Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123207662
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123207662.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX G., právne zastúpená: Mgr. Štefan Jakab, advokát so sídlom
Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice, IČO: 44 727 224, proti žalovaným: 1/ H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. F. XX, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Milas, advokát so sídlom Masarykova č. 13,
080 01 Prešov, IČO: 37 944 851 a 2/ H. D. J., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. XX, XXX XX K.,
o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 11.08.2023 domáhala voči žalovaným 1/ a 2/
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2023 a určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX, k.ú. G., patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/.

1.1 Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným 1/ uzatvorila manželstvo dňa 29.08.1998.
Uzavretím manželstva vzniklo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo na majetok, ktorý
nadobudli počas manželstva, a ich bezpodielové spoluvlastníctvo (BSM) nebolo dodnes nijak

obmedzené ani zrušené. Od spoločnosti Wüstenrot a.s. si vzali úver za účelom kúpy rodinného domu
so súp. č. XXX a priľahlého pozemku (parc. KN-C č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
311 m2), t.j. nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. G.. Za účelom zabezpečenia úveru uzavreli
zmluvu o zriadení záložného práva na byt. Zo zmluvy o uzavretí záväzku a jeho zabezpečení podľa §
51 Občianskeho zákonníka zo dňa 24.03.2015 uzatvorenou medzi ňou ako veriteľom a žalovaným 1/
ako dlžníkom vyplýva, že úverová zmluva a záložná zmluva, ktorú žalobkyňa a žalovaný 1/ uzatvorili
so spoločnosťou Wüstenrot, a.s. bola za účelom kúpy vyššie uvedenej nehnuteľnosti od Mesta G., kde

táto kúpna zmluva pod č. 19/2015 bola uzatvorená dňa 25.02.2015. Aj keď na kúpnej zmluve s Mestom
G. je uvedený len žalovaný 1/, pri nadobúdaní tejto nehnuteľnosti nedošlo k zúženiu rozsahu BSM. Z
uvedeného teda vyplýva, že aj keď kataster zaevidoval vo svojom operáte ako vlastníka nehnuteľnosti
iba žalovaného 1/, v skutočnosti a de iure nehnuteľnosti patrí do BSM. Žalovaný 1/ kúpnou zmluvou zo
dňa 31.01.2023 (V-262/2023 – č. zmeny 189/2023) previedol bez jej vedomia a súhlasu nehnuteľnosť
na tretiu osobu, t.j. žalovanú 2/, ktorá je jeho sestrou. Žalovanému 1/ k takémuto prevodu, kde sa jedná
nie o bežný právny úkon, žalobkyňa súhlas nedala. Dodala, že s manželom má narušené spolužitie.

2. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.2.1 Žalovaný 1/ poprel skutkové tvrdenie žalobkyne, že bez jej vedomia a súhlasu uskutočnil prevod
dvoch vyššie citovaných nehnuteľností, rodinného domu a pozemku, oboje zapísané na LV č. XXXX,
nakoľko sa strany v zmluve zo dňa 24.03.2015 dohodli, že po nadobudnutí vlastníckeho práva

k rodinnému domu žalovaný 1/ urobí všetky právne úkony potrebné k tomu, aby zrušil alebo zmenil
záložnú zmluvu na byt, alebo akýmkoľvek spôsobom zrušiť ťarchu na byte. Teda pokiaľ žalovaný 1/ rade
predal dňa 31.01.2023 rodinný dom s priľahlým pozemkom tretej osobe a zaplatením sumy 29.000,- €
ako časti kúpnej ceny vyrovnal (splatil) záväzok žalobkyne a žalovaného v 1/ voči veriteľovi - Wüstenrot
stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava (zmluva o úvere č. 31586825), tak konal v zmysle svojho záväzku

(ako záväzku dlžníka) voči žalobkyni (ako veriteľovi) podľa čl. III. Zmluvy o uzavretí záväzku a jeho
zabezpečení (§ 51 OZ) zo dňa 24.03.2015 a z tohto dôvodu konal s jej vedomím a jej súhlasom. V
dôsledku predaja zanikol záväzok žalobkyne a žalovaného 1/ voči veriteľovi a zaniklo aj zabezpečovacie
právo. Žalobkyňa nemá pravdu pokiaľ tvrdí, že žalovaný v 1/ rade konal bez jej súhlasu a vedomia.
Poukázal aj na obsah čl. III. o uzavretí záväzku a jeho zabezpečení (§ 51 OZ) (ďalej aj len „Zmluva“),
ktorý obsahuje splnomocnenie žalovaného 1/ k predaju nehnuteľností tretej osobe.

3. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť.

3.1 Žalovaná 2/ okrem iného uviedla, že kúpnu zmluvu podpísala v dobrej viere, bez úmyslu niektorého
z manželov poškodiť. Uzatvorenie kúpnej zmluvy navrhla žalovanému 1/ ako vyriešenie situácie, v ktorej

sa jeho rodina ocitla. Manželia majú spolu 4 deti. Na kúpu predmetnej nehnuteľnosti a jej obnovu si v
roku 2015 vzali úver. V čase kúpy bola nehnuteľnosť vo veľmi zlom technickom stave. Po troch rokoch
realizácie stavebných prác sa jej brat zdôveril, že peniaze, ktoré mal na rekonštrukciu, sa minuli a
požiadal ju, či by mu bola ochotná pomôcť. Od roku 2018, 2019 a 2021 mu bezúročne požičala na
dokončenie stavebných úprav spolu sumu vo výške 40.000,- €. Napriek tejto finančnej podpore sa

žalovanému 1/ nedarilo stavebné práce ukončiť tak, aby mohla byť stavba skolaudovaná a schopná
užívania. Celá rekonštrukcia sa skomplikovala aj z dôvodu že vzťahy medzi manželmi sa narušili.
Požičané peniaze jej brat nebol schopný vrátiť a rekonštrukcia sa ani po siedmich rokoch nepribližovala
k úspešnému koncu. Na konci roku 2022 navrhla, aby uzatvorili kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva na
predmetné nehnuteľnosti. On by jej nemusel vracať požičané peniaze, ona by uhradila zvyšnú sumu

úveru a ich spoločný byt by nebol zaťažený ťarchu. Brat s jej návrhom súhlasil. Žalovaná 2/ ďalej uviedla,
že od nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti realizovala stavebné práce v hodnote cca 20.000 €.
4. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že k narušeniu vzťahov medzi ňou a žalovaným 1/ došlo pred
pätnástimi rokmi, po narodení svojho syna. Nevedela uviesť aké náklady boli vynaložené na dom.
Žalovanému 1/ povedala, že nespláca tento dlh, tak sa nebude do toho starať. nemala vedomosť o tom,

že by si žalovaný požičal peniaze od sestry. Ťarchu na byte chcela vyriešiť tak, že by uzavrela spolu
so žalovaným 1/ zmluvu o úvere, na základe, ktorej by získali prostriedky na dokončenie rekonštrukcie
domu, avšak pod podmienkou, že ju žalovaný 1/ zapíše na list vlastníctva, s čím však nesúhlasil.

5. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že iniciátorom uzavretia Zmluvy z roku 2015 bola žalobkyňa.

na kúpnej zmluve nemohla figurovať žalobkyňa, nakoľko má dlhy voči mestu. Peniaze si požičal od
žalovanej 2/ v hotovosti. Záložné právo na byt nemohol zrušiť skôr a preniesť ho na dom, keďže dom mal
v tom čase veľmi nízku hodnotu a banka akceptovala záloh vo výške 85 % z hodnoty domu. Ohľadom
nezhôd manželstve uviedol, že po druhom synovi prišiel tretí syn, takže v tom čase nezhodli neboli. Dom
sa rozhodol predať kvôli tomu, že zaťažoval finančnú situáciu rodiny.

6.Žalovaná2/napojednávaníuviedla,ženehnuteľnosťječiastočneskolaudovaná.Čosatýkasplácania
pôžičky zo strany žalovaného 1/, dohodli sa na tom, že brat svoj dlh splatí, keď bude mať na to
prostriedky.

7. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami konania, pričom zistil tento skutkový stav:

7.1 Zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu v G. vo zväzku X, ročník
XXXX, strana XXX, poradové č. XX, súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli manželstvo dňa
XX.XX.XXXX.

7.2 Na základe kúpnej zmluvy číslo 19/2015 uzavretej dňa od 25.02.2015 medzi Mestom G., ako
predávajúcim, a žalovaným 1/, ako kupujúcim, došlo k predaju nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,
k.ú. G.: pozemku, parc. KN-C č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 311 m2 a rodinnéhodomu so súp. č. XXX, na parc. KN-C č. XXX, za cenu v celkovej výške 24.000,- €, pričom kúpna cena
pozemku bola stanovená vo výške 11.501,- € a kúpna cena stavby s príslušenstvom vo výške 12.499,-
€. Vlastnícke právo žalobcu k uvedeným nehnuteľnostiam bolo do katastra nehnuteľností zapísané pod

č. vkladu V 495/2015 dňa 28.04.2015.

7.3 Žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník uzavreli dňa 23.03.2015 Zmluvu o zavretí záväzku a
jehozabezpečení(§51OZ).Podľačl.I.ods.2saúčastnícizmluvydohodli,žeakospoločnídlžníciuzavrú
zmluvu o úvere č. 31586825 s veriteľom Wűstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., a zároveň ako záložcovia

uzavrú s tým istým záložným veriteľom na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere aj záložnú zmluvu,
na základe ktorej sa zriadi záložné právo v prospech záložného veriteľa (Wűstenrot stavebná sporiteľňa,
a.s.) kde zálohom bude byt č. XXX na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súpisného č. XXX
na ulici E. F. XX L. G.. V čl. II. Sa zmluvné strany dohodli, že dlžník (po nadobudnutí vlastníckeho práva
k rodinnému domu so súpisným č. XXX a pozemku (parc. č. XXX) v lehote najneskôr do 1 roka od
nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy urobí všetky právne úkony potrebné k tomu, aby zrušil alebo zmenil

záložnú zmluvu alebo akýmkoľvek iným spôsobom zrušil ťarchu spočívajúcu v zriadení záložného práva
nabyt auzavrelinúalebozmenilpôvodnúzáložnúzmluvu,kdezálohombuderodinnýdomspozemkom.
K uvedenému sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi potrebnú súčinnosť. V zmysle čl. III Zmluvy
zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorú má voči dlžníkovi spočíva v tom, že dlžník sa zaväzuje, že v
prípade, že nesplní záväzok podľa čl. II. tejto Zmluvy, urobí všetky potrebné právne úkony potrebné na

úspešnýpredajrodinnéhodomuzaúčelomsplateniazáväzkuzmluvnýchstránvočiveriteľovi(Wűstenrot
stavebná sporiteľňa, a.s.) a k týmto právnym úkonom výslovne splnomocňuje aj veriteľa, predovšetkým
ponúkne nehnuteľnosti na predaj tretím subjektom, ktorých predmetom podnikania je sprostredkovanie
predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Podľa čl. VII. Zmluva nadobudla platnosť
a účinnosť dňom jej podpísania.

7.4 Dňa 24.03.2015 uzavrela žalobkyňa a žalovaný 1/ so spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa,
a.s., úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalobkyni a žalovanému 1/ poskytnutý medziúver vo výške
35.000,- €.

7.5 Toho istého dňa, t.j. 24.03.2015, žalobkyňa a žalovaný 1/ ako záložcovia uzavreli so spoločnosťou
Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., ako záložným veriteľom, záložnú zmluvu, predmetom, ktorej
bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa na nehnuteľnosť bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 1/ zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. G., t.j. bytu číslo XXX vo
vchode č. XX obytného domu so súpisným č. XXX, postavenom na parcele č. XXX/X.

7.6 Na základe Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva uzavretej medzi žalovaným 1/, ako
predávajúcim, a žalovanou 2/, ako kupujúcou, žalovaný 1/ predal žalovanej 2/ rodinný dom so súp.
č. XXX spolu s parc. KN-C č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 311 m2, za kúpnu cenu
vo výške 70.000,- €, pričom časť kúpnej ceny vo výške 41.000,- € bude uhradená formou započítania

vzájomných pohľadávok, nakoľko kupujúci má pohľadávku voči predávajúcemu z titulu zmlúv o pôžičke
zo dňa 28.12.2018, 16.08.2019 a 20.08.2021, a zvyšná časť kúpnej ceny v sume 29.000,- € bude
uhradená bezhotovostným prevodom na účet vedený v spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s..
Vlastnícke právo žalovanej 2/ bolo do katastra nehnuteľností zapísané dňa 23.03.2023 pod V-262/2023.

7.7 Z výpisu z účtu žalovanej 2/ súd zistil, že táto poukázala sumu vo výške 29.000,- € na účet stavebnej
sporiteľne č. G., VS: 31586825.

7.8 Spoločnosť Wüstenrot poisťovňa, a.s. dňa 03.03.2023 vystavil pre žalovaného 1/ Potvrdenie
o zrušení vinkulácie poistného plnenia.

8. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 145 ods. 1 OZ, Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V
ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnostisa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je

takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

9. Podmienkou vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je uzavretie manželstva.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká aj vtedy, ak manželia spolu nežijú a nevedú spoločnú
domácnosť. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva

a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Predmetom vlastníckeho práva sú
predovšetkým veci v právnom zmysle, a to či už hnuteľné alebo nehnuteľnosti.

10. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť – rodinný dom
s priľahlým pozemok, nadobudla žalobkyňa a žalovaný 1/ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
a to aj napriek tomu že kúpnu zmluvu s Mestom G. uzavrel len žalovaný 1/ a následne bol len on ako

vlastník zapísaný do katastra nehnuteľností.

11. Ustanovenie § 145 OZ upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb vzhľadom na
právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva. Ak pôjde o inú než bežnú vec, na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných

vecí je podľa § 145 ods. 2 druhá veta OZ potrebný súhlas oboch manželov. Súhlas jedného z manželov
s právnym úkonom v inej než bežnej veci môže byť vyjadrený písomne, ústne alebo aj konkludentne.
Zákon preň nepredpisuje žiadnu formu. Forma súhlasu nemusí zodpovedať forme právneho úkonu.
Účastníkmi právneho úkonu nemusia byť obaja manželia, stačí ak právny úkon uskutoční iba jeden z
nich, podstatné je len to, aby druhý manžel vyslovil s takýmto právnym úkonom súhlas. Pokiaľ ide o

vymedzenie časového hľadiska, platí, že súhlas s právnym úkonom je možné udeliť aj dodatočne po
uskutočnení právneho úkonu.

12. V danom prípade kúpnu zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/, na základe ktorej
žalovaný 1/ previedol predmetnú nehnuteľnosť patriacu do BSM, nemožno považovať za bežnú vec.

Na platnosť tohto úkonu bol teda potrebný súhlas žalobkyne. Žalovaný 1/ preukázal, že od žalobkyne
mal súhlas na prevod nehnuteľnosti, a to v písomnej forme v podobe Zmluvy o uzavretí záväzku a jeho
zabezpečení, konkrétne v čl. III. a zároveň bol demonštratívne uvedený aj spôsob predaja. To, že medzi
udelením súhlasu a uzavretím kúpnej zmluvy prešlo dlhšie časové obdobie nie je relevantné, a to aj
keby medzi manželmi došlo k zhoršeniu spolužitia, nakoľko žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by

svoj súhlas s predajom rodinného domu a pozemku vyjadrený v Zmluve odvolala do uzavretia Zmluvy
medzi žalovaným 1/ a jeho sestrou.

13. Čo sa týka námietky žalobkyne, že absentuje jej súhlas k podstatným náležitostiam kúpnej zmluvy,
súd ju nepovažuje za dôvodnú. V Zmluve je špecifikovaný ako jej predmet predaja (rodinný dom

a pozemok), tak aj cena resp. hodnota, pod ktorú sa nehnuteľnosť nesmela predať. Tou hodnotou bola
výška záväzku voči stavebnej sporiteľni. Ustanovenie § 589 OZ ukladá zmluvným stranám dojednať
kúpnu cenu tak, aby bola v súlade so všeobecne záväznou právnou reguláciou na úseku cenotvorby.
Dohodu o spôsobe, akým sa cena umožňuje aj zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách (§ 3). Žalovaný 1/ v tomto
prípade predal nehnuteľnosť za cenu, ktorá jednak pokryla výšku ich spoločného záväzku, a zároveň

bola takmer trojnásobná oproti cene, za ktorú nehnuteľnosť kupoval žalovaný 1/. Otázka, či žalovaná
2/ skutočne poskytla žalovanému 1/ pôžičku na rekonštrukciu domu, a teda či došlo aj k oprávnenému
započítaniu pohľadávok, nie je pre toto konanie relevantná, no môže byť predmetom vyporiadania BSM.
14. Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ ako nedôvodnú zamietol. Súd zároveň zamietol aj žalobu

o určenie vlastníckeho práva nakoľko došlo k platnému odpredaju nehnuteľností žalovanej 2/ a teda k
zmene vlastníckeho práva.

15. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania oboznámením rozvodového spisu a prehratím
zvukovej nahrávky telefonického rozhovoru medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ z dôvodu hospodárnosti

konania, nakoľko uvedené návrhy boli podané po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie. Okrem toho
nahrávka nebola vyhotovená so súhlasom žalobkyne a teda sa jedná o nezákonný, t.j. neprípustný
dôkazný prostriedok. Súd tiež nevykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom týkajúcim sa konaniao rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného 1/, nakoľko skutočnosť, aké mali manželia vzťahy v čase
predaja nehnuteľnosti žalovanej 2/, nebola pre posúdenie veci rozhodujúca.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, súd preto zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnom skončení veci. (§ 262 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).