Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 21Csp/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623211478
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2623211478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobkyne: H. M., W..

XX.XX.XXXX, F. Š. XXXX/XX, XXX XX F. Y. - F. T., zast.: Andrej Cifra, advokát, AK so sídlom J. Kráľa
5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 47 233 516, o zapletenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie v sume 300,- € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
zamieta.

III. Žalobkyni súd priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu o výške ktorej rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.08.2023 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť finančné zadosťučinenie v sume 1.300,- eur a náhradu trov
konania. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že dňa 26.06.2015 mali žalobca a žalovaný uzatvoriť zmluvu o

spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500120740. Na základe predmetnej Zmluvy o úvere
mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.140,00 eur. Reálne bola žalobkyni poskytnutá suma
1.026,- eur (suma 1.140,- eur znížená o poplatok za poskytnutie úveru 114,- eur). Právna stránka
zmluvy o úvere bola posudzovaná v konaní pred Okresným súdom Senica, sp. zn. 9Csp/40/2021, v
ktorom si žaloba úspešne uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z
rozsudku Okresného súdu, sp. zn. 9Csp/40/2021-108 zo dňa 07.03.2022 vyplýva, že zmluva o úvere je
neplatnýmúkonomzdôvoduporušenia§40ods.1Občianskehozákonníka,snásledkombezúročnostia

bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, došlo k porušeniu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a bolo potrebné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkový a že dohoda
o poskytovaní služieb je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Právny názor Okresného súdu Senica
obsiahnutý v rozsudku sp. zn. 9Csp/40/2021 - 108 zo dňa 07.03.2022 nebol zo strany žalovaného
namietaný a rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11CoCsp/23/2022 -
146 zo dňa 28.02.2023 sa stal právoplatný dňa 14.04.2023 a vykonateľný dňa 18.04.2023. Žalobkyňa
uviedla, že žalovaný v predmetnej veci nepostupoval s odbornou starostlivosťou, konal voči žalobkyni

spôsobom odporujúcim zákonu, nakoľko porušil viacero právnych predpisov. Žalovaný prijal od
žalobkyne plnenie, na ktoré nemal právo. Bezdôvodné obohatenie sa žalovaného a jeho dobrovoľné
nevydanie žalovaným v čase, keď sa o ňom žalovaný mohol dozvedieť (z podanej žaloby) hodnotí
ako konanie odporujúce dobrým mravom. Žalobca bol s ohľadom na postoj žalovaného vo veciOkresného súdu Senica, sp. zn. 9Csp/40/2021, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby, dlhodobo
nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného
skončenia konania. Tento stav trval od 23.06.2021 (vypracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy) až do

právoplatnosti rozsudku dňa 14.04.2023. Pritom je preukázané, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý
žalobkyni predložil na podpis zmluvu o úvere v rozpore so zákonom a snažil sa na úkor žalobkyne
obohatiť sumou 1.798,60 eur ( na základe zmluvy o úvere bol poskytnutý úver vo výške 1.026,- eur).
Žalobkyňa v prospech žalovaného uhradila ku dňu 12.03.2021 sumu 2.824,60 eur, o čom svedčí listina
vystavená žalovaným ,,Prehľad platieb a čerpania úveru č. 8500120740“ zo dňa 12.03.2021. Žalovaný

sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, nakoľko bez právneho titulu prijímal úhrady od žalobcu nad
rámec istiny úveru 1.026,- eur a tento stav udržiaval. Bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavovalo
1.798,60 eur, pričom o túto sumu bol znižovaný rozpočet rodiny žalobkyne a suma 1.798,60 eur nie ja
zanedbateľná položka. Odo dňa 28.06.2017 mala žalobkyňa záväzky splnené a žalovaný sa súčasne
od toho dňa začal bezdôvodne obohacovať. Žalovaný neprejavil žiadnu snahu tento nezákonný stav
dobrovoľne napraviť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že finančné zadosťučinenie v celkovej výške 1.300,- eur

považuje za primerané na vyrovnanie ujmy, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, súčasne aj za určitú
satisfakciu za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť ako aj za sankciu postihujúcu
žalovaného, ktorý pri dojednaní úverovej zmluvy závadne konal.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal aby súd žalobu zamietol. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný

uviedol, že popiera dôvodnosť a existenciu žalovaného nároku, pretože označeným rozhodnutím
Okresného súdu Senica zo dňa 07.03.2022, č. k. 9Csp/40/2021 - 108 bolo rozhodnuté a vyhovené
žalobe žalobkyne na základe všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a chýba tak základná
podmienka podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. pre vznik a uplatnenie žalovaného nároku. Podľa
tohto ustanovenia sa vyžaduje pre vznik nároku na finančné zadosťučinenie, aby bol spotrebiteľ úspešný

na základe záveru o porušení jeho práva spotrebiteľa a práve to bolo dôvodom pozitívneho rozhodnutia.
Súdna prax ohľadne uvedeného ustanovenia prijala záver, že podmienka v zmysle uvedeného
ustanovenia je splnená len v prípade, ak bolo rozhodnuté podľa predpisov určených na ochranu
spotrebiteľa. To znamená, že ak rozhodnutie založené na iných ustanoveniach (napríklad všeobecných
ustanoveniach Občianskeho zákonníka), potom nedošlo k jej splneniu a teda nárok na primerané

zadosťučinenie nevznikol. Žalovaný okrem toho poprel ako zjavne excesívnu, neprimeranú a vecne
nedôvodnú požiadavku na zaplatenie sumy 1.300,- eur, ktorú žalobkyňa odôvodňuje skutočnosťami,
ktorých uplatnenie a relevantnosť zanikli uplynutím premlčacej doby. Žalobkyňa si uplatňuje sumu
1.300,-eur,hocivkonanívedenompodsp.zn.9Csp/40/2021siuplatnilaomnohonižšiusumu.Zpodanej
žaloby tak nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by tento hrubý nepomer zdôvodnili. Žalovaný ďalej

uviedol, že považuje za hrubo zavádzajúce, pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe poukazuje na sumu
1.798,60 eur ako sumu obohatenia na strane žalovaného, pričom si žalobkyňa v uvedenom konaní
uplatnila požiadavku na sumu 935,78 eur. Sumu 1.798,60 eur si žalobca v konaní vedenom pod sp. zn.
9Csp/40/2021 neuplatnila a netvrdila ako oprávnený nárok. Žalobkyňa v podanej žalobe ďalej uviedla, že
primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčný charakter. Takúto povahu primeraného finančného

zadosťučinenia objektívne nemá, pretože ide o súkromnoprávny inštitút občianskoprávneho charakteru,
ktorý nemôže plniť funkciu sankcie. V uvedenej veci poukázal na právny názor v uznesení Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 9Co/50/2018 zo dňa 26.06.2018, podľa ktorého podstatou primeraného
finančného zadosťučinenia nie je sankčná povaha, aj keď zaplatenie

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení popiera existenciu žalovaného nároku
tým, že formalisticky, zužujúco a nesprávne vykladá § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, keď zjavne používa iba gramatický výklad. Okrem nesprávneho výkladu žalovaného vo
vzťahu k § 3 ods. 5 dotknutého zákona, žalobkyňa uviedla, že v podanej žalobe jasne konkretizovala
právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje právo a ja vymedzila zákonné

ustanovenia tak všeobecných ako aj osobitných právnych predpisov, ktoré boli zo strany žalovaného
ako dodávateľa porušené. Žalovaný podľa žalobkyne opomína, že žalobkyňa si uplatňuje nárok
na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého výška podlieha voľnej úvahe súdu.
Vzhľadom k dátumu právoplatnosti rozhodnutí, od ktorých sa odvíja premlčacia lehota, nemožno
uvažovať o premlčaní nároku. Ďalej žalobkyňa poukázala na okolnosť, ktorú zdôrazňoval aj žalovaný,

konkrétne aká bola reálna výška bezdôvodného obohatenia a aká bola žalovaná výška bezdôvodného
obohatenia. Žalobkyni bol na základe Zmluvy o úvere poskytnutý úver vo výške 1.026,- eur. Žalobkyňa
v prospech žalovaného uhradila ku dňu 12.03.20214 sumu 2.824,60 eur o čom svedčí listina vystavená
žalovaným o prehľade platieb zo dňa 12.03.2021. Z doposiaľ uvedeného je tak podľa žalobkyne možnédôvodiť,žežalovanýsabezdôvodneobohatilnaúkoržalobu,nakoľkobezprávnehotituluprijímalúhrady
od žalobu na rámec istiny úveru 1.026,- eur. Bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne tak
predstavuje sumu 1.798,60 eur (úhrady 2.824,60 eur mínus istina úveru 1.026,- eur). Žalobca si však v

konaní žalobu zo dňa 14.07.2021 uplatnil sumu úhrad tvoriacich bezdôvodné obohatenia, ktorá nebola
premlčaná, čiže išlo o sumu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 16.07.2018 do 16.07.2021 spolu
vo výške 935,78 eur. Nešlo tak o svojvôľu žalobkyne, ale o rešpektovanie plynutia premlčacích lehôt, za
čo nemôže byť sankcionovaná v konaní o zaplatenie finančného zadosťučinenia

žalovaný prijal od žalobcu plnenie, na ktoré nemal právo. pričom predmetným rozsudkom došlo k
určeniu, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
sumu 935,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 29.06.2021 do
zaplatenia. Súčasne rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.
Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoCsp/23/2022 - 146 zo dňa 23.02.2023

4. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 9Csp/40/2021 - 108 zo dňa
07.03.2022, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoCsp/23/2022-146 zo dňa 28.02.2023,
vyjadreniami sporových strán, a zistil tento skutkový stav :

5. Rozsudkom Okresného súdu Senica, sp. zn. 9Csp/40/2021 - 108 zo dňa 07.03.2022 rozhodol súd o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 935,78 eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 5,00 %
ročne z uvedenej sumy od 29.06.2021 do zaplatenia. Súčasne rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%. Rozsudok sa v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava,
sp. zn. 11CoCsp/23/2022 - 146 zo dňa 28.02.2023 stal právoplatný a vykonateľný dňa 18.04.2023.

6. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 11CoCsp/23/2022 - 146 zo dňa 28.02.2023 výrokom I.
rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku vo veci samej o zaplatenie
379,96 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne od 29.06.2021 do zaplatenia mení tak, že návrh v tejto
časti zamietol. Výrokom II. žalobkyni priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu

18,8 %.

7. Žalovaný podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2024 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní súdu dňa 21.05.2024. Súčasne v podaní navrhol
súdu, aby súd podanú žalobu zamietol a súčasne žalovanému priznal voči žalobkyni právo na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

8. Právny zástupca žalobkyne doručil tunajšiemu súdu dňa 21.05.2024 svoje ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní konanom dňa 21.05.2015. Súčasne navrhol, aby boli žalobkyni súdom položené
nasledovné otázky: Aký dopad na rodinný život malo obdobie od 28.06.2017 do 16.07.2021, kedy

žalobkyňa platila splátky žalovanému, hoci od 28.06.2017 už istina úveru už bola splatená a platiť
nemusela? Aký dopad na súkromný a pracovný život žalobkyne malo obdobie od 28.06.2017 do
16.07.2021? Ako prebiehalo vymáhanie v období od 06/2017 do 07/2021? Aký dopad malo vymáhanie
žalovaného na pracovný a súkromný život žalobkyne?

9. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že na podanej žalobe naďalej trvá. V rokoch 2017
až 2021 pracovala v stávkovej kancelárii, pričom pracovala s peniazmi. V tom čase ju kontaktoval pán
Snopko, zástupca žalovaného, ktorý jej oznámil, že bola v omeškaní so zaplatením jednotlivých splátok
úveru, a tým jej vznikol dlh, úroky z omeškania za jednotlivé omeškané dni, oznámil jej výšku týchto
úrokov. Pýtal sa jej kedy zaplatí, kedy bude mať výplatu, prípadne jej zasielal sms správy a vyhrážal sa

exekúciou. Zamestnávateľ jej neplatil výplatu v určených termínoch, ale bol rôzne v omeškaní s výplatou.
Nemala dostatok financií, nakoľko bola samoživiteľkou, mala v tom čase nezaopatreného syna, ktorý
navštevoval strednú školu v Senici. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je vdova a to od roku 2010. Musela sa
sama starať o domácnosť, bolo to pre ňu veľmi stresujúce obdobie. Mala úver ešte v Poštovej banke,
ktorý si zobrala za účelom, aby mohla udržiavať rodinný dom, pričom tento úver stále spláca. Na otázky,

ktoré jej boli položené právnym zástupcom žalobkyne uviedla, že obdobie od roku 2017 až 2021 malo
dopad na jej rodinný život, nakoľko je samoživiteľkou, vdovou a stará sa o syna. Malo to dopad na jej
súkromný a pracovný život, lebo pracovala v stávkovej kancelárii s ľuďmi, finančnými prostriedkami a
musela sa sústrediť na prácu, aby nespôsobila manko. Keďže pán Snopko ju kontaktoval často, bolo topre ňu stresujúce, bola to pre ňu psychická záťaž. Cele uvedené obdobie malo zlý dopad na jej pracovný
a súkromný život. Čo sa týka nároku uplatneného vo výške 1.300,- eur, túto sumu jej navrhol právny
zástupca . nevie sa k jej výške bližšie vyjadriť.

10. Podľa § 3 ods. 3 tretia veta z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby

sa zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Spotrebiteľovi vzniká právo na primerané finančné zadosťučinenie v prípade porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi. Medzi tieto
osobitné predpisy patria aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Občiansky zákonník. Uvedené
právo je zakotvené v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa tohto

ustanovenia proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje

splnenie predpokladu, ktorým je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti od subjektu,
ktorý za to zodpovedá. Nie je pritom právne významné, či spotrebiteľovi reálne vznikla určitá ujma,
nakoľko podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 9.6.2013 postačovala iba možnosť
vznikuujmy.Podľaaktuálnehozneniazákonaoochranespotrebiteľaprimeranéfinančnézadosťučinenie
sa poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa bolo spôsobilé privodiť

spotrebiteľovi ujmu.

13. Právo na primerané finančné zadosťučinenie môže byť uplatnené iba vtedy, keď zo strany
spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. V danom prípade
možno prijať záver, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu spotrebiteľského práva vzhľadom na

právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Senica pod sp. zn. 9Csp/40/2021. V zmysle uvedeného
má súd za to, že predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti požadovať od
žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie zo strany bol splnený, keďže žalobca bol v
súdnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia úspešný .

14. Z vyššie uvedeného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je zrejmé, že aj keď kritéria
výšky primeraného finančného zadosťučinenia nie sú stanovené, toho zadosťučinenie má plniť na jednej
strane funkciu satisfakčnú a na druhej strane funkciu sankčnú tak, aby dostačujúco odradilo dodávateľa
od nekalého konania proti spotrebiteľovi. Tiež ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ
pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol

benefitajpreostatnýchspotrebiteľovvtom,žemožnopredpokladať,žedodávateľsakonania,ktoréhosa
dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.15. Súd na základe uvedeného konštatuje, že žalobkyni vznikla ujma v nemajetkovej sfére, nakoľko na
základe neplatných právnych úkonov, resp. bez právneho dôvodu (keďže požadovaný úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov) uhradila žalovanému sumu presahujúcu 1.798,90 eur (t.j.

úhrady vo výške 2.824,60 eur mínus istina úveru vo výške 1.026,- eur), ktorú mu nebola povinná
uhradiť. Súd má za to, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni sa javí ako
dôvodné, nakoľko zo strany žalovaného došlo k viacnásobnému porušeniu práv žalobkyne, ktorej
ochrany sa žalobkyňa úspešne domáha. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd priznal žalobkyni nárok
na zaplatenie primeraného zadosťučinenia v sume 300,- € a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Priznaná

suma zároveň predstavuje cca. 20 % z celkovej sumy bezdôvodného obohatenia Možno tiež uzavrieť, že
je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, keďže zodpovedá svojmu účelu, t.j. poskytuje
žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Súd
prihliadol na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného (neprijateľná zmluvná podmienka
upravujúca odplatu za službu, vyhlásenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru), vplyv konania,
intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a vyhodnotil požadovanú výšku primeraného

finančného zadosťučinenia v danej sume za primeranú. Priznaná suma je určitou satisfakciou za stav,
ktorý musela žalobkyňa v dôsledku konania žalovaného trpieť a je takisto satisfakciou postihujúcou
žalovaného, ktorý konal ako dodávateľ závadne. Záverom súd pripomína, že inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia je nárokom, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy a nemôže slúžiť
na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni

a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (rozhodnutia Krajského súdu v Prešove pod
sp. zn. 2Co/137/ 2016, 9Co/50/2018, 17Co/17/2018).

16. Na záver súd dodáva, že nárok žalobkyne nie je premlčaný. Súd má za to, že v prípade úspešného
uplatnenia porušenia práv spotrebiteľa začína premlčacia doba plynúť až právoplatnosťou súdneho

rozhodnutia, ktoré takého porušenie konštatovalo (viď napr. rozsudok Okresného súdu Humenné č. k.
5Csp/67/2016).

17. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP.V
danom prípade výška prisúdeného nároku závisela od úvahy súdu a preto platí zásada, že žalobkyňa

bola v spore úspešná a vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, keďže súd nezistil
žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne. Súd preto priznal žalobkyni
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Senica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).