Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 16, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-9C/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115206534
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1115206534.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: A. B., dátum narodenia:

XX.XX.XXXX, bytom: C. X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Karol Spišák, advokát, sídlo: Bajkalská 5/
c, 831 04 Bratislava, IČO: 30 795 541, proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, sídlo: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava,
IČO: 54 669 464, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Mestská časť Bratislava-Ružinov, sídlo:
A. XX, XXX XX D., IČO: 00 603 155, o zaplatenie 270 000 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.03.2015 sa pôvodný žalobca, spoločnosť MEMENTO s.r.o., sídlo:
Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 35 799 901 (ďalej len „pôvodný žalobca alebo MEMENTO
s.r.o.“), domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 270 000 Eur spolu s úrokom
z omeškania 5,05 % ročne od 02.08.2015 do zaplatenia.

2. Žalobca uviedol, že žalobca, ako jediný spoločník spoločnosti MEMENTO s.r.o., a zároveň ako budúci
predávajúci, spoločnosť IPAX, s.r.o., sídlo: SNP 81, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 36 347 299 (ďalej
len „IPAX s.r.o.“), ako budúci kupujúci a spoločnosť MEMENTO s.r.o. uzatvorili dňa 06.10.2010 zmluvu
o budúcej zmluve, ktorou sa žalobca zaviazal predať za dohodnutých podmienok spoločnosti IPAX,
s.r.o. 100% obchodný podiel v spoločnosti MEMENTO s.r.o. Pôvodný žalobca sa v zmluve zaviazal,
že najneskôr do 31.12.2011 zabezpečí vydanie právoplatného územného rozhodnutia na umiestnenie
stavby „Bytové domy Ružinov“ v katastrálnom území E.. Pôvodný žalobca podal dňa 28.09.2009

stavebnému úradu Mestskej časti Bratislava Ružinov návrh na vydanie územného rozhodnutia, ako
aj stavebného povolenia na realizáciu stavby. V zmluve bolo tiež dohodnuté, že spoločnosť IPAX,
s.r.o. môže pôvodnému žalobcovi poskytnúť dodatočnú lehotu 6 mesiacov v prípade, ak pôvodný
žalobcanajneskôrdo31.12.2011vydanieprávoplatnéhoúzemnéhorozhodnutiaastavebnéhopovolenia
nestihne. Ak napriek dodatočnej lehote pôvodný žalobca do 30.06.2012 poruší povinnosť zabezpečiť
vydanie právoplatného územného rozhodnutia a stavebného povolenia, tak pôvodný žalobca zaplatí
spoločnosti IPAX, s.r.o. zmluvnú pokutu vo výške 15 % z celkovej dohodnutej kúpnej ceny za prevod

obchodného podielu na spoločnosti IPAX, s.r.o., ktorá bola dohodnutá vo výške 1 800 000 Eur.
Stavebný úrad v územnom konaní postupoval v rozpore s príslušnými právnymi predpismi a spôsoboval
ničím neodôvodnené prieťahy v konaní, v dôsledku čoho príslušné rozhodnutia neboli vydané v čase,
kedy ich vydanie bolo možné očakávať s ohľadom na prirodzený chod vecí. V dôsledku toho došlok atrahovaniu pôsobnosti na Krajský stavebný úrad v Bratislave opatrením č. A/2012/1482/KOL zo
dňa 02.02.2012 doručeným stavebnému úradu dňa 06.02.2012. Právoplatnosť územného rozhodnutia
nastala dňa 19.04.2012, pričom žalobca už nemal dostatok času do 30.06.2012 na zabezpečenie

právoplatného stavebného povolenia. Od podpísania zmluvy o budúcej zmluve dňa 06.10.2012 bolo
reálne a opodstatnené očakávať, že ak by stavebný úrad postupoval v súlade so svojimi povinnosťami
a nespôsoboval by zbytočné prieťahy, pôvodný žalobca by do 31.12.2011, najneskôr však do 30.06.2012
zabezpečil právoplatné stavebné povolenie. V dôsledku nesprávneho úradného postupu stavebného
úradu pôvodný žalobca nezabezpečil vydanie právoplatného stavebného povolenia ani do uplynutia

dodatočnej lehoty 6 mesiacov, na základe čoho bol povinný zaplatiť spoločnosti IPAX, s.r.o. zmluvnú
pokutu v žalovanej výške, ktorú aj pôvodný žalobca zaplatil. Zmluvná pokuta predstavuje škodu, ktorá
bola pôvodnému žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom stavebného úradu.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na možnosti uplatňovania námietok v územnom a stavebnom konaní,
ktoré aj boli uplatňované, ako aj možnosti využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov
podľa správneho poriadku žalobca nemohol považovať v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve za
jednoznačné,žedo31.12.2011,resp.do30.06.2012pôvodnýžalobcazabezpečívydanieprávoplatného
územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Návrh na vydanie územného rozhodnutia trpel vadami,

keď okrem iného k návrhu nebolo doložené právoplatné povolenie orgánu ochrany prírody o povolení
výrubu stromov a drevín. Nakoľko pôvodný žalobca nemal okrem iného zabezpečené právoplatné
rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení výrubu stromov a drevín, požiadal stavebný úrad dňa
16.08.2011 a potom opätovne dňa 14.12.2011 o predĺženie lehoty na doloženie tohto povolenia, nakoľko
príslušný orgán povolenie na výrub stromov a drevín nevydal. Bez stanoviska dotknutého orgánu

ochrany prírody nemožno v stavebnom konaní rozhodnúť. Návrh pôvodného žalobcu na umiestnenie
stavby bol síce daný 28.09.2009, ale ešte dňa 14.12.2011 pôvodný žalobca nedisponoval právoplatným
povolením orgánu ochrany prírody o povolení výrubu stromov a drevín. Lehota správnemu orgánu na
rozhodnutie začína plynúť až vtedy, ak je žiadosť úplná a sú k nej predložené všetky vyžadované
podklady. Vzhľadom na nemožnosť získať povolenie na výrub stromov a drevín pôvodný žalobca zmenil

zámer pôvodného výrubu na presadenie príslušných drevín. Súhlas orgánu ochrany prírody predstavuje
iné konanie a nie prenesený výkon štátnej správy, za ktorý by mal zodpovedať žalovaný. Štát nemôže
niesť zodpovednosť za to, že pôvodný žalobca uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve s podmienkami,
ktorýchnaplneniebolizávisléodsplneniaďalšíchpodmienok.Vdanomprípadesajednáopodnikateľské
riziko žalobcu, ktorého rozsah a podmienky si dohodol sám žalobca, pričom tieto nie je možné prenášať

následne na štát. Žalobca nepreukázal, že by boli splnené aj ďalšie podmienky potrebné k uzatvoreniu
zmluvy o prevode obchodného podielu, ktoré boli dojednané v zmluve o budúcej zmluve. Žalobca
nesplnil podmienku previesť nehnuteľnosť o výmere 3 641 m2 na pôvodného žalobcu, a teda ani
kuzatvoreniuzmluvyobudúcejzmluvenemohlodôjsť.Žalobcanepreukázalaniúhraduzmluvnejpokuty,
keďže faktúra vystavená spoločnosťou IPAX s.r.o. nie je dôkazom o zaplatení zmluvnej pokuty. Medzi

žalobcom uplatňovanou škodu a postupom stavebného úradu nie je v zmysle rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6Mcdo 16/2012 príčinná súvislosť. Priamou a bezprostrednou príčinou
vzniku škody bolo zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku neuzavretia budúcej zmluvy, čo v obdobnej
veci potvrdil aj dovolací súd v rozsudku zo dňa 05.06.2012, sp.zn. 5Cdo 79/2012.

5. Intervenient na strane žalovaného žiadal žalobu zamietnuť.

6. Žalobca v replike uviedol, že súčasťou návrhu zo dňa 28.09.2009 už boli aj vyjadrenia a súhlasné
stanoviská od potrebných inštitúcií, ktoré mal pôvodný žalobca odkomunikované a pripravené vopred.
Návrh bol úplný, v dôsledku čoho stavebný úrad nevyzval pôvodného žalobcu na doplnenie návrhu,

ale dňa 13.01.2010 (po 107 dňoch) vydal oznámenie o začatí územného konania. Poukázal na
viaceré pochybenia stavebného úradu, najmä na porušenia zákonných lehôt, nečinnosť, nesprávny
postup, neodbornosť a nezákonnosť, čím stavebný úrad mal spôsobiť predĺženie konania. V dôsledku
týchto pochybení Krajský stavebný úrad v Bratislave si atrahoval pôsobnosť rozhodnúť v danej
veci, následkom čoho dňa 20.03.2012 vydal rozhodnutie o umiestnení stavby. Jednotlivé orgány,

ako aj samotný žalovaný, rozhodli o nezákonnosti postupu Mestskej časti Bratislava – Ružinov
a jeho nedôvodnej nečinnosti, teda o nesprávnom postupe, čo potvrdil aj Krajský stavebný úrad
v Bratislave atrahovaním pôsobnosti. Pôvodný žalobca zaplatil spoločnosti IPAX, s.r.o. zmluvnú pokutu,
ktorá zároveň predstavuje škodu spôsobenú pôvodnému žalobcovi nesprávnym úradným postupomstavebného úradu. Medzi zaplatením zmluvnej pokuty 270 000 Eur a nesprávnym úradným postupom
je vzťah príčinnej súvislosti. Nejedná sa pritom o žiadne podnikateľské riziko. Pôvodný žalobca nemohol
v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve predpokladať, že do 31.12.2011, resp. do 30.06.2012

nezabezpečí právoplatné územné rozhodnutie a stavebné povolenie, keď sa domnieval, že príslušný
úrad rozhodne v zákonnej lehote 30, resp. 60 dní. K nesprávnemu úradnému postupu pritom nedošlo
z nedbanlivosti zodpovedných pracovníkov Mestskej časti Bratislava – Ružinov, ale išlo o ich úmyselné
konanie.

7.Napojednávanídňa16.05.2019svedokF.G.uviedol,žesajednalooprojektnazhodnoteniepozemku
a následný predaj spolu so stavebným povolením. Jeden z kupcov bol už pripravený začať zemné práce,
následne však vzhľadom k problémom odstúpil a žalobca mu musel zaplatiť zmluvnú pokutu. Nikto
nechcel jednať dopredu bez stavebného povolenia. Referentka na stavebnom úrade uviedla, že projekt
nemusí ísť rýchlo, keďže ľudia sa môžu odvolať a môže to trvať aj dva roky, takže sa pripravili na takú
alternatívu, že to bude trvať asi dva roky.

8. Žalovaný v duplike uviedol, že nie je daná príčinná súvislosť, kedy príčinou tvrdenej škody nie
je namietaný postup stavebného úradu, ale samotný obchodno-záväzkový vzťah medzi právnym
predchodcom žalovaného a tretím subjektom. Pôvodný žalobca nemohol zmluvou o budúcej zmluve
prevziať záväzok, ktorý objektívne nemohol plniť, teda záväzok zabezpečiť vydanie územného

rozhodnutia a stavebného povolenia. Žalobca opakovane namieta nielen postup Mestskej časti
Bratislava – Ružinov ako stavebného úradu, ale aj ako orgánu ochrany prírody, pričom v takomto prípade
nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Pôvodný žalobca porušil všeobecnú prevenčnú
povinnosť tým, že uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve s tretím subjektom s podmienkou, ktorú sám
nemohol objektívne splniť.

9. Na pojednávaní dňa 17.01.2022 žalobca A. B. uviedol, že s kamarátmi sa rozhodli, že scelia záhrady
v Ružinove. Projekt začali realizovať na jeseň 2008. Projekt pozostával z výstavby dvoch domov, jeden
mal mať 30 bytov a druhý 31 bytov. Postupom času zistili, že to nebude až tak jednoduché, ako
si predstavovali. Prvé územné rozhodnutie dostali dňa 22.11.2010, pričom ho mali mať ešte v júni

2010, avšak stále tam boli prieťahy z mestskej časti a stále sa to posúvalo. Podľa plánu dohody
mali naplánované získať stavebníka, na ktorého prevedú obchodný podiel a tým stavebníkom bola
spoločnosť IPAX, s.r.o. Termín dohodnutý v zmluve o budúcej zmluve nestihli aj z dôvodu, že im dvakrát
bolo zrušené územné konanie. Pokutu spoločnosti IPAX zaplatil, vo firme neboli peniaze, tak sa musel
zadĺžiť, zobral si úver a postupne to zaplatil. Kvôli projektu prišiel o manželku, ktorá bola v ustavičnom

napätí a v strese, a ročného syna. Všetko čo robili, celá ročná príprava pred tým, ako sa to celé malo
spustiť, bola viac než dokonalá.

10. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že hlavnou príčinou, podstatnou a značnou, je
nečinnosť prvostupňového stavebného úradu. Poukázal na to, že v zmysle dôvodovej správy k zákonu

č. 514/2003 Z.z. sa rozšírili možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody nielen na náhradu skutočnej
majetkovejškody,aleajnanáhradunemajetkovejujmy.Zaplatenázmluvnápokutapredstavujeskutočnú
škodu, ktorá bola pôvodnému žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom stavebného úradu.
Námietka pasívnej vecnej legitimácie je bezpredmetná, keďže žalobca vo vyjadrení uvádzal postup
Mestskej časti Bratislava – Ružinov ako orgánu ochrany prírody a krajiny len na dovysvetlenie postupu

stavebného úradu. Žalobca mal legitímne očakávania vo vzťahu k postupu stavebného úradu a preto nie
je možné aplikovať všeobecnú prevenčnú povinnosť na skutkové okolnosti tohto prípadu, keďže žalobca
postupoval na základe a v medziach zákona ako účastník stavebného konania. Obchodno-záväzkový
vzťah žalobca nastavil s dostatočne veľkou časovou rezervou tak, aby eliminoval akékoľvek negatívne
dôsledky spôsobené protizákonným konaním úradov.

11. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorý by
spochybňovali žalovaným vznesenú námietku neexistencie príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou
a nesprávnym úradným postupom intervenienta, ktorý nebol zo strany žalovaného ani spochybnený,
keďže ho sám konštatoval vo svojom rozhodnutí. Tento nesprávny úradný postup ale nebol príčinou

vzniku škody, a skutočným dôvodom vzniku škody bol samotný záväzok žalobcu zakotvený v zmluve
o budúcej zmluve, kde sa žalobca zaviazal k takým povinnostiam, ktoré v čase uzavretia tejto zmluvy
nevedel splniť a vzhľadom na viazanosť tejto povinnosti na konanie intervenienta ani nemohol splniť.
V prípade, že by sa k takémuto konaniu nezaviazal, tak by škoda ani nevznikla, a to bez ohľadu nakonanie intervenienta, čo jednoznačne potvrdzuje práve test conditioi sine qua non. Poukázal na viaceré
súdne rozhodnutia, z ktorých vyplýva vylúčenie takéhoto nároku žalobcu ako nedôvodného.

12. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že v konaní sa domáha nezískaného očakávaného
výnosu – zisku, ktorý žalobca nezískal v dôsledku nesprávneho úradného postupu, a ktorý by inak
nepochybne dosiahol. V uplatnenej paušalizovanej náhrade škody je potrebné zohľadniť aj preventívno-
sankčné pôsobenie takto určenej náhrady škody.

13. Na pojednávaní dňa 16.05.2025 žalobca A. B. pri opätovnom výsluchu uviedol, že si požičal 381 716
Eur a stále dlží 50 000 Eur, celkovú sumu ktorú mal vrátiť bola 871 000 Eur. Za projektovú dokumentáciu
najprvzaplatili60000Eur,avšakvdôsledkuzmienvynútenýchstavebnýmúradomstálaasi120000Eur.
Na pozemku boli viaceré stromy, za odstránenie jedného platili 5 000 Eur. V projekte mal troch partnerov
a jeden tam mal dva malé pozemky. Za pozemky zaplatil okolo 600 000 až 700 000 Eur. Nemá vedomosť
o tom, čo sa stalo s jeho obchodným podielom v pôvodnom žalobcovi, nevie či sa ho podarilo predať.

14. Na pojednávaní dňa 16.05.2025 žalovaný uviedol, že obchodný podiel v pôvodnom žalobcovi bol
prevedený za 1 080 000 Eur.

15. Na pojednávaní dňa 16.05.2025 intervenient na strane žalovaného uviedol, že nebol preukázaný

vznik škody a príčinná súvislosť, pričom žalobca porušil všeobecnú príčinnú súvislosť, kedy zmluvu
o budúcej zmluve podpisoval rok po podaní návrhu na stavebné povolenie a teda už v čase omeškania
stavebného úradu. Zmluvná pokuta nepatrí do náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a žalobcom
uvádzané rozhodnutie 5Co/35/2014 neprekonáva ustálenú súdnu prax. Metodika výpočtu vo vyjadrení
žalobcu nepreukazuje, že náklady na ktoré znalecký posudok ukazuje, by sa skutočne vynaložili

a znalecký posudok ani jeho prílohy nepreukazujú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uplatnený
nárok. Náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie nemôžu byť podkladom pre zmluvnú pokutu,
keďže tá bola podkladom pre vydanie stavebného povolenia a teda tieto náklady neboli vynaložené
márne. Znalecký posudok žiadnym spôsobom nepreukazuje tvrdenia o vzniku a vynaložení nákladov,
znalec len poukazuje na to, že sa nejakým spôsobom čosi vypočítava, avšak ani jeden náklad

znalecký posudok nepreukazuje. Namietol žalobcom uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu s tým, že
sa jedná o úplne iný nárok ako žalobou uplatnený, pričom žalobca ani nepreukázal výšku a dôvodnosť
nemajetkovej ujmy. Náklady tvrdené žalobcom predstavujú iný nárok ako ten, ktorý si v konaní uplatnil,
pričom jednotlivé zložky zmluvnej pokuty uvedené vo vyjadrení preukázané neboli, a to ani ich vznik,
výška alebo úhrada.

16. Súd právne posúdil vec podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky; § 1 písm. a), § 2, § 3, §
4 ods. 1, § 6, § 9, § 15, § 17, § 18 a § 25 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“); § 415, §
420, § 441, § 442, § 450, § 544, § 545 a § 545a Občianskeho zákonníka; § 300, § 301, § 373, § 374

a § 384 Obchodného zákonníka; a článku 15 ods. 2, § 151 ods. 1, § 191 ods. 1, § 252, § 255 ods. 1,
§ 256, § 257 a § 262 ods. 1 CSP.

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-6, zmluva o budúcej
zmluve č.l.13-23, atrahovanie pôsobnosti č.l.24-26, rozhodnutie o umiestnení stavby č.l.27-42,

faktúra č.l.43, rozhodnutie č.l.44-51, rozhodnutie ministra č.l.52-56, žiadosť č.l.57-61, vyjadrenie
žalovaného č.l.88-93, replika č.l.170-176, začatie územného konania č.l.177-183, odvolanie č.l.184,
rozhodnutie č.l.185-198, oznámenie o nečinnosti č.l.190-193, rozhodnutie č.l.194-200, zastavenie
územného konania č.l.212-214, odvolanie č.l.215, vnútorný list č.l.220-224, rozsudok č.l.228-230,
časová os č.l.231-232, čestné prehlásenie č.l.255, saldokonto č.l.256, výsluch svedka č.l.270-273,

duplika č.l.280-284, čestné prehlásenie č.l.328, dodatok číslo 1 č.l.329, výsluch žalobcu č.l.353-355,
vyjadreniežalobcuč.l.360-372,výpiszúčtuč.l.373,príjmovédokladyč.l.374-377,vyjadreniežalovaného
č.l.394-396, vyjadrenie žalobcu č.l.443-449, znalecký posudok č.l.450-494, výsluch žalobcu č.l.504-505,
príjmové doklady č.l.507, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.

18. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pôvodný žalobca podal návrh na umiestnenie
stavby „Bytové domy Ružinov“ v katastrálnom území E. dňa 28.09.2009. Žalobca, spoločnosť IPAX,
s.r.o. a pôvodný žalobca uzatvorili spolu dňa 06.10.2010 zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, na základe
ktorej žalobca mal záujem predať spoločnosti IPAX, s.r.o. za kúpnu cenu vo výške 1 800 000 Eurobchodný podiel vo výške 100 % v pôvodnom žalobcovi potom, čo pôvodný žalobca zabezpečí vydanie
právoplatného územného rozhodnutia a stavebného povolenia najneskôr do 31.12.2011, resp. do
30.06.2012 po predĺžení lehoty spoločnosťou IPAX, s.r.o., žalobca prevedie na pôvodného žalobcu

vlastníctvo nehnuteľnosti a žalobca zabezpečí splatenie alebo kapitalizáciu pohľadávok žalobcu voči
pôvodnému žalobcovi. Zámerom spoločnosti IPAX, s.r.o. bolo prostredníctvom pôvodného žalobcu
realizovať na nehnuteľnostiach stavbu. Zo zmluvy zároveň vyplynulo, že v čase jej podpisu bol žalobca
jediným vlastníkom celého obchodného podielu a tiež aj vlastníkom nehnuteľností, na ktorých pôvodný
žalobca ako stavebník vybavoval potrebné povolenia a súhlasy od príslušných úradov, pričom tieto

nehnuteľnosti mal pôvodný žalobca v užívaní na základe nájomnej zmluvy. Za porušenie povinnosti
pôvodným žalobcom si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu v sume 270 000 Eur, čo zodpovedá
dohodnutým 15 % z kúpnej ceny. Spoločnosť IPAX, s.r.o. vystavila pôvodnému žalobcovi faktúru na
zmluvnú pokutu v sume 270 000 Eur. Následne spoločnosť IPAX, s.r.o. vystavila príjmové pokladničné
doklady v súvislosti s úhradou časti zmluvnej pokuty. Časť zmluvnej pokuty v sume 152 200 Eur bola
uhradená bankovým prevodom. Pôvodný žalobca previedol pohľadávku v sume 270 000 Eur, ktorá

je predmetom tohto konania, na žalobcu za odplatu 7 000 Eur. Krajský stavebný úrad v Bratislave
rozhodnutím číslo A/2012/1482/KOL zo dňa 02.02.2012 vykonal opatrenia proti nečinnosti tým, že
atrahoval pôsobnosť vecne a miestne príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava –
Ružinov.

19. Na zodpovednosť štátu za škodu sa vyžaduje naplnenie troch predpokladov, a to existencia
nesprávneho úradného postupu, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nimi. Všetky
tieto tri predpoklady musia byť naplnené spoločne a existencia len niektorých z nich neumožňuje priznať
nárok na náhradu škody. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázanú len existenciu
nesprávneho úradného postupu.

20. Nesprávny úradný postup mal súd za preukázaný rozhodnutím Krajského stavebného úradu v
Bratislave číslo A/2012/1482/KOL zo dňa 02.02.2012, ktorým úrad vykonal opatrenia proti nečinnosti
tým, že atrahoval pôsobnosť vecne a miestne príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava
– Ružinov. Nesprávny úradný postup naviac nerozporoval ani žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení zo

dňa 12.04.2022 sám uviedol, že nesprávny úradný postup už sám konštatoval vo svojom rozhodnutí.

21. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody z titulu zaplatenej zmluvnej pokuty, vo vzťahu
ku ktorej uviedol, že predstavuje jeho majetkový úbytok a teda sa jedná o skutočnú škodu spadajúcu do
náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Takýto záver však súd nepovažuje za správny. Cieľom

zákona č. 514/2003 Z.z. je nahradiť poškodenému škodu, ktorá vznikla v dôsledku činnosti štátu. Táto
náhrada škody však nie je neobmedzená a nie je možné nahrádzať akékoľvek nároky, ktoré si poškodení
uplatnia, a to najmä s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2Cdo/72/2017 zo dňa 26.04.2018, bod 24., podľa ktorého „nemožno preto platne dohodnúť zmluvnú
pokutu v súkromnoprávnom vzťahu a túto viazať na verejnoprávne konanie a rozhodnutie správneho

orgánu“. Osobitne náhrada škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemá mať žiaden sankčný charakter
tak, ako na to poukazoval žalobca v bode 67. svojho vyjadrenia zo dňa 03.05.2025 (č.l.449), kedy
jej cieľom nie je postihovať štát za pochybenia v činnosti jeho orgánov, ale nahradiť skutočnú škodu
poškodenému a tým odstrániť dôsledky nedostatkov v jeho činnosti.

22. Uvedené však zmluvná pokuta neumožňuje, nakoľko sa jedná len o paušalizovanú náhradu škody
a sankciu za porušenie zmluvne dohodnutých povinností, a to aj v prípade, že ku žiadnej skutočnej
škode nepríde. Ak teda povinná zmluvná strana poruší akúkoľvek svoju povinnosť, ktorá je krytá práve
dohodnutou zmluvnou pokutou, a porušením tejto povinnosti vôbec nespôsobí oprávnenej strane škodu,
musí takúto zmluvnú pokutu zaplatiť. Už len tento samotný charakter zmluvnej pokuty nezodpovedá

podmienkam stanoveným zákonom číslo 514/2003 Z.z. pre náhradu škody, v zmysle ktorého je možné si
uplatniť nárok voči štátu z titulu skutočnej škody, resp. ušlého zisku, ktorý bol poškodenému spôsobený.
Povinnosťou poškodeného pritom je, aby túto škodu v konaní voči štátu jednoznačne preukázal, uviedol
jej presnú a nepochybnú výšku, zdôvodnil jej existenciu a okolnosti vzniku. Len takto presne definovaná
a určená škoda môže byť predmetom konania o náhradu škody voči štátu. Pokiaľ by to tak nebolo,

a pripustilo by sa, že predmetom konania môže byť nárok v dôsledku zaplatenia zmluvnej pokuty,
jednalo by sa len o hypotetický nárok, keďže zmluvná pokuta sama o sebe nie je škodou, ale len
paušalizovanou náhradou za porušenie povinnosti, ktorá takúto škodu kompenzuje a dokonca musí byť
vyplatená aj vtedy, ak ku žiadnej škode napokon nepríde. Uvedené však nie je dostatočné v prípadezodpovednosti štátu za škodu, ktorá musí byť jednoznačne identifikovaná a definovaná. Nepostačuje
len konštatovanie, že škodou v danom prípade je suma zmluvnej pokuty, ktorá bola zaplatená, pretože
predstavuje majetkový úbytok. V opačnom prípade by si mohli zmluvné strany dohodnúť akékoľvek

zmluvné podmienky, a v prípade, že štát, resp. jeho orgán by v rámci konania pochybil, musel by štát
hradiť takto zmluvne dojednané nároky bez toho, aby mal akúkoľvek možnosť ovplyvniť tieto podmienky
alebo sa im akokoľvek brániť.

23. Zmluvná pokuta teda nepredstavuje skutočnú škodu, ale len stranami dohodnuté plnenie, ktoré

povinná strana musí poskytnúť vtedy, ak poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Takéto plnenie
je pritom strana povinná poskytnúť aj vtedy, ak ku žiadnej škode nedošlo a strana len porušila svoje
povinnosti. Charakter zmluvnej pokuty zároveň vylučuje potrebu ďalšieho preukazovania škody, jej
rozsahu a naplnenia predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody vrátane zavinenia. Význam
zmluvnej pokuty, okrem sankčného charakteru v prípade, že škoda vôbec nevznikla, spočíva práve
v jednoduchosti jej aplikácie, kedy oprávnená strana je zbavená povinnosti preukazovať akékoľvek

poškodenie v dôsledku porušenia povinností zmluvnou stranou. Uvedené však nie je možné akceptovať
v konaní o náhradu škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý síce umožňuje strane náhradu
škody, avšak nie bezbreho bez preukázania rozsahu a identifikovania tejto škody.

24. Ak si teda žalobca uplatňuje voči štátu nárok zo zmluvnej pokuty, tento svoj nárok vôbec nepreukázal

a nezdokladoval, kedy ani neuviedol, čo konkrétne by ním uplatnený nárok na zmluvnú pokutu mal
pokrývať. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ohľadne skutočnej škody, ktorá mu
mala byť spôsobená. Vo svojom podaní zo dňa 03.05.2025 síce uviedol metodiku výpočtu zmluvnej
pokuty (č.l.447), avšak táto metodika je len všeobecná a prakticky nepoužiteľná, keďže nepreukazuje
akékoľvek nároky a skutočný rozsah škody. Odhliadnuc od toho, že žalobca nesprávne uvádza zmluvnú

pokutu vo výške 15 % z ceny projektu, pričom táto má byť určená z výšky kúpnej ceny za prevádzaný
obchodný podiel, tak jednotlivé položky (č.l.447) sú vo vzťahu k zmluvnej pokute nepreukázané. Žalobca
tieto položky žiadnym spôsobom nezdokladoval, a to tak ich skutočnú výšku, ako aj ich úhradu a
v tejto časti neuniesol vôbec dôkazné bremeno. Samotné vyjadrenie znalca v časti marketingových
nákladov len uvádza odhad nákladov na marketingové a reklamné účely, avšak uvedený odhad žiadnym

spôsobom nemožno považovať za preukázaný.

25. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd považuje samotný nárok na náhradu škody z titulu zmluvnej
pokuty za nedôvodný, a preto zároveň ani nepristúpil k uplatneniu moderačného práva súdu vo vzťahu
k zmluvnej pokute.

26. Treťou podmienkou, ktorá musí byť naplnená pre priznanie nároku na náhradu škody, je preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Uvedená podmienka podľa súdu
nemohla byť naplnená, keďže neexistuje ani samotná škoda, ktorú by bolo v zmysle vyššie uvedeného
možné si voči štátu uplatňovať v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

27. Pokiaľ by aj zmluvná pokuta sama o sebe bola spôsobilá byť nárokom na náhradu škody voči štátu,
čo súd vzhľadom na vyššie uvedené považuje za vylúčené, s prihliadnutím na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6MCdo/16/2012 zo dňa 30.10.2013, sp. zn. 2Cdo/72/2017 zo dňa
26.04.2018 a sp.zn. 2Cdo/517/2015 zo dňa 29.06.2016, ktoré možno označiť za ustálenú súdnu prax,

má súd za to, že ani v takom prípade nie je daná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou spočívajúcou v zaplatenej zmluvnej pokute.

28. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6MCdo/16/2012 zo dňa
30.10.2013, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod R 137/2014, „medzi škodou vzniknutou žalobcovi zaplatením zmluvnej pokuty podľa
zmluvy o budúcej zmluve o dielo uzavretej pre prípad nedodržania termínu uzavretia zmluvy (zriadenia
stavby, pre ktoré sa vyžaduje rozhodnutie stavebného úradu) o dielo a nevydaním rozhodnutia
stavebného úradu v zákonnej lehote nie je príčinná súvislosť, zodpovednosť žalovaného za škodu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov preto nie je daná.“.

29. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/72/2017 zo dňa 26.04.2018,
bod 24., „najvyšší súd v zmysle uplatnenej skutočnej škody vyplývajúcej zo zmluvnej pokuty vo výške392 460,00 eur navyše poukazuje na to, že rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, z ktorého si
žalobca vyvodzuje svoj nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. sa vydáva na základe
kogentných ustanovení verejného práva, a teda ho nemožno legitímne prenášať do záväzkových

vzťahov. Nemožno preto platne dohodnúť zmluvnú pokutu v súkromnoprávnom vzťahu a túto viazať na
verejnoprávne konanie a rozhodnutie správneho orgánu. Dovolací súd má teda za to, že zodpovednosť
žalovanej za skutočnú škodu vo výške 392 460,00 eur podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v tomto prípade
nemohla nastať, keďže ide o súkromnoprávny vzťah.“.

30. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Cdo/517/2015 zo dňa
29.06.2016, „dovolací súd sa stotožňuje aj s právnymi závermi odvolacieho súdu, že nesprávny
zápis alebo nečinnosť katastrálneho úradu je bezpochyby nesprávnym úradným postupom v zmysle
citovaného zákona, ktorý však bez ďalšieho nemá za následok vznik škody. Peňažné plnenie, ktorého
sa žalobca domáha titulom náhrady škody, a ktorého výška zodpovedala žalobcom zaplatenej zmluvnej
pokute a ušlému zisku, nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú priamo nesprávnym úradným

postupom katastrálneho úradu. Majetok žalobcu sa zmenšil až zaplatením zmluvnej pokuty a nezväčšil
sa v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim (hoci mohla byť uzavretá pri dojednaní
iných zmluvných podmienok). To znamená, že bez ďalšej právnej skutočnosti v danom prípade bez
splnenia zmluvnej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, resp. bez neuzavretia kúpnej zmluvy, by ku škode
u žalobcu vôbec nedošlo.“.

31. Na základe vyššie uvedených rozhodnutí je zrejmé, že otázka zmluvnej pokuty vo vzťahu k nároku
na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. už bola v súdnej praxi riešená, pričom súdna
prax sa priklonila k názoru, že medzi uplatnenou zmluvnou pokutou ako dôsledkom súkromnoprávneho
zmluvného dojednania a nesprávnym úradným postupom neexistuje bezprostredná príčinná súvislosť,

čo samo o sebe je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Dôvodom vzniku majetkovej ujmy žalobcu nebol
nesprávny úradný postup stavebného úradu, ale úhrada zmluvnej pokuty, ktorú žalobca vykonal až na
základe pôvodným žalobcom uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve. Táto skutočnosť však nezakladá
bezprostrednú príčinnú súvislosť, keďže tá je prerušená práve konaním pôvodného žalobcu v podobe
dobrovoľného prijatia súkromného záväzku vedúceho k povinnosti uhradenia zmluvnej pokuty. Takáto

príčinná súvislosť môže byť preto len odvodená, sekundárna, čo zároveň zakladá neobmedzenú
kauzalitu, ktorá je z povahy veci vylúčená.

32. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané rozhodnutie 5Co/35/2014 (č.l.448 bod 61., pojednávanie dňa
16.05.2025), v ktorom mala byť zmluvná pokuta uznaná ako základ nároku na náhradu škody podľa

zákona č. 514/2003 Z.z. súd uvádza, že žalobca neposkytol súdu bližšie informácie ohľadne tohto
rozhodnutia a súd nemal možnosť sa s týmto rozhodnutím oboznámiť. Jediné dve rozhodnutia, ktoré
súd získal, boli rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zo dňa 10. 12. 2014 a Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 12.02.2014, ktoré však o zmluvnej pokute nepojednávajú. Pokiaľ sa žalobca odvolával na
konkrétne rozhodnutie, bolo jeho povinnosťou toto rozhodnutie jasne identifikovať, čo sa nestalo, keďže

v samotnom vyjadrení je uvedená len spisová značka bez akýchkoľvek bližších podrobností spôsobilých
vyhľadať predmetné rozhodnutie. Naviac z bodu 61. vyjadrenia žalobcu vôbec nevyplýva, že predmetom
konania je práve zmluvná pokuta.

33. Žalobca postupne v konaní upravil svoju argumentáciu a uplatnenú zmluvnú pokutu sa snažil

zdôvodňovať aj nárokom na nemajetkovú ujmu, ktorú umožňuje priznať zákon č. 514/2003 Z.z. Takýto
postupžalobcusúdpovažujezaúčelovývsnaheaplikovaťžalobouuplatnenýnároknaexistujúcuprávnu
úpravu. Pokiaľ je však vylúčený nárok na náhradu škody z titulu zmluvnej pokuty bez toho, aby bola
jasne a jednoznačne identifikovaná presná škoda, o to viac je vylúčený nárok na nemajetkovú ujmy
z titulu tejto zmluvnej pokuty. Naviac žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal rozsah nemajetkovej

ujmy. Jeho vyjadrenia o tom, ako prišiel o rodinu a extrémne sa finančne zaviazal, boli len všeobecné
a neposkytovali akýkoľvek základ pre ustálenie, v akej výške táto nemajetková ujma existuje, k čomu
žalobca zároveň nepredložil ani jediný relevantný dôkaz. Zaplatená zmluvná pokuta takýmto dôkazom
nie je a vzhľadom na to, že išlo o záväzok voči tretej osobe, spoločnosti IPAX, s.r.o., ani nemôže byť,
keďže tento záväzok s nemajetkovou ujmou žalobcu nemá absolútne žiadnu súvislosť. Pokiaľ si žalobca

mienil uplatniť nárok na nemajetkovú ujmu, tento nárok musel uplatniť riadne a riadne ho aj preukázať,
čo sa nestalo.34. Súd nevykonal výsluch žalobcom navrhnutých svedkov H. I. a I. J. (č.l.372), nakoľko žalobca na
pojednávaní dňa 16.05.2025 na otázku súdu výslovne uviedol, že nemá žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania a výsluch uvedených osôb už nežiadal.

35. Nad rámec potrebného súd uvádza, že nebol preukázaný žiaden dôvod, pre ktorý pôvodný žalobca
musel vstúpiť do obchodnoprávneho záväzku, ktorý ho v konečnom dôsledku poškodil a ktorého
plnenie bolo plne závislé na činnosti tretej osoby bez toho, aby toto plnenie mohol pôvodný žalobca
akokoľvek ovplyvniť. Pôvodný žalobca uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve už v čase, kedy zo strany

stavebného úradu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pričom tento nesprávny úradný postup
naďalej pretrvával, a to aj v čase uzatvárania zmluvy o budúcej zmluve. Pôvodnému žalobcovi boli
teda v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve známe všetky okolnosti a nedostatky v činnosti
stavebného úradu, ktoré naviac boli aj vyjadrené priamo pracovníčkou stavebného úradu, ktorá podľa
výpovede svedka F. G. sama uviedla, že proces môže trvať aj dva roky (č.l.272). Zmluva o budúcej
zmluve bola teda uzatvorená v čase a za situácie, kedy bolo možné vzhľadom na postup stavebného

úradu, dokonca žalobcom v konaní označený ako úmyselný, pochybovať o schopnosti pôvodného
žalobcu splniť záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy, a to aj napriek žalobcom uvádzanému dlhému
obdobiu, počas ktorého za bežného chodu vecí by k splneniu záväzku mohlo dôjsť. Že napokon
o bežný chod vecí nešlo je zrejmé už z postupu stavebného úradu ešte pred samotným podpisom
zmluvy o budúcej zmluve. Takýto postup pôvodného žalobcu nebol obozretný a žalobca sám na seba

prevzal riziko dojednaním zmluvnej pokuty za podmienok uvedených v zmluve, ktoré je naviac v zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/72/2017 zo dňa 26.04.2018, bod 24.,
podľa ktorého „nemožno preto platne dohodnúť zmluvnú pokutu v súkromnoprávnom vzťahu a túto
viazať na verejnoprávne konanie a rozhodnutie správneho orgánu“, aj neplatné. Primerane obozretný
podnikateľ za vtedy existujúceho stavu by si dohodol zmluvné podmienky a najmä sankcie za ich

porušenie odlišne, napr. tým, že by zmluvnú pokutu viazal na splnenie určitých podmienok od získania
právoplatného stavebného povolenia, resp. na svoje vlastné správanie, ktoré vie ovplyvniť, a nie na
konanie tretej osoby, orgánu verejnej moci, ktorého vlastné konanie nemôže ovplyvniť. V takomto
prípade je teda možné konštatovanie, že zo strany pôvodného žalobcu došlo k takému výkonu jeho
práv, ktoré ho môže poškodiť bez toho, aby mal ako povinný subjekt akúkoľvek možnosť to ovplyvniť,

a to dokonca za situácie, že by sa mohlo jednať o okolnosti vylučujúce zodpovednosť v zmysle §
374 Obchodného zákonníka. Len v dôsledku postupu pôvodného žalobcu došlo k uzatvoreniu zmluvy
o budúcej zmluve, ktorou sa sám pripravil o možnosť domáhať sa výluky uvedenej v predmetnom
ustanovení tým, že si dojednal zmluvnú pokutu, ktorú je povinný uhradiť aj napriek existencii okolností
vylučujúcich zodpovednosť.

36. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá

ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných
práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).

37. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS
209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými uvedenými tvrdeniami,

keďže pre rozhodnutie súdu o žalobe boli právne irelevantné. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd
vrámcipísomnéhovyhotoveniarozsudkuneuviedolďalšiepísomnéaústnevyjadreniastrán,ktorétvoria
obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo nadbytočné, neefektívne
a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Úlohou súdu je uviesť v odôvodnení rozsudku
len tie tvrdenia a dôkazné prostriedky, ktoré boli pre posúdenie sporu najpodstatnejšie a z ktorých súd

vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé
a preskúmateľné.38. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril
v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je
obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd

v odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutia
vo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej
judikatúry nevyjadruje.

39.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1a§262ods.1CSPažalovanému,

ktorý bol v konaní voči žalobcovi úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku.

40. O nároku na náhradu trov konania intervenienta na strane žalovaného súd rozhodol podľa § 252,
§ 255, § 256 a § 257 CSP. Podľa § 252 CSP si každý platí sám výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
Či a v akom rozsahu následne bude mať nárok na ich preplatenie, rozhoduje súd až dodatočne podľa

§ 255 a § 256 CSP. Napriek tomu, že uvedené ustanovenia priznávajú náhradu trov konania výlučne
strane, a nie aj intervenientovi, ktorý v konaní v zásade háji len svoj vlastný záujem vyplývajúci z jeho
vlastného vzťahu k subjektu, na ktorého strane vystupuje, súd postupoval v zmysle nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 442/2022-14, ktorý v bode 38. odôvodnenia uviedol, že „nárok
na náhradu trov konania má vo všeobecnosti aj intervenient. ... Nepochybne intervenient nie je sporovou

stranou, a preto je súd povinný osobitne vyhodnotiť dôvod a iné okolnosti účasti intervenienta na konaní
a jeho výdavky posúdiť prísnejšie, pokiaľ ide o zákonné kritériá vymedzené v § 251 CSP.“ Intervenient
na strane žalovaného v konaní vystupoval výlučne z dôvodu, že mal na výsledku konania sám právny
záujem v dôsledku jeho právneho vzťahu k žalovanému. Jeho vzťah však nie je daný voči žalobcovi,
keďže žalobca nemá voči intervenientovi žiaden právny nárok, ale tento má len voči žalovanému. To

znamená, že medzi žalobcom a intervenientom na strane žalovaného nielen že neexistuje žiaden právny
vzťah, ale z pohľadu žalobcu ani neexistuje legitímny dôvod, pre ktorý by mal chcieť intervenienta na
strane žalovaného v konaní. Je to pritom sám žalobca, ktorý určuje okruh žalovaných v konaní. Je
právom žalobcu určiť, koho konkrétne bude žalovať a aké náklady s tým spojené bude znášať. Žalobca
v žalobe jednoznačne určil žalovaného ako subjekt, voči ktorému má smerovať jeho žaloba. Neurčil

ním intervenienta na strane žalovaného, ani ho priamo nežaloval a do konania ani inak nevťahoval.
Intervenient na strane žalovaného len využil svoje zákonné právo na vstup do tohto konania, aj to však
len za účelom jeho vlastného vzťahu voči žalovanému, keďže nie je naplnené ustanovenie § 84 CSP.
Takýto vstup však sám o sebe nemôže zakladať nárok intervenienta na náhradu trov konania voči strane,
ktorá sama nedala podnet na jeho vstup do konania, nevyzvala ho na vstup, resp. mu vedenie sporu ani

neoznámila. V opačnom prípade by došlo k neúmernému zvyšovaniu nákladov súdneho konania pre
žalobcu v prípade jeho neúspechu v podobe jeho povinnosti znášať trovy konania voči intervenientovi,
ktorého v konaní ani nechce. Pritom žalobca jednoznačne určil okruh žalovaných tým, že ich uviedol
priamo v žalobe. Uložením povinnosti žalobcovi na náhradu trov konania aj voči intervenientovi by došlo
k nerešpektovaniu voľby žalobcu ohľadne ním určeného okruhu žalovaných, a k uloženiu povinnosti na

náhradu trov konania, ktorých výšku nemôže žalobca ani žiadnym spôsobom ovplyvniť. Naviac dôvod
účasti intervenienta v konaní je založený len na jeho právnom vzťahu k žalovanému z titulu možného
regresu. Dôvodom účasti intervenienta na strane žalovaného teda nie je jeho vzťah k žalobcovi, ale
výlučne k žalovanému. Žalobca síce môže namietať prípustnosť vstupu intervenienta do konania, avšak
rozhodnutie závisí od posúdenia súdu a ten takýmto námietkam žalobcu nemusí vyhovieť, najmä ak je

daný právny záujem intervenienta na výsledku konania. Dôsledkom teda môže byť, že žalobca, ktorý
chcel žalovať len jedného žalovaného a pri ktorom bol uzrozumený s povinnosťou náhrady trov konania
v prípade jeho neúspechu, zrazu má v konaní ďalšie subjekty, ktoré žalovať sám nechcel, z ďalšieho
konania ich nemôže vylúčiť (napr. formou späťvzatia žaloby len voči niektorým subjektom), ale ktorých
náhradu trov konania by musel platiť. Takýto postup súd nepovažuje za správny a spravodlivý, keďže

vylučuje dispozičné právo žalobcu určiť okruh žalovaných za situácie, že existujúci okruh subjektov
priamo neurčil a ani ho nemôže svojím konaním zúžiť v podobe zastavenia konania voči niektorým
z nich. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že priznanie nároku na náhradu trov konania
intervenientovi voči žalobcovi, aj keď intervenient vystupoval na strane úspešného žalovaného, je voči
neúspešnému žalobcovi nespravodlivé, a zakladá dôvod pre aplikovanie ustanovenia § 257 CSP súdom

a nepriznanie nároku na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).