Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323203588
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1323203588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: A. XXXX/X, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Ing. Miroslav Čipák, advokát, Vazovova 9/b, 811
07 Bratislava, proti žalovanému: Marketinger s. r. o., Liptovská 31, 821 09 Bratislava, IČO: 48 013 145,
zatupený: HRADSKÝ s. r. o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
50 917 528, v konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č. k. 73Cb/23/2023-156 zo dňa 24.09.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 73Cb/23/2023-156 zo dňa

24.09.2024 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že uznesenie

č. 1/31/2023 mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 31.01.2023 spoločnosti Marketinger, s.r.o.,
IČO: 48 013 145, so sídlom Liptovská 31, Bratislava, zapísanej v Obchodnom registri Mestského
súdu Bratislava III, odd. Sro, vl. č. 101973/B, je neplatné, alebo alternatívne aby určil, že uznesenie
č. 1/31/2023 mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 31.01.2023 spoločnosti Marketinger, s.r.o.,
IČO: 48 013 145, so sídlom Liptovská 31, Bratislava, zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu
Bratislava III, odd. Sro, vl. č. 101973/B, je nulitné.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že vzhľadom na pretrvávajúce konflikty sa druhý spoločník žalovaného
rozhodol zabaviť žalobcu ako spoločníka žalovaného a to jeho vylúčením postupom podľa § 149 v
spojení s § 125 ods. 1 písm. h) Obchodného zákonníka. Za týmto účelom zvolal p. D. E. (spoločník
a zároveň konateľ žalovaného) na deň 31.01.2023 v čase o 8:00 hod. mimoriadne valné zhromaždenie
žalovaného v priestoroch sídla spoločnosti. Žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa zápisnice
z mimoriadneho valného zhromaždenia bol prerokovaný bod č. 4 programu, ktorého náplňou bolo
rozhodovanie o podaní návrhu na vylúčenie žalobcu zo spoločnosti žalovaného. Po prerokovaní

predmetného bodu bolo dané hlasovať o tomto návrhu. Výsledkom hlasovania bolo prijatie uznesenia č.
1/31/01/2023 „Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti Marketinger s.r.o. schvaľuje podanie návrhu
na vylúčenie spoločníka A. A. B. zo spoločnosti v zmysle § 149 Obchodného zákonníka.“ Ako dôvod
neplatnosti napadnutého uznesenia valného zhromaždenia žalobca uviedol nedoručenie mu pozvánkyna mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré sa malo konať dňa 31.01.2023 s tým, že sa k predmetnej
pozvánke dostal až dňa 24.04.2023, kedy ju získal zo zbierky listín. Žalobca uviedol, že mu nikdy nebola
doručená doporučená zásielka, ktorej súčasťou by bola pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie,

ktoré sa malo konať dňa 31.01.2023. Rovnako mu táto pozvánka nebola doručená ani krátkou
cestou. Podľa žalobcu prebiehala komunikácia medzi spoločníkmi, žalovanou spoločnosťou a konateľmi
vždy aj prostredníctvom e-mailu. Rovnako tak väčšina dokumentov, okrem tých ktoré boli doručené
krátkou cestou, bola žalobcovi doručovaná e-mailom. Zároveň v rámci spoločnosti bola zaužívaná prax
zapisovať všetky stretnutia, eventy, prezentácie do zdieľaného elektronického kalendára. V predmetnom

kalendárivšakžiadnapoznámkaokonanímimoriadnehovalnéhozhromaždeniadňa31.01.2023nebola.
Podľa žalobcu táto rokmi zaužívaná prax doručovania dokumentov a komunikácie konštituuje obchodnú
zvyklosť, pričom fakt, že predmetná pozvánka nebola žalobcovi doručená alebo aspoň spomenutá v
rámci vzájomnej e-mailovej komunikácie, je v rozpore s touto zvyklosťou. Žalobca tak v čase konania
mimoriadneho valného zhromaždenia nemal vedomosť o jeho konaní a nemohol sa naň dostaviť. V
žalobe ďalej uviedol, že dňa 18.04.2023 mu bola doručená notifikácia, že do zbierky listín Obchodného

registra boli ohľadom žalovanej spoločnosti vložené nové listiny. Na základe tejto notifikácie požiadal
svojich právnych zástupcov, aby tieto vytiahli a preposlali ich žalobcovi. Tieto listiny boli žalobcovi
doručené dňa 24.04.2023, ich súčasťou bola pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie zo dňa
31.01.2023. Pred týmto momentom nemal žalobca akúkoľvek vedomosť o uskutočnení predmetného
mimoriadnehovalnéhozhromaždenia,anioprijatínapadnutéhouznesenia.Vzhľadomnaskutočnosť,že

žalobca sa nezúčastnil na mimoriadnom valnom zhromaždení, nebolo mimoriadne valné zhromaždenie
zvolané na deň 31.01.2023 uznášaniaschopné a to pri rokovaní o všetkých bodoch programu s
výnimkou bodu 4, nakoľko podľa čl. X ods. 8 spoločenskej zmluvy žalovaného je valné zhromaždenie
uznášaniaschopné, ak sú na valnom zhromaždení prítomní spoločníci, ktorí majú spolu 100% hlasov.
Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že nebol dodržaný postup stanovený v § 149 Obchodného

zákonníka.

4. Žalobca napadnuté uznesenie považoval zároveň za nulitné z dôvodu, že valné zhromaždenie
nebolo uznášaniaschopné a zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 31.01.2023
bola vyhotovená a podpísaná konateľom a spoločníkom žalovaného p. D. E. a nie predsedom a

zapisovateľom tak, ako to vyžaduje zákon.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že valné zhromaždenie bolo zvolané v súlade so zákonom
a spoločenskou zmluvou konateľom žalovanej písomnou pozvánkou s uvedením termínu, miesta a
programu zaslanou včas poštou ako doporučená listová zásielka do vlastných rúk obom spoločníkom

žalovanej na adresy ich trvalého pobytu. Valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné v záležitosti, v
ktorej bolo prijaté napadnuté uznesenie. Priebeh valného zhromaždenia zodpovedal zápisnici z valného
zhromaždenia a napadnuté uznesenie bolo na valnom zhromaždení prijaté predpísanou väčšinou
platných hlasov pri dodržaní postupu stanoveného zákonom a spoločenskou zmluvou žalovanej.
Pozvánka bola zaslaná žalobcovi formou doporučeného listu na adresu trvalého pobytu žalobcu, ako

bola evidovaná spoločnosťou v zozname spoločníkov a tiež zapísaná pri mene žalobcu v obchodnom
registri. Na tejto adrese má žalobca trvalý pobyt neprerušovane počnúc odo dňa 11.11.2016 až dodnes.
V zmysle článku X. bod 5. spoločenskej zmluvy mal konateľ D. E. povinnosť oznámiť konanie valného
zhromaždenia krátkou cestou alebo formou doporučeného listu a teda skutočnosť, že žalobca nemá
vedomosť o tom, že mu boli zásielky doručované poštou, neznamená, že mu doručované neboli. Valné

zhromaždenie sa uskutočnilo dňa 31.01.2023 od 8:00 hod. v sídle žalovanej, ktorým je rodinný dom
na adrese F. XX, XXX XX G., a to za osobnej prítomnosti konateľa a spoločníka žalovaného, D. E..
Žalovaný poukázal na preklúziu práva žalobcu podať žalobu. Namietol, že lehota na podanie žaloby
o určenie neplatnosti napadnutého uznesenia žalobcovi uplynula už dňa 02.05.2023, tri mesiace po
prijatí napadnutého uznesenia. Súd na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada ex offo. Žalovaný poukázal

na opakované tvrdenia žalobcu, že o nových listinách v zbierke listín obchodného registra nadobudol
vedomosť na základe notifikácie dňa 18.04.2023, kedy bola zápisnica z valného zhromaždenia založená
do zbierky listín. Taktiež žalobca v žalobe na viacerých miestach tvrdí, že o prijatí napadnutého
uznesenia sa dozvedel až dňa 24.04.2023, pričom ale toto skutkové tvrdenie nijako nepreukázal.
V tejto súvislosti žalovaný podotkol, že listiny uložené do zbierky listín v elektronickej podobe sú

okamžite dostupné v elektronickej podobe a takto sú získateľné zo zbierky obchodného registra v
priebehu niekoľkých minút prostredníctvom elektronickej žiadosti, ktorá je spracúvaná automatizovaným
spôsobom. K tvrdenej ničotnosti napadnutého uznesenia žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 24.06.2021, sp. zn. 1VObdo/1/2021.6. Súd prvej inštancie žalobu v časti určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zamietol
z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na jej podanie. Konštatoval pri aplikácii § 131 ods. 1 Obchodného

zákonníka, že v prípade riadneho zvolania valného zhromaždenia upravuje zákon objektívnu
trojmesačnú lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorá
začína plynúť od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, a v prípade, ak valné zhromaždenie nebolo
riadne zvolané (napr. ak nebola spoločníkovi riadne odoslaná pozvánka na valné zhromaždenie, ako
to tvrdí žalobca v tomto konaní), trojmesačná lehota plynie odo dňa, kedy sa oprávnená osoba mohla

dozvedieť o uznesení. Márnym uplynutím tejto lehoty zaniká právo aktívne legitimovaných osôb podať
určovaciu žalobu. Súd prvej inštancie mal preukázané, že zápisnica z valného zhromaždenia bola
založená do zbierky listín dňa 18.04.2023 a v uvedený deň bola žalobcovi aj doručená notifikácia o
vložení nových listín do zbierky listín, čo nebolo sporné v konaní. Žalobca žalobu doručil súdu až
po uplynutí zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehoty dňa 24.07.2023. Žalobca neuviedol
žiadne právne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť záver, že sa obsahom zápisnice

z mimoriadneho valného zhromaždenia nemohol oboznámiť už skôr ako dňa 24.04.2023, resp. že mu
v tom bránila akákoľvek reálna objektívna prekážka.

7. Pri posudzovaní otázky nulitnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorej určenia sa eventuálne
domáhal žalobca, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 1VObdo/1/2021 zo dňa 24.06.2021 (R 57/2021), v zmysle záverov ktorého uviedol, že o ničotnosť
uznesení valného zhromaždenia sa jedná predovšetkým v situácii, ak ich prijatie nepatrí do pôsobnosti
valného zhromaždenia. Ak valné zhromaždenie takéto uznesenie príjme, nemá jeho prijatie žiadne
právne účinky bez ohľadu na to, či súd rozhodol o ich ničotnosti alebo nie. Ničotnosť uznesení môže súd
riešiť ako predbežnú otázku a prípustná je aj určovacia žaloba za podmienky preukázania naliehavého

právnehozáujmu.Súdprvejinštancieuviedol,ženičotnosťuznesenívalnéhozhromaždeniapredstavuje
odlišný inštitút od neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, ktorý sa vzťahuje na výnimočné
prípady, ak valné zhromaždenie rozhodne o veci, ktorá nepatrí do jeho pôsobnosti, prípadne ak valné
zhromaždenie nebolo zvolané osobou, ktorá by na to bola oprávnená, teda na prípady, ktoré nie sú
výslovne pokryté ustanovením § 131 Obchodného zákonníka.

8. V prípade ničotnosti uznesenia valného zhromaždenia nepredstavuje žaloba podľa § 131
Obchodného zákonníka účinný prostriedok ochrany práv oprávnených osôb, keďže určiť neplatnosť
uznesenia valného zhromaždenia môže súd len v prípade jeho rozporu so zákonom, spoločenskou
zmluvou alebo stanovami. Pokiaľ sa žalobca domáhal svojou žalobou určenia ničotnosti uznesenia

valného zhromaždenia zo dňa 31.01.2023, musí súd skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu
žalobcu na ním požadovanom určení, ako aj prípustnosť takejto žaloby v zmysle ustanovenia § 137
CSP. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu na určenie ničotnosti (neexistencie)
uznesenia valného zhromaždenia je potrebné považovať za žalobu na určenie právnej skutočnosti
s tým, že právo domáhať sa určenie ničotnosti uznesenia valného zhromaždenia zo žiadneho osobitné

právneho predpisu nevyplýva, a preto je potrebné žalobu v časti určenia ničotnosti napadnutého
uznesenia považovať za neprípustnú. Súd prvej inštancie dospel teda k záveru, že žaloba žalobcu je
potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. f) a h) CSP. Žalobca v odvolaní nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o márnom uplynutí
prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa
§ 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca má za to, že zo skutkových okolností prípadu vyplýva,
že sa o uskutočnení mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 31.01.2023 a o prijatom uznesení
dozvedel až 24.04.2023. Pred týmto dátumom nemal a ani nemohol mať vedomosť o mimoriadnom

valnomzhromaždeníanapádanomuznesení.Tátoskutočnosťbolapreukázanážalobcompredloženými
dôkazmi. Z tohto vyplýva, že prekluzívna lehota na podania žaloby podľa § 131 ods. 1 Obchodného
zákonníka začala žalobcovi plynúť dňa 24.04.2023 a žalobca tak podal žalobu v rámci zákonnej
lehoty. Žalobca opätovne poukázal na to, že zaužívanou praxou v spoločnosti bola komunikácia
prostredníctvom e-mailu, pričom fakt, že predmetná pozvánka nebola žalobcovi doručená alebo aspoň

spomenutá v rámci vzájomnej e-mailovej komunikácie, je v rozpore s takto konštituovanou obchodnou
zvyklosť. Nakoľko pozvánka zo dňa 10.01.2023 nebola žalobcovi riadne doručená, nebol dodržaný
riadny postup pri zvolávaní mimoriadneho valného zhromaždenia. Táto vada zvolávania valného
zhromaždenia má sama o sebe za následok neplatnosť uznesenia č. 1/31/01/2023 mimoriadnehovalného zhromaždenia. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočívajúcim v márnom uplynutí
prekluzívnej lehoty na podania žaloby o určenie neplatnosti valného zhromaždenia podľa § 131 ods. 1

Obchodného zákonníka.

10. Žalobca má zároveň za to, že uznesenie č. 1/31/01/2023 mimoriadneho valného zhromaždenia zo
dňa 31.01.2023 tak, ako je zachytené v zápisnici z tohto zasadnutia, nie je vôbec uznesením valného
zhromaždenia a ide o nulitný úkon vykonaný konateľom/spoločníkom D. E. nad rámec jeho práv a

oprávnení. Po otvorení mimoriadneho valného zhromaždenia podľa bodu jedna programu oznámil
konateľ žalovaného, že všetky pozvánky boli riadne zaslané všetkým spoločníkom spoločnosti. Konateľ
sám následne skonštatoval, že nakoľko sa nedostavil žalobca (spoločník), valné zhromaždenie nie
je uznášaniaschopné ohľadom rozhodnutí, ktoré by mali byť prijaté podľa bodov 1, 2 a 3 programu.
Podľa čl. X. „Valné zhromaždenie“ ods. 8 spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti Marketinger
s.r.o. uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia bola stanovená na spolu 100% všetkých hlasov.

Spoločenská zmluva sa v tomto bode odklonila od dispozitívneho ustanovenia zákona podľa § 127
ods. 2 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu následne konateľ žalovaného sám viedol mimoriadne
valné zhromaždenie a v zásade preskočil body programu 1, 2 a 3 a prerokoval bod programu č. 4, dal
hlasovaťaprijaluznesenieč.1/31/01/2023.Následnepristúpilkboduč.5programuaukončilzasadnutie
mimoriadneho valného zhromaždenia. Daný právny úkon je teda nulitný, resp. ničotný a teda nikdy

reálne z pohľadu práva nevznikol. Ako sám uviedol konateľ žalovaného v zápisnici, valné zhromaždenie
nebolo uznášaniaschopné a teda nemohlo hlasovať a prijať rozhodnutie o voľbe orgánov. Nakoľko
valné zhromaždenie nemalo orgány, nastala patová situácii (t.j. zablokovanie zasadnutia valného
zhromaždenia) a zasadnutie mimoriadneho valné zhromaždenia malo byť ukončené. Žalobca podotkol,
že zmarenie valného zhromaždenia a nulitnosť uznesenia č. 1/31/01/2023 boli spôsobené výlučne

samotným zavinením konateľa, ktorý si nesplnil svoju povinnosť zvolať mimoriadne valné zhromaždenie
riadne. Žalobca ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia
zo dňa 31.01.2023 je vyhotovená a podpísaná konateľom/spoločníkom spoločnosti pánom D. E. a nie
predsedom a zapisovateľom tak, ako to vyžaduje zákon. Valné zhromaždenie tak nespĺňalo zákonné
podmienkypodľa§127ods.1Obchodnéhozákonníka,tedanebolouznášaniaschopné,aanipodmienky

podľa § 127a Obchodného zákonníka. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie na základe zistené
skutkového stavu a predložených dôkazov dospel k nesprávnemu záveru o neprípustnosti žaloby
žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal určenia nulitnosti napádaného uznesenia a to z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca v rozpore s názorom súdu prvej inštancie má za to, že samotná

existencia uznesenia č. 1/31/01/2023 mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 31.01.2023, ktorého
obsahom je podanie návrhu na vylúčenie žalobcu - spoločníka zo žalovanej spoločnosti v zmysle §
149 Obchodného zákonníka, zakladá naliehavý právny záujem, resp. dôležitosť vynesenia rozsudku v
intenciách žalobného petitu. Žalobca má naliehavý právny záujem na vyriešení tejto veci predovšetkým
z toho dôvodu, že mu alternatívne hrozí vylúčenie zo žalovanej spoločnosti a jednak na základe

nezákonného titulu ako aj bez reálneho dôvodu. Žalobca v odvolaní navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 10.01.2025, v ktorom k otázke uplynutia
prekluzívnej lehoty na podanie žaloby uviedol, že v prípade valného zhromaždenia nezvolaného riadne

nie je podstatné, kedy sa žalobca skutočne dozvedel o prijatí uznesenia, ale ako to ustanovuje zákon a
ako je ustálené v konštantnej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podstatné pre určenie
začiatku prekluzívnej lehoty je, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o prijatí uznesenia a nie kedy sa
o tejto skutočnosti dozvedel (pričom ale ani tento moment nijako nepreukázal). Žalobca v odvolaní
uvádza, že o uskutočnení mimoriadneho valného zhromaždenia a prijatom uznesení podľa § 149

Obchodného zákonníka sa dozvedel až dňa 24.04.2023, z čoho vyvodzuje záver, že žalobu podal
v rámci trojmesačnej prekluzívnej lehoty, ktorá podľa názoru žalobcu začala plynúť dňa 24.04.2023.
V tejto súvislosti žalovaný opätovne zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že valné zhromaždenie
bolo riadne zvolané, pričom bol dodržaný postup podľa Obchodného zákonníka a spoločenskej zmluvy,
lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti napadnutého uznesenia žalobcovi uplynula už dňa

02.05.2023. Napriek uvedenému, za predpokladu, že valné zhromaždenie riadne zvolané nebolo, čo
žalovanýrozporuje,žalobcovibyuplynulalehotanapodaniežalobyuždňa18.07.2023,nakoľkovžalobe
žalobca sám uviedol, že o nových listinách v zbierke listín obchodného registra nadobudol vedomosť na
základe notifikácie už dňa 18.04.2023, kedy bola zápisnica z valného zhromaždenia založená do zbierkylistín. Žalovaný doplnil, že listiny uložené do zbierky listín v elektronickej podobe sú aj okamžite dostupné
v elektronickej podobe a takto sú získateľné zo zbierky obchodného registra v priebehu niekoľkých minút
prostredníctvom elektronickej žiadosti, ktorá je spracúvaná automatizovaným spôsobom. Žalobca síce

v priebehu konania tvrdil, že o obsahu zápisnice z valného zhromaždenia sa údajne reálne dozvedel
až dňom 24.04.2023 (teda nie že mohol sa dozvedieť), uvedené skutkové tvrdenie sa však žiadnym
spôsobom ani len nesnažil preukázať a žalovaný dané skutkové tvrdenie poprel.

12. K tvrdenej ničotnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaný opätovne odkazuje na ustálenú

rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít ohľadne vád, ktoré môžu zakladať ničotnosť uznesenia
valného zhromaždenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.06.2021, sp. zn. 1
VObdo1/2021) v zmysle ktorej: „Ničotnosť uznesení valného zhromaždenia predstavuje odlišný inštitút
od neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, ktorý sa vzťahuje na výnimočné prípady, ak valné
zhromaždenie rozhodne o veci, ktorá nepatrí do jeho pôsobnosti, prípadne ak valné zhromaždenie
nebolo zvolané osobou, ktorá by na to bola oprávnená, teda na prípady, ktoré nie sú výslovne pokryté

§ 131 OBZ. Inými slovami povedané, nie všetko, čo je označené ako uznesenie valného zhromaždenia
(resp. rozhodnutie jediného spoločníka), ním v skutočnosti aj je, a to bez ohľadu na to, či je platné alebo
nie (v kontexte § 131 OBZ). Zároveň platí, že v prípade ničotnosti uznesenia valného zhromaždenia
nepredstavuje žaloba podľa § 131 OBZ účinný prostriedok ochrany práv oprávnených osôb, keďže
určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia môže súd len v prípade jeho rozporu so zákonom,

spoločenskou zmluvou alebo stanovami.“ V tejto súvislosti žalovaný uzavrel, že o žiaden takýto prípad
nejde v danej veci. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca svoj eventuálny žalobný návrh zjavne subsumuje
pod ustanovenie § 137 písm. c) CSP, keď poukazuje na naliehavý právny záujem na určení tejto
skutočnosti. Z formulácie petitu je ale zrejmé, že žalobca sa domáha určenia právnej skutočnosti
(ničotnosti napadnutého uznesenia), teda ide o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. Toto ustanovenie

ale umožňuje domáhať sa určenia právnej skutočnosti len za podmienky, že možnosť podať takúto
žalobu výslovne vyplýva z osobitného právneho predpisu, avšak Obchodný zákonník v súvislosti s
uznesením valného zhromaždenia pripúšťa len žalobu o jeho neplatnosť podľa § 131 Obchodného
zákonníka. Keby však aj išlo v danej časti petitu o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, ani v
takom prípade by nemohla byť úspešná z dôvodu, že žalobca by nemal naliehavý právny záujem na

takom určení. Žalobca odvodzuje naliehavý právny záujem z tej skutočnosti, že samotná existencia
uznesenia prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktorého obsahom je podanie návrhu na
vylúčenie žalobcu v zmysle § 149 Obchodného zákonníka zakladá naliehavý právny záujem žalobcu. K
uvedenému žalovaná poukazuje na skutočnosť, že samotná existencia napadnutého uznesenia nemôže
bez ďalšieho obmedziť práva spoločníka, ktoré žalobca popisuje. K tomu by mohlo dôjsť až v dôsledku

rozhodnutiasúduovylúčenížalobcu,pričombysúčasnemuselibyťsplnenéďalšiepodmienky,napríklad
aj existencia závažného porušenia povinností žalobcu spoločníka, ktoré žalobca popiera počas celého
konania. Žalovaný navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalovanej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 07.03.2025 uviedol, že trvá na svojom právnom výklade, že
žaloba bola podaná včas a napádané uznesenie tak, ako je zachytené v zápisnici z mimoriadneho
valného zhromaždenia, nie je vôbec uznesením valného zhromaždenia a ide o nulitný úkon vykonaný
konateľom/spoločníkom D. E. nad rámec jeho práv a oprávnení. Žalobca má za to, že preukázal
existenciu naliehavého právneho záujmu na určení nulitnosti napádaného uznesenia, ktorý spočíva

najmä v potrebe odstrániť stav, kedy žalobcovi reálne hrozí, že bude vylúčený zo spoločnosti a bude tak
zasiahnuté do jeho práv ako spoločníka ako aj majetkových práv. Na záver žalobca doplnil, že má za to,
že v konaní pred súdom prvej inštancie nebola dostatočne preskúmavaná hmotnoprávna stránka veci
čo viedlo k prijatiu nesprávneho, arbitrárneho a nezákonného rozhodnutia vo veci.

14. V odvolacej duplike zo dňa 07.04.2025 žalovaný v reakcii na tvrdenie žalobcu: „že sa o prijatí
uznesenia a o jeho obsahu mohol prvý krát dozvedieť a dozvedel sa až dňa 24. apríla 2023. Žalobca má
zato,žetútoskutočnosťvkonanípredsúdomprvejinštanciidostatočnepreukázalpredlženýmidôkazmi,
avšak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.“,
uviedol, že toto konštatovanie považuje za fikciu a prejav snahy žalobcu vymaniť sa z procesnej

zodpovednosti za neunesenie svojho dôkazného bremena v spore. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy
na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že sa prvý krát dozvedel a mohol dozvedieť o napadnutom
uznesení až dňa 24.04.2023 a žiadne takéto dôkazy ani len nenavrhol. Jeho žaloba, replika a ani
vyjadrenie k duplike žalovanej neobsahujú žiaden návrh na vykonanie dokazovania v tomto ohľade ažiaden návrh na vykonanie dokazovania žalobca nevzniesol ani na jedinom uskutočnenom pojednávaní
dňa 24.09.2024. Žalobca opiera domnelé naplnenie dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j.
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

o údajné dôkazy, ktoré netvoria súčasť súdneho spisu, neboli vykonané, neboli predložené a neboli
ani navrhnuté. Žalobca ani neuvádza, akými konkrétnymi dôkazmi mal „dostatočne preukázať“ svoje
skutkové tvrdenia. Pre právne posúdenie otázky preklúzie práva žalobcu podať žalobu podstatný nie je
moment, kedy sa žalobca prvý krát dozvedel o napadnutom uznesení, ale moment, kedy sa žalobca prvý
krát mohol dozvedieť o napadnutom uznesení. Skutočnosť, kedy sa žalobca prvý krát reálne dozvedel o

napadnutom uznesení, nebola relevantná pre spor a súd ju ani neustaľoval. Naproti tomu, skutkový stav
predstavujúci základ pre právne posúdenie súdom prvej inštancie ohľadne momentu, kedy sa žalobca
prvý krát mohol dozvedieť o napadnutom uznesení, bol nesporný, nakoľko sám žalobca v žalobe uviedol
skutkové tvrdenie, že o založení zápisnice z valného zhromaždenia žalovanej so znením napadnutého
uznesenia do zbierky listín obchodného registra nadobudol vedomosť na základe notifikácie už dňa
18.04.2023. Toto skutkové tvrdenie žalobcu žalovaná nepoprela, a teda je potrebné ho považovať za

nesporné v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 a 2 CSP. K argumentácii žalobcu vo vzťahu k prípustnosti
žaloby v časti určenia nulitnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaný rekapituloval v odvolacej
replike, že právne závery prezentované žalobcom sú, reflektujúc na súčasný právny stav, aplikovateľné
výlučne na žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, teda na žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, avšak
nie na žaloby na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, za ktorú je potrebné považovať

aj žalobu žalobcu, ktorou inicioval konanie na súde prvej inštancie, a to tak v časti o určenie neplatnosti
napadnutého uznesenia ako aj v časti alternatívneho petitu o určenie nulitnosti napadnutého uznesenia.
Kým však v prípade žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia právo podať žalobu
vyplýva z ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je § 131 Obchodného zákonníka, tak v prípade
žaloby o určenie ničotnosti uznesenia valného zhromaždenia právo podať takúto žalobu nevyplýva zo

žiadneho osobitného predpisu a na jej neprípustnosti by nič nezmenila ani prípadná existencia alebo
neexistencia naliehavého právneho záujmu žalobcu, ktorý ale u žalobcu i tak nie je daný.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín

verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej
tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 06.06.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 17.06.2025. Po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, s obsahom súdneho
spisu, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadreniami v odvolacom konaní a listinami založenými v súdnom
spise, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej

podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so
stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného
zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od
prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa,

keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

19. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu
dôvodov odvolania žalobcu a konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu vyvodil správne právne závery, svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil a jeho závery nie sú arbitrárne. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie.
Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilnéhoprocesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie
správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, na odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazuje,

nakoľko sa s ním stotožňuje a na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k
podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu v rozsahu odvolacích dôvodov bolo posúdenie základnej
otázky včasnosti podania žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v zmysle

§ 131 ods. 1 Obchodného zákonníka a prípustnosti žaloby v časti určenia nulitnosti uznesenia
valného zhromaždenia žalovaného. V zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka sa môže spoločník
domáhaťžalobouurčenianeplatnostiuzneseniavalnéhozhromaždeniazdôvodovrozporunapadnutého
uznesenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, ak sa jedná o spoločnosť s ručením
obmedzeným. Žalobou o určenie neplatnosti možno napadnúť uznesenie valného zhromaždenia tak pre
vecno-právne ako aj formálno-právne alebo procesné vady (napr. nedodržanie postupu pri zvolávaní

valného zhromaždenia). Lehota, v priebehu ktorej môže v tomto prípade spoločník podať žalobu
o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom, je kogentne ustanovená, trojmesačná,
pričom začína plynúť od prijatia uznesenia valného zhromaždenia a ak valné zhromaždenie nebolo
riadne zvolané (napr. ak nebola spoločníkovi riadne odoslaná pozvánka na valné zhromaždenie, ako
to tvrdí žalobca v tomto konaní), odo dňa, kedy sa oprávnená osoba mohla dozvedieť o uznesení.

Z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že sa jedná o prekluzívnu lehotu, márne uplynutie ktorej má
za následok zánik práva domáhať sa takéhoto určenia na súde.

21. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca ako spoločník žalovaného sa domáhal určenia
neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného č. 1/31/01/2023 zo dňa

31.01.2023, v zmysle ktorého mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného schválilo podanie návrhu
na vylúčenie žalobcu zo spoločnosti žalovaného podľa § 149 Obchodného zákonníka. Ako dôvod
neplatnosti napadnutého uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalobca uviedol, že mu
nebola riadne doručená pozvánka zo dňa 10.01.2023, a teda nebol dodržaný riadny postup pri zvolávaní
mimoriadneho valného zhromaždenia. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že jedným z dôvodov

na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môže byť aj
nedodržanie postupu pri zvolávaní valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou
zmluvou. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie
žalovaného bola dňa 10.01.2023 zasielaná na adresu trvalého pobytu žalobcu, v súlade s postupom
zvolávania valného zhromaždenia podľa článku X. bod 5. spoločenskej zmluvy žalovaného, kedy

mal konateľ D. E. povinnosť oznámiť konanie valného zhromaždenia krátkou cestou alebo formou
doporučeného listu 15 dní vopred. Zásielka do vlastných rúk bola vrátená žalovanému dňa 13.01.2023
s poznámkou o neznámom adresátovi. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že žalobca
nadobudol vedomosť na základe notifikácie už dňa 18.04.2023, že do zbierky listín Obchodného registra
boli ohľadom žalovanej vložené nové listiny. Toto skutkové tvrdenie žalobcu vyplýva priamo zo žaloby,

čo žalovaná nepoprela, a teda je potrebné ho považovať za nesporné v súlade s ustanovením § 151
ods. 1 a 2 CSP. Žalobca uviedol, že na základe tejto notifikácie požiadal svojich právnych zástupcov,
aby listiny vytiahli a preposlali ich žalobcovi. Tieto listiny boli žalobcovi doručené dňa 24.04.2023,
pričom ich súčasťou bola pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie zo dňa 31.01.2023. V tejto
súvislosti sa odvolací súd stotožňuje vyhodnotením skutkového stavu súdom prvej inštancie, že žalobca

nepreukázal, a dokonca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by mohol vyvodiť záver, že
s obsahom listín založených v zbierke listín sa žalobca nemohol oboznámiť už skôr ako 24.04.2023,
resp. že v zistení obsahu zápisnice mimoriadneho valného zhromaždenia pred 24.04.2023 mu bránila
akákoľvek reálna objektívna prekážka. Pokiaľ teda vychádza odvolací súd z nespornej skutočnosti,
že 18.04.2023 sa žalobca prvý krát reálne mohol dozvedieť o uznesení prijatom na mimoriadnom

valnom zhromaždení žalovaného zo dňa 31.01.2023, potom súd prvej inštancie správne ustálil, že
najneskorší deň, kedy žalobcovi mohla začať plynúť lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka je 18.04.2023 (poznámka
odvolacieho súdu: v bode 22 napadnutého rozsudku je chybou v písaní nesprávne uvedený dátum
18.07.2023, avšak z logiky veci je zrejmé, že správne má byť uvedené 18.04.2023) a teda prekluzívna

lehota v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka uplynula 18.07.2023. Pokiaľ predmetná žaloba
bola podaná dňa 24.07.2023, odvolací súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie, ktorý
zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia z dôvoduuplynutiaprekluzívnejlehotynajejpodanieavtomtosmeredôvodyuvádzanéžalobcomnebolispôsobilé
spochybniť jednoznačne vecnú správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie.

22. Odvolacia námietka žalobcu, že pred dátumom 24.04.2023 nemal ani nemohol mať vedomosť
o mimoriadnom valnom zhromaždení a táto skutočnosť bola preukázaná žalobcom predloženými
dôkazmi, nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná. V konaní žalobca nepredložil žiadne dôkazy
na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že sa prvý krát mohol dozvedieť o napadnutom uznesení
valného zhromaždenia až dňa 24.04.2023, resp. že sa 18.04.2023 objektívne nemohol oboznámiť

s listinami založenými v zbierke listín a žiadne takéto dôkazy ani len nenavrhol. Momentom doručenia
notifikácie o založení listín, týkajúcich sa žalovaného, do zbierky listín, mal žalobca možnosť oboznámiť
so zápisnicou z valného zhromaždenia a uznesením prijatým na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa
31.01.2023 a teda prekluzívna lehota na napadnutie uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia
začala žalobcovi plynúť dňa 18.04.2023.

23. Pokiaľ žalobca až v odvolacej replike doplnil ďalší odvolací dôvod v znení, že má za to, že v
konaní pred súdom prvej inštancie nebola dostatočne preskúmavaná hmotnoprávna stránka veci, čo
viedlo k prijatiu nesprávneho, arbitrárneho a nezákonného rozhodnutia vo veci, odvolací súd vo vzťahu
k tomuto všeobecnému, bližšie nešpecifikovanému a nezrozumiteľnému tvrdeniu žalobcu uvádza, že
odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie

odvolania. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nevysporiadal s týmto tvrdením žalobcu.

24. Žalobca zároveň odvolaním namietal, že súd prvej inštancie na základe zistené skutkového stavu a
predloženýchdôkazovdospelknesprávnemuzáveruoneprípustnostižalobyvčasti,vktorejsadomáhal
určenia nulitnosti napádaného uznesenia a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odvolací súd sa stotožnil
s odôvodneným názorom súdu prvej inštancie, že žalobu na určenie ničotnosti uznesenia valného
zhromaždenia je potrebné považovať za žalobu na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP).
S ohľadom na skutočnosť, že právo domáhať sa určenia ničotnosti uznesenia valného zhromaždenia
nevyplývazožiadnehoosobitnéhoprávnehopredpisu,keďžepodľa§131ods.1Obchodnéhozákonníka

sa nie je možné domáhať sa určenia ničotnosti ale len neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v
prípade jeho rozporu so zákonom alebo spoločenskou zmluvou, je potrebné žaloba v časti, v ktorej sa
domáha žalobca určenia ničotnosti uznesenia valného zhromaždenia, považovať za neprípustnú.

25. Žalobca síce subsumoval eventuálny žalobný návrh pod § 137 písm. c) CSP, s argumentáciou

naliehavého právneho záujmu na určení nulitnosti napádaného uznesenia, ktorý spočíva najmä v
potrebe odstrániť stav, kedy žalobcovi reálne hrozí, že bude vylúčený zo spoločnosti, avšak z formulácie
žalobného petitu jasne vyplýva, že sa domáha určenia právnej skutočnosti (nulitnosti uznesenia
mimoriadneho valného zhromaždenia), avšak možnosť podať takúto žalobu nevyplýva z osobitného
predpisu (§ 137 písm. d) CSP), čo vedie k záveru o neprípustnosti žaloby.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací
súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecnesprávneaztohodôvoduodvolacísúdviazanýodvolacímidôvodmivzmysle§380CSPnapadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil, nakoľko
neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.

27.Odvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudokajvovýrokuotrováchkonania,nakoľkosúdprvejinštancie
správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou

úspechu v konaní.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.-Exekučný poriadok).