Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 22, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Tos/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621010094
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8621010094.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 22. mája 2024, v trestnej veci ods. A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov sp. zn.
SK-2T/22/2021 zo dňa 18. apríla 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-2T/22/2021 zo dňa 18. apríla 2024 podľa § 70 ods. 1
Tr. zákona bolo vyslovené, že ods. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom D. E. XXX, ktorému bolo
uznesením Okresného súdu Svidník č.k. 2T/22/2021-153 zo dňa 04.08.2022 podmienečne upustené
od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, ktorý mu bol

uložený trestným rozkazom Okresného súdu Svidník č.k. 2T/22/2021-115 zo dňa 13.07.2021 a bola mu
stanovená skúšobná doba v trvaní 30 (tridsať) mesiacov, sa v tejto skúšobnej dobe neosvedčil a zvyšok
uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 1 (jeden) rok, 1
(jeden) mesiac a 16 (šestnásť) dní vykoná.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku

sťažnosť odsúdený, ktorú neskoršie písomne odôvodnil tým, že napádané uznesenie považuje za
predčasné, nakoľko súd nedôsledne skúmal splnenie podmienok podľa § 70 ods. 1 Tr. zákona, teda
to, či viedol riadny život. Na verejnom zasadnutí však súd vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k tomu,
či spáchal priestupky a aké. Na všetky ostatné skutočnosti rezignoval a iba od dvoch spáchaných
priestupkov odvodil záver, že počas skúšobnej doby neviedol riadny život. Zo zápisnice vyplýva, že
sudca oboznamoval iba trestný rozkaz, uznesenie o započítaní, zápisnicu o verejnom zasadnutí,

uznesenie č.l. 153, výpis CESDAP, odpis registra trestov a evidenčnú kartu vodiča. Taktiež otázky sudcu
smerovali výlučne iba k dvom spáchaným priestupkom. Priestupky neboli páchané pravidelne, sústavne,
ale išlo o ojedinelé vybočenie z inak riadneho života. Iná by bola situácia, ak by priestupky boli páchané
každý mesiac, alebo častejšie, čo ale nie je jeho prípad. Zároveň poukazuje na rozhodnutia Krajský súd
Prešov sp. zn. 2Tos/17/2018 a 10Tos/2/2019 vo vzťahu ku skúmaniu všetkých skutočností rozhodných
pre posúdenie spôsobu života a stavu nápravy. Počas skúšobnej doby spáchal dva priestupky, ku ktorým

sa aj priznal. Prvý priestupok bol spáchaný dňa 21.02.2023, kedy prekročil rýchlosť na diaľnici asi o 7-10
km/h. Podstatné je k tomu uviesť, že diaľnica je cesta, kde je rýchlosť regulovaná až do rýchlosti 130
km/h, teda drobné prekročenie nemôže byť považované za závažné ani ho preto nemožno považovať
za osobu, ktorá by mala ignorovať predpisy. O nízkej závažnosti svedčí aj výška uloženej pokuty 20,-
EUR. Druhý priestupok bol spáchaný dňa 04.09.2023, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 130,-
EUR (rozpätie od 30 EUR do 400 EUR), pričom z evidenčnej karty vyplýva, že nešlo o závažný spôsob

spáchania priestupku, nebol prítomný alkohol, nedošlo k vzniku dopravnej nehody a neodmietol ani
vyšetrenie na alkohol. Vyššia rýchlosť mu bola nameraná za tabuľou obce, kde sa do obce schádza zkopca. Samozrejme má povinnosť dodržiavať stanovenú rýchlosť, no každý prípad je potrebné hodnotiť
individuálne a neporovnávať napr. jazdu o rýchlosti 70 km/h po celej obci, prípadne na dlhšom úseku,
v zastavanej časti obce, pred školou či v miestach vyššieho výskytu chodcov s jazdou 70km/h na

pár metroch za tabuľou obce, kedy cesta do obce vedie z kopca. Táto skutočnosť podstatne znižuje
závažnosť jeho konania a nemôže byť na tento priestupok nazerané prísne formálne, bez zisťovania
bližších okolností. Ani jeden z týchto priestupkov nemožno považovať za závažný v zmysle ustanovenia
§ 137 zákona o cestnej premávke, teda ide o menej závažné priestupky. Na preukázanie toho, že inak
viedol riadny život, predložil sťažnostnému súdu vyjadrenia trénera športového klubu FK „ONDAVA“

Tisinec, ktorý sa vyjadruje k jeho osobe a športovej činnosti, ktorú pre klub vykonáva. Je aktívny
športovec a venuje sa futbalu. Taktiež predložil aj vyjadrenie obec Nižná Olšava, kde sa obec vyjadruje
k jeho osobe, poznatkom o ňom a jeho rodine. Aj z toho je zrejmé, že je riadnym obyvateľom, ktorý si
plní povinnosti voči obci a nemá žiadne problémy so susedmi. Zároveň je spoločníkom a konateľom
spoločnosti G&F Elektro s.r.o., ktorá sa venuje elektroinštalačnej činnosti predovšetkým v zahraničí
(najmä Nemecko) a v jeho veku vybudoval firmu s dobrým postavením aj v zahraničí. Prihliadajúc na

celý jeho život počas skúšobnej doby, nemôžu byť dva menej závažné priestupy považované za také,
ktoré ho diskvalifikujú ako riadneho a poctivého občana. Priestupy navyše boli spáchané z nedbanlivosti,
nie úmyselne. Z uvedených dôvodov žiada sťažnostný súd, aby napádané uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

V dodatku k svojej sťažnosti odsúdený ešte uviedol, že podľa jeho názoru je nemiestne používať na
každého občana, ktorý je v skúšobnej lehote, rovnaký meter a neprihliadať na okolnosti, ktoré ho
sprevádzajú, či profesia danej osoby nezahŕňa riadenie motorového vozidla alebo ako často daná
osoba riadi motorové vozidlo, atď. Je konateľ firmy G&F Elektro s.r.o. a od doby, kedy dostal vodičský
preukaz, ktorý mu bol v istej dobe právom odobratý, sa jeho spoločnosť enormne rozrástla a to aj

vďaka vodičskému oprávneniu. Ustavične cestuje autom do Nemeckej spolkovej republiky, kde má
pojednávania, rokovania, stretnutia, koriguje chod projektov a veľakrát dováža materiál. Je to pre neho
neodlučiteľná súčasť profesie a podnikania a aj vďaka tomu majú vo firme 80 členov, ktorí súčasne
aktívne vykonávajú práce pre firmu. Ak by prišiel o vodičské oprávnenie, vo veľkej miere by to ovplyvnilo
chod firmy, veľa úkonov by sa stalo nevykonateľnými a taktiež by im vznikli veľké finančné náklady,

čo by znamenalo úbytok práce a chlapci, členovia firmy, by prichádzali o prácu. Taktiež od doby, kedy
dostal vodičský preukaz, prešiel viac ako rok. Od tohto času najazdil na motorovom vozidle vyše 100
000 kilometrov, čo je ukazovateľom, ako veľmi je pre neho vodičský preukaz dôležitý, ale taktiež aj to,
že pomer pokút a najazdených kilometrov je 2:100 000. Pri viac ako stotisíc kilometroch dostať dve
pokuty, ktoré neboli úmyselné a ním dostatočne odôvodnené, je celkom slušný pomer. Pravdaže ho to

neospravedlňuje, ľutuje to, že ich dostal a vynaloží maximálne úsilie, aby sa to už neopakovalo. Vždy
sa snaží jazdiť zodpovedne a pri takom množstve kilometrov si niekedy človek nechcene a neúmyselne
nedá pozor a o máličko prekročí rýchlosť. Nie je človek, ktorý štyrikrát ročne cestou do obchodu dostane
dvakrát pokutu. Tým chce ozrejmiť, že je zodpovedným vodičom, ktorý neprichádza často do styku s
porušovaním pravidiel cestnej premávky. Ďalší faktor, ktorý chce podotknúť je, že má 8 ročného brata,

ktorý je ťažko postihnutý (o čom predložil lekársku správu). F. má veľmi silný autizmus a potrebuje
doprovod každé ráno do školy a aj zo školy, kam ho vozí vždy on, keďže jeho otec je taxikár, na
základe čoho si nemôže dovoliť strácať zákazníkov, kvôli finančnej situácii. Jeho matka nemá vodičské
oprávnenie a ani auto. Rovnako s ním musí chodiť na vyšetrenia, navštevovať lekárov atď. Z vyššie
uvedených dôvodov žiada sťažnostný súd, aby napádané uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti odsúdeným podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného

nie je dôvodná.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že vykonal dokazovanie výsluchom
odsúdeného ako aj oboznámením spisu, z čoho zistil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe (od 05.08.2022
do 05.02.2024) dopustil 2 dopravných priestupkov a to dňa 21.02.2023 prekročenie rýchlosti, za

čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20,- EUR a dňa 04.09.2023 prekročenie rýchlosti
o 21-50km/h v obci alebo o 31-60 km/h mimo obce, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo
výške 130,- EUR. Odsúdený sa tak v skúšobnej dobe dopustil hneď 2 priestupkov na úseku, ktorý
priamo súvisí s činnosťou, ktorá mu bola rozhodnutím súdu zakázaná a následne bolo od jej výkonupodmienečne upustené – vedením motorového vozidla. Navyše druhý z uvedených priestupkov
(spáchaný 04.09.2023) svojou závažnosťou prevýšili prvý priestupok, keďže išlo o priestupok podľa §
22 ods. 1 písm. h/ bod 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a teda nie o drobné prekročenie rýchlosti,

ale o prekročenie rýchlosti v obci o 21 až 50 km/h alebo mimo obce o 31 až 60 km/h. Odsúdený si
musel byť vedomý toho, že je v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a s ohľadom na to sa mal správať zodpovedne a viesť riadny
život. Aj napriek tomu sa dokonca 2x dopustil toho istého priestupku pri riadení motorového vozidla,
čo svedčí o tom, že sa ani z prvej uloženej pokuty nepoučil a znova prekročil rýchlosť v obci o 21 až

50 km/h alebo mimo obce o 31 až 60 km/h. Okresný súd tak nemohol konštatovať, že by odsúdený
v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viedol riadny život,
a preto vyslovil, že odsúdený sa v tejto skúšobnej dobe neosvedčil a že zvyšok uloženého trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vykoná. Pokiaľ odsúdený na verejnom zasadnutí
uviedol, že síce si bol vedomý toho, že je v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu
zvyšku trestu zákazu činnosti, no nevedel, ako to „funguje, pokiaľ ide o legislatívu“, tak toto tvrdenie ho

neospravedlňuje. Odsúdenému bol právoplatne uložený trest zákazu činnosti vo výmere 30 mesiacov
a len na základe rozhodnutia súdu bolo vyhovené jeho žiadosti o podmienečné upustenie od jeho výkonu
po vykonaní jeho polovice. Už z gramatického významu slova „podmienečne“ a z určenia skúšobnej
doby musí byť zrejmé, že súd bude dôsledne skúmať u odsúdeného to, či v skúšobnej dobe vedie
riadny život alebo nie a že na základe takýchto zistení môže prehodnotiť svoje skoršie rozhodnutie

o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Od odsúdeného sa tak vyžadovala
zvýšená miera ostražitosti vo vzťahu k predchádzaniu konaniam, ktoré by mohli byť vyhodnotené ako
nevedenie riadneho života, a teda nielen vo vzťahu k páchaniu trestných činov ale aj priestupkov. Táto
miera ostražitosti sa u odsúdeného nielenže nezvýšila po tom, ako mu bolo podmienečne upustené od
výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ale nezvýšila sa ani po tom, čo bol prvý krát (dňa 21.01.2023)

v skúšobnej dobe sankcionovaný za dopravný priestupok, keďže sa dňa 04.09.2023 opätovne dopustil
toho istého priestupku a to dokonca závažnejším spôsobom konania. Odsúdený obhajoval spáchanie
prvého z uvedených priestupkov tým, že bol na ceste z D., pričom bol aj unavený, pretože šoféroval
13 hodín. Tvrdenie odsúdeného nielenže jeho konanie neospravedlňuje, ale naopak. Odsúdený sám
pripustil kombinovaný vplyv dvoch rizikových faktorov – vlastnej únavy a rýchlosti jazdy, pričom rýchlosť

prekročil na diaľnici D1 pri obci G. smer H.. Už samotné vedenie motorového vozidla odsúdeným
pod vplyvom únavy je porušením § 4 ods. 2 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
podľa ktorého vodič nesmie viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä úrazom,
chorobou, nevoľnosťou alebo únavou a aj priestupkom podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch. No kombinácia týchto faktorov (únavy a rýchlosti) najmä na diaľnici (kde je povolená

vyššia rýchlosť) závažnosť takéhoto konania len zvyšuje, pretože môže mať fatálne následky nielen
voči odsúdenému ako vodičovi vozidla, ale aj voči iným účastníkom cestnej premávky. Prekročenie
povolenej rýchlosti pritom nie je možné považovať za priestupok v cestnej premávke, ktorý by plynul
z náhodnej situácie, ako naznačoval odsúdený tvrdením, že sa to môže stať hocikomu. Nejedná sa
o nedbanlivostné ale o úmyselné konanie, kedy vodič môže (a musí) ovládať rýchlosť, akou vedie vozidlo

a to nielen plynovým pedálom a brzdou, ale v prípade, že je vozidlo vybavené napr. tempomatom, tak
ju môže regulovať aj ním (najmä na diaľnici). Vzhľadom na to, že po započítaní doby od 21.03.2021 do
03.08.2021 do výkonu trestu zákazu činnosti mal trest zákazu činnosti v trvaní 30 mesiacov odsúdený
vykonať 21.09.2023 (21.03.2021 až 21.09.2023 = 30 mesiacov), no uznesením zo dňa 04.08.2022
právoplatným v ten istý deň bolo odsúdenému podmienečne upustené od výkonu zvyšku trestu zákazu

činnosti, u odsúdeného ostala nevykonaná časť trestu zákazu činnosti od 05.08.2022 do 21.09.2023, čo
predstavuje 1 rok, 1 mesiac a 16 dní. Túto zvyšnú časť trestu zákazu činnosti musí odsúdený vykonať.

S takto uvedeným odôvodnením okresného súdu sa v celom rozsahu stotožnil aj krajský súd a z dôvodu
neopakovania tých istých skutočností na neho odkazuje.

V prieskumnom konaní sťažnostný súd tiež zistil a ako to správne konštatuje aj súd prvého stupňa,
že A. B. bol Trestným rozkazom Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2T/22/2021 zo dňa 13.07.2021,
právoplatného dňa 03.08.2021, uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa 289 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe tam uvedenom. Za súdené konanie mu bol uložený

peňažný trest vo výmere 1.000,- EUR a pre prípad jeho úmyselného zmarenia, náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 4 mesiacov. Súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov v trvaní 30 mesiacov. Uznesením Okresného súdu Svidník zo dňa 04.08.2022, č.k.2T/22/2021-153 bolo podmienečne upustené od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov, so skúšobnou dobou na 18 mesiacov.

Ods. A. B. bol počas plynutia skúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu
zákazu činnosti dva krát potrestaný blokovými pokutami za vyššie uvedené priestupky na úseku cestnej
premávky.

Z uvedeného aj krajskému súdu vyplynulo, že odsúdený v priebehu plynutia v skúšobnej doby

podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov opakovane nerešpektoval v danom prípade platné právne predpisy na úseku cestnej premávky.
Odsúdený teda nevyužil možnosť danú mu zo strany štátu, aby svojim riadnym životom počas skúšobnej
doby preukázal polepšenie. Okresný súd preto správne vyslovil, že odsúdený nepreukázal, že by
v skúšobnej dobe viedol riadny život.

Nadriadený súd je toho názoru, že napadnuté uznesenie obsahuje všetky zákonom stanovené kritériá
z hľadiska jeho formy a obsahu. Uznesenie je presvedčivé, zrozumiteľné a neponecháva krajskému
súdu žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Sťažnostný súd si osvojuje dôvody napadnutého
uznesenia, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a považuje za nadbytočné závery súdu prvého stupňa
vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu

prvéhostupňaanadriadenéhosúdutvoriajednotuavprípade,keďsinadriadenýsúdosvojujesprávnosť
záveru napadnutého uznesenia prvostupňového súdu, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie
sťažnostných námietok oprávnenej osoby.

Vo vzťahu k sťažnostným námietkam krajský súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré

považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a zákonné. Jedným zo základných znakov
vedenia riadneho života je aj dodržovanie právneho poriadku. Ak odsúdený v skúšobnej lehote
podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činností riadiť motorové vozidlá závažným
spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin alebo bol priestupkovo
postihnutý za rovnaké, resp. obdobné konanie, ako je tomu aj v tomto prípade, alebo za väčšie množstvo

protiprávnych konaní, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné upustenia nesplnilo
svoj cieľ a že zvyšok trestu zákazu činností treba vykonať. Pri posudzovaní okolností odôvodňujúcich
takýto postup pritom treba hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré v priebehu plynutia skúšobnej doby nastali,
aktorémajúvýznamprerozhodnutieoosvedčeníresp.neosvedčenísa,vrátanecelkovéhosprávaniasa
odsúdeného a charakteru a závažnosti dôvodov, ktorými dal príčinu k rozhodovaniu o nariadení výkonu

zvyšku trestu. Sťažnostný súd pritom zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o (ne)osvedčení sa odsúdeného
súd nie je oprávnený opätovne posudzovať protiprávnosť a závažnosť činu, za ktorý bol právoplatne
odsúdený. Ani odsúdeným uvádzané skutočnosti ohľadne jeho osobných, pracovných a rodinných
pomerov, nie sú sami o sebe a ani nemôžu byť až tak zásadnými okolnosťami, ktoré by mohli byť
dôvodom na opätovné preskúmavanie a prehodnocovanie už právoplatného rozhodnutia z pohľadu

závažnosti konania, ktoré sú súdy povinné rešpektovať. Taktiež odsúdeným udávané priznanie a
zľahčovanie spáchaných priestupkov možno vyhodnotiť len ako účelové z jeho strany, v snahe sa vyhnúť
výkonu zvyšku trestu zákazu činností, pretože ak by si naozaj vzal ponaučenie do budúcna z uloženého
trestu zákazu činností, tak by sa už ďalšej protiprávnej činnosti na úseku cestnej premávky opakovane
nedopúšťal. Opak je ale pravdou. Odsúdený teda vlastným zavineným konaním zavdal príčinu na výkon

zvyšku trestu zákazu činností. Vo vzťahu k ďalším sťažnostným námietkam okrem vyššie uvedeného je
potrebné ešte dodať to, že krajský súd hodnotil celkové správanie sa odsúdeného v priebehu plynutia
skúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu trestu zákazu činností, pričom vzal do úvahy aj
správy a charakteristiky predložené odsúdeným, ako aj na závažnosť priestupkov, ktorých sa odsúdený
dopustil v priebehu plynutia tejto doby, avšak sa nestotožnil s tvrdením odsúdeného, že z jeho strany šlo

o nedbanlivostné konanie pri prekročení povolenej rýchlosti. Za rýchlosť riadeného vozidla totiž nesie
zodpovednosť každý vodič sám, pretože si sám určuje rýchlosť ním riadeného motorového vozidla.
Krajský súd si je vedomý, že v prípade spáchania priestupku sa jedná o menej závažné protiprávne
a protispoločenské konanie. Uvedené však bez ďalšieho neodôvodňuje automatickú bagatelizáciu
tohto druhu protiprávneho konania. Správne preto prvostupňový súd konštatoval, že odsúdený si ani

po postihnutí za prvý priestupok (za prekročenie rýchlosti) z toho nevzal ponaučenie a aj napriek
jeho vedomosti o tom, že je v skúšobnej dobe a že je o to viac povinný rešpektovať dopravné
predpisy sa dopustil ďalšieho a ešte závažnejšieho dopravného priestupku (výraznejšie prekročenie
dovolenej rýchlosti). Odsúdenému bol pritom trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkýchdruhov uložený preto, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu (min. 1,92 promile alkoholu
v krvi) v stave vylučujúcom spôsobilosť ho viesť, čím vyvolal pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo
spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Preto aj pri preskúmavaní vedenia riadneho života odsúdeným

počas plynutia skúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti
budú v podstatnej/rozhodujúcej miere hrať úlohu práve protiprávne konania spáchané na úseku cestnej
premávky. Odsúdený, hoci dostal od súdu vo forme "podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu
zákazu činnosti" možnosť preukázať, že dokáže byť disciplinovaným vodičom, že dokáže rešpektovať
pravidlá cestnej premávky, ako aj plniť si zákonné povinnosti vyplývajúce mu ako vodičovi z príslušného

právneho predpisu, ignoroval túto možnosť a šancu a v skúšobnej dobe sa dopustil 2 priestupkov na
úseku cestnej premávky. Aj keď v danom prípade nejde o závažné priestupky, nemožno opomenúť,
že všetky súvisia s činnosťou (vedením motorového vozidla), vykonávanie ktorej bolo odsúdenému
opätovne umožnené len v dôsledku podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá. Za takejto situácie nemožno dospieť k ničomu inému len k tomu, že odsúdený A.
B. neviedol v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku zákazu činnosti riadny život.

Krajský súd konštatuje, že len čiastočné vykonanie trestu zákazu činnosti u odsúdeného jednoznačne
neprinieslo očakávaný pozitívny efekt a neviedlo k zvýšeniu jeho vodičskej disciplinovanosti. To, že
vodičské oprávnenie je pre výkon jeho povolania nevyhnutné, odsúdený vedel od samého začiatku a o
to viac sa mal snažiť, aby svojou disciplinovanosťou presvedčil, že si váži možnosť, ktorá mu bola daná
a výkon ďalšieho trestu v jeho prípade už nie je potrebný. Bolo len a len v moci odsúdeného dôsledným

dodržiavaním dopravných predpisov preukázať, že si takého dobrodenie zo strany štátu zaslúžil, pričom
ich opakovaným porušovaním jednoznačne rezignoval na potrebu vedenia riadneho života v skúšobnej
dobe, tak ako mu to ukladá ust. § 70 ods. 1 Tr. zákona. Aj keď odsúdený je toho názoru, že je nemiestne
používať na každého občana, ktorý je v skúšobnej lehote, rovnaký meter, platí že pred zákonom sme si
všetcirovní,t.j.zákonjerovnakýprevšetkýchamusísasovšetkýmizaobchádzaťrovnakoaspravodlivo.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za
správne a zákonné a sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol v zmysle ustanovenia § 193 ods.
1 písm. c/ Tr. poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.