Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 10, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101790
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101790.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820
174, so sídlom: Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX č. 218, 850 00 Bratislava,
právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom: Hrnčiarska č. 29, 040
01 Košice, za ktorú koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad
Piešťany, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom: Krajinská cesta 5053/13, 921 01 Piešťany,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PN-OSZP-2024/008077-002 zo dňa
16.09.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
05.12.2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou dňa 05.12.2024 na Správny súd v

Bratislave(ďalejlen„správnysúd“),sažalobcadomáhalpreskúmaniazákonnostiazrušeniarozhodnutia
žalovaného č. OU-PN-OSZP-2024/008077-002 zo dňa 16.09.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
v spojení s rozhodnutím Mesta Piešťany (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. OŽP-1712/49378/24-Ok zo
dňa 15.07.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán podľa zákona č. 543/2002 Z.

z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) vydal
súhlas žiadateľovi - spoločnosti ARRIVA Trnava, a.s. na výrub 20 ks drevín, bližšie určených vo výroku
prvostupňovéhorozhodnutia,rastúcichnaparceláchč.XXXX/X,XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XXA.B.C.
D. vo vlastníctve žiadateľa, súčasne podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určil bližšie podmienky
vykonania výrubu a podľa § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. uložil žiadateľovi v lehote do 31.12.2025
uskutočniť náhradnú výsadbu drevín, bližšie špecifikovanú vo výroku prvostupňového rozhodnutia.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Svoj návrh
odôvodnil s poukazom na to, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím (ďalej len „preskúmavané rozhodnutia“) hrozí závažnou ujmou na životnom prostredí
a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom, s poukazom na ochranu životného

prostredia, § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, a s tým
súvisiaci princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je potrebné podľa žalobcu prepojiť s inštitútom
odkladného účinku. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného
prostredia v praxi podľa žalobcu stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia
sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je napadnuté rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť, no toto bolo
už medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Takáto súdna

ochranajeiluzórnaanesúladnásuvedenýmiprincípmi.Včasnosťsúdnehozásahujeprereálnuochranu
životného prostredia často rozhodujúcim faktorom. Nepriznaním odkladného účinku podľa žalobcunenávratne hrozí zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci
krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Správny orgán environmentálne
hľadisko vôbec neposúdil a svojím konaním preferoval a posudzoval iba práva a záujmy žiadateľa na

stavebnej činnosti. Ohrozenie životného prostredia pritom spočíva v nenávratnom zničení drevín, a teda
nenávratnom poškodení životného prostredia, preto je správny súd povinný priznať žalobe odkladný
účinok.

3. Žalobca v ďalšej časti svojej argumentácie poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa princíp

právnej istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí
správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Je preto potrebné postupovať takým spôsobom, aby
sa nenávratne nevylúčila ani jedna z uvedených možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil
druhému. Prepäté až formalistické bazírovanie správnych súdov na princípe prezumpcie správnosti
rozhodnutí správnych orgánov spôsobuje v slovenskej aplikačnej praxi známe nedostatky, a to v podobe
porušovania práva verejnosti na priaznivé životné prostredie, čo je tiež nespochybniteľným verejným

záujmom a jedným z dôvodov na priznanie odkladného účinku. V danom prípade sú preskúmavané
rozhodnutia nezákonné pre nedostatok dôvodov, arbitrárnosť a svojvoľnosť vo vzťahu k prekonaniu
zákonnéhozákazuničeniadrevín.Lenťažkojepodľažalobcuvdanejvecimožnéuvažovaťoprezumpcii
správnosti preskúmavaných rozhodnutí. Za prevažujúcu je treba považovať požiadavku na aplikáciu
predbežnej opatrnosti, teda zásadu v prípade pochybností v prospech životného prostredia. Ohrozenie

drevín ako súčasti životného prostredia je akútne, bezprostredné a vykonaním výrubu dôjde k značnej
ujme na životnom prostredí, nakoľko minimálna hodnota drevín, ktoré majú byť vyrúbané, je 11 678,79
Eur, čo už je značný zásah do životného prostredia, ktorý môže spôsobiť ujmu v ekologickej rovine
značnej povahy. Správny súd má podľa žalobcu priznať požiadavke ochrany životného prostredia čo
najväčšiu váhu, keďže ani právo žiadateľa nebude dotknuté trvale, bude len suspendované. Ak by

správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to nezvratné zničenie drevín a v prípade
potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.
Aplikujúc ústavnú zásadu vyvažovania ústavných práv bola podľa žalobcu dôvodnosť a nutnosť
priznania odkladného účinku riadne preukázaná. Priznanie odkladného účinku možno subsumovať pod
opatrenie brániace zneužitiu vlastníctva, poškodzujúceho životné prostredie nad zákonom určenú mieru,

a to až do doby rozhodnutia vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie, vlastníckeho
práva a voľnej dispozície ním definitívne vyrieši.

4. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 15.04.2025 sa k veci vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na
závery prvostupňového orgánu uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, že väčšina žiadaných drevín je

náletového pôvodu, tieto sú v priemernom zdravotnom stave, rastú v hustom zápoji, kde si navzájom
konkurujú, u všetkých drevín úplne absentuje výchovný rez, bez úpravy štruktúry koruny, koruny
sú poprerastané, väčšinou jednostranné a čiastočne preschnuté. Ekologické a estetické funkcie pri
všetkých drevinách sú znížené. Vzhľadom k týmto skutočnostiam bol povolený výrub drevín z dôvodu
výstavby haly, rozšírenia parkovacích plôch a zhoršenia zdravotného stavu drevín. Podľa žalovaného

bol skutkový stav zistený úplne, bol posúdený zdravotný stav drevín a ich vplyv na bezpečnosť ľudí
a majetku. Žalovaný zdôraznil, že v konaní bol zhodnotený nielen zdravotný stav drevín, ale aj ich
ekologické a estetické funkcie, pričom správne orgány dospeli k záveru, že nie je účelné ich ponechať.
Niektoré dreviny boli podľa žalovaného už v takom stave, že ohrozovali zdravie a majetok ľudí, o čom
svedčí aj fakt, že v mesiacoch júl 2024 a január 2025 musel vlastník pozemkov odstrániť 2 ks drevín

z dôvodu bezprostredného ohrozenia života a zdravia človeka a bezprostrednej hrozby vzniku značnej
škody na majetku, pričom žalovanému bolo doručené oznámenie o vyrúbaní drevín. Navyše podľa
platnej legislatívy na výrub väčšiny povolených drevín už nie je potrebný súhlas.

5.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu

a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byťpodkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma,

značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri
tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné
bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je pritom potrebné preukazovať, že k ujme už
reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu. Hrozba

však musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale
musí mať závažný dopad.

9. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku

nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom
k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci
samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu
právnychúčinkovprávoplatnostirozhodnutiaakzásahudoprincípuprávnejistoty,jemožnékonštatovať,
že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody

hodnoverne a dostatočne preukázané.

10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a
rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého
z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto súvislosti správny súd

poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z
03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať
aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP.
Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť
aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej

miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

11. Správny súd v kontexte analyzovaných procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené,
a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k veci vyjadril. Vo vzťahu
k dôvodnosti takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP.

12. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku, podaný ako súčasť správnej žaloby,
odôvodňoval predovšetkým hrozbou závažnej ujmy na životnom prostredí, nezvratným zásahom do
životného prostredia a jeho nenávratným poškodením, s poukazom na zákonnú úpravu a všeobecné

princípy ochrany životného prostredia. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v
návrhu sú nekonkrétne a pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej
požiadavke ochrany životného prostredia a s tým súvisiacimi zásadami prevencie a predbežnej
opatrnosti, bez ich konkretizácie, resp. vymedzenia ich vzťahu k danej veci a okolnostiam skutkového
stavu, ktorý zahŕňa aj skutočnosť, že dôvodom výrubu drevín nebola len stavebná činnosť žiadateľa,

ale aj ochrana života, zdravia a majetku, resp. zdravotný stav dotknutých drevín, ktorý mal tieto
hodnoty ohrozovať, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, preskúmavaných rozhodnutí
i z vyjadrenia žalovaného. Žalobca vo svojom návrhu síce poukazoval na nezvratnosť následkov
výkonu preskúmavaných rozhodnutí, ktorou sa výrub akýchkoľvek drevín nepochybne vyznačuje, avšak
dôvodnosť svojho návrhu neprepojil s konkrétnymi okolnosťami danej veci, medzi ktoré patrí aj charakter

dotknutých drevín, ich pôvod, zdravotný stav, vplyv týchto drevín na iné, zákonom chránené hodnoty,
ako sú život, zdravie a majetok ľudí a verejný záujem na ich ochrane, či princíp prevencie pred hroziacimi
škodami. Žalobca, hoci poukazoval na hodnotu vyrúbavaných drevín v sume viac ako 11 000 Eur, sa vo
svojom návrhu nezaoberal reálnym dopadom výrubu drevín na celkový stav životného prostredia, resp.škodu, ktorá sa tým spôsobí bez ohľadu na samotnú hodnotu drevín, a nezohľadnil ani skutočnosť, že
jednou z podmienok pre výrub v danej veci je aj povinnosť náhradnej výsadby, zahŕňajúcej zdravotne
spôsobilé dreviny v určitom počte, druhu a kvalite. Navyše žalobca svoje tvrdenia ani nepreukázal

žiadnym súdu predloženým dôkazom, ktorý by závažný zásah či ujmu na životnom prostredí akokoľvek
preukazoval. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že výrub drevín nie je bez ďalšieho takou
skutočnosťou, ktorá by sama osebe zakladala dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
Návrh žalobcu v časti prvej podmienky ustanovenia § 185 písm. a) SSP, ktorou je preukázanie, že by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, je preto treba
považovať za nedostatočne odôvodnený a nepodložený, keďže žalobca v tomto smere neuniesol tak
povinnosť tvrdenia, ako ani svoju dôkaznú povinnosť.

13. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k návrhu podľa § 185 písm. a) SSP

nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť, či už vyhľadávaním
údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného
žalobcu, ak situácia v predmetnom konaní podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a)
SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia,
riadne osvedčil, a to aj vo vzťahu k ochrane životného prostredia, ktorá nesmie byť len hypotetická

či preventívna. V opačnom prípade nesie procesné následky v podobe zamietnutia návrhu sám
žalobca. Inštitút odkladného účinku predstavuje inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi
následkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej
veci nemožno konštatovať. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného
účinku žalobe neprejudikuje zákonnosť či nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, posudzuje výlučne

splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP, preto v tomto štádiu konania nie je možné
vyjadrovať sa k náležitostiam rozhodnutia vrátane jeho (ne)dostatočného odôvodnenia tak, ako to
požaduje žalobca, ktorý v rámci podaného návrhu argumentoval aj nezákonnosťou preskúmavaných
rozhodnutí.

14. Súd zastáva názor, že žalobca neosvedčil ani druhú zákonnú podmienku pre postup podľa § 185
písm. a) SSP, a to absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, ktorým je v danej
veci záujem na odstránení drevín z dôvodu stavebnej činnosti a z dôvodu zhoršenia ich zdravotného
stavu, majúceho vplyv na bezpečnosť ľudí a majetku. Žalobca sa vo svojom návrhu argumentačne
nevysporiadal s existenciou takto vymedzeného verejného záujmu a vplyvom odkladného účinku žaloby

naň. Zameral sa výlučne na ním bližšie nešpecifikovaný záujem na ochrane životného prostredia ako
na jediný verejný záujem, ktorý v danej veci prichádza do úvahy, čo však správny súd hodnotí ako
nedostatočné.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani

podmienku absencie rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, teda neboli naplnené
základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, súd v súlade s § 188 SSP
návrh žalobcu zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v

spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].