Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106430
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106430.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej (sudkyňa spravodajkyňa),
v právnej veci žalobcu: G3 Plus, s.r.o., so sídlom Šoltésova 421, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 316
202, zast.: LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253
495,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102494281/2023 zo
dňa 04. 10. 2023, č. 102495124/2023 zo dňa 04. 10. 2023, č. 102494695/2023 zo dňa 04. 10. 2023, č.
102495503/2023 zo dňa 04. 10. 2023, č. 102496848/2023 zo dňa 04. 10. 2023, č. 102495772/2023 zo

dňa 04. 10. 2023, č. 102496351/2023 zo dňa 04. 10. 2023, č. 102497517/2023 zo dňa 04. 10. 2023 a
č. 102497142/2023 zo dňa 04. 10. 2023,

r o z h o d o l :

I. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102494281/2023 zo dňa
04. 10. 2023 z a m i e t a .

II. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102495124/2023 zo dňa 04. 10. 2023
z a m i e t a .

III. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102494695/2023 zo dňa 04. 10. 2023
z a m i e t a .

IV. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102495503/2023 zo dňa 04. 10. 2023
z a m i e t a .

V. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102496848/2023 zo dňa 04. 10. 2023

z a m i e t a .

VI. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102495772/2023 zo dňa 04. 10. 2023
z a m i e t a .

VII. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102496351/2023 zo dňa 04. 10. 2023
z a m i e t a .

VIII. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102497517/2023 zo dňa 04. 10. 2023
z a m i e t a .

IX. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102497142/2023 zo dňa 04. 10. 2023
z a m i e t a .

X. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu
(ako daňového subjektu) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie
obdobia január až december 2016. O výsledku kontroly vyhotovil za zdaňovacie obdobia september až
november 2016 nulový protokol č. 100139739/2022 zo dňa 24. 01. 2022 a za zdaňovacie obdobia január
až august a december 2016 protokol č. 100139743/2022 zo dňa 24. 01. 2022 (ďalej
len „protokol“), súčasťou ktorého bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.

2. Závery daňovej kontroly sa po ukončení vyrubovacieho konania premietli do vydania deviatich
rozhodnutísprávcudanezodňa27.04.2022(č.101082055/2022, č.101082792/2022,
č. 101083455/2022, č. 101084153/2022, č. 101084620/2022, č. 101085109/2022,
č. 101085629/2022, č. 101086235/2022 a č. 101086637/2022), ktoré žalovaný na odvolanie žalobcu

deviatimi rozhodnutiami zo dňa 09. 10. 2022 (č. 102833451/2022, č.
102833681/2022, č. 102834082/2022, č. 102834316/2022, č. 102834536/2022, č.
102834845/2022, č. 102835070/2022, č. 102835637/2022 a č. 102835868/2022) (ďalej
len „pôvodné prvostupňové rozhodnutia“) zrušil pre ich nepreskúmateľnosť, nedostatočné odôvodnenie
a rozpor s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

3. Následne správca dane vo vyrubovacom konaní vydal dňa 17. 04. 2023 rozhodnutie č.
101048999/2023, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 8.700 eur na DPH za zdaňovacie
obdobie január 2016; č. 101049323/2023, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 8.700,00 Eur na DPH za
zdaňovacie obdobie február 2016; č. 101049855/2023, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 8.700,00

Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016; č.
101050058/2023, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 8.700,00 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl
2016; č. 101050414/2023, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 8.700,00 Eur na DPH za zdaňovacie
obdobie máj 2016; č. 101050873/2023, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 8.700,00 Eur na DPH za
zdaňovacie obdobie jún 2016; č. 101051315/2023, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 8.700,00 Eur

na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016; č. 101051564/2023, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume
8.700,00 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016 a č. 101051801/2023, ktorým vyrubil rozdiel
dane v sume 6.400,00 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutia“).

4. Správca dane neuznal nárok žalobcu na odpočet DPH z deviatich faktúr (faktúry uviedol na str. 3
a 4 protokolu) vystavených dodávateľom IMAXX, s.r.o., M. R. Štefánika 7, 010 01 Žilina 1, IČO 45 845
654, DIČ XXXXXXXXXX (ďalej len „IMAXX, s.r.o.), za prenájom reklamnej plochy za základe Zmluvy
o reklame č. 2016 - 01 zo dňa 01. 01. 2016 (ďalej len „zmluva o reklame“), a to č. 20160002 (zdaňovacie
obdobie január 2016); č. 20160011 (zdaňovacie obdobie február 2016); č. 20160022 (zdaňovacie

obdobie marec 2016); č. 20160026 (zdaňovacie obdobie apríl); č. 20160033 (zdaňovacie obdobie máj
2016); č. 20160037 (zdaňovacie obdobie jún 2016); č. 20160044 (zdaňovacie obdobie júl 2016),);
č. 20160051 (zdaňovacie obdobie august 2016); č. 17160005 (zdaňovacie obdobie december 2016)
v celkovej výške 76.000,00 EUR z dôvodu, že plnenie, ktoré žalobca prijal, bolo spojené s
podvodným konaním na predchádzajúcom stupni obchodu, o čom žalobca mohol mať vedomosť.

5. Predmetom dodávateľských faktúr od dodávateľa IMAXX, s.r.o. v predmetných zdaňovacích
obdobiach boli tie isté zdaniteľné plnenia – reklamné služby predstavujúce propagáciu žalobcu
na automobile Mitsubishi Lancer EVO IX tímu ,,IMAXX-ADV rally team“ na vybraných podujatiach
Majstrovstiev Slovenskej republiky v Rally a Majstrovstiev Českej republiky v Rally pre rok 2016, ktoré

boli presne špecifikované v predmete zmluvy (celkovo 5 podujatí v období od apríla do decembra
2016), v celkovej hodnote 380.000,00 Eur bez DPH. Dodávateľ sa v zmluve o reklame zaviazal,
že zabezpečí zverejnenie obchodnej značky objednávateľa na súťažných a doprovodných vozidlách,
s ktorými sa bude zúčastňovať na podujatiach podľa zmluvy, zabezpečí VIP priestor pre pozvaných hostí
objednávateľa, poskytne objednávateľovi reklamný materiál (video, foto a i.). Dodávateľ bol oprávnenývyužiť na poskytovanie činností, ktoré sú predmetom zmluvy subdodávateľov. Zmluva o reklame bola
uzatvorená na dobu určitú od 01. 01. 2016 do 31. 12. 2016.

6. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého dospel po vykonaní tzv. Axel Kittel
testu k záveru, že plnenia, ktoré žalobca prijal od dodávateľa IMAXX, s.r.o., boli súčasťou podvodného
dodávateľského reťazca: ADV consulting s.r.o., Greentech Mobility s.r.o., EDOP s.r.o., IMAXX, s.r.o.
a G3Plus, s.r.o. (žalobca). Na začiatku reťazca figurovala spoločnosť ADV consulting s.r.o., ktorá ako
vlastník licencie súťažného tímu „IMAXX – ADV rally team“ mala v prenájme od českej spoločnosti

KORNO MOTOSPORT, s.r.o. závodné vozidlo Mitsubishi Lancer EVO IX a bola výlučným vlastníkom
reklamných práv vo výške 100% z celkovej plochy na závodnom automobile, kombinézach jazdcov a
reklamných banneroch v servisnom zázemí tímu „IMAXX – ADV rally team“. Spoločnosť ADV consulting
s.r.o.prenajalareklamnúplochuspoločnostiGreentechMobilitys.r.o.,ktorájuďalejprenajalaspoločnosti
EDOP, s.r.o., ktorá ju ďalej prenajala ďalším spoločnostiam, medzi inými aj spoločnosti IMAXX, s.r.o.,
ktorá mala zabezpečiť zverejnenie obchodnej značky a propagáciu loga žalobcu a ďalších spoločností,

ako reklamných partnerov závodného tímu na rally podujatiach v roku 2016. Spoločnosti Greentech
Mobility s.r.o., EDOP, s.r.o. a IMAXX, s.r.o. boli účelovo vložené do obchodného reťazca, v ktorom plnili
svoje funkcie. Spoločnosť Greentech Mobility s.r.o. ako sprostredkovateľ podala daňové priznanie, v
ktorom priznala daň z prenájmu reklamnej plochy, avšak túto neodviedla do štátneho rozpočtu (ďalej
len „ŠR“).

7. Zo zistení správcu dane v rámci ďalšieho konania po doplnení dokazovania po zrušení pôvodných
prvostupňových rozhodnutí vyplynulo, že v preverovanom obchodnom reťazci došlo k porušeniu
neutrality DPH, pričom chýbajúca daň bola identifikovaná u spoločnosti Greentech Mobility s.r.o., ktorá
svoju daňovú povinnosť za január 2016 vo výške 31.600 Eur neodviedla do ŠR, nakoľko si ju ponížila

o odpočítanú daň z dodávateľských faktúr od spoločnosti BKP holding s.r.o. vo výške 30.539,87 Eur,
ktorá si svoju daňovú povinnosť vykryla fiktívnymi nákupmi; daňovú povinnosť za február 2016 vo výške
32.800 Eur neodviedla do ŠR, nakoľko si ju ponížila o odpočítanú daň z dodávateľských faktúr od
spoločnosti BKP holding s.r.o. vo výške 31.040 Eur, ktorá si svoju daňovú povinnosť vykryla fiktívnymi
nákupmi; daňovú povinnosť za marec 2016 vo výške 30.080 Eur neodviedla do ŠR, nakoľko si ju ponížila

oodpočítanúdaňzdodávateľskýchfaktúrodspoločnostiRURCompanys.r.o.vovýške28.980Eur,ktorá
sisvojudaňovúpovinnosťponížilaoodpočítanúdaňzdodávateľskýchfaktúrodspoločnostíBKPholding
s.r.o. a Leo Imperium Group s.r.o., pričom spoločnosť BKP holding s.r.o. si svoju daňovú povinnosť
vykryla fiktívnymi nákupmi a spoločnosť Leo Imperium Group s.r.o. za preverované zdaňovacie obdobie
nepodala daňové priznanie ani kontrolný výkaz; daňovú povinnosť za apríl 2016 vo výške 35.567,50 Eur

neodviedla do ŠR, nakoľko si ju ponížila o odpočítanú daň z dodávateľských faktúr od spoločnosti RUR
Company s.r.o. vo výške 34.554,09 Eur, ktorá si svoju daňovú povinnosť vykryla fiktívnymi nákupmi;
daňovú povinnosť za máj 2016 vo výške 30.955,28 Eur neodviedla do ŠR, nakoľko si ju ponížila o
odpočítanú daň z dodávateľských faktúr od spoločností RUR Company s.r.o. a OPEN media, spol. s
r.o. v celkovej výške 30.708,40 Eur, ktoré si svoju daňovú povinnosť vykryli fiktívnymi nákupmi; daňovú

povinnosť za jún 2016 vo výške 51.013,13 Eur neodviedla do ŠR, nakoľko si ju ponížila o odpočítanú daň
z dodávateľských faktúr od spoločností RUR Company s.r.o. a OPEN media, spol. s r.o. v celkovej výške
49.992,87 Eur, ktoré si svoju daňovú povinnosť vykryli fiktívnymi nákupmi; daňovú povinnosť za júl 2016
vo výške 30.064,89 Eur neodviedla do ŠR, nakoľko si ju ponížila o odpočítanú daň z dodávateľských
faktúr od spoločností RUR Company s.r.o. a OPEN media, spol. s r.o. v celkovej výške 29.764,23 Eur,

ktoré si svoju daňovú povinnosť vykryli fiktívnymi nákupmi; daňovú povinnosť za august 2016 vo výške
77.644,85 Eur neodviedla do ŠR, nakoľko si ju ponížila o odpočítanú daň z dodávateľských faktúr od
spoločností RUR Company s.r.o. a OPEN media, spol. s r.o. v celkovej výške 77.122,30 Eur, ktoré si
svoju daňovú povinnosť vykryli fiktívnymi nákupmi a daňovú povinnosť za december 2016 vo výške
138.185 Eur neodviedla do ŠR, nakoľko si ju na vstupe ponížila o daň z dodávateľských faktúr od

spoločnosti OPEN media, spol. s r.o. vo výške 136.790,60 Eur, ktorá si svoju daňovú povinnosť vykryla
fiktívnymi nákupmi. Správca dane zároveň poukázal na skutočnosť, že u spoločnosti Greentech Mobility
s.r.o. zistil za preverované zdaňovacie obdobia 1-12/2016 existenciu meniacich sa sofistikovaných
reťazcov dodávateľov, ktoré neumožňujú preverenie, vyznačujú sa spoločnými znakmi nárazníkových
spoločností - vysoký obrat, nízka vlastná daňová povinnosť, chýbajúci zamestnanci, nepodávané

daňové priznania na iných druhoch daní ako je DPH, neplatenie daňových povinností, nespolupráca
so správcom dane, nekontaktnosť spoločností aj samotných osôb konateľov, nevykonávanie reálnej
ekonomickej činnosti. Cieľom konania spoločnosti Greentech Mobility s.r.o. bolo neprimerane navýšiť
zmluvnú cenu reklamných služieb, priznať a neodviesť DPH z takto navýšenej ceny a poskytnúť takodpočítateľnú daň daňovým subjektom nasledujúcim v obchodnom reťazci. Spoločnosti EDOP, s.r.o.
a IMAXX, s.r.o., podali daňové priznanie, priznali DPH a poskytli tak odpočítateľnú daň jednotlivým
reklamnýmpartneromnakonciobchodnéhoreťazca,medzinimiajžalobcovi.Žalobcaakoodberateľ,tak

získalneoprávnenýdaňovýprospechvoformeuplatnenéhoodpočítaniadaneznakúpenýchreklamných
služieb, ktorá nebola do ŠR odvedená.

8. Správca dane uviedol, že svedecké výpovede bývalých konateľov zúčastnených spoločností, t.j. A.
B. (IMAXX, s.r.o.), C. D. (EDOP, s.r.o.), C. C. (Greentech Mobility s.r.o.) a E. F. (ADV consulting s.r.o.)

na jednej strane potvrdili dodanie služieb – prenájom reklamnej plochy a propagáciu loga žalobcu na
rally športových podujatiach v preverovaných zdaňovacích obdobiach, no zároveň potvrdili skutočnosť,
že spoločnosti Greentech Mobility s.r.o., EDOP s.r.o. a IMAXX, s.r.o. boli v preverovanom obchodnom
reťazci iba sprostredkovateľmi reklamných služieb. Podľa svedeckej výpovede konateľa spoločnosti
ADV consulting, s.r.o. E. F. bolo úlohou spoločnosti Greentech Mobility s.r.o. zabezpečiť potrebných
reklamných partnerov, no ako uviedol vo svojej svedeckej výpovedi konateľ spoločnosti Greentech

Mobility s.r.o. C. C., spoločnosť Greentech Mobility s.r.o. prenajala celú reklamnú plochu závodného
vozidla spoločnosti EDOP s.r.o., ktorá následne zabezpečila reklamných partnerov prostredníctvom
spoločnosti IMAXX, s.r.o. Úlohou C. C. bolo iba vzájomné odsúhlasenie spoločného grafického návrhu
rozmiestnenia polepov - log jednotlivých reklamných partnerov na závodnom vozidle s E. F., pričom tieto
polepy ani nevyrábal, ani nelepil, nezabezpečoval ani VIP priestor pre pozvaných hostí v servisnom

zázemí tímu. Uvedené zabezpečovala česká spoločnosť KORNO MOTOSPORT, prípadne poľská
spoločnosť, od ktorej mala spoločnosť ADV consulting, s.r.o. prenajaté závodné vozidlo Mitsubishi
Lancer EVO IX s celým servisným zázemím. C. C. zároveň nevyhotovoval ani reklamný materiál (video,
foto a i.) z každého zazmluvneného podujatia, iba materiál vyhotovený konateľom spoločnosti ADV
consulting, s.r.o. E. F. odovzdal ďalej, spoločnosti EDOP s.r.o. Jednalo sa o sprostredkovanie prenájmu

reklamnej plochy, preto navýšenie zmluvnej ceny reklamných služieb pri ich fakturácii spoločnosti EDOP
s.r.o. nebolo odôvodnené pridanou hodnotou a nemalo ekonomické opodstatnenie. Uvedené potvrdilo
neopodstatnenosť niekoľkonásobného navýšenia ceny reklamných služieb spoločnosťou Greentech
Mobility s.r.o. pri ich fakturácii spoločnosti EDOP s.r.o. Správca dane poukázal na skutočnosť, že C. C.
sa stal konateľom spoločnosti Greentech Mobility s.r.o. iba v krátkom časovom predstihu pred zahájením

obchodnej spolupráce spoločnosti Greentech Mobility s.r.o. so spoločnosťami EDOP s.r.o. a ADV
consulting, s.r.o. (od 13. 11. 2015), ktorá bola ukončená krátko po ukončení jeho pôsobenia v spoločnosti
Greentech Mobility SK s.r.o., čo svedčí o účelovosti jeho zapojenia sa do predmetných obchodov.
Jednotlivézúčastnenéspoločnostiaichkonateliasanavzájompoznali,čiužzprostrediaautomobilových
pretekov alebo z inej obchodnej spolupráce, samotný dodávateľ žalobcu, spoločnosť IMAXX, s.r.o. sa

stala dokonca súčasťou názvu závodného tímu „IMAXX – ADV rally team“ ešte pred preverovaným
obdobím a preto tieto spoločnosti mohli svoje reklamné partnerstvo riešiť priamo so spoločnosťou ADV
consulting s.r.o., ako výlučným vlastníkom 100% reklamných práv závodného vozidla.

9. Správca dane skúmal tzv. objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym

dodávateľom, ktoré museli byť žalobcovi známe v dobe uskutočnenia predmetného zdaniteľného
obchodu, ktorým mal daňový subjekt venovať zvýšenú pozornosť, aby sa nestal súčasťou podvodu,
a to: a) neštandardnosť pri nadviazaní obchodnej spolupráce so spoločnosťou IMAXX, s.r.o., b)
obchodný partner je v predmetnom odbore celkom neznámy, ide o stavebno-obchodnú spoločnosť, c)
obchodný partner nemá funkčné webové stránky, reklamu, d) nedostatočné overenie si obchodného

partnera, jeho spôsobilosti prenajímať predmetnú reklamnú plochu v momente uzatvorenia zmluvného
vzťahu, e) neštandardnú hodnotu plnení, f) nadhodnotenú cenu reklamných služieb, g)
neoverenie si adekvátnosti ceny za reklamné služby prijaté od spoločnosti IMAXX, s.r.o., h) rizikový typ
služieb vyplývajúci napr. zo stránok finančnej správy, z článkov na internete, zo všeobecnej známosti.

10. Správca dane poukázal na skutočnosť, že tým, že žalobca vstupoval do obchodného vzťahu
so spoločnosťou, ktorú si dostatočne nepreveroval a nepresvedčil sa, či je v momente uzatvorenia
zmluvného vzťahu schopná požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na
seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Uviedol, že spoločnosť IMAXX,
s.r.o., ktorá sa na základe verejne dostupných informácií dlhoročne zaoberala stavebnou činnosťou a

prezentovala sa ako profesionálna a renomovaná spoločnosť v oblasti stavebníctva, nepropagovala na
verejne dostupných zdrojoch reklamné služby a bola bez praktických skúseností v oblasti reklamy, bez
etablovania na trhu.11. Žalobca podľa záverov správcu dane žiadnym spôsobom nepreukázal, že prijal a dodržal rozumné
opatrenia, ktoré by boli schopné predísť a zabrániť jeho účasti na daňovom podvode. Podľa vyjadrení
majiteľky spoločnosti žalobcu C. G. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102296891/2021 zo dňa 18.

11. 2021, žalobca prijal iba také opatrenia, ktoré neboli schopné reálne predísť a zabrániť jeho účasti
na podvode. V rámci kontrol vykonávaných u žalobcu za viaceré zdaňovacie obdobia (1-8,12/2016,
1-12/2017) správca dane zistil, že tento bol v rokoch 2016 a 2017 reklamným partnerom viacerých
závodných tímov a pohyboval sa ako reklamný partner v športovom prostredí a na trhu s predmetnými
reklamnými službami viac rokov, preto podľa správcu dane mal a mohol mať povedomie o cenovej

hladine takýchto reklamných plnení. V preverovanom období, v roku 2016 bol reklamným partnerom
nielen automobilového, ale aj motocyklového závodného tímu, pričom v tomto porovnateľnom prípade
bol s priamym dodávateľom, spoločnosťou Slovakia racing group s.r.o., Slnečné jazerá – sever
2602/165, 903 01 Senec, ktorý bol zároveň promotérom športových podujatí na základe Zmluvy o
vzájomnej spolupráci zo dňa 18. 01. 2016 dohodnutý celkový finančný objem plnenia za rok vo výške
52.750 Eur bez DPH. Porovnaním predmetu zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Slovakia racing group

s.r.o. a zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou IMAXX, s.r.o. správca dane zistil, že ide o porovnateľné
reklamné plnenia avšak za rozdielnu cenu 52.750 Eur bez DPH a 380.000 Eur bez DPH. Správca dane
konštatoval, že cena reklamných služieb dohodnutá so spoločnosťou IMAXX, s.r.o. nebola primeraná a
adekvátna pomerom k poskytnutej službe a rozsahu, t.j. bola nadhodnotená.

12. Správca dane uzavrel, že z posudzovaných zdaniteľných obchodov – nákupom služieb od
dodávateľa IMAXX s.r.o. vznikol daňový únik, ktorý bol dôsledkom podvodu na DPH, zistil že
posudzované zdaniteľné obchody boli spojené s týmto podvodom na DPH a zároveň, že žalobca mal
vedieť, že kúpou reklamných služieb od spoločnosti IMAXX, s.r.o. v celkovej sume 380.000 Eur sa
zúčastňuje obchodov poznačených podvodom na dani z pridanej hodnoty, teda mal a mohol prijať také

opatrenia, ktoré by zabránili jeho účasti na podvodnom konaní.

13. Žalovaný deviatimi rozhodnutiami zo dňa 04. 10. 2023, a to rozhodnutím č.
102494281/2023 (január 2016); č. 102495124/2023 (marec 2016); č. 102494695/2023 (február 2016);
č. 102495503/2023 (apríl 2016); č. 102496848/2023 (júl 2016); č. 102495772/2023

(máj 2016); č. 102496351/2023 (jún 2016); č. 102497517/2023 (december 2016) a č. 102497142/2023
(august 2016) (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil.

14. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutých rozhodnutí vyjadril k podstatným odvolacím námietkam
žalobcu. K námietke žalobcu, že mu bola odňatá možnosť realizovať svoje práva a procesné oprávnenia,

a to najmä klásť svedkom otázky, žalovaný uviedol, že z napadnutých rozhodnutí ako aj z predloženého
spisu vyplýva, že žalobca bol riadnym spôsobom upovedomený o všetkých ústnych pojednávaniach so
svedkami (konateľmi subdodávateľských spoločností), napriek upovedomeniam sa nezúčastnil ústnych
pojednávaní, teda sám nevyužil svoje zákonné právo klásť svedkom otázky.

15. K námietke žalobcu, že za porušenie daňovej povinnosti má byť postihnutý ten daňový subjekt,
ktorý sa dopustil podvodného konania, žalovaný uviedol, že k podvodnému konaniu dochádza vtedy,
keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom
získania neoprávneného zvýhodnenia. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-439/04 a C-440/04
v spojených veciach Axel Kittel a Recolta Recycling) a Najvyššieho súdu SR, ktorý v niektorých

rozhodnutiach (sp. zn. 4Sžf/16/2010, 3Sžf/1/2010) odkázal na ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora –
Rozsudky C-354/03 vo veci Optigen Ltd., C-353/03 Fulcrum Elekronics Lts., C484/03 Bond House
Systems Ltd., podobne C-80/11, C-142/11 vo veci Mahagében kft. a Péter Dávid). Žalovaný vychádzajúc
z právneho názoru vysloveného v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ uviedol, že je na správcovi dane, či
sa dodávateľ tovaru alebo služby dopustil podvodu alebo zneužívajúceho konania alebo nie a či platiteľ

o tomto podvode alebo zneužití vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mal vedieť alebo
mohol vedieť. Uviedol, že skutočnosť, že platiteľ mal, resp. mal mať alebo mohol mať takúto vedomosť
je dôkazným bremenom správcu dane.

16. K námietke žalobcu, že správca dane v rozhodnutí konštatuje, že „o realizácii služieb niet pochýb“

a že dodávateľ a žalobca si splnili svoje povinnosti voči ŠR a daň priznali a odviedli, žalovaný uviedol,
že zisťovanie podvodu na predchádzajúcich a nasledujúcich stupňoch obchodu je podmienené reálnym
nákupom tovaru (služby). Správca dane nespochybnil reálnu existenciu služieb, ale samotný reťazec
dodávateľov, ktorého jedinou úlohou bolo umelo navýšiť cenu reklamných služieb, pričom daň z taktoumelo navýšenej ceny za reklamné služby nebola reálne odvedená. Žalovaný mal za to, že správca
dane v rozhodnutí preveril dodanie reklamných služieb v rámci celého obchodného reťazca a správne
konštatoval, že logo žalobcu bolo reálne propagované na rally pretekoch, ktoré boli medializované a

propagované aj na sociálnych sieťach. Podľa žalovaného bolo zrejmé, že k daňovému úniku došlo, tento
bol dôsledkom podvodného konania deklarovaného dodávateľa a predchádzajúcich subdodávateľov, s
ktorými boli zdaniteľné obchody žalobcu spojené. Správca dane preto prijal správny záver, že žalobca
mal vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje obchodov poznačených podvodom na DPH, v rámci ktorých
došlo k zneužitiu princípu neutrality dane za účelom získania prospechu vo forme uplatnenia odpočítania

DPH, ktorá nebola do ŠR odvedená, čo je v rozpore s cieľom a účelom zákona o DPH, Smernice Rady
a taktiež rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ.

17. Žalovaný poukázal na prvostupňové rozhodnutia, v ktorých správca dane vyhodnotil jednotlivé
svedecké výpovede, z ktorých vyplynulo, že sa jednalo o sprostredkovanie prenájmu reklamnej
plochy, preto navýšenie zmluvnej ceny reklamných služieb pri ich fakturácii spoločnosti EDOP s.r.o.

spoločnosťou Greentech Mobility s.r.o. nebolo odôvodnené pridanou hodnotou a nemalo ekonomické
opodstatnenie. Správca dane poukázal na výpoveď E. F., bývalého konateľa spoločnosti
ADV consulting, s.r.o., ktorý do Zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 101872696/2021 uviedol, že
„si myslí“, že celková zmluvná cena v roku 2016 a 2017, ktorú spoločnosť ADV consulting, s.r.o.
vyfakturovala spoločnosti Greentech Mobility s.r.o. bola okolo 100.000,00 Eur. Poukázal, že C. C., bývalý

konateľ spoločnosti Greentech Mobility s.r.o. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102022045/2021
uviedol, že spoločnosť ADV consulting s.r.o. fakturovala v roku 2016 spoločnosti Greentech Mobility
mesačne „asi“ 15.000,00 – 18.000,00 Eur a spoločnosť Greentech Mobility s.r.o. fakturovala spoločnosti
EDOP s.r.o. v mesačných čiastkach zhruba 200.000,00 Eur, ročne išlo zhruba o 2.000.000,00 Eur.
Doklady ani zmluvy medzi uvedenými spoločnosťami za rok 2016 neboli správcovi dane predložené.

Z predloženej zmluvy o nájme reklamnej plochy zo dňa 05. 01. 2016 uzatvorenej medzi
spoločnosťou EDOP, s.r.o., ako prenajímateľom a spoločnosťou IMAXX, s.r.o. ako nájomcom vyplývalo,
že predmetom zmluvy bol prenájom celkovej reklamnej plochy na závodnom automobile LANCER EVO
IX a na kombinézach jazdcov teamu „IMAXX-ADV rally team“ zúčastňujúcich sa na pretekoch rally za
účelom zabezpečenia reklamy rôznych spoločností a firiem. Cena nájmu za reklamnú plochu v roku

2016 bola stanovená na celkovú sumu 1.744.300,00 Eur. Podľa dodatku č. 1 k predmetnej zmluve zo
dňa 15. 01. 2016 bol predmet zmluvy upravený v bode II.2. tak, že predmetom zmluvy bol prenájom
časti reklamnej plochy, ktorú vymedzí prenajímateľ s prihliadnutím na výšku dojednanej odplaty. Zmluva
bola uzatvorená na dobu určitú od 05. 01. 2016 do 31. 12. 2016.

18. Žalovaný upriamil pozornosť na porovnanie propagácie loga žalobcu na závodnom automobile
LANCER EVO IX a propagácie loga žalobcu na motocyklových podujatiach IMRC a ALPE Adria na
základe Zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 18. 01. 2016. Mal za to, že porovnaním predmetu zmluvy
uzatvorenej so spoločnosťou Slovakia racing group s.r.o. a zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou IMAXX,
s.r.o. išlo o porovnateľné reklamné plnenia, avšak za neporovnateľne nižšiu cenu (bod II.2. Zmluvy

o vzájomnej spolupráci). Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 4Sfk/33/2021 zo dňa 19. 10. 2022.

19. K námietke žalobcu, že správne orgány nemôžu pri hodnotení dôkazov vychádzať zo skutočností,
ktoré nastali po rozhodnom období, uviedol, že zistenia o dodávateľovi a subdodávateľoch žalobcu

len vytvárajú celkový obraz o uskutočnených zdaniteľných obchodoch a spoločnostiach. Poukázal na
to, že subdodávateľské spoločnosti v reťazci sú nekontaktné, účtovníctva sú nedostupné, spoločnosti
vykazovali v daňových priznaniach vysoké obraty a nízke daňové povinnosti, čo je jedným zo
znakov reťazových obchodov a je to typické pre subjekty založené a zaoberajúce sa činnosťou bez
reálnehopodkladu,ktorejhlavnýmcieľomjeprostredníctvomnarušenianeutralitysystémuDPHumožniť

konečnému získať neoprávnený daňový prospech v podobe zníženia daňovej povinnosti.

20. Na záver žalovaný zhrnul, že správca dane v napadnutom rozhodnutí podrobne definoval daňový
podvod, identifikoval daňový subjekt posudzovaného obchodného reťazca, u ktorého došlo k daňovému
úniku, ktorý je súčasťou podvodu na DPH a poukázal na objektívne skutočnosti, na základe ktorých

žalobca mal vedieť, že sa zúčastňuje na plnení poznačenom podvodom. Podľa žalovaného správca
dane v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 daňového poriadku uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli
podkladom napadnutého rozhodnutia, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili jeho hodnotenie zistených dôkazov,
t. j. skutočnosti zistené počas daňovej kontroly. Žalobca sa svojím konaním zapojil do podvodnéhokonania, ktoré zneužíva systém neutrality dane, čo je v rozpore so zákonom o DPH a taktiež s právom
Európskej únie. Uviedol, že správca dane svoje zistenia podrobne odôvodnil, vychádzal z ustanovení
daňovéhoporiadkuazprávnychnázorovobsiahnutýchvzákoneoDPH,akoajvsúvisiacejvnútroštátnej

judikatúre a judikatúre Súdneho dvora EÚ.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

21. Proti napadnutým rozhodnutiam žalovaného podal žalobca včas samostatné správne žaloby na
Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“). Žalobca sa domáhal preskúmania napadnutých
rozhodnutí žalovaného, ich zrušenia, ako aj zrušenia rozhodnutí správcu dane a vrátenia vecí správcovi
dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

22. Správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102494281/2023 zo dňa 04.

10. 2023 bola vedená na správnom súde pod sp. zn. 6Sf/2/2023. Správna žaloba o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 102495124/2023 zo dňa 04. 10. 2023 bola vedená na správnom súde pod sp.
zn. 6Sf/3/2023. Správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102494695/2023 zo dňa
04. 10. 2023 bola vedená na správnom súde pod sp. zn. 6Sf/4/2023. Správna žaloba o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 102495503/2023 zo dňa 04. 10. 2023 bola vedená na správnom súde pod sp.

zn. 6Sf/5/2023. Správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102496848/2023 zo dňa
04. 10. 2023 bola vedená na správnom súde pod sp. zn. 6Sf/6/2023. Správna žaloba o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 102495772/2023 zo dňa 04. 10. 2023 bola vedená na správnom súde pod sp.
zn. 6Sf/7/2023. Správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102496351/2023 zo dňa
04. 10. 2023 bola vedená na správnom súde pod sp. zn. 6Sf/8/2023. Správna žaloba o preskúmanie

rozhodnutia žalovaného č. 102497517/2023 zo dňa 04. 10. 2023 bola vedená na správnom súde pod sp.
zn. 6Sf/9/2023. Správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102497142/2023 zo dňa 04.
10. 2023 bola vedená na správnom súde pod sp. zn. 6Sf/10/2023. Uznesením č. k. 6Sf/2/2023-166
zo dňa 10. 09. 2024 správny súd spojil na spoločné konanie veci vedené správnym súdom pod sp.
zn. 6Sf/2/2023, 6Sf/3/2023, 6Sf/4/2023, 6Sf/5/2023, 6Sf/6/2023, 6Sf/7/2023, 6Sf/8/2023, 6Sf/9/2023 a

6Sf/10/2023 s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. 6Sf/2/2023.

23. Žalobca namietal, že správca dane a žalovaný svoje neskoršie rozhodnutia, ktoré sú predmetom
súdneho prieskumu, nezaložili na nových konkrétnych dôkazoch, ktoré by svedčili o tom, že žalobca
mal alebo aspoň mohol mať vedomosť, že fakturované plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je

súčasťou daňového podvodu. Pre správcu dane vyplynula povinnosť preukázať vedomosť žalobcu o
podvodnom alebo zneužívajúcom konaní, resp. o účasti žalobcu na ňom, a v tomto smere zabezpečiť
dostatok dôkazov. Žalobca mal záujem zabezpečiť reklamu svojej činnosti, dodanie reklamy objedal
u fungujúcej dodávateľskej spoločnosti, ktorá dodanie reklamy zabezpečila a žalobca jej za to zaplatil
dohodnutú cenu. Uviedol, že žiadne iné konanie žalobcu, vrátane prípadného kontaktu žalobcu s

osobami, ktoré by mohli byť do podvodného konania zapojené, nebolo preukázané a preto niet
skutkového podkladu pre záver o tom, že žalobca vedel, alebo aspoň mohol vedieť, že sa uzavretím
zmlúv s dodávateľskou spoločnosťou IMMAX s.r.o. zapojil do podvodného obchodného reťazca. Z
obchodného vzťahu so spoločnosťou IMMAX s.r.o. pre žalobcu vyplynula jediná povinnosť - poskytnúť
súčinnosť v podobe dodania návrhu reklamného loga, ktorej splnenie bolo počas daňovej kontroly

preukázané. Žalobca konal v dobrej viere, že reklamné služby mu dodal jeho zmluvný partner. Žalobca
nemal dôvod a povinnosť skúmať a venovať pozornosť okolnostiam, ktoré súviseli so spôsobom,
akým spoločnosť IMMAX s.r.o. zabezpečila splnenie svojej povinnosti zo zmluvy. Išlo o skutočnosti,
ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, ktorý nemôže ovplyvniť obstarávacie činnosti
svojho dodávateľa a dodávateľových dodávateľov (subdodávateľov). Žalobca mal za to, že samotná

skutočnosť, že realizoval obchod so subjektom, ktorý podľa tvrdenia žalovaného bol zapojený do
podvodného reťazca a o podvode vedel, rozhodne nestačí na to, aby mohol správca dane vychádzať
so svojej domnienky o tom, že žalobca bol súčasťou podvodného reťazca. Podľa žalobcu je žalovaný
v dôkaznej núdzi s preukázaním ekonomických a personálnych väzieb žalobcu na subjekty, ktoré boli
súčasťou obchodného reťazca a vykazovali podvodné konanie.

24. Žalobca namietal, že nevedel o existencii subdodávateľov svojho dodávateľa, keďže obchodne
spolupracoval výlučne so spoločnosťou IMAXX, s.r.o. Pri uzatváraní zmlúv a vzniku obchodného vzťahu
s IMAXX, s.r.o. nemal dôvod skúmať, či predvídať existenciu ďalších subdodávateľských zmluvnýchvzťahov dodávateľa. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13. 02. 2018, sp. zn.
11S/16/2017. Uviedol, že všetky pochybnosti, na ktorých správca dane založil svoje rozhodnutia, sa
týkali len žalobcovho fakturovaného dodávateľa, resp. subdodávateľov, o ktorých žalobca vzhľadom

na obsah zmlúv a povahu zdaniteľného plnenia nemusel mať ani vedomosť. Žalobca namietal závery
správcu dane, že jednotlivé zúčastnené spoločnosti a ich konatelia sa navzájom poznali. Tieto tvrdenia
sú v rozpore s dôkazmi v administratívnom spise a výpoveďami svedkov a samotného žalobcu. Správca
dane si podľa žalobcu účelovo zamieňa termíny „poznali“ a „spoznali sa“, konkrétne svedok E. F.
– bývalý konateľ spoločnosti ADV consulting, s.r.o. uviedol, že spoločnosť G 3 Plus s.r.o. registruje

odvtedy, ako bolo jej logo umiestnené na závodnom aute,... pani G., ktorú neskôr spoznal aj osobne..
Napriek uvedenému vyjadreniu správca dane v rozhodnutí uvádzal: „Správca dane zároveň poukazuje
na skutočnosť, že jednotlivé zúčastnené spoločnosti a ich konatelia sa navzájom poznali, či už z
prostredia automobilových pretekov alebo z inej obchodnej spolupráce, samotný dodávateľ daňového
subjektu, spoločnosť IMAXX, s.r.o. sa stala dokonca súčasťou názvu závodného tímu „IMAXX - ADV
rally team“ ešte pred preverovaným obdobím a preto tieto spoločnosti mohli svoje reklamné partnerstvo

riešiť priamo so spoločnosťou ADV consulting s.r.o., ako výlučným vlastníkom 100% reklamných práv
závodného vozidla.“ Správca dane podľa žalobcu nepreukázal, že sa spoločnosti, ktoré mali byť
súčasťou obchodného reťazca, poznali.

25. Podľa žalobcu zistenia tzv. „neštandardných“ okolností obchodnej spolupráce žalobcu a IMMAX

s.r.o., nepreukazujú vedomosť žalobcu o jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca uviedol, že konal
v dobrej viere, neporušil žiadne daňové ustanovenia a postihnutý má byť subjekt, ktorý konal v rozpore
so zákonom. Uviedol, že daň za kontrolované obdobie riadne priznal a odviedol, rovnako ako jeho
dodávateľ. Poukázal na ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH a uviedol, že napriek správnej
aplikácii zákona došlo zo strany žalovaného k jeho nesprávnemu výkladu, čo vyústilo do nesprávneho

právneho posúdenia veci.

26. Uviedol, že podľa právneho názoru vysloveného v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ, je na
správcovi dane preukázať, či sa dodávateľ tovaru alebo služby dopustil podvodu alebo zneužívajúceho
konania alebo nie a či platiteľ o tomto podvode alebo zneužití vzhľadom na všetky zistené skutočnosti

vedel, resp. mal vedieť alebo mohol vedieť. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora v spojených
prípadoch C- 354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) a judikatúru
Súdneho dvora (rozsudok C-285/11 zo dňa 6. 12. 2012 vo veci Bonik, Mahagében a Dávid, C-80/11 a
C-142/11), judikatúru najvyššieho súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2015 pod sp.
zn. 8Sžf/92/2014 a sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19. 8. 2010, sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011).

Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022-37 zo dňa 12. 10. 2022.
Namietal, že žalovaný sa nepriamo snažil preniesť dôkazné bremeno na žalobcu, keď bez právnych
argumentov a vzájomných spojitostí konštatoval za dôkazne preukázanú spojitosť žalobcu a ostatných
subjektov v podvodnom reťazci.

27. Argumentoval tým, že prijal rozumné opatrenia a vykonal obvyklé a štandardné preverenia
dodávateľa. Bol toho názoru, že žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne opatrenia mal žalobca vykonať.
Žalobca disponoval o dodávateľovi IMAXX, s.r.o. bežnými referenciami v rámci obchodných spoluprác,
overil si jeho registráciu DPH, uisťoval sa, či plní svoje povinnosti odvodu daní. Žalobcovi na
začiatku spolupráce bola dodávateľom odprezentovaná facebooková stránka ,,Imaxx-advrallyteam“,

ktorá obsahovala informácie o autách, jazdcoch a obdobne. Rovnako bola činnosť a videá prezentované
na platforme YOUTUBE. Na facebookovom fun page sa nachádzajú aj odkazy na youtube videá a články
na športovom webe. Uvedené skutočnosti sú podľa žalobcu v rozpore s tvrdeniami správcu dane o tom,
že dodávateľ IMAXX, s.r.o. nereklamoval a nepropagoval svoju činnosť.

28. Podľa žalobcu došlo v jeho prípade aj k porušeniu čl. 35 ods. 1 Ústavy: „Každý má právo na slobodnú
voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť“, keďže
ako podnikateľ postupoval za účelom dosiahnutia zisku. Citoval ustanovenie § 2 Obchodného zákonníka
a uviedol, že správca dane poprel účel podnikania, keďže neexistuje žiaden zákon, vyhláška, smernica,
ktorá by upravovala a obmedzovala zisk a jeho výšku pre podnikateľov. Rovnako nikde nie je definovaný

pojem primeraný zisk, s ktorým správca dane často argumentuje a používa ho ako objektívne meradlo.

29. Žalobca namietal, že správca dane považoval hodnotu plnení za neštandardnú bez toho, aby
konkretizoval, aké znaky predmetná neštandardnosť vykazuje. Uviedol, že reklamnú činnosť je nutnéposudzovať vysoko individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu. Pri realizácii reklamných služieb
postupoval ako podnikateľ, snažil sa zabezpečiť finančný prospech z reklamy. Správca dane podľa
žalobcu pri svojich záveroch nevychádzal z exaktných komparatívnych metód porovnaním cien

obdobného produktu na trhu pre koncového spotrebiteľa, ale poukázal na ceny nákupov služby medzi
jednotlivými subdodávateľmi.

30.Žalobcanamietal,žesprávcadaneažalovanývrozhodnutiachvyhodnocovalidôkazyjednostranným
spôsobom, a to výlučne v neprospech žalobcu, keď nebrali do úvahy žalobcom predložené dôkazy a

založili svoje zistenia izolovane iba na predpokladoch a domnienkach. Uviedol, že žalovaný a správca
dane zistili skutkový stav nedostatočne na riadne posúdenie veci a závery v napadnutých rozhodnutiach
nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 dňa 17. 02. 2015 a sp. zn. 5Sžf/61/2011 dňa 30. 04. 2012 podľa ktorých:
„aplikácia zásady voľného hodnotenie dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha

zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2
ods.3zákonaosprávedaní),pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedať
zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení“.

31. Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach len zrekapituloval závery správcu dane
a dôvody, ktoré prezentoval správca dane v prvostupňových rozhodnutiach bez toho, aby zhodnotil, či
správca dane odstránil vytýkané nedostatky a doplnil nedostatočne vykonané dokazovanie. Poukázal
pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Sž 34/97.

32. Taktiež namietal, že žalovaný odignoroval odvolacie námietky žalobcu proti prvostupňovým
rozhodnutiam a s týmito sa v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal.

33. Namietal aj skutočnosť, že správca dane a žalovaný v čase rozhodovania vychádzali zo skutočností,
ktoré nemohli byť žalobcovi známe. Poukázal na Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne vydané v

konaní sp. zn. 11S/109/2015 dňa 16. 05. 2016, podľa ktorého „prípadnú zodpovednosť žalobcu za
výber obchodných partnerov treba hodnotiť podľa okolností, ktoré tu boli v čase realizácie zdaniteľného
obchodu. Neskoršiu nekontaktnosť dodávateľských spoločností ako samostatných a od žalobcu
nezávislýchobchodnýchspoločnostížalobcanemoholžiadnymspôsobomovplyvniť,apretomunemôže
byť kladená na ťarchu.“

34. Podľa žalobcu správca dane nepostupoval pri úkonoch počas kontroly v úzkej súčinnosti so
žalobcom a dôkazy zabezpečoval izolovane mimo žalobcu, a to i z iných daňových kontrol iných
daňových subjektov odlišných od žalobcu. Zo strany správcu dane a žalovaného tak došlo k vykonaniu
kontroly nezákonným spôsobom. Žalobca ako daňový subjekt nebol účastníkom týchto iných daňových

kontrol a nemal právo realizovať svoje procesné oprávnenia (právo byť oboznámený o termínoch
výsluchu, právo klásť otázky, právo byť prítomný pri úkonoch iného správcu dane a pod.) a pri vykonaní
týchto úkonov ani prítomný nebol a vypočúvaným svedkom otázky nekládol. Namietal použitý dôkaz vo
forme výpovede svedkov, ktoré správca dane uvádzal v rozhodnutiach, ktorý je v rozpore so zákonom.
V otázke zákonnosti a procesnej použiteľnosti dôkazov poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. 6S/162/2016 dňa 18. 01. 2017 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8 Sžhk/1/2017 dňa 20. 02. 2020. Žalobca mal za to, že pokiaľ žalovaný a prvostupňový
orgán neoverili zákonnosť dôkazov a prípustnosť dôkazov prebratých z iných daňových kontrol, neboli
oprávnení s týmito ďalej nakladať ako s dôkazmi v zmysle daňového poriadku a akýmkoľvek spôsobom
ich zohľadňovať v rámci posúdenia zisteného skutkového stavu. Uviedol, že podľa článku 47 Charty

každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok stanovených v
tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.

Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

35. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe zotrval na tvrdeniach o podvodnom charaktere zisteného
a umelo vytvoreného obchodného reťazca, v rámci ktorého došlo k účelovému niekoľkonásobnému
navýšeniu ceny reklamných služieb. Uviedol, že správca dane nevychádzal zo svojej domnienky o tom,že žalobca bol súčasťou podvodného reťazca ako to tvrdil žalobca, ale uvedené zistenie vyplývalo z
vykonaného dokazovania. Chýbajúca daň v tomto reťazci bola identifikovaná u spoločnosti Greentech
Mobility s.r.o., ktorá daň priznala, no neodviedla ju do štátneho rozpočtu. K daňovému úniku došlo, tento

bol dôsledkom podvodného konania deklarovaného dodávateľa a predchádzajúcich subdodávateľov,
s ktorými boli zdaniteľné obchody žalobcu spojené. Správca dane bol v prípade chýbajúcej dane
oprávnený preverovať celý reťazec a preverovaním chránil záujmy štátu. Správca dane postupoval v
zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku, všetky dôkazy boli získané výlučne v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, boli zachované práva a oprávnené záujmy platiteľa v súlade so

základnými zásadami správy daní. Správca dane oboznámil žalobcu so všetkými zisteniami a umožnil
mu vyjadrovať sa k nim. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správca dane tvrdí, že žalobca
vedel a vedieť musel o existencii podvodného reťazca, správca dane na základe uvedených skutočností
a úvah prijal záver o nepriznaní platiteľom uplatneného odpočítania dane zo spornej faktúry z dôvodu,
že žalobca mal vedieť, že predmetné obchody zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou
podvodného konania. Uviedol, že žalobca neprijal také opatrenia, ktoré by vylúčili účinky podvodného

konania, resp. účasť žalobcu na takom konaní, vychádzal len zo všeobecných informácií a ignoroval
rad konkrétnych skutočností a indícií, napr. nadhodnotená cena služieb, ktoré mal v aktuálnom čase k
dispozícii a ktoré, pokiaľ by vykonával svoju ekonomickú činnosť v dobrej viere, v ňom museli vyvolať
pochybnosti. Uviedol, že aj keď daňový subjekt nezodpovedá za konanie svojich obchodných partnerov,
on si ich vyberá a ich prípadné rizikové správanie nemôže ísť na ťarchu štátneho rozpočtu. Ďalej

žalovaný poukázal na námietku, v ktorej žalobca neuvádzal, s ktorými konkrétnymi odvolacími dôvodmi
a argumentami sa žalovaný nezaoberal. Správca dane nespochybnil reálnu existenciu služieb, ale
samotný reťazec dodávateľov, ktorého jedinou úlohou bolo umelo navýšiť cenu reklamných služieb,
pričom daň z takto umelo navýšenej ceny za reklamné služby nebola reálne odvedená. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že cena reklamných služieb dohodnutá so spoločnosťou IMAXX, s.r.o. nebola

primeraná a adekvátna pomerom k poskytnutej službe a rozsahu, t. j. bola nadhodnotená. Ak daňový
subjekt, bez preverenia obchodných partnerov, uzavrie obchodnú zmluvu so subjektom, ktorý nebude
reálnym dodávateľom jeho služby, i keď mal možnosť osloviť obchodné spoločnosti, ktoré služby, či
tovary produkujú, vyrábajú a priamo dodávajú v neraz niekoľkonásobne nižšej cene, než cena, ktorú
dohodol žalobca so svojím konečným dodávateľom, daňový subjekt sa sám dostáva do situácie, že

sa môže ocitnúť v obchodnom reťazci plnení, ktorých subjekty od producenta, výrobcu, poskytovateľa
služby, budú poskytovať rovnaké služby, avšak podstatne a neraz aj s neúmerne vyššou cenou (bez
preukázania reálnosti masívneho zvýšenia nákladov) a tým aj vyšším DPH, vystavuje sa tak reálnej
možnosti preverovania týchto transakcií daňovými orgánmi. Uviedol, že všetky dôkazy boli získané v
súladesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,bolizachovanéprávaaoprávnenézáujmyžalobcu

v súlade so základnými zásadami správy daní. Žalovaný uviedol, že pri všetkých úkonoch postupoval
správca dane v úzkej súčinnosti so žalobcom. Žalobca sa napriek upovedomeniam nezúčastnil ani
ústnych pojednávaní so svedkami (konateľmi subdodávateľských spoločností), teda sám nevyužil svoje
zákonné právo klásť svedkom otázky. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zo zistených skutočností
vyplynulo, že žalobca vzhľadom na všetky okolnosti o podvodnom konaní mal vedieť, že svojou kúpou

sa zúčastnil plnení, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Žalovaný uviedol, že trvá na svojom
právnom názore a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. V replike žalobca uviedol, že závery žalovaného nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní.
Žalovaný ani správca dane nedefinovali, čo v danom prípade možno považovať za podvodný obchodný

reťazec. Subjekty v údajnom reťazci zaradil správca bez toho, aby zadefinoval prvok, ktorý ich spája
a vyložil súvislosti medzi subjektami. Správca dane bol povinný uviesť, na základe akých kritérií
vyhodnocuje zapojenú účasť subjektov v reťazci. Každé obchodovanie medzi viacerými subjektami, čo
je obchodný reťazec, nemožno automaticky vyhodnotiť ako podvodný reťazec, a to ani v prípade, že
konanie jedného zo subjektov napĺňa znaky podvodného konania. Obvykle je reťazec definovaný tým,

že sa jedná o obchodovanie s totožnou vecou, výkonom rovnakého predmetu podnikania. V danom
prípade žalobca nespĺňa dané kritérium. Jeho hlavným predmetom podnikania je výkon strážnej služby
a reklamnú a propagačnú službu si objednával, sám ju nevykonáva. Táto mu bola poskytnutá a riadne za
ňu zaplatil, pričom voči štátu si splnil všetky daňové a odvodové povinnosti, rovnako ako jeho dodávateľ.
Žalobca mal za to, že mu správca dane neumožnil overiť si a vyjadriť sa k zákonnosti dôkazov a

ani k ich prípustnosti, keďže boli prebraté a získané z iných daňových kontrol a konaní. Žalobca bol
zbavený práva účinne spochybniť informácie získané z iných konaní, pretože nebol účastníkom iných
konaní, nedokázal sa oboznámiť s priebehom konania a získanými skutočnosťami, prípadne realizovať
konfrontáciu. V danej súvislosti správca dane a žalovaný opakovane konštatovali, že žalobca malvykonať opatrenia, ktoré by mu objasnili fakt, že sa stal súčasťou údajného podvodného obchodného
reťazca. Opakovane sa žalobca dožadoval toho, aby správca dane uviedol aspoň jedno opatrenie, ktoré
mal a mohol vykonať. Žalobcovi nie je zrejmé, aké konanie a opatrenia považuje žalovaný za konanie

majúce silu vylúčiť podozrenie podvodného konania. Žalobca v odvolaní zo dňa 29. 05. 2023 uviedol
konkrétne dôvody odvolania. Žalovaný v následnom rozhodnutí len stroho reagoval na argumentáciu
žalobcu a obmedzil sa len na opis a citáciu podaní strán sporu a svoje reálne odôvodnenie založil na
opakovaní argumentov prvostupňového orgánu. Žalovaný tvrdí, že cena za vykonanú službu bola podľa
neho vysoká a neprimeraná. Žalobca tvrdí, že chýba akákoľvek štúdia, štatistické údaje porovnateľnosti,

alebo akýkoľvek iný dôkazný prostriedok podporujúci úvahu a tvrdenie žalovaného.

37. Žalovaný v duplike v plnom rozsahu zotrval na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako
aj vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 02. 2024.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

38. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13

ods. 1 SSP spojené veci vedené pod sp. zn. 6Sf/2/2023 prejednal dňa 28. mája 2025 na nariadenom
pojednávaní, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca.

39. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje a pridŕža
svojich písomných podaní a navrhuje, aby správny súd prijal rozsudok, na základe ktorého zruší v celom

rozsahu napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami prvostupňového orgánu a vráti
vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň navrhujeme, aby správny súd
priznal žalobcovi voči žalovanému 100%-ný nárok náhrady trov konania vrátane 100% náhrady trov
právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu. Namietala, že Axel Kittel test nebol zo strany
žalovaného vykonaný správnym spôsobom. Ďalej namietala spôsob, akým sa správca dane vysporiadal

s dôvodmi vrátenia po odvolacom konaní žalovaného, že nedostatky, ktoré mu boli vytýkané v prvom
rozhodnutí, neboli reálne odstránené, žiadnym spôsobom sa nedoplňovalo dokazovanie. Žalobkyňa
namietala použitie záverov z iných konaní súvisiacich a aplikácie záverov z týchto iných konaní pre
závery, ktoré boli prijaté v rámci tohto konania. Uviedla, že zákon požaduje, aby sa žalovaný alebo
správca dane vysporiadali s jeho dôkazmi predloženými alebo s jeho tvrdeniami aj takým spôsobom, že

tieto vyhodnotia ako dôkazy, ktoré nebudú akceptovať alebo ku ktorým neprihliadnu, ale záver bol taký,
že tieto dôkazy boli doslova ignorované. Rovnako boli ignorované aj judikatúra Európskeho súdneho
dvora, na ktorú poukázal v žalobe žalobca. Žalobca namietal tú skutočnosť, že pri zvažovaní konania
žalobcuniejemožnénahliadaťnaspôsobjehokonaniazpohľadučasovejosiaskutočností,ktorésastali
niekoľkorokovamesiacovpotom,akodošlokzdaniteľnýmplneniamaobchodom.Rovnakoidentifikácia

úniku, nebola riadnym spôsobom ustálená. Z pohľadu žalobcu žalovaný a správca dane identifikoval,
resp. označil subjekt, u ktorého označil daňový únik s tým ale, že zároveň uviedol, že u tohto subjektu
došlokdaňovémuúnikutakýmspôsobom,žeboliunehovystavenéalebovočijehoosobebolivystavené
faktúry, ktoré boli falošné alebo nadhodnotené, čím reálne znížil svoju daňovú povinnosť a v zásade
tento daňový únik bol identifikovaný takýmto spôsobom. Z pohľadu žalobcu je to pre neho neprijateľné,

je to porušenie jeho procesných práv, keď nemal možnosť sa vyjadriť alebo klásť otázky, namietať a
takisto poukazuje na to, že tieto osoby neboli kontaktné a správca dane a žalovaný šetrenie uskutočnili
v podstate bez spolupráce tých subjektov alebo osôb, ktoré boli kompetentné a zodpovedné. Namietala,
že správca dane spravil takýto záver bez akejkoľvek spolupráce s kontrolovanými subjektami. Na otázku
člena senátu, aké závery z iných kontrol mala na mysli pri svojom prednese na pojednávaní, ako aj v

rámci žalobných námietok, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že správca dane pri ústnom prejednaní
protokolu oboznámil žalobcu s tým, že boli vykonané šetrenia v jednotlivých článkoch obchodného
reťazcaatietozáverybolipoužitévdaňovomkonanížalobcu.Aksprávcadanezabezpečilpísomnostido
administratívneho spisu, žalobca mal mať možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim, čo dodržané
nebolo.Okonkrétnychčíslachkonanítýkajúcichsainýchsubjektov,tedainýchdaňovýchkontrol,nemala

vedomosť. Dodala, že vo vzťahu k žalobcovi prebiehajú, respektíve prebiehali daňové kontroly za dva
roky a momentálne nevie konkretizovať, či v tomto alebo inom zdaňovacom období správca dane takto
postupoval. Uviedla, že žalobca v priebehu daňového konania nemal možnosť klásť otázky a vyjadrovať
sa k dôkazom, ktoré správca dane zabezpečil z iných daňových konaní. Upresnila, že poukazuje právena tie závery, ktoré správca dane vyvodil z iných písomnosti ako boli výsluchy svedkov, napr. z listín
týkajúcich sa nekontaktných spoločností. Poukázala na závery práve z takto vykonaných dôkazov.

40. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný trvá na svojom právnom názore
uvedenom v napadnutom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k žalobe. Žalovaný má za to, že správcom dane
zistené skutočnosti svedčia o účasti žalobcu na podvodnom reťazci spoločnosti spojenej s daňovým
únikom. Správca dane nespochybnil reálnu existenciu reklamných služieb, avšak daň z takto umelo
navýšenej ceny za reklamné služby nebola reálne odvedená a z vykonaného dokazovania vyplýva,

že cena reklamných služieb dohodnutá so spoločnosťou IMAXX nebola primeraná a adekvátna k
pomerom poskytnutej službe a rozsahu, t. j. bola nadhodnotená. Žalovaný ďalej uvádza, že pri všetkých
úkonoch postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom. Axel Kittel test bol vykonaný správcom dane
správne a potom, čo odvolací orgán zrušil rozhodnutie, tak správca dane už zadefinoval správne, kde
v reťazci nastal daňový únik, u ktorého daňového subjektu. Aj s ostatnými námietkami žalobcu sa
žalovaný vysporiadal. Žalovaný má za to, že v daňovom konaní spolu so správcom dane postupovali

so základnými zásadami daňového konania ako aj článkom 2 Ústavy SR ako aj v zmysle európskej
judikatúry. Poukázala na aktuálny rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 8Sfk/49/2024 z 26.
marca 2025, ktorý sa týka síce iného obchodného partnera, ale týka sa rovnakých reklamných služieb,
t. j. prenájmu reklamnej plochy na závodnom automobile Mitsubishi tímu IMAXX – ADV rally team
prostredníctvom rovnakého obchodného reťazca a uviedla, že žalovaný sa plne s názorom Najvyššieho

správnehosúduSlovenskejrepublikystotožňuje.Uviedla,žesprávcadanepostupovalvúzkejsúčinnosti
so žalobcom, oboznámil ho s dôkazmi a dal mu možnosť sa k nim vyjadriť. Žalobca možnosť klásť
svedkom otázky nevyužil.

41. Zástupkyne účastníkov konania nemali návrhy na vykonanie dokazovania, preto správny súd na

pojednávaní k vykonaniu dokazovania nepristúpil.

42. Po preskúmaní správnych žalôb, vyjadrení žalobcu, žalovaného, ako aj administratívneho spisu
dospel senát správneho súdu k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú v súlade so zákonom.
Keďže bol obsah všetkých žalôb v spojených 9 veciach rovnaký, ako aj obsah odôvodnení napadnutých

rozhodnutí, aj odôvodnenie tohto rozsudku sa týka všetkých podaných správnych žalôb. Správca
dane vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého vyvodil správne skutkové závery, svoje úvahy racionálne
odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný preskúmal skutkový stav a
postup správcu dane a v napadnutých rozhodnutiach sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaniach a zároveň napadnuté rozhodnutia náležite odôvodnil.

43.Správnysúdpreskúmanímvecizistilskutkovýstav,zktoréhovyplýva,žespoločnosťADVconsulting,
s.r.o. ako výlučný vlastník reklamných práv na celej reklamnej ploche športového automobilu Mitsubishi
Lancer EVO IX na celú rally sezónu 2016 uzatvorila so spoločnosťou Greentech Mobility SK, s.r.o.
zmluvu o nájme reklamnej plochy, ktorej predmetom bol nájom celkovej plochy predmetného závodného

automobilu za účelom zabezpečenia reklamy rôznych spoločností a firiem. Cena za nájom reklamnej
plochy bola podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti ADV consulting, s.r.o. vo výške od 10.000 eur do
12.000 eur mesačne. Zmluvy o obchodnej spolupráci spoločností ADV consulting, s.r.o. a Greentech
Mobility SK, s.r.o. predložené neboli pre nekontaktnosť ich nástupníckych spoločností. Zmluvou o
nájme reklamnej plochy spoločnosť Greentech Mobility SK, s.r.o. prenajala celú reklamnú plochu na

závodnom vozidle spoločnosti EDOP, s.r.o. za cenu 200.000 eur bez DPH mesačne. Spoločnosť
EDOP, s.r.o. zmluvou o nájme reklamnej plochy zo dňa 05. 01. 2016 prenechala spoločnosti IMAXX,
s.r.o. najskôr celú reklamnú plochu za odplatu 1.744.300,00 Eur. Dodatkom k zmluve zo dňa 12.
01. 2016 bol predmet zmluvy zmenený na prenájom časti reklamnej plochy na závodnom vozidle
Mitsubishi Lancer EVO IX. Zmluvou o reklame spoločnosť IMAXX, s.r.o, prenajala žalobcovi reklamnú

plochu na závodnom vozidle Mitsubishi Lancer EVO IX na 6 športových podujatiach Majstrovstiev
SR a ČR v rally v sezóne 2016 za účelom zabezpečenia zverejnenia obchodnej značky žalobcu
za cenu 380.000 Eur bez DPH. Okrem toho zo zápisníc o výsluchu bývalých konateľov spoločností
EDOP, s.r.o. a IMAXX, s.r.o. vyplynulo, že títo prenajali časť reklamnej plochy aj iným obchodným
spoločnostiam, a to spoločnosť EDOP s.r.o. - spoločnostiam Power Grid s.r.o., JAPEG s.r.o., Nord

Food s.r.o., City Food s.r.o. a spoločnosť IMAXX, s.r.o. – spoločnostiam HATRIX s.r.o., Zásah 7 s.r.o.,
EUROEXPRES s.r.o. a iným. Správca dane pri preverovaní obchodného reťazca poukázal na to, že
v reťazci došlo k neprimeranému navýšeniu pôvodnej zmluvnej ceny reklamných služieb, toľkonásobné
navýšenie ceny nebolo odôvodnené pridanou hodnotou a nemalo ekonomické opodstatnenie, zareálnu cenu reklamných služieb by bolo možné považovať cenu, za ktorú predmetné plnenie dodával
primárny poskytovateľ služieb na začiatku reťazca, spoločnosť ADV consulting, s.r.o. s navýšením
o bežnú obchodnú maržu (str. 18 prvostupňového rozhodnutia 1/2016). Správca dane a žalovaný vo

svojich rozhodnutiach na základe výsledkov preverovania správcom dane skonštatovali, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie
dane zo sporného zdaniteľného obchodu a rozhodli sa preukazovať účasť žalobcu na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom ako osobitnom dôvode nepriznania práva na odpočítanie
dane.

44. Zo žalôb vyplýva, že žalobcovi bola zrejmá skutočnosť, že dôkazné bremeno preukázať, či mal
žalobca vedomosť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým
podvodom, bolo na správcovi dane. Spochybňoval však unesenie tohto dôkazného bremena. V podstate
tvrdil, že správca dane a žalovaný vychádzali len z vlastných domnienok o tom, že žalobca nevykonal
dostatočné opatrenia na preverenie svojho dodávateľa. V správnych žalobách žalobca nesúhlasil so

závermi správcu dane a žalovaného, nakoľko bol v priamom kontakte len so svojou dodávateľskou
spoločnosťou IMAXX, s.r.o. Taktiež namietal, že splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z príslušných
ustanovení zákona o DPH a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom nemal vedomosť
o právnych vzťahoch svojej dodávateľskej spoločnosti s jeho subdodávateľmi, ktoré nemohol nijako
ovplyvniť. Ďalej vyjadril presvedčenie, že bol dostatočne obozretný a dostatočne si preveril svojho

obchodného partnera.

45. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené námietky konštatuje, že v zmysle judikatórnych záverov
Súdneho dvora EÚ môže byť odpočítanie dane obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo

k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa
30.06.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022 a iné). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom
konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to preukazovaním materiálnych
podmienok odpočtu DPH a preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na
neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne

leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní daňového podvodu leží na správcovi
dane. V uvedenom prípade bol žalobcovi odopretý odpočet dane práve z dôvodu, že došlo k daňovému
podvodu, o ktorom mal žalobca vedieť. Pre posúdenie skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode
na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel
Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci

Axel Kittel (C439/04). Odborná literatúra (napr. K., P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní.
Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré
si vo svojej rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď napr. rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26.05.2022): a/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných
obchodov daňový únik? b/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? c/ Pokiaľ je

únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu
s týmto konaním spojené? d/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním,
vedel o tom alebo mohol a mal vedieť o tom daňový subjekt?

46. Vyššie uvedené otázky musia byť kumulatívne zodpovedané kladne. Ako bolo naznačené vyššie,

dôkaznébremenopripreukazovaníúčastinadaňovompodvode(vykonanievyššieopísanéhoAxelKittel
testu) zaťažuje správcu dane. Úlohou správcu dane je teda pri odmietnutí odpočtu DPH z dôvodu účasti
daňového subjektu na daňovom podvode kladne zodpovedať vyššie uvedené otázky a aj ich preukázať.
Z hľadiska dôkaznej situácie preto nebolo sporné vysporiadanie sa s prvými tromi podmienkami Axel
Kittel testu.

47. Správny súd má za to, že správca dane nevychádzal zo svojej domnienky (ako tvrdil žalobca
v správnej žalobe) o tom, že žalobca bol súčasťou reťazca ADV consulting s.r.o. – Greentech
Mobility s.r.o. – EDOP s.r.o. – IMAXX, s.r.o. – žalobca, ale uvedené zistenie vyplynulo z vykonaného
dokazovania. Chýbajúca daň v tomto reťazci bola identifikovaná u spoločnosti Greentech Mobility s.r.o.,

ktorá daň priznala, no neodviedla ju do štátneho rozpočtu. Bolo zrejmé, že k daňovému úniku došlo,
tento bol dôsledkom podvodného konania deklarovaného dodávateľa a subdodávateľov, s ktorými
boli zdaniteľné obchody žalobcu spojené. Správca dane bol v prípade chýbajúcej dane oprávnený
preverovať celý reťazec.48. Za kľúčové a zároveň za najnáročnejšie z hľadiska dôkaznej preukaznosti považoval správny súd
splnenie štvrtej podmienky, pričom tak, ako bolo uvedené už vyššie, len v prípade splnenia všetkých

štyroch podmienok mohol byť správcom dane odopretý nárok na odpočet DPH z titulu účasti žalobcu
na daňovom podvode. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového
subjektu. Splnenie subjektívnej stránky preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych
okolností. V zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“
a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt)

dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán
nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej
dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky
z 21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a z 31. 01. 2013, Stroj trans, C-642/11,
bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti

na daňovom podvode (viď rozsudky z 27. 09. 2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21. 06.
2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).

49. Úlohou správneho súdu, teda bolo vo svetle žalobných námietok zodpovedať otázku, či v daňovom
konaní zistený skutkový stav vytváral dostatočný podklad pre záver o tom, že žalobca s ohľadom

na zistené okolnosti mohol a mal vedieť, že sa stal súčasťou daňového podvodu ohľadom plnení od
dodávateľa IMAXX, s.r.o.

50. Správny súd uvádza, že účasť daňového subjektu na podvode DPH môže byť spôsobená aj
nedbanlivosťou, kedy sa daňový subjekt na príprave podvodu nijako nepodieľal, ale prehliadal zjavné

neštandardnosti, napríklad preto, aby uzatvoril pre neho výhodný obchod. Z judikatúry
Súdneho dvora vyplýva, že odpočítanie DPH nemožno odmietnuť zdaniteľnej osobe, ktorá konala v
dobrej viere a prijala všetky opatrenia, ktoré bolo od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že
transakcia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode (C-285/11 Bonik). V zmysle
judikatúry Súdneho dvora tiež prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva

na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že toto právo sa uplatňuje podvodne
alebo zneužívajúcim spôsobom (body 35 a 37 rozsudku C-285/11 Bonik). Obozretný daňový subjekt
môže v závislosti od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom
subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar, tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (C-80/11, C-142/11
bod 60). Neuznať odpočítanie DPH možno teda aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mohla

vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

51. Judikatúra Súdneho dvora EÚ predpokladá, aby aj samotný daňový subjekt bol vo vlastnom záujme
obozretný, aby sa uistil, že sa nebude podieľať na daňovom podvode, vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť
DPH. Správny súd považoval postoj žalobcu za nedostatočne obozretný, svedčiaci o ľahkovážnom

konaní v podnikateľskom prostredí, v dôsledku ktorého sa sám vlastným nedbanlivostným počínaním
vystavil riziku zapojenia do podvodných plnení. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sám žalobca
neprijal žiadne preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti mal prijať,
aby zabránil svojej vedomej alebo nevedomej účasti na daňovom podvode. Správny súd poukazuje na
to, že úkony, ktoré žalobca na overenie svojho obchodného partnera urobil, boli zjavne všeobecného

charakteru, nedostatočné na to, aby mohol so všetkou odbornou starostlivosťou dôjsť k objektívnemu
záveru o jeho spoľahlivosti. Pokiaľ by súd aj uznal, že žalobca konal v dobrej viere, ak nadobudol
presvedčenie, že jeho dodávateľ bol spoľahlivým obchodným partnerom, určite nebola splnená druhá
podmienka, že prijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať, aby sa uistil,
že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca mal povinnosť

prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že
plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr.
Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení,
ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na
zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,

závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených
veciach Mahagében kft. a I. L. č. C-80/11 a C-142/11).52. Vedomostnú zložku žalobcu o účasti na daňovom podvode správca dane a žalovaný preukazovali
nasledujúcimi zisteniami: neštandardnosť pri nadviazaní obchodnej spolupráce so spoločnosťou
IMAXX, s.r.o.; obchodný partner je v predmetnom odbore celkom neznámy, ide o stavebno-obchodnú

spoločnosť; obchodný partner nemá funkčné webové stránky, reklamu; nedostatočné overenie si
obchodného partnera, jeho spôsobilosti prenajímať predmetnú reklamnú plochu v momente uzatvorenia
zmluvného vzťahu; neštandardná hodnota plnení, nadhodnotená cena reklamných služieb; neoverenie
si adekvátnosti ceny za reklamné služby prijaté od spoločnosti IMAXX, s.r.o.; rizikový typ služieb
vyplývajúci napr. zo stránok finančnej správy, z článkov na internete, zo všeobecnej známosti; jednotlivé

spoločnosti v rámci obchodného reťazca sa navzájom poznali.

53. Správca dane po preskúmaní administratívneho spisu zistil, že niektoré zistenia správcu dane
(neštandardnosť pri nadviazaní obchodnej spolupráce so spoločnosťou IMAXX, s.r.o., rizikový
typ služieb vyplývajúci napr. zo stránok finančnej správy, z článkov na internete, zo všeobecnej
známosti, jednotlivé spoločnosti v rámci obchodného reťazca sa navzájom poznali), neboli správcom

dane dostatočne preukázané, resp. neboli preukázané vôbec, keď z výpovedí svedkov p. G. (majiteľka
obchodnej spoločnosti žalobcu) a p. A. B. (bývalý konateľ IMAXX, s.r.o.) vyplynulo, že obe spoločnosti
spolupracovali dlhodobo, boli obchodnými partnermi ešte pred uzavretím predmetnej zmluvy o reklame,
spoločnosť IMAXX, s.r.o. mala prenajatú kanceláriu a sklady od žalobcu. IMAXX, s.r.o. sa zaoberal
hlavne stavebnou činnosťou, avšak podľa A. B. sa reklamou zaoberal priebežne stále (pozn. správneho

súdu - podľa výpisu z obchodného registra podnikal v predmete podnikania reklamné a marketingové
služby od 10. 09. 2010). Podľa názoru správneho súdu správca dane nepreukázal ani zistenie ohľadom
rizikovosti typu služieb, ktoré malo vyplývať napr. zo stránok finančnej správy, z článkov na internete,
zo všeobecnej známosti, keďže uvedené konštatoval bez predloženia konkrétneho dôkazu. Z výpovedí
svedkov správca dane zistil, že jednotlivé subdodávateľské spoločnosti v rámci obchodného reťazca

sa navzájom poznali, aj keď z jednotlivých výpovedí svedkov (p. F., p. C., E. G.) vyvstala pochybnosť
ohľadom poznania sa žalobcu so subdodávateľskými spoločnosťami, ktorú žalobca aj v správnej žalobe
namietal a ktorá nebola správcom dane a žalovaným vyvrátená. Námietky žalobcu poukazujúce na
vyššie uvedené skutočnosti, správny súd preto považoval za dôvodné.
Správny súd však poukazuje na okolnosť, že samotný dodávateľ žalobcu, spoločnosť IMAXX, s.r.o. bol

súčasťou názvu závodného tímu „IMAXX – ADV rally team“ od roku 2015, t.j. ešte pred preverovaným
obdobím. Preto správca dane dôvodne konštatoval, že spoločnosti IMAXX, s.r.o. a žalobca (pozn. súdu:
za predpokladu, že by bol obozretný ohľadom výberu obchodných partnerov) mohli svoje reklamné
partnerstvo riešiť priamo so spoločnosťou ADV consulting s.r.o., ako výlučným vlastníkom 100%
reklamných práv závodného vozidla.

54. Kľúčové pre posúdenie vedomostnej zložky žalobcu o účasti na daňovom podvode boli zistenia
správcu dane vo vyhodnotení skutočnosti, že žalobca neprijal také opatrenia, ktoré by vylúčili účinky
podvodného konania, keď odignoroval neštandardnú hodnotu plnení, nadhodnotenú cenu reklamných
služieb a neoverenie si adekvátnosti ceny za reklamné služby prijaté od spoločnosti IMAXX, s.r.o.

55. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že žalobca sa pohyboval ako reklamný partner v športovom
prostredí, preto mal mať povedomie o cenovej hladine takýchto reklamných plnení. Z administratívneho
spisu vyplýva, že v roku 2016 bol žalobca reklamným partnerom aj motocyklového závodného tímu,
pričom uzavrel s priamym dodávateľom, spoločnosťou Slovakia racing group s.r.o., Slnečné jazerá –
sever 2602/165, 903 01 Senec, ktorý bol zároveň promotérom športových podujatí, Zmluvu o vzájomnej

spolupráci zo dňa 18. 01. 2016, v ktorej bol dohodnutý celkový finančný objem plnenia za rok 2016 vo
výške 52.750 Eur bez DPH. V zmysle uvedenej zmluvy sa spoločnosť Slovakia racing group
s.r.o. zaviazala poskytnúť prezentáciu, medializáciu a propagáciu žalobcu, a to umiestnenie jeho loga na
internete, webe Slovakia Racing, facebooku, reklamných banneroch, umiestnenie vlastných reklamných
materiálov na vlajkách, zástene na stupni víťazov, stene na tlačových konferenciách, zabezpečenie

lístkov do VIP zóny a na hlavnú tribúnu a medializáciu v televízii (Digi sport a Nova sport). Porovnaním
predmetu zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Slovakia racing group s.r.o. a zmluvy uzatvorenej so
spoločnosťou IMAXX, s.r.o. je zrejmé, že sa jednalo o porovnateľné reklamné plnenia, avšak za
rozdielnu cenu 52.750 EUR bez DPH a 380.000 EUR bez DPH. Na základe uvedeného správca dane
a žalovaný prijali odôvodnený záver, že cena reklamných služieb dohodnutá so spoločnosťou IMAXX,

s.r.o. nebola primeraná a adekvátna pomerom k poskytnutej službe a rozsahu, bola nadhodnotená a túto
neštandardnú hodnotu plnenia žalobca odignoroval.56. Podľa názoru správneho súdu závery správcu dane ohľadne poukázania na ceny nákupov
medzi jednotlivými subdodávateľmi sú taktiež logické a náležite odôvodnené. Správca dane vychádzal
z výpovedí svedkov a predložených listín (zmlúv, faktúr atď.), ktoré dostatočne ozrejmili postupné

navyšovanie ceny služieb (viď bod 43. rozsudku), preto v tomto prípade nebolo odôvodnené porovnávať
ceny obdobných produktov na trhu pre koncového spotrebiteľa (bod 75. žaloby). Nebola tak dôvodná
námietka žalobcu, že záver správcu dane o neštandardnej hodnote plnení, bez toho aby konkretizoval,
aké znaky predmetná neštandardnosť vykazuje (bod 74. žaloby) je neobjektívny, protirečivý a nemá
oporu v administratívnom spise. Správca dane uvedenými skutočnosťami nepoprel samotný účel

podnikania – dosahovanie zisku, ako namietal žalobca, ale naopak zdôraznil, že daňový subjekt, ktorý
podniká, by mal svoje finančné prostriedky vynakladať efektívne, t.j. mal by mať snahu zaobstarať si
reklamu za čo najnižšiu cenu s cieľom znížiť náklady spoločnosti a tak dosiahnuť vyšší zisk.

57. V zhode so stanoviskom žalovaného (i správcu dane) aj správny súd zastáva názor, že vyššie
uvedené zistenia daňových orgánov vo vzájomných súvislostiach poskytli dostatočné východiská pre

právne posúdenie veci v tom zmysle, že žalobca sa stal minimálne nevedome, nedbanlivostným
konaním účastný na daňovom podvode v reťazci, a že pokiaľ by bol urobil všetky opatrenia, ktoré
bolo možné od neho rozumne požadovať, mohol by o tom vedieť. To však nebol prípad žalobcu,
ktorý preukázateľne neprijal žiadne takéto opatrenia. Oba predpoklady pre nemožnosť odmietnutia
odpočítania DPH, teda konanie daňového subjektu v dobrej viere a prijatie všetkých opatrení, musia

byť splnené súčasne. K námietke žalobcu, že správca dane ani žalovaný neuviedli žiadne konkrétne
opatrenie, ktoré mal žalobca vykonať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 5
Sfk/93/2022 zo dňa 25. 09. 2024, ktorý v bode 41 a 42. konštatoval, že : „...Žalovaný a ani správny súd
nepokladali za dostatočné opatrenia, na ktoré poukazoval žalobca, ako napr. preverenie si dodávateľa

v obchodnom registri, platnosť registrácie DPH, preverenie si zoznamu dlžníkov finančnej správy či
Sociálnej poisťovne. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že od orgánov finančnej správy a ani od správneho
súdu nedostal odpoveď na otázku, aké iné opatrenia mal vykonať, kasačný súd môže iba uviesť,
že úlohou finančných orgánov je opatrenia sťažovateľa vyhodnotiť a úlohou správneho súdu je toto
vyhodnotenie v rozsahu žalobných bodov posúdiť. Aby otázka sťažovateľa neostala nezodpovedaná,

kasačný súd uvádza, že rozsah prijatých opatrení spravidla závisí od rozsahu sporných okolností
(indikátorov rizikovosti).Medzi takéto opatrenia môžu slúžiť napríklad aj referencie od tretích osôb,
bankové referencie, audit dodávateľa a jeho dodávateľského reťazca a pod...“ Podľa názoru správneho
súdu bolo teda úlohou žalobcu prijať adekvátne opatrenia. Žalobca sa ako subjekt konajúci v dobrej
vierenemalzúčastniťobchodovsozjavnenadhodnotenoucenouslužieb,ktoráuobozretnéhodaňového

subjektu musí vyvolať pochybnosti. Vyššie uvedená námietka žalobcu preto nebola dôvodná.

58. K námietke žalobcu, že nemal dôvod skúmať ako IMAXX, s.r.o. zabezpečí splnenie zo zmluvy
a nevedel o existencii subdodávateľov svojho dodávateľa, keď výlučne spolupracoval len s dodávateľom
IMAXX, s.r.o., správny súd uvádza, že zmluva o reklame uzavretá medzi žalobcom a jeho priamym

dodávateľom obsahovala ustanovenie, že dodávateľ je oprávnený využiť na poskytovanie činností,
ktoré sú predmetom zmluvy subdodávateľov. Žalobca tak mal vedomosť o tom, že dodávateľ môže
použiťsubdodávateľov,pretomaltejtoskutočnostivenovaťzvýšenúpozornosťakoobozretnýpodnikateľ
už pri uzatváraní zmluvy. V tejto súvislosti je vhodné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa

23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17, z ktorých plynie, že: Daňový subjekt (žalobca) disponuje
právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je
iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene
za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno,
svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Je

súčasťou elementárnej podnikateľskej obozretnosti poznať obchodného partnera do takej miery, aby
mal istotu, že dohodnuté obchody - zdaniteľné plnenia budú v súčinnosti s ním dostatočne preukázané
v rozsahu potrebnom pre priznanie nadmerného odpočtu DPH. Žalobca zo zmienených dôvodov ľahkej
zneužiteľnosti bol spôsobilý zaistiť si v rámci dvojstranných vzťahov so svojim dodávateľom, ktorých
bol bezprostredným účastníkom, všetky informácie, ktoré osvedčovali realizáciu zdaniteľných plnení

tak, aby mu bolo bez pochybností zrejmé, že sa nezapojil ani nemohol zapojiť do podvodnej schémy.
Na to nebolo potrebné ovplyvňovať obchodné vzťahy svojho dodávateľa s jeho subdodávateľmi, ani
mať nadštandardné oprávnenia na kontrolné mechanizmy mimo bežného rámca. Najvyšší správny súd
v rozsudku sp.zn. 5 Sfk/88/2022 zo dňa 27. 11. 2024 v bode 66. až 68. konštatoval: „...Pokiaľ daňv určitom obchodnom reťazci, prepojiteľnom so sťažovateľkou, nie je odvedená (t. j. dôjde k úniku
na dani), pričom sťažovateľka si uplatní odpočítanie dane, dochádza k narušeniu princípu neutrality
DPH. Deklarovaná - formálna neutralita na ďalších parciálnych úsekoch obchodného reťazca je v

tomto celkovom kontexte a s ohľadom na povahu DPH irelevantná (obdobne rozhodnutie Najvyššieho
správnehosúdusp.zn.3Sfk/5/2023zodňa28.marca2024,bod66).Niejepritompovinnosťoudaňových
orgánov preukazovať, že je to práve sťažovateľka, ktorá získala neoprávnený benefit z daňového
podvodu (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. marca 2024, bod
65).67. Sťažovateľka opakovane v kasačnej sťažnosti namieta, že žalovaný svoj záver o podvodnom

konaní opiera o nezrovnalosti zistené v prostredí dodávateľa Minix Group, s.r.o. Kasačný súd k tomu
uvádza, že toto je prirodzený dôsledok toho, že daňový únik bol identifikovaný práve na strane tohto
subdodávateľa sťažovateľky. Ako bolo už vyššie uvedené, nie je dôležité, na akom mieste v obchodnom
reťazci došlo k podvodnému konaniu, ale že k nemu došlo a či daňový subjekt o tomto podvodnom
konaní vedel alebo vedieť mohol. 68. Z vyššie uvedeného je tiež zrejmé, že právo na odpočítanie dane
z obchodu so spoločnosťou Minix Group, s.r.o. nebolo sťažovateľke nepriznané z dôvodu spáchania

daňového podvodu, ale z dôvodu jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
Podstatné tak boli námietky sťažovateľky, ktoré smerovali proti záveru správcu dane, žalovaného a
správneho súdu, že sťažovateľka vedela alebo mala/mohla vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom...“ Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13. 02. 2018, sp. zn. 11S/16/2017, správny súd uvádza,

že z uvedeného rozsudku nevyplýva obdobnosť tam uvedeného skutkového stavu s prejednávanou
vecou, keď v bode 36. tohto rozsudku súd uvádza, že: „....Správne orgány pritom v daňovom konaní
nevyprodukovali žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, a to aj vo vzťahu k splneniu si súčinnosti zo strany
žalobcu,žebytentovedelalebomoholvedieť,žeskutočnýmdodávateľomniejespoločnosťK&L,s.r.o...“
Naviac,správnysúddodáva,ženiejeviazanýrozhodnutiamiinýchsprávnych(predtýmkrajských)súdov

ale rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít, na ktorú poukazuje vyššie.

59. Ohľadom námietky žalobcu, že správca dane neúmerne prenášal na žalobcu dôkazné bremeno,
správny súd uvádza, že v prípade účasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno len na správcovi
dane, pričom daňový subjekt je oprávnený navrhovať správcovi dane ďalšie dôkazné prostriedky

na preukázanie, že sa nezúčastnil podvodného konania spojeného s daňovým únikom, prípadne
že o tom nevedel ani nemohol vedieť; predkladanie takýchto dôkazných prostriedkov je však
jeho oprávnením, nie povinnosťou. Správca dane v priebehu daňového konania vykonal rozsiahle
dokazovanie, vrátane dôkazov predložených žalobcom. Počas daňovej kontroly podrobne oboznámil
žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a oznámil mu, že z dôvodu účasti

žalobcu na podvode na DPH v kontrolovanom zdaňovacom období v súlade s judikatúrou SD EÚ mu
správca dane neprizná uplatnené právo na odpočítanie DPH z 9 predmetných dodávateľských faktúr.
Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu reálneho uskutočnenia deklarovaných
obchodov. Ďalej správca dane vykonával dokazovanie z vlastnej iniciatívy a neprenášal dôkazné
bremeno na žalobcu ohľadne preukazovania daňového úniku v identifikovanom reťazci spoločností

ani ohľadne (ne)účasti žalobcu na daňovom podvode. K podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď
jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania
neoprávneného zvýhodnenia. Je potom na správcovi dane ustáliť, či sa dodávateľ tovaru alebo služby
dopustil podvodu alebo zneužívajúceho konania alebo nie a či platiteľ o tomto podvode alebo zneužití
vzhľadomnavšetkyzistenéskutočnostivedel,resp.malvedieťalebomoholvedieť.Žalobcapolemizoval

s problematikou presúvania dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane a v tomto
kontexte potom ďalej žalobca poukazoval na početnú judikatúru, z ktorej uvádzal právne závery, avšak
bez premostenia s prejednávanou vecou (napr. nález ÚS SR I. ÚS 259/2022-37 z 12. 10. 2022).

60. Ohľadom námietky žalobcu o okolnostiach zániku spoločností EDOP, s.r.o, Greentech Mobility, s.r.o.

a ADV Consulting, s.r.o. s právnymi nástupcami v neskoršom období pre účely splnenia vedomostného
testu, správny súd uvádza, že tieto ani neboli považované správcom dane a žalovaným za relevantné,
keďže nebolo preukázané, že by sťažovateľ o tejto okolnosti v čase realizácie zdaniteľných obchodov
v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roku 2016 mal alebo mohol mať vedomosť. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí uviedol, „že uvedené zistenia o dodávateľovi a subdodávateľoch platiteľa len

vytvárajú celkový obraz o uskutočnených zdaniteľných obchodoch a spoločnostiach. Odvolací orgán
poukazuje na to, že subdodávateľské spoločnosti v reťazci sú nekontaktné, účtovníctva sú nedostupné,
spoločnosti vykazovali v daňových priznaniach vysoké obraty a nízke daňové povinnosti, čo je jedným
zo znakov reťazových obchodov a je to typické pre subjekty založené a zaoberajúce sa činnosťou bezreálnehopodkladu,ktorejhlavnýmcieľomjeprostredníctvomnarušenianeutralitysystémuDPHumožniť
konečnému získať neoprávnený daňový prospech v podobe zníženia daňovej povinnosti.“ Námietka
žalobcu preto nebola dôvodná.

61. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nedostatočné
odôvodnenie, keď sa žalovaný podľa názoru žalobcu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí
nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, správny súd uvádza, že žalobca neuviedol výpočet
žiadnych odvolacích námietok, s ktorými sa podľa názoru žalobcu žalovaný v napadnutých

rozhodnutiach nevysporiadal. Z hľadiska posúdenia dostatočnosti odôvodnenia je podstatné, aby sa
správne orgány vo svojich rozhodnutiach vysporiadali so všetkými kľúčovými námietkami účastníka
administratívneho konania, čo môže v niektorých prípadoch znamenať konzumáciu vysporiadania sa
s niektorými čiastkovými námietkami, pričom uvedené platí najmä v prípade takých podaní, ktoré sú
čo do rozsahu obsiahle. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu (v súlade s nálezom napr. Ústavného
súdu SR I. ÚS 241/07, I. ÚS 342/2010) a Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok ESĽP vo veci

Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. 18390/91) sa nemusia dať detailné odpovede na všetky
účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné,
prípadnedostatočneobjasňujúskutkovýaprávnyzákladrozhodnutia.Akobolouvedenévyššie,správne
žaloby žalobcu v tejto časti neobsahujú žiadne konkrétne a zároveň pre prejednávané veci podstatné
skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný, či správca dane nevysporiadali alebo ktoré by nezobrali do úvahy,

či ich nesprávne vyhodnotili. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti
napadnutých rozhodnutí vyhľadávať, ani v žalobách všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa
obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutých rozhodnutí za žalobcu konkretizovať.
V zmysle uvedeného má správny súd za to, že žalovaný dostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutia,
nakoľko obsahujú odpovede na podstatné odvolacie námietky žalobcu.

62. Nebola dôvodná ani námietka žalobcu ohľadom nezákonne získaných dôkazov z iných spisov
a iných daňových konaní, keď žalobca v žalobe a ani na pojednávaní nevedel konkrétne uviesť,
o aké nezákonné dôkazy sa malo jednať, z ktorých konkrétnych súvisiacich daňových konaní a spisov
a z administratívneho spisu tieto skutočnosti tvrdené žalobcom nevyplynuli.

63. Nad rámec k žalobcovej námietke ohľadne nepoužiteľnosti informácií z iného daňového konania je
potrebné poukázať na ust. § 3 ods. 3 v nadväznosti na § 24 ods. 4 daňového poriadku. Podľa § 3 ods.
3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim. Úkony správcu dane v iných daňových kontrolách sú úkonmi
pri správe daní, ktoré sú v súlade so zásadou hospodárnosti v zásade vždy použiteľné aj pri iných,
súvisiacich daňových kontrolách. Jediným obmedzením je získanie takejto informácie (ako dôkazu) v
rozpore so zákonom. Žalobca však neidentifikoval žiadne porušenie zákona, preto vyhodnotil súd jeho
námietku ako nedôvodnú. Nedôvodný preto bol poukaz žalobcu na judikatúru súdov SR (rozsudok

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/162/2016 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžhk/1/2017), keď
správny súd nevzhliadol podobnosť právnych záverov v nej uvedených s prejednávanou vecou.

64. Vo vzťahu ku kvalite uvedených žalobných námietok považuje správny súd za potrebné poukázať na
závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa

ktorých: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť
žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému
právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom
správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom

úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom
znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené.
Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“
Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietokvo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu,
aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Takto všeobecne
uplatnené námietky neumožňujú uskutočniť súdny prieskum napadnutých rozhodnutí, pretože práve

rozsahom a dôvodmi správnej žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne vedený. K
dôvodnosti žalobných námietok teda nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí
bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia/
rozhodnutí so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania (§ 134 ods. 1, § 182 ods. 1 písm.
e/ SSP). Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s

názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť.

65. Pokiaľ žalobca namietal, že po zrušení pôvodných prvostupňových rozhodnutí, správca dane
nevykonal žiadne nové dokazovanie, nepostupoval podľa záväzného názoru žalovaného uvedeného
v zrušovacích rozhodnutiach a ignoroval dôkazy predkladané žalobcom, správny súd konštatuje, že
aj túto žalobnú námietku nepovažoval za dôvodnú. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca

dane po zrušení prvostupňových rozhodnutí, na základe rozhodnutia žalovaného doplnil svoje zistenia
o údaje z kontrolných výkazov spoločnosti Greentech Mobility s.r.o., nahliadol do odtajnených údajov
z kontrolných výkazov, o čom spísal úradné záznamy č. 100430560/2023 z 27. 01. 2023, č.
100421814/2023 z 26. 01. 2023, č. 100421625/2023 z 26.
01. 2023, č. 103263437/2022 z 02. 12. 2022. Doplnil svoje dokazovanie tak, aby odstránil vytýkané

nedostatky žalovaným, t.j. jednoznačne označil daňový subjekt obchodného reťazca, u ktorého došlo
k daňovému úniku, objasnil v čom daňový únik spočíval a poukázal na objektívne skutočnosti, na
základe ktorých žalobca mal vedieť, že sa zúčastňuje na plnení poznačenom podvodom (napr. str. 15-16
prvostupňového rozhodnutia 1/2016). S ďalšími zisteniami písomne oboznámil žalobcu oboznámením
č. 100545145/2023 zo dňa 09. 02. 2023. K novým zisteniam sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 13. 03.

2023. Správca dane vyjadrenie žalobcu preskúmal a závery svojich zistení premietol do odôvodnenia
prvostupňových rozhodnutí.

66. Správny súd má za to, že správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, všetky
dôkazy získal v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a pri všetkých úkonoch postupoval

v úzkej súčinnosti so žalobcom. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa napriek upovedomeniam
o predvolaní svedkov na výsluch, ktoré mu boli riadne doručené, nezúčastnil na týchto ústnych
pojednávaniach so svedkami, ktorými boli konatelia subdodávateľských spoločností, teda sám žalobca
nevyužil svoje zákonné právo klásť svedkom otázky.

67. Správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný uniesli dôkazné bremeno a splnenie podmienok
tzv. Axel Kittel testu preukázali a dôkazy a indície zistené preverovaním správcu dane považoval vo
svojej spojitosti za dostatočné pre prijatie záveru správcu dane a následne i žalovaného o daňovom
úniku, na základe ktorého žalobca získal daňové zvýhodnenie. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach
identifikovali také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že

daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal alebo mohol vedieť. Naopak, žalobca
nepreukázal, že prijal účinné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode. Svedecké
výpovede ako aj iné zabezpečené dôkazy boli vyhodnotené v súlade s ich obsahom, so zachovaním
zásad logického uvažovania a najmä v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, teda vo
vzájomných súvislostiach s inými dôkazmi.

68. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti žalobných námietok žalobcu,
a preto správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

69. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého

správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v
konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Rovnako správny súd nepriznal
náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie
podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.

70. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).1. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jeden mesiac od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná
v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Katarína Kochan Morová z dôvodu
jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.