lekárov. Poukázala na to, že má
úzkostné stavy a fobické prejavy. Uviedla, že má chronické ochorenie chrbtice a je po štyroch rôznych
operáciách, pričom tieto ochorenia jej veľmi komplikujú bežný život. Žiadala o opätovné prehodnotenie

zdravotného stavu a žiadala tiež, aby boli brané do úvahy lekárske správy s tým, že prikladá k odvolaniu
nové lekárske záznamy, ktoré potvrdzujú jej zhoršujúci sa zdravotný stav.9. Na základe odvolania žalobkyne posudkový lekár žalovaného vyhotovil lekársky posudok č.
ZA/2022/14957/5 zo dňa 19.12.2022 a dospel k záveru, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časť IV. 4 písm. b) zákona č.

447/2008Z.z.Nazákladetohtolekárskehoposudkuaposudkovéhozáveru bolvypracovanýkomplexný
posudok č. ZA/2023/1993/6-HUR zo dňa 05.01.2023, v ktorom bolo konštatované, že žalobkyňa je
fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3,
časť IV., 4.,písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. V komplexnom posudku boli vyhodnotené tieto sociálne
dôsledky:

- v oblasti mobility a orientácie - ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je v
dispenzárnej starostlivosti viacerých odborných ambulancií. V dispenzári psychiatra je pre depresívnu
poruchu s chronifikovaným priebehom bez psychotických príznakov. V komorbidite posttraumatická
stresová porucha a špecifikovaná (izolovaná) fóbia, klinicky je orientovaná. Nie sú často sa opakujúce
prejavy agresivity, neovládateľné a nepredvídateľné správanie. Polytopný chrbticový syndróm je
s poruchou statodynamiky a koreňovým dráždením, bez motorického deficitu na periférii trvalého

charakteru. Séronegatívna reumatoidná artritída je na bazálnej liečbe. Impingement syndróm pravého
ramenného kĺbu je s funkčnou ľahkou poruchou. Úchopová schopnosť ruky zachovaná. Mobilita je
zachovaná, chôdza samostatná s oporou francúzskej barly. Poruchy zvieračov sú neprítomné. Podľa
lekárskeho posudku druhostupňového správneho orgánu nie je žalobkyňa odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko nemá dokumentovanú ťažkú poruchu mobility,

duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného
správania alebo ťažké poruchy zvieračov. V oblasti orientácie nemá sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia.
- v oblasti komunikácie - fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemá sociálne dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia.

- v oblasti zvýšených výdavkov - fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemá sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia.
- v oblasti sebaobsluhy - fyzická osoba nie je odkázaná na opatrovanie, nakoľko stupeň odkázanosti
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby je I podľa prílohy č.
3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o

živnostenskompodnikanívzneníneskoršíchpredpisov.Taktiežniejevzhľadomkťažkémuzdravotnému
postihnutiu odkázaná na osobnú asistenciu.

10. Bolo konštatované, že žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
ale v súčasnosti nemá také sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility,

orientácie, komunikácie, zvýšených výdavkov ako aj v oblasti sebaobsluhy, ktoré by vyžadovali
kompenzovanie. Je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je odkázaná na
sprievodcu a nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

11. O odvolaní žalobkyne následne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/

SOC/2023/1625 zo dňa 23.01.2023 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) a podľa §
38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 447/2008 Z. z. odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové
rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a o nevyhovení žiadosti žalobkyne, ktorú

podala dňa 26.07.2022, potvrdil. Žalovaný poukázal na závery komplexného posudku s tým, že
posudkový lekár písomne vyzval žalobkyňu na doloženie aktuálneho kontrolného psychiatrického
vyšetrenia, ktoré mala stanovené na 25.11.2022. Žalobkyňa poštou doručila záznam o poskytnutí
lekárskej prvej pomoci a psychiatrické vyšetrenie datované 30.09.2022, ktoré už bolo k dispozícii. K
tomu žalovaný uviedol, že je na žalobkyni ako zdokumentuje svoj zdravotný stav.

12. Ďalej žalovaný poukázal na to, že posudkový lekár žalovaného po obdržaní lekárskych záznamov
vykonal lekársku posudkovú činnosť a pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne zobral do úvahy všetky
predložené odborné lekárske nálezy a správy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii prvostupňového
orgánu, záznamy doložené k odvolaniu ako i vyžiadané a v rámci odvolacieho konania doložené

lekárske správy. Podľa záverov posudkového lekára v lekárskom posudku č. ZA/2022/14957/5 zo dňa
19.12.2022 je žalobkyňa fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy
50 % podľa prílohy č. 3, časti IV. 4.b) zákona č. 447/2008 Z. z. Bolo konštatované, že z medicínskeho
hľadiska ide o afektívne poruchy nálady (depresívna porucha s chronifikovaným priebehom). Zároveňsú dokumentované neurotické stresové a somatoformné poruchy (posttraumatická stresová porucha,
špecifikovaná - izolovaná fóbia), poruchy chrbtice (chronický polytopný VAS, LIS s koreňovým
dráždením L5 vpravo, chronické cervikothorakalgie), zápalové reumatické ochorenie (séronegatívna

reumatoidná artritída), obmedzenie pohyblivosti jedného ramenného kĺbu, poruchy krvného tlaku
(arteriálna hypertenzia 1. st. SR ESH/ESC hranične stabilizovaná). Tieto ďalšie zdokumentované
ochorenia však z posudkového hľadiska nedosahovali mieru funkčnej poruchy 50 %, to znamená, že
na základe týchto zdokumentovaných ochorení by nebolo možné priznať status fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím.

13. Žalovaný konštatoval, že posudkový lekár sa vysporiadal so všetkými dôkazmi a ich hodnotenie bolo
v súlade s platnými právnymi predpismi.

14. Ďalej bolo konštatované, že posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie
jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z

predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v
príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického
záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej
fyzickej osoby a posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu, ak
o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami a

podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Posudkový lekár vykonal posúdenie zdravotného stavu
bez prítomnosti fyzickej osoby vzhľadom k tomu, že nemal pochybnosti o správnosti diagnostického
záveru v predloženom lekárskom náleze ako i v ďalších doložených odborných lekárskych vyšetreniach
a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť. Nebolo písomne ani podaním žiadosti
elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom požiadané zo strany

žalobkyne o osobné posúdenie zdravotného stavu. Žalovaný ďalej ešte uviedol, že predmetom lekárskej
posudkovej činnosti primárne nie vyšetrovať fyzické osoby, ale hodnotiť zdravotný stav na základe
doložených lekárskych nálezov a vyšetrení v súlade s platnými právnymi predpismi.

15. Pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne sa vychádzalo zo všetkých predložených odborných

lekárskych nálezov a správ, ktoré boli doložené. Posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa je v dispenzárnej
starostlivosti viacerých odborných ambulancií. V dispenzári psychiatra pre depresívnu poruchu
s chronifikovaným priebehom bez psychotických príznakov, v komorbidite posttraumatická stresová
porucha a špecifikovaná (izolovaná) fóbia, klinicky je orientovaná. Nie sú často sa opakujúce prejavy
agresivity, neovládateľné a nepredvídateľné správanie. Polytopný chrbticový syndróm je s poruchou

statodynamiky a koreňovým dráždením, bez motorického deficitu na periférii trvalého charakteru.
Séronegatívna reumatoidná artritída je na bazálnej liečbe. Impingement syndróm pravého ramenného
kĺbu je s ľahkou funkčnou poruchou. Úchopová schopnosť rúk je zachovaná. Mobilita je zachovaná,
chôdza samostatná s oporou francúzskej barly. Poruchy zvieračov sú neprítomné. Žalovaný poukázal
na to, že podľa záverov posudkového lekára žalobkyňa nespĺňa legislatívne podmienky odkázanosti

na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.,
pretože nemá dokumentovanú ťažkú poruchu mobility - je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej
hromadnej dopravy a späť, nastupovať, vystupovať z neho, držať sa v ňom počas jazdy, a tiež nemá
stavy uvedené v § 14 ods. 6 písm. b) a c) zákona č. 447/2008 Z. z., to znamená nemá duševnú poruchu
s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a nemá

ťažkú poruchu zvieračov. Ďalej žalovaný poukázal na to, že podľa posudkového lekára nespĺňa kritériá
odkázanosti na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla podľa § 14 ods. 10 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., nakoľko nie je zaradená
do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, nie je jej poskytovaná
akútna onkologická liečba ani udržiavacia liečba pri hemato-onkologickom ochorení - § 38 ods. 9 písm.

b) zákona č. 447/2008 Z. z.

16. Žalovaný konštatoval, že po preskúmaní administratívneho spisu a uvedených záverov dospel
k tomu, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
nakoľko je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej

prirodzenej dôstojnosti sa prepravovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb. Odkázanosť na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. je
jednou zo základných legislatívnych podmienok poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Žalobkyňapo prehodnotení celkového zdravotného stavu nespĺňa uvedenú legislatívnu podmienku a nespĺňa
ani kritéria odkázanosti na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla podľa § 14 ods. 10 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. (nie je fyzickou

osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá spĺňa podmienky podľa § 38 ods. 9 písm. b) tohto
zákona).

17. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa nespĺňa podmienky potrebné na indikáciu požadovaného
peňažného príspevku, a preto bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu vydané v súlade s príslušnými

právnymi predpismi a nebol dôvod pre jeho zmenu alebo zrušenie.

Správna žaloba - žalobné body

18. Žalobkyňa namietala, že bola napadnutým rozhodnutím dotknutá na svojom základnom práve na
primerané hmotné zabezpečenie podľa článku 39 ods. 1 Ústavy SR. Namietala, že rozhodnutie bolo

vydané v rozpore so zákonom, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a bez
opory v administratívnych spisoch a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

19. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov pre
ich nedostatočné odôvodnenie. Uviedla, že rozhodnutia len mechanicky prevzali obsah komplexných
posudkov (zo dňa 05.01.2023 a 26.08.2022). Napadnuté rozhodnutie podľa žalobkyne neobsahuje
žiadne vlastné skutkové a právne závery žalovaného k sporným otázkam ani žiadnu reakciu na dôkazy
(lekárske správy) predložené žalobkyňou v rámci administratívneho konania. Za vysporiadanie sa s

dôkazmi nemožno považovať poukazovanie na to, že sa s týmito vraj „vysporiadal“ posudkový lekár v
lekárskom posudku zo dňa 19.12.2022, ktorý navyše žalobkyni nikdy nebol doručený a o jeho obsahu
nikdy nebola oboznámená a nebolo umožnené jej sa k nemu vyjadriť.

20. Ani v komplexnom posudku žalovaného z 05.01.2023, ktorý bol žalobkyni doručený až spolu

s druhostupňovým rozhodnutím, ani v komplexnom posudku prvostupňového orgánu z 26.08.2022,
ktorý obsah bol prevzatý do rozhodnutí správnych orgánov, sa nenachádza žiadne preskúmateľné
vysporiadanie sa s lekárskymi správami vo veci žalobkyne, ktorých veľké množstvo predložila orgánom
verejnej správy. Aj v týchto komplexných posudkoch sa odkazuje iba na lekárske posudky (zo dňa
19.12.2022 a zo dňa 03.08.2022) a posudkový záver (zo dňa 17.08.2022), hoci ani s jedným z týchto

lekárskych posudkov nebola žalobkyňa nikdy oboznámená a nebolo jej ani umožnené sa s nimi
oboznámiť. Podľa žalobkyne v rozhodnutiach orgánov verejnej správy oboch stupňov úplne absentujú
úvahy, akými boli vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovali. Odkazovanie žalovaného výlučne na komplexný posudok nemožno považovať za úvahu
žalovaného, pretože neobsahuje žiadnu právnu myšlienku alebo argumentáciu podloženú skutkovými

zisteniami žalovaného, ani spôsob zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu a vyjadrenie žalovaného
k námietkam žalobkyne v jej odvolaní. Výpočet podkladov rozhodnutia bez bližšieho ozrejmenia ich
vzájomnej súvislosti, právnych záverov a úvah týkajúcich sa posúdenia veci pre záver o dostatočnosti
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu nestačí.

21. Podľa žalobkyne odborný posudok posudkového lekára, respektíve z neho vychádzajúci „komplexný
posudok“ samotného správneho orgánu, je len jedným z podkladov rozhodnutia. Posudkový lekár nie je
oprávnený samostatne rozhodovať a nahrádzať činnosť samotných správnych orgánov. Je povinnosťou
úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vydať rozhodnutie, ktorým práve tieto orgány (nie posudkoví
lekári) vec na základe všetkých podkladov skutkovo vyhodnotia, právne posúdia a navonok vyjadria

vyhotovením odôvodneného rozhodnutia.

22. Podľa žalobkyne aj samotné komplexné posudky, ktoré jej boli doručené až spolu s rozhodnutiami
orgánov verejnej správy, sú dokumentmi nepreskúmateľnými a nedostatočnými.

23. Žalobkyňa ďalej namietala aj znemožnenie realizácie jej procesných práv. Žalobkyňa namietala, že
nemala zo strany žalovaného vytvorenú možnosť oboznámiť sa pred vydaním rozhodnutia s podkladom
rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a vyjadriť sa k nemu, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čo
platilo aj pre prvostupňové rozhodnutie i pre napadnuté rozhodnutie vydané generálnym riaditeľomžalovanej (v tomto prípade nešlo o vydanie rozhodnutia generálnym riaditeľom žalovanej, nakoľko nejde
o rozhodnutie Sociálnej poisťovne – pozn. správneho súdu). Taktiež namietala, že ani jedno z posúdení
zdravotného stavu nebolo vykonané za jej osobnej účasti a nebolo jej umožnené zúčastniť sa lekárskej

posudkovej činnosti.

24. Žalobkyňa uviedla, že aj pre tieto administratívne konania platia ústavné princípy a všeobecné
zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov
Rady Európy, ako aj odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov Rady Európy z 20.06.2007 o dobrej

verejnej správe, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania vyplývajúceho
z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Základné princípy administratívneho konania, medzi ktoré patrí aj zásada
súčinnosti orgánu verejnej správy s účastníkom konania, sa musia vzťahovať aj na správne konania,
v ktorých osobitný zákon vylučuje výslovne použitie Správneho poriadku. V tejto súvislosti žalobkyňa
poukázalanarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.9Sžsk/122/2018zodňa30.10.2019,ktoréhozávery
boli publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R

19/2020.

25. Žalobkyňa namietala, že nikdy nebola oboznámená s posudkom posudkového lekára, na ktorý
sa odkazuje v prvostupňovom rozhodnutí a aj v komplexnom posudku. Ďalej namietala, že samotný
komplexný posudok prvostupňového orgánu jej bol doručený až s prvostupňovým rozhodnutím a že

tieto posudky bližšie nestotožnených posudkových lekárov pritom boli nielen rozhodujúcimi ale vlastne
jedinými podkladmi, ktoré prvostupňový orgán zohľadnil pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia. Je
rozporné so zásadami spravodlivého procesu vo verejnej správe, aby sa účastník konania dozvedel
o obsahu zásadného podkladu, z ktorého správny orgán vychádzal, až z odôvodnenia samotného
rozhodnutia, bez možnosti ešte pred vydaním rozhodnutia sa k nemu vyjadriť a prípadne mu oponovať

predložením vlastnýchdôkaznýchnávrhov.Toistéplatíklekárskemuposudkuakomplexnémuposudku,
z ktorých vychádzal žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí.

26. Žalobkyňa tiež namietala, že ani jedno z posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi nebolo
vykonané za jej osobnej účasti a že jej nebolo umožnené zúčastniť sa lekárskej posudkovej činnosti.

Posudkoví lekári sa v obsahu svojich posudkov jednoznačne podľa žalobkyne odchýlili od obsahu
lekárskych správ predložených žalobkyňou. Takže za týchto okolností posúdenie zdravotného stavu
žalobkyne, keď rozhodli o žalobkyni „bez nej“ - v jej neprítomnosti, bolo v rozpore so zákonom č.
447/2080 Z. z.

27. Na základe uvedenej argumentácie žalobkyňa žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

28. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k žalobným námietkam žalobkyne uviedol, že čo sa týka
namietaných nevyhovujúcich finančných pomerov žalobkyne s odkazom na článok 39 ods. 1 Ústavy
SR, tak peňažné príspevky na kompenzáciu sú určené na zmiernenie alebo prekonanie znevýhodnenia,
ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez
zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná

z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Ich účelom teda nie je zabezpečenie
základných životných podmienok a nie sú určené na riešenie nepriaznivej finančnej situácie. Žalovaný
ďalej uviedol, že peňažné príspevky na kompenzáciu sú fakultatívnymi príspevkami a možno ich
poskytnúť len po tom, čo sú splnené zákonom stanovené podmienky. Na tieto peňažné príspevky
nevzniká právny nárok a ide o príspevky, ktoré systémovo patria do doplnkového piliera sociálneho

zabezpečenia - sociálnej pomoci. Sociálna pomoc je určená na riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze
v tých prípadoch, kde nie je možné takúto núdzu zmierniť alebo prekonať iným spôsobom. Príspevky
zo systému sociálnej pomoci sú poskytované zo štátneho rozpočtu, vychádzajú z princípu solidarity,
nie sú založené na poistnom, respektíve zásluhovom princípe. Z administratívneho spisu vyplýva, že
žalobkyňa je poberateľkou dávok dôchodkového poistenia a súčasne má príjem zo závislej činnosti.

Žalobkyňa napadnutým rozhodnutím nebola dotknutá na svojom základnom práve na primerané hmotné
zabezpečenie podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR.29. Ďalej žalovaný uviedol, že posudkový lekár vykonal posúdenie aktuálneho zdravotného stavu
žalobkyne a vyhodnotil všetky predložené lekárske nálezy, správy a vyšetrenia, ktoré sa nachádzali v
spisovej dokumentácii. Konkrétne išlo o lekárske správy predložené v rámci prvostupňového konania

ako aj predložené k odvolaniu a v rámci odvolacieho konania. Boli taktiež zohľadnené aj lekárske správy
a odborné lekárske vyšetrenia predložené žalobkyňou pri predchádzajúcich správnych konaniach o jej
predchádzajúcich žiadostiach.

30. Posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav žalobkyne komplexne, to znamená, že všetky lekárske

nálezy, vyšetrenia a správy zhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. Pri posudzovaní
zdravotného stavu žalobkyne na účely predmetných odkázaností vyhodnotil všetky ochorenia vo
vzájomnej súvislosti a zobral komplexne do úvahy ich vplyv na jednotlivé odkázanosti.

31. Pokiaľ žalobkyňa k správnej žalobe priložila ďalšie dôkazy, tak viaceré odborné lekárske vyšetrenia
a správy z nich už boli súčasťou administratívneho spisu a boli predmetom posudzovania v rámci

prvostupňového a druhostupňového konania. Žalovaný ďalej vymenoval odborné lekárske nálezy
priložené k žalobe, ktoré administratívny spis žalobkyne neobsahoval, a preto neboli predmetom
posudzovaniavrámciprvostupňovéhoadruhostupňovéhokonania,pretožežalobkyňounebolidoložené
do administratívneho konania.

32. Žalovaný ďalej popísal, že zákon č. 447/2008 Z. z. rozoznáva pre účely kompenzácie lekársku
posudkovú a sociálnu posudkovú činnosť. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok
a výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver. Príslušný orgán následne na základe
lekárskeho posudku a na základe posudkového záveru vypracováva komplexný posudok na účely
kompenzácie, ktorý je následne podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu.

33. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár a sociálnu posudkovú činnosť môže
vykonávať sociálny pracovník podľa osobitného predpisu, pričom sociálna posudková činnosť sa
vykonáva, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím.

34. Z medicínskeho hľadiska určovanie miery funkčnej poruchy, odborné posúdenie odkázanosti na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na účely zákona č. 447/2008 Z. z., ako aj
odkázanosti na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla podľa § 14 ods. 10 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. v nadväznosti na § 38 ods.
9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., a stanovenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu,

spadá výlučne do kompetencie posudkového lekára príslušného správneho orgánu, ktorý vychádza
z aktuálne predložených lekárskych nálezov, vyšetrení a správ, riadiac sa platnou legislatívou k
danej problematike a nie je viazaný návrhmi a odporúčaniami odborných lekárov, obvodných lekárov,
poprípade psychológov, rehabilitačných pracovníkov, a nie je viazaný ani návrhmi žiadateľov o peňažný
príspevok. Posúdenie jednotlivých druhov odkázanosti je výsledkom lekárskej posudkovej a sociálnej

posudkovej činnosti. Nejedná sa o právne posúdenie ale o vysoko špecializované odborné posúdenie
zdravotného stavu a z neho vyplývajúci sociálnych dôsledkov.

35. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nebola oboznámená s podkladmi rozhodnutia a nebolo jej umožnené
vyjadriť sa, v tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 33 ods. 2 Správneho poriadku a § 53 ods. 2

zákona č. 447/2008 Z. z., v zmysle ktorého sa ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku nevzťahuje
na konanie vo veciach kompenzácie. Preto podľa žalovaného nebolo povinnosťou správnych orgánov
vyzývať žalobkyňu, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrovala k jeho podkladom. V súvislosti s
podkladmi rozhodnutia, ktorými sú lekársky posudok a komplexný posudok, a s vylúčením § 33 ods. 2
Správneho poriadku samotný zákonodarca uvádza, že jeho zámerom nebolo obmedziť práva účastníka

správneho konania, nakoľko tieto sa zabezpečujú, avšak osobitným spôsobom.

36. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon č. 447/2008 Z. z. ustanovuje pre správny orgán viaceré povinnosti,
ako napríklad povinnosť posudkového lekára pozvať fyzickú osobu na osobné posúdenie zdravotného
stavu, ak o to ustanoveným spôsobom požiada, kde má možnosť informovať posudkového lekára o

subjektívnych a objektívnych ťažkostiach vyplývajúcich zo zdravotného stavu. Žalobkyňa teda mala
možnosť požiadať o osobnú účasť pri posudzovaní jej zdravotného stavu v zmysle § 11 ods. 10 zákona č.
447/2008 Z. z., kde mohla vyjadriť aj svoje námietky alebo nesúhlas s výsledkami lekárskej posudkovej
činnosti, čo však žalobkyňa nevyužila. Predmetom osobného posúdenia nie vyšetrovať a diagnostikovaťfyzickú osobu t. j. posudkový lekár z osobného posúdenia zdravotného stavu nevydáva nové odborné
lekárske nálezy ohľadne aktuálneho zdravotné stavu.

37. Taktiež v rámci sociálnej posudkovej činnosti má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej situácie. Záverom sociálnej posudkovej
činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo
všetkých oblastiach kompenzácie. Súčasne je správny orgán na základe žiadosti podanej ustanoveným
spôsobom povinný pred vypracovaním komplexného posudku prerokovať s fyzickou osobou sociálne

dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach kompenzácie a navrhované druhy peňažných
príspevkov na kompenzáciu v zmysle § 55 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. Ani toto svoje právo
žalobkyňa nevyužila.

38. Podľa názoru zákonodarcu vyššie uvedené postupy a povinnosti sú naplnením práva účastníka
konania vyjadrovať sa k predmetným podkladom rozhodnutia, ale aj k spôsobu ich zisťovania a k

návrhom riešenia.

39. Žalovaný ešte poukázal na to, že bola vykonaná sociálna posudková činnosť dňa 17.08.2022 a
výsledkom je posudkový záver č. ZA1/OPPnKTZPaPČ/SOC/2022/96362,č. z. 2022/420520, ktorého
obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,

ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou
bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých oblastiach. Tu mala žalobkyňa možnosť
vyjadriť svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie, čo aj urobila. V rámci posudkového
záveru žalobkyňa uviedla, že čo sa týka mobility, jej chôdza je samostatná, na dlhšie vzdialenosti nosí
jednu francúzsku barlu, fyzická výkonnosť je u nej obmedzená - slabosť, ďalej uviedla, že sa prepravuje

autom, šoféruje sama. Spojmi necestuje, nakoľko jej to nerobí dobre na psychiku. Na osobný pohovor
na prvostupňový orgán, a to za účelom spísania posudkového záveru, žalobkyňa prišla sama, doviezla
sa autom (vlastní vodičské oprávnenie). Taktiež uviedla, že je plne orientovaná (miestom, časom,
situáciou,osobou),jejstavnevyžadujedohľadataktiežoblasťkomunikácie(dorozumievania)niejeunej
narušená. Podľa žalovaného tak žalobkyňa nebola v nijakom smere ukrátená na svojich procesných

právach.

40. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nebolo riadne vykonané dokazovanie, tak podľa žalovaného
neuviedla dôvody, prečo považuje vykonané dokazovanie za nedostatočné. Táto námietka je
všeobecným konštatovaním bez bližšej špecifikácie.

41. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ani tieto námietky žalovaný neuznal za
dôvodné. Podľa žalovaného v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí a v lekárskom posudku a
komplexnom posudku, ktoré sú jeho podkladom, dôsledne, logicky a zrozumiteľne odôvodnil svoj záver,

prečo žalobkyni nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Žalovaný vychádzal zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a túto námietku považoval za neopodstatnenú.

42. K námietkam o porušení práva stanoveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd žalovaný uviedol, že žalobkyňa požiadala o
poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla. Prvostupňový orgán rozhodnutím žiadosti nevyhovel a
peňažný príspevok nepriznal. Žalobkyňa podala odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou
žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Proti

rozhodnutiu žalovaného žalobkyňa podala správnu žalobu a je teda zrejmé, že nedošlo k porušeniu
práva žalobkyne podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Skutočnosť, že žalobkyňa má iný názor na
posúdenie veci ako uviedli orgány verejnej správy v ich rozhodnutiach ešte neznamená, že žalobkyňa
bola ukrátená na svojich právach uvedených v Ústave SR a že rozhodnutie bolo nespravodlivé.

43. K citovanému čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd žalovaný
uviedol, že tu je stanovený záväzok Slovenskej republiky prijať opatrenia v prípade garancie práva
na spravodlivý proces a tento článok neupravuje posudzovanie, navrhnutie a následné poskytovanie
peňažných príspevkov na kompenzáciu. Uvedený dohovor bol ratifikovaný Slovenskou republikoua touto ratifikáciou Slovenská republika prijala záväzky vyplývajúce z tohto dohovoru, pričom ich
transformovala do konkrétnych zákonných predpisov. V tomto prípade postupoval žalovaný v intenciách
platných vnútroštátnych zákonných predpisov, ktoré uvedenú problematiku upravujú.

44. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej nebol doručený lekársky posudok zo dňa 19.12.2022 a bol
jej doručený iba druhostupňový komplexný posudok zo dňa 05.01.2023, a to až s druhostupňovým
rozhodnutím, tak žalovaný odkázal na ustanovenia § 55 ods. 6 a 13 zákona č. 447/2008 Z. z. Uviedol,
že v tomto prípade podkladom rozhodnutia bol v zmysle platnej legislatívy komplexný posudok, a preto

spolu s druhostupňovým rozhodnutím bol doručený žalobkyni komplexný posudok. Ďalej uviedol, že
zákonomurčenýokruhosôbmáprávnynároknainformácietýkajúcesapriebehuavýsledkovsprávneho
konania a na účely tohto Správny poriadok v § 23 ods. 1 zakotvuje právo, podľa ktorého môžu účastníci
konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a
dostať kópie spisov. Žalobkyňa teda mala v zmysle platnej legislatívy kedykoľvek právo nahliadnuť do
administratívneho spisu a oboznámiť sa s lekárskymi posudkami, pričom túto možnosť nevyužila.

45. Na vysvetlenie žalovaný uviedol, že podľa § 15 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. komplexný posudok
sa nevypracováva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej
ako 50 %. Podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. platí, že ak je miera funkčnej poruchy fyzickej
osoby menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde

o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. Podľa § 55 ods. 8
zákona č. 447/2008 Z. z. ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím, tak len v tomto prípade je lekársky posudok podkladom na rozhodnutie
o peňažnom príspevku na kompenzáciu.

46. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že sa správny orgán nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými
v odvolaní, tak podľa žalovaného dostala odpoveď na všetky odvolacie námietky a bolo naplnené právo
žalobkyne na spravodlivé odvolacie konanie.

47. Žalovaný na základe uvedenej argumentácie navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobkyne

zamietol.

Doplnenie správnej žaloby a návrh na prerušenie konania

48. V podaní doručenom správnemu súdu dňa 27.03.2024 žalobkyňa doplnila správnu žalobu s

tým, že opätovne namietala nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci v rozpore s
obsahom administratívneho spisu a bez opory v ňom, a tiež nesprávne právne posúdenie. Uviedla, že
predložila množstvo svojich lekárskych záznamov datovaných spred vydania napadnutého rozhodnutia
žalovaného, s ktorými sa však žalovaný ani jeho posudkový lekár žiadnym spôsobom nevysporiadali.
Všetky tieto lekárske správy mali byť súčasťou posudkového spisu a posudkový lekár ich mal vo svojom

posudku zohľadňovať, čo sa nestalo. Žalobkyňa sama dokladala aj do odvolacieho konania viaceré
v tom čase aktuálne lekárske správy, pričom má za to, že predložila všetky lekárske správy, ktoré
sa jej týkali a ktoré od nej žalovaný vyžadoval. Ak sa niektoré z nich v obsahu administratívneho
spisu nenachádzajú (čo žalobkyňa nevie posúdiť), je to v dôsledku nedbalého a zmätočného vedenia
spisu na strane orgánov verejnej správy. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že vraj

žalobkyňa nedoložila aktuálne psychiatrické vyšetrenie, ale psychiatrické vyšetrenie z 30.09.2022, ktoré
už mal posudkový lekár k dispozícii, uvedené tvrdenie žalovaného nezodpovedá skutočnosti. Žalobkyňa
doručila žalovanému v rámci odvolacieho konania aj lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia u
C. C. D. zo dňa 25. 11.2022, ktorú priložila tiež k správnej žalobe, pričom v tejto lekárskej správe sa
jednoznačne uvádza, že žalobkyňa má „soc. fobické prejavy aj v dopr. situáciách s obmedzeniami v

bežnom živote“; uvedené je konštatované aj v neskoršej lekárskej správe C. C. D. zo psychiatrického
vyšetrenia žalobkyne zo dňa 20.01.2023 (taktiež v čase pred vydaním napadnutého rozhodnutia
žalovaného). Ak sa lekárska správa zo psychiatrického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 25.11.2022 v
administratívnom spise nenachádza, napriek tomu, že žalobkyňa ju žalovanému v rámci odvolacieho
konania predložila, musela sa táto u žalovaného „stratiť“, čo je však na zodpovednosti žalovaného a

čo samo osebe predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže zistený skutkový stav
nemá oporu v obsahu administratívneho spisu.49. Žalovaný podľa žalobkyne zjavne ani neviedol a nepredložil správnemu súdu administratívny spis v
podobe úplného, žurnalizovaného originálneho zväzku listín týkajúceho sa danej veci, vrátane originálov
dokladov o doručení rozhodnutí. O takúto judikatúrou vyžadovanú podobu administratívneho spisu

nejde, ak spis netvorí zväzok listín, keďže každá listina sa v spise nachádza osobitne bez toho, aby
boli jednotlivé listiny administratívnym orgánom zviazané a chronologicky zoradené. Takýto spôsob
vedenia administratívneho spisu zo strany žalovaného teda ani neumožňuje zachovať a garantovať
neporušenosť a kompletnosť spisu počas jeho manipulácie v administratívnom a súdnom konaní, ako
aj identifikovať, či napadnuté rozhodnutia mali svoj základ v obsahu spisu, resp. či správnemu súdu bol

predložený kompletný administratívny spis (bod 24 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9 Sžsk 124/2017 zo dňa 26. septembra 2018).

50. Žalobkyňa uviedla, že účelom osobnej asistencie je aktivácia, podpora sociálneho začlenenia osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať
plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít (bod

50 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžsk 38/2020 zo dňa 24.02. 2021).

51. Prvostupňový komplexný posudok posudkového lekára z 26.08.2022, aj druhostupňový komplexný
posudok posudkového lekára z 05.01.2023, ktoré boli mechanicky prevzaté v napadnutých
rozhodnutiach,neobsahujúuvedenie(konkretizáciu)žiadnychkonkrétnychpodkladov,najmälekárskych

správ týkajúcich sa žalobkyne, z ktorých posudkoví lekári pri ich vypracovaní vychádzali, a už
vonkoncom ich náležité vyhodnotenie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Závery komplexných
posudkov vyznievajú ako dané vopred a bez ohľadu na objektívne lekárske zistenia. Len posudok,
ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa,
obsahujúci logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom

zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre
rozhodnutie o žiadosti.

52. Posudkoví lekári, ale po nich ani samotný žalovaný ako orgán, ktorý má právomoc rozhodovať vo
veciach peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, sa vôbec žiadnym

spôsobom nevysporiadali s konkrétnymi lekárskymi správami, najmä od psychiatričky C. C. D., Fakultná
nemocnica s poliklinikou Žilina, a nezohľadnili ich obsah. Ošetrujúca lekárka uviedla priamo v rámci
objektívnych psychiatrických záverov, že žalobkyňa má „soc. fobické prejavy aj v dopr. situáciách s
obmedzeniami v bežnom živote“. Žalobkyňa bola v minulosti účastníčkou dopravnej nehody, pričom
aj vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu výslovne namietla, že „jasne môj ošetrujúci

lekár poukázal na to, že cestovanie hromadnou dopravou mi spôsobuje psychické problémy“, k čomu
žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadne stanovisko. Minimálne o lekárskej správe zo dňa
30.09.2022 sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrajovo (bez jej vecného vyhodnotenia) zmieňuje,
preto ňou pred vydaním napadnutého rozhodnutia musel disponovať.

53. Ak sa posudkoví lekári domnievali, že uvedený opakovane zaujatý záver odbornej lekárky C.
D. je nesprávny, mali ho preskúmateľným, zrozumiteľným a medicínsky akceptovateľným (lege artis)
spôsobom spochybniť resp. vyvrátiť, čo sa však nestalo. V záujme riadneho zistenia skutkového
stavu veci a rozporov medzi stanoviskami posudkových lekárov žalovaného a závermi psychiatričky
C. C. D. mali posudkoví lekári, keď už odmietali žalobkyňu osobne vyšetriť, minimálne si vyžiadať

potrebnú súčinnosť vo veci posúdenia zdravotného stavu žalobkyne od C. D. (prípadne aj od iného
špecializovaného lekára – psychiatra; priamo z § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva
pre posudkových lekárov povinnosť spolupracovať aj s lekárom so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore) a v prípade pretrvávajúcich rozporov malo byť žalovaným nariadené znalecké
dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria, aby bolo možné

objektívne a presvedčivo verifikovať zdravotný stav žalobkyne z hľadiska jej odkázanosti na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom.

54. Na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžsk 89/2017 zo dňa 30.05.2018
možno navyše konštatovať, že ak mal žalovaný pochybnosti o správnosti diagnostického záveru

vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu špecializovaného lekára (a považoval za potrebné
overiť objektívnosť alebo úplnosť tohto diagnostického záveru), mal vykonať posúdenie zdravotného
stavu v prítomnosti žalobkyne. Za účelom riadneho posúdenia zdravotného stavu ju mal v zmysle § 11
ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. predvolať a vykonať posúdenie v jej prítomnosti (aj keby o to prípadnevýslovne nepožiadala), čím by vylúčil pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z
predložených lekárskych nálezov.

55. Strohý záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, prevzatý od posudkového lekára žalovaného, že
žalobkyňa „nespĺňa legislatívne podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože nemá dokumentovanú ťažkú poruchu
mobility“, nemôže obstáť. Záver opakovane konštatovaný psychiatričkou, že žalobkyňa má sociálne
fobické prejavy v dopravných situáciách s prejavmi v bežnom živote, nemôže zostať nepovšimnutý z

hľadiska posúdenia jej odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle
§ 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. a v takejto situácii neprichádza do úvahy, že žalobkyňa „nie je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko je schopná na rovnakom
základe s ostatnými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti sa prepravovať prostriedkami
verejnej hromadnej dopravy osôb“. Sociálna fóbia pri cestovaní verejnou hromadnou dopravou vylučuje
žalobkyňu z rovnakého základu pre bezproblémové prepravovanie sa žalobkyne pri rešpektovaní

jej prirodzenej dôstojnosti prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb v porovnaní s ostatnými
fyzickými osobami.

56. Treba tiež zdôrazniť, že interpretácia a aplikácia ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008
Z. z. zo strany žalovaného je prejavom neprípustného formalizmu lipnúceho na striktne doslovnom

výklade predmetného zákonného ustanovenia, bez zohľadnenia jeho zmyslu a účelu. Najvyšší súd SR
už v minulosti v rozsudku sp. zn. 7 Sžso 22/2016 zo dňa 25.04.2018 inštruoval žalovaného, že má
pristupovať k výkladu ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. spôsobom, ktorý eliminuje
možné pochybnosti o jeho formalizme, sledujúc účel zákona č. 447/2008 Z. z. vymedzený tak, že
„základným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na
uspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti,
minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba
schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.“

57. Nie je akceptovateľné, aby odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného obsahovalo v
podstate len citáciu obsahu komplexného posudku posudkového lekára bez vyhodnotenia podkladov
samotným orgánom verejnej správy – žalovaným. Rozhodnutie správneho orgánu vo veciach sociálnych
musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na
jeho odôvodnenie a nie na obsah posudkov, ktoré sú iba podkladom rozhodnutia. Ako vyplýva napr. z

rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžsk 160/2018 zo dňa 30.10.2019 (bod 22 odôvodnenia), nie je
postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený
záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné, aby správny orgán
náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie
konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa posudok zakladá. Je vecou správneho orgánu

vyžadovať, aby lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie, boli po obsahovej
stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov
samotného správneho orgánu. V súdenej veci tieto kritériá splnené neboli.

58. Hoci aj v danom prípade ide o fakultatívny príspevok a právny nárok na jeho priznanie nevzniká,

neznamená to, že rozhodnutie správneho orgánu môže byť svojvoľné. Zákon stanovuje kritériá pre
poskytovanie jednotlivých príspevkov a rozhodnutie o priznaní či nepriznaní príspevku nie je vecou
voľnej úvahy správneho orgánu, ale nepriznanie príspevku musí byť riadne odôvodnené nesplnením
zákonnej podmienky (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžsk 37/2017 zo dňa 18.07.2018,
bod 11 odôvodnenia).

59. Navyše pokiaľ sa na strane 2 napadnutého rozhodnutia poukazuje na „lekársky posudok Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov
na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, číslo spisu: ZA1/OPPnKTZPaPČ/SOC/2022/96362,
č.z. 2022/405283 zo dňa 03. 08. 2022 spolu s posudkovým záverom číslo: ZA1/OPPnKTZPaPČ/

SOC/2022/96362, č. z. 2022/420520 zo dňa 17. 08. 2022“, takýto lekársky posudok nebol žalobkyni
doručený nikdy, ani spolu s rozhodnutím (čo je samo osebe v rozpore aj s výslovným znením § 55 ods.
13 zákona č. 447/2008 Z. z.), a žalobkyňa s ním nebola oboznámená ani žiadnym iným spôsobom.60. Čo sa týka jednej zo žalobných námietok v správnej žalobe o nevytvorení možnosti žalobkyni zo
strany správnych orgánov oboznámiť sa pred vydaním rozhodnutí s ich podkladom, so spôsobom jeho
zistenia a vyjadriť sa k nemu, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, pokiaľ by sa malo ustanovenie § 55

ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. vykladať tak, že toto výslovne vylučuje oboznámenie účastníka konania
zo strany správneho orgánu s komplexným posudkom alebo lekárskym posudkom, ktorý je podkladom
rozhodnutia správneho orgánu, pred vydaním tohto rozhodnutia, a ukladá (a umožňuje) správnemu
orgánu doručiť účastníkovi konania taký posudok vždy až spolu s už vydaným rozhodnutím (s tým, že
iný výklad tohto ustanovenia zároveň nie je možný), v takom prípade sa musí dospieť k záveru, že

ustanovenie § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. je v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a pre prípad, ak by správny súd vyhodnotil, že postup orgánov verejnej správy v
tejto súvislosti bol zákonný práve so zreteľom na ustanovenie § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z.,
žalobkyňa navrhuje, aby správny súd toto konanie podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho
poriadku prerušil a podal návrh Ústavnému súdu SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)
Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 55 ods. 13 prvej vety zákona č. 447/2008 Z. z. s

čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

61. K doplneniu dôvodov správnej žaloby a k návrhu žalobkyne na prerušenie konania sa žalovaný
nevyjadril.

Predchádzajúce súdne konanie

62. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,
v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne z Krajského súdu v Banskej

Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
V dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp.
zn. 27Sa/4/2023, bolo vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) pod sp. zn.
ZA – 27Sa/4/2023.

63. O správnej žalobe žalobkyne rozhodol správny súd rozsudkom sp. zn. ZA-27Sa/4/2023 z dňa
30.04.2024, ktorým výrokom I. návrh na prerušenie konania zamietol, výrokom II. rozhodnutie
žalovaného Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na
kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/1625 zo dňa
23. januára 2023 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a výrokom III. rozhodol o nároku

na náhradu trov konania a žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

64. Správny súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti správnej žaloby a rozhodnutie žalovaného
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení platnom

a účinnom do 30.06.2023, s poukazom na intertemporálne ustanovenie § 493e (ďalej „Správny súdny
poriadok“, alebo len „SSP“) a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny
súd nedospel k záveru, že žalovaný a orgán verejnej správy 1. stupňa vec nesprávne právne posúdili
a u žalobkyne boli splnené podmienky pre žiadaný kompenzačný príspevok, ale vytkol žalovanému,
že v lekárskych a komplexných posudkoch nie je preskúmateľne odôvodnené a žalobkyňa nedostala

vyčerpávajúcu a preskúmateľnú odpoveď, prečo u nej diagnostikované psychické ochorenie s fobickými
prejavmi nie je neovládateľným a nepredvídateľným správaním a teda nespĺňa podmienku uvedenú v
§ 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. (pričom nebolo sporné, že neboli dokumentované prejavy
agresivity). Súd v rozsudku vyslovil záver, že z posudkov nemožno zistiť, či lekárske správy objektivizujú
okolnosť, že žalobkyňa bola účastníkom dopravnej nehody a trpí posttraumatickou stresovou poruchou

a nie je ani vyhodnotený ich vplyv na jej odkázanosť. Správny súd však nezistil nesúlad ustanovenia
§ 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. s čl. 46 ods.1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorý žalobkyňa tvrdila, a preto zamietol jej návrh na prerušenie konania. Správny súd vyhodnotil ako
nedôvodné žalobné námietky žalobkyne o tom, že bolo porušené jej právo na primerané hmotné
zabezpečenie s odkazom na čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Taktiež pokiaľ žalobkyňa namietala, že pred

rozhodnutím nebola oboznámená s komplexným posudkom a osobitne s lekárskym posudkom, že
jej komplexné posudky boli doručené až spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy 1. stupňa
asrozhodnutímžalovaného,ažejejlekárskeposudkynebolidoručenévôbec,anitietonámietkysprávny
súd nepovažoval za dôvodné. Na základe § 11 ods. 9 a 10 zákona č. 447/2008 Z. z. považoval správnysúd za nedôvodnú aj námietku, že žalobkyňa nebola prizvaná na hodnotenie zdravotného stavu, pretože
posudkový lekár to nepovažoval za potrebné a sama o to nepožiadala. Pokiaľ žalobkyňa namietala
prevzatie záverov z komplexných posudkov do odôvodnenia rozhodnutí, aj tieto námietky správny súd

vyhodnotil ako nedôvodné. Správny súd napokon neuznal za dôvodnú ani žalobnú námietku o tom,
že žalovaný a orgán verejnej správy 1. stupňa neviedli žurnalizovaný administratívny spis, pretože
správnemu súdu boli predložené administratívne spisy riadne žurnalizované – pevne spojené listiny
zoradené chronologicky.

65. Voči rozsudku správneho súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 7Ssk/73/2024 zo dňa 28.05.2025,
ktorým rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-27Sa/4/2023-110 zo dňa 30. apríla 2024
podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil vo výrokoch II. a III. a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

66. Správny súd, viazaný právnym názorom vysloveným kasačným súdom v rozsudku sp. zn.

7Ssk/73/2024 zo dňa 28.05.2025 (§ 469 SSP) vec po vrátení veci nanovo právne posúdil v rozsahu,
vktorommubolaveckasačnýmsúdomvrátená.Vrozsudkukasačnýsúdvyslovilzáver,ženiejesprávny
záver správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP
nepreskúmatreľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

67. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie a ani správny súd nezistil
dôvody, pre ktoré by vec bolo potrebné prejednať na pojednávaní, preto rozsudok vo veci verejne
vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený

dňa 02.07.2025. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli
správneho súdu od 25.06.2025 do 03.07.2025.

68. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktorým nebol žalobkyni priznaný

peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla. Správna žaloba žalobkyne je správnou žalobou v sociálnej veci (§ 199
ods. 1 písm. c) Správneho súdneho priadku), pri ktorej sa neuplatňuje koncentračná zásada (vyjadrená v
§62ods.1Správnehosúdnehoporiadku),čovyplývaz§203ods.1Správnehosúdnehoporiadku.Preto
správny súd prihliadol na doplnenie a rozšírenie správnej žaloby žalobkyne prednesené po uplynutí

lehoty na podanie správnej žaloby. Zároveň správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý
ich vydaniu predchádzal, aj nad rozsah a dôvody správnej žaloby (§ 134 ods. 1 a 2 písm. d) a § 203
ods. 2 Správneho súdneho poriadku).

69. Správny súd sa s návrhom žalobkyne na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b)
Správneho súdneho poriadku vysporiadal v rozsudku sp. zn. ZA-27Sa/4/2023 zo dňa 30.04.2024 a
návrh žalobkyne na prerušenie konania výrokom I. rozsudku zamietol podľa § 162 ods. 3 Civilného
sporového poriadku v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku. Zrušujúcim rozsudkom kasačného
súdu sp. zn. 7Ssk/73/2024 zo dňa 28.05.2025 výrok I. rozsudku správneho súdu, ktorým bol zamietnutý

návrh žalobkyne na prerušenie konania, nebol dotknutý.

70. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.; Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu

a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať
dovozidlaverejnejhromadnejdopravyosôb,udržaťsavňompočasjazdyavystupovaťzvozidlaverejnej
hromadnej dopravy osôb,
b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo
nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo

c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.71. Podľa § 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z.; Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla, ak je

a) odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa §
38 ods. 9 písm. a) alebo
b) fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b).

72. Podľa § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.; Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky

osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na
prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva
a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske
aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy,
ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú

zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového
vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
má určený individuálny študijný plán, alebo
b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu
alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri

hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

73. Vzhľadom na žalobné body obsiahnuté v správnej žalobe žalobkyne, ešte pred podrobnejším
skúmaním a zaoberaním sa dôvodnosti každej zo žalobných námietok osobitne v rozsahu, v ktorom
bol prvotný meritórny rozsudok kasačným súdom zrušený a vec vrátená správnemu súdu na opätovné

preskúmanie, považuje správny súd za potrebné vo všeobecnej rovine uviesť nasledujúce skutočnosti :

74. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovaného a úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, ako správneho orgánu 1. stupňa, o nepriznaní peňažného príspevku na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona č. 447/2008 Z. z. možno tento príspevok
poskytnúť ťažko zdravotnej postihnutej osobe, ktorá je odkázaná na kompenzáciu týchto výdavkov.
Podľa § 14 ods. 10 tohto zákona je na kompenzáciu týchto výdavkov fyzická osoba odkázaná vtedy, ak je
buď a) odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom [a využíva ho na aktivity podľa
§ 38 ods. 9 písm. a)] alebo b) fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm.

b), t. j. je zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, alebo
sa jej poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.
Žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. s mierou
funkčnej poruchy 50 %, no nie je zaradená do programu ani nepodliehala liečbe podľa § 38 ods. 9 písm.
b) tohto zákona, preto by jej sporný príspevok mohol byť priznaný len vtedy, ak by bola odkázaná na

individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 cit. zák.

75. Zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie v tomto type administratívneho konania sa vyznačuje
odlišnosťami oproti iným druhom administratívnych konaní (povahou najbližšie je konanie vo veci nároku
nainvalidnýdôchodokpodľazákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov,

ktoré má vlastnú procesnú úpravu a vylučuje aplikáciu Správneho poriadku). Tieto odlišnosti sú dané
povahou uplatňovaných nárokov a tým, že tu dochádza k hodnoteniu zdravotného stavu účastníka
konania na základe účastníkom predloženej zdravotnej dokumentácie a k šetreniu jeho sociálnej
situácie. Podstatou tohto administratívneho konania je zodpovedať, či fyzická osoba, ktorá si uplatňuje
nároknaniektorýzprostriedkovkompenzáciepodľazákonač.447/2008Z.z.(prípadnenároknapreukaz

osoby s ŤZP alebo parkovací preukaz), je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a aké
prostriedky kompenzácie sa jej navrhujú (Podľa § 2 zákona č. 447/2008 Z.z. kompenzácia sociálneho
dôsledkuťažkéhozdravotnéhopostihnutiajezmierneniealeboprekonaniesociálnehodôsledkuťažkého
zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona
alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto

zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého
zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného
postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za
rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.Ťažkézdravotnépostihnutiejezdravotnépostihnutiesmieroufunkčnejporuchynajmenej50%. Funkčná
porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností
fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako

12 mesiacov.)

76. Z ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že v tomto druhu administratívneho konania sa
uplatňujúšpecifickéčiastkovéprocesnépostupy,ktorésúodôvodnenépredmetomriešenejproblematiky
(najmä pokiaľ ide o zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie). Podstatnými otázkami, ktoré je potrebné

pri uplatňovaných nárokoch podľa zákona č. 447/2008 Z. z. vyriešiť je, či ide o fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím a aké prostriedky kompenzácie sa navrhujú na kompenzovanie sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktorým je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu
jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia prekonať sama. Za účelom zistenia, či ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným

postihnutím a či je potrebné kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, je
potrebné vyriešiť aj otázky medicínskeho charakteru.

77. Zákon č. 447/2008 Z. z. v § 10 definuje posudkovú činnosť, ktorou sa na účely kompenzácie,
preukazu a parkovacieho preukazu rozumie lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

Podľa § 10 ods. 2 zákona č.447/2008 Z. z. posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného
orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva,
architektúry, ergoterapie a pomôcok. V § 11 zákon č. 447/2008 Z. z. vymedzuje obsah lekárskej
posudkovej činnosti, ktorou je aj hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch,
ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, určovanie miery funkčnej poruchy, posudzovanie

sociálnychdôsledkovvoblastiachkompenzácii,ktorémáfyzickáosobavdôsledkuťažkéhozdravotného
postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, posudzovanie jednotlivých
druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie fyzickej schopnosti
a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, posudzovanie fyzickej schopnosti
a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť súhlas podľa § 40 ods. 6

a posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane
detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§
11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.). Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. vykonáva lekársku
posudkovú činnosť posudkový lekár príslušného orgánu a podľa ods. 3 tohto ustanovenia posudkový
lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely

parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej
osoby vykonávať opatrovanie a posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. je účastník konania oprávnený predložiť
ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, nad rámec požadovaného lekárskeho nálezu podľa § 11 ods. 3 tohto

zákona, a posudkový lekár musí aj túto dokumentáciu zohľadniť. V zmysle § 11 ods. 3 zákona č.
447/2008 Z.z. posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu, ktorý sa považuje za aktuálny,
ak nie je starší ako 6 mesiacov (§ 11 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.), a zároveň je oprávnený
vychádzať aj zo staršieho lekárskeho nálezu, ak je zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým
poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od liečby nemožno očakávať zlepšenie (§ 11 ods.

8 zákona č. 447/2008 Z. z.). Zákon zveruje posudkovému lekárovi zvážiť potrebu prizvania fyzickej
osoby- účastníka konania na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má posudkový lekár pochybnosti
o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného
lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, alebo ak je potrebné
overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru, pričom v ostatných prípadoch môže vykonať

posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Posudkový lekár je povinný
prizvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak táto o to písomne požiada alebo požiada
podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom (§ 11
ods. 9 a 10 zákona č. 447/2008 Z. z.). Zákon stanovuje aj náležitosti lekárskeho posudku, ktorý je
výsledkom lekárskej posudkovej činnosti a ktorý má obsahovať mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, či

ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu,
ak zákon neustanovuje inak (§ 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z.).78. V § 13 zákon č. 447/2008 Z. z. definuje sociálnu posudkovú činnosť, ktorou je posudzovanie
individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie rodinného
prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje

začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, posudzovanie všetkých
druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a navrhovanie
kompenzácií v jednotlivých oblastiach (§ 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.). Sociálna posudková
činnosť sa vykonáva len v tom prípade, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím v lekárskom posudku a túto sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny

pracovník príslušného orgánu (§ 13 ods. 2 a 3 zákona č. 447/2008 Z. z.). Podľa § 13 ods. 5 zákona č.
447/2008 Z. z. sa sociálna posudková činnosť vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie,
pričom táto sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle
zdržiava. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. posudzovanie individuálnych predpokladov

fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie jej schopnosti a úsilia
riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením a podľa § 13 ods. 7 zákona č. 447/2008
Z. z. posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa
najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Podľa § 13 ods. 8 zákona
č. 447/2008 Z. z. posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok
bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu. Výsledkom
sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, a návrh

kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.

79. Na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru vypracuje príslušný orgán komplexný
posudok na účely kompenzácie v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý obsahuje
mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálne

dôsledkyťažkéhozdravotnéhopostihnutiavovšetkýchoblastiachkompenzácie,návrhdruhupeňažného
príspevku na kompenzáciu, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na sprievodcu, vyjadrenie, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí
posudkový lekár, a odôvodnenie komplexného posudku. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z.

komplexný posudok stráca platnosť, ak je vypracovaný nový komplexný posudok alebo nový lekársky
posudok ako podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť; príslušný orgán uvedie túto skutočnosť v novom komplexnom posudku alebo
v novom lekárskom posudku.

80. Z uvedených ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že administratívne konanie týkajúce
sa nárokov upravených v zákone č. 447/2008 Z. z. začína na základe návrhu fyzickej osoby –
žiadosti žiadateľa. Zároveň podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. je práve účastník
konania – fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu
a parkovacieho preukazu – povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného

príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. Je teda na účastníkovi konania aké dôkazy
predloží ako podklad pre výkon lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti a aké skutočnosti uvedie.
Aj z ust. § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že posudkový lekár vychádza z aktuálneho
lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na
účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie

a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím udeliť súhlas podľa § 40 ods. 6, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1. Je oprávnením
žiadateľa predložiť aj ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorú potom posudkový lekár posúdi a zohľadní
v lekárskom posudku (§ 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.). Je teda prioritne na účastníkovi konania,
aby predložil všetky dôkazy – najmä zdravotnú dokumentáciu, ktorá je predmetom posudzovania

posudkovým lekárom. Rozsah vyhodnocovaných podkladov preto ovplyvňuje miera aktivity účastníka
konania. Zo zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že vzhľadom na charakter posudzovaných otázok
pre rozhodovanie o nárokoch podľa zákona č. 447/2008 Z.z. sa toto administratívne konanie vyznačuje
osobitýmpostupomprizabezpečovanípodkladovprerozhodnutie,keďsavykonávalekárskaposudkováčinnosť posudkovým lekárom, ktorý vyhotoví lekársky posudok a v prípade, že fyzická osoba je uznaná
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (teda s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %)
vykonásaajsociálnešetrenie,výsledkomktoréhojeposudkovýzáver.Nazákladeuvedenýchpodkladov

– lekárskeho posudku a posudkového záveru sa vyhotovuje komplexný posudok, ktorý je podkladom
na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z..
Podľa § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je
lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol
vypracovaný a podľa § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho

posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad
na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze. Z uvedeného je
zrejmé, že podkladom pre rozhodnutie je predovšetkým komplexný posudok, ktorý v sebe obsahuje
závery lekárskeho posudku a posudkového záveru. Ak by ale žiadateľ nebol uznaný za osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, vychádza sa pri rozhodovaní o uplatňovaných nárokoch len z lekárskeho
posudku. Rovnako pri parkovacom preukaze možno vychádzať aj len z lekárskeho posudku. Lekársky

posudok a posudkový záver sa preberú do obsahu komplexného posudku, ktorý je spolu s rozhodnutím
orgánu verejnej správy 1. stupňa doručený účastníkovi konania. Účastník konania má právo podať proti
rozhodnutiuorgánuverejnejsprávy1.stupňaodvolanie,vktorommôženamietaťajzáverykomplexného
posudku a jeho podkladov. V rámci druhostupňového konania dochádza k vysporiadaniu sa s odvolaním
účastníka konania, pričom ak v rámci odvolacieho konania je vypracovaný komplexný posudok, tento je

účastníkovikonaniaopäťdoručenýsrozhodnutímodvolaciehoorgánu,protiktorémujeúčastníkkonania
oprávnenýpodaťsprávnužalobu.Idepritomosprávnužalobuvsociálnejveci,priktorejúčastníkkonania
nemusí byť zastúpený advokátom, konanie je oslobodené od súdnych poplatkov, dopĺňať a rozširovať
správnu žalobu možno až do rozhodnutia správneho súdu a správny súd nie je viazaný len námietkami
nezákonnosti obsiahnutými v správnej žalobe.

81. K žalobným námietkam žalobkyne o tom, že bolo porušené jej právo na primerané hmotné
zabezpečenie s odkazom na čl. 39 ods. 1 Ústavy SR správny súd uvádza, že tieto námietky nie sú
dôvodné.

82. Podľa čl. 39 ods. 1 až 3 Ústavy SR; (1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. (2) Primerané hmotné zabezpečenie
v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému
starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok. (3) Po
dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má

osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému
primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí
ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov.

83. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na závery rozhodnutia Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/31/2021 zo dňa 02.07.2021, v ktorom najvyšší správny súd vymedzil
podstatu systému sociálneho zabezpečenia. Ide o pomerne rozsiahlu časť z odôvodnenia uvedeného
rozhodnutia, avšak správny súd ju považuje za podstatnú, nakoľko ide o východiskové hľadiská,
z ktorých je potrebné pri prieskume správnou žalobou napadnutých rozhodnutí vychádzať. Systém
sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací

systém,systémštátnejsociálnejpodporyasystémsociálnejpomoci.Poisťovacísystémjepríspevkovým
systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom,
a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti,
v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok
na dávku má za predpokladu, že si platí poistné (prípadne za neho platí poistné štát – napríklad poistné

na starobné poistenie). V tomto systéme sa uplatňuje princíp zásluhovosti. Na rozdiel od uvedeného
systém štátnej sociálnej podpory je systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná
sociálna situácia, poskytnú sa štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa tu nevyžaduje
plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-
poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého

zabezpečenia pre všetkých, t.j. uplatňuje sa predovšetkým princíp rovnakosti. Systém štátnej sociálnej
pomoci vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o takzvané testované dávky poskytované
tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. V tomto
systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp potrebnosti. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomocia to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali
k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type sociálneho
systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si

nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných
zdrojov a je založený na preukázaní nielen jeho opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na
preukázaníchýbajúcejschopnostizabezpečiťsavlastnýmpričinením.Sociálnapomocjefinancovanázo
štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného
minima,ktoréjeupravenévzákoneč.601/2003Z.z.oživotnomminimeaozmeneadoplneníniektorých

zákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej osoby
predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze, ako aj poskytovanie
dávky a príspevkov podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ale predovšetkým aj výška peňažných príspevkov podľa zákona č. 447/2008 Z.z.
Z ústavného hľadiska možno túto problematiku subsumovať pod kategóriu základných práv a slobôd
druhej generácie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele, Druhej

hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré vyžadujú
skôr intervenciu štátu, než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie prvej),
a to za účelom zabezpečenia (v kontexte tam prejednávaného prípadu) predovšetkým materiálnej
stránky jednotlivca. V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky
uplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti

od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené sa
potom zásadne prejavuje v obsahu a rozsahu týchto práv. Z článku 51 ods. 1 Ústavy SR vyplýva, že
domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, 38 až 42 a 44 až 46 tejto ústavy sa možno len
v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte s článkom 39 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri

nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) a tiež, že každý, kto je v hmotnej núdzi,
má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok
(ods. 4), Ústava Slovenskej republiky splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie
upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. Medzi tieto zákony je potrebné zaradiť aj zákon č.
447/2008 Z. z., cieľom ktorého je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok
a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. V rámci tejto právnej úpravy sa kompenzujú sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, teda sa zmierňujú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia formou poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008
Z. z. alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého

zdravotného postihnutia podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je znevýhodnenie, ktoré má fyzická
osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného
postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu
ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

84. Aj z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že nie každá fyzická osoba
s ťažkým zdravotným postihnutím má automaticky nárok na priznanie toho – ktorého peňažného
príspevku a že týmto spôsobom štát v žiadnom prípade nezasahuje do ochrany a postavenia osoby
so zdravotným postihnutím. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom
s ťažkým zdravotným postihnutím a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti,

keďže by bolo neúnosné, aby štát na základe univerzálnej a absolútnej solidarity garantoval
poskytovanie peňažných príspevkov, prípadne ďalších výhod plynúcich z tohto zákona, v absolútne
všetkých prípadoch, t. j. systémom „každému a vo všetkom“. Preto je na mieste vyhodnocovanie
splnenia zákonom č. 447/2008 Z.z. stanovených podmienok pre konkrétny kompenzačný prostriedok
a až dôsledkom splnenia týchto podmienok je vznik nároku na konkrétny kompenzačný prostriedok a to

v určitom zákonom vymedzenom rozsahu.

85. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že pred rozhodnutím nebola oboznámená s komplexným posudkom
a osobitne s lekárskym posudkom, že jej komplexné posudky boli doručené až spolu s rozhodnutím
orgánu verejnej správy 1. stupňa a s rozhodnutím žalovaného, a že jej lekárske posudky neboli doručené

vôbec, tieto námietky správny súd nepovažuje za dôvodné. Postup orgánov verejnej správy zodpovedal
právnej úprave zákona č. 447/2008 Z.z., pričom správny súd v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie
svojho rozhodnutia v predchádzajúcej časti v bodoch 74. až 80., kde zdôrazňoval špecifiká tohto
druhu administratívneho konania (vyhodnotenie zdravotného stavu na základe podkladov predloženýchúčastníkom konania s tým, že ide o odbornú lekársku činnosť, pri zohľadnení skutočnosti, že komplexný
posudok obsahuje závery lekárskeho posudku aj posudkového záveru, že pri sociálnom šetrení je
žiadateľ o kompenzáciu priamo účastný (pri tých prostriedkoch kompenzácie, pri ktorých sa vykonáva

aj sociálne šetrenie), môže sa vyjadriť a opísať svoju situáciu, ako aj pri zohľadnení ustanovenia
§ 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. (podľa ktorého posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú
osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada
podanímžiadostielektronickýmiprostriedkamipodpísanejzaručenýmelektronickýmpodpisom)ataktiež
ustanovenia § 55 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. (podľa ktorého príslušný orgán pred vypracovaním

komplexného posudku podľa § 15 ods. 1 prerokuje s fyzickou osobou, ktorá žiada o peňažný príspevok
na kompenzáciu, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach kompenzácie a
navrhovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu, ak o takéto prerokovanie požiadala písomne
alebo podala žiadosť elektronickými prostriedkami podpísanú zaručeným elektronickým podpisom), ako
aj pri zohľadnení toho, že účastník konania má možnosť obrany proti záverom posudkov (ktoré sú
podkladom rozhodnutí) cestou riadneho opravného prostriedku a napokon aj cestou správnej žaloby).

86. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/122/2018
zo dňa 30.10.2019, správny súd konštatuje, že v tejto veci sa jednalo o odlišnú vec a išlo o oboznámenie
sa s inými podkladmi rozhodnutia ako vo veci žalobkyne, konkrétne so znaleckým posudkom, ktorý
účastníkovi konania nebol sprístupnený a ktorý bol rozhodujúcim dôkazom v konaní, v ktorom bola

účastníkovi konania uložená povinnosť vrátiť rozdiel poskytnutého peňažného príspevku (medzi výškou
poskytnutého peňažného príspevku na úpravu rodinného domu, nájazdová rampa, kompletná vstupná
brána, a výškou peňažného príspevku určeného na základe dokladu o cene vykonanej úpravy rodinného
domu).

87. Za nedôvodnú správny súd považuje aj žalobnú námietku o tom, že žalobkyňa nebola prizvaná na
hodnotenie zdravotného stavu posudkovým lekárom. V tejto súvislosti správny súd opätovne akcentuje
dikciu § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., v zmysle ktorej posudkový lekár môže predvolať fyzickú
osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru
vyplývajúcehozpredloženéholekárskehonálezu,odbornéholekárskehonálezulekárasošpecializáciou

v príslušnom špecializačnom odbore alebo z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej
zdravotnej knižke fyzickej osoby alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického
záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej
fyzickej osoby. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár je povinný pozvať
fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo

požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.
Z citovaných ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že posudkový lekár je oprávnený vykonať
posúdenie zdravotného stavu účastníka konania bez jeho prítomnosti a v jeho prítomnosti je povinný
vykonať posúdenie zdravotného stavu len v tom prípade, ak o to účastník konania výslovne požiada.
Posudkový lekár nedospel k potrebe vykonať posúdenie zdravotného stavu v prítomnosti žalobkyne

(ide o kompetenciu posudkového lekára túto otázku vyhodnotiť) a žalobkyňa sama o posúdenie jej
zdravotného stavu v jej prítomnosti nepožiadala. Preto v tomto smere neboli zistené také vady v postupe
orgánov verejnej správy, ktoré by boli v rozpore s dotknutými ustanoveniami zákona č. 447/2008 Z.z.
a ktoré by mohli mať za následok zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

88. Pokiaľ žalobkyňa namietala prevzatie záverov z komplexných posudkov do odôvodnenia rozhodnutí,
tieto námietky taktiež nie sú dôvodné. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na
závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/39/2021 zo dňa 15.03.2021, v ktorom
najvyšší správny súd uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu je zverené posudkovým lekárom
(§ 10 zákona č. 447/2008 Z. z.) a že orgán verejnej správy nemôže sám posudzovať odborné otázky

medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej
rozsahu, a taktiež aj súd musí, rovnako ako správne orgány, vychádzať z lekárskych posudkov, vo
vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä
aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétny peňažný príspevok na kompenzáciu. Najvyšší
správny súd ďalej uviedol, že lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý

hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať
správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú
zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy.
Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnostíz odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý
sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre
posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Ďalej správny súd poukazuje na

závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/33/2021 zo dňa 20.04.2023, v zmysle
ktorých komplexný posudok je kľúčovým podkladom na rozhodnutie (§ 55 ods. 6 zákona č. 447/2008
Z. z.), vydáva ho ten istý správny orgán, ktorý vydáva aj rozhodnutie, komplexný posudok musí
obsahovať odôvodnenie (§ 15 ods. 1 zákona) a rozhodnutie nemôže byť odôvodnené odlišným
spôsobom ako komplexný posudok z dôvodov zachovania logiky vzájomných súvislosti zisteného stavu

veci. Najvyšší správny súd uviedol, že pokiaľ žalovaný správny orgán závery plynúce z komplexného
posudku inkorporoval do svojho odôvodnenia, nemožno mu takýto postup vyčítať, pokiaľ takého
rozhodnutie spĺňa základné požiadavky kladúce dôraz na odôvodnenie rozhodnutia. Aj z rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/76/2021 zo dňa 24.04.2023 vyplýva, že úlohou orgánu
verejnej správy nie je posudzovať správnosť vyslovených záverov z posudku ale hodnotenie, či úvahy
posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov

vykonaných prvostupňovým orgánom, resp. žalovaným. Prvostupňový orgán nemôže vypracované
posudky (lekársky, komplexný) označiť za nesprávne, prípadne ich nahradiť vlastným posúdením
skutočností z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti,
ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom
pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

89. Z uvedených záverov vyplýva, že komplexný posudok, a v podstate aj lekársky posudok
a posudkový záver, ktoré sú podkladom komplexného posudku, sú podstatnými podkladmi pre
rozhodnutie o peňažných príspevkoch podľa zákona č. 447/2008 Z. z., pretože práve v týchto
posudkoch je vyhodnotená zdravotná dokumentácia predložená účastníkom konania a zároveň v rámci

sociálneho šetrenia sú posudzované individuálne predpoklady žiadateľa v tom smere, ako je schopný
riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu, ďalej je posudzované rodinné prostredie žiadateľa, kde sa
hodnotí schopnosť a rozsah pomoci, ktorú mu môže poskytnúť pri riešení jeho nepriaznivej situácie
rodina, a zároveň sa posudzuje aj prostredie, ktoré ovplyvňuje začlenenie žiadateľa o príspevok do
spoločnosti. Najmä pri hodnotení zdravotného stavu účastníka konania chýbajú orgánu verejnej správy

a aj správnemu súdu medicínske odborné znalosti, ktoré by umožnili vyhodnocovanie medicínskych
otázok. Preto je kompetencia na vyhodnocovanie zdravotného stavu zverená posudkovým lekárom,
ktorí sú odborne spôsobilými osobami na vyhodnotenie medicínskych otázok, a preto aj správny súd
pri prieskume zákonnosti rozhodnutí, kde pokladom je lekársky posudok, v ktorom je vyhodnotený
zdravotný stav účastníka konania, posudzuje tento len z toho hľadiska či je úplný, presvedčivý, logický

a či boli vzaté do úvahy všetky dôkazy, ktoré účastník predložil – lekárske správy, nálezy a iná zdravotná
dokumentácia.

90. Prevzatie záverov komplexného posudku, resp. aj lekárskeho posudku a prípadne posudkového
záveru, ktoré sú podkladom komplexného posudku, do odôvodnenia rozhodnutia, nemá samo o sebe za

následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože podstatné otázky – hodnotenie splnenia podmienok
vymedzených v zákone pre vznik nároku na určitý prostriedok kompenzácie, je predmetom posudkovej
činnosti. Preto skutočnosť, že je rozhodnutie založené na dôvodoch uvedených v komplexnom posudku,
sama o sebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť a tým nezákonnosť rozhodnutia. Podstatné je, či sú
záveryposudkov,ktoréboli prevzatédoodôvodneniarozhodnutia,zrozumiteľné,úplné,celistvé, logické

a preskúmateľné a či potom rozhodnutie spĺňa parametre kladené na odôvodnenie rozhodnutia aj
v zmysle § 46 ods. 3 Správneho poriadku.

91. Pokiaľ ide o žalobnú námietku žalobkyne, namietajúcej, že komplexné posudky a lekárske posudky,
ktoré boli ich podkladom, nie sú dostatočne odôvodnené, pretože nezodpovedali vyčerpávajúco otázku,

či žalobkyňa spĺňa alebo nespĺňa podmienky na priznanie peňažného príspevku na úhradu zvýšených
výdavkov spojených s prevádzkou osobného motorového vozidla, a teda námietku, že posudky, ktoré sú
rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie, boli neúplné, nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené,
pretože sa správne orgány podľa názoru žalobkyne nevysporiadali dostatočne s hodnotením všetkých
zákonných podmienok, ktoré zákon stanovuje pre peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených

výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, správny súd, viazaný
právnym názorom kasačného súdu, vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí (§ 469 SSP), nepovažuje ani
túto námietku za dôvodnú.92. Vychádzajúc zo žalobkyňou predložených lekárskych správ a nálezov je zrejmé, že v prípade
žalobkyne nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 10 písm. b) v spojení s § 38 ods. 9 písm. b) zákona
č. 447/2008 Z.z. Zároveň u žalobkyne nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 6 písm. a) a c) zákona

č. 447/2008 Z.z. U žalobkyne bolo preskúmateľným spôsobom odôvodnené, že sa nejedná o ťažkú
poruchu mobility a napokon aj v rámci pohovoru vykonaného pri sociálnom šetrení je uvedené : chôdza
samostatná, na dlhšie vzdialenosti nosí jednu francúzsku barlu. Tento posudkový záver je podpísaný
žalobkyňou. Žalobkyňa v správnej žalobe všeobecne uvádzala, že v administratívnom konaní predložila
množstvo lekárskych správ a nálezov a že sa s nim posudkoví lekári dostatočne nevysporiadali.

Žalobkyňa však v správnej žalobe vôbec nekonkretizovala, ktoré z lekárskych správ a nálezov by boli
podstatné vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok stanovených pri tomto druhu kompenzačného
príspevku. Správny súd nad rozsah správnej žaloby nezistil, že by v žalobkyňou predloženej zdravotnej
dokumentácii bolo popisované také ochorenie (okrem záverov psychiatrického vyšetrenia), ktoré by bolo
významné z hľadiska podmienok stanovených v § 14 ods. 6 a 10 a § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z.

93. Až v doplnení správnej žaloby žalobkyňa konkretizovala v správnej žalobe všeobecne prednesenú
námietku nepreskúmateľnosti komplexných a lekárskych posudkov, keď uviedla, že v predložených
správach od ošetrujúceho psychiatra je konštatované, že u žalobkyne boli diagnostikované sociálne
fobické prejavy v dopravných situáciách s prejavmi v bežnom živote. Záver, že u nej nejde
o ťažkú poruchu mobility, nerozporovala. Súčasťou administratívneho spisu sú správy od ošetrujúcej

psychiatričky C. C. D. zo dňa 13.05.2022, 18.03.2022, 16.03.2022 a 30.09.2022, v ktorých je uvedené,
že u žalobkyne sú diagnostikované sociálne fobické prejavy v dopravných situáciách s obmedzeniami
v bežnom živote.

94. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona č. 447/2008 Z. z. možno príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla poskytnúť
ťažko zdravotnej postihnutej osobe, ktorá je odkázaná na kompenzáciu týchto výdavkov. Podľa § 14
ods. 10 tohto zákona je na kompenzáciu týchto výdavkov fyzická osoba odkázaná vtedy, ak je buď a)
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom [a využíva ho na aktivity podľa § 38
ods. 9 písm. a)], alebo b) fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b),

t. j. je zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo sa
jej poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. Podľa
zisteného skutkového stavu žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona
č. 447/2008 Z. z. s mierou funkčnej poruchy 50 %, no nie je zaradená do programu, ani nepodliehala
liečbe podľa § 38 ods. 9 písm. b) tohto zákona. Preto by jej sporný príspevok mohol byť priznaný len

vtedy, ak by bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods.
6 zák. č. 447/2008 Z.z.
95. Podľa uvedeného ustanovenia je fyzická osoba odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a
pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k

vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy
osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b)
duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného
správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov
prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. Pri duševných poruchách podľa cit. písmena

b) zákonodarca špecifikuje určité sprievodné javy zdravotného postihnutia (agresivita, neovládateľné
alebo nepredvídateľné správanie), ale aj jeho intenzitu (často sa opakujúce), kvôli ktorým fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými
osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej
dopravy osôb. Podľa zisteného skutkového stavu v prerokúvanej veci zostávalo sporným, či žalobkyňa

má takú duševnú poruchu, ktorá je spojená s často sa opakujúcimi prejavmi neovládateľného alebo
nepredvídateľného správania.
96. Podľa § 10 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je posudková činnosť na účely
kompenzácia zverená len posudkovým lekárom, ktorí sú oprávnení vykonávať posudkovú činnosť.
Ako už bolo na viacerých miestach a v rôznych súvislostiach v rámci odôvodnenia tohto rozsudku

zdôraznené, podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je podľa § 55 ods. 6
tohto zákona komplexný posudok, ktorý sa v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. vypracúva
na základe lekárskeho posudku posudkového lekára podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. a
na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.. Posudkový lekár podľa§ 11 ods. 3 a 4 zákona č. 447/2008 Z. z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza jednak
z aktuálneho lekárskeho nálezu a z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej
knižke, ale aj z ďalšej zdravotnej dokumentácie, ktorú posudzovaná fyzická osoba predložila počas

konania. Správne súdy nemôžu nahradiť závery lekárskeho posudku vlastnou voľnou úvahou. Lekársky
posudok však predstavuje dôležitý dôkaz v správnom konaní, ktorý správny orgán vyhodnocuje z
hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami.
Žalovaný aj správny súd tak musia skúmať, či obsah, prípadne odôvodnenie posudku nie je v rozpore
s obsahom lekárskych správ alebo niektoré lekárske správy nezohľadňuje, alebo či je svojou celkovou

skladbou preskúmateľný.

97.Zobsahulekárskehoposudku,ktoréhoobsahjepodrobnekonštatovanývbode9.odôvodneniatohto
rozsudku, vyplýva, že posudkový lekár vzal do úvahy obsah predložených lekárskych správ, vrátane
nálezov z psychiatrických vyšetrení v rokoch 2021 a 2022. Podľa posledného z nich má síce žalobkyňa
fobické prejavy, ich intenzita či sprievodné javy však v týchto správach nie sú bližšie popísané. Na ich

základe posudkový lekár za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ustálil afektívne poruchy nálady, ale
zároveň vzal do úvahy, že je dlhodobo liečená pre depresívnu poruchu s chronifikovaným priebehom,
hoci nemá psychotické príznaky. Rovnako prihliadol na posttraumatickú stresovú poruchu a izolovanú
fóbiu a vyjadril sa aj k jej mobilite. Podľa vysloveného názoru kasačného súdu v zrušujúcom rozhodnutí,
z ktorého správny súd následne vychádza, tak nemožno posudkovému lekárovi ani žalovanému

vyčítať, že sa v lekárskom posudku a v preskúmavanom rozhodnutí nezaoberali niečím (prejavmi
žalobkyninho postihnutia v oblasti správania), čo nie je popísané v zdravotnej dokumentácii, z ktorej
podľa citovaného § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 447/2008 Z. z. mali vychádzať. Preto preskúmavané
rozhodnutie nemožno z tohto dôvodu považovať za nepreskúmateľné v zmysle § 191 ods. 1 písm.
d) SSP. Naopak, zdravotná dokumentácia v administratívnom spise poskytuje dostatočnú oporu pre

záver posudkového lekára a následne aj žalovaného, že žalobkyňa nemá často sa opakujúce prejavy
neovládateľného a nepredvídateľného správania do tej miery, že samotná cesta verejnou hromadnou
dopravou by mala za následok degradáciu prirodzenej dôstojnosti žalobkyne.

98. Správny súd neuznal za dôvodnú žalobnú ani námietku o tom, že žalovaný a orgán verejnej

správy 1. stupňa neviedli žurnalizovaný administratívny spis, pretože správnemu súdu boli predložené
administratívne spisy riadne žurnalizované – pevne spojené listiny zoradené chronologicky.

99. Žalobkyňa v rámci žalobných bodov tiež namietala, že žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňu
vyzýval na predloženie lekárskej správy od ošetrujúceho psychiatra zo dňa 25.11.2022, pretože

v poslednej lekárskej správe zo dňa 30.09.2022 bola stanovená kontrola na deň 25.11.2022. Žalobkyňa
v doplnení správnej žaloby uvádzala, že aj táto lekárska správa bola žalovanému predložená v rámci
odvolacieho konania a ak nie je súčasťou administratívneho spisu, tak ju musel žalovaný stratiť a je
to taktiež dôkazom o nedôsledne vedenom administratívnom spise. Žalobkyňa ale nepredložila žiadny
dôkaz o tom, že túto lekársku správu v rámci odvolacieho konania žalovanému predložila. Navyše

je potrebné poukázať na to, že odvolanie žalobkyne je datované dňom 26.09.2022 a bolo doručené
orgánu verejnej správy 1. stupňa dňa 27.09.2022. Preto ani lekárska správa ošetrujúceho psychiatra
datovaná dňa 30.09.2022 nemohla byť doložená k odvolaniu. Súčasťou administratívneho spisu je aj
lekárska správa ošetrujúceho psychiatra zo dňa 30.09.2022, avšak je zrejmé, že bola orgánu verejnej
správy 1. stupňa doručená dňa 03.10.2022, keďže bola vyhotovená ako dôkaz o vyšetrení, ktoré

prebehlo dňa 30.09.2022, teda po podaní odvolania. Iné podanie žalobkyne sa v administratívnom
spise nenachádza a ani žalobkyňa nepredkladá k správnej žalobe dôkaz o tom, že lekársku správu
zo dňa 25.11.2022 predložila v odvolacom konaní. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že
podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych
vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať skutočnosti

rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. Preto je
na žalobkyni, aby v priebehu administratívneho konania predložila všetky dôkazy, ktoré môžu prispieť
k preukázaniu splnenia podmienok stanovených v zákone č. 447/2008 Z.z. pre žiadaný kompenzačný
príspevok, a zároveň je tiež na nej v akej miere využije procesné oprávnenia umožňujúce prerokovanie
ňou uplatnených nárokov a riešenia jej sociálnej situácie s orgánmi verejnej správy. Je potrebné

tiež zdôrazniť, že pri posúdení zdravotného stavu účastníka konania posudkový lekár nevykonáva
diagnostiku – nevyšetruje účastníka konania, ale hodnotí zdravotný stav účastníka konania podľa
predloženej zdravotnej dokumentácie (podľa objektívnych záverov v lekárskych správach a nálezoch
dokumentujúcich vyšetrenie zdravotného stavu).100. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na lekársku správu ošetrujúceho psychiatra zo dňa 01.04.2023, táto
nebola predložená v administratívnom konaní, a preto na ňu žalovaný nemohol prihliadať.

101. Na záver sa žiada uviesť, že žalobkyňa uvádza v správnej žalobe aj nesúvisiace žalobné námietky
týkajúce sa peňažného príspevku na osobnú asistenciu alebo skutočnosti, že rozhodoval „generálny
riaditeľ žalovanej“.

102. Vyhodnotením všetkých konštatovaných žalobných námietok správny súd po opätovnom posúdení
správnej žaloby žalobkyne, pri viazanosti vysloveným právnym názorom kasačného súdu podľa § 469
Správneho súdneho poriadku, potom správnu žalobu žalobkyne výrokom I. tohto rozsudku zamietol
podľa § 190 Správneho súdneho poriadku, nakoľko dospel k záveru, že nie je dôvodná.

103. Podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci
celkom alebo sčasti úspech.

104.Podľa§175ods.1a2Správnehosúdnehoporiadku;Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneaj

bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

105. Podľa § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku; Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho

súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného
konania.

106. Žalobkyňa nebola v konaní pred správnym súdom, ani v kasačnom konaní úspešná, preto jej
správny súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní obsiahnutej v § 167 ods. 1 Správneho súdneho

poriadku, právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a trov kasačného konania nepriznal

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť

podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).