Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221201994
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1221201994.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu:
VPS - Vinohradníctvo PAVELKA A SYN, s. r. o., Šenkvická 14/L, Pezinok, IČO: 35 771 119,
zastúpeného: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., Rudnayovo námestie 1, Bratislava,
IČO: 47 247 959, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00 156 621, o zaplatenie
417.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k.
49C/26/2021-464, zo dňa 18.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok
na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
6.4.2021 domáhal proti žalovanému zaplatenia 417.000 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody,
na tom skutkovom základe, že je právnickou osobou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť v
oblasti vinohradníctva, vinárstva, výroby a predaja vína. Je oprávneným užívateľom nehnuteľností

v katastrálnom území J., ktoré sú zároveň zaradené do poľovného revíru Podkarpatské pole. V
posledných rokoch boli zaznamenané rozsiahle škody spôsobené raticovou poľovnou zverou, a preto
podnikol viaceré kroky na zabránenie vzniku týchto škôd, avšak škody na viniči každoročne narástli a
premnoženosť zveri neklesla. Škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku činnosti raticovej zveri, vyčíslil
znalec A.. E. H. za rok 2019 na sumu 417.000 eur. Znalec použil porovnávaciu metódu, pričom pre
určenievýpočtuušléhopríjmužalobcuvychádzalzozníženejprodukciehroznaprepočítanejnapredajné
ceny vína, nakoľko toto predstavuje konečný produkt žalobcu, ktorý tvorí jeho zisk. Týmto spôsobom

určil, že výpadok produkcie hrozna, z ktorého žalobca produkuje biele víno je 39,54 ton a hrozna, z
ktorého produkuje červené víno je 28,69 ton. V nadväznosti na priemernú výlisnosť určil množstvo
vína, o ktoré sa v dôsledku zverou spôsobených škôd znížila produkcia vína žalobcu. Pri priemernej
cene predávaných bielych vín (5,17 eura/ fľaša) a červených vín (5,56 eura/fľaša) vyčíslil celkovú škodu
vzniknutú žalobcovi vo výške 417.000 eur. Podstatnou príčinou vzniku škody na majetku žalobcu je
nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci. Žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, pričom žiadosť bola žalovanému doručená dňa 5.6.2020. Žalovaný odpovedal listom

č. 8515/2020-420, zo dňa 9.11.2020, v ktorom uviedol, že žalobca nebude ani čiastočne uspokojený.
Nedostatky a nesprávny úradný postup v konaní, resp. opomenutí konania videl najmä zo strany
Okresného úradu Pezinok, ktorý si neplní svoje povinnosti v zmysle právnych predpisov na úseku
poľovníctva. Okresný úrad Pezinok už minimálne od roku 2014 dostával od Združenia pezinskýchvinohradníkov a vinárov (ktorého je žalobca členom), ako aj od iných subjektov žiadosti o mimoriadne
povolenia lovu zveri z dôvodu jej premnoženosti. Okrem toho boli Okresnému úradu Pezinok opakovane
doručené Mimoriadne povolenia lovu vydané zo strany žalovaného. Ohľadne premnoženosti zveri

poukázal na Príručku pre minimalizáciu škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Okresný úrad Pezinok,
ale aj žalovaný mal a má už dlhodobo vedomosť o premnožení zveri a narastajúcich škodách, a
napriek tomu nevykonali žiadne kroky, ktoré sú v zmysle zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve
povinné vykonať za účelom nápravy tohto neželaného stavu. Príslušné orgány vyzvali žalobcu, aby
sa so škodou obrátil na užívateľa poľovného revíru. Okresný úrad Pezinok ignoruje skutočnosť, že sú

nesprávnevykazovanéstavyzverianevykonalvtomtosmerežiadnunápravu.OkresnýúradPezinokmá
dlhodobú vedomosť, že v poľovnom revíri Podkarpatské pole je danielia zver premnožená, pričom táto
nie je v danom revíri bonifikovaná. V záujme predchádzania škodám predložil príslušnému užívateľovi
poľovného revíru Podkarpatské pole, ako aj užívateľovi susedného revíra návrh na uzatvorenie Zmluvy
o minimalizácii škôd spôsobovaných zverou a na zveri, obe tieto združenia zmluvy odmietli. Mal za
to, že hlavnou a podstatnou príčinou vzniku škody na majetku je nečinnosť orgánov verejnej moci na

úseku poľovníctva (najmä Okresného úradu Pezinok a žalovaného). Bol názoru, že ak by si orgány
verejnej moci na úseku poľovníctva riadne plnili svoje povinnosti, najmä pokiaľ ide o schvaľovanie
a zmeny plánov poľovníckeho hospodárenia, kontrolovanie ich dodržiavania a celkovo kontrolovanie
výkonu poľovníckeho hospodárenia, nebol by stav zveri taký vysoký, resp. by sa minimálne každoročne
nezvyšoval, pričom by tak zároveň ani nedochádzalo k neustálemu zvyšovaniu škôd spôsobovaných

zverou na poľnohospodárskych plodinách a viniči. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatnil nárok podľa
zákona č. 514/2003 Z. z..

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
mal vykonaným dokazovaním za nesporné, že žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody a že raticová zver je premnožená a došlo k ožeru hrozna na pozemkoch,
ktoré užíva žalobca, nakoľko túto skutočnosť ani žalovaný v konaní nepopieral. Spornou v konaní bola
aktívna a pasívna vecná legitimácia, ako aj naplnenie zostávajúcich predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu.

3. Vo vzťahu k skutkovému stavu súd prvej inštancie zistil, že boli pravidelne vydávané mimoriadne
povolenia lovu raticovej zveri (aj, ale nielen počas roka 2019). Žalobca zaslal Ministerstvu Hlásenie
škôd spôsobených zverou a dňa 11.10.2018 predložil Ministerstvu Žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z.. V tejto žiadosti uviedol, že v posledných
rokoch boli zaznamenané rozsiahle škody spôsobované raticovou poľovnou zverou vo vinohradoch

v špecifickej lokalite Pezinského vinohradníckeho rajónu a to vo vinohradníckej obci Pezinok. Škody
spočívali v ožere dozretých strapcov hrozna, mladých výhonkov viniča v jarnom období a mladých
letorastov viniča. Poukázal na znalecký posudok č. 20/2015, v ktorom znalec A.. E. H. vyčíslil škodu
za rok 2015 vo výške 16.290 eur. Zo Žiadosti o predbežné prerokovanie doručenej Ministerstvu dňa
14.11.2019 vyplynulo, že za rok 2018 žalobca požadoval náhradu škody vo výške 145.000 eur na

podklade znaleckého posudku č. 30/2018 vyhotoveného Ing. Jozefom Miklom. Žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku doručenou Ministerstvu dňa 5.6.2020 žalobca žiadal o zaplatenie náhrady škody
vo výške 417.000 eur na základe znaleckého posudku č. 23/2019 od znalca A.. E. H.. Ministerstvo listom
zo dňa 9.11.2020 žiadosť vyhodnotilo ako nedôvodnú a uplatnený nárok nebude uspokojený.

4. Zo znaleckého posudku č. 23/2019 vyplynulo, že úlohou znalca bolo vyčísliť stratu na úrode viniča
hroznorodého spôsobenú vo viniciach žalobcu. Znalec použil porovnávaciu metódu a na výpočet
výpadku produkcie použil veličiny, ako celkovú výmeru osiatych plôch poškodenej plodiny, priemerný
výnos z 1 ha príslušnej plodiny v roku poškodenia, priemerný výnos z 1 ha príslušnej plodiny z
nepoškodených lokalít vinohradov v roku poškodenia. Vzhľadom k tomu, že konečným produktom

žalobcu je víno, prepočítal zníženú produkciu hrozna na víno. Výpadok produkcie hrozna bielych odrôd
bol 39,54 ton (39.540 kg), čo pri priemernej výlistnosti bielych odrôd 0,73 litra predstavuje 28.864,2
litrov. Výpadok produkcie hrozna červených odrôd bol 28,69 ton (28.690 kg), čo pri priemernej výlistnosti
bielych odrôd 0,75 litra predstavovalo 21.517,50 litrov. Znalec tieto hodnoty prepočítal na fľaše (biele
víno 45.342 fliaš a červené víno 32.900 fliaš) a uvedené vynásobil priemernou cenou predávaných vín

(5,17 eura na biele víno a 5,56 eura na červené víno) a dospel ku konečnej všeobecnej hodnote straty na
úrode viniča hroznorodého vo viniciach užívaných žalobcom vo výške 417.000 eur. Znalecký posudok
neobsahoval vyhlásenie, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.5.ZoZmluvyospôsobeaformeminimalizácieškôdspôsobovanýchzverouanazverizodňa10.12.2013
zistil, že sa v nej užívateľ poľovného revíra zaviazal na základe požiadavky užívateľa pozemkov
vykonávať ochrannú službu dozrievajúcich plodín proti poškodzovaniu zverou, zabezpečiť odvádzacie

prikrmovanie, na plochách potenciálne ohrozených škodami zverou prednostne vykonávať lov zveri a
iné. V článku V. tejto Zmluvy sa uvádza, že miera zodpovednosti užívateľa poľovných pozemkov a
užívateľapoľovnéhorevíruzaškodyspôsobenézverouanazverisaposudzujepodľa§69a§70zákona
č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, pričom strany sa budú snažiť prípadné vzniknuté škody spôsobené
zverou a na zveri riešiť predovšetkým dohodou.

6. Súd prvej inštancie ozrejmil, že žalobcov úspech v spore závisí od toho, či je účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu
vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania sa v občianskom procesnom práve
užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce či a na

základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004 citovaný v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
473/2017). Preskúmavanie aktívnej vecnej legitimácie (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej vecnej legitimácie (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania, ktorú súd skúma bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z

účastníkov konania nenamieta.

7. Stotožnil sa s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/68/2019, zo dňa 25.5.2021
podľa, ktorého „nárok na náhradu škody v zmysle zákona o poľovníctve predstavuje prípad tzv.
osobitnej zodpovednosti za škodu, pričom zákon o poľovníctve je v danej veci lex specialis vo vzťahu k

Občianskemu zákonníku. Zákon o poľovníctve ako lex specialis v ustanoveniach § 69 a § 70 ustanovuje
subjekt zodpovedný za náhradu škody, subjekt oprávnený domáhať sa náhrady škody, ako aj podmienky
vzniku zodpovednosti za škodu a osobitné predpoklady pre uplatnenie tohto nároku. V ostatných
neupravených otázkach sa subsidiárne uplatnia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
zodpovednosti za škodu, pričom na prejednanie a rozhodovanie sporu vzniknutého z občianskoprávnej

zodpovednosti sú vecne príslušné súdy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.5.2014, sp. zn. 5MCdo
53/2012). Zodpovednosť za škodu spôsobenú zverou je ustanovená ako objektívna zodpovednosť
užívateľa poľovného revíru; užívateľ poľovného revíru je povinný nahradiť škodu, ktorá bola v poľovnom
revíri spôsobená nesprávnym užívaním poľovného revíru, pričom ani výluky z tejto zodpovednosti
nezakladajú zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú zverou podľa zákona o poľovníctve.“ Zároveň sa

stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave v citovanom rozhodnutí, že zodpovednosť
štátu (v prípade, ak je daná) má vždy subsidiárnu povahu (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
13.6.2012, č. k. III. ÚS 225/2012-18) a náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu (jeho prípadná
zodpovednosť) nemá povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne
škody vzniknuté poškodenému subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení domáhali náhrady

škody priamo proti štátu bez toho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť dlžné peniaze od toho, kto primárne za
škodu zodpovedá (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.5.2020, sp. zn. 6Cdo/184/2018).“

8. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 16Co/68/2019, zo dňa 25.5.2021, nemožno aplikovať, nakoľko ide o odlišnú situáciu, keď v

poľovnom revíri Podkarpatské pole nie je raticová zver normovaná, nakoľko to by bolo rozhodujúce,
keby sa zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škodu odvíjala len od nesprávneho používania
poľovného revíru podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 274/2009 Z. z. (hospodáriť v poľovnom revíri
tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú
a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav), ale zákon o

poľovníctve výslovne odkazuje na poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a)
až písm. m) zákona č. 274/2009 Z. z.. Pokiaľ ide o zodpovednosť užívateľa poľovného revíru, zákon
o poľovníctve ju jednoznačne zakotvuje a žalobca si nemôže nárok na náhradu škodu uplatňovať voči
štátu namiesto subjektu, ktorý je v zmysle lex specialis (zákona o poľovníctve) zodpovedný za škodu,ako bolo aj cieľom zákonodarcu. V zmysle § 26 ods. 1 písm. l) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve
je užívateľ poľovného revíru povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného
revíru a na ten účel dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu

minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Obsahom súdneho spisu je aj Zmluva o spôsobe
a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri zo dňa 10.12.2013. Obsahom povinnosti
takúto zmluvu uzatvoriť je z povahy veci nielen samotné uzatvorenie zmluvy, teda dohoda o podstatných
náležitostiach zmluvy, ale aj reálne poskytovanie zmluvného plnenia, a preto nemožno súhlasiť so
žalobcom, že užívateľ poľovného revíru sa nedopúšťal nesprávneho poľovného hospodárenia. Nad

rámec uvedeného doplnil, že pokiaľ samotný žalobca poukazoval na to, že Zmluva o spôsobe a forme
minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri bola uzatvorená s užívateľom poľovného revíru
ešte v roku 2013, ale táto nie je plnená, pričom predkladal užívateľom poľovných revírov aj ďalšie návrhy
na uzatvorenie zmluvy, avšak bezvýsledne, je na mieste voči užívateľovi poľovného revíru vynucovať
najprv túto zmluvnú povinnosť a nie uplatňovať si nárok voči štátu a tým skôr to svedčí záveru o
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

9. Pokiaľ žalovaný vo veci namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že užívateľom
pozemkov podľa Zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri z
roku 2013 predloženej žalobcom je fyzická osoba H. J. a nie žalobca, tak v tejto Zmluve je ako jeden
z užívateľov poľovných pozemkov uvedený pán J. a nie žalobca ako právnická osoba (ktorá podľa

výpisu z Obchodného registra v čase uzavretia Zmluvy už existovala), ale táto okolnosť by sa mohla
vysvetliť výkladom Zmluvy. V konkrétnej veci však nepovažoval za potrebné uvedené podrobnejšie
skúmať, nakoľko dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Dodal, že pokiaľ by bola
zmluva neplatná v dôsledku toho, že ju podpísala neoprávnená osoba, tak už vôbec nemôže nastúpiť
subsidiárna zodpovednosť štátu za škodu, keď túto neplatnosť by zapríčinili samotné zmluvné strany.

10. Pokiaľ ide o jednotlivé predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t. j. porušenia povinnosti (tu
nesprávneho úradného postupu) ozrejmil, že okrem všeobecných predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu, t. j. porušenia povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi musí v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. byť splnená aj požiadavka predbežného prerokovania príslušným orgánom.

Zodpovednosť štátu za škodu je vybudovaná na objektívnej zodpovednosti a preto prípadné zavinenie
nie je potrebné skúmať. Pokiaľ ktorýkoľvek z týchto predpokladov nie je naplnený, nemôže byť žalobca
v spore úspešný. Skonštatoval, že v konaní bol preukázaný jeden z predpokladov a síce to, že žalobca
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z. z.. Zostávajúce
predpoklady na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v konaní

preukázanéneboli.Akonapokontvrdilajžalobca,takMinisterstvo,akoajOkresnýúradPezinokvydávali
dlhodobo mimoriadne povolenia na lov raticovej a diviačej zveri s cieľom znížiť stav týchto zvierat. V
dôsledku vydaných povolení úbytok danielej a jelenej zveri predstavoval 60 kusov. Okrem toho žalovaný
podrobne rozpísal v písomných podaniach aj ďalšie aktivity, ktoré vyvinulo, či už Ministerstvo alebo
Okresný úrad Pezinok. Orgány verejnej moci teda využívali svoje kompetencie a neboli nečinní, ale

pravidelne konali v súlade so zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Skutočnosť, že Ministerstvo a
Okresný úrad Pezinok nekonali spôsobom, aký si predstavoval žalobca, nemôže znamenať nesprávny
úradný postup. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že príčinou zvýšeného výskytu raticovej zveri
jeľudskáaktivitaavytváranievhodnýchživotnýchpodmienokprezver.Uzavrel,žezostranyMinisterstva
ani Okresného úradu Pezinok nedošlo k nečinnosti a teda k nesprávnemu úradnému postupu.

11. Pokiaľ si žalobca uplatnil ušlý zisk vo výške 417.000 eur a to na podklade Znaleckého posudku, tak
Znalecky posudok nemôže slúžiť na preukázanie výšky ušlého zisku, nakoľko v ňom nie sú zohľadnené
náklady žalobcu a teda nejde o výpočet ušlého zisku, ale skôr o výpočet ušlého obratu. Už z tohto
nemohol zo Znaleckého posudku urobiť záver o ušlom zisku. Z formálneho hľadiska skonštatoval, že v

Znaleckom posudku absentuje doložka o následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku a teda
ho môže vykonať len ako listinný dôkaz (čo by samo o sebe nebránilo súdu, aby z neho vychádzal, keď
žiadny z dôkazných prostriedkov nemá predpísanú dôkaznú silu). Znalec použil porovnávaciu metódu
a vychádzal z priemerného výnosu z 1 ha príslušnej plodiny v roku poškodenia a priemerného výnosu
z 1 ha príslušnej plodiny z nepoškodených oblastí (pritom však nie je zrejmé, ktoré sú tie nepoškodené

oblasti a čo sa reálne porovnávalo). Znalec pre rok 2019 určil, že výpadok produkcie hrozna, z ktorého
žalobca produkuje biele víno je 39,54 ton a hrozna, z ktorého produkuje červené víno je 28,69 ton
(spolu 68,23 ton). V nadväznosti na priemernú výlisnosť určil množstvo vína, o ktoré sa v dôsledku
zverou spôsobených škôd znížila produkcia vína žalobcu. Pri priemernej cene predávaných bielych vín(5,17 eura/ fľaša) a červených vín (5,56 eura/fľaša) vyčíslil celkovú škodu vzniknutú žalobcovi vo výške
417.000 eur. Z listinných dôkazov založených v spise vyplynulo, že (Žiadosť o prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 14.11.2019) za rok 2018 ten istý znalec porovnávacou metódou vypočítal celkovú

škodu vo výške 145.000 eur, pričom výpadok produkcie bielych odrôd vína bol 15,83 ton, červených
odrôd 15,99 ton (spolu 31,82 ton). Za rok 2015 (Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 11.10.2018) vyčíslil ten istý znalec škodu na 16.290 eur za využitia porovnávacej metódy,
avšak použil údaje o zozbieranej úrode hrozna od roku 2010 až do roku 2015 a určil, že výpadok
produkcie predstavuje 21,72 ton (bez rozdelenia na biele a červené), ktorú vynásobil priemernou

výkupnou cenou hrozna 750 eur za tonu, teda spolu 1.290 eur (č. l. 84). Keď sa porovná výpadok
produkcie hrozna možno konštatovať, že nárast vo výpadku v prepočte na tony medzi rokmi 2015 a 2019
je vyše trojnásobný, avšak nárokovaná škoda vyčíslená tým istým znalcom je vyše dvadsaťpäťnásobná
v roku 2019 oproti roku 2015, ide teda o diametrálne rozdiely. V tejto súvislosti spochybnil hodnovernosť
zistení znalca, nakoľko skôr svedčia účelovému navyšovaniu škody.

12. Žalobca v záverečnej reči poukázal na to, že nepredáva surové hrozno, ale víno, preto neskôr došlo k
zreálneniu jeho skutočných škôd, ktoré sú spôsobované ožerom hrozna a spôsobujú obrovské výpadky
v produkcii a predaji vína. Znalec v úvode znaleckého posudku uviedol, že má vyčísliť stratu na úrode
viniča hroznorodého spôsobenú poľnou zverou v katastrálnom území J. vo viniciach žalobcu. Znalecký
posudok teda možno vyhodnotiť aj ako nepreskúmateľný, keď na jednej strane bolo jeho úlohou vyčísliť

stratu na úrode viniča a na strane druhej pristúpil k prepočtu na víno a v závere posudku opäť odpovedal
na zadnú úlohu tak, že strata na úrode viniča hroznorodého je 417.000 eur.

13. Záverom uviedol, že vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci nebol zistený ani nesprávny úradný
postup a ani preukázaná výška škody, je zrejmé, že nemôže byť naplnená ani podmienka príčinnej

súvislosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
13.7.2022, sp. zn. 1Cdo/59/2021 podľa ktorého „nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane
spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím alebo postupom. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov

Slovenskej republiky, možno ďalej konštatovať, že nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávny úradný postup môže byť dokonca aj významným článkom reťazca príčin a následkov, ale
samotná táto skutočnosť ešte neznamená bez ďalšieho aj danosť príčinnej súvislosti medzi nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Štát teda
nezodpovedá „automaticky“ za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére určitej fyzickej osoby alebo

právnickej osoby po vydaní nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo po jeho nesprávnom
úradnom postupe. V súvislosti s absolútnou objektívnou zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci je potrebné si uvedomiť, že ako to konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v záujme

zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)
zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.“

14. Na uvedenom základe za použitia § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, ods. 4, § 15
ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 415, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

§ 2 písm. j), § 25 ods. 1, § 26 ods. 1, § 56 ods. 1, § 69 ods. 1, § 70 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.;
dospel súd prvej inštancie k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, a preto žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. s odôvodnením, že žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešnývcelomrozsahu,žiadnetrovynevznikli,nakoľkoideoštátkonajúciprostredníctvomústredného

orgánu štátnej správy, ktorý poveruje úkonmi vo vzťahu k súdu svojich zamestnancov, resp. osoby v
štátnozamestnaneckom či služobnom pomere.

15. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych

argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku a
považoval ich za nesprávne po vecnej a formálnej stránke.

16. Porušenie práva na spravodlivý proces spočíva v nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku,
a v nevykonaní navrhnutých dôkazov, ktoré navrhoval vykonať práve v záujme vyvrátenia vysloveného
predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie, a preto týmto nesprávnym procesným postupom
odňal možnosť konať pred súdom. Zdôraznil, že napadnutý rozsudok je absolútne svojvoľný, arbitrárny

a nepreskúmateľný z dôvodu zásadných nedostatkov jeho odôvodnenia. K právu strany konania patrí,
aby súd svoje rozhodnutie riadneodôvodnil. V tejto súvislosti rozsiahlo poukázal na rozhodovaciu prax
súdov (nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05, sp. zn. III. ÚS 193/2017, sp. zn. III. ÚS
469/2014 a ďalšie). Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku síce zhrnul
právnuargumentáciuajskutkovýstavprezentovanýobomasporovýmistranami,rovnakoakovymenoval
dôkazy,predloženézostranyžalobcuažalovaného,aleďalšiučasťnepovažovalzasúladnús§220ods.

2 C. s. p., keďže iba prevzal argumentáciu žalovaného bez toho, aby sa náležitým spôsobom vysporiadal
s tým, prečo nepovažuje za relevantnú aj argumentáciu žalobcu, ktorú opakovane pertraktoval vo
vzťahu k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ale aj k ostatným námietkam
žalovaného. Súd prvej inštancie nevysvetlil prečo sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že rovnako ako
zodpovednosťužívateľapoľovnéhorevíru,takajzodpovednosťštátu,súdvasamostatnédruhyosobitnej

zodpovednosti pôsobiace popri sebe, ktorý každý z nich je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti
za škodu upravenej Občianskym zákonníkom upravený vo forme špeciálnej objektívnej zodpovednosti
konkrétnym lex specialis (teda zákonom o poľovníctve a na druhej strane zákonom č. 514/2003 Z. z.).
Bol názoru, že v predmetnom prípade zodpovednosť užívateľa poľovného revíru nevznikla a jediným
zodpovedným subjektom za vzniknutú škodu je v predmetnom prípade štát, a to v nadväznosti na jeho

nečinnosť resp. neefektívnu činnosť, ktorá zapríčinila nekontrolovateľné premnoženie raticovej zveri v
poľovnom revíri Podkarpatské pole, ktorá mu spôsobila škodu.

17. Dôvodil, že zodpovednosť užívateľa poľovného revíru a zodpovednosť štátu, sú dva samostatné
druhy objektívnej zodpovednosti, ktoré pôsobia popri sebe, a nie je preto vylúčené, že bude založená

každá z nich zvlášť, ktorá bude existovať samostatne. V tejto súvislosti poukazoval na Čl. 46 ods. 3
Ústavy SR , ktorý zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
pričom v sebe nesubsumuje žiadnu ďalšiu podmienku pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Zdôraznil, že zodpovednosť štátu za škodu je upravená osobitným právnym predpisom

(zákon č. 514/2003 Z. z.) práve preto lebo kompetencie a povinnosti štátu a orgánov verejnej moci
sú upravené naprieč celým právnym poriadkom, a bolo by preto neúčelné a zároveň nemožné, aby
každý právny predpis túto zodpovednosť upravoval osobitne. Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve
ako osobitný právny predpis verejného práva, ktorého účelom a cieľom je ochrana verejného záujmu
(ochrana prírody a krajiny) v sebe zahŕňa viaceré kompetencie a povinnosti, ktoré z neho vyplývajú

orgánom verejnej moci (okresným úradom a Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR)
a ak tieto orgány neplnia povinnosti, a v dôsledku tohto neplnenia vznikne škoda, tak potom takýto
nesprávny úradný postup, musí nevyhnutne založiť zodpovednosť za vznik škody. Zároveň je v takomto
prípade irelevantné a je v zásade len zhodou okolností, že existuje zodpovednosť za škodu užívateľa
poľovného revíru, avšak na jej vznik sa nevyhnutne predpokladá aj konkrétna okolnosť spôsobujúca

škodu (protiprávne konanie užívateľa poľovného revíru), ku ktorej v tomto prípade nedošlo. Premnožená
raticová zver v revíri Podkarpatské pole nie je následkom porušovania povinností užívateľov poľovného
revíru, tento totiž môže loviť túto zver (keďže tu nie je normovaná), len na základe vydávaných
mimoriadnych povolení na lov zveri zo strany orgánov verejnej moci. Pričom žalovaný tvrdí, že tieto
mimoriadne povolenia na lov zveri užívateľ poľovného revíru riadne plní. Preto nekonaním užívateľa

poľovného revíru nemôže byť zapríčinená premnoženosť zveri, ale práve naopak, jedinou príčinou
súčasného stavu zveri v revíri Podkarpatské pole je nečinnosť orgánov verejnej moci, ktorí dostatočne
neplnia svoje kompetencie v súlade so zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a pristupujú k
ich plneniu iba formálne. Nečinnosť orgánov verejnej moci je jedinou príčinou vzniku škôd na jeho
majetku. Považoval za absurdné tvrdiť, že ak niekde zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve upravuje aj

zodpovednosť iných subjektov, ktorá zodpovednosť logicky nebude upravená v inom právnom predpise,
ako je to v prípade štátu, keďže sa vzťahuje konkrétne na danú zákonom upravovanú oblasť, nemôže
zároveň vzniknúť zodpovednosť štátu, ak sú splnené podmienky jej vzniku upravené zákonom č.
514/2003 Z. z. v spojení s tým, ktorým právnym predpisom upravujúcim povinnosti a kompetencieštátnych orgánov, ktoré boli porušené alebo neboli vykonané. Vyššie uvedenými skutočnosťami sa vo
vzťahu k námietke pasívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie nezaoberal.

18. Ďalej dodal, že rovnako sa súd prvej inštancie nezaoberal námietkami, ktorými vyvracal tvrdenia
žalovaného o nedostatkoch znaleckého posudku. Uviedol, že súd prvej inštancie nemal preukázané,
že k ušetreniu nákladov došlo a opomenul jeho argument, že nedošlo k ušetreniu nákladov, nakoľko
vynaložil rovnaké náklady, ako keby k ožeru nedošlo. Ak by časť z nich, ktorú logicky nemožno ani určiť,
odpočítal od vyčíslenej výšky škody, výšku škody by nelogicky znížil. Uvedené však súd prvej inštancie

nevyhodnotil a nezaoberal sa touto námietkou, ale bez ďalšieho prebral námietky žalovaného. Zároveň
súd prvej inštancie nehodnotí argumentáciu žalobcu pokiaľ ide o rozdiel pri vyčíslení škody v roku 2019
a v roku 2015 a uviedol, že škody sa postupom rokov zvyšovali (keďže sa zvyšovali aj stavy zveri) a aj
z dôvodu zmeny metodiky výpočtu ušlého zisku. Za rok 2015 bola škoda vypočítaná podľa predajných
cien surového hrozna. Žalobca ale nepredáva surové hrozno, ale predáva hotové víno, ktorého cena je
oveľa vyššia, ako cena surového hrozna. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nezohľadnil zrozumiteľné a

logické vysvetlenie je dôkazom o tom, že postupoval jednostranne a v prospech žalovaného. Mal za to,
že všetky námietky, ktoré namieta žalovaný a s ktorými sa súd prvej inštancie stotožnil sú námietkami,
ktoré by mohol vyvrátiť alebo minimálne riadne vysvetliť znalec v prípade, ak by súd prvej inštancie
neodmietol vykonať jeho výsluch. Zároveň by tak bola odstránená formálna vada posudku a to, že
doložka neobsahuje vyhlásenie o vedomosti znalca vo vzťahu k následkom nepravdivého znaleckého

posudku. Mal za to, že vytýkané vady bolo možné odstrániť doplnením znaleckého posudku, čo však súd
prvej inštancie neumožnil vykonať, nakoľko po vyslovení predbežného právneho názoru všetky návrhy
na vykonanie dôkazov zamietol a vo veci rozhodol bez toho, aby dal stranám priestor na vyporiadanie
sa s nesprávnymi názormi súdu prvej inštancie v rámci riadneho dokazovania.

19. Namietal nevykonanie výsluchov svedkov (Y., F. C. O.) a dôvodil, že ak by súd prvej inštancie
vykonalnavrhnutédôkazyzistilby,žeminimálneodroku2012/2013napriekúdajnejčinnostiMinisterstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Okresného úradu Pezinok nedochádza v okrese J. k
efektívnemu znižovaniu stavov raticovej zveri na úroveň predpísaných normovaných kmeňových stavov,
ale práve naopak, k ich neustálemu zvyšovaniu. Výsluchom svedkov F. C. O. by súd prvej inštancie zistil,

že na strane užívateľa poľovného revíru Podkarpatské pole nedochádza k nesprávnemu výkonu práva
poľovníctva, tento plní všetky mimoriadne povolenia, teda je vylúčená jeho pasívna vecná legitimácia,
čo je dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol. V prípade ak by štát pristúpil k aplikácii §
56 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, žalobca by si neuplatňoval náhradu škody za rok
2019. S ohľadom na vyššie považoval napadnutý rozsudok za svojvoľný, arbitrárný, nepreskúmateľný,

a porušujúci právo na spravodlivý súdny proces v zmysle Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a Čl. 6 Dohovoru.

20. Vo vzťahu k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v súvislosti s potrebou subsidiárnej
zodpovednosti štátu navrhoval zabezpečiť a vykonať dôkaz týkajúci sa majetkových pomerov užívateľa
poľovného revíru, ktorý však súd prvej inštancie odmietol vykonať. Ak teda mal súd prvej inštancie za

to, že sa má aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu aplikovať zodpovednosť štátu až subsidiárne
v prípade, ak nemožno škodu vymôcť oproti primárne zodpovednému subjektu, ktorým by podľa súdu
prvej inštancie malo byť poľovné združenie, potom je neprípustné, aby odmietol vykonať navrhnuté
dôkazy, ktorých cieľom je preukázanie nemožnosti vymoženia škody. Zároveň žiadal zabezpečiť aj
Rozhodnutia Okresného úradu Malacky vydané podľa § 56 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve

a štatistiky výsledkov realizácie tohto rozhodnutia, čím sa snažil preukázať skutočnosť, že vydávanie
len „obyčajných“ mimoriadnych povolení na lov zveri podľa § 56 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o
poľovníctve neplní účel zákona a práve rozhodnutie vydané podľa tohto ustanovenia môže nastoliť
želaný stav, ktorý si stanovil aj samotný žalovaný v Koncepcii rozvoja poľovníctva ešte v roku 2013 a
ktorého ciele do dnešného dňa nenaplnil. Tým zároveň preukazoval aj svoje tvrdenia o tom, že je tu daná

pasívna vecná legitimácia štátu, ktorý je nečinný a vydávanie štandardných mimoriadnych povolení na
pár desiatok kusov zveri pri premnoženosti v stovkách kusov je len formalisticky krok zo strany štátnych
orgánov, nakoľko však išlo o rozhodnutie štátneho orgánu, nemá k nemu prístup, a preto ho nemohol
predložiť do konania a navrhoval rozhodnutie zabezpečiť cestou súdu, čo však súd prvej inštancie
odmietol a ani sa v rozhodnutí nevysporiadal s tým, prečo ho nepovažoval za podstatné zabezpečiť.

21. Mal za to, že nezabezpečením, nevykonaním alebo úplným ignorovaním navrhnutých dôkazov
súd prvej inštancie zásadným spôsobom pochybil, a to najmä aj s ohľadom na skutočnosť, že tak
zmaril jeho možnosť preukázať dôležité skutočnosti a viesť súd prvej inštancie k správnym skutkovýmzisteniam, ktoré by nakoniec mohli zmeniť nesprávne právne posúdenie v predmetnej právnej veci.
Bol názoru, že navrhoval dôkazy, ktoré považoval za nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení v
tom ktorom štádiu konania, pričom to, že niektoré navrhoval až vo svojich neskorších vyjadreniach

bolo spôsobené tým, že tak reagoval na niektorú konkrétnu argumentáciu žalovaného vznesenú v jeho
ostatnom vyjadrení alebo dokonca v reakcii na vyslovený predbežný právny názor zo strany súdu prvej
inštanciepriamonapojednávaní,naktoromajrozhodolvovecibeztoho,abymalistranykonaniapriestor
náležitým spôsobom na jeho argumentáciu reagovať, resp. navrhnutými dôkazmi vyvrátiť vyslovený
právny názor a prezentovať iné skutkové zistenia a závery. Nestotožnil sa argumentáciou súdu prvej

inštancie, že súd prvej inštancie nemal vedieť k čomu mali byť svedkovia vypočutí, nakoľko vždy uviedol
návrhy na vykonanie výsluchu svedkov v tej ktorej časti vyjadrenia, kde sa vyjadroval ku konkrétnemu
argumentu žalovaného, nie v jeho samotnom závere, a preto muselo byť súdu prvej inštancie zrejmé
k čomu majú byť svedkovia vypočúvaný. Potreba rýchlosti konania je imanentnou súčasťou práva
na spravodlivý proces a nemôže prevážiť nad potrebou riadneho objasnenia skutkového stavu veci v
záujme umožnenia stranám konania riadne preukázať svoje tvrdenia, ktoré podporujú navrhovanými

dôkazmi, okrem iného aj výsluchmi svedkov. Mal za to, že by bolo v rozpore so zásadou rovnosti strán a
kontradiktórnosti konania, ak by strany nemali možnosť za účelom vyvrátenia tvrdení protistrany alebo
naopak za účelom unesenia svojho vlastného dôkazného bremena riadne v konaní uplatňovať všetky
prostriedky procesného útoku a obrany, a to v záujem spravodlivého rozhodnutia o veci.

22.Vovzťahuknesprávnostiskutkovýchzisteníuviedol,ženiejezrejméakosúdprvejinštanciedospelk
skutkovému záveru, že na základe vydávaných mimoriadnych povolení na lov zveri dochádza k odstrelu
60 kusov danielej a jelenej zveri, nakoľko toto nevyplýva z listinných dôkazov. Namietal konštatovanie
súdu prvej inštancie, že žalovaný popísal „ďalšie aktivity“, ktoré vyvinul v zmysle zákona č. 274/2009 Z.
z. o poľovníctve, nakoľko súd prvej inštancie nedefinoval, ktoré aktivity má na mysli, a preto ani nie je

možné preskúmať jeho rozhodnutie, čo je znakom arbitrárnosti.

23. Uviedol, že súd prvej inštancie pochybil keď neskúmal, či činnosť štátu je efektívna. Za nesprávny
úradný postup štátu je totiž možné považovať aj neefektívnu činnosť štátu a to, že sa uspokojil len
s tým, že štát nejako konal, je v rozpore s princípmi právneho štátu (Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a v

rozpore so zmyslom a účelom zákona. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 17Co/76/2012 podľa, ktorého: „Ustálil sa názor, že pod pojmom postup treba chápať jednak aktívne
konanie, ale aj pasívne správanie, napríklad neodôvodnenú a nežiaducu nečinnosť pri plnení úloh a
povinností. (...) za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel,
ktoré sú predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore

so zákonom, resp. jeho konkrétnym ustanovením. Ide teda o stav, keď príslušný orgán verejnej moci
pri svojej činnosti porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho ustanovuje právny prepis. Za nesprávny
úradný postup však možno považovať aj takú činnosť orgánu verejnej moci, keď orgán verejnej moci
síce koná v súlade so zákonom, ale v rámci možností, ktoré sú mu dané, postupuje v rozpore s účelom
zákona, úmyslom zákonodarcu či v rozpore s hmotnoprávnou logikou a základnými právnymi princípmi.

Nesprávnyúradnýpostupjekaždýpostuporgánuverejnejmoci,ktorýprivýkoneverejnejmocipostupuje
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi princípmi.“ Zo všetkých predkladaných informácií vyplýva,
žeminimálneodroku2013jeraticovázver(nenormovanáprePodkarpatsképole)enormnepremnožená
a tento stav sa nezlepšil v priebehu posledných desiatich rokov. Dôvodil, že tým, že zver nie je pre
Podkarpatské pole normovaná nemôže užívateľ poľovného revíru túto zver loviť inak, ako na základe

povolení alebo rozhodnutí orgánov verejnej moci. Orgány verejnej moci sú oprávnené rozhodovať o tom,
koľko a akej (vek, pohlavie) raticovej zveri sa v tej ktorej sezóne bude loviť a jedine ony môžu svojím
konaním ovplyvniť to, aký bude stav zveri v danom poľovnom revíri.

24. Bol názoru, že súd prvej inštancie nepochopil problematiku, nakoľko nesporný je fakt, že raticová

zver v Podkarpatskom poli nie je normovaná. Skutočnosť, že zver nie je normovaná je daná tým, že
v tomto prostredí pre ňu nie sú vhodné podmienky napríklad vo forme vhodnej prirodzenej potravy
a jej dostatku. V prípade, ak by zver nebola premnožená aj v okolitých poľovných revíroch, potom
by v takých množstvách nemigrovala do poľovného revíru Podkarpatské pole, ide teda o systémový
problém, ktorý možno riešiť len aktívnou politikou štátu v oblasti poľovníctva. Zver schádza na plodiny

žalobcu najmä v noci, keď je v lesoch kľud, a preto nie je pravda, že by to bola ľudská aktivita, ktorá
by spôsobovala plašenie zveri z lesov do nižších lokalít k poľnohospodárskym plodinám. Tvrdenie súdu
prvej inštancie o ľudskej aktivite a o vytváraní vhodných podmienok je nepreskúmateľné, nakoľko nie
je zrejmé, aká ľudská aktivita a vytváranie akých podmienok má súd prvej inštancie na mysli a ako ichmal za preukázané. Dôvodil, že ak by aj tvrdenie súdu prvej inštancie bolo relevantné, tak to potom
nie je dôvod na to, aby sa štát svojej zodpovednosti zbavil. Namietal tvrdeniu súdu prvej inštancie, že
skutočnosť, že Ministerstvo a Okresný úrad Pezinok nekonali takým spôsobom, ako si to predstavoval

žalobca, nemôže znamenať nesprávny úradný postup; prekrúca argumentáciu žalobcu, nakoľko nejde o
to, že by bol len nespokojný s tým, čo robí žalovaný a bez riadnej analýzy výsledkov jeho činnosti podal
žalobu z dôvodu jeho nečinnosti, ale aj z dôkazov predložených samotným žalovaným je zrejmé, že už
roky napriek vedomosti o premnoženosti zveri, ktorej stavy nespĺňajú ani ciele jeho vlastnej koncepcie,
nie sú v súlade s normovanými kmeňovými stavmi, napriek hláseniam neustále sa zvyšujúcich škôd,

nepristúpil k prijatiu účinných opatrení, ktoré mu zákon o poľovníctve ponúka a ktoré majú slúžiť práve
na riešenie takýchto situácií. Uviedol, že jeho primárnou motiváciou je, aby štátne orgány riadne plnili
svoje povinnosti a vykonávali svoje kompetencie tak, aby mohol v pokoji vykonávať svoju podnikateľskú
činnosť a aby štát dbal na ochranu verejného záujmu.

25. Namietal nesprávne právne posúdenie v otázke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a uviedol,

že by bolo v rozpore s materiálnym poňatím právneho štátu, ak by súd prvej inštancie vyžadoval od
žalobcu najskôr uplatnenie nároku voči zjavne nemajetnému subjektu, čím by musel vynaložiť nemalé
prostriedky najskôr na súde, potom prípadne exekučné alebo dokonca konkurzné konanie, aby tak
preukázalnemožnosťvymoženiasvojhonároku,akjetotocelkomjednoduchopreukázateľnédlhodobou
nemajetnosťou užívateľa poľovného revíru. Je nepravdepodobné, že by sa situácia z hľadiska jeho

majetkových pomerov zmenila v pozitívnom slova zmysle, ak by si voči tomu subjektu žalobca začať
uplatňovať vzniknutú škodu. Navyše medzičasom by došlo aj k premlčaniu nároku vo vzťahu k štátu.
Pokiaľ však ide o samotnú podstatu rozsudku Krajského súdu v Bratislave, o ktorého závery sa oprel
aj súd prvej inštancie, tak ide o ojedinelé rozhodnutie, ktoré nepredstavuje záväzný alebo ustálený
právny názor, ktorým by mal byť súd prvej inštancie viazaný a zároveň toto rozhodnutie vychádza

z odlišného skutkového stavu veci, nakoľko vo veci, v ktorej rozhodoval sa jednalo o náhradu škôd
poľnohospodára v poľovnom revíri, v ktorom bola tá ktorá zver spôsobujúca tieto škody normovaná.
Uvedené znamená, že bolo predpísané, aké stavy zveri sa majú v poľovnom revíri nachádzať, jej chov a
lov bol plánovaný, a preto bolo možné uvažovať aj o zodpovednosti užívateľa poľovného revíru, ktorý má
určené určité normované kmeňové stavy tejto zveri pre daný poľovný revír a tieto je povinný udržiavať.

Teda má zostavený určitý plán poľovného hospodárenia (plán chovu a lovu), z ktorého vychádza a
aj bez mimoriadnych povolení na lov zveri je povinný túto zver loviť tak, aby splnil ciele poľovného
hospodárenia a zabezpečil okrem iného ochranu prírody a krajiny v danej lokalite udržiavaním stavov
zveri v súlade s ich určeným a schváleným plánom chovu a lovu. Mal za to, že to sa však netýka
poľovného revíru Podkarpatské pole a raticovej zveri, ktorá spôsobila škody žalobcovi. V predmetnom

prípade totiž raticová zver pre Podkarpatské pole nie je normovaná, čo v tomto konaní nie je sporné.
Zároveň nie je sporné ani to, že táto zver je v tomto revíri premnožená, resp. by sa tu vôbec nemala
nachádzať (odsek 22 napadnutého rozsudku). Ak teda zver nie je normovaná pre dané územie, užívateľ
poľovného revíru ju nemôže loviť len tak samovoľne, nie je súčasťou plánu poľovného hospodárenia,
a preto jediná možnosť na lov tejto zveri pre užívateľa poľovného revíru vzniká vtedy, ak orgány verejnej

moci vydajú mimoriadne povolenie, ktorým túto zver umožnia loviť. V tomto povolení zároveň určia
užívateľovi poľovného revíru, aké množstvo akej zveri je oprávnený v tomto ktorom období loviť. Je
teda zrejme, že ak v danom prípade užívateľ poľovného revíru plnil kvóty stanovené mimoriadnymi
povoleniami na lov zveri v poľovnom revíri Podkarpatské pole, potom jedinou príčinou premnoženosti
tejto zveri v danom území môže byť iba to, že orgány verejnej moci nenariaďovali odstrel vyššieho

počtu zveri. Užívateľ poľovného revíru nemôže byť zodpovedný za súčasný stav zveri a teda ani za
vznikajúce škody žalobcu z dôvodu, že táto zver nie je pre dané územie normovaná, čo vytvára zásadný
rozdiel oproti skutkovému stavu, ktorý bol daný v konaní, v ktorom rozhodoval Krajský súd v Bratislave.
Súd prvej inštancie bez posúdenia osobitých okolností oboch prípadov formalisticky prevzal určitý záver
vyjadrený v takomto rozsudku bez toho, aby posúdil jeho obsah z materiálnej stránky, nakoľko ak by tak

urobil, musel by jednoznačne dôjsť k záveru, že skutkové okolnosti oboch prípadov sú natoľko odlišné,
že toto rozhodnutie nemožno v predmetnej právnej veci aplikovať.

26. Pokiaľ ide o nemožnosť vzniku zodpovednosti štátu za škodu v prípade, ak existuje osobitný druh
zodpovednosti za škodu, tak takýto záver súdu prvej inštancie nemá oporu v platnom právnom poriadku

a je v rozpore s princípmi elementárnej logiky, nakoľko je nesporné, že všeobecnú zodpovednosť za
škodu upravuje Občiansky zákonník, pričom popri ňom sú osobitnými právnymi predpismi upravené aj
osobitné druhy zodpovednosti. V tom ktorom predpise sa spravidla zakladá určitý druh zodpovednosti
pre subjekty, ktorých sa daný právny predpis týka, ktorých práva a povinnosti upravuje. Z dôvoduosobitného postavenia štátu pri výkone verejnej moci nie je vylúčené, že aj jeho činnosťou alebo
naopak nečinnosťou môže dôjsť k vzniku škody, nakoľko sú však práva a povinnosti orgánov verejnej
moci upravené naprieč takmer celým právnym poriadkom by nebolo možné ani účelné, aby bola táto

zodpovednosť upravená v každom jednom osobitnom predpise zvlášť. Práve z uvedeného dôvodu
pristúpil zákonodarca k jednotnej úprave zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci zákonom č. 514/2003 Z. z., ktorý nadväzuje aj z hľadiska podmienok vzniku zodpovednosti za
škodu na Čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a teda je zrejmé, že popri všeobecnej zodpovednosti za škodu
existujú osobitné druhy zodpovednosti rôznych subjektov, vrátane zodpovednosti štátu ako osobitný

druh objektívnej zodpovednosti, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve
nemôže byť lex specialis k zákonu č. 514/2003 Z. z., ktorý je sám lex specialis.
27. Dôvodil, že štátne orgány sú povinné konať v súlade so zákonom nielen v zmysle daných povinností,
ale sú povinné akékoľvek svoje oprávnenia či kompetencie vykonávať tak, aby konali v súlade s cieľmi
a účelom príslušných právnych predpisom. Mal za to, že bez ohľadu na povinnosti užívateľa poľovného
revíru, sú to práve orgány verejnej moci na úseku poľovníctva, ktoré sú oprávnené a zároveň povinné

prijímať opatrenia tak, aby boli dosiahnuté predpísané stavy zveri a aby tak naplnili účel sledovaný
legislatívou na úseku poľovného plánovania a hospodárenia. Kontrolná a regulačná pôsobnosť orgánov
verejnej moci (najmä Okresného úradu Pezinok) je kľúčová pre dosiahnutie účelov sledovaných
zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, najmä, aby bola zachovaná rovnováha ekosystému a aby bol
dosiahnutý želaný stav, teda eliminácia zveri v revíri, v ktorom takáto zver nemá čo robiť, ale napriek

tomu je premnožená a spôsobuje čoraz väčšie škody na poľnohospodárskych plodinách. Odmietnutie
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú premnoženou zverou, ktorej premnoženosť je dôsledkom
nečinnosti orgánov verejnej moci, je v rozpore s Čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. Z vyššie uvedeného vyplýva aj
to, že podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie
je predchádzajúce neúspešné uplatnenie nároku na náhradu škody u iného subjektu. V prvom rade je

takáto podmienka v rozpore s princípom, že Čl. 46 ods. 3 Ústavy SR umožňuje uplatnenie náhrady škody
za každý nesprávny úradný postup. V druhom rade podmienky vzniku nároku sú len dve, a to nesprávny
úradný postup a vznik škody. Podmienka uvedená v prvej vete pre uplatnenie nároku na náhradu
škody súčasťou čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je. Neopomenuteľnou súčasťou princípov právneho štátu
je predvídateľnosť výkladu a aplikácie zákona a na to nadväzujúca predvídateľnosť rozhodnutí orgánov

verejnej moci, pretože iba tak môže byť vylúčené nebezpečenstvo svojvôle (napr. nález Ústavného súdu
SR sp. zn.
PL. ÚS 4/2021). S uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka
všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98).

28. V nadväznosti na argumentáciu, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave nemožno v danej
veci aplikovať, súd prvej inštancie uviedol, že toto by bolo rozhodujúce jedine v prípade, ak by sa
zodpovednosť užívateľa poľovného revíru odvíjala len od nesprávneho používania poľovného revíru v
zmysle § 26 ods. 1 písm. a) zákona o poľovníctve, teda že užívateľ poľovného revíru neudržiaval v

poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácie zveri
a jej dobrý zdravotný stav. Súd prvej inštancie však zodpovednosť užívateľa poľovného revíru v tomto
prípade vyvodil z porušenia § 26 ods. 1 písm. l) Zákona o poľovníctve, z ktorého vyplýva užívateľovi
poľovného revíru povinnosť zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru a na
ten účel dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie

škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Pod túto povinnosť zároveň subsumoval nielen povinnosť
uzatvoriť, ale aj plniť takúto zmluvu z hľadiska jej obsahu. Namietal uvedenú argumentáciu súdu prvej
inštancie a považoval ju za nesprávnu, nakoľko obsahom zmluvy, na ktorú súd prvej inštancie poukázal
(ktorá bola uzatvorená pred takmer 10 rokmi, keď bol stav zveri podstatne odlišný od súčasného stavu),
sú také povinnosti užívateľa poľovného revíru ako odvádzacie prikrmovanie, strážne služby na plašenie

zveri a podobne. Teda ide o povinnosti, ktoré bezprostredne nemajú za cieľ zníženie stavov zveri, a aj
keby boli riadne plnené, nemôžu súčasný stav premnoženej zveri a teda ani spôsobené škody nijako
zvrátiť. Orgány verejnej moci majú zákonom zverené kompetencie na to, aby mohli ovplyvniť stavy zveri,
jej počet, pohlavie a štruktúru v poľovnom revíri Podkarpatské pole. Preto ak jedinou príčinou vzniku
škôd je premnožená zver, ktorej zníženie stavov má v moci orgán verejnej moci na úseku poľovníctva,

potom je absolútne irelevantné, či užívateľ poľovného revíru vykoná alebo nevykoná strážnu službu,
či odvádzacie prikrmovanie, nakoľko toto nezabráni vzniku škôd. Dôvodil, že zodpovednosť užívateľa
poľovného revíru sa môže posudzovať výlučne podľa zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve.29. Pokiaľ ide o absenciu nesprávneho úradného postupu štátu z dôvodu, že žalovaný vydával
mimoriadne povolenia na lov zveri a vykonával aj „ďalšie aktivity“ v zmysle zákona č. 274/2009 Z. z. o
poľovníctve, tak súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k naplneniu

skutkovej podstaty § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. z dôvodu, že tieto aktivity zo strany orgánov verejnej
moci posudzoval čisto formalisticky bez toho, aby skutočne preskúmal obsah jednotlivých usmernení,
koncepcií a mimoriadnych povolení, a to najmä s efektom, aké tieto mali vo vzťahu k napĺňaniu účelov a
cieľov zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Ak totiž cieľom zákona o poľovníctve je ochrana prírody
a krajiny, kde by mala byť udržiavaná ekologická rovnováha, potom je celkom zrejmé, že akékoľvek

aktivity, ktoré orgány verejnej moci vykonali, nemali želaný efekt a nedosiahli cieľ zákona o poľovníctve.
V prípade, ak by súd prvej inštancie vyložil príslušné ustanovenia v súlade s ich materiálnym poňatím,
nemohol by dôjsť k inému záveru, ako k tomu, že k nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti na strane
orgánov verejnej moci (Okresného úradu Pezinok a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
SR) skutočne došlo.

30. Vo vzťahu k nepreukázaniu vzniknutej škody v nadväznosti na nedostatky predloženého znaleckého
posudku; súd prvej inštancie neumožnil odstrániť vytýkané pochybnosti o obsahu posudku, keď odmietol
výsluch znalca a nevykonal doplnenie znaleckého posudku, nakoľko bezprostredne po vyslovení svojho
predbežného právneho názoru vo veci rozhodol. Záverom dodal, že napadnutý rozsudok obsahuje
množstvo vyššie vytýkaných vád, ktoré zrejme najmä z dôvodu nevykonania navrhovaných dôkazov

a absolútneho formalizmu zo strany súdu prvej inštancie pri výklade obsahu predložených listinných
dôkazov ho viedli k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne vyústili až do nesprávneho
právneho posúdenia veci a vydaniu nesprávneho rozhodnutia, ktorým zásadným spôsobom zasiahol aj
do princípu právnej istoty v právnych vzťahoch.

31. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Stotožnil sa s napadnutým rozsudkom a to najmä s hmotnoprávnou stránkou posúdenia žaloby o
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, a teda nemožnosti aplikovať postup podľa zákona
č. 514/2003 Z. z.. Uviedol, že napriek rozsiahlosti odvolania žalobca neuviedol žiadne relevantné
odvolacie dôvody a námietky, ktorými napáda procesné nedostatky konania, považoval za právne

irelevantné vzhľadom na to, že pre nedostatok naplnenia hmotnoprávnej stránky sporu, nebol právny
dôvod konať o obsahu žaloby, a teda aj v tomto smere považoval postup súdu prvej inštancie za
vecne správny a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Upriamil
pozornosť na oprávnenosť znalca A.. E. H., evidenčné číslo: XXXXXX, zapísaného ako znalec pre
odbory a odvetvia: 290000 Poľnohospodárstvo, 290404 - spracovanie poľnohospodárskych produktov

- ovocinárstvo, 290707 záhradníctvo, 290101 - odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, 290202 -
rastlinná produkcia. Mal za to, že znalec nebol odborne spôsobilý vyhotoviť a vydať znalecký posudok
vo veci vyčíslenia škody na úrode viniča hroznorodého spôsobenej poľovnou zverou v katastrálnom
území J.. Zároveň upriamil pozornosť aj na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 228, zo dňa
20.7.2018, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z., kde je uvedený samostatný odbor 23 00 00

Lesníctvo a pod č. 23 01 01 je odvetvie poľovníctvo, ktorého predmetom činnosti je posudzovanie hraníc
poľovných revírov, vyjadrovanie sa k uznávaniu poľovných revírov, zverníc, bažantníc a zverofariem,
hodnotenie poškodenia a škôd zverou na lese, poľnohospodárskych plodinách, poškodenia a škôd
predátormi na hospodárskych zvieratách, včelstvách, lesnej a poľnej zveri, posudzovanie a stanovenie
škody a ujmy z výkonu práva poľovníctva, stanovenie všeobecnej hodnoty poľovných trofejí, poľovných

zbraní, optiky, poľovných zariadení a psov. Skonštatoval, že znalec A.. E. H. nemá odbornú spôsobilosť
na vypracovanie takéhoto znaleckého posudku a nemá túto spôsobilosť ani v odbore 29 00 00 -
Poľnohospodárstvo, pod č. 29 05 05 - spracovanie poľnohospodárskych produktov - vinárstvo a
vinohradníctvo,nakoľkonemázaregistrovanútakútočinnosť.Zuvedenéhodôvodutedavcelomrozsahu
namietal znalecký posudok č. 23/2019, zo dňa 9.12.2019 vypracovaný odborne nespôsobilým znalcom,

ktorý považoval za zmätočný a právne nulitný. Z formálneho hľadiska nie je možné ho považovať za
riadne vykonaný dôkaz, ale len za listinný dôkaz bez právnej relevancie vzhľadom na absenciu odbornej
spôsobilostiznalcanavypracovanietakéhotoposudku.Malzato,ženebolsplnenýžiadenzozákladných
atribútov uplatnenia náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to charakteristika a výška škody,
a teda okrem absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného neexistuje ani škoda, a teda nemôže byť

ani daná príčinná súvislosť medzi škodou a konaním žalovaného.

32.Žalobcavodvolacejreplikeuviedol,žežalovanývovyjadreníkodvolaniuneuviedolžiadnepodstatné
okolnosti k odvolaniu, pričom všetky odvolacie dôvody v súhrne prakticky iba označuje bez relevantnejargumentácie za neopodstatnené. Žalovaný namieta preukázanie vzniku škody, pričom v tomto smere
vznáša úplne novú námietku, ktorú nikdy nevzniesol v konaní na súde prvej inštancie, a to nulitnosť
predloženého znaleckého posudku z dôvodu, že znalec A.. E. H. nemal mať z hľadiska jeho zapísaných

odvetví znaleckej činnosti podľa žalovaného odbornú spôsobilosť na vyhotovenie znaleckého posudku,
v ktorom posudzuje škody spôsobené zverou na poľnohospodárskych plodinách - viniči. Zároveň
namieta, že nakoľko predložený znalecký posudok neobsahoval doložku znalca o následkoch vedome
nepravdivého znaleckého posudku, nemohol byť tento dôkaz ani riadne vykonaný, pričom má ísť len o
listinný dôkaz, navyše bez právnej relevancie práve v nadväznosti na absenciu odbornej spôsobilosti

znalca. Dôvodil, že zásada neúplnej apelácie, ktorou je ovládané odvolacie konanie, podľa ktorej
akékoľvek nové tvrdenia alebo dôkazy (prostriedky procesného útoku a obrany) sú v ďalšom štádiu
konania po rozhodnutí súdom prvej inštancie v zásade neprípustné, ak ich sporová strana nevzniesla
už v konaní pred súdom prvej inštancie. Výnimku z tohto pravidla taxatívnym spôsobom určuje § 366
C. s. p.. Dôvody kedy Civilný sporový poriadok pripúšťa použitie nových prostriedkov procesného útoku
a obrany v odvolacom konaní, však nie sú naplnené vo vzťahu k vznesenej námietke žalovaného k

nedostatku predloženého znaleckého posudku, a to konkrétne k odbornosti znalca A.. E. H.. Žalovaný
mohol námietku vzniesť už pri svojom prvom úkone spolu s jeho prvým vyjadrením k podanej žalobe,
čo však neurobil a neurobil tak ani vo svojich ďalších vyjadreniach, ktoré v tomto konaní predložil a
v ktorých súčasne vytýkal predloženému znaleckému posudku určité nedostatky. Zároveň poukázal
na § 379 C. s. p., podľa ktorého odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný a na § 380 ods. 1 C.

s. p., podľa ktorého odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Z uvedeného vyplýva, že predmet
odvolacieho konania je daný a odvolací súd sa môže zaoberať iba dôvodmi odvolania a vyjadreniami
strán k nim, pričom dodatočné námietky žalovaného sú nad rámec uvedeného. Vzhľadom na charakter
predkladaného znaleckého posudku mal za to, že A.. E. H. bol za účelom preukazovania vzniku škody
a jej výšky oprávnený poskytnúť odborné vyjadrenie, a to aj s ohľadom na jeho dlhoročné skúsenosti v

tejto oblasti, ktoré preukazuje čestným vyhlásením vo vzťahu k jeho minulému pôsobeniu v tejto oblasti.
Poukázal na Čl. 15 ods. 2 a § 191 C. s. p. v zmysle, ktorého každý dôkaz, či už listinný alebo vo forme
znaleckého posudku má v súdnom konaní rovnakú dôkaznú silu bez výnimky a musí byť podrobený
voľnému hodnoteniu dôkazov a to každý jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a
všetkýmiostatnýmiskutočnosťami,ktorévyšlivkonanínajavo.Užzuvedenéhopovažovalzairelevantné

tvrdenie žalovaného o tom, že by malo ísť o právne nulitný alebo nie riadne vykonaný dôkaz, nakoľko
aj keby súd prvej inštancie dôkaz nevyhodnotil ako znalecký posudok, musí naň prihliadať a riadne
vyhodnotiť, čo z neho vyplýva vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa výšky vzniknutej škody.
Zároveň dodal, aj keby mal súd prvej inštancie pochybnosti o obsahu a výpovednej hodnote takéhoto
znaleckého posudku, nemôže bez ďalšieho tento odmietnuť vykonať ako dôkaz, ale má v zmysle C.

s. p. nariadiť, či už jeho doplnenie alebo vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Bol názoru, že
A.. E. H. je dostatočne odborne spôsobilou osobou na vyhotovenie znaleckého posudku. Vo vzťahu k
neprítomnosti znaleckej doložky vo forme vedomosti znalca o následkoch podania vedome nepravdivé
znaleckého posudku uviedol, že v prípade takejto vady je túto možné odstrániť výsluchom znalca alebo
nariadením doplnenia znaleckého posudku. V prípade ak by sa súd s argumentáciou nestotožnil, tak

potom je možné znalecký posudok posudzovať ako listinný dôkaz, ktorý má rovnakú právnu silu ako
ostatné predložené dôkazy.

33. Žalovaný v odvolacej duplike namietal argumentáciu žalobcu o novotách v odvolacom konaní,
nakoľko už vo vyjadrení zo dňa 22.12.2022 uviedol, že ide o dôležitú právnu skutočnosť, ktorú zistil

a ktorá je identická aj v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 16C/13/2020
ako aj v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/76/2018 v súvislosti s
odbornou spôsobilosťou súdneho znalca A.. E. H., ktorý nemá odbornú spôsobilosť vyhotoviť a vydať
znalecký posudok vo veci vyčíslenia škody na úrode viniča hroznorodého spôsobenej poľovnou zverou
v katastrálnom území Pezinok, a preto uvedenú právnu skutočnosť nepovažoval za novotu v odvolacom

konaní. Argumentáciu žalobcu považoval za rozporuplnú, keď vo vyjadrení zo dňa 31.1.2023 na jednej
strane považuje právnu skutočnosť, na ktorú poukazuje žalovaný v súvislosti so znaleckým posudkom
A.. E. H. za novotu v konaní a na druhej strane sám predkladá nové dôkazy a to vyhlásenie A.. E. H.,
zo dňa 27.1.2023, ktoré až do momentu podpisu vyhlásenia dňa 27.1.2023 neexistovalo.

34. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správny (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.3.2025 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).35. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a

právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal so všetkými
aspektmi predmetnej žaloby.

36. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení
vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu

a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu
žaloby titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd prvej inštancie
v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti procesnej obrany
žalovaného. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej
inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o

nedôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku voči žalovanému.

37. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav,
opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky
vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z

ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil
prečo považoval žalobu za nedôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú
v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie

odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného práva
zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).

38. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) tento zákon upravuje
zodpovednosť za škodu spôsobnú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

39. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona výkon verejnej moci je
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb; orgánom verejnej moci je štátny orgán [§ 2 písm. b), bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z.].

40. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

41. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

42. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, užívateľ poľovného revíru zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru
na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a),
c), d), f), h), i), l) a m).

43. Podľa § 69 ods. 2 zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu
spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných
plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch.44. Podľa § 69 ods. 5 zákona o poľovníctve vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný
urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver
zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových

plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa
miery jeho zavinenia.

45. Podľa § 69 ods. 6 zákona o poľovníctve ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykoná
opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného

revíru, ak tým neobmedzuje užívanie poľovného pozemku na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a
ak s tým užívateľ poľovného pozemku súhlasí.

46. Podľa § 69 ods. 7 zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody
spôsobené zverou
a) na nepoľovných plochách alebo na viniči neošetrenom proti škodám spôsobeným zverou, na

neoplotených záhradách, ovocných, zeleninárskych alebo kvetinových škôlkach, stromoradiach alebo
na osamelo rastúcich stromoch,
b) na poľnohospodárskych kultúrach nezobratých v agrotechnických termínoch a škody spôsobené na
plodinách voľne uskladnených na poľovných pozemkoch (hroble, siláže), ak vlastník neurobí opatrenia,
aby tieto plodiny boli účinne chránené proti škodám,

c) spôsobené na lesných porastoch nechránených oplôtkami, mechanickou ochranou alebo chemickou
ochranou proti ohryzu,
d) nepresahujúce 3 % očakávanej úrody alebo prírastku na príslušnej parcele,
e) spôsobené zverou, ktorej lov nemal povolený alebo schválený.

47. Podľa § 70 ods. 1, ods. 2 zákona o poľovníctve nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na a)
poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo
dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla, b) lesných porastoch, ak
škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho

roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia. Súčasne s uplatnením nároku na náhradu
škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník
alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a
súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie
škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na

poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase
zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.

48. Podľa § 26 ods. 1 zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú
starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä:

a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav
zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný
stav,
b) vykonávať po oznámení užívateľa poľovného pozemku podľa § 25 potrebné opatrenia na záchranu
zveri,

c) zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý
nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom,
d) prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom takým spôsobom, aby sa krmivo
neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy,
e) vykonať opatrenia na záchranu zveri alebo ochranu zveri pri záplavách, lesných požiaroch alebo

počas extrémne vysokej snehovej prikrývky, alebo v čase extrémneho sucha,
f) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo
vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho
zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia,
g)vykonávaťveterinárneopatreniavydanépodľaosobitnéhopredpisuapredložiťpožadovanévzorkypri

monitoringu alebo veterinárnom vyšetrení zvierat alebo živočíšnych produktov podľa pokynov orgánov
veterinárnej starostlivosti,
h) každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri,i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať
na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak,
j) viesť záznamy o revíri a poľovníckom hospodárení v ňom,

k) podávať informácie okresnému úradu o stave zveri, love zveri a stave poľovného revíru,
l) spolupracovať s užívateľmi poľovných pozemkov a zabraňovať vzniku škôd spôsobených zverou, na
zveri a poľovných pozemkoch a dohodnúť v zmluve (§ 13) s užívateľom poľovných pozemkov spôsob
a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri,
m) oznámiť okresnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 a 6,

n) zlepšovať po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru
zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi,
o) používať pri ochrane zveri a love zveri poľovne upotrebiteľných psov.

49. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. na tom
skutkovomzáklade,ževdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupužalovanéhomuvzniklaškoda,pričom

tento nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že Okresný úrad Pezinok napriek tomu, že mal
vedomosť o (i) premnožení zveri, (ii) neustále narastajúcich škodách spôsobovaných zverou, (iii) fiktívne
vykazovaných stavoch zveri,
a (iv) nedostatočnom plnení plánov poľovníckeho hospodárenia; nevykonal žiadne opatrenia v zmysle
zákona č. 274/2009 Z. z. (predovšetkým § 30, § 56, § 74, § 75) na zabezpečenie trvale udržateľného

obhospodarovania a využívania zveri tak, aby bola zároveň rešpektovaná ochrana poľnohospodárskej
výroby

50. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného

právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie); o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán).

51. Odvolací súd zotrváva na právnom názore vyslovenom v rozsudku č. k. 16Co/68/2019, zo dňa
25.5.2021, že náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri upravuje osobitný právny
predpis, ktorým je zákon o poľovníctve a preto nie je daná zodpovednosť štátu za škodu, ktorú si
uplatňuje žalobca v tomto konaní. Nárok na náhradu škody v zmysle zákona o poľovníctve predstavuje

prípad tzv. osobitnej zodpovednosti za škodu, pričom zákon o poľovníctve je v danej veci lex specialis vo
vzťahu k Občianskemu zákonníku. Zákon o poľovníctve ako lex specialis v § 69 a 70 ustanovuje subjekt
zodpovedný za náhradu škody, subjekt oprávnený domáhať sa náhrady škody, ako aj podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu a osobitné predpoklady pre uplatnenie tohto nároku. V ostatných neupravených
otázkach sa subsidiárne uplatnia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za

škodu, pričom na prejednanie a rozhodovanie sporu vzniknutého z občianskoprávnej zodpovednosti
sú vecne príslušné súdy (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.5.2014, sp. zn. 5MCdo/53/2012).
Zodpovednosť za škodu spôsobenú zverou je ustanovená ako objektívna zodpovednosť užívateľa
poľovného revíru; užívateľ poľovného revíru je povinný nahradiť škodu, ktorá bola v poľovnom revíri
spôsobenánesprávnymužívanímpoľovnéhorevíru,pričomanivýlukyztejtozodpovednostinezakladajú

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú zverou podľa zákona o poľovníctve.

52. V podmienkach Slovenskej republiky sú poľovníctvo a právo poľovníctva spoločenskými aktivitami
aprobovanými štátom na ochranu a rozvoj jednej zo zložiek životného prostredia - zveri. Zákon o
poľovníctve nepredstavuje úpravu poľovníctva ako záujmovej aktivity, ale vo svojom základe ako

cieľavedomej a regulovanej činnosti na ochranu a rozvoj prírody. Uvedené vyplýva aj z toho, že zákon
o poľovníctve definuje poľovníctvo ako súhrn činnosti zameraných na trvalo udržateľné, racionálne
cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti
prírodných ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia.
Zabezpečenie ochrany poľovníctva a zveri je povinnosťou každého užívateľa poľovného revíru (§ 24

ods. 1 zákona o poľovníctve).

53. Podstatou podanej žaloby bol nárok na náhradu škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobná na
poľnohospodárskych plodinách premnoženou zverou, pričom teba zdôrazniť, že zákon o poľovníctvezakladá zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škodu spôsobenú zverou nesprávnym užívaním
poľovného revíru, pričom zverou sa rozumie populácia voľne žijúcich druhov živočíchov uvedených v
prílohe 1 zákona o poľovníctve. Ak teda bola škoda spôsobená nesprávnym užívaním poľovného revíru,

potomjevždydanázodpovednosťužívateľapoľovnéhorevíruzaškoduspôsobenúzveroupodľazákona
o poľovníctve.

54. V nadväznosti na uvedené možno ďalej poukázať na to, že je to práve užívateľ poľovného
revíru, ktorý je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru, na

tento účel najmä každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri; vypracovať plány poľovníckeho
hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať na schválenie a zabezpečiť
plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak; viesť záznamy o revíri a poľovníckom
hospodárení v ňom; podávať informácie okresnému úradu o stave zveri, love zveri a stave poľovného
revíru; spolupracovať s užívateľmi poľovných pozemkov a zabraňovať vzniku škôd spôsobených
zverou, na zveri a poľovných pozemkoch a dohodnúť v zmluve (§ 13) s užívateľom poľovných

pozemkov spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri; zlepšovať po dohode
s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru zakladaním remízok,
políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi; [§ 26 ods. 1 písm. h) až písm.
l), písm. n) zákona o poľovníctve]; zisťovanie stavov zveri sa vykonáva celoročne a jej výsledky k
určenému termínu poľovnícky hospodár vykazuje v prehľadoch stavu zveri, ktorých vzor je uvedený v

prílohe č. 14 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 344/2009 Z. z.. Chovom zveri sa rozumie
odborná starostlivosť o zver, ochrana zveri a odborný zásah do populácií jednotlivých druhov zveri
na dosiahnutie jej optimálneho počtu, vekovej štruktúry, pomeru pohlavia, kvality trofejí a dobrého
zdravotného stavu [§ 2 písm. c) zákona o poľovníctve]. Poľovné hospodárenie predstavuje súbor
činností vykonávaných užívateľom poľovného revíru v oblasti poľovného plánovania, ochrany, chodu,

starostlivosti o zver a jej životné prostredie a lovu zveri smerujúcich na zabezpečenie normovaných
stavov zveri v požadovanej kvalite a štruktúre populácii pri zachovaní ekologickej rovnováhy v prírode.
Za poľovnícke hospodárenie v poľovnom revíri zodpovedá užívateľ poľovného revíru (§ 18 ods. 2 zákona
o poľovníctve). Užívateľ poľovného revíru je povinný vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v
poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených

plánov, ak zákon neustanovuje inak [§ 26 ods. 1 písm. i) zákona o poľovníctve].

55. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ak sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej
premnoženou zverou, hoci (i) za poľovnícke hospodárenie v poľovnom revíri zodpovedá užívateľ
poľovného revíru, ktorý je taktiež povinný každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri; vypracovať

plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať na schválenie
a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak; viesť záznamy o revíri
a poľovníckom hospodárení v ňom; podávať informácie okresnému úradu o stave zveri, love zveri a
stave poľovného revíru; spolupracovať s užívateľmi poľovných pozemkov a zabraňovať vzniku škôd
spôsobených zverou, na zveri a poľovných pozemkoch a dohodnúť v zmluve (§ 13) s užívateľom

poľovných pozemkov spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri; zlepšovať
po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru zakladaním
remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi; a súčasne (ii) podľa
Zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri zo dňa 10.12.2013 sa
užívateľ poľovného revíru o. i. zaviazal užívateľom poľovných pozemkov priebežne a v súlade s platnou

legislatívou plniť schválený plán chovu a lovu raticovej zveri a plán starostlivosti o zver; na základe
požiadavky užívateľa pozemkov vykonávať ochrannú službu dozrievajúcich plodín proti poškodzovaniu
zverou na vybraných parcelách; po dohode s vlastníkom na vhodných miestach zabezpečovať
odvádzacieprikrmovanie,prípadnezriadiťpolíčkaprezver,naktorýchvysadíplodinyatraktívneprezver;
po dohode s vlastníkom pozemkov na určených miestach vykonať aplikáciu chemických odpudzovačov

a repelentných prostriedkov, ktoré poskytne vlastník; na plochách potencionálne ohrozených škodami
zverou prednostne vykonať lov zveri; pričom (ako tvrdí žalobca) stav nenormovanej zveri je premnožený;
potom je daná zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škody spôsobené zverou nesprávnym
užívaním poľovného revíru podľa zákona o poľovníctve.

56. Súčasne hodno zdôrazniť, ako konštatoval aj súd prvej inštancie v odseku 46, že zodpovednosť štátu
(v prípade, ak je daná), má vždy subsidiárnu povahu (pozri tiež uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
13.6.2012, č. k.. III. ÚS 225/2012-18) a náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu (jeho prípadná
zodpovednosť), nemá povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálneškody vzniknuté poškodenému subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení domáhali náhrady
škody priamo proti štátu bez toho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť dlžné peniaze od toho, kto primárne za
škodu zodpovedá (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2020, sp. zn. 6Cdo/184/2018). Žalobca

v konaní uviedol, že nárok na náhradu škody spôsobenej zverou na poľnohospodárskych plodinách,
ktorá mu mala vzniknúť v roku 2019 a ktorú si uplatňuje od žalovaného v tomto konaní, si v zákonom
stanovených prekluzívnych lehotách neuplatnil od subjektu, ktorý za škodu zodpovedá podľa zákona o
poľovníctve, t. j. od užívateľa poľovného revíru. Už len z tohto dôvodu bolo preto potrebné žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a z týchto dôvodov odvolací súd odvolacie námietky žalobcu

proti zamietajúcemu rozsudku považoval za v celom rozsahu neopodstatnené; na uvedenom závere nič
nemení ako skutočnosť o žalobcom prezumovanej zjavnej nemajetnosti užívateľa poľovného revíru a
nebolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie v konaní vôbec zisťovať majetnosť užívateľa poľovného
revíru.

57. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o prípadnú participáciu štátu na vzniknutej

škode, ktorú žalobca videl v nesprávnom úradnom postupe Okresného úradu Pezinok pri poľovníckom
plánovaní a nedostatočnom výkone štátneho dozoru, odvolací súd pripomína, že zákon č. 514/2003 Z.
z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladom v § 9 ods. 1 druhá veta tak, že okrem iného sa zaň
považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v

konaní, súčasne hovorí že za nesprávny úradný postup sa považuje aj iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z hľadiska prejednávanej veci potom
za kľúčovú možno považovať formuláciu „iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb“. Aj keď z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva,
že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho

orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismiprekonanieštátnehoorgánualebokporušeniuporiadku,ktorývyplývazpovahy,funkciealebo
cieľov tejto činnosti, všeobecný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je protiprávnosť,
zákonom č. 514/2003 Z. z. špecificky vymedzená vo vzťahu k pochybeniu pri výkone verejnej moci,
však nemôže byť naplnený, ak právny predpis nestanovuje jednoznačne povinnosti, ktorých porušenie

by malo za následok vznik protiprávneho stavu. Pri vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný
postup je potom rozhodujúce, či je všeobecne záväznými právnymi predpismi stanovený postup riadny.
Nesprávny úradný postup nemožno stotožniť s cieľom, ku ktorému dosiahnutiu by aktivita štátu mala
smerovať. Inak povedané nezákonným zásahom do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb nemôže byť pochybenie v dosiahnutí cieľov, ktoré štát deklaroval prostredníctvom

právnych noriem.

58. Súčasne treba uviesť, že ak právna úprava ponechala spôsob uskutočňovania dozoru štátu a
sankcionovania zistených nedostatkov na úvahe príslušného orgánu, t. j. bez konkrétne stanovených
povinností, potom nesprávnym úradným postupom by mohlo byť iba preukázateľné vybočenie z medzí

správnej úvahy a to len vo vzťahu k subjektu, ktorého sa postup štátneho orgánu priamo týka, t. j.
ktorému takýmto postupom bolo zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov.

58. Vo vzťahu k poľovníckemu plánovaniu sa žiada uviesť, že okresný úrad schvaľuje ročné plány
poľovníckeho hospodárenia podľa § 30, t. j. ročné plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri,

ktoré a) vypracúva a predkladá na schválenie okresnému úradu užívateľ poľovného revíru, b) musí
zohľadňovať chovateľské ciele určené vo výhľadovom pláne poľovníckeho hospodárenia, c) schvaľuje
na základe stanoviska chovateľskej rady. V konaní nebolo preukázané, že okresný úrad nepostupoval
v súlade so zákonom, t. j. podľa postupu, ktorý mu ukladá zákon pri schvaľovaní ročných plánov
poľovníckeho hospodárenia. Je však nutné tiež dodať, že pri schvaľovaní týchto plánov okresný úrad

vychádzazúdajovzískanýchsubjektívneodužívateľovpoľovnýchrevírov.Žalobcapoukazovalnajmäna
to, že plány nezodpovedajú realite, pretože je rozdiel medzi vykazovanými stavmi a skutočnými stavmi.
Je treba uviesť, že v rámci štátneho dozoru pracovníci okresného úradu sú oprávnení sledovať, zisťovať
a kontrolovať ako sa dodržiava zákon o poľovníctve, avšak pri tomto sledovaní, zisťovaní a kontrole
môžu vychádzať iba z tých evidencií, ktoré vedie užívateľ poľovného revíru. Zo žiadneho ustanovenia

zákona o poľovníctve nemožno pre okresný úrad vyvodiť konkrétnu povinnosť „vymôcť“ od užívateľov
poľovných revírov získavať objektívne údaje o stave zveri a okresný úrad povinnosť zisťovať stav zveri
v užívateľskom revíri sám nemá.59. Podstatné potom je, že štát môže niesť zodpovednosť za škodu len vtedy, ak všeobecne záväzným
právnym predpisom je určená povinnosť, ktorej splnenie je zo svojej vrchnostenskej pozície vo vzťahu
k danému okruhu osôb povinný zabezpečiť. Podľa názoru odvolacieho súdu tak v prejednávanej veci

vyvodzovanej zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup chýba základný zodpovednostný prvok
spočívajúci v protiprávnosti, pretože nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, na plnenie ktorej by štát
bol zaviazaný. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí
niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv
subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v

jeho ideálnej interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností, ktoré štátnemu orgánu
boli zverené.

60. Odvolací súd ďalej pripomína, že podstata základného práva na náhradu škody podľa Čl. 46 ods.
3 Ústavy SR (ďalej len „ústava“) spočíva v oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej
v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne konať tak, aby bola označenému právu, ktorého
porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom
práve na náhradu škody vykonávajú (Čl. 46 ods. 4 a Čl. 51 ods. 1 Ústavy SR).

61. V zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci nesprávnym úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu
na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok: (i) nesprávny úradný postup štátneho orgánu; (ii) vznik škody; (iii) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich existencia musí byť v súdnom konaní bezpečne
preukázaná a nepostačuje len púhy pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich.

62. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody musí byť nielen tvrdená
(domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade
tú stratu, ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom

musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu
izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná
súvislosť príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť

za škodu nenastáva. Preukazovanie príčinnej súvislosti má pre úspech v spore mimoriadny význam,
osobitne v prípadoch osobitnej zodpovednosti za škodu, pri ktorých zákon neraz uvádza jeden alebo
viac liberačných dôvodov. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná bez zreteľa na to, či povinnosť
náhrady škody sa zakladá na princípe zavinenia alebo na základe tzv. objektívnej zodpovednosti. Postup
súdovprizisťovaníexistenciepríčinnejsúvislostisavysvetľujetak,žesúdsapozisteníškodyzameriana

to, či medzi skutočnosťami, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku škody a škode predchádzajú
je protiprávny úkon, príp. určitým spôsobom kvalifikovaná škodová udalosť, alebo také skutočnosti,
s ktorými sa podľa zákona spája zodpovednosť. Pri kladnom závere súd zisťuje, a to vzhľadom na
okolnosti konkrétneho prípadu, či táto okolnosť skutočne vznik škody spôsobila, či by tento škodlivý
následok nebol nastal aj bez tejto skutočnosti (príčiny). Je potrebné zdôrazniť, že úsudok o zistenej

príčinnej súvislosti musí byť v súlade s poznatkami vyplývajúcimi zo spoločenských a prírodných vied,
ako i s pravidlami logického myslenia.

63.Vzhľadomnapovinnosti,ktoréužívateľovipoľovnéhorevíruvyplývajúzozákona[§26ods.1písm.h)
vspojenís§30ods.9zákonaopoľovníctve]aniprípadnénízkeschválenéplánylovujednotlivýchdruhov

zveri nie sú dôvodom, aby užívateľ poľovného revíru neplnil svoju povinnosť hospodáriť v poľovnom
revíri tak, aby nedochádzalo ku škodám v dôsledku premnoženia zveri. Je nepochybné, že užívateľ
poľovného revíru v rámci plnenia svojich povinností, ktoré mu vyplývajú zo zákona môže počas roka
predložiť okresnému úradu návrh na schválenie zmeny plánu poľovníckeho hospodárenia, ak vznikajú
škody na poľnohospodárskych kultúrach pri premnožení zveri, či požiadať o úpravu stavu zveri podľa §

56 ods. 1 zákona o poľovníctve alebo môže požiadať o povolenie mimoriadneho lovu zveri aj v čase jej
ochrany podľa § 72 písm. m) zákona o poľovníctve. Tieto zákonné možnosti užívateľ poľovného revíru
má a môže využívať, a to práve na podklade zistení stavu zveri v priebehu roka, ako i poznatkoch o
škodách spôsobených zverou získaných od poškodených, keďže nároky na náhradu škody si poškodení(v prípade poľnohospodárskych plodín) musia u užívateľov poľovných revírov uplatniť do 15 dní od dňa,
kedy škodu zistia. Užívatelia poľovných revírov disponujú viacerými zákonnými možnosťami, aby aj po
schválení ročného plánu mohli riadne plniť svoje zákonné povinnosti, najmä tie, ktoré im vyplývajú z §

26 ods. 1 písm. h) až l) a písm. n) zákona o poľovníctve.

64. Na uvedenom základe, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací
súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci neboli splnené základné predpoklady zodpovednosti
žalovaného za nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko podmienky vzniku

zodpovednosti za škodu spôsobenú zverou, osobitné predpoklady pre uplatnenie tohto nároku, subjekt
zodpovedný za náhradu škody, ako aj subjekt oprávnený domáhať sa náhrady škody upravuje zákon
o poľovníctve, podľa ktorého mal žalobca postupovať a nepostupoval, pričom zodpovednosť štátu (v
prípade, ak je daná), má iba subsidiárnu povahu.

65. A keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol iné relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal

nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za
podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku; odvolacie námietky žalobcu boli preto vyhodnotené v ich súhrne ako právne
irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

66. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní
plný úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).