Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-17Csp/76/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122208357
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Janečková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1122208357.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou Mgr. Michaelou Janečkovou v spore žalobkyne: H. W., X..

XX.XX.XXXX, L. H. Z. XXX, XXX XX H. Z., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému: JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, o zaplatenie 1.538,53 EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.538,53 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne
zo sumy 1.538,53 EUR od 13.09.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 23.09.2022 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 1.538,53 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavreli dňa

24.08.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu finančných
prostriedkov vo výške 1.400,- EUR. Odplata v zmluve označená ako „príslušný poplatok“ bola určená na
sumu 1.348,- EUR, ktorú mala žalobkyňa vrátiť spolu s istinou v 12-tich mesačných splátkach po 229,-
EUR.Zostranyžalobkynebolonaúčetžalovanéhonazákladepredmetnejzmluvypoukázanéplnenievo
výške 2.938,53 EUR. V rozsahu sumy 1.538,53 EUR tak došlo k plneniu nad rámec istiny poskytnutého
úveru. Vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom
spotrebiteľským, ktorý podlieha právnej úprave na ochranu spotrebiteľa, najmä zákona č. 129/2010 Z.

z. a zákona č. 40/1964 Zb. Zmluva neobsahuje ustanovenie o odplate, ale o poplatku, ktorý však v
skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutý úver. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva neobsahuje
obligatórny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, na základe interaktívnej kalkulačky po zadaní
údajov zo zmluvy výška RPMN dosahuje hodnotu 147,42 %. V zmysle prehľadu priemerných odplát
za poskytnutie obdobných úverov vyplýva, že v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (august
2011) priemerná výška RPMN na finančnom trhu ako indikátor posúdenia výšky odplaty za obdobné
úverové produkty dosahovala mieru 16,32 % ročne a ročná úroková sadzba dosahovala v danom období

hodnotu 13,21%. Dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru je neplatná. V dôsledku uvedeného
potom žalovaný nemá nárok na akékoľvek plnenie v rozsahu odplaty za poskytnutie úveru. Dohodu o
výške odplaty za poskytnutie úveru nie je možné odčleniť od ostatného obsahu úverovej zmluvy. Ak
je dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru neplatná pre jej priamy rozpor so zákonom, potom vzmysle ustanovenia § 41 poslednej vety Občianskeho zákonníka sa tento dôvod neplatnosti vzťahuje na
celý právny úkon - zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať
za neplatnú tiež s poukazom na to, že žalovaný ju uzatváral prostredníctvom svojho mandatára,

dohodaoplnomocenstvevšaknebolasúčasťouzmluvnejdokumentácieoduzavretiazmluvy,nazáklade
čoho predmetnú úverovú zmluvu nie je možné považovať za platne uzavretú, resp. za podpísanú
oprávnenou - konajúcou osobou. Zo znenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zároveň vyplýva, že
pre absenciu uvedenia druhu spotrebiteľského úveru, adresy predávajúceho, na ktorej si spotrebiteľ
môžeuplatniťreklamáciualebosťažnosť,dobytrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvere,úrokovejsadzby,

ročnej percentuálnej miery nákladov a predpokladov na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov v namietanej zmluve je nutné poskytnutý
úver posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov. Ak by súd nepovažoval odplatu za poskytnutý úver za
neplatný právny úkon, žalovaný nemal nárok na akékoľvek úroky a poplatky ani z dôvodu bezúročného
a bezpoplatkového charakteru poskytnutého úveru. Žalobkyňa vrátila žalovanému celkovo o 1.538,53
EUR viac, než na čo bola povinná, teda na strane žalovaného došlo na úkor žalobkyne k bezdôvodnému

obohateniu.Úrokyzomeškaniasiuplatňovalavovýškeo8percentuálnychbodovviacakobolazákladná
úroková sadzba ECV platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, keďže záväzkový
vzťah vznikol pred 01.02.2013.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa v predmetnej zmluve prehlásila, že finančné

prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, čo potvrdila aj vlastnoručným podpisom. Zmluvu o
úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch. V predmetnom prípade je sporné, v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere prisúdiť žalobkyni
právny status spotrebiteľa, a teda súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú
neaplikovateľné. V prípade, ak žalobkyňa žiada podriadiť zmluvu o úvere uzavretú za účelom podnikania

pod znenia zákona o spotrebiteľských úveroch, je jej povinnosťou preukázať skutočnosti svedčiace v jej
prospech. Je nemysliteľné, aby žalovaný kontroloval, ak uzatvoril vyše 400 000 zmlúv o úvere, každého
klienta, na čo financie použije. Ten sa sám zaväzuje svojím podpisom, že prostriedky budú použité na
poskytnutý účel. Žalovaný bol názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia, ktorú stanovuje zákon.

4. Žalobkyňa vo svojom následnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.12.2022 uviedla, že finančné
prostriedky použila výlučne na osobnú potrebu a pri podpise predmetnej zmluvy o úvere vystupovala
v postavení spotrebiteľky. Žalovaný argumentoval najmä tým, že v predmetnej zmluve mala žalobkyňa
vyjadriť vôľu použiť finančné prostriedky na zamestnanie. Toto tvrdenie nemá oporu v ničom a rozhodne

ho nepreukazuje len žalovaným zaškrtnuté políčko, o ktorom žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť,
zmluvu nevypĺňala. V zmluve sa neuvádza absolútne žiadna informácia o tom, aké zamestnanie
žalobkyňa mala v tom čase vykonávať a na čo údajne mali tieto finančné prostriedky slúžiť. Zo strany
žalovaného išlo len o obchádzanie zákona (čo bolo konštatované súdmi v desať tisíckach obdobných
súdnych konaniach so žalovaným), aby sa vyhol posudzovaniu absencii obligatórnych náležitostí zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, a to vzhľadom na početné chyby v zmluvách, ktoré žalovaný predkladal
spotrebiteľom, ako aj úžernícke sumy odplát za poskytnutie úveru.

5. Súd prejednal spor v neprítomnosti žalovaného, ktorý ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere zo dňa 24.08.2011, predžalobnou
výzvou, výpočtom RPMN na základe interaktívnej kalkulačky, výpisom zo stránky žalovaného, časťou
klientská zóna k úverovej zmluve, úrokovými mierami úverov a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 24.08.2011 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bola
žalobkyni poskytnutá suma 1.400,- EUR. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok
vo výške 1.348,- EUR, t.j. spolu 2.748,- EUR. Finančné prostriedky mali byť poskytnuté na výkon
zamestnania.

8. Podľa výpisu zo stránky žalovaného (klientská zóna) žalovaná v súvislosti s uzavretou úverovou
zmluvou zaplatila celkovo 2.938,53 EUR.9. Podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na stránke Ministerstva financií SR
predstavovala RPMN pre daný úver 147,42%.

10. Predžalobnou výzvou zo dňa 08.09.2022 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy.

11. Právny zástupca žalobkyne v rámci svojho prednesu uviedol, že zotrváva na podanej žalobe v celom
rozsahu, poukázal na to, že účel poskytnutia úveru ako výkon zamestnania doposiaľ nebol zo strany
žalovaného prakticky žiadnym spôsobom preukázaný, pričom dôkazné bremeno v tejto otázke spočíva

na jeho strane. Len samotné zaškrtnutie vopred pripraveného políčka v úverovej zmluve objektívne
nemôže preukazovať tú skutočnosť, že úver bol poskytnutý na účely deklarované v úverovej zmluve,
ktorú okrem iného vypĺňal zástupca žalovaného. V tejto súvislosti predložil nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS/232/2023, ktorý mu bol doručený v inej právnej veci, avšak skutkovo a právne identickej, v
ktorom ústavný súd v bode 29 výslovne konštatuje a podporuje správnosť uvádzaných tvrdení. Okrem
uvedeného predložil zápisnice o pojednávaniach v iných právnych veciach, ktoré boli takisto skutkovo a

právneidentické,vrámciktorýchbolivypočutítrajarôzniobchodnízástupcoviažalovaného,ktorízhodne
poukazovali na to, že umelé vyznačovanie účelu poskytnutia úveru bolo bežnou praxou samotného
žalovaného a spotrebiteľ nemal nijakú možnosť takéto konanie ovplyvniť. Tieto dôkazy svedčia v
prospech tvrdení žalobkyne, pričom žalovaný doposiaľ nepreukázal opak, hoci dôkazné bremeno v tejto
otázke práve zaťažuje jeho.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 53 ods. 5, 6 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19. Podľa § 2 vyhlášky č. 289/2010 Z.z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské

úvery (účinnej v čase uzavretia zmluvy), v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka sa na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej
republiky zverejnia informácie o údajoch v hlásení v rozsahu časti B hlásenia, a to
a) objemy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet kumulatívne za všetkých
veriteľov,

b) priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov a kreditných kariet.20. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie
konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný
sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak

splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s
ktorousakonalo,odsplnomocnencapožadovaťbuďsplneniezáväzku,alebonáhraduškodyspôsobenej
jeho konaním.

21. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

22. V konaní bolo nesporné, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej boli
žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky v sume 1.400,- EUR, pričom žalobkyňa následne plnila v

prospech žalovaného vo výške 2.938,53 EUR. Spornou bola skutočnosť, či žalobkyňa uzavrela zmluvu
ako spotrebiteľ, a teda či je zmluvu potrebné podriadiť normám o ochrane spotrebiteľa.

23. Obrana žalovaného spočívala v tom, že žalobkyňa uzavrela zmluvu na účel výkonu zamestnania, a
teda na ňu nemožno nahliadať ako na spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy o úvere za spotrebiteľa nepovažoval osobu, ktorej bol poskytnutý úver na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Napriek tomu, že vo formulárovej zmluve o úvere bolo v
časti, v ktorej sa uvádzal účel poskytnutých finančných prostriedkov, zaškrtnuté políčko zamestnanie,
podľa názoru súdu nemožno len na základe tejto skutočnosti bez ďalšieho automaticky vyvodiť záver o
tom, že finančné prostriedky boli žalobkyni skutočne poskytnuté na výkon zamestnania. Žalovaný ako

dodávateľ nepreveril skutočnosti rozhodujúce pre určenie, že úver bol poskytnutý na účel zamestnania.
Súdu je z úradnej činnosti známe, že žalovanému boli Slovenskou obchodnou inšpekciou za obdobné
konanie uložené pokuty pre porušenie zákazu vyplývajúceho z § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.
V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2S/117/11-162,
zo dňa 13.11.2013, ktorým zamietol žalobu žalovaného, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie. Krajský súd v odôvodnení
uviedol, že mu bolo známe, že žalovaný si opakovane počínal tak, že pri uzatváraní zmlúv o úvere
postupoval tak, aby boli vylúčené normy spotrebiteľského práva. Dôkazné bremeno na preukázanie,
že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania zaťažuje toho, kto tak tvrdí.
Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania,

ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s
týmto povolaním či predmetom činnosti uzavretie príslušnej zmluvy. Krajský súd ďalej uviedol, že mu je
známe konanie žalovaného, ktorým presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov s cieľom
dosiahnuť, aby sa účel úveru vyznačil na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, t.j. aby bol tento
úver v režime obchodného práva a nie práva spotrebiteľského. Zaškrtnutím políčka v zmluve majúceho

svedčiť o poskytnutí úveru na výkon zamestnania bez stotožnenia zamestnania spotrebiteľa a zistenia,
aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním má uzavretie zmluvy, žalovaný nedodržal úroveň osobitnej
starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej
v jeho oblasti činnosti. Predmetný rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol potvrdený rozsudkom
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/45/2014 zo dňa 19.08.2015. Žalovaný tým, že neskúmal, aké

zamestnanie má žalobkyňa a aký reálny súvis má poskytnutie finančných prostriedkov s výkonom jej
zamestnania, nekonal v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti. To potvrdil aj samotný žalovaný,
keď uviedol, že je nemysliteľné, aby kontroloval, ak uzatvoril vyše 400 000 zmlúv o úvere, každého
klienta, na čo financie použije. Dodávateľ má však v zmluvnom vzťahu silnejšie postavenie, preto sa
dôvodne naňho kladú aj zvýšené nároky na znalosť právnej úpravy a na konanie s náležitou odbornou

starostlivosťou. Vzhľadom na nedbalosť žalovaného ako dodávateľa pri uzatváraní zmluvy o úvere,
súd považoval aj prípadné dokazovanie ohľadne zamestnania žalobkyne za nadbytočné. Z uvedených
dôvodov súd dospel k názoru, že žalobkyňa uzatvárala zmluvu o úvere ako spotrebiteľ, a teda na
zmluvný vzťah je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva.

24. Odplata za poskytnutie úveru bola dojednaná na sumu 1.348,- EUR, čo predstavuje cca 96% istiny.
Istina vo výške 1.400,- EUR mala byť splatená s poplatkom vo výške 1.348,- EUR v období 12 mesiacov.
Funkciu odplaty za úver plnia úroky, pričom v rozhodnom období ročná úroková sadzba za obdobné
úvery dosahovala hodnotu 13,21% (https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-institucie/banky/statisticke-a-analyticke-prehlady/urokova-statistika/bankova-urokova-statistika-uvery). V čase uzavretia
zmluvy o úvere platilo, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Odplata dohodnutá v zmluve niekoľkonásobne prevyšovala úrokové
sadzby pre obdobné úvery, preto je toto zmluvné dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.
Úrok z úveru je jedným z pojmových znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú a je jej podstatnou
náležitosťou. Pokiaľ ustanovenia o úroku tvoria podstatnú náležitosť zmluvy o úvere, potom ustanovenia
o úroku nemožno oddeliť od zvyšného obsahu úverovej zmluvy. Poplatok, ktorý plní funkciu odplaty

za poskytnutie úveru (t.j. úrokov), je v neprimeranej až úžerníckej výške, teda uvedené ustanovenie je
neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené toto zmluvné dojednanie nemožno oddeliť
od zvyšného obsahu zmluvy, teda zmluvu o úvere je potrebné považovať za neplatnú ako celok.

25. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 24.08.2011, t.j. v 3. štvrťroku roku 2011. Priemerné
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských

úverov sa zverejňovali na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky v posledný
pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho
štvrťroka. Keďže zmluva bola uzavretá v auguste 2011, údaje za predchádzajúci štvrťrok
boli zverejnené v júli 2011. Z uvedeného dôvodu súd vychádzal z priemernej hodnoty
RPMN za 2. štvrťrok roku 2011. Priemerná RPMN za spotrebiteľské úvery (nezabezpečené)

do 1.500,- EUR s lehotou splatnosti od 6 do 12 mesiacov bola v 2. štvrťroku
2011 vo výške 42,36% (https://www.mfsr.sk/sk/financie/financny-trh/bankovnictvo/spotrebitelske-uvery/
suhrnne-informacie-udajoch-novoposkytnutych-spotrebitelskych-uveroch-veritelmi/). Podľa kalkulačky
na výpočet RPMN zverejnenej na stránke Ministerstva financií SR (https://www.fininfo.sk/fininfo/
interaktivna-kalkulacka-vypocet-rpmn.html) RPMN pre daný úver predstavuje 147,42%, čo žalovaný

nepoprel. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd považoval zmluvu o úvere za neplatnú
ako celok. Ak je zmluva neplatná, každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal. Žalobkyni tak vznikla povinnosť vrátiť žalovanému finančné prostriedky v poskytnutej výške
1.400,- EUR. Keďže žalovaný na účel splnenia záväzku z uzavretej zmluvy o úvere prijal od žalobkyne
sumu 2.938,53 EUR, v rozsahu prevyšujúcom sumu 1.400,- EUR išlo o plnenie na základe neplatného

právneho úkonu, t.j. o bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať.

26. Súd sa stotožňuje aj s argumentáciou žalobkyne, že zmluva o úvere neobsahovala náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené by však malo za následok len bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Keďže súd považoval zmluvu o úvere za neplatnú pre jej rozpor s dobrými

mravmi, uvedeným sa bližšie nezaoberal.

27. Nad rámec súd uvádza, že námietku žalobkyne, podľa ktorej zmluva o úvere bola podpísaná
mandatárom, pričom nebola priložená mandátna zmluva, a teda z tohto dôvodu by mala byť zmluva o
úvere neplatná, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Príslušné zákonné ustanovenia o mandátnej zmluve

predpokladajú, že na vykonanie právneho úkonu je potrebné mandatárovi udeliť plnomocenstvo (§ 568
ods. 3 Obchodného zákonníka). Pokiaľ aj niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania
zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli.
Formu schválenia právneho úkonu zákon nepredpisuje. Tým, že žalovaný prijímal platby na základe
uzavretej zmluvy o úvere, v tomto konaní sa aktívne bránil a nenamietal, že by mandatár konal bez

plnomocenstva, má súd za to, že žalovaný v prípade absencie mandátnej zmluvy, resp. plnomocenstva
na uzavretie zmluvy o úvere konkludentne uzavretie zmluvy o úvere schválil, a teda táto skutočnosť
zmluvu neplatnou nerobí.

28. Na odstránenie prípadných pochybností súd ďalej uvádza, že napriek skutočnosti, že žalobkyňa

vstupovala do zmluvného vzťahu so žalovaným ako spotrebiteľka, súd nepostupoval podľa § 54a
Občianskeho zákonníka. Súd vyhodnotil spotrebiteľskú zmluvu o úvere za neplatnú, a teda medzi
stranami vznikol záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia. Uvedené ustanovenie predpokladá, že
nemožno vymáhať premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, avšak nárok uplatnený v tomto konaní
vznikol z bezdôvodného obohatenia, ktoré je mimozmluvným záväzkom. Keďže žalovaný premlčanie

nenamietal, súd ani nezisťoval, kedy skutočne došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kedy sa o
ňom žalobkyňa dozvedela.29.Vzhľadomnavykonanédokazovanieacitovanézákonnéustanoveniasúddospelkzáveru,žežaloba
je dôvodná, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu v celkovej výške 1.538,53
EUR (2.938,53 EUR - 1.400,- EUR), o ktorú sa na jej úkor obohatil.

30. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 rekonštruovaného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.
Žalobca si uplatňoval úroky z omeškania od 13.09.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému
žalobkyňa žiadala vrátiť žalovanú sumu prostredníctvom predžalobnej výzvy. Základná úroková sadzba

ECB predstavovala ku tomuto dátumu 0,50 %. Žalobkyňa žiadala priznať úroky z omeškania vo výške
o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. platí, že ak záväzkový vzťah
vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj
za dobu omeškania po 31.01.2013. Hoci zmluva o úvere bola medzi stranami uzavretá dňa 24.08.2011,
predmetom tohto konania nebolo plnenie zo zmluvy, ale plnenie z bezdôvodného obohatenia. Keďže

žalobkyňa nepreukázala, že by k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo pred 01.02.2013, súd priznal
úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.538,53 EUR od 13.09.2022 do zaplatenia a vo
zvyšku uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní úspech, neúspech
mala iba v nepatrnej časti úrokov z omeškania. Z uvedeného dôvodu jej súd priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku

samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.