Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122505550
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:6122505550.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/
XX, D. E. B., zast. Mgr. Ondrej Barna, advokát AK, Zámocká 529/34, Stropkov, o zaplatenie 1.581,66
eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1.581,66 eur, úrok vo výške 141,84 eur, úrok
z omeškania v sume 1,82 Eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.581,66 eur od
29.11.2022 do zaplatenia; to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vrátane trov
odvolacieho konania Krajského súdu v Prešove vedeného pod č. k. 17CoCsp/45/2023. O výške tohto
nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou pôvodne podanou na upomínací súd Okresný súd Banská Bystrica vedenou pod
sp. zn. 31Up/1989/2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 1.581,66 eur, úrok 141,84 eur, úrok
z omeškania v sume 1,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.581,66
eur od 29.11.2022 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa

2.9.2015 uzatvoril žalobca a žalovaný Zmluvu o úvere č. 241471 ( ďalej len „zmluva“ ), na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.300 eur. Žalovaný sa zaviazal
splácať úver v mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný
splatiť do 26.8.2024. V zmysle bodu 1.1. Zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy podmienky aj
obchodné podmienky banky pre úvery občanom ( ďalej len „OP“ ) a Všeobecné obchodné podmienky
( ďalej len „VOP“ ), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva
obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie sú v uvedených obchodných podmienkach. Náležitosti

zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) resp. v predchádzajúcich zneniach zákona písm. l) zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov upravuje zmluva v čl. 1, pričom počet a termíny splátok istiny aj úrokov
sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške, počte
a termínoch splátok iných poplatkov. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje
a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú teda uvedené v samotnom texte
zmluvy. Ostatné poplatky, ktorých účtovanie nie je zrejmé v čase uzatvorenia zmluvy sú uvedené v

sadzobníku poplatkov. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet,
koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát
danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania,
ktoré sú súčasťou sadzobníka poplatkov, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Poradie, vktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o
pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Poukázal na viacero rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR. Žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako
žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1
Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pri posudzovaní bonity žalovaného pritom banka
brala do úvahy údaje zo Spoločného registra bankových informácií a Nebankového registra klientskych
informácií (SRBI/NRKI) - preverením záväzkov žiadateľa a ich splácania a údaje poskytnuté samotným

žalovaným v Žiadosti o poskytnutie úveru - údaje o príjmoch, výdavkoch a záväzkoch žiadateľa a
kreditné a debetné obraty na bežnom účte klienta – v prípade klientov, pre ktorých banka dlhodobo
vedie bežný účet, na základe čoho je schopná s odbornou starostlivosťou posúdiť ich bonitu. Po
vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a to tým že prestal uhrádzať
jednotlivé splátky riadne a včas a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol
o predčasnej splatnosti úveru dňa 28.11.2022. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.300 eur.

Žalovaný na istinu uhradil spolu sumu 3.718,34 eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia
predstavovala sumu 1.581,66 eur ( poskytnutá suma 5.300,00 eur – splátky istiny v sume 3.718,34 eur
= 1.581,66 eur. Po zosplatnení žalovaný nevykonal žiadnu úhradu žalovanej čiastky. Úrok z omeškania
predstavoval sumu ku dňu zosplatnenia sumu 1,82 eur. Každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa
nasledujúceho po jeje splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne. Žalobca si

uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny odo dňa nasledujúceho
pozosplatneníúverudozaplatenia.Rovnakosižalobcauplatňujeajzmluvnýúrokdokonečnejsplatnosti
úveru a ide o úrok vo výške 141,84 eur.

2. Upomínací súd dňa 12.1.2023 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

istinu 1.581,66 eur, úrok 141,84 eur, úrok z omeškania v sume 1,82 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne z tejto sumy od 29.11.2022 do zaplatenia, alebo aby podal odpor. Zároveň ho zaviazal
na náhradu trov konania.

3. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu dňa 2.2.2023 prostredníctvom právneho zástupcu

uviedol, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú vec a žalobca nesplnil podmienky stanovené pre
platné zosplatnenie pohľadávky a preto takémuto postupu zo strany žalobcu nemožno poskytnúť právnu
ochranu. Žalovaný rovnako vzniesol aj námietku premlčania celého uplatneného nároku. Zmluva taktiež
podľa jeho názoru vytvára hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, čo by mal súd ex offo
zohľadniť a vyhlásiť ich za neprijateľné . Ďalej uviedol že v zmysle platnej judikatúry súdneho dvora súd

nezohľadnil pri vydávaní platobného rozkazu množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, pre ktoré
upomínací súd nemal vydať platobný rozkaz. Neuznáva preto peňažný nárok v celom rozsahu a navrhol
vydaný platobný rozkaz zrušiť. troch mesiacov od splatnosti tejto splátky žiadať od žalovaného istinu,
ale žalobca tak urobil až v 1/2017.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného
že nie je zrejmé z čoho pozostáva uplatňovaný nárok, nakoľko je presne špecifikovaný, sú tam uvedené
podmienky jeho splácania, prepočet úrokov z omeškania do zosplatnenia, ako aj výpočet zmluvného
úroku do konečnej splatnosti úveru. Rovnako taxatívne uviedol splnenie podmienok pre predčasné
zosplatnenie úveru, ktoré súd uvedené jednak v samotnej zmluve, ako aj v OP a VOP. Žalobca zároveň

súdu predložil doručenku k opakovanému upozorneniu zo dňa 26.9.2022 a k výzve na predčasné
splatenie úveru zo dňa 28.11.2022. Ďalej žalobca uviedol, že zmluvná úprava poplatku za poskytnutie
úveru v sume 159 eur nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Toto svoje tvrdenie oprel
o konkrétne špecifikované skutočnosti, bližšie uvedené vo vyjadrení k odporu. Pokiaľ ide o námietku
premlčania vznesenú žalovaným, žalobca k tomu udáva že premlčacia doba začala plynúť odo dňa

zročnosti nesplnenej splátky, t.j. odo dňa 25.8.2022 a keďže žaloba bola podaná na súd dňa 19.12.2022,
bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, preto nárok žalobcu nie je možné považovať
za premlčaný.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.9.2023 uviedol, že pokiaľ ide o meritum veci, zotrváva

na doterajších argumentoch. Pokiaľ by súd vyhodnotil doručovanie jednostranných právnych úkonov
za platné a účinné, navrhol zaoberať sa reálnym skúmaním bonity žalovaného, čo v prípade len
formálneho skúmania má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V čase čerpania úveru
už totiž žalovaný jeden úver mal a dokonca samotný žalobca mu ešte minimálne jeden poskytol.Zároveň poukázal na skutočnosť že poskytnutý úver mu bol automaticky ponížený o sumu poplatku
za poskytnutie úveru vo výške 215 eur, čo je aj v zmysle ustálenej judikatúry považované za
zásadné v otázke splnenia splnenia náležitostí a výpočtu RPMN, lebo mu nebola poskytnutá zmluvne

deklarovaná istina, ale nižšia. Aj podľa doloženého výpisu z účtu mal žalovaný uhradiť z úveru viac, ako
je suma debetných položiek.

6. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 19.9.2023, č. k. 10Csp/16/2023-121 žalobu
zamietol a zároveň rozhodol že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

7. V zákonom stanovenej lehote podal voči predmetnému rozsudku odvolanie žalobca. S argumentmi
súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a odôvodňuje
odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca konkrétne

namieta - ad1/ Poplatok za poskytnutie úveru - žalobca má za to, že poskytnutím úveru celkom
jednoznačne poskytol žalovanému protihodnotu – reálnu službu vo forme poskytnutia finančných
prostriedkov, za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to jednak v podobe zmluvných ( obchodných ) úrokov
a jednak v podobe výslovne, jasne a zrozumiteľne v zmluve dohodnutého poplatku, čo vyplýva z nižšie
citovanýchzákonnýchustanovení,vktorýchmajúobeformyodplatydokoncasvojusamostatnúzákonnú

úpravu. Táto pritom reflektuje fakt, že s poskytnutím úveru pritom žalobcovi reálne vznikajú nevyhnutne
súvisiace organizačné, administratívne a ostatné priame či nepriame náklady, na pokrytie ktorých je
určený aj uvedený poplatok za poskytnutie úveru.
Poplatok za poskytnutie úveru je uhrádzaný na zákonnom základe a tvorí zložku ceny predmetu
plnenia. Právny základ poplatku za poskytnutie úveru vyplýva z ustanovenia § 499 ObchZ. Hlavným

predmetom plnenia podľa úverovej zmluvy z ktorej nároky si žalobca uplatňuje v tomto konaní bolo
poskytnutie úveru. Na poskytnutie úveru sa použijú ustanovenia nasledovných právnych predpisov:
§ 497 a nasl. ObchZ o úverovej zmluve, § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách, zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) a nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 497 ObchZ upravuje základné náležitosti
zmluvy o úvere, v zmysle ktorých je základom záväzku z úverovej zmluvy povinnosť veriteľa poskytnúť
peňažné prostriedky do určitej sumy a záväzok dlžníka vrátiť peňažné podmienky. Okrem základného
ustanovenia, ktoré determinuje „esentialia negotii“ úverovej zmluvy, obsahuje Obchodný zákonník v
§ 499 aj kogentné ( § 263 ods. 1 ObchZ ) ustanovenie o poplatku za poskytnutie úveru, ako tzv.

záväzkovú províziu. Podľa § 499 ObchZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Ide o kogentné ustanovenie v právnej úprave tohto zmluvného typu. Dikcia ustanovenia § 499
Obchodného zákonníka umožňuje, aby bola táto odplata vyplatená jednorazovo alebo v splátkach
splatných počas trvania úverového vzťahu. Na túto kogentnú normu nadväzujú aj ustanovenia ďalších

právnych predpisov, ktoré úpravu obsiahnutú v § 499 ObchZ dopĺňajú. Konkrétne ide o tieto ustanovenia:
a) § 53 ods. 6 OZ: „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis“; b) § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ,

odkazujúceho na úpravu v § 1 a 1a vyhlášky 87/1995 Z. z. – úpravu účtovania poplatkov spojených
s úverom ďalej upravuje aj § 9 ods. 2 písm. l) a n) ZoSÚ, c) § 9 ods. 9 ZoSÚ: „Od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom
alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere“ a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktoré
ustanovuje že „ odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a

akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy
a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov.“ Vyššie vymedzené právne normy predstavujú nepochybne zákonný základ poplatku za
poskytnutie úveru. Pritom pre charakter tohto poplatku v zmysle ustáleného výkladu § 499 ObZ platí.
Ak úver poskytuje subjekt, ktorý má poskytovanie úveru v predmete podnikania, tak z ustanovenia §

499 vyplýva, že má nárok na odplatu, nemá však povinnosť ju dojednať. Odplatu treba odlišovať od
úroku dojednaného v zmluve, ktorý predstavuje cenu (výnos) za poskytnutie úverovej sumy. Odplata na
rozdiel od úrokov má jednorazový charakter a nie je viazaná na reálne poskytnutie úveru“ (Ovečková
O. a kol.: Obchodný zákonník. Veľký komentár. II. zväzok, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s.762).Dohoda o „provízii“ za poskytnutie úveru môže byť platným dojednaním zmluvných strán iba v prípade,
ak je poskytovanie úverov predmetom podnikania veriteľa. Uvedené podmienka je jednoznačne bez
akýchkoľvek pochýb splnená keďže v prípade Žalobcu ide o bankovú inštitúciu a poskytovanie úverov

je jedným zo zapísaných predmetov podnikania a takéto oprávnenie pre banku vyplýva aj zo zákona
o bankách. Zo znenia § 499 ObchZ vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru možno dojednať ako
jeden z dvoch nárokov na protiplnenie za poskytnutie hlavného predmetu plnenia – úveru. Žiadať
tento poplatok je však možné len v prípade, ak veriteľ poskytuje úvery v rámci predmetu svojho
podnikania. Poplatok pritom nemožno zamieňať ani stotožňovať s úrokom. Ustanovenia zmluvy o úvere

a ustanovenia osobitných predpisov nárok na účtovanie tohto poplatku priznávajú popri úrokoch, pričom
ho možno uplatňovať ako samostatnú zložku celkovej ceny plnenia, ktorá sa uhrádza jednorazovo.
Osobitné predpisy na účely porovnania cien služieb poskytovateľov, ktorí tento poplatok uplatňujú,
prikazujú zahrnúť ho do výpočtu ceny služby a RPMN, v dôsledku čoho si spotrebiteľ môže porovnať
výhodnosť služieb jednotlivých dodávateľov. Nie je teda pravdou, že tento poplatok len skryto zvyšuje
sumu úrokov ako ceny úveru, keďže úroky a poplatok sú odlišné zákonné nároky za poskytnutie úveru. Z

opísaného charakteru poplatku, dôvodu a spôsobu jeho uplatnenia je zrejmé, že poplatok za poskytnutie
úveru je riadnou, tradičnou a zákonnou súčasťou ceny úveru. Nejde teda o cenu za internú službu
vykonávanú bankou alebo službu, ktorú poskytuje banka ako súčasť hlavného predmetu plnenia bez
toho, aby ju mohol spotrebiteľ ovplyvniť. Neprípustnosť poplatku za poskytnutie úveru nevyplýva ani z
judikatúry Ústavného súdu SR alebo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Spotrebiteľ iba musí byť

náležitým spôsobom oboznámený so skutočnosťou, že za poskytnutie úveru musí zaplatiť poplatok a
tento poplatok musí byť zahrnutý do celkových nákladov spotrebiteľa. K Ad2/ Bonita - súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že banka zistila platobnú neschopnosť žalovaného riadne a včas splatiť
predmetný úver, ale i napriek tomu mu tento úver poskytla. Žalobca sa s uvedeným tvrdením súdu
nestotožňuje. Súd pri svojich úvahách vychádza zo skutočnosti, že žalovaný v žiadosti o poskytnutie

úveru uvádza, že nemá žiadne iné záväzky, pričom banka z registra bankových informácií, ktorý poskytla
súdu zistila, že žalovaný mal splácať prinajmenšom ešte jeden úver. Predtým mu k 12/2013 mal byť
poskytnutý úverový rámec 25.000 eur, kde mal figurovať ako spoludlžník a malo dôjsť k predčasnému
ukončeniu tohto úveru. Podľa názoru súdu si banka ako žalobca protirečí, keď poskytla žalovanému
úver na refinancovanie iných úverov, tak ako je uvedené v bode 1.2. zmluvy o spotrebiteľskom úveru

uzavretej so žalovaným, pričom ako súd už uviedol z vykonaného dokazovania, teda zo žiadosti o
poskytnutie spotrebného úveru podanej žalovaným, sa tento vyjadril tak, že iné výdavky nemá. K
tvrdeniu súdu, že napriek tomu, že žalovaný žiadal o poskytnutie úveru vo výške 2.000 eur, bola mu
poskytnutá suma úveru 5.300 eur uvádzame, že ide o mylné tvrdenie súdu, nakoľko súčasťou návrhu na
vydanie platobného rozkazu boli 2 žiadosti. Jednou požadoval žalovaný o poskytnutie úveru vo výške

2000 eur na splatenie úverov v iných spoločnostiach a druhou žiadal o poskytnutie úveru vo výške
5.300 eur na splatenie úverov v Prima banke (konkrétne spotrebný úver 041073). Žalobca ako prílohu
predkladá printscreen z interného systému žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý
úver 5.300 eur, avšak suma 4.265,78 eur bola použitá na splatenie iného úveru u žalobcu a teda
reálne čerpaná suma úveru bola 870,95 eur, čo vyplýva aj z výpisu z osobného účtu za príslušné

obdobie. Žalobca má za to, že princípom refinancovania je poskytnutie finančných prostriedkov za
účelom splatenia iných úverov, a za týmto účelom boli finančné prostriedky žalovanému poskytnuté.
Nie je teda možné hodnotiť takéto konanie žalobcu ako neprípustné. Ak teda žalovaný v žiadosti o
poskytnutie úveru uvádza, že žiada finančné prostriedky na splatenie úverov v iných spoločnostiach,
je z logického výkladu zrejmé, že záväzky v iných spoločnostiach má. Čo sa týka skutočnosti, že

žalovaný v žiadosti uviedol, že žiadne iné výdavky nemá, táto je bezpredmetná, nakoľko žalobca si s
odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho
schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Pri posudzovaní bonity žalovaného pritom banka brala okrem údajov zo žiadosti o poskytnutie úveru
do úvahy aj údaje zo Spoločného registra bankových informácií a Nebankového registra klientskych

informácií (SRBI/NRKI) – preverením záväzkov žiadateľa a ich splácania a následne reportom zo
Sociálnej poisťovne - preverenie príjmov žiadateľa v súlade s § 170 ods. 19 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení a vykonávacím predpisom (aktuálne č. 11/2018 Z.z.). Žiadny zákon ani predpis
na ochranu spotrebiteľa nezakazuje a ani len neobmedzuje možnosť banky poskytnúť klientovi viac
úverov, banka je obmedzená iba konaním s odbornou starostlivosťou. Vyvodenie záveru, že žalobca

konal bez odbornej starostlivosti len na základe toho, že poskytol úver žalovanému, ktorý už nejaký
úver mal, je absolútne neprijateľné a bez akejkoľvek opory v právnej úprave. Na základe uvedeného
tvrdenia by každý ďalší úver, ktorý si dlžník zoberie počas trvania iného úverového vzťahu bol konaním
bez odbornej starostlivosti. Cieľom povinnosti konať s odbornou starostlivosťou je preskúmať bonituklienta a posúdiť, či je schopný plniť si záväzky z ďalšieho úveru. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 žalobca jednoznačne splnil.
Pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať úver posúdil ich príjmy a výdavky na základe údajov
uvedených v žiadosti o spotrebný úver a taktiež na základe údajov o výške príjmu žalovaných z reportu
zo Sociálnej poisťovne a na základe údajov z reportu zo Spoločného registra bankových informácií

(SRBI). Čo sa týka údajov uvedených v reporte zo Sociálnej poisťovne, žalobca v uvedenom preveroval
len skutočnosť, či je žalovaný zamestnaný, nie výšku príjmu, nakoľko išlo o splatenie úveru, ktorý bol
žalovanémuposkytnutýužalobcuskôr.Žalobcamaltedadostatočnéinformácieokredibilitežalovaného,
nakoľkoúvernasplateniektoréhoboltentoúverposkytnutýbolplatenýriadneavčas.Včaseuzatvorenia
predmetnej úverovej zmluvy nebol predschválený limit žiadnym spôsobom zákonne obmedzený, resp.
regulovaný. Účelom neskoršej právnej úpravy účinnej od 1.1.2017, resp. od 1.1.2019 ( účinnej aktuálne )

bola regulácia a sprísnenie podmienok poskytovania úverov na základe predschválených limitov a teda
- v čase uzatvorenia zmluvy - boli podmienky ešte benevolentnejšie. Okrem uvedeného poskytovanie
úverov na základe predschváleného limitu bolo v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bežnou praxou.
Žalobca zároveň poukazuje na skutočnosť, že Národná banka Slovenska Opatrením č. 10/2017
zo dňa 14.11.2017, ktoré bolo doplnené Opatrením č. 6 zo dňa 29.5.2018, stanovila metodiku pre

výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úver. Dovtedy si každá finančná inštitúcia, či už banková alebo
nebankovámohlanastaviťpodmienkysplneniatohtoukazovateľapodľasvojejinternejpolitikyapravidiel
( viď Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/14/2022 zo dňa 25.5.2022.
Odvolací súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žiadateľom o úver bol samotný žalovaný,
ktorý požiadal cez internetbanking o poskytnutie predschváleného úveru. Národná banka Slovenska

Opatrením č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017, ktoré bolo doplnené Opatrením č. 6 zo dňa 29.5.2018,
stanovila metodiku pre výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úver. Dovtedy si každá finančná
inštitúcia, či už banková alebo nebanková mohla nastaviť podmienky splnenia tohto ukazovateľa podľa
svojej internej politiky a pravidiel. Podľa názoru odvolacieho súdu posudzovanie žalobcu ako veriteľa pri
poskytnutí úveru zodpovedalo realite a údajom, ktoré mal veriteľ k dispozícii nielen z databázy SRBI a

NRKI,aletaktiežajzpríjmužalovanéhoavypočítanýchnákladovnazabezpečeniezákladnýchživotných
potrieb spotrebiteľa ). K Ad3/ Poistenie - tak ako uvádza súd vo svojom odôvodnení, žalovanému bol
poskytnutý v zmysle bodu 1.2 úverovej zmluvy súbor poistenia A. V zmysle bodu 2.8 úverovej zmluvy
klient vyhlasuje, že prevzal a oboznámil sa pred uzatvorením tejto zmluvy okrem iného aj s poistnou
zmluvou a Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver (ďalej len VPP).

V zmysle čl. 11 VPP v prípade poistnej udalosti, ktorá nastane počas trvania poistenia, poisťovateľ
( poisťovňa Cardif Slovakia a.s. ) poskytuje poistné plnenie poistníkovi (žalobca) na úhradu splátok
úveru oprávnenej osoby (v tomto prípade žalovaný), a to v zmysle a v rozsahu podľa uzatvorenej
poistnej zmluvy a v súlade s týmito poistnými podmienkami. V zmysle čl. 17 VPP „Na uplatnenie nároku
na poistné plnenie je poistený alebo jeho právny nástupca povinný bez zbytočného odkladu nahlásiť

poisťovateľovi poistnú udalosť na tlačive “Oznámenie poistnej udalosti” a odovzdať poisťovateľovi všetky
doklady a informácie uvedené v Článku 18 týchto poistných podmienok, ako aj tie, ktoré si poisťovateľ
vyžiada. Poistený je povinný pri uplatnení nároku na poistné plnenie splniť všetky povinnosti uvedené
Článku 16 týchto poistných podmienok.“ V zmysle uvedeného bol žalovaný ako poistený povinný
oznámiť poistnú udalosť poisťovni. V prípade ak tak neurobil, žalobcovi ako poistníkovi takáto povinnosť

z Rámcovej zmluvy, ani zo Všeobecných poistných podmienok nevyplýva ( žalobca predkladá ako
prílohu VPP, ktoré boli súčasťou zmluvy a zároveň Rámcovú poistnú zmluvu pre poistenie schopnosti
splácať úver č. PBS 2012, ktorá je verejne prístupná aj na internetovej stránke žalobcu ). Aj v zmysle
Rámcovej poistnej zmluvy bod 4.1 sa poistenie dojednáva pre klientov poistníka ( žalobca ), ktorí majú
s bankou uzavretú zmluvu o úvere. V tomto vzťahu teda žalobca nevystupuje ako poistený, ale ako

poistník a teda mu nevyplýva právo uplatňovať si poistné plnenie. To prislúcha poistenému, ktorý je
povinný za týmto účelom predložiť poisťovni Oznámenie o poistnej udalosti ( č. 7.1 Rámcovej zmluvy ).
Všeobecné poistné podmienky (VPP) sú súčasťou zmluvy, a to jednak vzhľadom na: text Rámcovej
poistnej zmluvy čl. 14, bod 14.5 v zmysle ktorej neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy sú VPP , s
ktorými sa žalovaný oboznámil a vyslovil súhlas svojím podpisom (bod 2.8 úverovej zmluvy) a jednak tiež

s odkazom na rozhodnutie SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti F. G.,
podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. V neposlednom
rade tento záver vyplýva aj zo samotného ust. § 273 Obchodného zákonníka ( ObchZ ) v spojení s
povahou úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu; konkrétne poukazujeme na ust. § 261 ods. 6 písm.d) ObchZ, ktoré výslovne možnosť úpravy povinností zo zmluvy v obchodných podmienkach upravuje.
Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom na zmluve, t.j.
preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Záväzok zo

zmluvy prevzal ako dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony, preto nie je dôvod spochybňovať, že
k dohode pristúpil so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Pokiaľ z dokazovania nevyplynie, že osoba
dlžníka pri uzatváraní zmluvy nemala dostatočné rozpoznávacie schopnosti, súd nemôže bez ďalšieho
predpokladať, že spotrebiteľ nie je schopný posúdiť obsah právneho úkonu, ktorý uzatvára s veriteľom
a vyjadriť s ním súhlas. Jeden podpis žalovaného na konci zmluvy je postačujúci a kvantita podpisov

neznamená a ani nezaručuje „vyššiu právnu silu“ resp. „silnejšie“ vyjadrenie prejavu vôle žalovaného o
tom,žesaoboznámilsVPPažesaichzaväzujedodržiavať.Žalovanýjednýmpodpisomnakoncizmluvy
vyjadril súhlas s podmienkami zmluvy a teda aj súhlas s obsahom VPP a ak nesúhlasil s podmienkami,
nemusel zmluvu podpísať. Súkromné právo, ako aj právny poriadok SR ( § 273 ObchZ ) umožňuje,
aby bola uzatvorená zmluva obsahom viacerých na seba nadväzujúcich listín. Je bežnou praxou v
súkromnom práve, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú jej prílohy, prípadne všeobecné obchodné

podmienky. Písomná zmluva môže mať neobmedzený počet častí, s ktorými zmluvné strany môžu
prejaviť súhlas jedným podpisom, čo žiadny právny predpis nezakazuje; žiadne ustanovenie zákona
nepredpisuje, kde má byť umiestnený podpis zmluvných strán. V podmienkach k zmluve, resp. vo VPP
sú upravené také práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré sú nemenné s ohľadom na akéhokoľvek
účastníka zmluvného vzťahu. Jedná sa o také dojednania v spotrebiteľskej zmluve, ktoré nemusia byť

z povahy vecí dojednané individuálne. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za
to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1
písm. f) Civilného sporového poriadku – súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku - rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhuje, aby odvolací

súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania a aj náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) v zmysle ustanovenia §
470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 362 ods. 1 CSP ), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379
a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( § 385 CSP a contrario ) a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu je dôvodné. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca a žalovaný ( nie
právny predchodca žalobcu, ako to uviedol prvoinštančný súd v bode 38 svojho rozhodnutia ) uzatvorili
zmluvu o úvere. Išlo o úver vo výške 5.300 eur na refinancovanie iných úverov. Je bez akýchkoľvek
pochybností,žeideoúverspotrebiteľský,kdežalobcamalpostaveniedodávateľaažalovanýpostavenie
spotrebiteľa. Pre účely ďalšieho konania potom podľa § 290 CSP platia osobitné ustanovenia o konaní

pred súdom pri ochrane slabšej strany sporu spotrebiteľa. Súd má v prospech spotrebiteľa vyššiu
procesnú aktivitu a môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd, aj bez návrhu môže takýto dôkaz obstarať alebo zabezpečiť. V prejednávanej
veci však prvoinštančný súd nevykonal dostatočné dokazovanie a skutkový stav v napadnutom
rozhodnutí nezodpovedá komplexným zisteniam z obsahu spisového materiálu, ktoré by bolo potrebné

aj náležitým spôsobom právne posúdiť, keď absentujú niektoré zákonné ustanovenia odôvodňujúce
rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné a
nedáva základné odpovede na podstatné okolnosti, ktoré tvoria základ pre rozhodnutie prvoinštančného
súdu o nevyhovení žalobe. To, akým spôsobom je potrebné odôvodniť súdne rozhodnutie, je už ustálené
v judikatúre ESĽP, kde v rozsudku sa musia jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých súd založí

svoje rozhodnutia, musí sa súd zaoberať najdôležitejšími argumentami a prijať určité stanoviská k
odmietnutiu alebo potvrdeniu týchto argumentov. Nie je potrebné odpoveď na každý argument strany
sporu, je však potrebné dať odpoveď na argumenty, ktoré si vyžadujú špecifickú odpoveď práve pre
to, aby bolo odôvodnenie súdneho rozhodnutia preskúmateľné. Rovnako tak je vo vzťahu k náležitému
odôvodneniu súdneho rozhodnutia známa aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, kde

Ústavný súd akcentuje povinnosť všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí podstatné a dostatočné
dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí
týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky veci a keď právne závery zo skutkových okolností nie je
možné vyvodiť, dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces strán sporu. Ústavný súd okremriadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré nesmie byť v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyžaduje, aby rozhodnutie bolo
konzistentné a zároveň aj celkovo presvedčivé. Obdobným spôsobom pristupuje k veci aj Najvyšší súd

SR, ktorý práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a Ústavného súdu zaujal stanovisko, že medzi práva
strany na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí aj právo
na spravodlivý súdny proces a porušenie tohto práva je možné spôsobiť aj nedostatočným riadnym
a vyčerpávajúcim odôvodnením súdneho rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s aktuálnou judikatúrou, ktorá akcentuje význam riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia a aj v

danom prípade pri prejednávaní odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného
súdu je jednak po právnej stránke, ale aj po skutkovej stránke nepreskúmateľné. Tým, že odvolací
súd je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a jednak skutkovým stavom zisteným prvoinštančným
súdom, odvolací súd nenachádza odpovede na odvolacie námietky žalobcu v právnom posúdení
veci, pretože právne posúdenie veci vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ
sa prvoinštančný súd mienil zaoberať otázkou dôležitou pre posúdenie celého nároku žalobcu, a to

bonitou spotrebiteľa, bolo potrebné v skutkovom opise súdneho rozhodnutia uviesť skutkové okolnosti,
ktoré viedli prvoinštančný súd k právnemu záveru o nedostatočnom skúmaní tejto bonity. V rozhodnutí
prvoinštančného súdu sa však žiadne skutkové okolnosti nenachádzajú, informácie o bonite spotrebiteľa
sú zhrnuté v dvoch bodoch súdneho rozhodnutia bez toho, aby bolo jednoznačné, v akom rozsahu a
kedy podľa prvoinštančného súdu mal žalobca pri skúmaní bonity spotrebiteľa pochybiť (pokiaľ došlo

k pochybeniu). Právne posúdenie veci absentuje a niet odpovede na to, či v dôsledku nedostatočného
skúmania bonity spotrebiteľa má úver charakter bezúročnosti a bezpoplatkovosti (hrubé porušenie
povinnosti), alebo úver nebolo možné zosplatniť (nedostatočná odborná starostlivosť). Prvoinštančný
súd ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že úver bol poskytnutý žalovanému vo výške 5.300 eur, čo
však nie je celkom pravda, pretože úverovú istinu ponížil o účtovaný poplatok za poskytnutie úveru vo

výške 159 eur. Z dôkazov, ktoré mal prvoinštančný súd k dispozícii do rozhodnutia vo veci samej, takéto
okolnosti nevyplývajú Skutkový stav opísaný v napadnutom rozsudku neuvádza, z čoho prvoinštančný
súd vyvodil tento záver. Prvoinštančný súd právny záver o odpočítaní poplatku za úver pri poskytnutí
úverovej istiny neuviedol a ako keby nerozlišujúc prvoinštančný súd posúdil p úver vo výške 159 eur ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď poplatok bol účtovaný v rozpore s právom. Pri posudzovaní, či

účtovaný poplatok je v rozpore s právom, z obsahu spisového materiálu nevyplývajú žiadne okolnosti, z
ktorýchbyskutkovoaaniskutkovoaaniprávnetietozáveryvyplývali.Pokiaľsatýkapoisteniaschopnosti
splácať úver ako súbor poistenia Ak žalobca tvrdil, že toto poistenie si zvolil dobrovoľne sám žalovaný.
Pokiaľ ide o dobrovoľné zvolenie si poistenia žalovaným, suma poistenia je síce súčasťou mesačnej
splátky pri splácaní úveru, avšak v takom prípade sa výška plnenia poistného nezarátava do celkových

nákladov spotrebiteľa na poskytnutý úver a nemá vplyv ani na správnosť výpočtu RPMN. Okolnosti, za
akých došlo k uzatvoreniu zmluvy o poistení, nie sú jednoznačne známe a prvoinštančný súd skutkovo
ani právne okolnosti v súvislosti s poistením nevyhodnotil. Tieto okolnosti viedli odvolací súd k zrušeniu
napadnutého rozsudku a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP.

10. Úlohou prvoinštančného súdu bude vo veci opätovne vykonať dokazovanie, riadne zistiť skutkový
stav, a to nielen v súvislosti so skúmaním bonity spotrebiteľa, úhradou poplatku za úver a úhradou
za poistné, ale vyhodnotiť aj ďalšie podmienky platnosti tejto zmluvy. Bude úlohou prvoinštančného
súdu zistiť, aká časť finančných prostriedkov z poskytnutého úveru bola žalovanému poskytnutá na

jeho účet, aká časť bola poskytnutá na úverové účty, ktoré úvery sa refinancovali a či poplatok za úver
bol automaticky stiahnutý pri poskytovaní finančných prostriedkov, alebo bol uhradený spotrebiteľom
samostatne. Bude úlohou prvoinštančného súdu vyhodnotiť, ako bol úver poistený. Následne
prvoinštančný súd posúdi, či, vzhľadom na skúmanie bonity spotrebiteľa bol oprávnený žalobca úver
zosplatniť, alebo či má charakter úveru bezúročného a bezpoplatkového, či sú splnené všetky ďalšie

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vec
právne posúdi a rozhodne o uplatnenom nároku žalobcu. Prvoinštančný súd zároveň podľa § 396 ods.
3 CSP rozhodne aj o náhrade trov konania v celom rozsahu, pričom aj rozhodnutie o trovách konania
odôvodní mierou úspechu strán v spore.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.4.2024 uviedol k spôsobu overenia bonity že žalobca ako
banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím
ohľadomjehoschopnostisplácaniaúveruvzmysle§7ods.1Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch, pričom predložil relevantné dôkazy (žiadosť o poskytnutie úveru, report zo SRBI a zo sociálnejpoisťovne). Podľa výsledku dopytu bol žalovaný zamestnaný u vyššie uvedeného zamestnávateľa
od 1.4.1974. Z reportu z úverového registra bolo zrejmé, že žalovaný úver, na splatenie ktorého
bol poskytnutý nový úver žalobcom, splácal riadne a včas a teda nedostával sa do omeškania so

splátkami tohto ,,starého“ úveru a splátky uhrádzal v požadovanej výške a načas. Žalobca vychádzal z
riadnej platobnej disciplíny žalovaného v čase poskytnutia ,,starého“ úveru. Novým refinančným úverom
žalovaný v podstate pokračoval v splácaní svojho predchádzajúceho úveru, avšak za výhodnejších
podmienok. Pôvodný úver poskytnutý žalobcom, ktorý splácal žalovaný mesačnými splátkami po 86
eur bol tak na základe refinancovania nahradený novým úverom s novou, pre žalovaného výhodnejšou

splátkou v sume 69,09 eur mesačne. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca postupoval pri skúmaní
bonity žalovaného pred poskytnutím úveru
( refinancovaním úveru ) s odbornou starostlivosťou. Zo samotného prehľadu splácania do predčasného
zosplatnenia, ktorý bol prílohou žaloby vyplýva, že žalovaný splácal poskytnutý úver dlhodobo riadne
a včas v zmysle úverovej zmluvy a to viac ako 7 rokov po poskytnutí úveru, z čoho je možné
jednoznačne usúdiť, že žalobca skúmal bonitu resp. schopnosť splácať poskytnutý úver dostatočne.

Žalobca poukazuje na skutočnosť, že pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa
vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie
stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť,
že spotrebiteľovi napr. klesnú príjmy, ocitne sa v nepriaznivej sociálno-ekonomickej situácii, dlhodobo
ochorie a pod.. K uzatvoreniu poistenia schopnosti splácať úver žalobca udáva že žalovaný mal

dojednané poistenie schopnosti splácať úver, čo vyplýva aj z bodu 1.2 zmluvy, ktorá bola prílohou žaloby.
Žalovaný sa zaviazal popri anuitnej splátke úveru platiť aj poplatok za poistenie vo výške 1,69 eur
mesačne a to za zvolený súbor poistenia A. Sprostredkovanie poistenia bolo upravené v bode 10.1
Všeobecných obchodných podmienok banky ( VOP boli prílohou žaloby ), ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. V bode 8. Obchodných podmienok pre úvery občanom – Prima banka Slovensko, a.

s. ( OP ), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a ktoré boli taktiež prílohou žaloby, sú upravené
taktiežpodmienkysprostredkovaniapoistenia.Jevnichzadefinované,žebankasprostredkúvapoistenie
schopnosti splácať úver v dvoch alternatívnych poistných produktoch a to poistné krytie v rozsahu
Súboru poistenia ,,A” a Súboru poistenia ,,B”. Z predmetného bodu OP je zrejmé, že žalovaným zvolený
Súbor poistenia ,,A” zahŕňal poistenie schopnosti splácať úver pre prípad smrti, trvalej invalidity a

pracovnej neschopnosti ( definícia súboru poistenia ,,A” a súboru poistenia ,,B” vyplýva aj z bodu
1. OP – ,,Základné pojmy a ich význam” ). Zároveň bolo v bode 8. OP upravené, že poistenie sa
dojednáva pristúpením klienta k Rámcovej poistnej zmluve pre poistenie schopnosti splácať úver č.
PBS2012(rámcovápoistnázmluvabolaprílohouodvolaniažalobcu).Vznikompoisteniavznikáklientovi
povinnosť platiť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver splatný spolu s príslušnou splátkou úveru.

Výškatohtopoplatkujeuvedenávsadzobníkupoplatkov.Tentopoplatokmusíklientplatiťzacelépoistné
obdobie bez ohľadu na to, kedy došlo k zániku poistenia. Klient nemusí platiť osobitne poistné. Poistné
je zahrnuté v poplatku za poistenie schopnosti splácať úver. Žalovaný v bode 2.8. zmluvy vyhlásil,
že prevzal a oboznámil sa pred uzatvorením zmluvy so Sadzobníkom poplatkov, Poistnou zmluvou,
Všeobecnými obchodnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver (boli prílohou odvolania

žalobcu) a pristupuje k Poistnej zmluve uzatvorenej medzi bankou a poisťovňou a súhlasí s poistením
v rozsahu súboru uvedeného v bode 1.2 zmluvy. V zmysle Sadzobníka poplatkov účinného v čase
uzavretia zmluvy (bol prílohou žaloby) poplatok za poistenie pre súbor poistenia ,,A” v prípade pôžičiek
predstavoval 2,45 % z výšky mesačnej splátky úveru. V danom prípade teda poistné popri anuitnej
splátke úveru ( 69,09 eur ) predstavovalo sumu 1,69 eur ako je uvedené aj v bode 1.2 zmluvy. Žalobca

dokladá do prílohy aj Základné informácie o sprostredkovaní poistenia schopnosti splácať úver, ktoré
žalovanýobdŕžalpriuzatváranízmluvyazktorýchvyplývajújednotlivéinformácievsúvislostisovznikom
poistenia (napr. aj postup pri hlásení poistnej udalosti).

12. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 10.10.2024 uviedol, že z poskytnutého úveru 5.300 eur bola

časť vo výške 4.270,05 eur poskytnutá na splatenie úveru poskytnutého žalovanému na základe zmluvy
č. 49777 zo dňa 20.5.2013 a časť vo výške 870,95 eur bola poskytnutá na účet žalovaného. Uvedené
skutočnosti vyplývajú aj z výpisu z interného systému žalobcu, ktorý bol prílohou odvolania žalobcu zo
dňa 24.10.2023, podľa ktorého suma 4,27 eur ( t.j. poplatok za poistenie úveru poskytnutého na základe
zmluvy č. 49777 ) a suma 4.265,78 eur, t.j. spolu suma 4.270,05 eur ( 4,27 eur + 4265,78 eur = 4.270,05

eur ) bola použitá na splatenie refinancovaného úveru a suma 870,95 eur bola načerpaná na účet
klienta. Refinancovanie úveru vo výške 4.270,05 eur vyplýva zároveň aj z listiny Potvrdenie správnosti
údajov o splácaných úveroch, ktorá bola prílohou vyjadrenia žalobcu zo dňa 30.4.2024 a z nižšie
doloženého prehľadu pohybov na úverovom účte. Žalobca dokladá do prílohy úverovú zmluvu č. 49777zo dňa 20.5.2013, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý pôvodný úver, ktorý sa refinancoval.
Žalobcadokladázmluvuvoformevygenerovanejzosvojhointernéhosystému(nepodpísanúzmluvnými
stranami ), keďže podpísaná zmluva sa v archívoch banky nenachádza z dôvodu, že po uplynutí

zákonnej lehoty uloženia bola skartovaná v súlade s právnymi predpismi. Poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 159 eur bol zinkasovaný zo sumy poskytnutého úveru a na účet žalovaného bola načerpaná
zvyšná časť úveru v sume 870,95 eur, čo vyplýva z Výpisu z účtu, ktorý bol prílohou odvolania žalobcu zo
dňa 24.10.2023. V zmysle bodu 1.1 zmluvy Banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok
uvedených v tejto zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom – Prima banka Slovensko, a.

s. (ďalej len„ OP“) a vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a. s. (ďalej len
„VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. V zmysle bodu 3.5 OP ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy
(OP boli prílohou žaloby): Peňažné prostriedky formou Pôžičky poskytne banka klientovi bezodkladne
prostredníctvom úverového účtu jednorazovo v plnej výške Pôžičky. Z poskytnutých prostriedkov bude
zaplatený (zinkasovaný) poplatok za poskytnutie úveru. Zvyšná časť bude vyplatená na klientom určený
účet v zmluve o úvere alebo v žiadosti o poskytnutie Pôžičky najneskôr nasledujúci pracovný deň po

uzatvorení zmluvy o úvere. V zmysle OP žalobca poskytol žalovanému na úverový účet dňa 2.9.2015
finančné prostriedky vo výške 5.300 eur z ktorých časť vo výške 159 eur bola použitá na úhradu
poplatku za poskytnutie úveru započítaním v deň poskytnutia úveru žalovanému, ako vyplýva aj z nižšie
doloženého prehľadu pohybov na úverovom účte: Použitie časti poskytnutej sumy na úhradu poplatku
dohodnutého priamo v úverovej zmluve v ods. 1.2. Základné podmienky nijako nespochybňuje výšku

sumyúveruposkytnutejžalovanémuanineznižujeistinudlhužalovaného.Parametreúverusanezmenia
bez ohľadu na to, či poplatok za poskytnutie úveru bol inkasovaný dohodnutým spôsobom alebo by bol
uhradený žalovaným inak. Žalovaný bol s poplatkom za poskytnutie úveru aj so spôsobom jeho úhrady
riadne a preukázane oboznámený a uzrozumený a vyjadril s ním uzavretím zmluvy súhlas. K zúčtovaniu
poplatku teda došlo na základe vopred riadne dohodnutého postupu. Priamo úverová zmluva navyše v

ods. 2.5 upravuje podmienky, za ktorých tento poplatok bude klientovi vrátený v celom rozsahu, pričom
podmienkou je len riadne plnenie jeho povinností, t.j. riadne a včasné splácanie dohodnutých splátok
úveru. Žalovanému bol poplatok za poskytnutie úveru vrátený na účet dňa 3.3.2017 v plnej výške 159
eur, čo je zrejmé aj z výpisu z účtu č. 3/2017 ( vo výpise je transakcia označená ako ,,úverová transakcia,
Odmena za riadne splácanie“ ).

13. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil.

14. Súd opätovne aj v zmysle záverov odvolacieho súdu vykonal dokazovanie oboznámením sa
so zmluvou o úvere č. 241471 – pôžička zo dňa 2.9.2015, žiadosťou o poskytnutie spotrebného

úveru zo dňa 2.9.2015, Obchodnými podmienkami pre úvery občanom – Prima banka Slovensko,
a.s., Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s., upozornením na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zo dňa 26.9.2022, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa
28.11.2022, prehľadom splácania na úvere a doplnením dokazovania zistil tento skutkový stav:

15. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 2.9.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 5.300 eur, výška anuitnej splátky: 69,09 eur,
počet anuitných splátok 108 ( 9 rokov ), periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne v 25. deň
kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru dňa 25.9.2024, výška RPMN: 9,15 %, priemerná RPMN: 15,44
%, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť: 7.620,72 eur, odplata: 11,28 % a poplatok za poskytnutie

úveru v sume 159 eur.

16. V zmysle úvodných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko,
a.s. účinných od 1.3.2015 ( ďalej len „ VOP“) Prima banka Slovensko, a.s. vydáva v súlade s právnymi
normami platnými na území Slovenskej republiky tieto VOP, ktorými podrobne upravuje vzťahy medzi

bankou a klientmi.

17. VOP sú súčasťou zmlúv uzatvorených medzi bankou a klientom a tvoria časť ich obsahu. Odchylné
dojednania zmluvy podpísanej medzi bankou a klientom majú prednosť pred znením VOP ( čl. 25.5
VOP).

18. Z bodu 2.5.1 Obchodných podmienok pre úvery občanom, žalovaný musí vrátiť ( splatiť ) banke
všetky peňažné prostriedky, ktoré mu poskytla v súlade s podmienkami zmluvy o úvere. Pokiaľ nie je
dohodnuté inak, spláca sa istina úveru anuitným spôsobom. Splácanie anuitným spôsobom znamená,že že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru je rovnaká
( s výnimkou poslednej splátky ) a skladá sa z časti splátky istiny úveru ( amortizácia úveru ) a časti
pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu

splácania mení. Poslednou splátkou sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by
splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto
splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň.

19. Podľa bodu 2.5.3. Obchodných podmienok, úver musí byť splatený najneskôr v konečný deň

splatnosti určený v zmluve o úvere.

20. Anuitná splátka je rovnomerná splátka úveru zahŕňajúca splácanie príslušnej časti istiny i úroku
mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. Prvá anuitná splátka bude vykonaná v termíne
uvedenom v zmluve. Čerpanie úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov úveru klientovi na základe
žiadosti o poskytnutie úveru po podpise úverovej zmluvy a splnení ďalších stanovených podmienok, a to

jednorázovo na úverový účet. V tento deň sa poskytnutá časť prostriedkov začína úročiť ( čl. 1. OP).

21. Podľa čl. II. bodu 2.5.3. Obchodných podmienok, splácanie úveru klientom je vykonávané formou
anuitných splátok vo výške uvedenej v úverovej zmluve, pričom posledná splátka vo výške zostatku
úveru s príslušenstvom musí byť vykonaná najneskôr do dňa splatnosti úveru.

22. Podľa čl. II, bodu 2.10.2 a 3 Obchodných podmienok, v prípade, že klient nezaplatí splátku úveru
alebo akýkoľvek iný peňažný záväzok voči banke vyplývajúci z úverovej zmluvy včas a dostane sa tak
do omeškania s ich splatením, banka má právo požadovať úrok z omeškania, resp. zmluvnú pokutu za
omeškanie v zmysle úverovej zmluvy.

23. Listom zo dňa 26.9.2022 označeným ako opakované upozornenie žalobca vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy 100,93 prísl. s tým, že ak nedôjde k jej úhrade, uplatní svoje právo na zosplatnenie
celej svojej pohľadávky. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 28.11.2022 žalobca vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru ku dňu 28.11.2022 a vyzval ho na bezodkladnú úhradu celého dlhu v sume

1.690,60 eur s prísl..

24. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný uhradil celkovo sumu 5.862,21 eur.

25. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného

v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“) účinného v čase uzavretia zmluvy, touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku
alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej
zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§
673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§

700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

28. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
OZ musí obsahovať tieto náležitosti:a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa§ 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernejhodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

30. Podľa § 11 ods. 1 Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až j), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

31. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 OZ, sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

32. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 OZ ).

33. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

34. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

35. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

37. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

38. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. OZ podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na

jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.39. Ustanovenie § 53 OZ sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o
podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách

pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy
veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok,
má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či
už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana

spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného
zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých
prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

40. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení OZ. Súd má za
to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu
postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

41. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

42. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia OZ.

43. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa

2.9.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume
5.300 eur, výška anuitnej splátky: 69,09 eur, počet anuitných splátok 108 ( 9 rokov ), periodicita a termín
splatnosti anuitnej splátky mesačne v 25. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru dňa 25.9.2024,
výška RPMN: 9,15 %, priemerná RPMN: 15,44 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť: 7.620,72
eur, odplata: 11,28 % a poplatok za poskytnutie úveru v sume 159 eur.

44. Vo veci bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu. Po
preskúmaní veci v zmysle právne záväzného práva na pokyn Krajského súdu, súd doplnil dokazovanie
predovšetkým o preukázanie skúmania bonity zo strany žalobcu. V otázke poistenia úveru v prípade
neprijateľných podmienok sme zistili, že poskytnutý úver, uzavretá úverová zmluva bola uzavretá

v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a neobsahovala neprijateľné podmienky. Vo veci bol
vyhlásený rozsudok súdu prvej inštancie dňa 19.9.2023, kedy súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Na
odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením 17CoCsp/45/2023-164, tento rozsudok zrušil a súd
vecvrátilsúdu1.inštancienaďalšiekonaniearozhodnutie.Súdpodrobnevykonaldokazovanievsúlade
s pokynom Krajského súdu v zrušujúcom uznesení ( ods. 13 odôvodnenie zrušujúceho uznesenia ) a to

predovšetkým vo vzťahu k skúmaniu bonity spotrebiteľa ( ods. 9 zrušujúceho uznesenia ), účtovanému
poplatku za poskytnutie úveru ( ods. 10 zrušujúceho uznesenia ) a k otázke uzavretou poisťovňou
úveru ( ods. 11 zrušujúceho uznesenia ). Zároveň súd zisťoval podrobne aj skutkový stav veci. Tu súd
konštatuje, že na základe úverovej zmluvy, ktorá je predmetom sporu, t. j úverovej zmluvy č. 241471
bola poskytnutá pôžička žalovanému v sume 5.300 eur s fixnou výškou úrokovej sadzby 7,9 % ročne

na 108 mesiacov, t. j. 9 rokov, kedy priamo v zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru 159
eur, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 1,69 eur a výška nevyhnutnej splátky 69,09 eur. Táto
úverovázmluvabolauzavretá2.9.2015.Tentoúverslúžilnarefinancovaniepôvodnéhoúverurovnakého
finančného žalobcu Prima Banky pod č. 49749777, t. j.- úverovej zmluve uzavretej na 20.5.2013, kdebola poskytnutá výška úveru 4.900 Eur a úroková fixná dohodnutá úroková sadzba 15,9 % ročne na
108 mesiacov, to je rovnako 9 rokov a poplatku za poistenie 4,37 Eur mesačne.

45. Súd tak konštatuje, že de facto aj de iure bol tento refinancujúci úver poskytnutý žalovanému za
výhodnejších podmienok než pôvodný úver z r. 2013, nakoľko vtedy bola dohodnutá úroková sadzba
15,9 % ročne a teraz je dohodnutá úroková sadzba na dohodnutý úver 7,9 %. K zistenému skutkovému
stavu konštatuje tú skutočnosť, že keď bol stiahnutý z poskytnutého úveru „stiahnutý poplatok za
poskytnutie úveru 159 eur je o poskytnutí, čo však nemožné hodnotiť ako neprijateľnú podmienku

alebo v rozpore s dobrými mravmi, išlo o odmenu žalobcu ako finančnú odmenu za poskytnutie tohto
úverového produktu. K skutkovému stavu je ešte potrebné konštatovať, že celá táto výška úveru, teda
poplatku za úver 159 eur podľa módu 2.5 úverovej zmluvy bola vrátená klientovi – žalovanému na
účet dňa 3.3.2017 a to v plnej výške 159 eur. I tak možno konštatovať, že išlo vlastne o odmenu
za riadne splácanie žalovaného. I tak môžeme konštatovať, že žalovaný mal k dispozícii plnú výšku
poskytnutého úveru 5.300 eur a o tento poplatok ukrátený nebol. V tejto súvislosti súd poukazuje na

rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 2CoCsp/96/2020 zo dňa 8.7.2021, 2CoCsp/12/2022 zo dňa
10.5.2022 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 11CoCsp/16/2022 zo dňa 28.6.2022.

46. K otázke oprávnenosti alebo neoprávnenosti poskytnutého poplatku po preskúmaní veci v zmysle
návrhu Krajského súdu tak súd zistil skutkové zistenia tak ako sú uvedené vyššie a teda hodnotí, že

poplatok bol poskytnutý žalovaným žalobcovi v súlade s dohodnutou úverovou sumou a v konečnom
dôsledku ako bolo uvedené, bola žalovanému daná k dispozícii celá úverová suma 5.300 eur, nakoľko
tento poplatok mu bol vrátený v r. 2017. V otázke skúmania bonity žalovaný podrobne popísal ako
skúmal bonitu žalovaného a to vo svojom vyjadrení z 30.4.2024 na čl. 175 a to dopytom SRBI/NRKI
( report zo Spoločného registra bankových informácií a nebankového registra klientskych informácií,

samotnej žiadosti o úver a reportu zo Sociálnej poisťovne. Týmto zistil, že žalovaný v čase poskytnutia
úveru bol zamestnaný u zamestnávateľa a to Železnice SR už od 1.4. 1974, teda mal stálu prácu.
Žalovaný v čase poskytnutia úveru nemal iné úverové zaťaženie, len citovanú úverovú zmluvu v Prima
Banke z r. 2013 dohodnutú na 9 rokov pri dohodnutej úrokovej sadzbe ako bolo uvedené cez 15%,
to znamená, že poskytnutie refinancujúceho úveru, ktorá je predmetom sporu sa mu znížili splátky

cca o 20 eur a bola dohodnutá podstatne nižšia úroková sadzba vo výške de facto len polovica
pôvodnej úverovej sadzby. Z týchto dopytov bolo zistené aj to, že pôvodnú úverovú zmluvu v Prima
Banke žalovaný splácal riadne a včas, nikdy sa nedostal do omeškania, mal riadnu platobnú disciplínu
a preto nie je možné konštatovať, že by pri skúmaní bonity bola zistená nejaká platobná neschopnosť
žalovaného splácať úver alebo niečo podobné. K otázke skúmania poistenia schopnosti splácať úver

si žalovaný svoj súbor poistenia „A“, čo bolo poistenie pre prípad smrti, trvalej invalidity a pracovnej
neschopnosti. Vznikom poistenia vznikla klientovi povinnosť platiť poplatok za poistenia schopnosti
splácať úver. Z vykonaného dokazovania a to najmä z dokumentu „Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere“ vyplýva, že uzavretie poistenia nebolo podmienkou poskytnutia úveru a teda
nebola táto poistná zmluva viazaná k úverovej zmluve. Poistenie bolo poskytnuté žalovanému, žalovaný

si požiadal ako dobrovoľné poistenie, zaviazal sa tak popri splátke splácať aj poplatky za poistenie.
Keďže išlo o dobrovoľné poistenie, nebolo nevyhnutné všetky údaje, resp. všetky parametre zmluvy
podľa § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch prepočítavať spolu so súčtom poistenia, teda RPMN,
priemerná RPMN atď. je dohodnutá v úverovej zmluve v súlade so zákonom. Zmluva neobsahuje
neprijateľné podmienky, je v súlade so zákonom. Súd si ešte o spotrebiteľskom spore v prípade

neprijateľných podmienok zabezpečil z internetovej databázy, t. j. na webovej stránke MF SR „súhrnné
informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných
bánk za 3. štvrťrok 2014-2015“, kde zistil, že priemerná RPMN pri spotrebiteľských úveroch tohto typu,
teda išlo o 9-ročný spotrebiteľský úver, čiže priemerná RPMN pri úveroch nad 5-10 r. bola vo výške 10,97
% to znamená, že dohodnutá odplata ako aj fixná úroková sadzba 7,9 % ročne, nie je v rozpore s §53

ods. 6 spojený s §1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vykonávacie k Občianskemu zákonníku,
teda táto dohodnutá úroková sadzba nepresahuje 2-násobok výšky priemernej RPMN v danom čase,
teda v 9-tom mesiaci 2015, kedy bola uzavretá úverová zmluva. Čiže aj v tomto možno konštatovať súlad
so zákonom. Preto súd žalobe v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu v celom rozsahu vyhovel.

47. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.48. Podľaustanovenia§565Občianskehozákonníka,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťo
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

49. Podľa ustanovenia § 517 ods.1, prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací
predpis.

50. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

51. Preto súd žalobcovi priznal istinu 1.581,66 eur, úrok vo výške 141,84 eur, úrok z omeškania v sume
1,82 Eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.581,66 eur od 29.11.2022 do zaplatenia.

52. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

56. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Súd podľa § 396 ods. 3 CSP s odôvodnením z uznesenia odvolacieho súdu rozhodoval o trovách
odvolacieho konania. Možno teda konštatovať, že žalobca bol v konaní plne úspešný a to aj v konaní
odvolacieho Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoCsp/45/2023, ktorým bol pôvodne prvoinštančný

rozsudok zrušený a vec vrátená súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Preto súd potom, čo nezistil
žiadne dôvody osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by výnimočne nemal priznať trovy konania
plne úspešnému žalobcovi v konaní mu tieto trovy priznal spolu s konaním odvolacieho konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.