Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/135/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211224999
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1211224999.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu COMMERCIAL
DEVELOPMENT INVESTMENT LTD., Suite 3028, 10 Great Russell Street, Londýn WC1B3BQ, IČO:
4335503, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, práv. zast. Marják, Ferenci & Partners
s.r.o., Tajovského 17, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto IČO: 50 164 988 a JUDr. Jozef Polák,
advokát, Aleja slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému 1/ Z. Č., T.. XX.X.XXXX, XXX Č.
T. U. XXX XX, práv. zast. JUDr. Peter Kubina, advokát, Bottova 7939/2A, 811 09 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, 2/ GLANCE HOUSE, s.r.o. v konkurze, Štúrova 129, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO:

36 796 425, 3/ V.. I. D., T.. XX.X.XXXX, H. XX/XX, XXX XX G. N., práv. zast. AK Herceg, s.r.o., Košická
56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, 4/ CUOTE, s.r.o., Štúrova 129, 093 01 Vranov nad Topľou,
IČO: 36 797 057, o určenie neplatnosti zmlúv o prevode obchodného podielu a o určenie, že majiteľom
obchodného podielu je žalobca, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k.
B2-22Cb/244/2011-1221 zo dňa 17.4.2024, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-22Cb/244/2011-1221 zo dňa
17.4.2024 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej 1/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom /v poradí druhým/ súd žalobu žalobcu zamietol a žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/
priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súdu prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2011
domáhal určenia, že zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená dňa 1.2.2010 medzi žalobcom
a žalovanou 1/ na prevod obchodného podielu v spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o., je neplatná. Ďalej

žiadal, aby súd určil, že zmluva o prevode časti obchodného podielu uzatvorená dňa 10.2.2010 medzi
žalovanou 1/ ako prevodcom a žalovaným 3/ ako nadobúdateľom, na základe ktorej bola prevedená
zo žalovanej 1/ na žalovaného 3/ časť obchodného podielu zodpovedajúca výške vkladu 1.992,- EUR
v spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o., je neplatná. Žiadal tiež, aby súd určil, že zmluva o prevode
časti obchodného podielu uzatvorená dňa 10.2.2010 medzi žalovanou 1/ ako prevodcom a žalovaným
4/ ako nadobúdateľom, na základe ktorej bola prevedená zo žalovanej 1/ na žalovaného 4/ časť
obchodného podielu zodpovedajúca výške vkladu 2.655,- EUR v spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o., je

neplatná. Zároveň žiadal, aby súd určil, že majiteľom 100% obchodného podielu v spoločnosti GLANCE
HOUSE, s.r.o. a jediným spoločníkom tejto spoločnosti je žalobca. Žalobca neplatnosť predmetnej
zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi žalobcom a žalovanou 1/ (od čoho sa odvíja aj
neplatnosť ostatných zmlúv o prevode obchodného podielu medzi žalovanou 1/ a žalovanými 3/ a 4/)zdôvodňoval tým, že túto zmluvu ako zástupca žalobcu podpísal M. Č., ktorý na vykonanie tohto úkonu
pravdepodobne zneužil už neplatnú substitučnú plnú moc z 31.3.2009, ktorá bola vystavená V.. N. Š.
na základe všeobecnej plnej moci z 9.3.2009, avšak nikdy nebola M. Č. odovzdaná. Obe uvedené plné

moci boli zrušené ku dňu 21.9.2009 a tak M. Č. konal proti vôli žalobcu a bez jeho vedomia, v rozpore
so záujmami žalobcu, a teda aj so zákonom (§ 22 ods. 2 OZ), pričom napadnutý úkon je aj v rozpore
s dobrými mravmi, a preto je neplatný (§ 39 OZ). Naliehavý právny záujem na rozhodnutí žalobca
odôvodnil tým, že bez tohto určenia by sa postavenie žalobcu stalo neistým, nakoľko ako spoločníci a
majitelia obchodného podielu v žalovanom 2/ sú v obchodnom registri zapísaní žalovaná 1/ a žalovaní 3/

a 4/, hoci v skutočnosti sa nimi platne nestali z dôvodu neplatnosti vyššie popísaných právnych úkonov.

3. Z vyjadrenia žalovanej 1/ vyplýva, že M. Č. v roku 2002 nadobudol spoločnosť žalobcu,
prostredníctvomspoločnostiAKONTSLOVAKIA,s.r.o.,pričomúhradazajejnadobudnutiesarealizovala
z prostriedkov spoločnosti HERMES TRADE, s.r.o. Na základe úhrady kúpnej ceny mu bol vydaný
súbor dokladov, ktorými sa preukazuje vlastníctvo k nej. M. Č. ako vlastník žalobcu rozhodol o potrebe

vystaveniasplnomocnenianazastupovaniespoločnostipreV..N.Š.,ktoráviedlakompletnúekonomickú
agendu spoločností, v ktorých žalobca nadobudol obchodné podiely. Doklady spoločnosti však boli z
kancelárie v jej sídle odcudzené a mohli byť rôznymi osobami zneužité. M. Č. nemohol konať v rozpore
so záujmami žalobcu, keď je sám jeho vlastníkom. V prípade, že by plné moci na p. Č. neobsahovali
právo previesť obchodný podiel žalovaného 2/, nemohol by takýto zápis vykonať ani registrový súd.

V spise sa nenachádza jediný dôkaz o tom, že by M. Č. konal v rozpore so záujmami zastúpeného.
Žalovaný 2/ k žalobe uviedol, že žalobca nepreukázal, že by oznámenie o odvolaní/zrušení generálneho
plnomocenstva a/alebo plnomocenstva z 31.03.2009 doručil žalovanej 1/ alebo M. Č. a už vôbec nie
pred vykonaním napadnutých úkonov. Taktiež žalobca rozpor záujmov medzi ním a p. Č.Ž. pri uzavretí
zmluvy o prevode iba tvrdí, ale nijak nepreukazuje. Rozpor záujmov zastúpeného a zástupcu v čase

vykonania úkonu musí reálne existovať a byť preukázaný, nestačí to iba tvrdiť. Žalobca vo februári
2010 nemal námietky voči prevodu obchodných podielov v žalovanom 2/, keďže tento bol v tom čase
bez finančných prostriedkov a nemal z čoho platiť faktúry na dokončenie projektu. Akonáhle sa však
zabezpečilo dofinancovane zo strany žalovaných 1/ a 4/, žalobca sa začal domáhať týchto obchodných
podielov.

4. Žalobca následne vo vyjadrení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
4To/80/2018 zo dňa 11.10.2018, z obsahu ktorého je zrejmé, že obžalovaní M. Č. Z. Z. Č. boli v
konečnomdôsledkupodľa§285písm.a)Tr.por.oslobodeníspodobžalobyÚradušpeciálnejprokuratúry
sp. zn. VII/2 Gv 89/10/1000 zo dňa 07.10.2015 pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods.

1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. (obžalovaný M. Č.) a pre pomoc k obzvlášť závažnému zločinu podvodu
podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., avšak len a výlučne z dôvodu,
že prokuratúra nesprávne vymedzila skutok v obžalobnom návrhu, keď majetok patriaci obchodnej
spoločnosti stotožnila s majetkom patriacim spoločníkovi tejto obchodnej spoločnosti s tým, že za škodu
na majetku spoločníka považovala majetkové hodnoty, ktoré vlastnícky patrili obchodnej spoločnosti a

nie jej spoločníkovi. Pre toto konanie ako aj skutkové okolnosti prípadu je ale rozhodujúce konštatovanie
Krajského súdu v Bratislave uvedené na strane 19 a nasledujúcich odôvodnenia cit. uznesenia. Krajský
súd v Bratislave v tejto časti rozhodnutia marginálne poukázal na skutočnosť, že konanie M. Č., ktoré
vyplýva z vykonaného dokazovania celkom určite nemožno označiť za konanie, ktoré by malo byť
súladné s riadnym výkonom pôsobnosti zástupcu inej osoby. M. Č. pri realizovaní zastúpenia právne

nekonal vo svojom vlastnom mene a nenakladal so svojim vlastným majetkom, ale konal v mene
spoločnostiCDI(t.j.žalobcuvtomtokonanípozn.)anakladalsmajetkomspoločnostiCDI(sobchodnými
podielmi, ktorých majiteľom bola spoločnosť CDI a nie obžalovaný). Krajský súd v Bratislave ďalej
uviedol, že M. Č. však zjavne nepostupoval v súlade so záujmami spoločnosti CDI v mene ktorej
konal, nakoľko pri svojom rozhodovaní evidentne uprednostňoval svoje vlastné záujmy pred záujmami

spoločnosti CDI. Cieľom M. Č. podľa Krajského súdu v Bratislave nebolo konať v záujme, či na prospech
spoločnosti CDI, ale jeho úmyslom bolo zbaviť spoločnosť CDI majetku v podobe obchodných podielov v
obchodných spoločnostiach uvedených v obžalobe a nasledovať len svoje vlastné záujmy. Pripravenosť
M. Č. konať len vo vlastnom záujme možno vyvodiť z toho, že prakticky všetky štyri zmluvy o prevode
obchodných podielov boli podpísané v totožnom čase s tým, že novým spoločníkom a následne aj

konateľom sa stala manželka obžalovaného, Z. Č., pričom pri všetkých štyroch zmluvách bola hodnota
obchodných podielov určená na tú istú sumu, ktorá sa rovnala výške základného imania (obžalovaný
zjavne nezisťoval skutočnú hodnotu obchodných podielov jednotlivých spoločností s tým, že celkom
určite nemohla byť táto hodnota rovnaká pri všetkých štyroch obchodných spoločnostiach). Krajský súdv Bratislave preto uzatvoril, že obžalovaný M. Č. konal pri prevodoch obchodných podielov evidentne
v rozpore so záujmami spoločnosti CDI a pri rozhodovaní v mene zastúpeného nekonal ani tak, aby
nedošlo k škode na majetku spoločnosti CDI, ale jeho cieľom bolo obohatiť sa na majetku spoločnosti

CDI k čomu zneužil plnú moc a využil svoju manželku obžalovanú Z. Č..

5. Rozsudkom zo dňa 24.02.2020 /v poradí prvým/ súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave ako odvolací uznesením sp.zn.3 Cob/106/2020 zo dňa
23.3.2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Súd prvej inštancie sa mal vysporiadať aj s tvrdením Krajského súdu v Bratislave v rozhodnutí sp. zn.
4To/80/2018 o tom, že obžalovaný M. Č. pri rozhodovaní evidentne uprednostňoval svoje vlastné záujmy
pred záujmami spoločnosti CDI, pričom konal v rozpore so záujmami spoločnosti CDI, teda zastúpeného
(§ 22 ods. 2 OZ).

6. Z vyjadrenia žalovaného 2/ po zrušujúcom uznesení Krajského súd v Bratislave o.i. vyplýva, že

konajúci súd má posúdiť či úvahy v trestnom rozhodnutí o konaní M. Č. v rozpore so záujmami
žalobcu ako zastúpeného, vychádzali z vykonaného dokazovania a preukazujú konkrétne skutočnosti.
Je nepochybné, že žiadne takéto dokazovanie neprebehlo a „úvahy“ v trestnom rozhodnutí sú len
formou rétorického cvičenia, ktoré je zneužité na spochybnenie rozhodnutia tohto súdu. Krajský súd v
Bratislave sa v trestnom rozhodnutí vôbec nezaoberal tým, čo bolo v trestnom konaní podstatné-kto

zmaril vykonanie dôkazu likvidáciou kľúčových dokladov. Ani v trestnom konaní a ani pred súdom prvej
inštancie neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce tvrdenie žalobcu, hoci to pri tejto žalobe zákon
vyžaduje.

7. Z vyjadrenia žalobcu k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave v trestnej veci sp. zn. 4To/80/2018

zo dňa 11.10.2018 vyplýva, že Krajský súd v Bratislave dal v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na
všetky právne relevantné skutočnosti a z odôvodnenia je zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri
uzatváraní záveru a skutkovom stave, prečo mal za to, že konanie p. Č. určite nie je možné označiť za
konanie zástupcu súladné so zákonom a záujmami zastúpeného, nie je možné pristúpiť k posúdeniu
odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/80/2018 formalisticky s tým, že nie je

záväzné. Z hľadiska dôkazných prostriedkov predstavuje listinný dôkaz podľa § 205 C.s.p.. Predmetné
Uznesenie Krajského súdu bolo vydané orgánom verejnej moci v medziach jeho právomoci, a preto
predstavuje verejnú listinu.

8. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania /v poradí druhým rozsudkom/ za

preukázané, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a preto ju zamietol. Súd žalobu zamietol
predovšetkým z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v konaní žalobcom. M. Č. svoje konanie na
pojednávaní zdôvodňoval tým, že plnú moc (zo dňa 31.03.2009) mu vystavila p. Š. a konal na jej základe.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22Cb/143/2010 v obdobnej veci M. Č. na pojednávaní
vypovedal, že spoločnosť žalobcu zakúpil v roku 2001 - 2002. Nemal v spoločnosti žiadnu funkciu,

ani nedisponoval generálnou plnou mocou, vlastnil však všetky jej akcie na doručiteľa a zabezpečoval
spoločnosť po hmotnej stránke, ako aj jej dcérske spoločnosti. Skutočnosť, že je majiteľom spoločnosti
žalobcu nevedel preukázať, keďže v októbri 2009 zmizla všetka dokumentácia spoločnosti z priestorov
jeho kancelárie, v súvislosti s čím podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie
zo spáchania trestného činu krádeže. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nemá v danom prípade za

preukázané, ktoré konkrétne osoby majú vlastnícke právo k majetku spoločnosti žalobcu, keďže tvrdenia
sporových strán a ich zástupcov sú v tomto nejednotné. M. Č. tvrdí, že majiteľom spoločnosti je on,
preto aj predmetný obchodný podiel v spoločnosti žalovaného 2 previedol na svoju manželku - žalovanú
1/, z dôvodu ochrany vlastného majetku. Plné moci, ktoré mali byť súčasťou odcudzenej dokumentácie
spoločnosti žalobcu, tak mohli byť zneužité treťou osobou, čo vyvolalo obavy u p. Č. vo vzťahu k

jeho majetku ako vlastníka akcií v spoločnosti žalobcu. V danom prípade by tak nemohlo ísť o konflikt
záujmov medzi ním a žalobcom v zmysle § 22 ods. 2 Obč. zák., ako to tvrdí žalobca v žalobe. Na druhej
strane, proti jeho tvrdeniu stojí tvrdenie p. Š., ktorá uviedla, že p. Č. plnú moc nikdy neodovzdala a
že p. Č. majiteľom žalobcu určite nie je. Pri výsluchu v konaní sp. zn. 22Cb/143/2010 na otázku kto
je skutočným majiteľom spoločnosti žalobcu však neodpovedala z dôvodu záväzku mlčanlivosti. Ani

konateľ žalobcu p. V. svojím vyjadrením v uvedenom konaní neprispel k nepochybnému objasneniu
skutkového stavu medzi sporovými stranami, keď uviedol, že p. Č. nie je a nikdy nebol majiteľom
spoločnosti žalobcu, pričom na priamu otázku kto vlastní spoločnosť žalobcu odpovedal len toľko, že
je ním osoba, ktorá vlastní akcie na doručiteľa. Totožnosť majiteľa však odhaliť nemohol, nakoľko jeviazaný mlčanlivosťou. Zo znaleckého posudku č. 5/2014 vypracovaného doc. JUDr. PhDr. Miroslavom
Slašťanom, PhD pre zadávateľa Prezídium Policajného Zboru SR konajúci súd zistil, že vlastníkom
spoločnosti žalobcu je ten subjekt, ktorý sa preukáže držbou podielov/akcií na doručiteľa (tzv. share

warrants). Znalec však konštatoval, že v obchodnom registri nie je uvedené meno/názov aktuálneho
držiteľa týchto podielov a pôvodní členovia spoločnosti sú preškrtnutí. Znalec taktiež nezistil existenciu
žiadnejprávnejnormy,ktorábyumožňovalabezďalšiehozistiťsúčasnéhovlastníkaspoločnostižalobcu.
Vzhľadom na uvedené súd nemal za preukázané, že M. Č. v danom čase nebol vlastníkom spoločnosti
žalobcu, preto ani nemôže konštatovať, že tento konal v rozpore/konflikte so záujmami spoločnosti

žalobcu, ktorú zastupoval, keď previedol obchodný podiel žalobcu v spoločnosti žalovaného 2/ na
žalovanú 1/.

9. Podľa súd prvej inštancie sa žalobca snažil preukázať svoje tvrdenia aj prostredníctvom listín
z trestného stíhania/konania, ktoré bolo vedené proti M. Č. a žalovanej 1/, obaja však boli v
konečnomdôsledkuoslobodeníspodobžaloby,nakoľkotrestnýčinpodvodu,akoajspreneveryvyžaduje

spôsobenie majetkovej škody, ktorá by v tomto prípade mohla spočívať v hodnote obchodných podielov,
avšak zo strany prokuratúry vznik škody preukázaný nebol. Spôsobenie majetkovej škody zo strany p. Č.
a žalovanej 1/ vo vzťahu k žalobcovi v trestnom konaní teda preukázané nebolo, pričom súd z trestného
konania zistil, že znalecký posudok na hodnotu obchodných podielov žalovaného 2/ (a iných subjektov)
k 01.02.2010 znalec (ZNALEX spol. s.r.o.) nebol schopný vypracovať z dôvodu podkladovej núdze -

absencie kompletných účtovných dokladov. Súd nepovažoval za efektívne a hospodárne vykonať v
danom štádiu konania ďalšie dokazovanie znaleckým posudkom na zistenie hodnoty podielu žalobcu v
spoločnosti žalovaného 2/ a poukázal na dôkaznú núdzu žalobcu o tom, že naozaj došlo k zneužitiu
plných mocí p. Č. proti vôli žalobcu, resp. že p. Č. konal v konflikte so záujmami žalobcu, alebo v
rozpore s dobrými mravmi pri uzatváraní zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 01.02.2010.

Keďžežalobcanepreukázalexistenciudôvodovneplatnostiuvedenejzmluvy,nepreukázalaniexistenciu
dôvodov neplatnosti zmlúv, ktoré na ňu nadväzovali, a to zmlúv o prevode obchodného podielu v
žalovanom 2/ medzi žalovanou 1/ a žalovanými 3/ a 4/. V zmysle všetkých uvedených skutočností nemal
súd za preukázané, že predmetné zmluvy sú neplatné, a preto ani nemôže bezpochyby konštatovať,
že majiteľom stopercentného obchodného podielu v spoločnosti žalovaného 2/ a jediným spoločníkom

tejto spoločnosti je žalobca.

10. Súd prvej inštancie považoval za potrebné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uviesť, že sa
vôbec nestotožnil s konštatovaním Krajského súdu v Bratislave v trestnej veci sp. zn. 4To/80/2018 zo
dňa11.10.2018nastrane19ato,že:„ObžalovanýM.Č.všakzjavnenepostupovalvsúladesozáujmami

spoločnosti CDI v mene ktorej konal, nakoľko pri svojom rozhodovaní evidentne uprednostňoval svoje
vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti CDI. Cieľom obžalovaného nebolo konať v záujme, či na
prospech spoločnosti CDI, ale jeho úmyslom bolo zbaviť spoločnosť CDI majetku v podobe obchodných
podielov v obchodných spoločnostiach uvedených v obžalobe a nasledovať len svoje vlastné záujmy.
Celkom určite nie je možné označiť také konanie zástupcu za súladné so zákonom, v ktorom zástupca

pri nakladaní s majetkom zastúpeného uprednostňuje svoje vlastné záujmy a nemôže byť racionálne
presvedčený o tom, že rozhodnutie ktoré vykonáva je v najlepšom záujme spoločnosti v mene ktorej
koná.“Samotnýmodôvodnenímtrestnéhorozhodnutianiejesúdprvejinštancieviazanýavpredmetnom
konaní mu ani nepripisuje rozhodujúcu váhu, nakoľko uvedené konštatovanie v trestnej veci má len
charakter úvahy, a to z dôvodu, že sa neodvoláva na žiadny konkrétny listinný dôkaz, či vykonané

dokazovanie, ktoré by takúto úvahu súdu preukazovalo. Rozpor so záujmami zastúpeného v zmysle
ustanovenia § 22 ods. 2 Obč. zák. musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto
rozporu. Súd však z odôvodnenia súdu v trestnej veci skôr nadobudol dojem, že úvahy o konaní M. Č. v
rozpore so záujmami žalobcu bez odkazu na konkrétne dôkazy predstavujú len akúsi domnienku súdu o
potenciálnej možnosti, že k takémuto rozporu mohlo dôjsť. Preto ničím nepodložené úvahy a domnienky

iného súdu nemôžu mať relevanciu v tomto konaní, v ktorom súd dôkladne vychádza z relevantných
dôkazov založených do spisu a z vykonaného dokazovania, záverom ktorého nebolo konštatovanie, že
p. Č. konal v rozpore so záujmami spoločnosti, ktorú zastupoval. Ak by žalobca disponoval konkrétnymi
dôkazmi, ktoré by preukazovali naznačené úvahy súdu v trestnom konaní, tak by ich určite predložil
nielen v trestnom konaní, ale najmä v tomto konaní, čo sa však nestalo. Taktiež keby uvedené úvahy

súdu v trestnom konaní vychádzali z konkrétnych zistení orgánov činných v trestnom konaní (o čom
neexistuježiadendôkaz),žalobcovibyničnebránilopoužiťichajvkonanínasúdeprvejinštancie.Avšak
žiadne dôkazy v tomto smere žalobca v priebehu konania neprodukoval. Súd opakovane zdôraznil, že
objektívne neexistujú dôvody, prečo by malo byť konanie p. Č. v rozpore so záujmami žalobcu, keďv konaní nebola bezpochyby vyvrátená možnosť, že p. Č. bol vlastníkom spoločnosti žalobcu v čase
sporného prevodu predmetných obchodných podielov. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.. Keďže v konaní mali plný úspech vo veci žalovaní 1 až 4, súd im priznal

plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 356 ods. 1 písm. h/
C.s.p., ktorý uviedol, že pri posudzovaní rozporu medzi záujmami zastúpeného a zástupcu je potrebné
vychádzať predovšetkým z povahy konkrétneho právneho úkonu a prihliadnuť tiež na všetky okolnosti

danej veci. V prípade odplatného právneho úkonu vo všeobecnosti platí, že predávajúci sa snaží vec
odpredať za čo najvyššiu kúpnu cenu a naopak, snahou kupujúceho je dosiahnuť čo možno najnižšiu
kúpnu cenu. Podľa žalobcu v konaní nebolo sporné, že žalovaná 1/ a M. Č. sú manželia, teda sú blízkymi
osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo ďalej preukázané, že nadobudnutie
obchodného podielu v spoločnosti žalovaného 2/ patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
teda žalovanej 1/ a p. M. Č.. Na základe uvedeného má žalobca zato, že konanie M. Č. za zastúpeného

sa stalo rozporným so záujmami zastúpeného v tej chvíli, keď sa rozhodol vstúpiť do zmluvného
vzťahu s jemu blízkou osobou, pričom v dôsledku právnej úpravy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, dôsledok predmetnej transakcie sa prejavil aj priamo v jeho majetkovej sfére, čo bolo rovnako
preukázané v priebehu konania. Záverom uviedol, že aj samotné dohodnutie splatnosti odplaty za
prevádzaný obchodný podiel dokazuje, že transakcia bola vopred dohodnutá s úmyslom zbaviť žalobcu

majetku. Pričom odplata bola dohodnutá v symbolickej výške a bola splatná v ročnej splatnosti a v
konečnom dôsledku ani nebola zaplatená. Preto pri konštatovaní, či M. Č. konal v rozpore/konflikte so
záujmami spoločnosti žalobcu, ktorú zastupoval, keď previedol obchodný podiel žalobcu v spoločnosti
žalovaného2/nažalovanú1/nemátvrdenie,čibolalebonebolvlastníkomspoločnostižiadnurelevanciu,
nakoľko uvedená skutočnosť nebola v konaní preukázaná a zo strany žalobcu boli produkované dôkazy

ktoré tvrdenie žalovaných vyvracalo.

12. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že Krajský súd v Bratislave v trestnej veci sp. zn. 4To/80/2018
v uznesení zo dňa 11.10.2018 na strane 19 uviedol, že obžalovaný M. Č. zjavne nepostupoval v
súlade so záujmami spoločnosti CDI /žalobcu/ v mene ktorej konal, nakoľko pri svojom rozhodovaní

evidentne uprednostňoval svoje vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti CDI. Keďže v prípade sp.
zn. 4To/80/2018 dal konajúci Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na všetky
právne relevantné skutočnosti a z odôvodnenia je zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri uzatváraní
záveru a skutkovom stave, prečo mal za to, že konanie p. Č.Ž. určite nie je možné označiť za
konanie zástupcu súladné so zákonom a záujmami zastúpeného, nie je možné pristúpiť k posúdeniu

odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/80/2018 formalisticky s tým, že nie je
záväzné. Z hľadiska dôkazných prostriedkov predstavuje listinný dôkaz podľa § 205 C.s.p.. Predmetné
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci 4To/80/2018 zo dňa 11.10.2018 bolo vydané orgánom
verejnej moci v medziach jeho právomoci, a preto predstavuje verejnú listinu. Žalobca navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie s prizná žalobcovi náhradu trov konania mv rozsahu
100%.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 1/, ktorá považuje prvoinštančný rozsudok za vecne
správny, pričom žalobca v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli ovplyvniť

vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Podľa žalovanej 1/ súd prvej inštancie správne a zohľadňujúc
princíp hospodárnosti konania vystihol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobná i odvolacia
argumentácia žalobcu je založená výlučne na obiter dictum konštatovaní trestného súdu, ktoré však nie
je dôkazom. Uvedené uznesenie trestného súdu dokazuje iba to, že obžalovaný bol v danej trestnej
veci oslobodený spod obžaloby v celom rozsahu. Nezáväzným obiter dictum konštatovaním trestného

súdu (ktorý ani neuviedol, na základe akých vykonaných dôkazov k tomuto konštatovaniu dospel) nie
je možné v civilnom konaní nahrádzať dôkaznú núdzu žalobcu. Ide o vyslovený právny názor trestného
súdu, ktorý (ako uznal aj odvolací súd) v tejto civilnej veci pre súdy záväzný nie je, avšak je s ním
potrebné sa vysporiadať.

14. Žalovaná 1/ vo vyjadrení ďalej uviedla že pokiaľ ide o odvolací argument o dôkaznej sile verejných
listín, tu platí, že verejná listina preukazuje určitú skutočnosť (napríklad zápis v katastri nehnuteľností,
zápis v obchodnom registri, okamih doručenia rozhodnutia a pod.), ktorý sa považuje za preukázaný,
kým sa nepreukáže opak. Odôvodnenie súdneho (a ani akéhokoľvek iného rozhodnutia) však nemôžepreukazovať a nepreukazuje žiadnu skutočnosť. Vyjadruje iba právny názor a hodnotenie dôkazov súdu,
ktorý dané rozhodnutie vydal, prezentovaných práve a len v tom konaní, v ktorom bolo dané rozhodnutie
vydané. Preto v prípade súdnych rozhodnutí platí osobitný režim (lex specialis) ohľadom toho, v akom

rozsahu sú pre súdy v civilnom konaní záväzné /viď § 193 C.s.p./. Súdne rozhodnutie vydaného v
trestnej veci rozhodne nie je verejnou listinou, ktorá potvrdzuje alebo osvedčuje nejakú skutočnosť (azda
okrem toho, akým spôsobom bolo v danom konaní rozhodnuté, v tomto prípade išlo o oslobodenie spod
obžaloby). Práve zásada voľného hodnotenia dôkazov bráni tomu, aby civilný súd bol povinný „preberať“
právne názory trestného súdu bez ďalšieho. Vzťah medzi verejnou listinou vo všeobecnosti a verejnou

listinoumajúcouformurozhodnutiasúdualeboinéhoorgánujevzťahomlexgeneralisalexspecialis.Lex
generalisjevtomtoprípade§205C.s.p.,ktorýhovoríoverejnýchlistináchvovšeobecnosti.Lexspecialis
je v tomto prípade § 193 C.s.p., ktorý hovorí o viazanosti súdu inými rozhodnutiami. Tieto ustanovenia sa
navzájom vylučujú, pretože nie je možné na rozhodnutie aplikovať súčasne obe ustanovenia. Preto platí
zásada lex specialis derogat legi generali, v zmysle ktorej je potrebné v prípade súdneho rozhodnutia
aplikovať § 193 C.s.p. namiesto § 205 C.s.p.. Na rozdiel od predmetného obiter dictum konštatovania

trestného súdu, pri ktorom sa trestný súd neunúval objasniť, na základe akých dôkazov a akým ich
hodnotením k svojmu záveru dospel, súd prvej inštancie v napadnutom prvoinštančnom rozsudku
vyčerpávajúco a logicky vysvetlil (aj na základe požiadavky odvolacieho súdu vyslovenej v zrušujúcom
uznesení), prečo sa s daným konštatovaním trestného súdu nestotožnil a nemohol stotožniť a prečo
ho ani nepovažoval v civilnom konaní za rozhodujúce. Uznesenie trestného súdu citované žalobcom je

navyše vo svojom odôvodnení aj zmätočné. Na stranách 12-18 tohto uznesenia odvolací súd konštatuje,
že sa nepodarilo ustáliť výšku škody spôsobenej žalobcovi prevodom obchodného podielu v žalovanom
2/ a že túto skutočnosť je možné preukázať len znaleckým dokazovaním hodnoty obchodného podielu,
pričomvýslovnepotvrdil,žezdôvodunedostatkurelevantnýchpodkladovsavýškuškodyznalcoviustáliť
nepodarilo. Avšak na stranách 19-21 potom odvolací súd obviňuje M. Č., manžela žalovanej 1/, že konal

v rozpore so záujmami žalobcu a zneužil plnú moc, hoci na prijatie takýchto záverov nemal odvolací súd
v trestnej veci k dispozícii (a teda ani nevykonal) žiadne dôkazy. Z predmetného uznesenia je pre súd
prvej inštancie záväzný len jeho výrok, nie jeho odôvodnenie, a už vôbec nie tá časť odôvodnenia, ktorá
má charakter „obiter dictum“, čiže okrajových nezáväzných poznámok a myšlienok súdu, ktoré nemali
dopad na jeho výrok a ktoré navyše boli prijaté bez relevantných dôkazov a sú v rozpore s inou časťou

odôvodnenia toho istého uznesenia. Žalovaná 1/ navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

15. Žalovaní 2/ až 4/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa11.6.2025.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovanej 1/, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.

17. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu viazaný odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom
rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec
i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto
konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v

celom rozsahu na ne poukazuje.

20. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:21. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa
domáhal určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti žalovaného 2/

medzi žalobcom a žalovanou 1/ a následne neplatnosti zmluvy o prevode časti obchodného podielu
medzi žalovanou 1/ a žalovaným 3/ a neplatnosti zmluvy o prevode časti obchodného podielu medzi
žalovanou 1/ a žalovaným 4/. Zároveň žalobca žiadal, aby súd určil, že majiteľom 100 % obchodného
podielu v spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. (žalovaný 2/) a jediným spoločníkom tejto spoločnosti je
žalobca. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na

základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobcom uplatnený nárok je skutkovo i právne v celom
rozsahu neopodstatnený. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nemal v danom prípade
za preukázané, ktoré konkrétne osoby majú vlastnícke právo k majetku spoločnosti žalobcu, keďže
tvrdenia sporových strán a ich zástupcov sú v tomto nejednotné. Zo znaleckého posudku č. 5/2014
vypracovaného doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD pre zadávateľa Prezídium Policajného
Zboru SR konajúci súd zistil, že vlastníkom spoločnosti žalobcu je ten subjekt, ktorý sa preukáže držbou

podielov/akcií na doručiteľa (tzv. share warrants). Znalec však konštatoval, že v obchodnom registri
nie je uvedené meno/názov aktuálneho držiteľa týchto podielov a pôvodní členovia spoločnosti sú
preškrtnutí. Znalec taktiež nezistil existenciu žiadnej právnej normy, ktorá by umožňovala bez ďalšieho
zistiť súčasného vlastníka spoločnosti žalobcu. Vzhľadom na uvedené konajúci súd ustálil, že nemal
za preukázané, že M. Č. v danom čase nebol vlastníkom spoločnosti žalobcu, preto ani nemôže

konštatovať, že tento konal v rozpore/konflikte so záujmami spoločnosti žalobcu, ktorú zastupoval,
keď previedol obchodný podiel žalobcu v spoločnosti žalovaného 2/ na žalovanú 1/. S uvedeným
konštatovaním sa odvolací súd plne stotožňuje.

22. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na jeho predchádzajúce zrušujúce

uznesenie v prejednávanej veci zo dňa 23.3.2022 /sp. zn.3Cob/106/2020/, kde sa odvolací súd
v bode 13. rozhodnutia vysporiadal s plnomocenstvom udeleným dňa 31.3.2009 M. Č. žalobcom
zastúpeným N. Š. pričom uviedol, že toto je platné a účinné. Plnomocenstvom bol M. Č. splnomocnený
splnomocniteľom /žalobcom/ na akékoľvek nakladanie s majetkom splnomocniteľa a v časovo
neobmedzenom rozsahu na robenie akýchkoľvek hmotnoprávnych ako aj procesnoprávnych úkonov

v jeho mene. Z plnomocenstva ďalej vyplýva, že v prípade akýchkoľvek pochybností o rozsahu
plnomocenstva udeleného splnomocniteľom M. Č., splnomocniteľ vyhlásil, že M. Č. je oprávnený
zastupovať ho v neobmedzenom rozsahu a v akejkoľvek veci voči ktorejkoľvek osobe či subjektu alebo
orgánu so zverenou právomocou. Plná moc bola M. Č. udelená N. Š. na základe všeobecnej plnej moci,
ktorú jej udelil žalobca dňa 9.3.2009. Pričom je irelevantné, že táto plná moc bola žalobcom odvolaná

dňa21.9.2009,keďženáslednevtenistýdeňbolaN.Š.opätovneudelenávšeobecnáplnámoczostrany
žalobcu v mene ktorého konal pán G. Y..I.. V.. Plnomocenstvo udelené M. Č. bolo spôsobilé vyvolať ním
zamýšľané úkony v mene žalobcu /prevod obchodného podielu/, bez ohľadu na skutočnosť, že pôvodne
vydaná všeobecná plná moc N. Š. bola odvolaná dňa 21.9.2009. Pokiaľ odvolanie plnomocenstva
nie je splnomocnencovi známe, majú tak jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte

trvalo /§ 33 b/ ods. 4 OZ/. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení vytkol súdu prvej inštancie, že sa s
vyjadrením súdu v trestnom konaní sp. zn. 4To/80/2018, v ktorom súd konštatoval, že obžalovaný M. Č.
pri rozhodovaní evidentne uprednostňoval svoje vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti CDI, pričom
konal v rozpore so záujmami spoločnosti CDI, teda zastúpeného /§ 22 ods. 2 OZ vo svojom rozhodnutí
vôbecnevysporiadal.Toboldôvod,prektorýbolorozhodnutiesúduprvejinštanciezrušenéavecvrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa následne v novom rozhodnutí, ktoré bolo
napadnuté odvolaním v intenciách odvolacieho súdu vysporiadal s podstatnými skutočnosťami v časti
posúdenia konania M. Č. v rozpore so záujmami zastúpeného, či M. Č. konal v rozpore so záujmami
zastúpeného, alebo nie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu
prvej inštancie v bode 12. a 13. napadnutého rozhodnutia.

23. K odvolaciemu dôvodu a to rozporu medzi záujmami zastúpeného so záujmami zástupcu, ktorý
podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne posúdil odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
sa s uvedeným rozporom riadne vysporiadal v bode 11. napadnutého rozsudku, na ktorý odvolací
súd odkazuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 22 ods. 2 Obč. zák. rozpor so záujmami

zastúpeného však musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že nemal nepochybne za preukázané, že M. Č.
nebol v danom čase /pri prevode obchodného podielu/ vlastníkom spoločnosti žalobcu, z uvedeného
nemôže bez pochybností vyplývať, že tento konal v rozpore so záujmami spoločnosti žalobcu akozastúpeného. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu v odvolaní, že skutočnosť, či bol alebo nebol
M. Č. vlastníkom spoločnosti nemá žiadnu relevanciu, nakoľko uvedená skutočnosť nebola v konaní
preukázaná. Práve naopak, tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, to, že nebolo v konaní preukázané

ale ani vyvrátené vlastníctvo M. Č. k spoločnosti žalobcu k akciám spoločnosti žalobcu, nemôže mať
za následok konštatovanie, že M. Č. konal v rozpore so záujmami spoločnosti žalobcu pri prevode
obchodného podielu. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo vôbec preukázané, kto
bol skutočným vlastníkom spoločnosti žalobcu a ktoré osoby majú vôbec vlastnícke právo k majetku
spoločnosti žalobcu. Ako už bolo vyššie konštatované, zo znaleckého posudku vypracovaného doc.

JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD pre zadávateľa Prezídium Policajného Zboru SR konajúci
súd zistil, že vlastníkom spoločnosti žalobcu je ten subjekt, ktorý sa preukáže držbou podielov/akcií na
doručiteľa (tzv. share warrants). Znalec zároveň konštatoval, že v obchodnom registri nie je uvedené
meno/názov aktuálneho držiteľa týchto podielov a pôvodní členovia spoločnosti sú preškrtnutí. Znalec
taktiež nezistil existenciu žiadnej právnej normy, ktorá by umožňovala bez ďalšieho zistiť súčasného
vlastníka spoločnosti žalobcu. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné opätovne zdôrazniť,

že pokiaľ nie je preukázané vlastníctvo k akciám spoločnosti žalobcu, nie je možné bez ďalšieho
ustáliť konanie M. Č. ako rozporné so záujmami spoločnosti žalobcu. Dôkazné bremeno zaťažovalo
žalobcu, ktorý toto v konaní neuniesol, neprodukoval a ani nepredložil dôkazy, ktoré by tvrdenia žalobcu
preukázali.

24. Odvolací súd v reakcii na ďalšie odvolacie námietky žalobcu konštatuje, že súd prvej inštancie
sa dostatočne v bode 12. - 13. napadnutého rozhodnutia vysporiadal s rozhodnutím Krajského súdu v
Bratislave v trestnej veci sp.zn. 4To/80/2018, kde Krajský súd o.i. uviedol, že obžalovaný M. Č. nekonal
v záujme či v prospech spoločnosti žalobcu, nakoľko pri svojom rozhodovaní evidentne uprednostňoval
svoje vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti žalobcu. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu v

odvolaní, že odôvodnenie rozhodnutia je imanentnou súčasťou rozhodnutia ako takého. Tu je potrebné
poukázať na ust. § 193 tretia veta C.s.p., podľa ktorej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov
o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného
prepisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
Viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Z výroku o vine je potom nutné

vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej
podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. /R22/1979/. Súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnil, prečo sa nestotožnil s konštatovaním Krajského súdu
v Bratislave v trestnej veci sp.zn. 4To/80/2018, pričom zdôraznil, že uvedené konštatovanie má len
charakter úvahy a to z dôvodu, že sa neodvoláva na žiaden konkrétny listinný dôkaz alebo vykonané

dokazovanie, ktoré by takúto úvahu súdu /aj konanie M. Č./ preukazovalo. Ako už bolo vyššie uvedené,
pri konaní v rozpore so záujmami zastúpeného musí rozpor reálne existovať, nestačí len potenciálna
možnosť takéhoto rozporu, čo v konaní však nebolo preukázané a nevyplýva to ani z dokazovania v
trestnom konaní.

25. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu v odvolaní o dôkaznej sile verejnej listiny s odkazom na ust. § 205
C.s.p., odvolací súd uvádza, že verejná listina je druhom listiny ako dôkazného prostriedku. Za verejné
zákon považuje také listiny, ktoré boli vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj
listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné. Aj súdne rozhodnutie je verejnou listinou,
avšak ako už bolo vyššie uvedené, v rámci súdneho rozhodnutia je súd primárne viazaný výrokom a

nie aj odôvodnením rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné opätovne zdôrazniť, že súd nie je viazaný
odôvodnením a ako si niektoré obchodnoprávne vzťahy ustálil Krajský súd v Bratislave v trestnej veci
4To/80/2018, pretože odvolací súd ich v prejednávanej veci posudzuje nanovo.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá

požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).
27. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody

neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu, keďže bola v odvolacom konaní plne úspešná. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).