Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115227564
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1115227564.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členov

senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobkyne: T. X., H.. L., A.. X. E.
XXXX, W. X. I. XXX/XX, A., právne zastúpená: JUDr. Anna Janáčová, advokátka so sídlom Wilsonova
3, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Danuše Tichá, advokátka so
sídlom Nám. M. Benku 6, Bratislava, o zaplatenie 58.463 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 7. júla 2022, č.k. 8C/216/2015 - 476, takto

r o z h o d o l :

I. RozsudoksúduprvejinštancievčastivýrokuII.,ktorýmžalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobkyni

istinu vo výške 50.741 € sa mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 33.162 €
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku v tejto časti žalobu zamieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti výroku II., ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni úrok z omeškania sa mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 7.722 € od 30. mája 2016 do 13. marca 2017, vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 3.914 € od 19. novembra 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12.731 € od 30.

augusta 2015 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 11.669 € od 30. mája 2016 do zaplatenia a
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku v tejto časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny 7.722 € zastavil podľa
§ 145 ods. 1,2 C.s.p. ( I. výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 50.741 € s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.722 € od 30. mája 2016 do 13. marca 2017, vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 3.914 € od 19. novembra 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 25.462 € od
30. augusta 2015 do zaplatenia a vo výške 5% ročne zo sumy 11.669 € od 30. mája 2016 do zaplatenia
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( II. výrok) a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% ( III. výrok).

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie skutkovo zistil, že rozsudkom Okresného súdu
Námestovo z 18. februára 2014, č. k. 6T/5/2014-309 bolo rozhodnuté, že obvinená H. O., A.. XX. X.
XXXX, bola uznaná za vinnú, že dňa 24. januára 2013, v čase okolo 14.30 h., viedla po ceste číslo G.v meste A., miesta časť X. E., a to v smere od obce Š. A. E., osobné motorové vozidlo značky Š. C.
evidenčné číslo A., pričom v kilometri 65,70, v mernej ľavotočivej zákrute, na namŕzajúcej vozovke, z
dôvodu náhleho zníženia rýchlosti vozidla, pri zatočení riadenia, dostala s vozidlom šmyk, kde následne

s vozidlom prešla do protismeru, kde došlo k zrážke s oproti idúcim autobusom značky SOR, evidenčné
číslo H., ktorý viedol vodič U. E.; žalobkyňa ako jedna z troch poškodených utrpela otras mozgu -
difúzne axonálne poškodenie, zlomeninu strednej časti (diafýzy) stehennej kosti vpravo s posunom
kostných úlomkov, zlomeninu hornej časti krížovej kosti vpravo bez posunu, zlomeninu horného a
dolného ramienka lonovej kosti vľavo s minimálnym posunom, zlomeninu zubnej korunky zuba číslo 21,

odlomenie rohov zubnej korunky zuba číslo 11 a 12, pomliaždenie hrudníka obojstranne a poúrazový
prechodný organický psychosyndróm s dobou liečenia a práceneschopnosti viac ako 42 dní. Za to
bola odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený a
menovanej bola určená skúšobná doba 36 mesiacov a poškodená žalobkyňa bola odkázaná s nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie. Z poistky č. X XXX XXX XXX bolo preukázané poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré viedla H. O. X. B.: A., a

to u žalovaného. Z výpisu inkasného účtu bolo preukázané, že v čase predmetnej dopravnej nehody
24. januára 2013 bolo poistné uhradené. Poistenie zaniklo 13. mája 2013, čo bolo preukázané z listu
žalovaného zo 14. novembra 2014. Rozsah poškodenia zdravia žalobkyne bol preukázaný z početných
lekárskych správ, ktoré predložila žalobkyňa. Z lekárskeho posudku vystaveného P.. Q. O. (bez uvedenia
dátumu vypracovania) (ďalej aj „prvý posudok“) bolo preukázané nasledovné hodnotenie poškodenia

zdravia žalobkyne na zdraví v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, ktoré malo preukázateľne
nepriaznivé následky pre životné úkony žalobkyne, na uspokojovanie jej životných a spoločenských
potrieb alebo na plnenie jej spoločenských úloh (ďalej aj „následky“): „porušenie súvislosti panvového
prstencasporuchoustatikychrbticeasporuchoufunkciedolnýchkončatínužiendo45rokov“vhodnote
450 bodov (položka 323a), ktorú posudzujúci lekár podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. pre

vek žalobkyne a ďalšiu reprodukčnú schopnosť žalobkyne navýšil o 450 bodov, ďalej „skrátenie jednej
dolnej končatiny do 4 cm“ v hodnote 50 bodov (položka 389b), „obmedzenie pohyblivosti bedrového
kĺbu ľahké“ v hodnote 100 bodov (položka 393a) a „keloidné jazvy po poraneniach, popáleninách alebo
po operačných zákrokoch podlá lokalizácie 5-30 cm2 povrchu tela“ v hodnote 100 bodov (položka
433a). Tieto následky neboli medzi stranami sporné. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení z

19. novembra 2014 bolo preukázané, že žalovaný považoval za sporné položky 252 a 255 a 290 (tú
považoval za nepreukázanú) a preto plnil žalobkyni len plnenie zodpovedajúce 2812,50 bodom (16,48
€/bod), čiže sumu 46.350 €. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo 6. februára 2015 bolo
preukázané,žepoložku290(„stratatrochaviacerýchzubov“)vhodnote40bodovnepovažovalžalovaný
za spornú a preto za túto položku plnil žalobkyni dodatočne ešte pred podaním žaloby sumu 659,20

€. Sporné tak, čo sa týka následkov, zostali len položky 252 a 255. V zmysle prílohy č. 1 zákona č.
437/2004 Z. z. z hľadiska následkov v prípade položky 252 ide o „Postkomočný syndróm podľa rozsahu
a závažnosti príznakov“ a v prípade položky č. 255 ide o „vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením
otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené
príslušným psychiatrickým pracoviskom)“. Žalovaný teda plnil žalobkyni hodnotu zodpovedajúcu 2852,5

bodom a nie 3090 bodom ako vyplývalo z lekárskeho posudku P.. Q. O., čiže sporné zostalo, či má
žalovaný povinnosť plniť žalobkyni aj hodnotu zodpovedajúcu zvyšku 3.914 € (čiže 237,5 bodu po
16,48/bod). Sporný rozdiel spočíval v tom, že podľa žalovaného položky č. 252 a 255 nebolo dôvodné
navyšovať podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 100%, ale len o 75%. Jednotlivé dôkazy
smerovali v tomto smere k rôznym záverom. Posudok MUDr. Vojtecha Kolejáka odkazoval v prípade

položiek 252 a 255 na 1600 bodov. Z odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX, ktoré vypracovala znalecká
organizácia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. (ďalej aj „ZO forensic“) dňa XX.
E. XXXX (ďalej aj „vyjadrenie č. XXX/XXXX“) vyplynulo, že položku 252 (150 b) považujú za adekvátnu
s navýšením o 75% a položku 255 navrhujú hodnotiť počtom 780 b s navýšením o 75%. Zo znaleckého
posudku vypracovaného dňa X. X. XXXX MUDr. Janou Bullovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo a

farmácia, pod č. XXX/XXXX (ďalej aj „ZP č. XXX/XXXX“), vyplýval záver, že znalkyňa sa priklonila v
prípade položky 252 k hodnoteniu 150 s navýšením o ďalších 150 bodov, čiže celkovo 300 bodov, a v
prípade položky 255 k hodnoteniu 800 bodov s navýšením o ďalších 800 bodov na celkovo 1600 bodov.
VkontexteuvedenýchrozporovpovažovalsúdprvejinštanciezavierohodnejšieasprávnezáveryMUDr.
Jany Bullovej, že predmetné následky v rámci položky 252 a 255 treba hodnotiť spolu s navýšením

v hodnote 1600 bodov. Na zdôvodnenie uviedol, že vyjadrenie č. XXX/XXXX bolo vypracované len
na základe podkladov bez vyšetrenia žalobkyne a zohľadňuje stav k XX. E. XXXX. ZP č. XXX/XXXX
vypracovala znalkyňa v r. 2020 a mohla tak analyzovať psychiatrické kontrolné vyšetrenia až do kontroly
vo februári 2020, pričom vykonala, na rozdiel od autorov vyjadrenia č. XXX/XXXX, aj osobné vyšetreniežalobkyne. Súd prvej inštancie uzavrel, že v rámci následkov hodnotených v prvom posudku žalobkyni
vznikli následky zodpovedajúce 3.090 bodom. Z lekárskeho posudku P.. Q. O. N. XX. C. XXXX (ďalej
aj „druhý posudok“) vyplynulo nasledovné dodatočné hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia

žalobkyne: položka 256 „ťažkosti po ťažkých zraneniach iných častí tela bez bližšieho objektívneho
nálezu“ v hodnote 150 bodov, položka 316a „porucha močenia následkom poranenia močových orgánov
ľahká“ v hodnote 100 bodov, položka 389c „skrátenie jednej dolnej končatiny do 6 cm“ v hodnote 150
bodov a položka 304a „poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 % ľahké“ v hodnote 190 bodov,
spolu 590 bodov, pričom všetky tieto položky boli navýšené podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.

z. posudzujúcim lekárom o 100%, čiže spolu na 1180 bodov. Z oznámenia o poistnom plnení z 10.
marca 2017 vyplynulo, že žalovaný nepovažoval za sporné položky 316a a 389c (spolu v hodnote
450 bodov po 17,16 €/bod; v prípade položky 389c táto sa uplatňuje o 50 bodov menej vzhľadom
na to, že v prvom posudku bola už zohľadnená položka 389b). Z detailu transakcie z 13. marca
2017 bolo preukázané, že žalovaný plnil žalobkyni sumu 7.722 €, pričom o tomto dodatočnom plnení
bola žalobkyňa informovaná oznámením žalovaného o poistnom plnení z 10. marca 2017. Žalovaný

k uvedenému poukázal na záver odborného vyjadrenia ZO forensic č. XX/XXXX zo dňa 14. januára
2017 (ďalej aj „vyjadrenie č. XX/XXXX“), ktorý nesúhlasil s uplatnením položiek 256 a 304a v hodnote
spolu 680 bodov, pretože prítomnosť ťažkostí žalobkyne týkajúce sa pravého kolena a lumbosakrálnej
chrbtice bola svojou podstatou vybodovaná pod položkou 323a zvýšenou o 100% v odbornom vyjadrení
č. XXX/XXXX. Zo znaleckého posudku vypracovaného dňa XX. U. XXXX P.. P. X., P., znalcom v

odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia, pod č. X/XXXX (ďalej aj „ZP č. XXX/
XXXX“), vyplynul záver, že neexituje presný a jednoznačný konsenzus, čo sa týka bodovania sťaženia
spoločenského uplatnenia v prípade aplikovania položiek 256, 304a a 323a. V prípade položky 256
uviedol, že odporúča bodovať samostatne. V prípade položky 304a konštatoval, že vzhľadom na priamy
súvis bolestí v oblasti chrbtice s chrbticovo-panvového prechodu s úrazom a nálezmi na MR vyšetrenia,

snáslednýmrozvojomkomplikáciíaprogresioubolestivpoúrazovomobdobípoložka304amôžespadať
pod položku 323a. Znalec pri posúdení vychádzal z obsahu spisu a z vyšetrenia, ktoré vykonal dňa 25.
júna 2020. Prvoinštančný súd preto závery znalca v ZP č. XXX/XXXX považoval za vierohodnejšie ako
závery vo vyjadrení č. XX/XXXX, v prípade ktorého ZO forensic nevykonávala vyšetrenie žalobkyne.
Súd preto vychádzal zo samostatného hodnotenia položky 256 (300 bodov - spolu s navýšením).

Vzhľadom na to, že sám znalec na str. 10 ZP č. XXX/XXXX poukazoval na absenciu konsenzu pri
bodovaní v takýchto situáciách, pričom výslovne konštatoval, že položka 304a môže spadať pod položku
323a, čiže nevyhnutne nemusí, tak v prípade výskytu takýchto pochybností o skutkových okolnostiach
súd za preukázaný považoval rozsah položky 304a v prospech žalobkyne, čiže v hodnote v zmysle
druhého posudku, v ktorom bola položka 304a hodnotená samostatne a to v hodnote 380 bodov po

navýšení. V skratke, bolo preukázané, že v rámci následkov hodnotených v druhom posudku žalobkyni
vznikli následky zodpovedajúce 1180 bodom, z ktorých 50 bodov je zahrnutých už v prvom posudku v
položke 389b. Z odborného posudku o invalidite vyhotoveného Sociálnou poisťovňou, pobočka Dolný
Kubín, bolo preukázané, že žalobkyňa je invalidná od 24. januára 2014 s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 60%. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, z 11. mája 2015, č.

k. XXX XXX XXXX X bolo preukázané, že pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť
je viac ako 70%. Uvedené korešponduje so zisteniami vyplývajúcimi z lekárskej správy z 27. apríla
2015, ktorú vyhotovila Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín, z ktorej bolo preukázané, že pokles
schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je 75%. Ťažké zdravotné postihnutie žalobkyne s
mierou funkčnej poruchy 50% bolo preukázané z lekárskeho posudku Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Námestovo z 1. apríla 2019. Z fotografií, ktoré žalobkyňa predložila bol preukázaný vzhľad
špeciálnej obuvi, ktorú musí nosiť žalobkyňa, a z fotografií dolnej časti trupu žalobkyne bol preukázaný
vizuálneviditeľnýrozdielvdĺžkenôhžalobkyne,čojekorigovanéprávepredmetnouobuvou.Zvýučného
listu vystaveného Súkromnou strednou odbornou školou, SNP 14, Dolný Kubín, bolo preukázané, že v
školskom roku 2009/2010 sa žalobkyňa vyučila v učebnom odbore kaderník. Z potvrdenia z 31. augusta

2012, ktoré vystavila táto škola bolo preukázané, že žalobkyňa absolvovala od 1. septembra 2007
do 31. augusta 2012 učebný odbor kaderník a nadstavbové štúdium vlasová kozmetika. Z potvrdenia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo z 20. mája 2014 bolo preukázané, že žalobkyňa je
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. septembra 2012 a jej evidencia trvá. Z vodičského
preukazu žalobkyne bolo preukázané, že je žalobkyňa držiteľom vodičského oprávnenia od 4. júna 2010.

Žalobkyňa sa na žalovaného obrátila so žiadosťou o plnenie z 21. mája 2014 na sumu 51.178,73 €,
žiadosťou o uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia z 22. mája 2015 na
sumu 25.462 € a žiadosťou z 23. februára 2016. Na to reagoval žalovaný len čiastočnými plneniami,
resp. návrhom na uzatvorenie dohody o vyrovnaní z 24. júna 2015. Z nepopretých skutkových tvrdenížalobkyne (č. l. 314 a nasl.) mal ďalej súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa sa v dôsledku
úrazu stala invalidnou vo veku 22 rokov, kedy sa jej život vo všetkých sférach po úraze zmenil absolútne
radikálne oproti tomu, aký život viedla pred úrazom. Žalobkyni sa podstatne a nezvrátiteľne zhoršil jej

osobný, spoločenský, profesijný i sociálny život. Žalobkyňa prestala byť samostatnou, je odkázaná na
pomoc príbuzných, hoci pred úrazom bola aktívnou vo všetkých sférach života. V pracovnej oblasti je
pracovnýpotenciálžalobkynenulový,pretožeajprikratšejpracovnejdobenemôžedlhšiestáťanisedieť.
Žalobkyňa je a bude odkázaná výlučne na invalidný dôchodok. Aj povolanie (na ktoré sa pripravovala
štúdiom) a chcela sa v budúcnosti realizovať (kaderníčka a nadstavbové štúdium vlasová kozmetika)

nemôže vykonávať, pretože má nohu skrátenú o 6 cm a možnosť pohybu má iba s jednou francúzskou
barlou. Toto viditeľné skrátenie dolnej končatiny spôsobuje okrem diskomfortu pri pohybe, že žalobkyňa
musí nosiť zvláštnu ortopedickú obuv či v zime i v lete. Tomu žalobkyňa musela ako mladá žena
prispôsobiť i svoj šatník, pričom nosí len nohavice a nemôže nosiť sukne popr. šaty a taktiež žiadne
iné topánky (okrem vyššie spomenutých ortopedických), ktoré nosia ženy v jej veku. Žalobkyňa nemôže
dlhšie stáť ani sedieť v dôsledku čoho nemôže chodiť na zábavy, do kina, do divadla a tiež na ostatné

spoločenské podujatia, je ochudobnená o tento druh spoločenského vyžitia a stáva sa samotárom. Jej
sebadôvera a sebavedomie je tým poznačené. Žalobkyňa pred úrazom mala vážny partnerský vzťah.
Vzhľadom na jej psychické problémy a hlavne na jej nekontrolovateľný únik moču II. stupňa, tento
vzťah bol ukončený. Tento únik moču (vznikol dôsledku poškodenia - poranenia miechových koreňov
pri zlomenine sakrálnych kostí pri dopravnej nehode) je doživotného charakteru a z tohto dôvodu

nenadväzuje vzťah s opačným pohlavím. Za tento zdravotný hendikep (únik moču a pravidelné nosenie
hygienických vložiek) sa veľmi hanbí a vzhľadom na jej vek má obzvlášť frustrujúci charakter a má
dopad aj na jej psychiku. Žalobkyne psychické problémy vznikli po úraze, na ktoré sa doteraz pravidelne
lieči a berie silné antidepresíva. Zároveň žalobkyňa musí pravidelne užívať lieky voči bolesti, ktorej
sa vzhľadom na svoj zdravotný stav nikdy nezbaví. Pred úrazom žalobkyňa rekreačne športovala a

to: kolieskové korčule, lyžovala, bicyklovala a behala, čo vzhľadom na jej zdravotné problémy vôbec
nemôže robiť ani teraz a ani v budúcnosti. Žalobkyňa pred úrazom šoférovala aj na dlhšie trate, no teraz
na kontroly k lekárom ju vozia rodinní príslušníci a nesadne si na miesto spolujazdca (na tom mieste sa
jej stal úraz) a je odkázaná na ich pomoc. Skonštatoval, že žalobkyňa pred úrazom žila bežným životom
mladého človeka, no po úraze sa nemôže vôbec realizovať v pracovnom živote, so svojim hendikepom

je obmedzovaná aj v partnerskom živote, jej voľnočasové aktivity sa museli radikálne zmeniť, vzhľadom
na jej zdravotné problémy užíva pravidelne lieky od bolesti a antidepresíva a je vo veku, kedy je to pre
jej osobnosť a zdravie veľmi dôležité, obmedzená aj v spoločenskom živote a je odkázaná na pomoc
blízkych príbuzných.

3. V prvom rade súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí žalobkyne z 25. augusta 2017 (č. l. 219), v ktorom
žiadala žalobkyňa zastaviť konanie o časti žalovaného nároku vo výške 7.722 € z dôvodu, že ako bolo
preukázané z detailu transakcie z 13. marca 2017 na č. l. 198 spisu, žalovaný v tejto časti žalobkyni
žalovaný nárok splnil. Okresný súd preto konanie v časti žaloby o zaplatenie istiny 7.722 € podľa § 145
ods. 1,2 C.s.p zastavil.

4. Právne vec posúdil podľa § 427 ods. 1,2, § 431, § 441, § 444 Občianskeho zákonníka, § 5 ods.
2, 5, § 6 ods. 3, § 10 ods. 4 zákona č 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 437/2004 Z. z.“), §15 ods. 1
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla, § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 13. mája 2015 č. X.-
E.-XXXX o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
narok2015(oznámenieč.102/2015Z.z.)(ďalejaj„opatrenieč.X.-E.-XXXX“),§1opatreniaMinisterstva
zdravotníctva Slovenskej republiky XX. P. XXXX Č.. X.-E.-XXXX o ustanovení výšky náhrady za bolesť a
výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014 (oznámenie č. XXX/XXXX Z. z.) (ďalej

aj „opatrenie č. X.-E.-XXXX“). Skonštatoval, že vykonaným dokazovaním boli preukázané následky,
ktorých hodnota dosahuje 3090 bodov (ods. 9 vyššie). Pri uplatnení hodnoty 16,48 €/bod v zmysle § 1
opatreniač.X.-E.-XXXXuvedenáhodnotanásledkovdosahujepozaokrúhlenípodľa§5ods.2zákonač.
437/2004 Z. z. výšku 50.924 €. Bolo preukázané, že žalovaný plnil žalobkyni len hodnotu zodpovedajúcu
2852,50 bodom, čiže po zaokrúhlení nahor podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. spolu 47.010 €.

Rozdiel činí 3.914 €, ktorý uložil zaplatiť žalovanému. Ďalej skonštatoval, že vykonaným dokazovaním
boli tiež u žalobkyne preukázané následky, ktorých hodnota dosahuje 1180 bodov (ods. 10 vyššie), čo
po odpočítaní 50 bodov zahrnutých už v prvom posudku zodpovedá hodnote 1130 bodov. Pri uplatnení
hodnoty 17,16 €/bod v zmysle § 1 opatrenia č. X.-E.-XXXX uvedená hodnota následkov dosahuje pozaokrúhlenípodľa§5ods.2zákonač.437/2004Z.z.výšku19.391€.Bolopreukázané,žežalovanýplnil
žalobkyni len hodnotu zodpovedajúcu 450 bodom, čiže po zaokrúhlení nahor podľa § 5 ods. 2 zákona
č. 437/2004 Z. z. sumu 7.722 €. Rozdiel činí 11.669 €, ktorý uložil zaplatiť žalovanému.

5. Sporné medzi stranami ďalej bolo, či je daný dôvod pre uplatnenie dôvodov hodných osobitného
zreteľa podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. na to, aby súd náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktoré žalobkyni vzniklo (t. j. 3090 bodov po 16,48 €/bod a 1130 bodov po 17,16 €/bod)
zvýšil o 50% tak ako to požadovala žalobkyňa, čiže spolu o sumu 35.158 € (25.462 € + 9.696 €).

Súd prvej inštancie tu dospel k záveru, že na uvedené navýšenie sú splnené zákonné predpoklady,
pretože v danej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Na zdôvodnenie uviedol, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že v prípade žalobkyne malo poškodenie jej zdravia za následok vznik invalidity
v mladom a súčasne produktívnom veku 22 rokov. V prípade žalobkyne bol splnený typický predpoklad
pre posúdenie jej prípadu ako prípadu hodného osobitného zreteľa podľa § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z. z. Preto aj súd posúdil prípad žalobkyne ako prípad hodný osobitného zreteľa, čo vyplýva

nielen z toho, že žalobkyňa nemôže pracovať, bola uznaná za invalidnú (75%), ale aj z ostatných v
konaní zistených skutočností, predovšetkým toho, že žalobkyňa je posudzovaná ako osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím, keďže si sama nedokáže zabezpečiť svoje základné potreby. Žalobkyňa je len
čiastočneodškodnenápriznaníminvalidnéhodôchodkuaskutočnosti,žežalobkyňajeposudzovanáako
zdravotne ťažko postihnutá osoba. Posudzovanie prípadu žalobkyne ako prípadu hodného osobitného

zreteľa vyplýva aj z toho, že následky poškodenia zdravia žalobkyne sa prejavili aj v oblasti jej
partnerského života, kedy bola jej možnosť nájsť si životného partnera a založiť si vlastnú rodinu sťažená
až výrazne znížená. K uvedenému treba uviesť, že k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo v čase,
kedy mala vývoj vo všetkých životných oblastiach takpovediac pred sebou, čiže mala vážny vzťah a
chcela si založiť rodinu, resp. v oblasti pracovnej si v nadväznosti na svoje vzdelanie chcela otvoriť

vlastnú prevádzku a vôbec, v osobnom živote chcela ďalej žiť aktívnym životom. Žiadna zložka zo života
žalobkyne nebola plnohodnotne zachovaná. Súd zohľadnil v rámci všeobecnej skúsenosti tzv. trojnožku
životnej stability, ktorú tvorí zdravie, druhú rodina a tretiu práca, a skonštatoval, že čo sa týka zdravia
žalobkyne, toto bolo zásadne poškodené, v prípade faktoru rodiny bolo žalobkyni veľmi sťažené založiť
si vlastnú rodinu a čo sa týka práce, jej pracovné možnosti sú veľmi obmedzené a limitované invaliditou,

ktorú si žalobkyňa nezavinila. Z uvedených dôvodov navýšil sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%
a priznal žalobkyni aj zvyšok žalovanej istiny vo výške 35.158 €.

6. Vo vzťahu k úrokom z omeškania uviedol, že v prípade istiny 3.914 € sa žalovaný nezaplatením
tejto čiastky dostal do omeškania po tom, čo ho o plnenie požiadala žalobkyňa, podľa § 517 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania od 19. novembra 2014, kedy
bolo ukončené šetrenie. V prípade istiny 7.722 € sa žalovaný oneskoreným zaplatením tejto čiastky
dňa 13. marca 2017 namiesto dňa 30. mája 2016 dostal za uvedené obdobie do omeškania. V prípade
istiny 11.669 € sa žalovaný nezaplatením tejto čiastky dostal do omeškania dňa 30. mája 2016, nakoľko
žalovaný mal dokončiť šetrenie vo vzťahu k následkom podľa druhého posudku dňa 29. mája 2016.

V prípade požadovaného navýšenia o sumu 25.462 € sa žalovaný dostal do omeškania prvým dňom
po tom, čo uplynula trojmesačná lehota podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. od podania návrhu
žalobkyne na uzatvorenie dohody o vyrovnaní, čiže dňom 30. augusta 2015. Vzhľadom na uvedené
zhrnul, že žalovaný je žalobkyni podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný zaplatiť úrok z
omeškania v sadzbe podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je

o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Preto je žalovaný povinný zaplatiť úrok z omeškania
v sadzbe 5% ročne zo sumy 7.722 € od 30. mája 2016 do 13. marca 2017 (v kapitalizovanej výške podľa
vyčíslenia žalobkyne na č. l. 196: 305,30 €), v sadzbe 5,05% ročne zo sumy 3.914 € od 19. novembra
2014 do zaplatenia, v sadzbe 5% ročne zo sumy 11.669 € od 30. mája 2016 do zaplatenia a v sadzbe

5,05% ročne zo sumy 25.462 € od 30. augusta 2015 do zaplatenia.

7. V dôvodoch napadnutého rozsudku tiež ozrejmil, že nevykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne,
nakoľko to nepovažoval za potrebné a skutkové tvrdenia, ktoré neboli popreté žalovaným boli pre
prijatie záverov súdu postačujúce. Mal tiež za to, že nebol dôvod na doplnenie dokazovania znaleckým

ústavom, nakoľko ten prichádza do úvahy v prípade rozporov medzi dvoma znaleckými posudkami, no
žalovaný žiaden znalecký posudok nepredložil; predkladal len odborné vyjadrenia.8. O trovách konania medzi stranami sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa a § 262 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p.. Ozrejmil, že v prípade žaloby o zaplatenie časti istiny
vo výške 7.722 € z procesného hľadiska žalobkyňa zavinila zastavenie konania tým, že voči týmto

žalovanému vzala žalobu späť. Je však zrejmé, že k tomuto úkonu zo strany žalobkyne došlo výlučne
preto, že po podaní návrhu na pripustenie zmeny žaloby žalovaný dodatočne žalobkyni uvedenú časť
žalovanejistinyplnil.Jetedazrejmé,žežalovanýzavinilvzniktrovžalobkyni,ktorébyinaknebolivznikliv
zmysle § 256 ods. 2 C.s.p. Táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalobkyne. Vo vzťahu k zvyšku žaloby,
o ktorej bola žalobkyňa celkom úspešná, bolo v súlade so zásadou úspechu dôvodné priznať takto

úspešnej žalobkyni náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom na zavinenie žalovaného
vovzťahukzastavenejčastiavzhľadomnaúspechžalobkynevostatnejčastisúdrozhodol,žežalobkyni
patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním II. (vyhovujúci) a III. (o trovách
konania )výrok. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal tiež za to, že napadnutý rozsudok nespĺňa

zákonom požadované náležitosti na úplné, zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné rozhodnutie
súdu. V odvolaní namietol, že konanie na súde prvej inštancie prebiehalo 7 rokov bez meritórneho
rozhodnutia, žalobkyňa k žalobe nepripojila znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie, ktoré by mohlo
účinne rozporovať závery vyslovené v Odbornom vyjadrení - znalecký úkon č. XXX/XXXX a v Odbornom
vyjadrení - znalecký úkon č. XX/XXXX, na základe ktorých žalovaný poskytol žalobkyni poistné plnenie

a počas konania žiadnym spôsobom svoj nárok nepreukázala. Až po piatich rokoch konania na
prvom stupni, počas ktorého sa vystriedali traja zákonní sudcovia, súd nariadil znalecké dokazovanie,
ale nepribral do konania znalecký ústav, tak ako požadoval, ale pribral do konania jednotlivých
znalcov. Nie je možné stotožniť sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že: „Nebol tiež dôvod na
doplnenie dokazovania znaleckým ústavom, nakoľko ten prichádza do úvahy v prípade rozporov

medzi dvomi znaleckými posudkami, no žalovaný žiaden znalecký posudok nepredložil, predkladal len
odborné vyjadrenia.“ Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. je znalecká organizácia v odbore
Zdravotníctva a farmácie a je zapísaná v Zozname znalcov a tlmočníkov na MS SR pod ev. č. XXXXXX.
Vzhľadom na skutočnosť, že znalci tejto znaleckej organizácie preskúmavali iba bodové ohodnotenie na
základe zdravotnej dokumentácie predloženej žalobkyňou, nebolo osobitné vyšetrenie žalobkyne týmito

znalcami potrebné. Z uvedených dôvodov konštatovanie súdu, že žalovaný predkladal „len“ odborné
vyjadrenia považoval za neadekvátne, nakoľko odborné vyjadrenia predložené žalovaným spĺňajú
podmienky podľa ust. § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký
posudok, a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Z
uvedeného vyplýva, že odborné vyjadrenie predpokladané v ust. § 206 C.s.p. môže byť podané aj zo

strany znalca, keďže podávanie odborných vyjadrení spadá pod úkony znaleckej činnosti. Súd prvej
inštancie ako jeden z dôvodov prečo sa priklonil k ZP vypracovanému MUDr. Janou Bullovou, uviedol, že
znalkyňou bolo vykonané vyšetrenie žalobkyne vo februári roku 2020. Takýto postup je však v rozpore
so zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení
neskorších predpisov, nakoľko predmetom konania nebol stav žalobkyne k roku 2020, ale posúdenie

výšky odškodnenia škody na zdraví žalobkyne z titulu SSU k roku 2015, kedy žalobkyňa podala
žalobu. Ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také
zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, hodnotenie
sa vykoná novým lekárskym posudkom. V novom lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia,
ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie

určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. Pokiaľ teda v súvislosti s vyšetrením žalobkyne v
roku 2020 hodnotila znalkyňa MUDr. Bullová jej stav k roku 2020 a nie k roku 2015, takýto záver
je v tomto konaní nepoužiteľný. Takisto sa žalovaný, z dôvodov uvedených vyššie, nestotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, ktorý prevzal konštatovanie znalca MUDr. Seleckého ohľadom jeho
vyjadrenia, že „neexistuje presný a jednoznačný konsenzus, čo sa týka bodovania SSU v prípade

aplikovania položiek 256, 304a a 323a.“ Toto svoje tvrdenie znalec žiadnym spôsobom nepreukázal
a v znaleckom posudku ho uviedol ako konštatovanie bez dôkazov. Znalec MUDr. Selecký však
uznal, že položka 304a môže spadať pod položku 323a a položku 256 je potrebné hodnotiť osobitne.
Tieto závery prijal na základe vyšetrenia žalobkyne, ktoré vykonal dňa 25. júna 2020. Žalovaný jepresvedčený o tom, že súd prvej inštancie mal nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom,
aby odstránil rozpory v predložených odborných záveroch znalcov a mohol spravodlivo a v súlade so
zákonom rozhodnúť. Žalovaný ďalej namietal, že mimoriadne zvýšenie SSU v samotnej hornej hranici

až o 50% v tomto prípade nie je dané a je v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Mal za to, že v
prípade žalobkyne nejde o tak výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa do tej miery, že by
mal nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v hornej hranici. Poukázal na
rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/209/2017 zo dňa 21.06.2018, v ktorom považoval za primerané zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 25% u osoby, ktorá vo veku 22 rokov v

dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode trpela ťažkou kvadruparézou s výraznou prevahou
na dolných končatinách, redukovaním svalovej sily a úplným vylúčením úchopovej schopnosti ruky a
jemnej motoriky prstov, úplnou inkontinenciou, nedomykavosťou ritných zvieračov, nebola ďalej schopná
žiť normálnym pohlavným životom a trpela tiež kŕčmi končatín, nesústredenosťou a poruchami spánku,
s tým, že ani takýto zdravotný stav nepovažoval za najzávažnejšie možné sťaženie uplatnenia sa v
živote, ktoré by odôvodňovalo využitie plného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Mal za to, že Mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50% je teda možné skutočne
len v tých prípadoch, kedy u poškodeného dôjde k strate sebestačnosti v najdôležitejších životných
úkonoch osobnej hygieny, obliekania, stravovania a pohybu, čo v tomto konaní nie je preukázané.
Argumentoval viacerými rozhodnutiami najvyššieho súdu (4Cdo 126/2014, 8Cdo/142/2018 ) v ktorých
vyslovil, že „maximálne navýšenie o 50% je možné priznať len poškodeným s najťažšími následkami,

keď zostanú pripútaní na lôžku, plne odkázaní na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné
životné úkony, sú úplne izolovaní nielen od akéhokoľvek spoločenského, športového alebo kultúrneho
života, ale aj od sexuálneho a citového života.“ Žalobkyňa takéto obmedzenia v konaní nepreukázala,
ako je zrejmé zo znaleckého posudku MUDr. Bullovej žalobkyňa žije sama v 2-izbovom byte, nie je
pripútaná na lôžko, dostavila sa na vyšetrenie osobne, priviezol ju otec, je schopná samostatnej chôdze

a plynule komunikuje. Súd prvej inštancie k týmto skutočnostiam preukázanými v konaní neprihliadal, s
námietkami žalovaného sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal a neodôvodnil, prečo postupoval pri
svojomrozhodovanívrozporesustálenousúdnupraxou.Žalovanýnesúhlasilanisúrokomzomeškania.
Odkázal na Rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 podľa ktorého omeškanie
škodcu je potrebné vyvodzovať výlučne z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi na základe

ust. § 517 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 563 Občianskeho zákonníka, teda v závislosti od toho, či si škodca
splnil svoj záväzok riadne a včas a omeškanie žalovaného ako poisťovateľa s vyplatením poistného
plnenia je potrebné posudzovať podľa ust. § 11 ods. 6,7,8 zák. č. 381/2001 Z.z., ktoré je u poisťovateľa
viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe
oznámenia poškodeného. Podľa § 11 ods. 8 zák. ZoPZP platí, že až keď poisťovateľ nesplní povinnosť

podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný splnil všetky povinnosti (čo počas konania preukázal) podľa § 11 ods. 6
cit. zákona, nemá žalobkyňa nárok na úrok z omeškania. Súd prvej inštancie nárok na úrok z omeškania
posudzoval podľa ust. § 517 OZ, pričom okrajovo spomenul aj ustanovenie § 11 ods. 3 zák.č. ZoPZP,
avšak nesprávne interpretoval účel tohto v danej veci dôležitého ZoPZP, a teda tento zákon lex specialis

aj nesprávne aplikoval na daný prípad, čím v konečnom dôsledku nesprávne právne vec posúdil.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že súd prvej inštancie v dostatočnej
miere zistil skutkový stav a vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne
právne posúdil vec. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a

zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ žalovaný namietal, že konanie na
súde prvej inštancie prebiehalo 7 rokov, uviedla, že za túto skutočnosť nemôže. K námietke žalovaného,
že žalobkyňa k žalobe nepripojila znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie, poukázala na to, že na
uplatnenia svojho práva na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia predložila lekársky
posudok, ktorý vypracoval MUDr. Koleják a postupovala v zmysle ust. zák. č. 437/2004 Z.z., pričom

nemala žiadne pochybnosti o správnosti hodnotenia lekárskeho posudku o SSU, a preto nepredložila
znalecký posudok. Poukázala, na to, že túto pochybnosť mal žalovaný, no ten si nedal vypracovať
znalecký posudok, ale požiadal forensic, s.r.o. (svojho zmluvného partnera) o vypracovanie odborného
vyjadrenia. V tejto súvislosti zdôraznila že odborné vyjadrenie nie je znalecký posudok a tým žalovaný
porušil ust. § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. Zároveň mala za to, že v prejednávanej veci nebolo potrebné,

aby znaleckú činnosť vykonal znalecký ústav, pretože počas celého konania nebol predložený žiadny
znalecký posudok. Vo vzťahu k námietkam a rozhodnutiu NS SR, na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní,
mala za to, že uvedenú argumentáciu nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad. Vo vzťahu k
rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k úrokom z omeškania zastala názor, že tieto sana jej prípad sa tieto nevzťahujú, pretože v prejednávanom prípade žalovaný neodpovedal žalobkyni v
lehote 3 mesiacov, ako mu to prikazuje zákon č. 381/2001 Z.z.

11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolania na odvolacom pojednávaní, na ktorom
zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a to najmä rozsudok
Okresného súdu Námestovo z 18. februára 2014, č. k. 6T/5/2014-309 (č. l. 9-11), prepúšťacia správa z
20. februára 2013 (č. l. 12-15), prepúšťacia správa z 12. septembra 2013 (č. l. 16), prepúšťacia správa z

19.novembra2013(č.l.17-18),prepúšťaciasprávaz25.novembra2014(č.l.19),dekurzyošetrujúceho
lekára(č.l.20-26),zápisnicazozasadnutiakomisieprePTaLPUz3.augusta2015(č.l.27-29),lekársky
posudok (č. l. 30), list žalobkyne z 21. mája 2014 (č. l. 31), oznámenia o poistnom plnení z 19. novembra
2014 a 6. februára 2015 (č. l. 32-33), odborný posudok o invalidite (č. l. 37-40), lekárska správa I. časť -
zápisnica (č. l. 41-47), rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 11. mája 2015 (č. l. 48-49), výučný list (č. l. 50),
potvrdenie o návšteve školy (č. l. 51), potvrdenie úradu práce (č. l. 52), list žalobkyne z 22. mája 2015

(č. l. 53-54), návrh na uzatvorenie dohody o vyrovnaní (č. l. 55), lekárske správy (č. l. 56-121, 163-176,
200-203, 220-226, 228-249, 271-286, 298-305, 318, 345), list žalobkyne z 23. februára 2016 (č. l. 161),
lekársky posudok z 10. februára 2016 (č. l. 162), informácia o poistení zodpovednosti (č. l. 177), detail
transakcie (č. l. 198), oznámenie o poistnom plnení z 10. marca 2017 (č. l. 199), preukaz ZŤP (č. l.
256), lekársky posudok (č. l. 257-258), fotografie topánok a žalobkyne (č. l. 261-267), vodičský preukaz

(č. l. 268), ambulantná správa (č. l. 269), žiadanka na MR (č. l. 270), poistka (č. l. 133, 147), výpis z
inkasného účtu (č. l. 134, 148), list - zánik poistného rizika (č. l. 135, 149), odborné vyjadrenie č. XXX/
XXXX (č. l. 136-139, 151-153, 434-437), oznámenie o poistnom plnení (č. l. 140-141, 150, 210-211),
návrh žalovaného na uzatvorenie dohody o vyrovnaní (č. l. 153), odborné vyjadrenie č. XX/XXXX (č. l.
207-209, 429-433), znalecký posudkom MUDr. Mariána Seleckého č. X/XXXX (č. l. 378) a MUDr. Jany

Bullovej č. XXX/XXXX (č. l. 386-410) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

12.Pokiaľžalovanýnamietal,žeboloporušenéjehoprávonaspravodlivýproces,odvolacísúdnaplnenie
tohto odvolacieho dôvodu nevzhliadol. Z obsahu spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie poskytol
obom sporovým stranám rovnaké možnosti na uplatnenie ich prostriedkov procesného útoku a obrany.

Samotná skutočnosť, že súd nariadil znalecké dokazovanie, na základe ktorého pribral do konania
jednotlivýchznalcovanepribraldokonaniaznaleckýústav,takakopožadovalžalovaný,niejeporušením
práva žalovaného na spravodlivý proces.

12.1. Zo znenia § 207 ods. 3 C.s.p. priamo vyplýva, že návrh na nariadenie znaleckého dokazovania

znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké
posúdenie alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. V tu preskúmavanej veci je zrejmé, že o
takýto prípad nešlo.

12.2. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila do konania Lekársky posudok MUDr.

Vojtecha Kolejáka ( č.l. 30 spisu) zo dňa XX. U. XXXX ( č.l. 32 spisu) a Lekársky posudok
MUDr. Vojtecha Kolejáka z XX. C. XXXX. Žalovaný svoju obranu oprel o ním predložené Odborné
vyjadrenia vypracované znaleckou organizáciou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz
s.r.o, konkrétne odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX zo dňa XX. E. XXXX a Odborné vyjadrenie č. XX/
XXXX zo dňa XX. U. XXXX.

12.3. Znalkyňa ustanovená súdom MUDr. Jana Bullová v prejednávanej veci sa mala vyjadriť k
správnosti bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia k pol. č. 252 - postkomočný
syndróm podľa rozsahu a závažnosti príznakov, kde MUDr. Vojtech Koleják hodnotil 150 bodov a
navýšil o 100 % spolu 300 bodov. Žalovaný (na základe odborného vyjadrenia forensic.sk hodnotil pol.

252 taktiež 150 bodov no navýšil ju iba o 75 % s odôvodnením, vzhľadom na vek žalobkyne. Mala
posúdiť, ktoré hodnotenie položky 252 je správne, konkrétne, či navýšenie o 100 % alebo ako ju hodnotil
žalovaný navýšenie o 75 %. Taktiež sa mala vyjadriť sa k správnosti bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia k pol. 255 - vážne duševné poruchy, kde MUDr. Koleják v posudku hodnotil
800 bodov a navýšil o 100 % spolu 1600 bodov. Žalovaný (na základe odborného vyjadrenia forensic.sk

- zmluvný partner žalovaného), hodnotil pol. 255 - 780 bodov a navýšil o 75 % s odôvodnením, vzhľadom
na vek žalobkyne. Mala teda posúdiť ktoré hodnotenie pol. 255 je správne, či to, ktoré vypracoval MUDr.
Koleják, alebo to, ktoré hodnotil žalovaný. Z uvedeného vyplýva, že nebolo sporné, že žalobkyňa mala
nárok titulom sťaženia spoločenského uplatnenia na položku 252 a 255. Sporné bolo pri položke 252len navýšenie a pri položke 255 rozsah hodnotenia a navýšenie. Z uvedeného zadania otázok, ktoré
mala znalkyňa zodpovedať vyplýva, že sa nejednalo o obzvlášť závažný prípad vyžadujúci si osobitné
vedecké posúdenie a ani závery obsiahnuté v porovnávaných posudkoch (odbornom vyjadrení ) nie

sú v zrejmom rozpore.

12.4. Znalec MUDr. Marián Selecký sa mal v prejednávanej veci vyjadriť tiež k tomu, či je správne pol.
č. 256 a pol. č. 304a) zaradiť pod pol. 323a) ako uviedol žalovaný, alebo je potrebné ich samostatne
hodnotiť. Potreba zodpovedať tieto otázky vyvstala z dôvodu, že o dňa 10.02.2016 MUDr. Koleják

vyhotovil ďalší posudok o SSU na pol. č. 256, pol. č. 316a), pol. č. 389c a pol. č. 304a). Žalovaný (na
základe odborného posudku forensic.sk ) uhradil iba pol. č. 316a) a pol. č. 389c). Pol. č. 256 - ťažkosti
po poranení iných častí tela (koleno - ort. nález) a pol. č. 304a) - poúrazové obmedzenie hybnosti
chrbtice žalovaný neuhradil, s odôvodnením, že táto bola už obodovaná pod pol. č. 323a) - porušenie
súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice u žien do 45 rokov - v prvom posudku (viď.
Odborný posudok forensic.sk č. XX/XXXX str.3). Zároveň bolo znalcovi ozrejmené, že žalobkyňa sa

najprv liečila konzervatívne a následne dňa 25.08. - 26.08.2016 bola operovaná na koleno. Žalobkyňa
sa liečila na artrózu bedrového kĺbu a bolesti v krížovej oblasti čo vyústilo do operácie bedrového kĺbu
l.dx. 15.11. - 16.11.2017, aj v danom zadaní otázok, ktoré mal znalec zodpovedať nevyplýva, že by sa
jednalo obzvlášť závažný prípad vyžadujúci si osobitné vedecké posúdenie, nakoľko úlohou znalca bolo
zodpovedať otázku, či je správne pol. č. 256 a pol. č. 304a) zaradiť pod pol. 323a) alebo je potrebné ich

samostatne hodnotiť. Z uvedeného vyplýva, že sa nejednalo o takú otázku, na ktorú by bolo potrebné
využitie osobitných vedeckých poznatkov (( o čom svedčí aj samotný fakt, že žalovaný do konania na
svoju obranu predložil odborné vyjadrenie, ktoré prichádza do úvahy, ak posudzované odborné otázky
nie sú zložité; (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 827- 828) a ani sa nejednalo o

zrejmý rozpor ( napr., že by jeden znalec dospel k záveru o existencii určitého poškodenia zdravia u
žalobkyne a druhý by ho absolútne vylúčil) v záveroch znalcov.

12.5. Žalovaného nespokojnosť a nesúhlas so závermi obsiahnutými v ním namietaných znaleckých
posudkoch rovnako nie je porušením práva žalovaného na spravodlivý proces.

13. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyňa k žalobe nepripojila znalecký posudok alebo odborné
vyjadrenie, ktoré by mohlo účinne rozporovať závery vyslovené v ním predloženom Odbornom vyjadrení
č. XXX/XXXX a v Odbornom vyjadrení č. XX/XXXX, a počas konania žiadnym spôsobom žalobkyňa
svoj nárok nepreukázala, odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa svoj nárok preukazovala ňou

predloženými Lekárskymi posudkami MUDr. Vojtecha Kolejáka ( č.l. 30 spisu) zo dňa 24. januára
2014 ( č.l. 32 spisu) a zo 10. februára 2016. Na odstránenie žalovaným spomínaných rozporov
medzi posudkami predloženými žalobkyňu a žalovaným bolo nariadené žalovaným namietané znalecké
dokazovanie znalcami ustanovenými súdom. Z uvedeného dôvodu neobstojí odvolacia námietka
žalovaného o nepreukázaní uplatneného nároku žalobkyňou.

14.Pokiaľodvolateľnamietal,žesúdprvejinštancieakojedenzdôvodovprečosapriklonilkZnaleckému
posudku vypracovanému MUDr. Janou Bullovou bolo vykonané vyšetrenie žalobkyne vo februári roku
2020, pričom takýto postup považoval za v rozpore so zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, nakoľko predmetom

konania nebol stav žalobkyne k roku 2020, ale posúdenie výšky odškodnenia škody na zdraví žalobkyne
z titulu SSU k roku 2015, kedy žalobkyňa podala žalobu, odvolací súd uvádza, že táto námietka
žalovaného nie je dôvodná.

14.1. Zo zopakovaného dokazovania oboznámením namietaného znaleckého posudku vyplynulo, že

znalkyňa sa priklonila k hodnoteniu MUDr. Vojtecha Kolejáka, ktorý stanovil navýšenie o 100%
k pol. č. 252 z dôvodu, že nesúhlasila s faktorom veku žalobkyne, na ktorý sa odvolávala svojich
záveroch odborného vyjadrenia znalecká organizácia forensic.sk. Faktor veku považovala v danom
prípade za neobjektívny a nepostačujúci. K tejto otázke rozvinula, že vývojový aspekt (vek) sa berie
do úvahy skôr v pedopsychiatrickej praxi a jeho význam je otázny. Akcentovala, že je potrebné si

uvedomiť, že sa nedá objektívne posúdiť tzv. coping mechanizmus zvládania záťaže, na ktorom sa
podieľa zraniteľnosť dotknutej osoby, nevie sa aké má ochranné faktory a celkový adaptačný potenciál,
nakoľko to ukáže až čas. Na druhej strane podčiarkla, že negatívne stresogénne faktory môžu závažne
oveľa viac devastačne vplývať na psychiku mladého človeka oproti osobe vo vyššom veku. Pokiaľišlo o žalovaným namietané osobné vyšetrenie žalobkyne znalkyňou v roku 2020, toto ako sama
znalkyňa uviedla, považovala ako jej benefit, nie ako nosný dôvod, na základe ktorého dospela k svojim
záverom. Z odpovede znalkyne vyplýva, že k svojim záverom dospela na základe štúdia dostupnej

časti spisového materiálu ako aj dostupnej časti zdravotnej dokumentácie. Z odpovede na znalkyni
položenú otázku vyplynulo, že podľa psychologického nálezu F.. E.L. C. zo dňa 30.01.2014 bola okrem
prítomnej nadmernej úzkosti, stredne ťažkého stupňa depresie, známok posstraumatickej stresovej
poruchy, potvrdená u žalobkyne aj prítomnosť zmien osobnosti na báze organicity. Opakovaným
testovaním dňa 03.04.2014 bol kvalitatívnou analýzou výsledkov testov u žalobkyne potvrdený

organický psychosyndróm ľahkého stupňa. Z uvedeného teda možno skonštatovať, že znalkyňa
neposudzovala stav žalobkyne ku dňu vyšetrenia, t.j, k roku 2020, ale vychádzala zo zdravotnej
dokumentácie, v zmysle ktorej bol u žalobkyne postkomočný syndróm prítomný ( čo ani sporné nebolo
vzhľadom na spornosť len navýšenia tejto položky) už v roku 2014.

14.2. Pokiaľ ide o položku 255, vo vzťahu k tejto sa znalkyňa priklonila k hodnoteniu MUDr. Kolejáka,

ktorý v posudku hodnotil 800 bodov a navýšil o 100 % spolu 1600 bodov. Na zdôvodnenie uvedeného
záveru vo vzťahu k žalovaným použitému faktoru veku znalkyňa zotrvala na svojej odpovedi uvedenej
v odpovedi na predchádzajúci otázku ( pol. č. 252; bod 14.1. odôvodnenia tohto rozsudku) a tento
považovala v takomto prípade za neobjektívny a nepostačujúci. Skonštatovala, že žalobkyňa pred
autonehodou netrpela žiadnymi ťažkými duševnými poruchami ani v jej príbuzenstve sa nevyskytli

duševného ochorenia. Ďalej poukázala na to že po autonehode psychologickým vyšetrením boli
preukázané známky posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá prechádzala postupne pod obrazom
anxiózne depresívnej poruchy na reaktívnom podklade až do obrazu chronickej depresívnej poruchy,
ktorá bola prítomná aj v čase znaleckého vyšetrenia a to prejavmi depresívneho prežívania pocitmi
insuficiencie úvahou smrti bez tendencií k ich realizácii. Poukázala aj na to, že ambulantný psychiater,

ktorého žalobkyňa pravidelne navštevuje uvádza v odborných správach, že stav u žalobkyne napriek
užívanej psychiatrickej medikácii sa dlhodobo nezlepšuje. Z obsahu posudku vyplýva, že znalkyňa
tiež skonštatovala, že podľa dostupných záznamov bola žalobkyňa v starostlivosti psychiatra z dôvodu
duševných porúch od apríla 2013, jej stav bol diagnostikovaný ako anxiózna depresívna porucha
reaktívneho charakteru a ktorá bola v januári 2014 vzhľadom na pretrvávajúce ťažkosti zmenená na

depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa. S poukazom na vyššie uvedené preto vyplýva, že v
súvislosti s vyšetrením žalobkyne v roku 2020 znalkyňa nehodnotila stav žalobkyne k roku 2020, ako
to nedôvodne namieta žalovaný.

14.3. Odvolací súd, pokiaľ ide o rozsah poškodenia zdravia žalobkyne za položky 252 a č. 255 vzhľadom

na závery znalkyne MUDr. Jany Bullovej má za to, že predmetné následky v rámci položky 252 a
255 treba hodnotiť spolu s navýšením v hodnote 1600 bodov. V tomto smere uvádza, že z Vyjadrenia
č. XXX/XXXX ZO forensic vyplýva, že znalecká organizácia považovala položku 252 za adekvátnu s
navýšením o 75% a položku 255 navrhla hodnotiť počtom 780 b s navýšením o 75% a to vzhľadom
veku poškodenej v čase škodovej udalosti, pričom žiadnymi ďalšími argumentami tieto svoje závery

nezdôvodnila. Naproti tomu znalkyňa MUDr. Jana Bullová vo svojich záveroch podrobne zdôvodnila,
prečo za správne považovala hodnotenie MUDr. Vojtecha Kolejáka, ktorý stanovil navýšenie o 100%
k pol. č. 252 ( vid bod 14.1. odôvodnenia tohto rozsudku ) a prečo sa vo vzťahu k položke 255 priklonila
k hodnoteniu MUDr. Vojtecha Kolejáka, ktorý v posudku hodnotil 800 bodov a navýšil o 100 %
spolu 1600 bodov (14.2. odôvodnenia tohto rozsudku). Rovnako znalkyňa uviedla dôvody, pre ktoré sa

nestotožnila s faktorom veku žalobkyne, na ktorý odvolávala v Odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX
znalecká organizácia forensic.sk (14.1. odôvodnenia tohto rozsudku).

14.4. Vzhľadom na uvedené odvolací súd mal za preukázané, že v rámci následkov hodnotených v
prvomposudkužalobkynivzniklinásledkyzodpovedajúce3090bodom.Žalovanýplnilžalobkynihodnotu

zodpovedajúcu 2852,5 bodom a nie 3090 bodov ako vyplývalo z lekárskeho posudku MUDr. Vojtecha
Kolejáka. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd prvej inštancie správne, keď dospel k záveru, že žalovaný
má povinnosť plniť žalobkyni hodnotu zodpovedajúcu zvyšku a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 3.914 € (čiže 237,5 bodu po 16,48/bod) titulom nároku na jednorazové odškodnenie sťaženia jej
spoločenského uplatnenia za položky č. 252 a č. 255.

15. Pokiaľ žalovaný namietal, že znalec MUDr. Selecký svoje tvrdenie, že „neexistuje presný a
jednoznačný konsenzus, čo sa týka bodovania SSU v prípade aplikovania položiek 256, 304a a 323a.“
žiadnym spôsobom nepreukázal a v znaleckom posudku ho uviedol ako konštatovanie bez dôkazov,odvolací súd primárne pripomína, že znalec, nemá svoje závery preukazovať dôkazmi ( to preukazuje
strana sporu, pričom jedným z dôkazov je aj posudok). Znalec na základe predložených dôkazov,
s použitím poznatkov o určitých skutočnostiach založených na odborných znalostiach a odborných

skúsenostiach, posudzuje mu položené otázky, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. K uvedenému
navyše odvolací súd konštatuje, že rovnaký záver je možno zaujať k vyjadreniu obsiahnutému v
Odbornom vyjadrení č. XX/XXXX, ktoré na svoju obranu predložil odvolateľ. Konkrétne znalecká
organizácia, ktoré toto vyjadrenie vypracovala, k sporným položkám 256 a 304a o celkovom počte 680
bodov len uviedla, že s uplatnením uvedených položiek nemožno súhlasiť, nakoľko prítomnosť ťažkostí

poškodenej týkajúca sa pravého kolena a lumbosakrálnej chrbtice bola svojou podstatou vybodovaná
pod položkou 323a zvýšenou o 100%, bez akéhokoľvek iného zdôvodnenia.

15.1. V znaleckom posudku vypracovanom MUDr. Mariánom Seleckým, pokiaľ ide o položku 256, znalec
vyslovil názor, že ju odporúča bodovať samostatne. Z obsahu odpovede znalca vyplýva, že k tomuto
svojmu záveru dospel na základe zdravotnej dokumentácie žalobkyne, a to ortopedické vyšetrenie z

01.10.2014, internistické vyšetrenie 19.03.2013, prepúšťacia správa z 20.02.2013 - nemocnica Trstená,
MR vyšetrenie z roku 2015, nakoľko v texte svojej odpovede na jednotlivé zdravotné dokumenty
žalobkyne odkázal.

15.2. V prípade položky 304a znalec konštatoval, že vzhľadom na priamy súvis bolestí v oblasti

chrbtice s chrbticovo-panvového prechodu s úrazom a nálezmi na MR vyšetrenia, s následným rozvojom
komplikácií a progresiou bolesti v poúrazovom období položka 304a môže spadať pod položku 323a. Z
odpovede znalca aj vo vzťahu k uvedenej položke vyplýva, že vychádzal z vyšetrení žalobkyne zo dňa
17.03.2013, ortopedických vyšetrení zo dňa 07.01.2014 a 18.02.2014, MR vyšetrenia zo 06.02.2014,
MR vyšetrenia z roku 2015. Teda aj podľa obsahu odpovede vo vzťahu k položke 304a možno

skonštatovať, že k ním vysloveným záverom dospel na základe zdravotnej dokumentácie žalobkyne
z obdobia rokov 2013-2015 a nie na základe vyšetrenia žalobkyne, ktoré vykonal dňa 25. júna 2020,
ako to namieta žalovaný.

15.3. Pokiaľ ide o položku 256 vo vzťahu k tejto znalec odporúčal hodnotiť položku 256 samostatne,

pričom svoje závery podrobne odôvodnil a svoje stanovisko ohľadom bodovania tejto položky
samostatne argumentačne podložil postupným vývojom zdravotného stavu žalobkyne v jednotlivých
fázach jej poúrazového obdobia a to od prvotných fáz poúrazového obdobia ( február 2013), až do
obdobia vyšetrení žalobkyne realizovaných v roku 2015.

15.4.Vovzťahukpoložke304a,spoukazomnato,žesámznalecnastr.10ZPč.XXX/XXXXpoukazoval
na absenciu konsenzu pri bodovaní v takýchto situáciách, pričom výslovne konštatoval, že položka 304a
môže spadať pod položku 323a, čiže nevyhnutne nemusí, tak v prípade výskytu takýchto pochybností
o skutkových okolnostiach aj odvolací súd za preukázaný považuje rozsah položky 304a v prospech
žalobkyne, čiže v hodnote v zmysle druhého posudku. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj

na to, že zákon č. 437/2004 Z.z. obsahuje prílohy sadzieb bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Tieto sú koncipované tak, že prehľadne obsahujú obodovanie jednotlivých častí ľudského
tela. V konkrétnom prípade to znamená, že položka č. 304a je uvedená pod marginálnou rubrikou
„hrudník pľúca srdce pažerák chrbtica a miecha“ a položka 323a je zaradená pod marginálnou rubriku
„brucho panva zažívacie orgány, močové a pohlavné orgány“. Aj z uvedeného vyplýva, že uvedené

položky sa týkajú rôznych častí ľudského tela a teda je len logické, že by sa nemali zjednocovať pod
jednou položkou. Jednoznačne tu neplatí zásada, že následky, ktoré sú zahrnuté už v inej položke, sa
osobitne nehodnotia ( napr. ako v prípade, že v strate oka je zahrnutá už aj strata šošovky). V danom
prípade ide o poškodenie rozdielnych orgánov tela, konkrétne teda porušenie hybnosti chrbtice o 200%
( 304a) a poruchu dolných končatín v súvislosti s poruchou statiky chrbtice ( 323a).

15.5. Vzhľadom na uvedené odvolací súd mal za preukázané, že v rámci následkov hodnotených v
druhom posudku žalobkyni vznikli následky zodpovedajúce 1180 bodom, čo po odpočítaní 50 bodov
zahrnutých už v prvom posudku zodpovedá hodnote 1130 bodov. Žalovaný plnil žalobkyni hodnotu
zodpovedajúcu 450 bodom a nie 1130 bodov ako vyplývalo z lekárskeho posudku MUDr. Vojtecha

Kolejáka.Vzhľadomnauvedené,rozhodolsúdprvejinštanciesprávne,keďdospelkzáveru,žežalovaný
má povinnosť plniť žalobkyni hodnotu zodpovedajúcu zvyšku a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 11.669 € (čiže 680 bodu po 17,16/bod) titulom nároku na jednorazové odškodnenie sťaženia jej
spoločenského uplatnenia za položky č. 256 a č. 304a.16. Čiastočne dôvodná je však námietka žalovaného, že mimoriadne zvýšenie SSU v samotnej hornej
hranici až o 50% v tomto prípade nie je dané a je v rozpore s ustálenou súdnou praxou.

16.1. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb, alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (§ 2 ods. 2 zákona č. 437/2004
Z.z.). Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná

povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti (§ 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.). V prípadoch
hodných osobitného zreteľa, akým je napríklad uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie
spoločenskéhouplatneniazvýšiťnajviaco50%(§5ods.5zákonač.437/2004Z.z.).Bodovéhodnotenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok,
vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú

mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví (§ 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004).

16.2. V predmetnej veci súd prvej inštancie aplikujúc vyššie uvedené ustanovenia, na základe výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na poškodenia zdravia žalobkyne a ich dopady
na možnosti uspokojovania jej životných potrieb a jej spoločenského uplatnenia predstavujú závažný

prípad, v ktorom základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia nemôže byť dostatočným
odškodnením. S prihliadnutím na výsledkami dokazovania preukázanú existenciu okolností hodných
osobitného zreteľa pristúpil k zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 Z.z. Vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu dospel k záveru, že primeraným
je zvýšenie tejto náhrady o 50 %.

16.3. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. patrí k právnym normám
s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, to znamená k právnym normám, ktorých hypotéza nie
je konkrétne stanovená právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu. Toto ustanovenie prenecháva
súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred

neobmedzeného okruhu okolností, a aby sám podľa svojho uváženia posúdil, či ide o „prípad hodný
osobitného zreteľa“ a - v prípade kladného záveru - rozhodol tiež o tom, aké zvýšenie tejto náhrady je
v posudzovanom prípade primerané.

16.4. Úvaha súdu v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju

usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a
tiež hľadiská, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia (až o 50 %) je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady
musí byť diferencovaný. Rozlíšenie rozsahu zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať osobitné okolnosti
každého prípadu. V reálnom živote sa vyskytujúce rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych

potrebách, životnom zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach života, ako aj
odlišnosti v miere závažnosti poškodenia zdravia a intenzite obmedzenia poškodeného sa nevyhnutne
musia prejaviť aj v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady. Už vyhláška č. 32/1965 Zb.
vychádzala z toho, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie zdravia má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky jednak pre život (životné úkony poškodeného a uspokojovanie jeho

životných potrieb), jednak pre uplatnenie v spoločnosti (uspokojovanie jeho spoločenských potrieb alebo
pre plnenie jeho spoločenských úloh); stanovila, že odškodnenie musí byť primerané povahe následkov
a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného tak v
živote, ako aj v spoločnosti (viď § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.). Podobne zákon č. 437/2004 Z.z.
stanovuje, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov pre

životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie
jeho spoločenských úloh a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote v spoločnosti (viď § 2 ods. 2 a § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.).

16.5. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak

tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony,
postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa
v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť
vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejšíchsférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry,
športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky boli zohľadnené tak, že ich vzájomná

jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V
prípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz na prvú z uvedených stránok,
v prípade iného poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku; rozhodujúcou však zostáva ich
jednota.

16.6. Vo všeobecnosti treba pripustiť, že v niektorom individuálnom prípade pôjde o tak mimoriadne
závažné poškodenie zdravia osoby spoločensky sa dosiaľ nijako osobitne neangažovanej (napríklad
v prípade mimoriadne ťažkého poškodenia zdravia v detskom veku), ktoré - aj s prihliadnutím na
minimalizovanú predpokladanú budúcu kvalitu jej života - odôvodní priznanie zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia až v hornej hranici stanoveného limitu (§ 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z.). Takéto zvýšenie je aj podľa názoru odvolacieho súdu vyhradené prípadom straty

životných príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých je poškodený takmer vyradený zo života a
kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií sú bezmála alebo celkom zmarené. Súčasná
právna úprava za relevantnú okolnosť z hľadiska určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia považuje aj vek poškodeného. Zohľadnenie veku poškodeného predpokladá ustanovenie §
10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004 Z.z. To isté hľadisko treba mať bezpochyby na zreteli tiež pri

úvahe o opodstatnenosti aplikácie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Invalidita - hľadisko priamo v
tomto ustanovení uvádzané - skutočne nevyjadruje stupeň angažovania sa poškodeného v spoločnosti
pred poškodením jeho zdravia. To však ešte samo o sebe neznamená, že aj ďalšie (v zákone síce
výslovne neuvedené, avšak v praxi súdov považované za relevantné) hľadiská musia byť tiež bez
vzťahu k tomu, aké bolo predchádzajúce uplatnenie poškodeného v spoločenskej sfére. Na druhej

strane, ale nemožno celkom vylúčiť prípad, v ktorom zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia blížiace sa až k hornému limitu (50 %) nebude v prevažnej miere odôvodnené individuálnymi
(najmämedicínskymi)zisteniamitýkajúcimisarealizáciepoškodenéhovoblastibežnéhoživotakaždého
človeka (pri uspokojovaní jeho životných, biologických potrieb), ale skôr bude odôvodňované zisteniami
súdu o osobitne vysokej (až mimoriadnej) miere predchádzajúceho uplatnenia sa poškodeného a jeho

nasadenia v oblasti spoločenskej, kultúrnej, umeleckej, vedeckej alebo politickej. Zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. sa teda neobmedzuje
len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia poškodeného v spoločnosti (v kultúrnej,
umeleckej, športovej a podobnej sfére života), ale je opodstatnené aj v prípadoch ďalších, v ktorých
to odôvodňujú individuálne okolnosti zistené vykonaným dokazovaním. V praxi všeobecných súdov ide

o okolnosti najrozmanitejšej povahy, ktoré môžu, avšak nemusia odzrkadľovať mieru spoločenského
angažovania sa poškodeného pred škodovou udalosťou.

16.7. Ako už bolo uvedené, úvaha súdu o primeranosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.) nie je voľná. Súd musí dbať o to, aby priznaná výška

tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou priznanej
náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje
princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou
náhrady a spôsobenou ujmou (viď napr. rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 3 Cdo 464/2015).

16.8. V preskúmavanom prípade bolo zistené, že žalobkyňa sa vo veku 22 rokov v dôsledku dopravnej
nehody stala invalidnou v konečnom rozsahu 75% , kedy sa jej život vo všetkých sférach po úraze
podstatne zmenil oproti tomu, aký život viedla pred úrazom. Žalobkyni sa podstatne a nezvrátiteľne
zhoršil jej osobný, spoločenský, profesijný i sociálny život. V pracovnej oblasti je pracovný potenciál

žalobkyne podstatne znížený, pretože aj pri kratšej pracovnej dobe nemôže dlhšie stáť ani sedieť.
Žalobkyňa je a bude odkázaná výlučne na invalidný dôchodok. Aj povolanie (na ktoré sa pripravovala
štúdiom) a chcela sa v budúcnosti realizovať (kaderníčka a nadstavbové štúdium vlasová kozmetika)
nemôže vykonávať, pretože má nohu skrátenú o 6 cm a možnosť pohybu má iba s jednou francúzskou
barlou. Uvedené sporné nebolo a bolo preukázané aj z predložených fotografií, ako aj z dokladov

preukazujúcich stav invalidity. Viditeľné skrátenie dolnej končatiny spôsobuje okrem diskomfortu pri
pohybe, že žalobkyňa musí nosiť zvláštnu ortopedickú obuv či v zime i v lete. Tomu žalobkyňa musela
ako mladá žena prispôsobiť i svoj šatník, pričom nosí len nohavice a nemôže nosiť sukne popr. šaty
a taktiež žiadne iné topánky (okrem vyššie spomenutých ortopedických), ktoré nosia ženy v jej veku.Žalobkyňa nemôže dlhšie stáť ani sedieť v dôsledku čoho nemôže neobmedzene chodiť na zábavy,
do kina, do divadla a tiež na ostatné spoločenské podujatia. Jej sebadôvera a sebavedomie je tým
poznačené. Žalobkyňa pred úrazom mala vážny partnerský vzťah. Vzhľadom na jej psychické problémy

a hlavne na jej nekontrolovateľný únik moču II. stupňa, tento vzťah bol ukončený. Tento únik moču
(vznikol dôsledku poškodenia - poranenia miechových koreňov pri zlomenine sakrálnych kostí pri
dopravnej nehode) je doživotného charakteru. Za tento zdravotný hendikep (únik moču a pravidelné
nosenie hygienických vložiek) sa veľmi hanbí a vzhľadom na jej vek má obzvlášť frustrujúci charakter a
má dopad aj na jej psychiku. Žalobkynine psychické problémy vznikli po úraze spôsobenom dopravnou

nehodou, na ktoré sa doteraz pravidelne lieči a berie silné antidepresíva. Zároveň žalobkyňa musí
pravidelne užívať lieky voči bolesti, ktorej sa vzhľadom na svoj zdravotný stav nikdy nezbaví. Pred
úrazom žalobkyňa rekreačne športovala a to: kolieskové korčule, lyžovala, bicyklovala a behala, čo
vzhľadom na jej zdravotné problémy vôbec nemôže robiť ani teraz a ani v budúcnosti. Žalobkyňa pred
úrazom šoférovala aj na dlhšie trate, no teraz na kontroly k lekárom ju vozia rodinní príslušníci a nesadne
si na miesto spolujazdca (na tom mieste sa jej stal úraz) a je sčasti odkázaná na ich pomoc. Odvolací

súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade žalobkyne sú dané okolnosti
hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.

16.9. Pri úvahe o primeranosti zvýšenia tejto náhrady až o 50 % však musí súd dbať na to, aby jeho

rozhodnutie bolo ako celok spravodlivé. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na mimoriadne zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje
princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou
náhrady a spôsobenou ujmou (rozhodnutie NS SR súdu sp. zn. 3 Cdo 464/2015 z 25. februára 2016).
V prejednávanej veci súd prvej inštancie mal za to, že u žalobkyne existovali dôvody hodné osobitného

zreteľa pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia SSU (t. j. bol daný základ nároku). Pri rozhodovaní o
samotnej výške (v percentuálnom vyjadrení tejto náhrady až o 50 %) však zohľadnil tie isté poškodenia,
o ktoré oprel priznanie samotného nároku (jeho základu) na mimoriadne zvýšenie odškodnenia. Súd
prvej inštancie teda automaticky spojili dôvody pre vznik tohto nároku s dôvodmi jeho navýšenia až o
50 % (teda z dôvodov, pre ktoré podľa neho vznikol žalobkyni samotný nárok na mimoriadne zvýšenie

odškodnenia za SSU, priznal i jeho maximálne prípustné zvýšenie - 50 %).

16.10. Podľa ustálenej súdnej praxe (porovnaj aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 126/2014),
„maximálne navýšenie o 50 % je možné priznať len poškodeným s najťažšími následkami, keď zostanú
pripútaní na lôžko, plne odkázaní na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné životné úkony,

sú úplne izolovaní nielen od akéhokoľvek spoločenského, športového alebo kultúrneho života, ale aj
od sexuálneho a citového života“. V prípade žalobkyne však nešlo o úplné ochrnutie jej končatín,
ktoré by znamenalo úplnú stratu schopnosti akéhokoľvek pohybu. Nešlo ani o prípad ležiaceho pacienta
vyžadujúceho podávanie umelej výživy, polohovanie a bez akejkoľvek komunikácie (kedy, by - podľa
názoru odvolacieho súdu - bolo primerané zvýšenie až o 50 %). Žalobkyňa nie je nesebestačná,

teda nie je v celom rozsahu odkázaná na starostlivosť tretej osoby, iba potrebuje pomoc s niektorými
činnosťami. Vie sa samostatne pohybovať, šoférovať na kratšie trasy, nie je vylúčená z rodinného života,
ako nesprávne skutkovo zistil súd prvej inštancie, nakoľko už v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie si založila rodinu, narodil sa jej starší syn. Žalobkyňa tak nie je následkom nehody z rodinného
a spoločenského života vyradená v mimoriadnom rozsahu a jej možnosti uplatnenia v týchto sférach

úplne nezanikli. Napriek stupňu poškodenia zdravia žalobkyne teda nejde v jej prípade o najzávažnejšie
možné sťaženie uplatnenia sa v živote, ktoré by odôvodňovalo využitie plného zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.

16.11. Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pri stanovení zvýšenia

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až o 50 % (teda v maximálnej výške) nezachoval zásadu
primeranosti a svoje právne úvahy podložené výsledkami vykonaného dokazovania v tomto smere
náležite neodôvodnil.

16.12. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd považoval za primerané priznanie

mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 25%, čo je v súlade
s rozhodovacou činnosťou NSSR sp. zn. 3Cdo/209/2017. Odvolací súd teda náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktoré žalobkyni vzniklo (t. j. 3090 bodov po 16,48 €/bod a 1130 bodov po
17,16 €/bod) zvýšil o 25%, čiže spolu o sumu 17.579 € (12.731 € + 4.848 €).16.13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti
istiny zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo

výške 33.162 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá suma pozostáva z náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške spolu v sume 15.583 € ( 3.914 € bod 14.4 odôvodnenia tohto
rozsudku + 11.669 € bod 15.5 odôvodnenia tohto rozsudku) a z mimoriadneho zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 17.579 € (bod 16.12. odôvodnenia tohto rozsudku) všetko
dotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.Vozvyškužalobuvtejtočastizamietol,t.j.včastipriznanej

istiny vo výške 17.579 € titulom mimoriadneho zvýšenia spoločenského uplatnenia (teda I. výrok tohto
rozsudku).

17. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k žalobkyni priznanému úroku z omeškania,
odvolací súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 22. novembra 2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017, na ktorý poukazoval žalovaný, odvolací

súd dáva do pozornosti, že uvedený rozsudok bol nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
14. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zrušený a vec bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
vrátená na ďalšie konanie. Vo svetle citovaného nálezu ústavného súdu, právny názor odvolateľa,
"podľa ktorého patrí žalobkyni príslušenstvo z priznanej pohľadávky až od momentu, ako bol žalovanej
poisťovni doručený právoplatný rozsudok súdu o výške náhrady škody, pričom do omeškania by sa

žalovaná poisťovňa mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej jej takým právoplatným
rozhodnutím", nemožno považovať za správny. Ústavný súd totiž v zrušujúcom náleze dospel pri
zohľadnení systematickej a teleologickej metódy výkladu ustanovení § 11 ods. 6 až 8 zákona o povinnom
zmluvnom poistení k právnemu záveru (bod 34. citovaného nálezu), že: „Poisťovňa bola poškodeným
priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa

poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy
nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch
mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne
došlo.“

17.1. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti úrokov
z omeškania zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.722 € od 30. mája 2016 do 13. marca 2017, vo výške
5,05 % ročne zo sumy 3.914 € od 19. novembra 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy
12.731 € od 30. augusta 2015 do zaplatenia a vo výške 5% ročne zo sumy 11.669 € od 30. mája 2016

do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku, t.j. v časti týkajúcej sa
úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12.731 € od 30. augusta 2015 do zaplatenia titulom
mimoriadneho zvýšenia spoločenského uplatnenia nad rozsah 25%, žalobu zamietol ( výrok II.).

18. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p.

19.1. V prípade uplatňovania nároku, ktorý žalobca objektívne nie je schopný presne vyčísliť (nakoľko

jeho konkrétna výška závisí od odborných znalostí alebo od úvahy súdu), je potrebné posudzovať
úspech strán sporu v konaní podľa toho, či žalobca preukázal danosť svojho nároku čo do základu.19.2. Predmetom tohto konania bol nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
a na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. V danej veci ide o prípad, kedy rozhodnutie závisí od
znaleckého dokazovania, resp. od úvahy súdu. V posudzovanej veci preto úspech žalobkyne nemožno

hodnotiť porovnaním výšky súdom priznaného plnenia a žalobkyňou nárokovanej sumy. Žalobkyňa bola
v konaní plne úspešná, nakoľko preukázala, že jej vznikol ňou žalovaný nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ aj
percento zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a teda tiež konkrétne peňažné vyjadrenie tohto
nároku bolo nižšie ako žalobkyňou vyčíslená suma, tento rozdiel nemožno považovať za neúspech

žalobkyne a úspech žalovaného. Preto v tomto prípade vznikol žalobkyni voči žalovanému nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy tak, ako
rozhodol odvolací súd vo výroku III. tohto rozsudku.

19.3. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(§ 262 ods.

2 C.s.p).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).