Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720200575
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2720200575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: ZATARA, s.r.o., IČO 45 436 185, so
sídlom Petrova Ves 81, zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 169/85, Skalica,
proti žalovanej: A. B., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XXXX, D., zastúpená: JUDr. Peter Schmidl,
advokát, so sídlom Borský Svätý Jur 774, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Senica č. k. SI-2C/7/2020-99 zo dňa 24. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť vypratať
nehnuteľnosť, a to byt č. XX, vo vchode č. 1, na 5 poschodí, súp. číslo stavby XXXX, na pozemku parc. č.
3185,kuktorémunáležíspoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu,
na príslušenstve o veľkosti 1016/10000, nachádzajúceho sa v katastrálnom území D., obec D., okres
Skalica, všetko zapísané na LV č. XXXX a odovzdať ju žalobcovi, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom II. žalobcovi priznal voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej
výške rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 676 ods. 1, § 710
ods. 2, § 712 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu,
žalovaná užíva byt bez akéhokoľvek právneho titulu. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
vychádzal zo skutočností uvedených žalobcom ako zo zhodných skutočností, ktoré žalovaná

nepopierala, nenamietala okolnosti zániku nájomnej zmluvy, t. j. uplynutím času. Žalobca riadne a včas
vyzval žalovanú, aby odovzdala nájomný byt, nakoľko už nemá platnú nájomnú zmluvu. Žalovaná i
napriek viacerým výzvam žalobcu byt naďalej užívala.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v zmysle ustanovenia § 710 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je žalovaná je povinná vypratať byt č. XX, vo vchode č. 1, na 5. poschodí, súp. číslo stavby
XXXX, na pozemku parc. č. 3185, ku ktorému náleží spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu, o veľkosti 1016/10000, nachádzajúceho sa v katastrálnom území D.,
obec D., okres Skalica, všetko zapísané na LV č. XXXX a odovzdať ho žalobcovi, čím vyhovel žalobe
žalobcu v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že nájom bytu zanikol uplynutím dohodnutého určitého
času, nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Súd prvej inštancie určil na plnenie dlhšiu lehotu 30dní vzhľadom na povahu prejednávanej veci, keď sa jedná o vypratanie a odovzdanie bytu, v ktorom
žalovaná uspokojuje svoje potreby na bývanie.

5. Súd prvej inštancie žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie. V odvolaní uviedla, že nemieni byt
vypratať,nakoľkojepresvedčená,žežalobcazískalsvojevlastníckeprávakbytupodvodomavpodvode
ju držal celé roky a žiadala o zmenu a tým o zvrátenie rozsudku.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,

proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom a odvolacími dôvodmi (§ 379
a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie
je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaná užíva
predmetný byt bez právneho dôvodu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom
odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

10. Zo skutkových zistení vyplynulo, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. XX vrátane
prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1016/10000 na spoločných častiach a
zariadeniach domu a na príslušenstve, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na parcele číslo 3185,
zapísanom na Liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie D.. Žalovaná užívala predmetný

byt na základe nájmu dohodnutého na dobu určitú do 31.12.2016. Po skončení doby nájmu žalovaná
predmetný byt nevypratala a užíva ho naďalej.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatnených nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci vo
vzťahu k nároku na vypratanie bytu, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie

písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od týchto záverov súdu prvej inštancie vo veci samej odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu
žalovanej. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie uvedených v napadnutom rozsudku
sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho
vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho
práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný predmet vlastníctva neprávom zadržuje. Bez preukázania
vlastníckeho práva nie je daná aktívna legitimácia žalobcu domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi
prislúcha. Vlastnícka žaloba je hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny

nárok vlastníka na ochranu jeho vlastníctva. Súčasne ide o relatívne právo vlastníka na vydanie
neprávom zadržiavaného predmetu vlastníctva, resp. právo voči rušiteľovi tohto práva. Jednou zo
základných foriem vlastníckej žaloby je žaloba na vydanie (actio reivindicatio), ktorá má charakter žaloby
na plnenie (§ 137 písm. a) Civilného sporového poriadku). Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktickývýkon vlastníckeho práva k predmetu vlastníctva, t. j. aby vlastník mohol s predmetom vlastníctva
nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby ho mal vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže vlastník
(prípadne oprávnený držiteľ) domáhať žalobou na vydanie predmetu vlastníctva od toho, kto mu ho

neprávom zadržiava. Vydanie môže byť tiež realizované formou vypratania. Medzi žalujúcim vlastníkom
a žalovaným v prípade, že je reivindikačná žaloba uplatnená dôvodne, existuje hmotnoprávny relatívny
vzťah, ktorého obsahom je predovšetkým povinnosť vydať predmet vlastníctva a právo žalobcu vydanie
požadovať.

13. Ustanovenie § 710 a nasl. Občianskeho zákonníka upravuje osobitné spôsoby zániku nájmu bytu.
Tieto ustanovenia sa použijú výlučne na nájom bytu, pričom ustanovenie § 710 ods. 2 Občianskeho
zákonníka jednoznačne vylučuje aplikáciu ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka na nájom
bytu, čo znamená, že pri nájme bytu sa neuplatní automatické predĺženie nájomného vzťahu zo zákona,
ale je potrebné uzavrieť novú nájomnú zmluvu. V danom prípade vychádzajúc z nesporných skutkových
tvrdení strán o zániku nájomného vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu ako prenajímateľom

a žalovanou ako nájomcom uplynutím doby trvania nájmu dňa 31.12.2016, možno konštatovať,
skončením nájmu bytu zaniklo právo žalovanej užívať predmetný byt. Uvedené znamená, že pokiaľ
žalovaná naďalej predmetný byt užíva, tak ho užíva bez právneho dôvodu. Žalobca si tak dôvodne
uplatnil právo na vypratanie predmetného bytu a nakoľko žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej
inštancienepreukázalažiadnuskutočnosť,ktorábymalazanásledokzáveronedôvodnostiuplatneného

nároku, súd prvej inštancie žalobe ako podanej dôvodne správne vyhovel a žalovanej v súlade s právom
uložil povinnosť vypratať predmetný byt v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd
sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožňuje, pretože vo vzťahu k odvolaním napadnutému
rozhodnutiusúduprvejinštancie,anikonaniu,ktoréjehovydaniupredchádzalo,nezistilžiadnetakévady,
ktoré by znamenali nesprávnosť odvolaním napadnutého rozsudku z dôvodov namietaných žalovanou

v odvolaní.

14. Žalovaná v odvolaní, rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie, v rámci prostriedkov
procesnej obrany namietala nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom k predmetnému bytu a vzniesla
tvrdenie, že žalobca získal predmetný byt podvodom.

15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky
potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a
povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní
ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže

mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Okolnosť, že strana v
sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje v procesnej
teórii jej procesnou zodpovednosťou. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia.
Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých
alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení

reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky
navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový
základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad
(neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží
dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného

práva.

16. Bolo povinnosťou žalovanej predniesť skutočnosti a predložiť dôkazy na preukázanie nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď uviedla, že žalobca získal vlastníctvo k predmetnému bytu
podvodom. Tu je potrebné konštatovať, že procesná obrana žalovanej spočívajúca v spochybňovaní

vlastníctva žalobcu k predmetnému bytu vyznela nepresvedčivo, keďže len zovšeobecňujúce tvrdenia
o získaní predmetného bytu podvodom zopakované aj v odvolaní, nie je dostatočným dôkazom na
preukázanie, že žalobca nenadobudol vlastníctvo k predmetnému bytu. Z obsahu spisu jednoznačne
vyplýva, že žalovaná napriek márnemu poučeniu o jej dôkaznej povinnosti nepredložila súdu prvej
inštancie a ani nenavrhla vykonať žiadne relevantné dôkazy o tom, že žalobca nadobudol predmetný

byt podvodom. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra), vyjadrená
v ustanovení § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, nie je absolútna, ide o vyvrátiteľnú
právnu domnienku, čo zákonodarca zvýraznil priamo v zákone slovným spojením „ak sa nepreukážeopak“. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala, že žalobca nie je vlastníkom
predmetného bytu, ktorá skutočnosť vyplynula z údajov katastra nehnuteľností a nebola ničím vyvrátená,
a preto správne súd prvej inštancie mal za to, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti je aktívne vecne

legitimovaný v spore.

17. Súd prvej inštancie správne žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to z dôvodu, že za základnú otázku
pre rozhodnutie správne považoval preukázanie skutočnosti, či žalobca je vlastníkom predmetného bytu
a či žalovaná užíva predmetný byt na základe nejakého právneho titulu a keďže zistil, že ho užíva

bez právneho titulu, teda že žalovaná nemá žiaden právny titul, ktorý by ju oprávňoval predmetný byt
užívať. Zákonodarca poskytuje ochranu právnemu inštitútu nájmu bytu tým, že k jeho skončeniu môže
prísť (okrem písomnej dohody medzi prenajímateľom a nájomcom a výpovede) v prípade nájmu bytu
dohodnutého na určitý čas, tiež uplynutím tohto času. Pokiaľ predpokladom skončenia nájmu bytu je
uplynutie doby nájmu, čo má za následok, že nájomný vzťah neexistuje, takému už neexistujúcemu
nájomnému vzťahu nemôže súd poskytnúť súdnu ochranu, ale musí naopak súdnu ochranu poskytnúť

právu vlastníckemu, pretože nájomný vzťah medzi stranami zanikol. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným
preto rozsudok súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalovanej vypratať predmetný byt žalobcu
považuje za vecne správny.

18. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno

napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí
dôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričom

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie
dôkazovbybolomožnévytknúťsúduprvejinštancievprípade,akbyzobraldoúvahyskutočnosti,ktoréz
vykonanýchdôkazovaleboprednesovstránnevyplynuli,aleboinaknevyšlivkonanínajavo,prípadne,že
by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní
najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán

alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický
rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je
možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými
závermi, čo je aj prejednávaný prípad.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod
normuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,akévyplývajú

zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd síce použil správnu
právnu normu, ale ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. V danom prípade súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil, keď na dostatočne zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy,
tieto i správne vyložil, pričom zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo z
hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a že odvolanie z tohto
dôvodu preto nie je podané opodstatnene.

20. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil ani skutkové, ani právne vady napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody

uvádzané žalovanou nie sú naplnené.

21. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantnéargumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, nespôsobilú už privodiť úspech
odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalovaná
v odvolaní neuviedla žiadne zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok
súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku vo veci samej za vecne správny, keď žalovaná žiadnym
relevantným spôsobom správnosť rozhodnutia o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie

vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu, nespochybnila (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil
žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jej odvolanie opodstatnené.

23. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov
dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, dostatočne
sa vyporiadal s námietkami uvádzanými stranami v konaní, preto odvolací súd podľa ustanovenia §

387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom

konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).