Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Valéria Kleinová

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118205889
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová, st.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1118205889.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobcu: Webstern
s.r.o. so sídlom Budovateľská 84, Veľký Kýr, IČO: 47 228 911, právne zastúpený: JUDr. Jaroslavom
Pargáčom, advokátom so sídlom Študentská 1442, Snina, IČO: 40 112 713, proti žalovanému: R.
E., nar. X. N. XXXX, bytom D. XX, L. Q., právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida,
s.r.o. so sídlom Jazdecká 28, Nové Zámky, IČO: 47 258 250, o porušenie autorských práv a o
náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.
17Ca/1/2018-723 zo dňa 26. mája 2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava

IV č. k. B1-17Ca/1/2018-814 zo dňa 27. júna 2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k. B1-17Ca/1/2018-814
zo dňa 27. júna 2024 v napadnutej vyhovujúcej časti (výroky I. - IV.) ako aj v časti trov konania p o t
v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k. B1-17Ca/1/2018-814 zo dňa 27.
júna 2024 súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť stiahnuť umiestnenie autorských diel

zoskupených do databázy žalobcu uverejnenej na internetovej doméne http://D..L..sk/ ku dňu 2. február
2017 z domény žalovaného https://www.facebook.com/L.-Q./, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku(I.výrok),povinnosťzmeniťnázovsvojejdoményhttps://www.facebook.com/L./tak,abyvňom
nepoužil slovné spojenie “L.”, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (II. výrok), povinnosť z
dôvodu verejného ospravedlnenia žalobcovi strpieť zverejnenie tohto rozsudku na doméne http://L..sk/
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok), povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej
ujmy 1.200 €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (IV. výrok), vo zvyšku žalobu zamietol

(V. výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s
tým, že o ich rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej (VI. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, doručenou súdu dňa 29. marca 2018 a neskôr
zmenenou, sa žalobca domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti stiahnuť umiestnenie autorských
diel zoskupených do databázy žalobcu uverejnenej na internetovej doméne http://D..L..sk/ ku dňu 2.
február 2017 z domény žalovaného https://www.facebook.com/L./ (ďalej len „doména žalovaného“),

a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku alebo alternatívne uloženia povinnosti odstrániť
umiestnenie nasledovných autorských diel z domény žalovaného https://www.face-book.com/L./: 9
kusov videí s názvami: bábky, zima, vinohrady, svadby 25.02.2013, súbor, práce v obci, polievačka,
napájadlo a futbal a súbory fotografií s názvami fotogaléria ulíc, publikácia o obci v roku 1998,poľnohospodárstvo, námestie, prístavba obecného úradu, kultúrny park, fotoalbum obce Milanovce
1987, vedenie obce 1993, kronikár obce, domy v obci, vínne pivnice, dokumenty použité pri vysídľovaní
obyvateľov obce, in vino veritas, MDŽ, futbalisti, elektrosvit 1977, elektrosvit 1978, elektrosvit 1979,

CSEMADOK 1977, 1. máj 1978, ochutnávka vín, tanečná súťaž, privítanie detí, poľovníci, Mikuláš v
škôlke 1984, folklórny súbor, svadobný sprievod, školenie obyvateľov, zmeniť názov svojej domény
https://www.facebook.com/L./ tak, aby v ňom nepoužil slovné spojenie “L.”, a to do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku; z dôvodu verejného ospravedlnenia žalobcovi strpieť zverejnenie tohto
rozsudku na doméne http://velkykyr.sk/ do troch dní od právoplatnosti rozsudku; zaplatiť žalobcovi

titulom nemajetkovej ujmy 5.000 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobcu, že R.. E. T., nar. X.X.XXXX vytvoril na základe osobitnej
objednávky obce Veľký Kýr webstránku pod registrovanou doménou L..sk a L..F., ktorá bola následne
premenovaná na D..L..sk a túto aj spravoval na základe zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti

informačných technológií č. 1/2013. Na vytvorenej doméne D..L..sk R.. T. publikoval svoje fotky, videá
a ním vytvorené texty o popise života a minulosti obce, ktoré systematicky a metodicky usporiadal
do jednotného celku, čím vytvoril jedinečnú databázu sprístupnenú elektronickými prostriedkami na
uvedenej doméne. Databáza vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania,
overenia alebo predvedenia jej obsahu, nakoľko R.. T. zhromaždil veľké množstvo starých fotografií

z archívov, rodinných albumov od známych, ktoré následne s ich súhlasom retušoval a upravoval
do podoby zverejniteľnej na webstránke, mnohé fotografie a videá sám nafotil a vyhotovil, a všetko
spolu dotvoril textami a popismi o minulosti obce a usporiadal do jedného celku. R.. T. ukončil svoju
podnikateľskú činnosť, a preto bola následne zmluva o poskytovaní služieb v oblasti informačných
technológii č. 1/2013 nahradená zmluvou o poskytovaní rovnakých služieb správy, aktualizácie a

webhostingu pre webstránku D..L..sk zo strany žalobcu. Žalobca požiadal žalovaného od upustenia od
týchto zásahov. Súčasne tvrdil, že doména žalovaného je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo zámeny
oboch prevádzkovaných stránok. Došlo k ujme žalobcu v znížení jedinečnosti vytvorenej webstránky
pod doménou archiv.velkykyr.sk a jej historickej hodnoty a tým a dôveryhodnosti žalobcu v očiach širokej
verejnosti ako prevádzkovateľa stránky. Požaduje priznať primerané zadosťučinenie v sume 5.000 €.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že v r. 2010 až 2014 bol starostom obce a jediná webstránka,
cez ktorú bola verejnosť informovaná o dianí v obci bola L..F., ktorú spravoval a vlastnil. Doména L..sk
patrila obci, ale obecná stránka bola nefunkčná a nevyužívaná. Dňa 26. apríla 2011 v článku v novinách
oznámil zámer prepojiť weby, lebo jedna slúžila ako informačný portál, druhá ako archív videí a fotografií.

Pre vyťaženosť tieto stránky nespravoval sám, zamestnal R.. T. ako interného správcu. Jeho náplňou
bola správa informačného systému obce. Za práce sa zodpovedal žalovanému a musel sa riadiť jeho
pokynmi. Bolo potrebné pokračovať v prácach na webe, preto uzatvoril dňa 1. novembra 2012 zmluvu
o poskytovaní služieb s konateľom žalobcu. Neoprávnene si teda podľa žalovaného žalobca nárokuje
autorské práva k dielu. Ďalej poukázal na to, že už v mesačníku VELKYKYR.EU použil fotografie, ktoré

mu obyvatelia odovzdávali do rúk. K vytvoreniu terajšej podoby došlo 6.3.2012 na základe požiadavky
žalovaného. Tvrdil, že autorom textov na webe je výlučne on. Fotografie zverejnené na stránke D..L..sk
zhromažďoval a preposielal na zverejnenie žalobcovi, ktoré boli zasielané na jeho mail od tretích osôb.
Žalobca nevytváral nič samostatne. Po zistení, že nemá prístup do administrácie, požiadal R.. T. o
prístup, ale ten to odmietol. Mal záujem pokračovať v tejto aktivite, založil si preto na facebook.com

stránku „D. N. L. Q.“, ktorú 1.3.2018 nazval Historický archív Milanoviec. Bol toho názoru, že žalobca sa
snaží vydobiť si autorské práva k internetovej stránke D..L..sk, ako aj jej obsahu. Uviedol, že je autorom
celého obsahu stránky, ktorú vytvoril za pomoci žalobcu. Žalobca nemá právo žiadať o zaplatenie 5.000
€ a stavať sa do pozície vlastníka.

5. V replike žalobca uviedol, že webstránka L..F. bola stránkou, ktorá patrila žalovanému ako osobe, po
ukončení pôsobenia žalovaného ako starosta obce bol aj zmluvne so žalobcom upravený vzťah s obcou
a databáza bola zverejňovaná na prevádzkovanej webstránke pod registrovanou doménou D..L..sk.
Žalovaný sa mylne domnieva, že má práva k dielu, ak vzniklo na základe zmluvy o poskytovaní služieb
správy informačného systému obce a poskytovania webhostingu bez toho, aby boli zo strany R.. T.

vysporiadané majetkové práva k dielu a udelená licencia na používanie databázy za primeranú odmenu.
Zmluvou o poskytnutí služieb z 8.2.2018 obec previedla svoje práva na žalobcu, ktorý udelil ako nositeľ
majetkových práv k databáze súhlas na použitie databázy a bola zvýšená odmena obci. Žalovanému
takýto súhlas udelený nebol. Zmenil síce názov, ale podstatná časť databázy zostala ponechaná azverejnená na stránke žalovaného, čo žalobca považuje za značný zásah do autorských práv. Ide pritom
o verejný prenos.

6. V duplike žalovaný tvrdil, že R.. T. vykonával určité činnosti na súkromnej stránke L..F.. Technicky
s jeho schválením prerobil celkový vzhľad stránky, vytvoril technickú časť databázy, pričom do
databázy vložil fotografie, ktoré zabezpečil od obyvateľov obce, prípadne vlastnou činnosťou; databáza
neobsahovala žiadne fotografie, ktorých bol vlastníkom, alebo na ktoré mal autorské práva, nakoľko
žalobca takéto fotografie nikdy v držbe, alebo prístupu k nim nemal, až do obdobia, kedy sa podieľal

na tvorbe internetovej stránke obce L..sk a súčasne aj na L..F., ktoré mu sprístupnil žalovaný z môjho
osobného archívu; stránku www.L..F. žalobca bez súhlasu žalovaného prekopíroval, čo sa týka celej
obsahovej ako vzhľadovej formy na doménu D..L..sk; všetky zabezpečené potvrdenia, zmluvy s obcou,
prípadnefyzickýmiosobamitýkajúcesapredmetnejveci,ktoréneboliuzavretésobcoupočaspôsobenia
žalovaného ako starostu sú vyhotovené účelovo z dôvodu pokusu o zdiskreditovanie žalovaného a
získania neoprávneného prospechu pre žalobcu. Žalobca nie je nositeľom majetkových práv k databáze,

nakoľko práve táto skutočnosť je predmetom sporu. Nemal ani právo udeľovať súhlas inému na
používanie. Slovo „Archív“ je všeobecne používané slovo ako aj ďalšia časť názvu „obce Veľký Kýr“,
pričom v danom prípade sa nejedná o použitie loga, ale pomenovanie obsahu na stránke vytvorenej
na sociálnej sieti Facebook. Je názoru, že na obsah databázy žalobca nemá žiadny právny nárok,
nakoľko nie je vlastníkom ani autorom žiadnej fotografie obsiahnutej v archíve. Keďže stránka D..L..sk

bola obsahovo protiprávne, bez súhlasu žalovaného, presunutá z domény M..L..F. a ďalej využívaná
žalobcom, považoval celé konanie za bezpredmetné a účelovo vykonštruované. Stránka D..L..sk je od
času, kedy ukončil funkciu starostu obce Veľký Kýr pasívna, nedoplňovaná a nesledovaná. Žalobca sa
nevie zmieriť so skutočnosťou, že stránka, ktorú si neoprávnene previedol na ním vytvorenú doménu
nie je sledovaná a nie je schopný ju naďalej dopĺňať, pričom archív ktorý založil je už mnohonásobne

obsahovo rozšírenejší a sledovaný širokou verejnosťou.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, a to: predžalobná výzva,
zmluva o poskytovaní služieb v oblasti informačných technológií č. 1/2013, zmluva o poskytovaní služieb
v oblasti webhostingu, zmluva o prevode, zmluva o poskytovaní služieb, výtlačky - snímky obrazoviek,

výtlačok návštevnosti webu, dohoda o vykonaní práce z 10.11.2010, snímky obrazovky redakčného
systému užívateľa „Veľký Kýr“, snímky obrazovky internetovej doméne http://D..L..sk, snímky obrazovky
domény žalovaného, clipboardy fotografií, potvrdenie obce, výtlačky z publikácie „Dejiny podzoboria“,
písomné potvrdenie o uzatvorení licenčnej zmluvy, screenshot web stránky velkykyr.eu, mapa stránky
L..F., výpis zdrojového kódu s označením žalovaného, fotografia, písomné potvrdenie o uzatvorení

licenčnej zmluvy, informácie o doméne velkykyr.sk, oznámenie obci o zvýšení ceny za poskytovanie
služieb, majiteľ domény velkykyr.eu od 10. februára 2016, listinami predloženými žalovaným, a to: e-
mail zo 12. novembra 2010, e-mail z 1.12.2013, 14.1.2011 a faktúra z 19.12.2012, článok v novinách
„MY“, pracovná zmluva a dohoda o skončení pracovného pomeru, e-maily z 2. mája 2011, 20. a 26. júla
2011, článok „Informačný systém obce nadobúda nový rozmer“, zmluva o poskytovaní služieb v oblasti

informačných technológií č. 1/2013, zmluva o poskytovaní služieb v oblasti webhostingu, ocenenie obce,
výtlačok novín L..F., e-maily zaslané žalovanému, stav konania registrácie ochrannej známky, e-mail z
2.4.2012, e-mail z 22.5.2012, e-mail zo 14.12.2012, e-mail z 10.1.2011, e-mail z 26.1.2011, e-maily, e-
mail zo 14.6.2016, zdrojový kód webstránky, výtlačok z facebook.com, zmluva o prevode.

8. Poukázal na to, že žalobca v podaní z 24. marca 2020 uviedol viaceré skutkové tvrdenia, ku ktorým
bol žalobca vyzvaný na pojednávaní konanom dňa 20. februára 2020 v zmysle § 150 ods. 2 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)asíceskutkovétvrdenia,že: žalovanýspravuje
doménu: https://www.facebook.com/L. (ďalej len „doména žalovaného“); žalovaný neoprávnene na
doméne žalovaného umiestnil fotografie v počte 494 ks a videá v počte 9 ks doplnené textami z

kroniky obce, ktorú písal žalobca a ktoré spolu tvoria podstatnú časť databázy archívu obce Veľký Kýr
(ďalej len „databáza“), ku ktorej majetkové autorské práva vykonáva žalobca, pričom: časť databázy
„Videogaléria“ - táto časť databázy žalobcu, uverejnenej na internetovej doméne http://D..L..sk/ ku dňu 2.
februára 2017, prenesená neoprávnene aj na doménu doméne http://D..L..sk/ ku dňu 2. februára 2017,
prenesená neoprávnene aj na doménu žalovaného obsahuje: 9 kusov videí s názvami: 1. výstava bábik

v ľudových krojoch, 2. futbal 50 roky, 3. napájadlo za malým kultúrnym domom 50 roky, 4 . polievočka 50
roky, 5. práce 50 roky, 6. folklórny súbor 50 roky, 7. svadby 50 roky, 8. vinohrady 50 roky, 9. zima 50 roky;
časť databázy „Fotogaléria 1“ - táto časť databázy žalobcu, uverejnenej na internetovej doméne http://
D..L..sk/ ku dňu 2. februára 2017, prenesená neoprávnene aj na doménu žalovaného obsahuje: 218 ksfotografií zoradených v albumoch s názvami: 1. fotogaléria ulíc (Ulice 1993), 2. publikácia o obci v roku
1998 (Fotografie k publikácii 1998), 3. poľnohospodárstvo (obrábanie pôdy), 4. námestie (námestie), 5.
prístavba obecného úradu (prístavba k OÚ 1997), 6. kultúrny park (kultúra), 7. fotoalbum obce Milanovce

1987 (JRD 1987, Základná škola 1987, Kultúrny park 1987); časť databázy „Fotogaléria 2“ - táto časť
databázy žalobcu, uverejnenej na internetovej doméne http://archiv.velkykyr.sk/ ku dňu 2. februára
2017, prenesená neoprávnene aj na doménu žalovaného obsahuje: 92 kusov fotografií doplnených
textami z kroniky zoradených v albumoch s názvami: 1. vedenie obce 1993, 2. kronikár obce (životopis
kronikára), 3. domy v obci, 4. vínne pivnice; časť databázy „Fotogaléria 3“ - táto časť databázy žalobcu,

uverejnenej na internetovej doméne http://D..L..sk/ ku dňu 2. februára 2017, prenesená neoprávnene
aj na doménu žalovaného obsahuje: 132 kusov fotografií doplnených textami z kroniky zoradených v
albumoch s názvami: 1. dokumenty použité pri vysídľovaní obyvateľov obce, 2. in vino veritas, 3. MDŽ,
4. futbalisti, 5. elektrosvit 1977, 6. elektrosvit 1978, 7. elektrosvit 1979, 8. CSEMADOK 1977, 9. 1. máj
1978, a 10. ochutnávka vín; časť databázy „Fotogaléria 4“ - táto časť databázy žalobcu, uverejnenej na
internetovej doméne http://archiv.velkykyr.sk/ ku dňu 2. februára 2017, prenesená neoprávnene aj na

doménu žalovaného obsahuje: 43 kusov fotografií zoradených v albumoch s názvami: 1. tanečná súťaž,
2. privítanie detí, 3. poľovníci, 4. Mikuláš v škôlke 1984, 5. folklórny súbor; časť databázy „Fotogaléria
5“ - táto časť databázy žalobcu, uverejnenej na internetovej doméne http://D..L..sk/ ku dňu 2. februára
2017, prenesená neoprávnene aj na doménu žalovaného obsahuje: 10 kusov fotografií z rodinných
albumov žalobcu zoradených v albumoch žalovaného s názvami: 1. svadobný sprievod, a 2. školenie

obyvateľov, jednotlivé albumy na stránke obce http://D..L..sk/ boli vytvorené v období apríl až máj 2012,
záloha web stránky žalovaného www.velkykyr.eu bola vytvorená dňa 1.2.2012 na žiadosť žalovaného
a po tomto dátume bola pod doménu velkykyr.EU nahratá nová webstránka http://D..L..sk/, po dátume
1. február 2012 bola stránka http://D..L..sk/ doplnená R.. T. o fotografie, ktoré R.. T. vyvolal zo starých
diapozitívov a rodinných albumov, niektoré získal od obyvateľov obce, digitálne ošetril a zreštauroval,

neboli nikde inde vystavované než na webovej stránke „D. N. L. Q.“. Niektoré z dotknutých fotografií boli
aj uverejnené v knihe s názvom: „Dejiny podzoboria“.
Podanie s vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami bolo dňa 12.5.2020 doručené žalovanému do
elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného, na ktoré podanie, ani v ňom obsiahnuté skutkové
tvrdenia žalovaný, napriek tomu, že je v konaní podľa § 90 ods. 1 CSP povinne právne zastúpený, včas

nereagoval. S poukazom na § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, súd prvej inštancie pre účely dokazovania a rozhodnutia
vo veci uvedené skutkové tvrdenia v ods. 7 považoval za nesporné.

9. Z dohody o vykonaní práce z 10. novembra 2010 mal za preukázané, že Obec Veľký Kýr ako

zamestnávateľ a R.. E. T., nar. X. D. XXXX, bytom P. XX, L. Q., ktorý je konateľom žalobcu, uzatvorili
podľa Zákonníka práce dohodu o vykonaní práce s dohodnutou pracovnou úlohou: vytvorenie web
stránky obce v trvaní od 11. novembra 2010 do 30. novembra 2010 za odmenu 465 € v rozsahu prác
100 hodín. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi obcou Veľký Kýr ako zamestnávateľom a R.. T. ako
zamestnancom dňa 31. mája 2011 bolo preukázané, že R.. T. bol zamestnaný ako interný správca na

neurčitý čas. Z dohody z 31. októbra 2012 vyplýva skončenie tohto pracovného pomeru dohodou k 31.
októbru 2012.
Z e-mailu z 12. novembra 2010 mal preukázané, že žalovaný komunikoval e-mailom z domény L..F.,
pričom z e-mailu z 1. decembra 2013 a jeho príloh je preukázané, že žalovaný bol ako fyzická osoba
vyzvaný na úhradu poplatku za doménu L..F. a webhosting, ktorú uhradil, čo je preukázané z e-mailu z

14. januára 2011 a faktúry z 19. decembra 2012.
Z článku „Dva weby aj obecné noviny“ z 26. apríla 2011 v novinách MY mal preukázané vyjadrenie
žalovaného, že dva obecné weby chce spojiť.
Z e-mailov a ich príloh vyplýva zasielanie informácií o stave prác, ktoré zasielal R.. T. žalovanému.
Z e-mailu z 10. januára 2011 je preukázaná žiadosť R.. T., aby žalovaný napísal príhovor starostu. Z

e-mailu z 26. januára 2011 je preukázaná požiadavka R.. T. na žalovaného, aby odsúhlasil obrázok
pripojený v prílohe. Z e-mailu z 2. apríla 2012 je preukázané, že R.. T. zaslal žalovanému hesla na
prístupdoredakčnéhosystému.Ze-mailuR..T.zaslanémužalovanémudňa2.mája2011jepreukázaná
informácia, že sa začali práce na .eu s tým, že R.. T.I. má dať vedieť, kedy za ním má žalovaný „skočiť“.
Z e-mailu z 22. mája 2012 je preukázané, že R.. T. požiadal žalovaného o to, aby „dal dokopy“ text

na .eu, ktorý potrebuje do úvodu stránky. Z e-mailu R.. T. zaslanému žalovanému dňa 20. júla 2011
je preukázaná informácia, že sa začal preklad samotnej kroniky. Z e-mailu zo 14. decembra 2012 je
preukázané, že žalovaný posiela R.. T. fotky na doménu L..F. s tým, že ich má nahodiť. O aké fotky
ide z tohto dôkazu nevyplýva ani z nich nevyplýva, v akom poradí alebo ako majú byť zaradené, resp.nahodené. Z e-mailov je preukázaná komunikácia R.. T. so žalovaným ohľadne informácií na webe obce,
navýšenia odmeny za služby a prístupu k redakčnému systému. Zvýšenie odmeny na 400 € mesačne
bolo preukázané aj oznámením o zvýšení ceny a potvrdením obce.

Zo zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti informačných technológií č. 1/2013 je preukázané, že obec
Veľký Kýr ako objednávateľ a R.. E. T. - M., ako poskytovateľ uzatvorili dňa 12. decembra 2012 zmluvu,
ktorou sa poskytovateľ zaviazal poskytovať objednávateľovi služby, okrem iného aj správy a aktualizácie
webových stránok objednávateľa. Poskytovateľ sa zaviazal najmú spravovať a aktualizovať webové
stránky objednávateľa. Objednávateľ sa zaviazal dodať podkladové materiály týkajúce sa aktualizácie

webových stránok objednávateľa. Podľa prílohy č. 1 tejto zmluvy rozsah služieb zahŕňal aj spracovanie
grafického návrhu webovej stránky objednávateľa, jej správa a aktualizácia na doméne L..sk a L..F..
Zo zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti webhostingu jej preukázané, že žalobca ako dodávateľ a obec
Veľký Kýr ako odberateľ sa dňa 1. januára 2014 dohodli, že žalobca v súlade s touto zmluvou bude
ako dodávateľ poskytovať odberateľovi služby v oblasti, webhostingu - poskytovanie priestoru na www
stránkach a registráciu domény www.L..F.. Z dodatku k tejto zmluve z 2. januára 2017 je preukázané,

že došlo k zmene v tejto zmluve, pričom sa dodávateľ zaviazal poskytovať odberateľovi služby v oblasti
webhostingu - poskytovanie priestoru na www stránkach a registráciu domény D..L..sk.
Z e-mailu zo 14. júna 2016 je preukázané, že žalovaný písal R.. T., že má záujem pridávať ďalšie fotky
do archívu, ale nemá prístup. Chcel by v tom pokračovať, R.. T. má navrhnúť podmienky.
Zo zmluvy o prevode je preukázané, že touto zmluvou z 1. novembra 2016 previedol R.. E. T. - M., IČO:

46 070 923 na žalobcu bezodplatne nezapísané označenie - logo „D. N. L. Q.“ v grafickom prevedení
podľa prílohy č. 1, ako aj majetkové a osobitné práva k databáze ako súbornému dielu, ktoré zhotovil
konateľ žalobcu, a ktoré obsahuje fotky, videá a textu zo života a minulosti obce Veľký Kýr systematicky
a metodicky usporiadané do jednotného celku sprístupneného elektronickými prostriedkami na doméne
D..L..sk a to všetky a akékoľvek majetkové a osobitné práva, ktoré patria prevodcovi.

Z výtlačku webovej stránky L..F. a D..L..F. je viditeľné vyobrazenie tejto stránky. Z výtlačku webovej
stránky www.facebook.com/vF. je viditeľné vyobrazenie tejto stránky a fotografie umiestnené na tejto
stránke na časovej osi. Z prehľadu publika vyplýva pokles návštevnosti webu D..L..sk, ku ktorému došlo
v apríli 2017.
Zo zmluvy o poskytovaní služieb z 8. februára 2018 vyplýva, že bola uzatvorená medzi E. T. - M., IČO:

46 070 923 ako autorom, žalobcom ako dodávateľom a obcou Veľký Kýr ako objednávateľom. V bode
2.1 tejto zmluvy zmluvné strany definovali, čo sa rozumie pod pojmom „databáza“, t. j. že sa tým rozumie
súborné dielo, ktoré obsahuje fotky, videá a texty zo života a minulosti obce Veľký Kýr systematicky a
metodicky usporiadané do jednotného celku sprístupneného na doméne D..L..sk. V bode 2.2 zmluvné
strany deklarovali, že autor je zhotoviteľom databázy, avšak na základe vzájomného vysporiadania

práv autora a dodávateľa sú majetkové a osobitné práva k databáze u dodávateľa. Podpisom tejto
zmluvy došlo k bezodplatnému prevodu akýchkoľvek a všetkých majetkových a osobitných práv
súvisiacich a viažucich sa k databáze sprístupnenej na web stránke archiv.velkykyr.sk, ktoré ku dňu
podpisu tejto zmluvy v zmysle zákona prislúchajú objednávateľovi na dodávateľa. Objednávateľ má
zachované výlučne práva priznané touto zmluvou. Dodávateľ udeľuje objednávateľovi súhlas na použitie

databázy spôsobom stanoveným zákonom, a to za účelom šírenia informácií o minulosti objednávateľa
sprístupnením databázy verejnosti na web stránke objednávateľa. Objednávateľ je podľa bodu 2.7
oprávnený používať databázu bez časového a územného obmedzenia a to spôsobom uvedeným v tejto
zmluve.
Z potvrdenia obce Veľký Kýr zo 17. marca 2020, č. k. T. bolo preukázané, že vytvorenie, prevádzku a

kompletnú správu webovej stránky Archív obce Veľký Kýr zabezpečuje žalobca. Túto stránku prevzala
obec v decembri 2014 v rovnakej podobe, v akej sa nachádza na internete ku dňu vystavenia tohto
potvrdenia.
Zo snímok obrazovky redakčného systému užívateľa „Veľký Kýr“ k doméne D..L..sk mal za preukázané,
že hlavné menu obsahuje priečinky: MNV - 1984, Folklórny súbor, Tanečná súťaž - 1985, Mikuláš v

škôlke - 1984, Poľovníci; Dokumenty - Zápisnica, 1. máj 1978, Ochutnávka vín - 1978, Csemadok -
1977, Elektrosvit - 1977, Elektrosvit - 1978, Elektrosvit - 1979, Elektrosvit ženy -1979, Futbalisti, MDŽ
- 1978; Čerdaút - 1993, Motorest - 1993, Štrkáreň - 1993, Kronikár - 1993, Kostol - 1993, Sakrálne -
1993, Poslanci - 1993, Domy - 1993, Dokumenty - Výmer, Dokumenty - Informačná výzva; Fotografie k
publikácii - 1998, Prístavba k OÚ - 1997, Námestie, Kultúra, Zájazdy, Poľnohospodárstvo, JRD - 1987,

Základná škola - 1987, Kultúrny park - 1987, Ulice - 1993; Kopanie kanála - 2011, Požiar vinohradov -
2011, Čerdafest - 2011, Vandalizmus - 2011, Deň detí - 2011, Odchyt psov - 2011, X. Rodičovský ples -
2011, Deň Zeme - 2011, Hokejbal - 2011, Rozlúčková - 2011; Park - práce 2011, Povodeň - 2011, Areál
FC - 2011, prístrešok na bytovkách - 2011, Drevený odpad - 2011, Odstránenie čiernej skládky - 2011,Čierna skládka pri viniciach - 2011, Asfaltovanie Sihoti - 2011, Povodňové opatrenia - 2011, Čistenie
kanálov - 2011; 1. máj 2017, Uvítanie detí do života 2017, Jubilanti Obce Veľký Kýr 2016, Jubilanti Obce
Veľký Kýr 2015, 900. výročie, Beerfest 2013, Čerdafest 2013, 15 rokov spolupráce - Pellérd, Obecné

slávnosti - 2012, Obecný rozhlas - 2011; Výstava bábik v ľudových krojoch, Futbal 50. roky, Napájadlo za
malým kultúrnym domom 50. roky, Polievačka 50. roky, Práce 50. roky, Folklórny súbor 5. roky, Svadby
50. roky, Vinohrady 50. roky a Zima 5. roky.
Z výtlačkov z publikácie „Dejiny podzoboria“ je preukázaná titulná strana a vybrané strany publikácie
autorky Pintér, Beáta: Zobor-vidék története / Dejiny Podzoboria, Gondolat, 2019, so znázornením

fotografií, ktorých autorom je konateľ žalobcu R.. E. T..
Z písomného potvrdenia uzatvoreného medzi konateľom žalobcu R.. E. T. ako prijímateľom a X. Q., L.
Y. XX, L. Q., ako poskytovateľom bolo preukázané, že poskytovateľ bezodplatne poskytol prijímateľovi
licenciu k 9 ks rodinných fotografií s rôznymi vyobrazeniami. Bola udelená za účelom zaradenia do
databázy tvorenej konateľom žalobcu.
Zo snímok obrazovky zálohy žalobcu časti databázy mal za preukázané, že sa diela tvoriace databázu

zhodujú s tými, ktoré sú na doméne žalovaného spolu s označením a systemizáciou týchto diel. Z
výtlačku z facebook.com je preukázaná zmena názvu stránky na Historický archív Milanoviec.

10. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 2 ods. 1 písm. e/, § 58 ods. 1, §
60 ods. 1, § 62, § 130 ods. 1, § 131 ods. 1, § 133 ods. 1, § 133 ods. 3 písm. e/, § 135 ods. 1, 4, §

137, § 140, § 442 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení účinnom do 24. marca 2022
(ďalej len „Autorský zákon“).

11. Konštatoval, že právna ochrana databáz má základ v transpozícii smernice Európskeho parlamentu
a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/

zv. 15; Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.
13/zv. 15; Ú. v. ES L 77, 27. 3. 1996) v platnom znení (ďalej len „smernica 96/9“). V súlade s ustálenou
judikatúrou Súdneho dvora smernica sama osebe nemôže zakladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na
smernicu ako takú voči nemu nemožno odvolávať (napr. Faccini Dori, C-91/92, EU:C:1994:292, bod 20).
Vnútroštátny súd, ktorý uplatňuje vnútroštátne právo je však povinný vykladať toto právo s čo najväčším

ohľadom na znenie a účel predmetnej smernice (napr. rozsudok z 19. januára 2010, Kücükdeveci,
EU:C:2010:21, bod 48). Aplikoval ustanovenia Autorského zákona vo svetle znenia a cieľa smernice
96/9 tak, ako túto vykladá Súdny dvor a to v súlade s požiadavkou zabezpečiť plné uplatňovanie práva
Únie jednotne vo všetkých členských štátoch a súdnu ochranu práv, ktoré pre jednotlivca vyplývajú z
tohto práva (napr. rozsudok z 27. februára 2018, Associaçao Sindical dos Juízes Portugueses, C-64/16,

EU:C:2018:117, bod 33).
Uviedol, že podľa Súdneho dvora cieľom smernice 96/9 je podporiť zavedenie systémov ukladania a
spracovania údajov a tak prispieť k rozvoju informačného trhu v kontexte poznačenom exponenciálnym
rastom objemu údajov, ktoré sú vytvárané a spracovávané každý rok vo všetkých sektoroch činnosti
(rozsudok z 19. decembra 2013, Innoweb BV, C-202/12, EU:C:2013:850, bod 35). Podľa Súdneho

dvora duševný výtvor autora odkazuje na kritérium originality. Pokiaľ ide o vytvorenie databázy,
kritérium originality je splnené, ak prostredníctvom výberu alebo usporiadania údajov, ktoré obsahuje,
jej autor vyjadrí svoju tvorivú schopnosť originálnym spôsobom vykonaním slobodných a tvorivých
výberov (rozsudok z 1. marca 2012, Football Dataco Ltd a i., C-604/10, ECLI:EU:C:2012:115, body
37 a 38). Platí ale, že nie je dôležité, či zbierku tvoria materiály pochádzajúce z iného zdroja alebo

iných zdrojov, ako je osoba, ktorá zostavuje túto zbierku, alebo ju tvoria materiály vytvorené touto
osobou, prípadne tieto materiály patria do oboch týchto kategórií. Kvalifikácia databázy je tak najskôr
podmienená existenciou zbierky „nezávislých materiálov“, t. j. materiálov, ktoré možno od seba oddeliť
bez toho, aby bola dotknutá hodnota ich informačného, literárneho, umeleckého hudobného alebo iného
obsahu. Kvalifikácia zbierky ako databázy následne predpokladá, že nezávislé základné materiály tejto

zbierky sú systematicky alebo metodicky usporiadané a individuálne prístupne jedným alebo druhým
spôsobom.Beztoho,abybolototosystematickéalebometodickéusporiadanieviditeľné,tátopodmienka
znamená, že zbierka je zaznamenaná na pevnom nosiči akéhokoľvek druhu a obsahuje technický
prostriedok ako elektronický, elektromagnetický alebo elektrooptický proces v zmysle odôvodnenia č.
13 smernice 96/9, alebo iný prostriedok ako index, tabuľku, plán alebo osobitný spôsob zatriedenia,

ktoré umožňujú lokalizáciu každého nezávislého materiálu v databáze. Táto druhá podmienka umožňuje
odlíšiť databázu v zmysle smernice 96/9, ktorá je charakterizovaná prostriedkom umožňujúcim opätovné
nájdenie každého zo základných materiálov, od zbierky materiálov, ktorá síce poskytuje informácie,
ale neobsahuje prostriedok spracovávania individuálnych materiálov tvoriacich túto zbierku (rozsudok z9. novembra 2004, Fixtures Marketing Ltd/Organismos prognostikon agonon podosfairou AE (OPAP),
C-444/02, EU:C:2004:697, body 25, 29, 30-31).

12. Pre posúdenie nárokov žalobcu v danej veci a toho, či má žalobca osobitné právo k databáze
je významné, bolo podľa súdu prvej inštancie, či predmetná databáza vykazuje kvalitatívne alebo
kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu v zmysle § 135 ods. 1
Autorského zákona. Pod pojmom vklad nemožno rozumieť prostriedky použité na vytvorenie základných
materiálov obsahu databázy (rozsudok z 9. novembra 2004, Fixtures Marketing Ltd/Svenska Spel AB,

C-338/02, EU:C:2004:696, bod 37). Podľa Súdneho dvora vklad do zostavenia databázy môže spočívať
v použití ľudských, finančných alebo technických zdrojov a prostriedkov, ale musí byť kvantitatívne alebo
kvalitatívne podstatný. Kvantitatívne posúdenie sa vzťahuje na vyčísliteľné prostriedky a kvalitatívne
posúdenie na úsilie, ktoré nemožno kvantifikovať, akým je duševné úsilie alebo vynaloženie energie
(rozsudok z 9. novembra 2004, Fixtures Marketing Ltd / Oy Veikkaus Ab, C-46/02, ECLI:EU:C:2004:694,
bod 38). Okolnosť, že materiály, ktoré boli údajne extrahované alebo reutilizované z databázy chránenej

osobitným právom k databázy, získal jej zostavovateľ zo zdrojov, ktoré nie sú prístupné verejnosti, môže
mať, v závislosti od rozsahu ľudských, technických alebo finančných prostriedkov vynaložených týmto
zostavovateľom na zhromaždenie dotknutých materiálov z takých zdrojov, dosah na kvalifikáciu týchto
materiálov ako kvalitatívne podstatnej časti obsahu dotknutej databázy (rozsudok z 5. marca 2009, Apis-
Hristovich EOOD, C-545/07, EU:C:2009:132, bod 74). S prihliadnutím na tento účel právnej ochrany

databáz pojem „reutilizácia“ v zmysle § 135 ods. 4 Autorského zákona vykladať v tom zmysle, že sa
vzťahuje na akúkoľvek činnosť spočívajúcu vo verejnom sprístupnení výsledkov vkladu zostavovateľa
databázy bez jeho súhlasu, ktorým je zostavovateľ databázy ukrátený o príjmy, ktoré by mu mali
zabezpečiť navrátenie jeho vkladu. Tento pojem sa teda vzťahuje na akékoľvek nepovolené konanie,
ktoré spočíva vo verejnom šírení celého chráneného obsahu databázy alebo jej podstatnej časti. Povaha

a forma použitého prostriedku sú v tejto súvislosti irelevantné (rozsudok z 19. decembra 2013, Innoweb
BV, C-202/12, EU:C:2013:850, bod 37).

13. Vychádzajúc z nepopretých skutkových tvrdení, že R.. T. vytvoril databázu, ktorá pozostáva z
fotografií v počte 494 ks a videí v počte 9 ks doplnených textami z kroniky obce, ktorú písal konateľ

žalobcu ako autor a ktoré spolu tvoria podstatnú časť databázy archívu obce Veľký Kýr, súd prvej
inštancie konštatoval, že takáto databáza požíva ochranu podľa § 130 a nasl. Autorského zákona.
Predmetom sporu nie je ochrana pred zásahmi do právnych vzťahov k webovej stránke alebo k dielam
- fotografiám, ktoré databázu tvoria, ale databáza ako taká. Nie je preto z hľadiska predmetu sporu
rozhodujúce, či R.. T. ako autor databázy je autorom fotografií a videí, ktoré databázu tvoria, pretože nie

je dôležité, či zbierku tvoria materiály pochádzajúce z iného zdroja alebo iných zdrojov, ako je osoba,
ktorá zostavuje túto zbierku, alebo ju tvoria materiály vytvorené touto osobou, prípadne tieto materiály
patria do oboch týchto kategórií (cit. rozsudok Súdneho dvora, C-444/02, bod 25). V prípade tejto
databázy je splnená podmienka originality, čiže podmienky, že ide o výsledok tvorivej duševnej činnosti
autora databázy v zmysle § 131 Autorského zákona, pretože je preukázané, že autor databázy (konateľ

žalobcu) prejavil svoju tvorivú schopnosť originálnym spôsobom vykonaním slobodných a tvorivých
výberov pri tvorbe databázy týkajúcej sa histórie obce. To, že ide o výsledok tvorivej činnosti žalobcu
nijako nevylučuje situáciu, že mu niektoré diela tvoriace výslednú databázu zasielal e-mailom žalovaný,
čo bolo preukázané z dôkazov predložených žalovaným. Napokon to, že ide o databázu, ku ktorým
vykonáva práva žalobca, resp. predtým R.. T. vyplýva aj z požiadavky samotného žalovaného, ktorý v

e-maile zo 14. júna 2016 sa domáha prístupu do archívu, aby mohol pokračovať a s tým, že R.. T. má
navrhnúť podmienky. S poukazom na žalovaným požadované „podmienky“ pokračovania je teda zrejmé,
že žalovaný akceptoval skutočnosť, že R.. T. disponuje právami k predmetnej databáze.

14. Súd prvej inštancie vychádzal pri posúdení existencie osobitného práva k databáze podľa § 135 ods.

1 Autorského zákona zo žalovaným nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu, že po 1. februári 2012
bola stránka http://D..L..sk/ doplnená R.. T. o fotografie, ktoré R.. T. vyvolal zo starých diapozitívov a
rodinných albumov, niektoré získal od obyvateľov obce, digitálne ošetril a zreštauroval. Neboli nikde inde
vystavované, než na webovej stránke „Archív obce Veľký Kýr“. Niektoré z dotknutých fotografií R.. T.
boli aj uverejnené v knihe s názvom: „Dejiny podzoboria“, čo bolo preukázané obsahom tejto publikácie.

Z tohto mal súd prvej inštancie za preukázané, že vytvorenie databázy do uvedeného systematického
a metodického hľadiska si vyžadovalo zo strany R.. T. vyvinutie ľudských, finančných a technických
zdrojov, ako aj vynaloženie duševného úsilia a adekvátnej energie, čiže išlo o kvalitatívne a kvantitatívne
podstatný vklad (porov. cit. rozsudok Súdneho dvora C-46/02, bod 38). To, že samotnú systemizáciupri tvorbe databázy vykonával R.. T. vyplynulo aj z dôkazu predloženého žalovaným, keď ako v tom
čase starosta obce Veľký Kýr v e-maile zo 14. decembra 2012 dáva R.. T. pokyn, že má „nahodiť“
pripojené fotografie, čiže bol to R.. T., ktorý rozhodol o zaradení týchto fotografií do predmetnej databázy,

nie žalovaný. Bez tohto vkladu R.. T. by išlo len o náhodne zoradené fotografie. Ide pritom samo
o sebe o „nezávislé materiály“, ktoré môžu existovať samy o sebe, ale podstatný vklad tu spočíva
práva v systematickom a metodickom usporiadaní prostredníctvom elektromagnetického procesu na
webovom rozhraní. Nejde teda len o zbierku materiálov, ktorá neobsahuje prostriedok spracovávania
individuálnych materiálov tvoriacich túto zbierku.

Z dokazovania, konkrétne z dohody o vykonaní práce z 10. novembra 2010, ale aj z pracovnej zmluvy
z 31. mája 2011 a z e-mailovej komunikácie medzi R.. T. a žalovaným mal za preukázané, že R.. T.
vytvoril predmetnú databázu sčasti na základe podkladov, ktoré obdržal, a sčasti ich získal z vlastných
zdrojov. Nemá žiadnu relevanciu, či predmetná databáza bola na doméne vo vlastníctve žalovaného
ako súkromnej osoby. Pre rozhodnutie bolo relevantné, že bol s obcou zmluvne upravený vzťah, v
ktorom uznala obec práva žalobcu k databáze a následne databáza bola zverejnená na prevádzkovanej

webstránke archiv.velkykyr.sk. Zmluvou o poskytnutí služieb z 8. februára 2018 obec previedla svoje
práva na žalobcu, ktorý obci udelil ako nositeľ majetkových práv k databáze súhlas na použitie databázy.
Potvrdila to aj starostka obce v potvrdení, ktoré vystavila pre účely súdneho konania. Tieto nároky preto
žalobca uplatňuje voči žalovanému oprávnene.

15. Vychádzajúc zo skutkového tvrdenia nepopretého žalovaným, že žalovaný spravuje doménu: https://
www.facebook.com/L./ a že žalovaný neoprávnene na túto doménu umiestnil fotografie v počte 494 ks
a videá v počte 9 ks doplnené textami z kroniky obce, ktorú písal žalobca a ktoré spolu tvoria podstatnú
časť databázy archívu obce Veľký Kýr, ku ktorej majetkové autorské práva vykonáva žalobca, dospel súd
prvej inštancie k záveru, že došlo zo strany žalovaného k verejnému prenosu databázy v zmysle § 133

ods. 3 písm. e) Autorského zákona, pretože žalovaný predmetnú databázu skopíroval a umiestnil na inej
internetovej stránke (facebook.com/L.) než je tá, na ktorej bola pôvodne sprístupnená (porov. rozsudok
Súdneho dvora zo 7. augusta 2018, Land Nordrhein-Westfalen, C-161/17, EU:C:2018:634, body 46 a
47). Vzhľadom na to, že právna úprava v § 135 ods. 6 Autorského zákona nevylučuje súčasne obe formy
ochrany, t. j. tak autorskoprávnu, ako aj ochranu titulom osobitného práva k databáze (porov. Adamová,

Z., Hazucha, B.: Autorský zákon : Komentár. Wolters Kluwer, 2018, s. 881), súd prvej inštancie posúdil
postup žalovaného ako napĺňajúci súčasne znaky reutilizácie podľa § 135 ods. 4 Autorského zákona,
pretože došlo zo strany žalovaného k uvedeniu podstatnej časti databázy na verejnosti prostredníctvom
webovej stránky facebook.com bez súhlasu žalobcu, čím je R.. T. ako zostavovateľ databázy ukrátený o
prípadnépríjmy,ktorébymumalizabezpečiťnavráteniejehovkladudozískania,overeniaapredvedenia

jej obsahu.

16. Vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal, že by mal licenciu na uvedený zásah do databázy
žalobcu, resp. ani netvrdil, že je splnená niektorá výnimka v zmysle § 138 Autorského zákona, čím došlo
zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do práv, ktorých nositeľom je žalobca, bolo dôvodné

uložiť žalovanému podľa § 58 ods. 1 písm. f) bod 2 Autorského zákona v spojení s § 140 Autorského
zákona povinnosť stiahnuť umiestnenie autorských diel zoskupených do databázy žalobcu uverejnenej
na internetovej doméne http://D..L..sk/ ku dňu 2. február 2017 z domény žalovaného https://www.face-
book.com/L./. O lehote na plnenie rozhodol súd podľa § 232 ods. 3 CSP.

17. Súd prvej inštancie rozhodol len o prvom petite, lebo hoci ho žalobca označil ako alternatívny, išlo po
materiálnej stránke o petit eventuálny (domáhal sa totiž stiahnutia alebo odstránenia z webovej stránky,
čo je v dôsledkoch ten istý typ nepeňažného plnenia), o ktorom platí, že o taký petit ide v prípade, ak
navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na jeden druh plnenia a len ak objektívne nebude možné vyhovieť
prvému petitu, žiada ho zaviazať „in eventum“ na iné plnenie. Zdôraznil, že podstatou eventuálneho

petitu je návrh na prisúdenie (iba) jedného nároku. Ak súd dospeje k záveru o existencií okolností
opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne.
Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. Vzájomný vzťah oboch
petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom) petite až
potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého

petitu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. januára 2011, sp. zn. 3 Cdo 347/2009). Súd prvej
inštancie preto vyhovel prvému petitu zmenenej žaloby a o druhom už nerozhodoval.18. Z dokazovania mu vyplynulo, že do autorských práv žalobcu zasahuje žalovaný aj tým, že pre svoju
stránku na doméne facebook.com použil názov hyperlinku obsahujúci spojenie „L.“ (www.facebook.com/
velkykyrarchiv), hoci je táto stránka označená grafickým označeným ako Historický archív Milanoviec,

čím by napriek tomuto grafickému označeniu objektívne mohlo vzniknúť nebezpečenstvo zámeny oboch
databáz. Súd preto uložil žalovanému podľa § 58 ods. 1 písm. f) bod 2 v spojení s § 140 Autorského
zákona povinnosť zmeniť názov tejto domény tak, aby v ňom nebolo použité slovné spojenie “L.“. O
lehote na plnenie rozhodol súd podľa § 232 ods. 3 CSP.

19.Vprípadenárokužalobcupodľa§58ods.1písm.g)Autorskéhozákonavspojenís§140Autorského
zákona súd prvej inštancie poukázal na závery súdnej praxe, podľa ktorej i keď je výška zadosťučinenia
v peniazoch predmetom úvahy súdu, úvaha súdu sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné
hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu, vymykajúcou sa
akejkoľvek kontrole (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006, sp. zn. 4Cdo/171/2005).
Vzhľadomnarozsahzásahuatrvajúciapretrvávajúcicharakterporušeniaprávžalobcuazásahudopráv

žalobcu, ktorý bol prezentovaný aj na pojednávaní konanom dňa 28. apríla 2022 priamo nahliadnutím
na doménu žalovaného, sa súdu prvej inštancie nezdalo za postačujúce zverejnenie rozsudku. Preto
rozhodol nielen o uložení povinnosti strpieť zverejnenie rozsudku na doméne http://velkykyr.sk/, ale
považoval za opodstatnený aj nárok podľa § 442a ods. 1 Občianskeho zákonníka, čiže nárok na
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Táto úprava korešponduje s judikatúrou Súdneho

dvora k výkladu čl. 13 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv
duševného vlastníctva v platnom znení, podľa ktorej by výška náhrady ujmy priznaná vlastníkovi práva
duševného vlastníctva mala zohľadňovať všetky náležité aspekty a najmä akúkoľvek nemajetkovú ujmu
spôsobenú vlastníkovi práv, pričom vlastník práva musí mať popri náhrade škody možnosť požiadať o
náhradu nemajetkovej ujmy (rozsudok zo 17. marca 2016, Christian Liffers, C-99/15, EU:C:2016:173,

body 25 a 26).

20. Uviedol, že osobitosťou ustanovenia § 442a Občianskeho zákonníka je, že povinnosť nápravy
spája toto ustanovenie nielen s porušením práva duševného vlastníctva, ale aj so samotnou hrozbou
takéhoto porušenia. Hrozba a porušenie práva sú pri zásahoch do duševného vlastníctva hodnotené na

rovnakej úrovni a vyvolávajú rovnaké právne následky (napr. Števček, M., Dulak, A. a kol.: Občiansky
zákonník I: § 1 - 450. 2. vyd. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1633). Súd prvej inštancie vychádzal z
nepopretéhoskutkovéhotvrdeniažalobcu,ženielenžedošlokohrozeniupráva,alekonanímžalovaného
došlo aj k reputačným dôsledkom a k zníženiu jedinečnosti databázy na webstránke vytvorenej R.. T. a
zníženiupoužívateľovoficiálnejstránkyobcearchiv.velkykyr.sk,čobolonavyšeajpreukázanévýtlačkom

o znížení návštevnosti tejto stránky. Vychádzal preto z nepopretého skutkového tvrdenia, že je tým
ohrozené aj plnenie záväzkov žalobcu voči obci, ktorá za poskytnutie služieb a licenciu platí žalobcovi
sumu spolu 400 € mesačne. Zásah do práv žalobcu preto môže mať na žalobcu v konečnom dôsledku aj
ekonomický dopad. Za týchto okolností považoval za dôvodné priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 1.200 € ako ekvivalent dvanásťnásobku sumy 100 €, ktorú považoval za odhadovanú

hodnotu mesačnej licencie žalobcu 100 € (štvrtina zo sumy 400 €, ktorá zahŕňa aj odmenu za služby a
licenciu). Vo zvyšku požadovaného plnenia súd prvej inštancie žalobu zamietol.
Nevykonal výsluch starostky obce Veľký Kýr, pretože sa mu to javilo ako nadbytočné, keď skutočnosti,
ktoré by takýmto výsluchom boli preukázané, boli postačujúco preukázané z potvrdenia obce Veľký Kýr
zo17.marca2020č.k.T..AkodôkaznevykonalanidôkazDVD,pripojenýkpodaniunač.l.252(podanie

žalobcu z 21. decembra 2018), pretože sa tento nosič nepodarilo z technického hľadiska načítať a údaje
na tomto disku tak neboli dostupné.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi, úspešnému v konaní, právo na náhradu trov konania v rozsahu

100 %. Súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku.

22. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal ho zmeniť a žalobu
zamietnuť. Dôvodil tým, že je nesporné, že na internetovej stránke obce „D..L..sk“ sa nachádza súbor

fotografií a videí, ktoré sú chronologicky usporiadané do určitej databázy, avšak žalobca R.. E. T.
k uvedenému usporiadaniu vyjadruje svoje vlastnícke, teda autorské práva, ktoré podložil súborom
fotografií, ako aj súborom rovnakých fotografií na facebookovej stránke „Historický archív Milanoviec“.
Uviedol, že žalobca svoje tvrdenia o autorských právach k dielu potvrdzuje jedine súhlasom vydanéhoobcou Veľký Kýr (nie v zastúpení so žalovaným), ktorý bol podľa neho vydaný dodatočne, oneskorene a
účelovo až počas priebehu konania so spätným dátumom, čo možno vyhodnotiť najmä z toho dôvodu, že
nebol predložený pri prvom podaní žalobcu na súd, nakoľko takýto súhlas neexistoval. Taktiež bol tento

súhlas vydaný neoprávnenou osobou, nakoľko obec Veľký Kýr vlastnila len doménu archiv.velkykyr.sk,
a nie jej obsah, ktorého je on vlastníkom. Doložil tiež dodatočne súhlas vydaný p. Q. k 9 ks fotografiám,
ako aj jeho samotné tvrdenie, že fotografie vyhotovil sám a sám ich spracoval, čo sa nezakladá na
pravde. K uvedeným dôkazom už uviedol a aj naďalej uvádza, že uvedená databáza súborov bola
súčasťou internetovej stránky www.L..sk, ktorú mal vo výlučnom vlastníctve a žalobca ju bez jeho

súhlasu previedol na stránku www.archiv.velkykyr.sk, čo nikdy nebolo jeho zámerom. Zablokovaní
prístupu na uvedenú stránku si žalobca celé dielo prisvojil, pričom uvedenú skutočnosť si všimol až
po odchode z funkcie starostu obce Veľký Kýr, keď sa domáhal jej navrátenia, čomu žalobca nechcel
vyhovieť. Na archív obce Veľký Kýr sa nechodilo cez jeho adresu, ale cez odkaz na internetovej
stránke obce www.L..sk a z tohto dôvodu sa nedala rozpoznať zmena adresy. Mal za to, že mu žalobca
týmto poškodil jeho autorské práva k dielu a následne na to sa ako neoprávnená osoba domáha

náhrady škody za porušenie jeho autorských práv. Uvedené skutočnosti podľa žalovaného vyplývajú z
písomných podkladov, ktoré ku konaniu zaslal. Emailová komunikácia obsahovala viac informácií, avšak
žalobca email, cez ktorý komunikovali, zneprístupnil. Jednalo sa o email T..sk. Z predmetného emailu
si časom preposlal automaticky správy na jeho domáci účet v gmail, nakoľko ho vedel sledovať aj z
mobilného zariadenia. po odchode z funkcie mu zostali len maily, ktoré sa mu preposlali, ostatné žalobca

vymazal alebo mu zneprístupnil. Z tohto dôvodu neexistuje viac komunikácie so žalobcom, ktoré by
dokazovali, že celú databázu vytvoril žalovaný. Mal za nesporné, že fotografie vyhotovil žalovaný, a to z
diapozitívov, ktoré neboli predložené jemu, ale k verejnoprospešným účelom. Za týmto účelom aj zakúpil
prístroj na vyhotovenie fotografií z diapozitívov, ktorý bol zapísaný v majetku obce a týmto prístrojom
žalobca vyhotovoval fotografie. Jedná sa o technickú časť stránky, a nie duševné vlastníctvo, nakoľko

samostatne dokázal nikdy pracovať, jedine na pokyn od neho. Archív obce Veľký Kýr zakladal osobne,
zbieral materiály už od roku 2009, a taktiež texty na stránke vyhotovoval jedine on. Jeho kreatívna
činnosť mala za následok vytvorenie aj elektronického archívu obce Veľký Kýr, čou predchádzalo
vydávanie riadne zaregistrovaných novín na Ministerstve kultúry, mesačníka vekykyr.eu, ktorých bol
zodpovedným redaktorom aj autorom. Už v uvedených mesačníkoch používal historické fotografie od

obyvateľov obce, kedy ešte R.. E. T.- žalobca nevykonával žiadnu činnosť.
Samotné rozhodnutie v bodoch 1 a 2 považoval za nevykonateľné, nakoľko sa jedná o facebookovú
stránku, ktorej nie je majiteľom, spravovateľom, ani administrátorom. Vytýkal súdu prvej inštancie, že
neprihliadol na skutočnosť, že žalobca nikdy nepreukázal jeho zavinenie na zverejnení fotografií na
facebookovej stránke, ale fakt, že ju zakladal, považoval za jeho vlastníctvo, čo je neprijateľné. V prílohe

doložil screenshot stránky historický archív Milanoviec, kde v pravom hornom rohu vidno, že k nej nemá
prístup, nakoľko uvedený symbol slúži len na zdieľanie stránky a screenshot zo stránky, ktorú spravuje
a je jej administrátorom R. a ktorej administráciu preukazuje. Jeho vlastníctvo, ani spravovanie, ako ani
administráciufacebookovejstránky„HistorickýarchívMilanoviec“nebolažalobcompreukázaná žiadnou
formou, len jeho tvrdením, že je jeho, čo v písomných podkladoch, ako aj pri samotnom výsluchu pred

súdom výslovne poprel. Poprel aj skutočnosť, že fotografie zverejnil osobne, nakoľko to tak nebolo.
Súd prvej inštancie na uvedenú skutočnosť neprihliadal napriek tomu, že žalobca nepredložil relevantný
dôkaz k tomu, že jeho autorské práva porušil práve on.
K argumentácii žalobcu, že podal návrh na zaregistrovanie loga „Archív obce Veľký Kýr“, pričom
uvedené logo taktiež nevyhotovoval on sám, a ani nebolo zaregistrované, uviedol, že súd prvej

inštancie vyhodnotil jeho vyjadrenia v časopise MX ako záujem prepojiť dve rozličné stránky do jednej
s predpokladom, že ich bude vlastniť obec Veľký Kýr, čo je omyl, nakoľko ani on, ani žalobca nič také
netvrdili. Stránka velkykyr.eu ako archív obce Veľký Kýr mala znášať nadmerný prísun historických
fotografií a videl, ktoré by na oficiálnej stránke obce Veľký Kýr prekážali. Uviedol, že nikdy nebolo jeho
zámerom vzdať sa stránky velkykyr.eu, ktorú mu žalobca bez jeho súhlasu a s jej obsahom odcudzil a

žiada za jej ďalšie využitie nemajetkovú ujmu. Zopakoval, že rozhodnutie je ním nevykonateľné v bodoch
1 a 2, nakoľko nemá žiadne prístupy, ani vlastnícke práva k týmto stránkam. Stránku založil bez obsahu,
ako pokračovanie stránky L..F. a poskytol ju širokej verejnosti na jej naplnenie fotografiami a videami bez
jeho pričinenia, nakoľko sa z nej po jej zložení odhlásil a stránku nechal fungovať s pričinením širokej
verejnosti, ktorá s ňou ďalej nakladala. Uvedená stránka nie je jeho, nevlastní ju, nie je jej administrátor,

a fotografie, ktoré sa nachádzajú na teraz používanej stránke obce Veľký Kýr nezverejňoval on. Už
od roku 2009 systematicky pracuje na rozšírení povedomia ľudí o histórii ich obce, hlavne ohľadom
maďarsko-slovenských vzťahov a vždy vykonával všetko pre to, aby boli informácie dostupné pre
každého obyvateľa. Žalobca svojim egoistickým prístupom porušil nielen jeho autorské práva, ale ajpráva obyvateľov obce na slobodný prístup k informáciám, nakoľko si diela, ktoré obyvatelia vyhotovili
(fotografie a videá) privlastňuje len preto, že ich roztriedil podľa tematiky, čo je jednoduché. Žalovaný
nikdy netvoril žiadnu databázu sám, a nie je to jeho duševné vlastníctvo a ani nijako nepreukázal, že

by to jeho vlastníctvo bolo, jedine zmanipulovanými potvrdeniami, zavádzaním súdu a bez hocijakého
svedka, ktorý by mu jeho práva k databáze potvrdil. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že v činnosti na
stránkeužnepokračuje,nakoľkotohosámanijeschopný,nemáknejvzťah,anizáujemvnejpokračovať
už od roku 2014. Nepredpokladal, že bude nutné zabezpečovať svedkov, aby preukázal, že uvedenú
databázu vytvoril on, nakoľko dôkaznú situáciu má podľa neho zabezpečiť žalobca, čo nespravil, teda

nemal ako inak na jeho tvrdenia reagovať.

23. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolanie žalovaného podľa § 386
písm. d/ CSP odmietnuť ako odvolanie nespĺňajúce základné náležitosti odvolania v zmysle § 363
CSP. Napriek tomu sa v prípade jeho neodmietnutia vyjadril, že ako aj sám žalovaný v odvolaní uviedol,
medzi stranami je nesporné, že internetová stránka http://D..L..sk/ patrila obci, ako ani skutočnosť, že

obsahovala súbor fotografií a videí, ktoré sú chronologicky usporiadané do databázy. Nie je teda pochýb
a medzi stranami nebolo sporné, že sa jedná o obecnú stránku, ktorá obsahuje databázu, ku ktorej
práva vykonávala obec. Rovnako žalovaný vo svojom odvolaní priznáva, že žalobca fotografie a videá
sám roztriedil a usporiadal do celku - databázy, aj keď na doplnenie uvádza, že nie sám. K tomu je
nevyhnutné uviesť, že pri tvorbe databázy nie je podstatné, či na tom zhotoviteľ pracoval sám, nakoľko

v súlade s § 135 ods. 1 Autorského zákona postačuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad
do získania, overenia alebo predvedenia obsahu databázy zo strany jej zhotoviteľa, tak ako to súd prvej
inštancie konštatoval na strane 11 a strane 12 rozsudku.
Uviedol, že v konaní predloženými dôkazmi preukázal, že obec bola objednávateľom a
prevádzkovateľom webovej stránky obce v dnešnom znení; žalobca zabezpečoval pre obec tvorbu,

prevádzku a kompletnú správu webovej stránky obce, ktorá obsahovala databázu; všetky majetkové
a osobitné práva zhotoviteľa databázy boli postupne z autora a obce prevedené na žalobcu; žalobca
získal aj autorské práva k jednotlivým fotografiám a videám obsiahnutým v databáze; obsah uverejnený
na facebookovej stránke prevádzkovanej preukázateľne v tom čase žalovaným bol totožný s databázou,
ku ktorej výlučné práva vykonáva žalobca. Takto popísal aj zistený skutkový stav súd prvej inštancie

na stranách 6-8 rozsudku. Konštatoval, že v súlade s § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým
stavomtak,akohozistilsúdprvejinštancie,akoajodvolacímidôvodmi,ktoréžiadnežalovanýneuviedol.
Rovnako žalovaný v konaní na prvom stupni neuviedol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a
rovnako tak v odvolaní dopĺňa svoje tvrdenia, ktoré v konaní na prvom stupni nikdy neuviedol, napriek
skutočnosti, že bol právne zastúpený advokátom počas celého súdneho konania. Vzhľadom na uvedené

mal žalobca za to, že súd nemôže prihliadať na nové procesné tvrdenia a nové dôkazy predkladané
zo strany žalovaného v podanom odvolaní, preto sa k nim ani žalobca nevyjadruje. Odvolací súd
je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie v rozsudku
uviedol, aké všetky dôkazy vykonal a ako ich hodnotil vo vzájomnej súvislosti. Na základe zisteného
skutkového stavu a jeho nepopretia zo strany žalovaného, mal súd prvej inštancie za preukázane, že v

časepodaniažalobyakoajvyhláseniarozsudkužalovanýspravovaldoménuhttps://www.facebook.com/
L./ a žalovaný neoprávnene na túto doménu umiestnil podstatnú časť databázy obce Veľký Kýr, ku
ktorej majetkové práva vykonáva žalobca, čím neoprávnene zasiahol do práv žalobcu (strana 12
rozsudku). Na tom nemôže zmeniť nič skutočnosť, že žalovaný účelovo po vyhlásení rozsudku tvrdí,
že je rozsudok nevykonateľný, nakoľko zmenil administrátora stránky, pritom naďalej je na stránke

https://www.facebook.com/L./ uvedený ako jej administrátor a kontaktná osoba práve žalovaný (záloha
vytvorená zo stránky dňa 31.10.2022).
Žalobca považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, odôvodnenie rozsudku obsahuje
dostatočne zrejme zistený skutkový stav veci na základe definovaných dôkazov vykonaných v konaní
na súde prvej inštancie, ako aj podrobnú právnu kvalifikáciu zisteného skutkového stavu, ktorá viedla k

rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch. Navrhol v súlade s § 387 ods. 1 CSP napadnutý
rozsudok potvrdiť ako vecne správny v celom rozsahu.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 CSP) a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné

doplniť ani znova zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením
rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že odvolanie žalovaného nespĺňa náležitosti riadneho
odvolania v zmysle § 363 CSP, nakoľko je z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, podľa jeho
obsahujezrejmé,ženímnapádavýrokyI.ažIV.,tedarozsudoksúduprvejinštancievovýrokoch,ktorými
bolo žalobe žalobcu vyhovené, tiež z akých dôvodov rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a že žiada žalobu zamietnuť (odvolací návrh).

27. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, na ktorý aplikoval aj správne ustanovenia
náležitej právnej normy zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení účinnom do 24. marca 2022 a
povyhodnotenívykonanéhodokazovaniadospelajksprávnemuzáveru,sktorým,akoajsodôvodnením
jeho rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a obmedzil sa tak len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a vyhodnotenia odvolacích dôvodov
uvedených v odvolaní žalovaného.

28. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti stiahnuť umiestnenie
autorských diel zoskupených do databázy žalobcu uverejnenej na internetovej doméne http://D..L..sk/

ku dňu 2. február 2017 z domény žalovaného https://www.facebook.com/L./ (ďalej len „doména
žalovaného“), a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku alebo alternatívne uloženia povinnosti
odstrániť umiestnenie nasledovných autorských diel z domény žalovaného https://www.face-book.com/
L./: 9 kusov videí s názvami: bábky, zima, vinohrady, svadby 25.02.2013, súbor, práce v obci, polievačka,
napájadlo a futbal a súbory fotografií s názvami fotogaléria ulíc, publikácia o obci v roku 1998,

poľnohospodárstvo, námestie, prístavba obecného úradu, kultúrny park, fotoalbum obce Milanovce
1987, vedenie obce 1993, kronikár obce, domy v obci, vínne pivnice, dokumenty použité pri vysídľovaní
obyvateľov obce, in vino veritas, MDŽ, futbalisti, elektrosvit 1977, elektrosvit 1978, elektrosvit 1979,
CSEMADOK 1977, 1. máj 1978, ochutnávka vín, tanečná súťaž, privítanie detí, poľovníci, Mikuláš v
škôlke 1984, folklórny súbor, svadobný sprievod, školenie obyvateľov, zmeniť názov svojej domény

https://www.facebook.com/L./ tak, aby v ňom nepoužil slovné spojenie “L.”, a to do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku; z dôvodu verejného ospravedlnenia žalobcovi strpieť zverejnenie tohto
rozsudku na doméne http://velkykyr.sk/ do troch dní od právoplatnosti rozsudku; zaplatiť žalobcovi
titulom nemajetkovej ujmy 5.000 €.

29. V prejednávanej veci bolo preukázané, že R.. E. T. vytvoril na základe osobitnej objednávky obce
Veľký Kýr web stránku „D..L..sk“ a túto aj spravoval na základe Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti
informačných technológií č. 1/2013 zo dňa 12.10.2012. Autorský zákon aplikuje aj na databázy režim na
objednávku (§ 91 AZ), Na vytvorenej doméne „archiv.velkykyr.sk“ ako autor publikoval svoje fotky, videá
a ním vytvorené texty o živote v minulosti obce Veľký Kýr, ktoré systematicky a metodicky usporiadal

do jednotného celku. Pre účely označenia vytvorenej databázy vytvoril aj logo s názvom „D. N. L. Q.“,
ktoré s osobitnými právami zhotoviteľa k uvedenej databáze previedol na žalobcu na základe zmluvy
o prevode zo dňa 1.11.2016 a žalobca logo prihlásil ako svoju ochrannú známku v registri ochranných
známok Úradu priemyselného vlastníctva pod č. 269-2017. Dňa 2.2.2017 si žalovaný založil na sociálnej
sieti svoju stránku, ktorú označil logom žalobcu a zverejnil na nej fotografie, videá a texty použitím

podstatnej časti databázy, kde sám seba uviedol ako administrátora, a to napriek tomu, že zo strany
žalobcu nebol žalovanému poskytnutý žiaden súhlas na akékoľvek použitie loga, jeho zverejňovanie a
ďalšie šírenie, ako ani súhlas na použitie obsahu uvedenej databázy. Na web stránke prevádzkovanej
pod registrovanou doménou „D..L..sk“ , známej širokej verejnosti je v úvode definované, že dielo je
chránené autorskou licenciou CreativeCommonsa a ako jej tvorca je uvedený autor aj žalobca.

30. Z hľadiska práva duševného vlastníctva sú databázy chránené dvoma spôsobmi, a to autorským
právom (§ 131 autorského zákona) a osobitným právom k databáze (§135 autorského zákona).Súd prvej inštancie správne posúdil existenciu osobitného práva k databáze podľa § 135 ods. 1
Autorského zákona zo žalovaným nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu, že po 1. februári 2012
bola stránka http://D..L..sk/ doplnená R.. T. o fotografie, ktoré R.. T. vyvolal zo starých diapozitívov a

rodinných albumov, niektoré získal od obyvateľov obce, digitálne ošetril a zreštauroval. Neboli nikde
inde vystavované, než na webovej stránke „D. N. L. Q.“. Niektoré z dotknutých fotografií R.. T. boli aj
uverejnené v knihe s názvom: „Dejiny podzoboria“, čo bolo preukázané obsahom tejto publikácie. Z
tohto mal súd prvej inštancie za preukázané, že vytvorenie databázy do uvedeného systematického
a metodického hľadiska si vyžadovalo zo strany R.. T. vyvinutie ľudských, finančných a technických

zdrojov, ako aj vynaloženie duševného úsilia a adekvátnej energie, čiže išlo o kvalitatívne a kvantitatívne
podstatný vklad.

31. Autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo, alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah,
môže sa domáhať najmä určenia svojho autorstva, zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu
opakovania takého ohrozenia, a to aj proti osobe, ktorá sa nepriamo podieľa na ohrození tohto

práva, zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, a to aj proti osobe, ktorá sa nepriamo
podieľa na neoprávnenom zásahu do tohto práva, odstránenia následkov zásahu do práva na náklady
osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila neoprávneným zásahom, a to zničením neoprávnene
vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, jej stiahnutím z obehu alebo z iného použitia
alebo zničením materiálov, nástrojov a pomôcok použitých pri neoprávnenom zásahu alebo hrozbe

neoprávneného zásahu, ich stiahnutím z obehu alebo z iného použitia, náhrady ujmy podľa osobitného
predpisu, ktorým je Občiansky zákonník.

32. Za dielo sa v zmysle autorského zákona nepovažuje vec ani činnosť, ale výsledok určitej činnosti,
„určitej tvorivej činnosti“. Výsledok takejto tvorivej činnosti ako tvorivé vyjadrenie myšlienky je jedným z

pojmových znakov diela v zmysle autorského zákona a týmto sa odlišuje od ostatných výsledkov činnosti
ľudí, ktoré často môžu mať charakter rutinnej činnosti alebo rutinného konania.
Súdny dvor EÚ k spojeniu „vlastná tvorivá duševná činnosť autora“ priamo odkázal na kritérium
originality, kde napr. v rozsudku C-604/10 Football Dataco priamo uviedol, že kritérium originality je
splnené, ak prostredníctvom výberu alebo usporiadania údajov, ktoré obsahuje databáza, jej autor

vyjadrí svoju tvorivú schopnosť originálnym spôsobom vykonaním slobodných a tvorivých výberov a
pridá tak svoj jedinečný charakter, resp. osobný štýl.

33. Právna úprava databázy v rámci nášho právneho poriadku, resp. zákona č. 185/2015 Z.z. v
znení neskorších predpisov (autorský zákon) je výsledkom implementácie Smernice Rady Európskeho

parlamentu 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej otázke databáz. Podľa ust. § 130 Autorského zákona
je databázou súbor navzájom nezávislých diel, údajov alebo iných navzájom nezávislých materiálov
systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými
prostriedkami bez ohľadu na formu jeho vyjadrenia. Ide pritom o univerzálnu definíciu pre tzv. tvorivú
(autorskú) databázu, ku ktorej sa viaže autorské právo a jeho nositeľom je iba autor - fyzická osoba a tzv.

netvorivú (neautorskú) databázu, ku ktorej sa viaže osobitné právo k databáze, t. j. právo sui generis,
ktorého nositeľom môže byť okrem fyzickej osoby autora aj právnická osoba. Právna ochrana autorskej
databázy je zrejmá z ust. § 131 Autorského zákona.

34. Vlastná tvorivá duševná činnosť je jediným kritériom na vznik autorskoprávnej ochrany k databázam.

Oblasť tvorivosti, náročnosť práce, investícia do vzniku databázy, či iné faktory nie sú relevantné. R.. T.
ako autor databázy je autorom fotografií a videí, ktoré databázu tvoria, pretože nie je dôležité, či zbierku
tvoria materiály pochádzajúce z iného zdroja alebo iných zdrojov, ako je osoba, ktorá zostavuje túto
zbierku, alebo ju tvoria materiály vytvorené touto osobou, prípadne tieto materiály patria do oboch týchto
kategórií (cit. rozsudok Súdneho dvora, C-444/02 . Preto odvolacie námietky žalovaného v tomto smere

boli irelevantné.
V prípade predmetnej databázy je splnená podmienka originality, čiže podmienky, že ide o výsledok
tvorivej duševnej činnosti autora databázy v zmysle § 131 Autorského zákona, pretože je preukázané,
že autor databázy (konateľ žalobcu) prejavil svoju tvorivú schopnosť originálnym spôsobom vykonaním
slobodných a tvorivých výberov pri tvorbe databázy týkajúcej sa histórie obce. To, že ide o výsledok

tvorivej činnosti žalobcu nijako nevylučuje situáciu, že mu niektoré diela tvoriace výslednú databázu
zasielal e-mailom žalovaný, čo bolo preukázané z dôkazov predložených žalovaným. Napokon to, že
ide o databázu, ku ktorým vykonáva práva žalobca, resp. predtým R.. T., vyplýva aj z požiadavky
samotného žalovaného, ktorý v e-maile zo 14. júna 2016 sa domáha prístupu do archívu, aby moholpokračovať a s tým, že R.. T. má navrhnúť podmienky. S poukazom na žalovaným požadované
„podmienky“ pokračovania je teda zrejmé, že žalovaný akceptoval skutočnosť, že R.. T. disponuje
právami k predmetnej databáze.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžf/78/2007 zo dňa 05.06.2008 uviedol, že za
súbor nezávislých diel, teda databázu možno považovať súbor fotografických diel (fotografií), ktorých
autorom bol žalobca a ktorých spracovanie - retuš a sken v počte 2000 ks fotografií, si objednal žalobca
spracovať pre archívne účely na DVD nosiči. Keďže ide o súbor diel uložených na DVD nosiči, ktoré
sú usporiadané a jednotlivé fotografie sú prístupné elektronickými alebo inými prostriedkami, považuje

uvedenú vykonanú službu (dielo) za vytvorenie databázy fotografií žalobcu.

35. Pre účely určenia zhotoviteľa nie je primárne relevantné to, koho sú to dáta, ale kto inicioval a
zabezpečil zhotovenie databázy. Kým samotné vytváranie dát vôbec nemusí byť chránené, získanie
dát, ich overenie alebo predvedenie obsahu už môže viesť k vzniku osobitného práva k databáze.
Zhotoviteľovi databázy vznikajú dve výlučné majetkové práva, a to právo na extrakciu (vyhotovenie

rozmnoženiny databázy alebo jej podstatnej časti) a reutilizáciu (uvedenie obsahu databázy alebo
jej podstatnej časti na verejnosti). Ak chce databázu alebo jej podstatnú časť používať tretia osoba,
potrebuje, až na malé výnimky, na takéto použitie súhlas. Na použitie nepodstatnej časti databázy súhlas
potrebný nie je, ak by však išlo o opakované alebo systematické používanie nepodstatných častí, môže
sa súhlas vyžadovať. Autorovi databázy vznikajú okrem majetkových práv aj osobnostné práva. Autor

databázy teda udeľuje súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny, verejné rozširovanie, spracovanie, verejný
prenos a ďalšie spôsoby použitia podľa § 19 ods. 4 Autorského zákona. Okrem toho má aj právo na
nedotknuteľnosť diela, právo na označenie databázy menom a ďalšie osobnostné práva podľa § 18
Autorského zákona.

36. Autorský zákon v rámci ust. § 135 ods. 5 výslovne zakazuje opakovanú a systematickú extrakciu
alebo reutilizáciu nepodstatných častí obsahu databázy v rozpore s bežným využitím databázy, ktorá
neprimerane zasahuje do právom chránených záujmov zhotoviteľa databázy. Databáza môže byť
chránená buď autorským právom k databáze alebo osobitným právom k databáze, prípadne oboma
režimami súčasne.

Zo snímok obrazovky zálohy žalobcu časti databázy bolo za preukázané, že sa diela tvoriace databázu
zhodujú s tými, ktoré sú na doméne žalovaného spolu s označením a systemizáciou týchto diel. Z
výtlačku z facebook.com je preukázaná zmena názvu stránky na Historický archív Milanoviec. Žalovaný
spravuje doménu: https://www.facebook.com/L./ a že žalovaný neoprávnene na túto doménu umiestnil
fotografie v počte 494 ks a videá v počte 9 ks doplnené textami z kroniky obce, ktorú písal žalobca a

ktoré spolu tvoria podstatnú časť databázy archívu obce Veľký Kýr, ku ktorej majetkové autorské práva
vykonáva žalobca, dospel súd prvej inštancie k záveru, že došlo zo strany žalovaného k verejnému
prenosu databázy v zmysle § 133 ods. 3 písm. e) Autorského zákona, pretože žalovaný predmetnú
databázu skopíroval a umiestnil na inej internetovej stránke (facebook.com/L.) než je tá, na ktorej bola
pôvodne sprístupnená (porov. rozsudok Súdneho dvora zo 7. augusta 2018, Land Nordrhein-Westfalen,

C-161/17, EU:C:2018:634, body 46 a 47). Na základe zisteného skutkového stavu a jeho nepopretia zo
strany žalovaného, žalovaný spravoval doménu https://www.facebook.com/L./ a žalovaný neoprávnene
na túto doménu umiestnil podstatnú časť databázy obce Veľký Kýr, ku ktorej majetkové práva vykonáva
žalobca, čím neoprávnene zasiahol do práv žalobcu.
Keďže žalovaný nepreukázal, že by mal licenciu na uvedený zásah do databázy žalobcu, resp. ani

netvrdil, že je splnená niektorá výnimka v zmysle § 138 Autorského zákona, čím došlo zo strany
žalovaného k neoprávnenému zásahu do práv, ktorých nositeľom je žalobca, bolo dôvodné uložiť
žalovanému podľa § 58 ods. 1 písm. f) bod 2 Autorského zákona v spojení s § 140 Autorského
zákona povinnosť stiahnuť umiestnenie autorských diel zoskupených do databázy žalobcu uverejnenej
na internetovej doméne http://D..L..sk/ ku dňu 2. február 2017 z domény žalovaného https://www.face-

book.com/L./.

37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné
a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákonpripúšťa (§ 419 CSP.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.