Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, December 16, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-20Cpr/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520202085
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2520202085.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpená: JUDr. Martin Hudák, advokát, so sídlom Družstevná 31A,
926 01 Sereď, IČO: 42 267 552 proti žalovanej: Základná škola s materskou školou, so sídlom Školská
19,92231Sokolovce,IČO:37836803,zastúpená:RomanKvasnicaapartneris.r.o.,sosídlomŽilinská
cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v časti náhrady mzdy z a m i e t a.

II. Pracovný pomer žalobkyne u žalovanej skončil dňa 10.12.2016, pretože nemožno od žalovanej
spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala.

III. Žalovaná má n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu
33,30 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Piešťany dňa 08.02.2017, v znení po
pripustení zmeny žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.09.2021 domáhala, aby súd
určil,žeskončeniepracovnéhopomerumedzisporovýmistranaminazákladeodvolaniazfunkciezodňa

09.12.2016 je neplatné alebo pracovný pomer medzi sporovými stranami trvá a aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy:
1. 1.214,55 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.214,55 Eur od 10.01.2017 až do zaplatenia,
2. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.02.2017 až do zaplatenia,
3. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.03.2017 až do zaplatenia,
4. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 p. a. % z 1.670 Eur od 10.04.2017 až do zaplatenia,
5. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 p. a. % z 1.670 Eur od 10.05.2017 až do zaplatenia,

6. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 p. a. % z 1.670 Eur od 10.06.2017 až do zaplatenia,
7. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 p. a. % z 1.670 Eur od 10.07.2017 až do zaplatenia,
8. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 p. a. % z 1.670 Eur od 10.08.2017 až do zaplatenia,
9. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.09.2017 až do zaplatenia,
10. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.10.2017 až do zaplatenia,
11. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.11.2017 až do zaplatenia,
12. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.12.2017 až do zaplatenia,

13. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.01.2018 až do zaplatenia,
14. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.02.2018 až do zaplatenia,
15. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.03.2018 až do zaplatenia,
16. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.04.2018 až do zaplatenia,17. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.05.2018 až do zaplatenia,
18. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.06.2018 až do zaplatenia,
19. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.07.2018 až do zaplatenia,

20. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.08.2018 až do zaplatenia,
21. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.09.2018 až do zaplatenia,
22. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.10.2018 až do zaplatenia,
23. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.11.2018 až do zaplatenia,
24. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.12.2018 až do zaplatenia,

25. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.01.2019 až do zaplatenia,
26. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.02.2019 až do zaplatenia,
27. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.03.2019 až do zaplatenia,
28. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.04.2019 až do zaplatenia,
29. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.05.2019 až do zaplatenia,
30. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.06.2019 až do zaplatenia,

31. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.07.2019 až do zaplatenia,
32. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.08.2019 až do zaplatenia,
33. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.09.2019 až do zaplatenia,
34. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.10.2019 až do zaplatenia,
35. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.11.2019 až do zaplatenia,

36. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.12.2019 až do zaplatenia.
Zároveň sa domáhala náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou (ako zamestnankyňou) a žalovanou (ako
zamestnávateľom) vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy od 01.04.2015. Pracovnú

zmluvu žalovaná nevyhotovila v písomnom znení ani napriek výzvam žalobkyne. Žalobkyňa pracovala
u žalovanej ako riaditeľka školy. Dňa 09.12.2016 doručila žalovaná (prostredníctvom zriaďovateľa)
žalobkyni odvolanie z funkcie, na základe ktorého malo dôjsť k odvolaniu žalobkyne z funkcie riaditeľky
žalovanej z dôvodu závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, a to konkrétne
zákona o ochrane nefajčiarov a zákona o slobode informácií. Podľa textu odvolania z funkcie sa mal

týmto odvolaním skončiť aj pracovný pomer. Dňa 12.12.2016 doručila žalobkyňa žalovanej ako aj
zriaďovateľovi žalovanej oznámenie o tom, že žalobkyňa trvá na tom, aby naďalej vykonávala prácu.
Dňa 13.12.2016 odpovedal zriaďovateľ žalovanej, že pracovný pomer skončil a že žalobkyňa nie je
oprávnená ani vstupovať do budovy žalovanej (školy). Podľa odvolania z funkcie mal skončiť pracovný
pomer dňa 09.12.2016. V odvolaní z funkcie sa len konštatuje, že dôvodom odvolania je závažné

porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, avšak nie je v ňom slovom napísané, ako, kedy,
kde a v akej intenzite (závažnosti) konkrétne mala žalobkyňa porušiť zákon o ochrane nefajčiarov
a zákon o slobode informácií. Závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov v zmysle
§ 3 ods. 7 písm. c) zákona o štátnej správe v školstve však musí byť skutkovo vymedzené, aj v zmysle
Zákonníka práce musí byť každý dôvod výpovede skutkovo vymedzený. Vzhľadom na to, že v odvolaní

z funkcie absentuje akékoľvek skutkové vymedzenie konania žalobkyne, je odvolanie z funkcie neurčité,
a teda neplatné a neplatné je aj skončenie pracovného pomeru. U žalovanej mala žalobkyňa plat vo
výške 1.670,- Eur od 01.09.2016, o ktorý prišla, zo dňa na deň sa stala nezamestnaná a nevie, či sa
môže uchádzať o prácu u iného zamestnávateľa. Na základe uvedeného sa žalobkyňa nachádza v stave
právnej neistoty a je tak daný naliehavý právny záujem na vyriešenie tohto stavu.

3. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. decembra 2018 sp. zn. 11CoPr/3/2018 a rozsudku
Okresného súdu Piešťany zo 7. marca 2018 č. k. 18Cpr/7/2017 - 102 uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 17. septembra 2020 č. k. 8Cdo/140/2019, právoplatným dňa 13.11.2020, bola
vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Okresný súd Trnava vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. PN-20Cpr/48/2020 - 452 zo dňa
23.11.2023, ktorým určil, že skončenie pracovného pomeru medzi sporovými stranami na základe
odvolania z funkcie zo dňa 09.12.2016 je neplatné (výrok I. rozsudku) a že pracovný pomer medzi
sporovými stranami skončil dňa 31.03.2020 (výrok II. rozsudku). Vo výroku III. rozsudku súd uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy podľa zmenenej žaloby. Súd žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % (výrok IV. rozsudku). Výrok I. rozsudku
nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2024.5. Na základe žalovaným podaného odvolania vec preskúmal Krajský súd v Trnave, ktorý rozsudkom č.
k. 24CoPr/1/2024 - 500 zo dňa 09.07.2024, právoplatným dňa 25.07.2024, napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku I. potvrdil a vo zvyšných výrokoch II., III., a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že skončenie pracovného pomeru medzi sporovými
stranami na základe odvolania z funkcie dňa 09.12.2016 je neplatné. Pracovný pomer pritom platne
vznikol na dobu neurčitú. Dovolací súd dospel k záveru, že pre uplatnenie výnimky v zmysle § 79

ods. 1 ZP je rozhodujúcim dňom ten deň, odkedy nebolo možné od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby svojho zamestnanca naďalej zamestnával a nie až deň, kedy sa právoplatne rozhodlo
o neplatnom skončení pracovného pomeru. Ďalej zdôraznil, že právoplatný rozsudok súdu o žalobe o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nemá účinky ex nunc, ale účinky ex tunc, ku dňu,
kedy mal pracovný pomer skončiť. Nie je preto daná právna prekážka, ktorá by bránila rozhodnúť aj
vzájomnom návrhu zamestnávateľa, že pracovný pomer žalobcu skončí dňom nasledujúcim potom, ako

mal pracovný pomer neplatne skončiť. Súd prvej inštancie musí určiť, ktorého dňa končí pracovný pomer
žalobkyne u žalovaného, ak zistí, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu
naďalej zamestnával. Dňa 12.12.2016 doručila žalobkyňa žalovanej, ako aj zriaďovateľovi žalovanej,
oznámenie o tom, že žalobkyňa trvá na tom, aby naďalej vykonávala prácu. Dňa 13.12.2016 odpovedal
zriaďovateľ žalovanej, že pracovný pomer skončil a že žalobkyňa nie je oprávnená ani vstupovať do

budovy žalovanej (školy). Pretože žalobkyňa si nárok na náhradu mzdy uplatnila už v podanej žalobe,
jej právo na náhrady mzdy nie je premlčané. Avšak pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní dňa 7.9.2021
rozšírila žalobu v časti náhrady mzdy aj o príslušenstvo, t.j. úrok z omeškania, a žalovaná na tomto
pojednávaní vzniesla námietku premlčania práva na náhradu mzdy v celom rozsahu, je potrebné sa
zaoberať otázkou premlčania i vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, k čomu však zo strany súdu prvej

inštancie nedošlo. Pokiaľ ide o náhradu mzdy priznanú súdom prvej inštancie žalobkyni vo výroku III.
napadnutého rozsudku, odvolací súd námietky žalovanej v tejto časti vyhodnotil ako dôvodné, pokiaľ
namietala, že napadnutý rozsudok je vnútorne rozporný. Súd prvej inštancie správne vychádzal pri
náhrade mzdy, resp. platu žalobkyne z jej funkčného platu (ako priemernej hrubej mzdy). Súdu prvej
inštancie bolo uložené, aby vysvetlil, prečo považoval za výplatný termín 9-ty deň príslušného mesiaca.

Vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozsudku je tiež potrebné uviesť, že tento je zjavne nesprávne
formulovaný, pričom sa jedná o zmenu formulácie petitu, ktorú môže súd prvej inštancie vykonať aj
sám. Súd prvej inštancie sa v danom prípade argumentáciou žalovanej, ktorou uplatnila nárok na
zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov podľa § 79 ods. 2 Zákonníka
práce dostatočne nevysporiadal, pretože len zhrnul, že nebola dôvodná. Súd prvej inštancie teda musí

vyhodnotiť,prečožalovanáneumožnilažalobkynipokračovaťvprácipotom,akojejžalobkyňaoznámila,
že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávala, resp. zistiť, či na strane žalovanej nastali také skutočnosti,
ktoré jej objektívne znemožnili, aby žalobkyni umožnila pokračovať v práci a zároveň jej objektívne
znemožnili uspokojiť mzdové nároky zamestnanca.

7. Krajský súd v Trnave uložil súdu prvej inštancie, viazanému pritom vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu, v konaní pokračovať a o žalobe žalobkyne, v časti ktorá zostala predmetom konania
a vzájomnej žalobe žalovanej (t.j. určenie, že od žalovanej nemožno spravodlivo považovať, aby
žalobkyňu ďalej zamestnávala), opätovne rozhodnúť, pričom v ďalšom konaní súd prvej inštancie riadne
vyhodnotí vykonané dokazovanie, v nadväznosti na to opätovne posúdi vzájomnú žalobu žalovanej a

uplatnený nárok žalobkyne na náhradu mzdy, vrátane žiadosti žalovanej na zníženie, resp. nepriznanie
náhrady mzdy, ak by táto povinnosť žalovanej nahradiť mzdu presahovala 12 mesiacov, pričom sa
bude zaoberať formuláciou petitu v časti náhrady mzdy a vznesenou námietkou premlčania aj v časti
uplatneného príslušenstva. Zároveň súd prvej inštancie zváži, o aký druh uplatneného žalobného petitu
(v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo určenia, že pracovný pomer trvá) sa v

danom prípade jedná, resp. odôvodní prečo o časti žalobného petitu v časti určenia, že pracovný trvá,
nerozhodol, pričom v tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/147/2008 z 11.12.2008. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení
rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením
obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného

útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal
a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov prvoinštančného, aj tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).8. Predmetom konania zostal nárok žalobkyne na náhradu mzdy a vzájomná žaloba žalovanej o určenie,
že nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala, žiadosť

žalovanej o zníženie resp. nepriznanie náhrady mzdy, posúdenie vznesenej námietky premlčania, ako
aj posúdenie druhu žalobného petitu v časti určenia, že pracovný pomer trvá. V ďalšom konaní sa súd
prvej inštancie zaoberal skutkovými tvrdeniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými sporovými
stranami v priebehu konania a výsluchom žalobkyne týkajúcich sa tejto zostávajúcej časti konania, za
účelom ich následného právneho posúdenia a opätovného zhodnotenia.

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o požadovanú náhradu mzdy,
žalobkyňazotrvávanajejvyčíslenítak,akobolanapokonpripustenáuznesenímzmenažaloby.Výplatné
termíny neboli nikde stanovené, nemali žiadne dokumenty k splatnosti termínu.

10. Právny zástupca žalovanej v rámci procesnej obrany na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa musí

vedieť, kedy dostávala výplatu alebo plat z funkcie riaditeľky. Vyčíslený funkčný plat 1.670,- Eur bol
viazaný výlučne na funkciu riaditeľky a nie na pracovný pomer.

11. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe.

12. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalovanej uviedol, že pracovný pomer skončil deň
nasledujúci po tom ako pracovný pomer skončil neplatne. Ak došlo k neplatnému skončeniu pracovného
pomeru, nemožno od žalovaného ani spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával a to
ani vo funkcii riaditeľky, ktorá je v neposlednom rade obsadená a vykonávaná treťou osobou, ani na
inej pracovnej pozícii, pretože žalobkyňa bola prijatá výlučne na funkciu riaditeľky a žalovaná nemala

pre ňu žiadnu prácu, ako vyplýva aj z podania z 12.12.2016, doručeného žalovanej 13.12.2016. Mzda
bola nesprávne vyčíslená, tá sa odvíja od funkčného platu, ale má sa odvíjať od priemernej mzdy, a
ak náhrada mzdy má byť priznaná, tak iba za 12 mesiacov, pričom po uplynutí týchto 12 mesiacov
žalobkyňa ešte pracovala na Základnej škole Červeník, čiže ani z tohto dôvodu nie je možné spravodlivo
požadovať, aby žalovaná žalobkyňu zamestnávala a ešte jej platila aj náhradu mzdy nad 12 mesiacov.

Zotrval aj na vznesenej námietke premlčania.

13. Žalobkyňa bola starostom obce Sokolovce D. A. E. menovaná do funkcie riaditeľky F. G. H. A. G.
C. H. s účinnosťou od 01.04.2015 do 31.03.2020 (na 5 rokov) v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003
Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

14. Žalovaná je právnickou osobou, ktorej zriaďovateľom je obec H..

15. Listom zo dňa 09.12.2016 označeným ako Odvolanie z funkcie starosta obce Sokolovce D. A. E.
odvolal žalobkyňu z funkcie riaditeľky F. G. H. A. G. H. v zmysle § 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003

Z. z. z dôvodu závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a to zákona č. 377/2004
Z. z. o ochrane nefajčiarov a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a oznámil
jej, že odvolanie bolo v zmysle § 3 ods. 9 zákona č. 596/2003 Z. z. prerokované aj radou školy, ktorá
sa k tomuto vyjadrila. V odvolaní z funkcie starosta obce zároveň uviedol, že odvolaním z funkcie sa
končí aj pracovný pomer žalovanej u jej zamestnávateľa F. G. H. A. G. H., keďže tento bol viazaný na

dobu výkonu funkcie riaditeľky školy.

16. Listom zo dňa 12.12.2016, doručeným žalovanej dňa 13.12.2016, žalobkyňa oznámila žalovanej,
že z dôvodu rozhodnutia starostu obce Sokolovce D. A. E. zo dňa 09.12.2016 nemôže vykonávať
prácu riaditeľky a trvá na ďalšom pridelení práce a čaká na ďalšie pokyny. Žalovaná oznámila

žalobkyni, že pre ňu nemá žiadnu prácu. Listom zo dňa 12.12.2016, doručeným starostovi obce dňa
13.12.2016, žalobkyňa oznámila starostovi obce, že odvolanie z funkcie zo dňa 09.12.2016 a skončenie
jej pracovného pomeru je neplatné, pracovný pomer trvá a preto žalobkyňa trvá na ďalšom pridelení
práce a čaká na ďalšie pokyny. H. I. H. listom zo dňa 13.12.2016 oznámil žalobkyni, že odvolaním
z funkcie riaditeľky dňa 09.12.2016 skončil aj jej pracovný pomer, keďže tento bol viazaný na dobu

výkonu funkcie riaditeľky školy.
17. Podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 02.09.2016, bol s účinnosťou od
01.09.2016 určený žalobkyni funkčný plat spolu 1.670,- Eur.18. Dňom 12.12.2016 bola starostom obce Sokolovce D. A. E. menovaná do funkcie riaditeľky F. G.
H. A. G. C. H. s A. J. K. L..

19. Dňom 22.05.2017 bola starostom obce Sokolovce D. A. E. menovaná do funkcie riaditeľky F. G.
H. A. G. C. H. A. B. M..

20. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že k žalovanej nastúpila na základe menovacieho dekrétu do funkcie
riaditeľky školy, pred týmto menovaním na škole nepracovala. Okrem výkonu funkcie riaditeľky na škole

tiež vyučovala 7 hodín, čo vyplývalo z jej povinnosti, že riaditeľ školy musí učiť 7 hodín, takže učila.

21. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.09.2017 žalobkyňa pracovala ako odborný zamestnanec -
špeciálny pedagóg v F. G. H. A. G. N..

22. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že pracovný pomer v F. G. H. A. G. N. skončila v skúšobnej dobe,

splnila si povinnosti, ktoré si dohodla s pani riaditeľkou a nevidela dôvod zostať tam ďalej.

23. Podľa potvrdenia o zamestnaní bola žalobkyňa zamestnaná v F. G. H. A. G. N. do 14.12.2017.
Listom zo dňa 13.12.2017 mal byť skončený pracovný pomer žalobkyne v F. G. H. A. G. N. zo strany
zamestnávateľa v skúšobnej dobe ku dňu 14.12.2017.

24. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z., ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe
a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho
pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo

požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

25. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 01.04.2015, riaditeľa vymenúva na
dobu funkčného obdobia a odvoláva zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia (ďalej len
„zriaďovateľ“).

27. Podľa § 3 ods. 2 veta prvá zákona č. 596/2003 Z. z., zriaďovateľ vymenúva riaditeľa na päťročné
funkčné obdobie na návrh rady školy v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia návrhu.

28.Podľa3ods.3zákonač.596/2003Z.z.,zriaďovateľsúčasnesvymenovanímriaditeľasnímdohodne

na dobu funkčného obdobia podmienky podľa osobitného predpisu v pracovnej zmluve a určí mu platové
náležitosti podľa osobitného predpisu.

29. Podľa 3 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z., riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia, ktoré v
právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov (ďalej

len „právnická osoba“), je zamestnancom školy alebo školského zariadenia.

30. Podľa § 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z., zriaďovateľ odvolá riaditeľa za závažné porušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov.

31. Podľa 5 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z., školu a školské zariadenie riadi riaditeľ.32. Podľa § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných
zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 01.04.2015, vedúcim
pedagogickým zamestnancom alebo vedúcim odborným zamestnancom je riaditeľ.

33. Podľa nariadenia vlády č. 422/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti
a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov, v znení účinnom ku dňu 01.04.2015,
základný úväzok riaditeľa školského zariadenia a zástupcu riaditeľa školského zariadenia je určený
podľa priemerného denného počtu detí alebo žiakov skutočne navštevujúcich školské zariadenie za

uplynulý kalendárny štvrťrok.

34. Vychádzajúc zo skutkových zistení, hodnotenia vykonaných dôkazov a všetkého, čo v konaní vyšlo
najavo, aplikujúc zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na danú vec, súd na základe skôr vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobe žalobkyne v zostávajúcej časti náhrady mzdy nie je možné
vyhovieť. Súd vyhodnotil žalobu v zostávajúcej časti ako nedôvodnú a preto žalobu v zostávajúcej časti

zamietol.

35. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, spolu s náhradou mzdy, aj určenia, že skončenie
pracovného pomeru medzi sporovými stranami na základe odvolania z funkcie zo dňa 09.12.2016 je
neplatné alebo pracovný pomer medzi sporovými stranami trvá. Právoplatným výrokom rozsudku zo dňa

23.11.2023 č. k. PN-20Cpr/48/2020 - 452 súd určil, že skončenie pracovného pomeru medzi sporovými
stranami na základe odvolania z funkcie zo dňa 09.12.2016 je neplatné. Vzhľadom na vzájomnú žalobu
žalovanej, ktorá sa domáhala určenia, že pracovný pomer skončil, ako aj spornosť trvania pracovného
pomeru, súd posúdil tento žalobný návrh za dôvodný a druhým výrokom, odvolacím súdom zrušeným,
rozhodol, že pracovný pomer medzi stranami konania skončil dňa 31.03.2020. Zároveň súd uviedol, že

žalobný návrh bol formulovaný alternatívne. Krajský súd v Trnave uložil súdu prvej inštancie, zvážiť, o
aký druh uplatneného žalobného petitu (v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo
určenia, že pracovný pomer trvá) sa v danom prípade jedná, resp. odôvodní prečo o časti žalobného
petitu v časti určenia, že pracovný trvá, nerozhodol. Pokiaľ ide o povinnosť súdu uviesť, o aký druh
žalobného petitu ide, súd prvej inštancie v bode 36. rozsudku uviedol, že ide o alternatívny petit. Na

tomto mieste súd, novým zákonným sudcom vo veci uvádza, že v danom prípade ide o eventuálny
petit. Po posúdení formulácie obsahu návrhu žalobkyne v žalobe dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žalobkyňa sa domáhala ochrany svojich práv eventuálnym petitom. O eventuálny petit ide v prípade,
ak navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na jeden druh plnenia a len ak objektívne nebude možné
vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať „in eventum" na iné plnenie. Treba zdôrazniť, že podstatou

eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie (iba) jedného nároku (Uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Cdo 347/2009). Ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne.
Naopak, ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 113/2010). V súlade s uvedeným, keďže súd rozhodol podľa
primárneho petitu (o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru), o druhom petite (o určenie, že

pracovný pomer trvá), už nerozhodoval.

36. Vychádzajúc z ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak súd určí, že skončenie pracovného
pomeru je neplatné a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, aby ho naďalej zamestnával, o trvaní
pracovného pomeru ani netreba rozhodovať, pretože pracovný pomer trvá automaticky zo zákona.

V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa listom zo dňa 12.12.2016 oznámila žalovanej, že trvá na
ďalšom zamestnávaní. Keďže súd vo výroku I. rozsudku určil, že skončenie pracovného pomeru
medzi sporovými stranami na základe odvolania z funkcie zo dňa 09.12.2016 je neplatné, platí,
že zo zákona pracovný pomer žalobkyne trvá, bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať, a
to samotnou právoplatnosťou výroku I.. Súd však nepriamo o tom, či pracovný pomer trvá alebo

nie, rozhoduje iba v prípade, že by zamestnávateľ žiadal rozhodnúť o tom, že nie je možné od
neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Iba v prípade vznesenia takejto
požiadavky zo strany žalovaného ako zamestnávateľa je naliehavý právny záujem na určení ďalšieho
trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej. Keďže takýto návrh zo strany žalovanej bol
vznesený, žalobkyňa by mala naliehavý právny záujem na požadovanom určení (lenže, ako bolo

vyššie uvedené, toto určenie žalobkyňa uviedla až eventuálne, a súd o ňom ako o návrhu žalobkyne
nerozhodoval). Bez námietky žalovanej, že nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu
naďalej zamestnávala, by išlo o nadbytočný výrok. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 11. decembra 2008 sp. zn. 3Cdo/147/2008 ustanovenie (§ 77 Zákonníka práce)priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho
prejavu druhej strany tohto vzťahu; tým je však zároveň – z aspektu § 80 písm. c/ O.s.p. – vylúčené,
aby sa niektorý z nich z rovnakého právneho dôvodu (základu) žalobou podanou v zmysle § 80

písm. c/ O.s.p. domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer trvá (rozhodnutie o
takejto určovacej žalobe by predpokladalo prejudiciálne posúdiť platnosť alebo neplatnosť skončenia
pracovného pomeru).

37.Zovšeobecnéhopravidlaotom,ževprípadeneplatnéhoskončeniapracovnéhopomerusapracovný

pomer zamestnanca nekončí, existuje výnimka a jej aplikácia závisí na posúdení každého konkrétneho
prípadu súdom. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce môže súd aj napriek neplatnému skončeniu
pracovného pomeru určiť, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával, a v takom prípade sa pracovný pomer zamestnanca končí. Zákonník práce
nedefinujeskutočnosti,prektorénemožnoodzamestnávateľaspravodlivopožadovať,abyzamestnanca
naďalej zamestnával. Súd nie je oprávnený skúmať, či sú tu také dôvody z vlastnej iniciatívy a je v tomto

ohľade plne viazaný len návrhom zamestnávateľa (žalovaného), na ktorého sa v tomto presúva dôkazné
bremeno. Zamestnávateľ musí navrhnúť a preukázať dôvody, ktoré vedú k tomu, že nemožno od
neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca, ktorý namieta platnosť skončenia pracovného pomeru,
naďalej zamestnával. V tomto smere pojem „spravodlivo“ treba vykladať s prihliadnutím na základné
zásady Zákonníka práce, zahŕňajúc najmä súlad s dobrými mravmi. Pôjde preto o výnimočné prípady,

najčastejšie pri porušení pracovnej disciplíny.

38. Krajský súd v Trnave v bode 44. rozsudku č. k. 24CoPr/1/2024 - 500 uviedol, že súd prvej inštancie
musí určiť, ktorého dňa končí pracovný pomer žalobkyne u žalovanej, ak zistí, že nemožno od žalovanej
spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej

inštancie tak absentovali akékoľvek úvahy o tom, prečo mal pracovný pomer žalobkyne skončiť dňa
31.03.2020(navyšeakpovažovalodvolaniezfunkciezaplatné),atovymedzenímkonkrétnychdôvodov,
pre ktoré nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala.

39. Námietku, že od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnávala,

žalovaná odôvodnila tým, žalobkyňa bola prijímaná výlučne len na funkciu riaditeľky žalovanej, ktorá
nemá možnosť ju naďalej zamestnávať, či už ako zamestnankyňu alebo riaditeľku, pričom táto funkcia
je obsadená. Navyše, funkcia žalobkyne mala skončiť 31.03.2020. Žalobkyňa úmyselne zamlčala
zamestnanie sa od 15.09.2017. Okrem toho podľa § 9 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z. žalobkyňa ani
nemôže vykonávať funkciu riaditeľky, pretože vykonávala inú zárobkovú činnosť na Základnej škole

Červeník.

40. Súd prvej inštancie riadiac sa intenciami odvolacieho súdu vo veci opätovne riadne konal a rozhodol
o žalobe žalobkyne v časti, ktorá zostala predmetom konania a o vzájomnej žalobe žalovanej. Po vrátení
veci odvolacím súdom súd prvej inštancie nevykonal žiadne ďalšie dôkazy, nakoľko sporové strany

na preukázanie svojich skutkových tvrdení žiadne dôkazy nenavrhli a potreba ďalšieho dokazovania
nevznikla. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania, po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu,
aplikujúc zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na danú vec, súd posúdil žalobu žalobkyne v zostávajúcej
časti - uplatnenej náhrady mzdy ako nedôvodnú a žalobu v tejto časti zamietol. Naopak, súd vyhovel
vzájomnejžalobežalovanejourčenie,žeodnejnemožnospravodlivopožadovať,abyžalobkyňunaďalej

zamestnávala a určil deň, ktorým sa skončil pracovný pomer žalobkyne a žalovanej.

41. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, v ďalšom konaní vychádzal
z právoplatného výroku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.11.2023 č. k. PN-20Cpr/48/2020 - 452,
že skončenie pracovného pomeru medzi sporovými stranami na základe odvolania z funkcie zo dňa

09.12.2016 je neplatné. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa listom zo dňa 12.12.2016, doručeným
žalovanej dňa 13.12.2016, oznámila žalovanej, že z dôvodu rozhodnutia starostu obce Sokolovce
nemôže vykonávať prácu riaditeľky a trvá na ďalšom pridelení práce a listom zo dňa 12.12.2026,
doručeným starostovi I. H. dňa 13.12.2016, oznámila starostovi obce, že pracovný pomer trvá a trvá na
ďalšom pridelení práce. Žalovaná namietla, že od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu

naďalej zamestnávala, a to z dôvodov uvedených v bode 39. tohto rozsudku. Súd vyhodnotil námietku
žalovanej ako dôvodnú a vzájomnej žalobe žalovanej z dôvodov nižšie uvedených vyhovel.42. Riaditeľa školy vymenúva zriaďovateľ na päťročné funkčné obdobie a súčasne s vymenovaním
riaditeľa s ním dohodne na dobu funkčného obdobia podmienky v pracovnej zmluve a určí mu platové
náležitosti podľa osobitného predpisu. Popri plnení povinností súvisiacich s výkonom funkcie riaditeľa,

riaditelia všetkých druhov škôl zároveň vykonávajú aj priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť. Jej rozsah
je ustanovený nariadením vlády Slovenskej republiky č. 422/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje rozsah
priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov v závislosti od
počtu konkrétnej školy. Riaditeľ školy je na strane jednej samostatným riadiacim funkcionárom školy a
na druhej strane zamestnancom školy s právnou subjektivitou. Preto treba rozlišovať dve roviny vzťahov

riaditeľa školy, a to: rovinu funkčnú, t. j. funkčný vzťah riaditeľa k škole a k obci a rovinu pracovnoprávnu,
t. j. pracovnoprávny vzťah riaditeľa k škole. Dvojaké postavenie riaditeľa školy vyplýva zo zvláštneho
tzv. hybridného postavenia riaditeľa školy, v ktorom sa spája výkon funkcie s pracovným pomerom.
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po vymenovaní osoby za riaditeľa školy.
Podľa § 7 ods. 3 Zákonníka práce „So zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom dohodne
podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny

orgán ustanovila“. Po vymenovaní riaditeľa školy zriaďovateľom možno riešiť jeho pracovnoprávny
status 1/ uzatvorením dodatku o zmene pracovnej pozície k pracovnej zmluve, na základe ktorej
menovaný riaditeľ doposiaľ pracoval v pozícii zamestnanca ako učiteľ školy - pri uplatnení takéhoto
postupu po zániku funkcie riaditeľa školy sa zamestnanec následne vracia na pôvodnú pozíciu učiteľa,
2/ uzatvorením pracovnej zmluvy na určitú dobu obmedzenú právnou skutočnosťou trvania funkcie

riaditeľa školy zariadenia - pri uplatnení takéhoto postupu zánik funkcie riaditeľa školy má za následok
skončenie pracovného pomeru uplynutím dohodnutej doby trvania pracovného pomeru podľa § 59 ods.
2 Zákonníka práce, 3/ uzatvorením pracovnej zmluvy na neurčitý čas s osobou menovanou za riaditeľa
školy, ktorá doposiaľ nemala zamestnanecký pomer ku škole - pri uplatnení takéhoto postupu po zániku
funkcie riaditeľa školy sa zamestnanec následne stáva nadbytočným, prípadne, ak bol odvolaný, môže

byťdanýdôvodnaokamžitéskončeniepracovnéhopomeru;zostranyškolypretotrebaukončiťpracovný
pomer zamestnanca dohodou, výpoveďou, prípadne okamžitým skončením spôsobom, z dôvodov a za
podmienok ustanovených Zákonníkom práce.

43. V danom prípade bola žalobkyňa menovaná do funkcie riaditeľky školy (žalovanej) ako osoba,

ktorá doposiaľ nemala zamestnanecký pomer ku škole. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že žalobkyňa pred menovaním do funkcie riaditeľky školy na tejto škole nepracovala, čo uviedla sama
žalobkyňa pri svojom výsluchu. Žalobkyňa nastúpila k žalovanej až na základe menovania do funkcie
riaditeľky žalovanej zriaďovateľom, pričom bola menovaná na dobu určitú - 5 rokov, a to od 01.04.2015
do 31.03.2020. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. mal zriaďovateľ súčasne

s vymenovaním žalobkyne ako riaditeľky dohodnúť s ňou na dobu funkčného obdobia podmienky
v pracovnej zmluve podľa osobitného predpisu a určiť jej platové náležitosti, čo sa však nestalo.
V rozpore s uvedeným ustanovením nebola pracovná zmluva na dobu funkčného obdobia riaditeľky
dohodnutá písomne, preto ani pracovný pomer nebol písomne dohodnutý na určitú dobu, tak ako to
vyžaduje ustanovenie 48 ods. 1 Zákonníka práce, v dôsledku čoho vznikol medzi sporovými stranami

pracovný pomer na dobu neurčitú, tak ako vyplýva aj z rozsudku odvolacieho súdu (bod 43.). Súd prvej
inštancie vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalobkyňa bola zriaďovateľom školy platne odvolaná
z funkcie riaditeľky písomným odvolaním z funkcie listom zo dňa 09.12.2016, doručeným žalobkyni dňa
09.12.2016. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaná následne ukončila pracovný
pomer so žalobkyňou spôsobom predpokladaným Zákonníkom práce, preto skončenie pracovného

pomeru na základe odvolania z funkcie zo dňa 09.12.2016 súd určil ako neplatné. Keďže žalobkyňa
oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní a žalobkyňa vzniesla námietku, že od nej nemožno
spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala, súd musí určiť (aj podľa intencií rozsudku
odvolacieho súdu), deň skončenia pracovného pomeru medzi sporovými stranami. V konaní mal súd
za preukázané, že žalobkyňa pred vymenovaním do funkcie riaditeľky nebola zamestnaná u žalovanej,

a teda pracovný pomer medzi stranami sporu vznikol tým, že žalobkyňa na základe vymenovania do
funkcie nastúpila do práce a začala vykonávať funkciu riaditeľky u žalovanej. Ako uviedla aj žalovaná,
žalobkyňa bola prijímaná výlučne len na funkciu riaditeľky žalovanej, ktorá po odvolaní z funkcie
riaditeľky zriaďovateľom nemala možnosť ju naďalej zamestnávať, či už ako zamestnankyňu alebo
riaditeľku, pričom táto funkcia bola následne obsadená. Súd mal za preukázané, že dňa 12.12.2016 bola

zriaďovateľom žalovanej menovaná do funkcie riaditeľky žalovanej A. J. K. L. a dňa 22.05.2017 bola
zriaďovateľom žalovanej menovaná do funkcie riaditeľky žalovanej A. B. M.. Ako vyplýva z nariadenia
vlády č. 422/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej
činnosti pedagogických zamestnancov, riaditeľ školy okrem plnenia povinností súvisiacich s výkonomfunkcieriaditeľa,zároveňvykonávaajpriamuvýchovno-vzdelávaciučinnosť,ktorejrozsahjeustanovený
uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky. Samotná žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že okrem
výkonu funkcie riaditeľky na škole tiež vyučovala sedem hodín, čo vyplývalo z jej povinnosti, že riaditeľ

školy musí učiť sedem hodín, takže učila. Z uvedených skutočností vyplýva, že v danom prípade bol
pracovný pomer žalobkyne u žalovanej viazaný výlučne na výkon funkcie riaditeľky, nakoľko keby
nevykonávala funkciu riaditeľky, u žalovanej by v pracovnom pomere nevyučovala. Preto má súd za to,
že ak bola žalobkyňa platne odvolaná z funkcie riaditeľky žalovanej, stala sa nadbytočnou a žalobkyňa
pre ňu prácu reálne nemala. Dňom 12.12.2016 bola do funkcie riaditeľky žalovanej menovaná A. J.

K. L., ktorá v zmysle vyššie uvedeného nariadenia vlády prevzala aj vyučovacie hodiny po žalobkyni,
teda aj na základe tejto skutočnosti žalovaná pre žalobkyňu reálne prácu nemala. Oznámenie o trvaní
na ďalšom zamestnávaní žalobkyňa žalovanej doručila až dňa 13.12.2016, kedy už bola vo funkcii
nová riaditeľka. Na základe uvedeného súd konštatuje, že u žalovanej nastali také skutočnosti, ktoré jej
objektívne znemožnili, aby žalobkyni umožnila pokračovať v práci, preto súd vyhovel vzájomnej žalobe
žalovanej, že nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala. Súd navyše

upriamuje pozornosť aj na tú skutočnosť, či žalobkyňa vôbec platne oznámila žalovanej, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, nakoľko žalovanej doručila oznámenie, že nemôže vykonávať prácu riaditeľky
a zriaďovateľovi doručila oznámenie, že podľa nej pracovný pomer trvá a teda trvá na ďalšom pridelení
práce. Vzhľadom na uvedený záver, súd sa ďalej ako nadbytočným nezaoberal zamestnaním žalobkyne
v Základnej škole s materskou školou Červeník a Vrbové.

44. Odvolací súd v bode 43. rozsudku upriamil pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo/146/2022 zo 6.12.2023, v ktorom sa uvádza: „Dovolací súd potom ako
nezistil existenciu relevantnej judikatúry dovolacieho súdu k uvedenej právnej otázke, konštatuje,
že v zmysle § 79 ods.1 ZP môže súd rozhodnúť, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo

požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. V týchto prípadoch je nevyhnutné zohľadniť, že
návrh zamestnávateľa , aby súd takto rozhodol má úzku skutkovú súvislosť s prebiehajúcim konaním o
žalobe zamestnanca o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Z uvedeného potom možno dôvodiť,
že takýto návrh by mal zamestnávateľ urobiť formou vzájomnej žaloby podľa § 147 CSP. Dovolací súd
vychádza z toho, že ak by právoplatnosť rozsudku o neplatnom skončení platobného pomeru mala byť

podmienkou vzájomnej žaloby zo strany zamestnávateľa išlo by o výklad ad absurdum, pretože nárok
uplatnený vzájomnou žalobou by nebol ešte actio nata. Dovolací súd konštatuje, že z ustanovenia § 79
ods.1 ZP pre podanie návrhu zamestnávateľa nevyplýva, že jeho podmienkou je právoplatné skončenie
konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Dovolací súd dospel k záveru, že pre
uplatnenie výnimky v zmysle § 79 ods.1 ZP je rozhodujúcim dňom ten deň, odkedy nebolo možné od

zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby svojho zamestnanca naďalej zamestnával a nie až deň,
kedysaprávoplatnerozhodlooneplatnomskončenípracovnéhopomeru.Ďalejjepotrebnézdôrazniť,že
právoplatný rozsudok súdu o žalobe o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nemá účinky
ex nunc, ale účinky ex tunc, ku dňu , kedy mal pracovný pomer skončiť. Pracovný pomer sa obnovuje s
účinkom ex tunc, ako keby nebol skončil. Nie je preto daná právna prekážka, ktorá by bránila rozhodnúť

aj vzájomnom návrhu zamestnávateľa, že pracovný pomer žalobu skončí dňom nasledujúcim potom,
ako mal pracovný pomer neplatne skončiť.“ Po vykonanom dokazovaní, aplikujúc ustanovenia právnych
predpisov ako aj citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel súd k záveru, že
pracovný pomer žalobkyne u žalovanej sa skončil a určil, že dňom skončenia pracovného pomeru je
deň 10.12.2016, teda deň nasledujúci potom, ako mal pracovný pomer neplatne skončiť.

45. Vzhľadom na to, že pracovný pomer strán sporu skončil dňa 10.12.2016, súd žalobu žalobkyne
v časti, ktorou sa domáhala náhrady mzdy, ako nedôvodnú zamietol. K námietke žalovanej ohľadom
premlčania nároku na náhradu mzdy súd uvádza, že z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že
žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu mzdy už v podanej žalobe, právo na náhradu mzdy nie je

premlčané. Pokiaľ ide o námietku premlčania vzťahujúcu sa k príslušenstvu, t. j. k úrokom z omeškania
uplatneným na pojednávaní dňa 07.09.2021, uplatnený nárok žalobkyne na úroky z omeškania je
premlčaný.Ztohodôvodusasúdakonadbytočnýmnezaoberalposudzovanímspornéhotermínuvýplaty
mzdy ustáleného súdom na 9-ty deň príslušného mesiaca. Vzhľadom na nepriznanie náhrady mzdy
z dôvodu, že pracovný pomer strán sporu skončil dňa 10.12.2016, súd bližšie nevyhodnocoval procesnú

obranu žalovanej, že vyčíslený funkčný plat 1.670,- Eur bol viazaný výlučne na funkciu riaditeľky a nie
na pracovný pomer, ani žiadosťou žalovanej o zníženie náhrady mzdy.46. Záverom súd dodáva, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.
Francúzskoz 19. februára 1998).

47. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

50. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 396 ods. 1 a 3 CSP tak, že prevažne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 33,30 %. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobkyne v rozsahu
33,30 % a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 66,60 %, keď žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, eventuálne že pracovný pomer medzi sporovými
stranami trvá a náhrady mzdy a žalovaná sa vzájomnou žalobou domáhala, aby súd určil, že nemožno
od žalovanej spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala, pričom súd právoplatne

rozhodol, že skončenie pracovného pomeru je neplatné (o subsidiárnom petite nerozhodoval), nárok
na náhradu mzdy žalobkyni nepriznal a vzájomnej žalobe žalovanej vyhovel. S poukazom na uvedený
pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalovaného v rozsahu 33,30 %, súd
vkonečnomdôsledkurozhodoltak,žežalovanýmánároknanáhradutrovkonaniavuvedenomrozsahu.

52. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania
(§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.