Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9T/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011547
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2117011547.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred senátom zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Cabana, PhD.,

a prísediacich A. B. a C. D. E., v trestnej veci obžalovaného: F. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom
G. XXXX/XX, H., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa
10.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

F. B., nar. XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom G. XXXX/XX, H.,
t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistený deň a čas na nezistenom miesta a nezisteným spôsobom si od doposiaľ nezistenej

osoby neoprávnene zadovážil bielu kryštalickú látku, ktorú u seba prechovával v plastovej injekčnej
striekačke so zataveným koncom až do 20.20 hod. dňa 12.12.2016, kedy bol v H., na Manckovičovej ulici
predpanelovýmdomomč.7,akovodičosobnéhomotorovéhovozidlazn.AlfaRomeoSpider,striebornej
pastelovej metalízy, ev. č. I., zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ
Hlohovec, na výzvu príslušníkov hliadky vystúpil z vozidla a pristúpil k ľavej zadnej časti služobného
motorového vozidla zn. KIA CEED, ev. č. H., odhodil túto injekčnú striekačku pod jeho ľavé zadné
koleso, pričom jeden kus zatavenej plastovej injekčnej striekačky s obsahom metamfetamínu s prímesou
dimetylsulfónu s hmotnosťou 4090 mg a priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 31,9

% hmotnostných obsahujúce 1305 mg absolútneho metamfetamínu,
pričom metamfetamín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene prechovával inú psychotropnú látku ako psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek

tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemický variant (THC), a uvedený čin spáchal vo väčšom
množstve,

č í m s p á c h a l

zločin neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm.
b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Za to sao d s u d z u j e :

Podľa § 44 Trestného zákona súd u obžalovaného u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, pretože
považuje nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uložený
obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 16.12.2016, sp. zn. 0T/253/2016,
právoplatný dňa 16.12.2016, na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 11.08.2017 obžalobu na obvineného: F. B., nar.
XX.XX.XXXX v A., trvale bytom G. XXXX/XX, H., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal byť obvineným spáchaný
na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.

Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Počas konania došlo k zmene zloženia senátu,
s ktorou obžalovaný vyslovil súhlas v zmysle § 277a ods. 1 Trestného poriadku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy: výsluch obžalovaného F. B., výsluch svedkov C. J., E. K.,

E. L., B. M. a D. A., čítané zápisnice o výsluchu svedkov C. B. (č. l. 35-39) a N. E. (č. l. 42-46), znalecký
posudok znalca MUDr. Marek Zelman, č. 80/2017 (č. l. 58-79), znalecký posudok od KEÚ PZ, č. PPZ-
KEU-BA-EXP-2016/16144, (č. l. 50-52), odborné vyjadrenie od MV SR, PZ SR, národná protidrogová
jednotka, č. PPZ-NKA-PDJ-4-094/2018-PZ (č. l. 257), príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov
z 12.12.2016 (č. l. 80), zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov z 12.12.2016 (č.

l. 81-86), príkaz na osobnú prehliadku z 12.12.2016 (č. l. 87), zápisnica o vykonaní osobnej prehliadky
z 12.12.2016 (č. l. 88), zápisnica o prehliadke tela a obdobných úkonov z 12.12.2016 (č. l. 89), správa
k osobe F. B. od OO PZ Hlohovec z 18.06.2017, spolu s prílohou (č. l. 92-93), správa k F. B. od OO
PZ Hlohovec z 18.06.2017 od J. I. E. A. (č. l. 94), záznamy hliadky z 12.12.2016 z 10.02.2017 (č.
l. 96-97), zápisnica o obhliadke miesta činu z 12.12.2016 spolu s fotodokumentáciou (č. l. 109-113),

rozsudok Okresného súdu Trnava z 03.06.2014, sp. zn. 3T/62/2014 (č. l. 118-121), oznámenie ÚPSVaR
Piešťany u 29.06.2023 (č. l. 570), oznámenie od Sociálna poisťovňa z 30.06.2023 (č. l. 571), oznámenie
k zisteniu pobytu Evy Joštovej (č. l. 583), email od N. E. z 13.10.2023 (č. l. 594), email od N. E.
z 02.08.2024 (č. l. 761), email od N. E. z 19.09.2024 (č. l. 769), úradné preklady k EVP (č. l. 782-815),
pripojený spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/253/2016 a z neho: trestný rozkaz Okresného súdu

Trnava z 16.12.2016, sp. zn. 0T/253/2016 (č. l. 56), zápisnica o výsluchu na Okresného súdu Trnava
z 16.12.2016 (č. l. 57-58), zápisnica o výsluchu obv. F. B. z 13.12.2016 (č. l. 9-15), ďalej pripojený
spis Okresného súdu Piešťany sp. zn. PN-8T/45/2022, a z neho: rozsudok Okresného súdu Piešťany
z 10.03.2023, sp. zn. 8T/45/2022 (č. l. 1426-1444), uznesenie Krajského súdu v Trnave z 19.09.2023,
sp. zn. 3To/70/2023 ( č. l. 1542-1555), uznesenie o započítaní väzby a zadržania z 01.12.2023 (č. l.

1568-1569), ďalej lustrácia v ZVJS, lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia v centrálnej databáze
súdov (CDB), lustrácia v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), a odpis z
registra trestov (RT).

K vykonanému dokazovaniu súd dodáva, že výpovede svedkov C. B. a N. E. boli čítané v súlade s §

263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku.

Svedok C. B. bol predvolaný na hlavné pojednávanie dňa 27.03.2023, predvolanie si riadne neprevzal
(č. l. 532, 533), ďalej bol predvolaný na hlavné pojednávanie dňa 27.06.2023, predvolanie si riadne
neprevzal (č. l. 569), ďalej bol predvolaný na hlavné pojednávanie dňa 12.10.2023, predvolanie si riadne

prevzal (č. l. 573), avšak hlavného pojednávanie sa nezúčastnil, za čo mu súd uložil aj poriadkovú
pokutu (č. l. 598). Následne bol opätovne predvolaný na hlavné pojednávanie dňa 02.11.2023 (č. l. 644,
645, 651), ktorého sa nezúčastnil. Na nasledujúce hlavné pojednávanie dňa 13.02.2024 súd požiadal
o predvedenie svedka, ktoré úspešné nebolo (č. l. 704). Na základe týchto skutočností súd dospel
k záveru, že boli splnené podmienky na čítanie výpovede svedka B. v súlade s § 263 ods. 3 písm. a)Trestného poriadku, pretože svedok sa ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez dôvodného
ospravedlnenia nedostavil a jeho predvedenie bolo neúspešné.

Svedkyňa N. E. bola predvolaná na hlavné pojednávanie dňa 27.06.2023, predvolanie si riadne
neprevzala (č. l. 529, 530), súd následne požiadal o vypátranie pobytu svedkyne s tým, že OR PZ
v Trnave súdu oznámilo, že svedkyňa býva a žije dlhodobo mimo územia Slovenskej republiky, a to
v Taliansku a poskytlo jej kontaktné údaje (č. l. 583). Súd mal záujem vykonať výsluch svedkyne
prostredníctvom videokonferencie (TELEMOST) na základe Európskeho vyšetrovacieho príkazu (č.

l. 670-698). Talianska strana potvrdila prijatie Európskeho vyšetrovacieho príkazu. Príslušný orgán
talianskej strany následne kontaktoval súd, že vybavenie Európskeho vyšetrovacieho príkazu bolo
postúpené inému príslušnému orgánu talianskej strany, a poskytol súdu aj súvisiace kontaktné údaje,
avšak potom, ako súd tento príslušný orgán kontaktoval, odpoveď nedostal (č. l. 804-815). Počas
týchto úkonov bolo zároveň súdu oznámené vybavenie Európskeho vyšetrovacieho príkazu, avšak bez
toho, aby sa videokonferencia realizovala (č. l. 782-801). Súd zároveň kontaktoval svedkyňu priamo

prostredníctvom emailu a zistil, že táto sa zdržiava na Slovensku krátkodobo 2 x do roka. Svedkyňa
bola predvolaná na termín hlavného pojednávania dňa 23.09.2024, na ktorý prisľúbila svoju účasť (č.
l. 761), avšak súd musel termín zrušiť vzhľadom na nemožnosť zloženia celého senátu v daný termín
(č. l. 764). Uvedené bolo svedkyni oznámené s tým, aby uviedla, kedy sa bude opätovne zdržiavať na
území Slovenskej republiky, na čo svedkyňa uviedla, že v roku 2024 už na Slovensko nepríde, a príde

až v júni 2025, pričom v súvislosti so zrušením termínu hlavného pojednávania dňa 23.09.2024 vyjadrila
nespokojnosť (č. l. 769). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že svedkyňa je pre
dlhodobý pobyt v cudzine nedosiahnuteľná, čím boli splnené podmienky na čítanie jej výpovede v súlade
s § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku. Súd je zároveň toho názoru, že čakať na výsluch svedkyne
približne trištvrte roka s tým, že ani takýto výsluch sa nemusí uskutočniť (aj vzhľadom na predchádzajúcu

negatívnu skúsenosť svedkyne), nie je podľa názoru súdu účelné a hospodárne, a za tejto situácie
musí dostať prednosť konanie súdu smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu, a to obzvlášť v situácii, keď
výsluch, ktorý sa oboznamoval, bol vykonaný kontradiktórnym spôsobom za účasti obhajcu.

Súd po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel

k nasledovným záverom.

K výroku o vine.

Ad skutkový stav.

Z výpovede obžalovaného F. B. vyplýva, že dňa 12.12.2016 bol na Manckovičovej ulici v H. zastavený
policajnou hliadkou, a po jeho zadržaní niektorý z policajtov objavil za policajným autom striekačku,
spýtali sa obžalovaného, či je jeho, a on povedal, že nie. Obžalovaný tiež uviedol, že chodil s N. E., tá
užívala drogy. Dňa 12.12.2016 sa stretli s N. E. ešte posledný krát v reštaurácii, ako ona sedela oproti

nemu, vytiahla striekačku a položila ju na stôl. Obžalovaný ju chytil a hodil do rohu miestnosti, potom
sa zodvihol a z reštaurácie a odišiel. Ešte videl, ako si ona dala striekačku do vrecka. Bol v aute, N.
E. mu zatelefonovala, a nechal sa presvedčiť, aby išiel autom pred jej činžiak, ona stála vonku pred
činžiakom na chodníku. Nestihol ani vypnúť kľúčik zo zapaľovania a už ho jeden z dvoch policajtov ťahal
von z auta. Keď vystúpil z auta, policajt mu povedal, aby vyložil všetko na strechu auta a urobili mu

prehliadku. Zavreli dvere na aute, nasadili mu putá a zobrali ho k policajnému autu, posadili ho dozadu
do policajného auta. Ako sedel v aute, Joštová bola zhruba v strede policajného auta na chodníku, bola
zima, tak obžalovaný povedal policajtovi, nech ju dajú nachvíľku do auta lebo mrzla, a jeho nech dajú
na chvíľku von. Tak jeho dali cez prednú stranu von kde stála E. a ona si išla na 15 minút sadnúť do
auta. Asi po druhom alebo treťom vystriedaní sa, jeden z príslušníkov hovoril, že za policajným autom je

striekačka, spýtali sa ho, či je jeho a povedal, že nie je. Obžalovaný si myslí, že injekčná striekačka bola
N. E.. Neskôr uviedol, že mu nešli zvnútra otvoriť dvere, tak policajtovi povedal, nech ho skúsiť otvoriť
on, nevedel však nájsť rúčky na otváraní dverí, potom obžalovaný do dverí udrel a otvorili sa. Policajt
bol pri vodičových dverách jemu za chrbtom. Tiež uviedol, že E. tam stála celý čas, už keď prišiel za
ňou bola vonku.

Z výpovede svedka C. J. vyplýva, že v čase spáchania skutku pôsobil ako člen hliadky OO PZ Hlohovec.
Vykonával nočnú službu s E. K., zbadali, ako prešlo vozidlo bez nárazníka prešlo na Manckovičovú ulicu.
Tam vozidlo zastavili, po pristúpení k vozidlu zistili, že sa tam nachádza obžalovaný. Z miestnej znalostivedeli o koho sa jedná a lustráciou zistili, že obžalovaný má zákaz vedenia osobného motorového
vozidla, tak mu dali príkaz vystúpiť z vozidla, a oznámili mu obmedzenie na osobnej slobode. Postavili
ho k ich vozidlu, ktoré stálo za vozidlom obžalovaného tak, aby kamera na ich vozidle snímala jeho

vozidlo. Obžalovaný tvrdil, že on vozidlo nešoféroval. Potom mu povedali, aby nastúpil do ich vozidla,
aby mohli vykonať eskortu na OO PZ. Vtedy si všimli, že pod nohami obžalovaného sa nachádza
plastová striekačka s bielou kryštalickou látkou. V tom čase stál obžalovaný vonku pri aute. Keď si
všimli tú striekačku na zemi, tak mu dali príkaz aby odstúpil od tej veci. Na otázky odpovedal, že to
nie je jeho, ale nič sa na zemi predtým nenachádzalo, aj keď vykonávali úkony, aj keď prichádzali s

vozidlom. Neskôr prišiel kriminalistický technik. Striekačku našli pred bezpečnostnou prehliadku, preto
túto prehliadku realizovali, po nej založili obžalovanému putá. Medzi vystúpením z auta a nájdením
striekačky prešlo asi 15-20 minút, po tú dobu stále stál obžalovaný pri policajnom vozidle. Tiež uviedol,
že N. E. tam prišla, ale až potom, keď tam už bola tá striekačka. Tiež uviedol, že ona sa ohriala v aute
povereného príslušníka, ale do ich služobného auta nenastupovala. Svedok sa pýtal E. aj na striekačku
a ona povedala, že nič o tom nevie. Na otázku, či obžalovaný vystúpil sám z auta, svedok uviedol, že si

to už nepamätá, myslí si, že tam bolo niečo s dverami, že musel vystupovať opačnou stranou. Za účelom
odstraňovania rozporov sa čítala skoršia zápisnica o výsluchu svedka, v ktorej svedok uviedol, že počuli
ženský hlas, ktorý povedal niečo v zmysle „Ivan, čo sa stalo“, otočili sa všetci traja a uvideli Joštovú,
ktorú svedok pozná tak ako B., a vie o nej, že je jeho partnerka. Hneď ju vyzvali, aby nepristupovala
bližšie a zostala na mieste, čo uposlúchla. Následne vyzvali Krčeka aby sa rukami oprel o vozidlo

a vykonali bezpečnostnú prehliadku. K uvedenému svedok uviedol, že je pravda, že E. prišla na miesto
ešte predtým, ako vykonávali bezpečnostnú prehliadku.

Z výpovede svedka E. K. vyplýva, že pracuje na OO PZ v Hlohovci a dňa 12.12.2016 mal nočnú
službu s C. J.. Spozorovali vozidlo, ktoré nemalo predný nárazník. Vozidlo zastavili, obaja vystúpili

zo služobného vozidla a pristúpili k vodičovi. Za volantom sedel F. B., vo vozidle bol sám. Lustráciou
zistili, že má zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. V čase lustrácie už bol B. vonku z vozidla a kolega
stál pri ňom. Stáli pri ich vozidle. Ako svedok vystúpil z auta, všimol si na zemi injekčnú striekačku
vzadu za služobným vozidlom, bolo to pri ľavom zadnom kolese. Striekačka bola zozadu viditeľná. Na
začiatku prišla za Krčekom jedna pani, ktorá ho oslovila, ale ju upozornili, aby nechodila bližšie, nech

ostane ďalej, čo aj urobila, nikto ďalší tam nebol. To bolo ešte predtým, ako našli injekčnú striekačku.
Všetci traja stáli pri služobnom vozidle vzadu, pri vodičovej strane, neskôr ho usadili do služobného
vozidla, lebo mu bola zima. Svedok dával pozor na striekačku. Ako prišiel poverený príslušník, urobil
prehliadku vozidla, obhliadku miesta činu a zaistil striekačku. V striekačke sa nachádzala látka bielej
farby. Ako nezúčastnené osoby boli prítomní dvaja príslušníci mestskej polície Hlohovec. Tiež uviedol,

žetápaninesedelavslužobnomvozidle,lebonebolaobmedzenánaosobnejslobode,ačisedelavinom
služobnom vozidle, to svedok nevedel.

Z výpovede svedka E. L. vyplýva, že pracuje ako kriminalistický technik, dňa 12.12.2016 dokumentoval
nejakú odhodenú skladačku. Zaistenie dôkazu prebiehalo tak, že označenie číslom, nafotenie

a následne ster dotykovej stopy zo skladačky. Potom ju odovzdal poverenému príslušníkovi OO PZ
Hlohovec. Skladačka bola na ceste pri vozidle, nespomínal si, či policajné alebo iné. Obžalovaný bol
vtedy vo vozidle u policajtov, bola tam aj hliadka mestskej polície a priateľka obžalovaného, tá bola
vonku. Tiež uviedol, že po prehliadke vozidla sa presunuli na OO PZ Hlohovec, Krček bol privezený na
stálu službu, tam mu svedok odobral stery z rúk na prítomnosť psychotropných látok a bukálny ster na

DNA. Tieto stery spolu s injekčnou striekačkou odovzdal svedok A. I.. Tiež uviedol, že aj keby B. prišiel
na OO PZ v Hlohovci do styku so zaistenou striekačkou, tak v tom čase už bol odobratý ster na DNA
zo striekačky v rámci ohliadky miesta činu.

Z výpovede svedka B. M. vyplýva, že pracuje na OO PZ Hlohovec, pracoval aj z 12.12.2016 na

13.12.2016, v ten večer bol zadržaný F. B., pozná ho z miestnej znalosti, že sa dopúšťa trestnej činnosti,
buď jazda bez vodičského preukazu alebo drogová trestná činnosť. Pamätal si, že chcel z cely niekoho
kontaktovať, ale nepamätal si, či aj s niekým telefonoval. Ak bol Krček umiestnený v miestnosti, musela
mu byť už urobená minimálne bezpečnostná prehliadka, takže by nemal mať u seba žiadne veci.

Z výpovede svedka D. A. vyplýva, že boli privolaní ako nezúčastnené osoby pri kontrole dvoch osôb,
muža a ženy. V blízkosti vozidla, asi 20 metrov, presne si nepamätá, sa našla injekčná striekačka.
Pamätá si, že sa asi tie osoby vyjadrili tak, že to nie je ich striekačka. Krčka pozná, vie, že užíva drogy,jeho priateľku videl prvý krát. Pri prehliadke vozidla a osobnej prehliadke sa omamné a psychotropné
látky nenašli, len tá striekačka.

Z výpovede svedka C. B. vyplýva, že pracoval na Mestskej polícii Hlohovec, bol vyslaný na
Manckovičovu ulicu v H., bola tam už prítomná štátna polícia, F. B. s priateľkou. Boli tam policajti štátnej
polície s tým, že našli u neho, alebo odhodil, nejakú zatavenú striekačku s nejakou látkou. Vo vozidle sa
nenašlo nič. O tom, že B. mal niečo odhodiť, sa dozvedel od príslušníkov štátnej polície, svedok osobne
striekačku nevidel. Tiež uviedol, že auto bolo otočené prednou časťou ku garážam na konci C., auto

štátnej polície stálo za týmto autom. Krček bol z auta vonku, myslí si, že stál za vozidlom, vedľa neho
boli dvaja chalani zo štátnej polície a myslí si, že to dievča sedelo v aute za volantom.

Z výpovede svedka N. E. vyplýva, že dňa 12.12.2016 bola čerstvo po rozchode s F. B., tri dni predtým
ju 5-6 hodín mlátil. Ďalej uviedla, že s B. sa stretla dňa 12.12.2016 asi okolo 17:30, stretli sa len oni
dvaja, Krček jej dal jeho telefón. Okolo 20:00 hod. večer jej telefonoval B. s tým, že príde pre ňu na

Manckovičovu, kde v tej dobe bývala u rodičov. Ona si myslela, že príde so šoférom ale keď zišla dole
k nemu, už bol odstavený policajtami. Keď už prišla k nemu, videla, že bolo odstavené auto a za ním bolo
odstavené policajné auto. Videla, ako Krček stojí pri zadnej časti policajného auta smerom k činžiaku.
Pri tých vozidlách stáli dvaja policajti a Krček a ona, potom neskôr prišli ďalší policajti, a to mestskí
policajti a hliadka s technikom. Keď ona prišla za ním, stál pri policajnom aute vzadu, už vtedy mal na

rukách putá. Rozprávali sa a asi po 5 minútach ju jeden z policajtov odtiahol nabok, lebo zbadal modrú
striekačku pri zadnom kolese policajného auta. Policajti sa spýtali B., že či s tým neskončil. Svedkyňa
tú striekačku tiež videla pri kolese auta, bola to päťkubíkovka. Potom zobrali Krčeka do auta a od toho
času ho úplne izolovali od nej. Keď zbadali policajti tú striekačku, iba ukázali a povedali, aha čo to tu
je. Na to F. začal kričať, že to nie je ho. Krček síce nebol dovtedy kľudný, ale potom začal byť ešte viac

nervózny. Počas tej doby, ako tam bol, tak v alfe vôbec nesedela, ale sedela v policajnom aute, ale až
potom ako prišla druhý hliadka, tam ju poslali policajti. Následne z policajného auta nevystúpila, sedela
tam sama, Krček bol v druhom aute. Tiež uviedla, že B. užíval dogy, v lete len pervitín, od októbra aj
heroín, preto sa s ním chcela rozísť. Zo začiatku keď boli spolu, si dával drogy iba občas, ale potom si
podľa nej dával drogy každý deň. Dňa 12.12.2016 keď s ním bola predtým, tak striekačku nevidela, ona

nikdy nič nevidela, lebo on si dal, keď tam nebola. Tiež uviedla, že ako ku nim kráčala, že si myslí, že by
si tú striekačku všimla, ale je pravda, že sa pod nohy nepozerala, a určite by o ňu niekto zakopol. Tiež
uviedla, že Krček sa od striekačky nachádzal asi 0,5 metra v čase jej spozorovania príslušníkmi PZ.

Výpoveď obžalovaného B., a svedkov J., K. a E., sú zhodné v tých častiach, v ktorých opisujú

komunikáciu medzi obžalovaným B. a svedkyňou E., že sa spolu mali stretnúť, teda že obžalovaný
B. smeroval na Manckovičovu ulicu za svedkyňou E., kde ho následne zastavila policajná hliadka pre
technické problémy jeho motorového vozidla Alfa Romeo, ďalej v časti všeobecnej prítomnosti všetkých
štyroch uvedených osôb na mieste činu, ako aj v časti, že na tomto mieste bola nájdená injekčná
striekačka v čase, kedy sa všetky štyri osoby nachádzali von (žiadna osoba sa v tom čase nachádzala

vo vozidle policajnej hliadky).

Rozdiel, a to podstatný, medzi výpoveďami uvedených osôb je ten, že obžalovaný B. tvrdil, že injekčná
striekačka nie je jeho, a svedkovia J. a K. ako príslušníci policajnej hliadky tvrdili opak.

Súd posúdením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že toto bez dôvodných pochybností
preukazuje, že injekčná striekačka bola v držbe obžalovaného B..

Z výpovede svedka J. vyplýva, že injekčná striekačka sa nachádzala pod nohami obžalovaného, v tom
čase stál obžalovaný vonku pri aute, a následne mu dali príkaz, aby od nej odstúpil. Svedok J. tiež

jednoznačne uviedol, že predtým sa na uvedenom mieste injekčná striekačka nenachádzala, na zemi
sa predtým nič nenachádzalo, a to aj keď vykonávali úkony, a aj keď prichádzali vozidlom. Svedok J. tiež
uviedol, že obžalovaný sa medzi príchodom hliadky na miesto a nájdením injekčnej striekačky nachádzal
pri policajnom vozidle. Svedok J. tiež uviedol, že sa pýtal svedkyne E. na injekčnú striekačku, a ona
mu povedala, že o nej nič nevie. Z výpovede svedka J. tiež vyplýva, že svedkyňu Joštovú zastavili ešte

predtým, ako ona prišla ku nim.Z výpovede svedka K. vyplýva, že ako svedok vystúpil z vozidla, všimol si na zemi injekčnú striekačku
vzadu za služobným vozidlom, pri ľavom zadnom kolese. Svedok J. rovnako spomenul prítomnosť
svedkyne E., avšak tiež rovnako uviedol, že ju upozornili, aby nechodila bližšie, čo aj urobila.

Svedkovia J. a K. tak zhodne opisujú, ako sa obžalovaný nachádzal vonku pri vozidle, ako sa na tomto
mieste injekčná striekačka v čase príchodu policajnej hliadky a v čase prvotných úkonov nenachádzala,
a následne sa tam objavila pri obžalovanom, pričom sa v tom čase v blízkosti obžalovaného iné osoby
nenachádzali, len svedkyňa E., ktorej uvedení dvaja svedkovia uviedli, aby sa bližšie nepribližovala.

Výpoveď svedka B. potvrdzuje, že svedkovia J. a K. túto skutočnosť – odhodenie injekčnej striekačky
obžalovaným – oznamovali svedkovi B.. Na jednej strane pri výpovedi svedka B. ide o osobu, ktorá
uviedla predmetnú skutočnosť z počutia, teda priamo odhodenie injekčnej striekačky nevidela, avšak
skutočnosť, že svedok B. prezentoval také vyjadrenie svedkov J. a K., aké svedkovia uviedli aj vo svojich
výpovediach v trestnom konaní, súd posúdil v prospech ich vierohodnosti, nakoľko tieto skutočnosti

svedčia o bezprostrednom zdieľaní tých skutočností zo strany svedkov J. a K., ktoré oni v tom čase
vnímali.

Výpoveď svedka L., kriminalistického technika, ktorý neskôr prišiel na miesto skúmať injekčnú
striekačku, potvrdzuje, že táto sa nachádzala na ceste pri vozidle. Táto skutočnosť napokon vyplýva

aj zo zápisnice o obhliadke miesta činu z 12.12.2016 spolu s fotodokumentáciou. Príslušné fotografie
súd posúdil tak, že tieto potvrdzujú výpoveď svedka J. v tom smere, že sa na zemi injekčná striekačka
v čase príchodu policajnej hliadky na miesto nenachádzala, pretože túto je možné vzhľadom na jej svetlé
modrobiele zafarbenie na šedej ceste pozorovať a to bez väčších ťažkostí. Z umiestnenia motorového
vozidla policajnej hliadky voči injekčnej striekačke tiež možno dospieť k záveru, že ak by sa na mieste

injekčná striekačka už nachádzala, potom by po nej motorové vozidlo s vysokou pravdepodobnosťou
prešlo a poškodilo by ju, nakoľko sa nachádza v jeho jazdnej dráhe – injekčná striekačka sa nachádza
v stope/dráhe ľavých kolies vozidla policajnej hliadky.

Výpoveď svedkyne E. potvrdzuje výpovede svedkov J. a K. v tom smere, že keď svedkyňa E. vyšla

von, obžalovaného B. už uvedení dvaja svedkovia zastavili. Výpoveď svedkyne E. ďalej potvrdzuje,
že obžalovaný B. sa nachádzal pri zadnej časti policajného auta (kde sa našla injekčná striekačka),
ďalej potvrdzuje, že v čase, keď sa našla injekčná striekačka, svedkyňa E. sa už na mieste nachádzala,
a napokon výpoveď svedkyne E. potvrdzuje nájdenie injekčnej striekačky, pretože aj táto svedkyňa
uviedla, že túto injekčnú striekačku videla pri kolese vozidla. K uvedenému dodala, že si myslí, že by si

injekčnú striekačku všimla ako ku ním kráčala, prípadne by o ňu niekto zakopol, čo svedčí v prospech
záveru, že injekčná striekačka bola dobre pozorovateľná a keby sa na danom mieste nachádzala už
skôr, prítomné osoby by si ju všimli; uvedení svedkovia sa už predtým nachádzali na mieste, kde sa
neskôr našla injekčná striekačka, nakoľko tam umiestnili obžalovaného a boli pri ňom.

Z výpovedí svedkov J., K. a E. teda zhodne vyplýva, že injekčná striekačka sa na predmetnom mieste
spočiatku nenachádzala (v čase zastavenia obžalovaného a jeho umiestnenia za policajné vozidlo),
a neskôr sa objavila na zemi pri obžalovanom, pričom žiadna z uvedených troch osôb ju tam nehodila
a ani iná ďalšia osoba sa v tom čase na mieste nenachádza. Z uvedeného potom vyplýva logický
záver, že injekčnú striekačku musel na zem odhodiť obžalovaný B., teda predtým ju musel mať v držbe

a disponovať s ňou. Pokiaľ obhajoba namietala, že nikto obžalovaného odhodiť túto injekčnú striekačku
nevidel, tak toto tvrdenie je síce pravdivé, ale z preukázaného skutkového stavu, keď sa na mieste,
kde stál obžalovaným, injekčná striekačka predtým nenachádzala, a neskôr sa tam nachádzala, pričom
tam boli prítomné len tri ďalšie osoby, ktoré ju tam nedali, tak z týchto skutočností rozumne nemožno
vyvodiť iný záver ako ten, že injekčnú striekačku mal predtým v držbe obžalovaný a práve obžalovaný

ju tam odhodil.

Dispozíciu obžalovaného B. s injekčnou striekačkou obsahujúcou metamfetamín nepriamo potvrdzuje
výpoveď svedkyne E., ktorá s obžalovaným B. tvorila pár, a uviedla, ako obžalovaný B. v tom čase
už na dennej báze užíval pervitín, ďalej jeho predchádzajúce odsúdenia za drogovú trestnú činnosť,

výpovede svedkov M. a A., ktorí registrujú obžalovaného ako osobu spojenú s drogovou trestnou
činnosťou, a uvedená skutočnosť napokon nepriamo vyplýva aj zo znaleckého posudku MUDr. Zelmana,
v ktorom je konštatovaná závislosť obžalovaného od pervitínu a heroínu (užívanie rovnakých látok
spomenula aj svedkyňa Joštová), a tiež je v ňom uvedené, že ide o rozvinutú závislosť s neschopnosťousamostatnej dlhodobejšej abstinencie a redukciu aktivít na zaobstarávanie si drog, ich konzumáciu
a zotavovanie sa z ich následkov. Podporne súd poukazuje aj na znalecký posudok KEÚ PZ, z ktorého
vyplýva, že z výsledkov analýzy DNA vyplýva, že z predloženej stopy (ster z injekčnej striekačky bol

zistený zmiešaný profil DNA pochádzajúci najpravdepodobnejšie od dvoch rôznych osôb, a tento profil
je kombináciou profilu DNA porovnávacej vzorky označenej ako F. B. a ďalšej prímesi, ktorá nie je
vhodná na identifikáciu. Aj tento dôkaz objektívne spája obžalovaného s injekčnou striekačkou, avšak
podľa názoru súdu ide o podporný dôkaz, pričom rozhodujúcimi dôkazmi sú výpovede svedkov J., K.
a E. tak, ako to súd uviedol v predchádzajúcej časti. Súd dodáva, že podľa výpovede svedka L. boli

stery z injekčnej striekačky odobraté ešte na mieste činu, preto je bez právneho významu, či neskôr (na
policajnej stanici) obžalovaný prišiel alebo neprišiel do kontaktu s injekčnou striekačkou. Nakoniec súd
poukazuje na znalecký posudok KEÚ PZ, z ktorého vyplýva, že na predloženom stere z rúk osoby F.
B. bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, čo podľa názoru súdu preukazuje priamu manipuláciu
s metamfetamínom obžalovaným B..

Pokiaľ obžalovaný uvádzal, že injekčná striekačka mohla patriť svedkyni E., tak táto skutočnosť
z dokazovania nevyplýva, je s ním v rozpore (viď výpovede svedkov J. a K.), pretože svedkyňa E.
žiadne užívanie drog z jej strany nespomínala, práve naopak, užívanie drog zo strany obžalovaného
prezentoval ako problém ich spolužitia, pričom obžalovaný mal drogy užívať tak, aby to ona nevidela.
Pokiaľ obžalovaný neskôr opisoval stretnutie so svedkyňou E., ako táto mala vybrať injekčnú striekačku,

tak súd tieto tvrdenia považoval za účelové so zámerom spojiť injekčnú striekačku so svedkyňou E..
Uvedené tvrdenia obžalovaného sú podľa názoru súdu spôsob jeho obrany, ktorým má záujem zbaviť
sa svojej trestnej zodpovednosti. Presvedčivosť tvrdení obžalovaného znižuje to, že jeho rozhodujúce
tvrdenia ohľadom injekčnej striekačky nevyplývajú z vykonaného dokazovania, sú s ním v rozpore,
ďalej že obžalovaný najprv využil svoje právo a odmietol vypovedať, a následne vypovedal, čo svedčí

o procesnej taktike. Presvedčivosť tvrdení obžalovaného je napokon výrazne znížená aj vzhľadom
na rozpory v jeho vlastnej výpovedi a rozpory medzi vykonaným dokazovaním a jeho výpoveďou.
Obžalovaný vo svojej výpovedi na jednej strane tvrdil, že „ja som ešte nestihol ani vysunúť kľúčik zo
zapaľovania a už ma jeden z tých dvoch policajtov ťahal von z auta“ a neskôr uviedol, že „mne nešli
otvoriť zvnútra dvere, tak som policajtovi povedal, nech ma skúsi otvoriť on, nevedel však nájsť rúčky

na otváranie dverí, ja som potom do týchto dverí udrel a otvorili sa.“, čo je diametrálne iný opis toho, ako
sa obžalovaný dostal zo svojho vozidla von. Obžalovaný tiež uviedol, že bola zima a požiadal policajtov,
aby dali svedkyňu E. do auta a jeho na chvíľu von, a že jeho dali von, a ona si išla sadnúť do auta
a takto sa vystriedali dva alebo tri krát, a vtedy sa vonku našla injekčná striekačka. Tieto skutočnosti
však z dokazovania nevyplývajú, práve naopak, dokazovanie ich vyvracia, pretože uvedené „striedanie“

nevyplýva zo žiadnej svedeckej výpovede (svedkovia J., K. a E.), a svedkyňa E. síce neskôr sedela
v motorovom vozidla, avšak nie vo vozidle hliadky Nešťák a Vrabec, ale vo vozidla ďalších príslušníkov
PZ, ktorí prišli na miesto, čo vyplýva z výpovedí svedkov J., K., L. a E., z čoho celkovo vyplýva, že
obžalovaného nepúšťali príslušníci policajnej hliadky von z policajného auta.

Súd tiež uvádza, že tvrdenia obžalovaného B. v prejednávanej trestnej veci sú diametrálne odlišné
od jeho tvrdení týkajúce sa trestného konania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, pretože
v prejednávanej trestnej veci obžalovaný označuje svedkyňu E., že jej by mohla patriť injekčná
striekačka, opisuje stretnutie s ňou, a tiež to, že išiel za ňou v motorovom vozidle sám, a v druhej
výpovedi uvádza, že nevie, ako sa striekačka ocitla na zemi, a spomínal ďalšiu osobu, s ktorou

predtým viedol motorové vozidlo, a ktoré išiel následne po tejto osobe preparkovať. Súd má pochybnosti
o presvedčivosti výpovede obžalovaného B. aj bez porovnania s touto inou jeho výpoveďou, avšak súd
týmto spôsobom poukazuje na ďalšie skutočnosti, ktoré svedčia v prospech uvedený záver o zníženej
presvedčivosti jeho tvrdení.

Skutočnosť, že injekčná striekačka obsahovala metamfetamín, je preukázaná znaleckým posudkom
KEÚ PZ, z ktorého vyplýva, že zatavená plastová injekčná striekačka Chirana 5 ml s modrým
piestikom obsahuje metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu s hmotnosťou 4090 mg a priemernou
koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 31,9 % hmotnostných obsahujúce 1305 mg absolútneho
metamfetamínu.

Ad právne posúdenie.Počas konania súd v dôsledku prijatia zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, a zákona č. 214/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný

zákon v znení neskorších predpisov, s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 03.07.2024, sp. zn. PL. ÚS 3/2024-761, vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa
06.08.2024 pod č. 215/2024 Z. z., s účinnosťou od 06.08.2024, oznámil, že súd bude skutok, ktorý je
predmetom obžaloby, ďalej v konaní právne kvalifikovať pre obžalovaného priaznivejšie, a to ako zločin
neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b)

Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Súd tak postupoval z dôvodu, že súd citovanú zmenu právnych predpisov posúdil v zmysle § 2 ods. 1
Trestného zákona a dospel k záveru, že novoprijatá právna úprava je pre obžalovaného priaznivejšia,
a to najmä s poukazom na nižšie trestné sadzby pri drogových trestných činoch a nový spôsob určovania
rozsahu trestnej činnosti (§ 135c, § 135d Trestného zákona). Pri pôvodnej právnej kvalifikácii bola

sadzba trestu odňatia slobody 10 rokov až 15 rokov, pri novej právnej kvalifikácii je sadzba trestu odňatia
slobody 1 rok až 6 rokov, čím došlo aj k zmene z „obzvlášť závažného zločinu“ na „zločin“.

Nová právna úprava je pre obžalovaného priaznivejšia aj v tom, že skutok bol pôvodne kvalifikovaný aj
podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona („že už bol za taký čin odsúdený“), a nová právna úprava

v zmysle § 171 ods. 4 písm. a) Trestného zákona ustanovuje, že „hoci bol za taký čin v predchádzajúcich
dvadsiatichštyroch mesiacoch právoplatne odsúdený“, teda v kvalifikovanej skutkovej podstate sa
už nachádza časové obmedzenie 24 mesiacov viažuce sa na predchádzajúce odsúdenie, ktoré
predchádzajúca právna úprava neustanovovala. Z obžaloby vyplýva, že skutkovú podstatu podľa § 172
ods. 2 písm. a) Trestného zákona malo zakladať odsúdenie Okresného súdu Trnava zo dňa 03.06.2014,

sp. zn. 3T/62/2014. Skutok v prejednávanej právnej veci sa stal dňa 12.12.2016, a preto pre naplnenie
skutkovej podstaty podľa § 171 ods. 4 písm. a) Trestného zákona by k predchádzajúcemu odsúdeniu
malo dôjsť spätne najneskôr dňa 12.12.2014. Pretože k odsúdeniu v trestnej veci 3T/62/2014 došlo
dňa 03.06.2014, teda nie v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch (12.12.2014 - 12.12.2016),
ale „až“ pred 30 mesiacmi pred skutkom, tak predmetné odsúdenie nenapĺňa znaky skutkovej podstaty

podľa § 171 ods. 4 písm. a) Trestného zákona; ani iné odsúdenie nenapĺňa uvedené znaky skutkovej
podstaty.

Vzhľadom na uvedené súd skutok právne kvalifikoval podľa právnej úpravy účinnej od 06.08.2024, a túto
použil vo vzťahu ku všetkým výrokom rozsudku.

* * * * *

Podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona „Kto neoprávnene prechováva omamnú látku konope, živice
z konopy alebo psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho

stereochemický variant (THC) v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“

Podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona „Kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo
psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1 v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.“

Podľa § 171 ods. 4 písm. b) Trestného zákona „Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo väčšom množstve.“

Preukázané konanie obžalovaného, ktoré tvorí skutkovú vetu rozsudku, súd právne posúdil ako

neoprávnené prechovávanie inej psychotropnej látky ako psychotropnej látky obsahujúcej akýkoľvek
tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemický variant (THC), a spáchanie uvedeného činu vo
väčšom množstve; súd formuláciu právnej vety upravil s poukazom na odkaz na ods. 1 v § 171 ods. 2
Trestného zákona, preto je právna veta zložená s poukazom na súvisiace znenia skutkových podstát §
171 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

V prípade obžalovaného ide o „prechovávanie“ psychotropnej látky metamfetamín, ktorá je v zmysle
zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, teda ide o inú psychotropnú látkuako psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemický
variant (THC).

Ide tiež o prechovávanie psychotropnej látky metamfetamín, a to aj s poukazom na § 135b ods. 1
Trestného zákona, nakoľko obžalovaný v zmysle citovaného ustanovenia mal v držbe psychotropnú
látku metamfetamín po akúkoľvek dobu, množstvo psychotropnej látky nepresiahlo „väčšie množstvo“,
a v konaní nebolo preukázané, že by psychotropná látka bola určená na ďalšiu distribúciu alebo
na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s jej prechovávaním. Pod „prechovávanie“

psychotropnej látky v zmysle § 135b ods. 1 Trestného zákona zároveň spadá aj „kúpa, výmena alebo
iné zadováženie psychotropnej látky“, preto súd právnu vetu upravil s poukazom na § 171 ods. 1
Trestného zákona v spojení s § 135b ods. 1 Trestného zákona – súd do právnej vety uviedol ako
formu nakladania so psychotropnou látkou len „prechovávanie“ oproti „zadováženiu a prechovávaniu“
uvedenému v obžalobe, nakoľko „prechovávanie“ už v sebe zahŕňa aj „zadováženie“ s poukazom na §
135b ods. 1 Trestného zákona.

Pokiaľ obhajoba namieta neurčitosť skutku, tak súd k tomu uvádza, že súd obžalovaného uznal
za vinného z prechovávania psychotropnej látky, ktoré je jednoznačne v skutkovej vete opísané.
Zadováženie psychotropnej látky je síce spomenuté všeobecnejšie, avšak nakoľko „zadováženie“ spadá
pod „prechovávanie“ v zmysle vyššie uvedených právnych úvah, tak skutková veta, ktorá sa viaže

k právnej kvalifikácii, je v rozhodnutí uvedená jednoznačne.

Nepatrné množstvo psychotropnej látky metamfetamín v zmysle § 135c ods. 1 Trestného zákona
s poukazom na prílohu č. 1 zodpovedá najviac 0,2 g psychotropnej látky metamfetamín.

Malé množstvo psychotropnej látky metamfetamín v zmysle § 135d písm. a) Trestného zákona
s poukazom na prílohu č. 1 zodpovedá viac ako 0,2 g psychotropnej látky metamfetamín a menej ako
1 g psychotropnej látky metamfetamín (5 x 0,2 g).

Väčšie množstvo psychotropnej látky metamfetamín v zmysle § 135d písm. b) Trestného zákona

s poukazom na prílohu č. 1 zodpovedá viac ako 1g psychotropnej látky metamfetamín a menej ako 50
g psychotropnej látky metamfetamín (250 x 0,2 g).

Pretože obžalovaný prechovával psychotropnú látku metamfetamín s hmotnosťou 4090 mg (4,09 g), ide
o „väčšie množstvo“ v zmysle § 135d písm. b) Trestného zákona, pretože predmetné množstvo spadá

do intervalu 1 g až 50 g.

Hmotnostné kritérium predstavuje kvantitatívne kritérium pri právnom posúdení toho, či ide o trestný
čin, a toto kvantitatívne kritérium je vzhľadom na uvedené skutočnosti naplnené. Trestný zákon však
v prípade, ak psychotropná látka presahuje nepatrné množstvo, a o taký prípad ide aj v prejednávanej

trestnej veci, vyžaduje naplnenie aj kvalitatívneho kritéria v zmysle § 135c ods. 1 Trestného zákona,
podľa ktorého „ak množstvo materiálu presahuje hodnotu uvedenú v treťom stĺpci, pre výsledné
určenie, či ide o nepatrné množstvo alebo malé množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky, je
rozhodujúce množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu,
ktoré pri nepatrnom množstve omamnej látky alebo psychotropnej látky nesmie presiahnuť hodnotu

uvedenú v štvrtom stĺpci v prílohe č. 1.“ Relevantná hodnota v štvrtom stĺpci v prílohe č. 1 je 140 mg
množstva účinnej látky vo forme voľnej bázy, a nakoľko v prípade psychotropnej látky, ktorú prechovával
obžalovaný, bolo množstvo účinnej látky 1305 mg, tak podľa názoru súdu je naplnené aj kvalitatívne
kritérium, pretože uvedené množstvo účinnej látky presahuje rozhodujúcich 140 mg.

Z týchto všetkých dôvodov súd preukázané konanie obžalovaného právne posúdil ako
„neoprávnené prechovávanie inej psychotropnej látky ako psychotropnej látky obsahujúcej akýkoľvek
tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemický variant (THC), a spáchanie uvedeného činu
vo väčšom množstve“, čím sú naplnené znaky skutkovej podstaty zločinu neoprávnené prechovávanie
omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného od

06.08.2024. Faktickú držbu injekčnej striekačky s obsahom uvedenej psychotropnej látky súd posúdil
ako úmyselnú formu zavinenia, pretože faktická držba svedčí o úmysle psychotropnú látku prechovávať
– držať ju a disponovať s ňou.K výroku o treste.

Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného

zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Súd zároveň zohľadňoval zásady uvedené v § 33a Trestného zákona.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu.

Obžalovaný F. B. má v registri trestov 22 záznamov, a to z rokov 1966, 1991, 1998, 1998, 1999,
2005, 2009, 2009, 2009, 2009, 2010, 2012, 2014, 2015, 2016, 2016, 2017, 2017, 2017, 2018, 2021

a 2023 za rôznorodú trestnú činnosť, najmä trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia a drogová
trestná činnosť. Obžalovanému boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, nepodmienečné
tresty odňatia slobody, a v minulosti už bol aj podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.

Obžalovaný F. B. má v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov 1 záznam, a to priestupok

proti majetku z roku 2018.

Z lustrácie ZVJS vyplýva, že obžalovaný sa nachádza vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov,
a v súčasnosti vykonáva trest uložený Okresným súdom Piešťany sp. zn. 8T/45/2022, od 08.10.2022
do 26.06.2036; celkovo je v súčasnom výkone trestu od 30.06.2021.

Pri zločine neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, ods.
4 písm. b) Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody 1 (jeden) rok až 6 (šesť) rokov.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť.

Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, a to s poukazom na jeho odpis registra
trestov, napr. odsúdenia z rokov 2014, 2015 alebo 2016.

Z odpisu registra trestov súd tiež zistil, že obžalovaný už bol odsúdený za zločin, a to s poukazom na
odsúdenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/62/2014, z 03.06.2014, v zmysle ktorého mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 3 mesiace so zaradeným do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia za zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d)

Trestného zákona.

Pretože súd obžalovaného uznal za vinného zo spáchania zločinu neoprávnené prechovávanie
omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného od
06.08.2024, pričom obžalovaný spáchal zločin už v minulosti, za ktorý bol uznaný za vinného v konaní

vedenom pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 3T/62/2014, tak v dôsledku opätovného spáchania
zločinu prichádza do úvahy použitie § 38 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého „pri opätovnom
spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.“
Vzhľadom na uvedené prichádza do úvahy použitie § 38 ods. 3 Trestného zákona a úprava pôvodnej
sadzby trestu odňatia slobody 1 rok až 6 rok postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona v spojení s

§ 38 ods. 6 Trestného zákona na novú sadzbu trestu odňatia slobody 2 roky a 8 mesiacov až 6 rokov.

Súd sa zaoberal aj tým, či u obžalovaného možno mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej
sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a dospel k potenciálne pozitívnemu záveru z nasledovných
dôvodov.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona „ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľaneprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.“

Podľa § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona „trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je
v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov“

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. marca 2010, sp. zn. 5 To 14/2009
„Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu

a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania
v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť
mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa §.40 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006 ( § 39
ods. 1 Tr. zák. ) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom
s obmedzením uvedeným v ustanovení § 40 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ( § 39 ods.
3 Tr. zák.).“

Súd ďalej uvádza, že účel trestu naplní trest v prípade, keď je trest spravodlivý a uložený včas. Čím
neskôr od spáchania skutku je trest uložený, tým sa znižuje účel a význam trestu. V prejednávanej veci
súd v decembri 2024 uznal obžalovaného za vinného za zločin, ktorého sa dopustil v decembri 2016,
teda pred takmer 8 rokmi. 8 rokov je podľa názoru súdu taká dlhá doba, ktorá odôvodňuje mimoriadne

zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že
nejde o násilný trestný čin, a síce ide o závažnú drogovú trestnú činnosť, ale zákonodarca v roku
2024 pristúpil k plošnému zmierneniu trestných sadzieb za drogové trestné činy, čo je potrebné posúdiť
v prospech obžalovaného.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/253/2016, súd zistil, že trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava zo dňa 16.12.2016, sp. zn. 0T/253/2016, právoplatným dňa 16.12.2016, súd
obžalovaného uznal za vinného z prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Skutok, ktorý bol

predmetom konania 0T/253/2016, sa stal 12.12.2016, a išlo o vedenie motorového vozidla Alfa Romeo
Spider dňa 12.12.2016 v čase okolo 20.20 hod. v meste Hlohovec po ulici C. v čase uloženého zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá.

Posúdením odsúdenia v trestnej veci 0T/253/2016, odpisu registra trestov a lustrácie CDB, súd zistil,

že trestná činnosť, ktorá je predmetom prejednávanej trestnej veci (zo dňa 12.12.2016), je v súbehu
s trestnou činnosťou v konaní 0T/253/2016 (zo dňa 12.12.2016), a preto prichádza do úvahy uloženie
súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, alternatívne upustenie od uloženia súhrnného
trestu podľa § 44 Trestného zákona, a to voči trestnej veci 0T/253/2016; súbeh tejto zbiehajúcej
sa trestnej činnosti je následne prerušený dňa 16.12.2016 doručením trestného rozkazu v konaní

0T/253/2016.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. PN-8T/45/2022, súd zároveň zistil, že obžalovaný
bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolená výroba omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, za čo mu bol uložený trest odňatia

slobody vo výmere 13 rokov a 9 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia.

Súd posúdením všetkých vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že je daný dôvod na postup
podľa § 44 Trestného zákona, a preto súd u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože

považuje nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uložený obžalovanému
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 16.12.2016, sp. zn. 0T/253/2016, právoplatný dňa
16.12.2016, na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.

Súd v neprospech obžalovaného zohľadnil jeho vysoký počet záznamov v registri trestov, opakované
odsúdenia a opakované výkony trestov odňatia slobody, čo svedčí o tom, že obžalovaný má zjavné
sklony k páchaniu trestnej činnosti. V prípade obžalovaného nejde o ojedinelé vybočenie z inak riadneho
života, pretože ani predchádzajúce odsúdenia, ako aj výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody(napr. vykonanie trestu 03.05.2016 pred spáchaním trestnej činnosti v prejednávanej trestnej veci dňa
12.12.2016), neviedli u neho k dlhodobej náprave a k takému vedeniu života, v ktorom by absentovalo
páchanie trestnej činnosti.

Súd v prospech obžalovaného zohľadnil dĺžku konania, resp. uplynutie takmer 8 rokoch od spáchania
skutku po prvé meritórne rozhodnutie, čo je podľa názoru súdu dôvodom na mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody, a to aj napriek vysokej početnosti záznamov v odpise registra trestov; súd z upravenej
dolnej hranice trestnej sadzby 2 roky a 8 mesiacov môže mimoriadne znížiť trest až na 6 mesiacov.

Nakoľko v prípade obžalovaného prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu voči 12 mesačnému
trestu odňatia slobody, a súd by mohol v prípade samostatného trestu ukladať trest odňatia slobody
mimoriadne znížený až na 6 mesiacov, tak súd dospel k záveru, že uložený 12 mesačný trest odňatia
slobody naplní účel trestu. Vo výmere 12 mesiacov je zohľadnené jednak mimoriadne zníženie trestu pre
dlhý časový odstup od skutku, a zároveň sklony obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti, keďže ide

o trest prísnejší ako trest na samej dolnej hranici 6 mesiacov v prípade mimoriadneho zníženia trestu.
Osem ročný časový odstup od skutku je podľa názoru súdu významným dôvodom pre takýto postup,
a táto okolnosť v prospech obžalovaného musí podľa názoru súdu prevážiť nad potrebou uloženia
prísneho trestu, resp. ešte prísnejšieho trestu oproti 12 mesiacom vzhľadom na skony obžalovaného
k páchaniu trestnej činnosti.

Súd v prospech obžalovaného a v prospech postupu podľa § 44 Trestného zákona zohľadnil aj
skutočnosť, že v čase ukladania trestu v prejednávanej trestnej veci v roku 2024, obžalovaný už
vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov a 9 mesiacov, a to od októbra 2022
až do júna 2036; obžalovaný doposiaľ vykonal približne 2 roky z uvedeného trestu. Súd nepovažoval za

spravodlivé, aby za týchto okolností, keď obžalovaný už vykonáva takýto prísny trest a je v zásade len
na začiatku jeho výkonu, aby súd v roku 2024 ešte sprísňoval predchádzajúci 12 mesačný trest a tým
navyšovalcelkovývýkontrestu(dojúna2036),atozatrestnýčin,ktorýobžalovanýspáchalpred8rokmi.

Z týchto dôvodov súd u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu tak, ako je to uvedené vo

výroku tohto rozsudku.

Ad ochranné opatrenie.

Zo znaleckého posudku MUDr. Zelmana síce vyplýva odporúčanie na uloženie ochranného

protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, ktoré navrhol uložil aj prokurátor v obžalobe, avšak súd
obžalovanému ochranné liečenie neukladal.

Súd tak postupoval z dvoch dôvodov.

Súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave týkajúcu sa podkladov pre
ukladanie ochranného liečenia, a to na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.11.2022,
sp. zn. 5Tos/175/2022, v ktorom súd uviedol, že „Prvostupňový súd rozhodol o uložení ochranného
psychiatrického liečenia ústavnou formou K. M. napadnutým uznesením dňa 26.08.2022 na
podklade znaleckého posudku vypracovaného MUDr. D. Š. dňa 04.03.2022, č. 9/2022, pričom k

znaleckému vyšetreniu došlo dňa 08.02.2022. Podaný znalecký posudok bol vypracovaný na účely
zistenia príčetnosti pôvodne obvinenej počas spáchania žalovaného skutku, avšak do rozhodovania
prvostupňového súdu o nariadení ochranného liečenie uplynula pomerne dlhá doba (viac ako 5
mesiacov). Sťažnostný súd opakuje, že podmienka na uloženie ústavného ochranného liečenia,
pretože pobyt páchateľa činu inak trestného na slobode je nebezpečný, musí byť splnená v čase

rozhodovania súdu o ochrannom liečení. Nestačí, aby bola splnená v čase zastavenia trestného stíhania
z dôvodu uvedeného v § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku. Predpoklad uloženia ochranného
psychiatrického liečenia je, aby šlo o páchateľa trestného činu, ktorého pobyt na slobode je spoločensky
nebezpečný a bez liečenia pod vplyvom duševnej poruchy môže nebezpečné konanie opakovať. V
uvedenom prípade teda nemôže sťažnostný súd považovať podaný znalecký posudok za relevantný

pre vyslovenie nebezpečnosti K. M. na účely uloženia ochranného psychiatrického liečenia ústavnou
formou vzhľadom na časový odstup od jeho vypracovania do rozhodovania súdu prvého stupňa.“Súd je toho názoru, že citované právne posúdenie rieši otázku relevantnosti podkladov pre uloženie
ochranného liečenia, a toto právne posúdenie je možné uplatniť bez ohľadu na to, o aký druh konania
ide, pokiaľ sa v ňom rozhoduje (aj) o uložení ochranného liečenia. Inak povedané, podmienky pre

uloženie ochranného liečenia musia byť totožné bez ohľadu na druh konania, teda bez ohľadu na to, či
ide o konanie o návrhu na uloženie ochranného liečenia (v registri „Nt“), alebo je uloženie ochranného
liečenia navrhnuté v obžalobe v zmysle § 235 písm. f) Trestného poriadku (v registri „T“ alebo „Tk“).

Obžalovanému bolo ochranné liečenie navrhnuté s poukazom na znalecký posudok z roku 2017,

a pokiaľ súd rozhodoval v roku 2024, tak uplynutie viac takmer 8 rokoch v zmysle citovaného právneho
posúdenia (kedy už 5 mesiacov bolo nedostatočných) je nedostatočných pre to, aby súd pri rozhodovaní
o ochrannom liečení vychádzal z uvedeného znaleckého posudku, pretože tento už nemožno považovať
za aktuálny.

Napokon súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 10.03.2023, sp. zn. 8T/45/2022,

v odôvodnení ktorého je uvedené, že „Podľa znaleckého posudku C. O. a jeho doplnenia ako aj
výpovede znalkyne obžalovaný trpí poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním viacerých
psychoaktívnych látok (pervitín, heroín), je dlhoročným konzumentom drog, v dôsledku čoho je prítomné
poškodenie jeho osobnosti drogami, nie je schopný viesť riadny, plnohodnotný osobný, pracovný a
spoločenský život, prakticky nikde riadne dlhodobo nepracoval. Obžalovaný je zvyknutý na dávku 1

kubík pervitínu na deň. Znalkyňa obžalovanému nenavrhla liečenie závislosti, nakoľko štruktúra jeho
osobnosti, ktorá je poškodená dlhoročným užívaním drog, by bola prekážkou v dosiahnutí účelu liečby.
Obžalovaný nie je motivovaný k zmene životného štýlu, drogy užíva napriek závažnému ochoreniu (stav
po infarkte myokardu).“, čo súd posúdil tak, že ani na základe aktuálnejšieho znaleckého dokazovania
z roku 2021 nevyplynula potreba uloženia ochranného liečenia.

* * *

Všetky výroky tohto rozsudku boli prijaté senátom Okresného súdu Trnava pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,

ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,

manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.