Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 23Cb/130/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121209451
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8121209451.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: Urbár Šváby p.s., so sídlom

Solivarská 55, 080 05 Prešov, IČO: 42 381 231, zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev
Okresného úradu Prešov vo vložke č.: R-0076/PO, konajúci prostredníctvom výboru spoločenstva,
právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 37 941 623,
proti žalovanému: Marko tech, s.r.o., so sídlom Pionierska 22, 080 05 Prešov, IČO: 36 774 219, právne
zastúpený: JUDr. Ján Klimek, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 53 196 996, o
zaplatenie 1.113,98 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 174 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 68,74 % trov konania,
o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 10.11.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
povinnosťouzaplatiťžalobcovisumuvovýške1.113,98Eurspolusúrokomzomeškaniazosumy313,32
Eur vo výške 9 % ročne odo dňa 16.02.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 313,32 Eur
vo výške 9 % ročne odo dňa 16.05.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 313,32 Eur vo

výške 9 % ročne odo dňa 16.08.2021 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
platobného rozkazu, na bankový účet žalobcu vedený v A. B., C.. Súčasne žiadal priznať náhradu trov
konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že nájomnou zmluvou zo dňa 25.03.2020 (ďalej len „nájomná
zmluva“) žalobca prenajal žalovanému časti nehnuteľností – pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. D.,
zapísaných na LV č. XXXX (vo vlastníctve jednotlivých členov žalobcu), a to za účelom zabezpečenia

prístupu do areálu žalovaného a parkovania motorových vozidiel, konkrétne: časť parc. KN-C č. 3277/33
o výmere 12,33 m2, časť parc. KN-C č. 3277/29 o výmere 3,00 m2, časť parc. KN-C č. 3277/34 o výmere
10,00 m2, časť parc. KN-C č. 3277/33 o výmere 26,00 m2, časť parc. KN-C č. 3277/29 o výmere 27,00
m2.

3. Uviedol, že nájomná zmluva bola uzatvorená odo dňa 16.01.2020 na dobu neurčitú, pričom z jej
obsahu vyplýva, že žalobca sa so žalovaným dohodli na ročnom nájomnom vo výške 1.253,28 Eur.

Splatnosť nájomného bola medzi stranami dohodnutá kvartálne (do 15 dní po uplynutí prvého mesiaca
príslušného kvartálu), čo predstavuje sumu nájomného vo výške 313,32 Eur/kvartál. Za 1. kvartál roku
2020 bola táto suma alikvótne znížená s prihliadnutím na skrátené kvartálne obdobie (od 16.01.2020 do
31.03.2020), pričom predstavovala sumu vo výške 260,02 Eur.4. Žalovaný jednotlivé kvartálne úhrady nájomného za rok 2020 žalobcovi neuhradil v lehotách ich
splatnosti, v dôsledku čoho žalobca dňa 07.01.2021 splnomocnil na zastupovanie v tejto veci svojho

právneho zástupcu, ktorý žalovanému dňa 20.01.2021 zaslal predžalobnú výzvu. Predžalobnou výzvou
zo dňa 20.01.2021 bol žalovaný v lehote 5 dní odo dňa jej doručenia vyzvaný na úhradu dohodnutého
nájomného spoločne s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých kvartálnych
splátok do zaplatenia. Žalovaný následne dňa 28.01.2021 v reakcii na predžalobnú výzvu uhradil
žalobcovi sumu vo výške 1.253,28 Eur, ktorá predstavovala nájomné za rok 2020 spoločne s úrokmi

z omeškania. Nakoľko žalovaný si svoje záväzky z nájomnej zmluvy neplnil riadne a včas ani v roku
2021, právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému dňa 17.09.2021 predžalobnú výzvu, ktorou ho vyzval
na úhradu dohodnutého nájomného za prvé 3 kvartály roku 2021, spoločne s 9 % ročným úrokom z
omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých kvartálnych splátok do zaplatenia. Zo strany žalovaného
doposiaľ k úhrade nedošlo.

5. Žalobca tak uplatnil voči žalovanému splatnú pohľadávku vo výške 3 kvartálnych splátok (á 313,32
Eur) spoločne s úrokom z omeškania, titulom nezaplatenia nájomného za užívanie predmetu nájomnej
zmluvy.

6. Žalobou si žalobca voči žalovanému uplatnil aj náklady na právne zastupovanie, ktoré odôvodnil,

tým, že uhradil svojmu právnemu zástupcovi v príčinnej súvislosti s omeškaním žalovaného s úhradou
nájomného za rok 2020. Žalobcovi teda v príčinnej súvislosti s omeškaním žalovaného vznikol taktiež
nárok na náhradu škody - nákladov na právne zastupovanie, ktoré si právny zástupca voči žalobcovi
vyčíslil faktúrou č. 95/2021 zo dňa 02.08.2021 vo výške 174,02 Eur.

7. Súd následne vydal platobný rozkaz dňa 08.03.2022, č. k. 23Cb/130/2021- 38, proti ktorému podal
žalovaný odpor.

8. Odpor žalovaného

9. Uviedol, že je pravdou, že medzi účastníkmi bola uzavretá nájomná zmluva dňa 25.03.2020, podľa
ktorej žalovaný mal platiť nájomné kvartálne po 313,32 Eur a rovnako to, že za rok 2020 bolo nájomné
uhradené. Za I. kvartál roku 2021 už nájomné neuhradil. Vzhľadom na to, že plochy, na ktoré bola
uzavretá nájomná zmluva so žalobcom, boli zhotovené mestom Prešov ako verejné komunikácie, tak sa
konateľspoločnostilistomzodňa08.02.2021obrátilsožiadosťounamestoPrešov,ktorémuodpovedalo

listom zo dňa 19.02.2021, s tým, že priestor je verejnou komunikáciou. Dodatočne zistil, že aj susedná
firma – J.V.S., service, s.r.o., Pionierska 24, Prešov mala rovnaký problém, o čom v prílohe predložil
list mesta Prešov zo dňa 03.06.2020. Preto už v roku 2021 nájomné neuhrádzali. Vzhľadom na to,
nájomný pomer skončil dňom 30.03.2021. Preto pokiaľ sa týka sumy 313,32 Eur, túto žalobcovi bol
ochotný uhradiť.

10. Následne po vzájomných vyjadreniach, ktoré sa týkali výlučne nájomného súd nariadil pojednávanie,
na ktorom vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu a zo strany
žalovaného ako aj výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného.

11. Vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 23Cb/130/2021 - 216 zo dňa 22.11.2022, ktorým žalobu zamietol
a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č. k. 2Cob/32/2023 - 304 zo dňa 29.11.2024.

13. Súd druhej inštancie rozhodol tak, že potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov z 22.11.2022, č. k.:
23Cb/130/2021 - 216 v časti výroku I. o zamietnutí žaloby o zaplatenie 939,96 Eur s príslušenstvom.
Zároveň zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov z 22.11.2022, č. k.: 23Cb/130/2021 - 216 v časti výroku
I. o zamietnutí žaloby o zaplatenie 174,02 Eur a výroku II. o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Súd druhej inštancie za vecne správne rozhodnutie považoval odvolací súd zamietnutie žaloby
v časti uplatneného nároku na zaplatenie 939,96 Eur s príslušenstvom, titulom dlžného nájomného,resp. bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú
dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby o zaplatenie 939,96 Eur s
príslušenstvom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov
vovecineodchýlilodzneniapríslušnýchustanoveníanepoprelichúčelavýznam.Poukázal,žesamotná
skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k
záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu.

15. Odvolací súd však dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné v časti výroku I. o zamietnutí
žaloby o zaplatenie 174,02 Eur.

16. Žalobca v podanom odvolaní správne poukázal, že si podanou žalobou uplatnil tiež zaplatenie
vynaložených nákladov za právne zastúpenie vo výške 174,02 Eur, pričom v odôvodnení napadnutého
rozsudku však posúdenie tohto nároku absentuje.

17. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zaplatenie
174,02 Eur nie je riadne, je nedostatočné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tejto časti. Súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol
a ani nevysvetlil, prečo zamietol aj uplatnenú sumu 174,02 Eur. Tento nedostatok odôvodnenia pritom

nemožno považovať iba za nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením rozhodnutia. Týmto postupom
súdu prvej inštancie bola stranám odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie neodôvodnené, strana sporu
nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec
posúdiť jeho správnosť.

18. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí
žaloby o zaplatenie 174,02 Eur podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, vrátane závislého výroku II.

o trovách konania a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§
388 CSP).

19. Uložil súdu prvej inštancie vo veci konať a opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie

174,02 Eur. Následne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP
a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne
posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ako aj právne závery, ktoré vyvodí zo
zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

20. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.

21. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného

konania, vrátane odvolacieho konania.

22. Súd prvej inštancie sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom sporu po rozhodnutí súdom druhej inštancie zostal

len nárok uplatnený žalobcom vo výške 174,02 Eur ako náklady za právne zastupovanie, ktoré
uhradil žalobca svojmu právnemu zástupcovi v príčinnej súvislosti s omeškaním žalovaného s úhradou
nájomného za rok 2020, teda ako nárok na náhradu škody.

24. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou

zaplatiť žalobcovi sumu 1113,98 Eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobca odkazoval na nájomnú
zmluvu zo dňa 25.03.2020 s tým, že zmluva bola uzatvorená dňa 16.01.2020 na dobu neurčitú. Uviedol,
že žalovaný jednotlivé kvartálne úhrady nájomného za rok 2020 žalobcovi neuhradil v lehotách ichsplatnosti, v dôsledku čoho žalobca dňa 07.01.2021 splnomocnil na zastupovanie v tejto veci svojho
právneho zástupcu.

25. Žalobca predložil faktúru č. 95/2021 zo dňa 02.08.2021 vystavenú advokátom JUDr. Michalom
Feciľakom, Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 37941623, za právne služby poskytnuté na základe plnej
moci zo dňa 07.01.2021. Predmetom právnych služieb bolo právne zastupovanie žalobcu vo veci
vymáhania dlžného nájomného voči spoločnosti Marko tech, s.r.o., Pionierska 22, 080 05 Prešov, IČO:
36774129.

26. Fakturované boli úkony právnej služby v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., konkrétne: prevzatie
a príprava zastúpenia (2 úkony, každý po 61,64 EUR s DPH), 2x režijný paušál (spolu 21,74 EUR s
DPH). Celková suma fakturovaná vrátane DPH 174,02 Eur. Faktúra bola vystavená dňa 02.88.2021 so
splatnosťou k 16.08.2021 a je adresovaná odberateľovi Urbár Svaby, p.s., Solivarská 55, 080 05 Prešov,
IČO: 42381231.

27. Žalobca predložil aj ako dôkaz predžalobnú výzvu zo dňa 20.01.2021, ktorú v mene žalobcu – Urbár
Šváby p.s., Solivarská 55, 080 05 Prešov – vyhotovila advokátska kancelária JUDr. Michala Fecilaka,
Jesenná 8, 080 05 Prešov, zastúpená advokátskym koncipientom Mgr. Michalom Husvargom. Výzva
bola adresovaná dlžníkovi – spoločnosti Marko tech, s.r.o., Pionierska 22, 080 05 Prešov. Vo výzve bolo

uvedené : že advokátska kancelária prevzala právne zastúpenie Urbáru Šváby p.s. dňa 07.01.2021,
že medzi účastníkmi bola uzavretá nájomná zmluva dňa 25.03.2020 na prenájom nehnuteľnosti, že
nájomné malo byť hradené kvartálne, avšak žalovaný si túto povinnosť nesplnil. Výzvou sa žalobca
domáha: úhrady dlžného nájomného spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania počítaným od dátumu
splatnosti jednotlivých kvartálnych splátok, a zároveň úhrady trov mimosúdneho riešenia sporu (t.j. 65,93

Eur s DPH) za dva úkony právnej pomoci a režijné paušály.

28. Výzva obsahuje upozornenie, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v lehote 5 dní od doručenia
výzvy bude vec riešená súdnou cestou.

29. Žalobca sa pred rozhodnutím vo veci vyjadril podaním zo dňa 20.03.2025, v ktorom uviedol, že
v prejednávanej právnej veci si uplatňoval voči žalovanému nárok na tri kvartálne splátky nájomného
za rok 2021 vo výške 939,96 Eur (3 × 313,32 eura) s príslušenstvom, spolu s nákladmi na právne
zastupovanie vo výške 174,02 Eur, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s omeškaním žalovaného
s úhradou nájomného za rok 2020. V časti istiny vo výške 174,02 Eur (nájomné za rok 2020) žalobu

v celom rozsahu vzal späť, keďže tento nájom žalovaný uhradil dňa 28.01.2021. Zároveň uviedol, že
náklady na právne zastupovanie súviseli práve s týmto omeškaním a ich náhradu naďalej požadoval.

30. Uviedol, že ak by si žalovaný splnil svoje povinnosti riadne a včas, náklady na právne zastupovanie
by nevznikli. Žalobca preto žiadal náhradu tejto škody v sume 174,02 Eur.

31. Vo vzťahu k náhrade trov konania žalobca navrhoval, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej
zo strán, keďže došlo k čiastočnému úspechu oboch strán.

32.Žalobcazároveňsúhlasilstým,abysúdvovecirozhodolbeznariadeniapojednávania,pričomžiadal,

aby ho oboznámil s prípadným termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia.

33. Keďže v tomto prípade predmetom konania zostal len nárok uplatnený žalobcom vo výške 174,02
Eur ako náklady za právne zastupovanie, jedná sa teda o drobný spor, súd však vyzval strany aby sa
vyjadrili k možnosti rozhodnutia vo veci bez nariadenia pojednávania s čím súhlasili. Súd teda nenariadil

pojednávanie a v zmysle §219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.5.2025. Právny zástupca
žalovaného sa na verejné vyhlásenie rozsudku dostavil.

34. Podľa článku 47 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku

konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

35. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.36. V zmysle § 121 Občianskeho zákonníka sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky jej
príslušenstvom. Ak teda žalobca využil na vymoženie svojej pohľadávky od žalovaného, ktorý bol v

omeškaní s platením svojho splatného záväzku, právne služby advokáta, zaplatená odmena advokátovi
za takúto pomoc nepochybne predstavuje náklady spojené s uplatnením takejto pohľadávky. Nárok
na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je nárokom
hmotnoprávnym. V danej veci preto možno odmenu zaplatenú za poskytnutie právnej pomoci advokátovi
považovať nie za trovy súdneho konania, ale ako sú správne uplatňované, a to za náklady spojené s

uplatňovaním pohľadávky.

37. Charakter nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
má aj odmena za poskytnutú právnu pomoc zaplatená pred uplatnením samotnej pohľadávky na súde, a
to aj v prípade, keď k uplatneniu pohľadávky na súde nedošlo z dôvodu dobrovoľného plnenia povinným.

38. Skutočnosť, že vo vzťahu k konkrétnemu nárokom nedošlo k súdnemu konaniu, bola zapríčinená
dobrovoľným splnením povinnosti zo strany žalovaného, ktorý dňa 28.01.2021 uhradil dlžné nájomné
(túto skutočnosť žalovaný nerozporoval) a tento stav nemôže byť v neprospech žalobcu. Bolo
jednoznačne preukázané, že žalobcovi vznikli odôvodnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky
proti žalovanému. Predstavovali odmenu advokáta, ktorý požadované právne služby riadne a s

úspechom poskytol. Zaplatením tejto odmeny advokátovi zo strany žalobcu vznikli žalobcovi skutočné
náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

39. Citujúc z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2010, sp. zn. 3
M Obdo 2/2010): „Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti

s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré
priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia
byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny
nárok odlišný od trov konania. Dovolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom dovolateľa, podľa
ktorého vzniklo žalobcovi právo na úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním

pohľadávky, aj keď k ich uplatneniu súdnou cestou nedošlo. Uvedený záver vyplýva aj z článku 3
bod 1 písm. e/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti
oneskoreným platbám v obchodných transakciách, podľa ktorého, okrem prípadov, keď dlžník nie je
zodpovedný za omeškanie, veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať primeranú náhradu všetkých
svojich opodstatnených nákladov na vymáhanie vzniknutých v dôsledku dlžníkovho omeškania. Tieto

náklady na vymáhanie musia zodpovedať princípom transparentnosti a proporcionality, pokiaľ ide o daný
dlh.“

40. Žalobcovi vznikli náklady spojené s uplatnením pohľadávky a to v podobe úhrady odmeny za právne
služby spočívajúce v dvoch úkonoch právnej služby (1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo

dňa 07.01.2021 podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 61,64 Eur, 2. predžalobná
výzva zo dňa 20.01.2021 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 61,64 Eur
vypočítané zo základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a paušálnej
náhrade 2x po 10,87 Eur za úkony realizované v roku 2021 vypočítané zo základnej sadzby tarifnej
odmeny podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vzhľadom na to, že uvedené odôvodnené náklady

žalovanej preukázateľne vznikli, súd jej uvedený nárok priznal a uložil žalovanému zaplatiť jej sumu
174,02 Eur.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

44. V danom prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 1 113,98 Eur spolu s úrokom z omeškania.
Žalobca bol úspešný len v časti, ktorá sa týkala zaplatenia nákladov na právne zastupovanie, a tovo výške 174,02 Eur. Úspech žalobcu predstavoval 15,63 %, neúspech 84,37 %. Pomer úspechu a
neúspechu teda predstavuje rozdiel 68,74 %. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v
rozsahu 68,75 %, pričom úspešnejšou stranou bol žalovaný, a preto mu patrí nárok na náhradu trov

konania. O ich výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená
v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.