Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5S/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100730
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu

JUDr. Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XX, E. B., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Šablica, advokát, so sídlo Záhradnícka 27,
Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia I. štátnej tajomníčky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
SPSČ-PO3-2024/004404-003 zo dňa 11.09.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie I. štátnej tajomníčky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-
PO3-2024/004404-003 zo dňa 11.09.2024 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou podanou na Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia I. štátnej tajomníčky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
SPSČ-PO3-2024/004404-003 zo dňa 11.09.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ a „odvolací orgán“),

ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie riaditeľa Horskej záchrannej služby
(ďalej aj „riaditeľ Horskej záchrannej služby“ alebo „riaditeľ“) č. 8-5000048-2024/2 zo dňa 12.07.2024,
ktorým bolo podľa § 77 písm. c) zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 315/2001 Z.z.“) uložené žalobcovi disciplinárne opatrenie
prepustenie zo štátnej služby za závažné služobné previnenie podľa § 75 ods. 2 zákona č. 315/2001
Z.z., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že (doslovne citované): „dňa 30.05.2024
neuposlúchol písomný príkaz nadriadeného riaditeľa Horskej záchrannej služby zo dňa 29.05.2024,

s ktorým bol riadne oboznámený dňa 30.05.2024 a ktorým mu ukladal povinnosť odovzdať kompletné
prístupová údaje ku kontu/účtu organizácie, Horskej záchrannej služby s názvom „hzs_mvsr“, „horská
záchranná služba“ na sociálnej platforme Instagram, ktorým disponoval, tieto prístupové údaje ku
kontu/účtu organizácie Horskej záchrannej služby s názvom hzs_mvsr“, „horská záchranná služba“ na
sociálnej platforme Instagram nadriadenému odmietol odovzdať a toto konto/účet zo sociálnej platformy
odstránil.“ ďalej aj „rozhodnutie o disciplinárnom opatrení“).

2. Príkazným listom riaditeľa č. 43/2024 zo dňa 29.05.2024“ (ďalej aj „príkazný list“) prikázal riaditeľ
Horskej záchrannej služby žalobcovi, „aby v lehote do 31.05.2024 vydal prístupové údaje (meno a
heslo) ku kontu Horskej záchrannej služby na INSTAGRAME, a to ich zaslaním na emailovú adresu:B., B. vzhľadom ku skutočnosti, že boli bez súhlasu štatutárneho orgánu Horskej záchrannej služby
zmenené“ (ďalej aj „príkazný príkaz“).

3. Žalobca pri prevzatí príkazného listu dňa 30.05.2024 do neho rukou vpísal nasledovný text
(doslovne citované; poznámka je zapísaná veľkými tlačenými písmenami): „NAKOĽKO ŠO [pozn.
súdu, príslušná časť „ŠO“ na kópii príkazného listu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, je
nečitateľná, z neskorších vyjadrení žalobcu a žalovaného vyplýva, že týmto je myslená skratka ŠO pre
štatutárny orgán] NIE JE VLASTNÍKOM ÚČTU, PRÍKAZ NIE JE VYKONATEĽNÝ. ADMINISTRÁCIU

ÚČTU SOM VYKONÁVAL BEZ NÁROKU NA ODMENU V PROSPECH HZS. ÚČET AJ KONTO POD
NÁZVOM HORSKA_ZACHRANNA SLUŽBA DO 24 HODÍN ZRUŠÍM, ČÍM ZANIKNE. TÝM PÁDOM
BUDÚ VYTVORENÉ PODMIENKY PRE ZALOŽENIE NOVÉHO ÚČTU S ROVNAKÝM MENOM.„ (ďalej
aj „rukou vpísaná poznámka“ alebo „poznámka“ príkazný list, s. 1 - 2).

4. Žalobcovi bolo dňa 11.06.2024 oznámené začatie disciplinárneho konania pred disciplinárnou

komisiou [zriadenou príkazným listom riaditeľa č. 54/2024 zo dňa 12.06.2024] vo veci podozrenia
z disciplinárneho previnenia žalobcu, na tom skutkovom základe, že „dňa 30.05.2024 neuposlúchol
písomný príkaz nadriadeného riaditeľa Horskej záchrannej služby zo dňa 29.05.2024, s ktorým bol
riadne oboznámený dňa 30.05.2024 a ktorým mu ukladal povinnosť odovzdať kompletné prístupová
údaje ku kontu/účtu organizácie, Horskej záchrannej služby s názvom „hzs_mvsr“, „horská záchranná

služba“ na sociálnej platforme Instagram, ktorým disponoval, tieto prístupové údaje ku kontu/účtu
organizácie Horskej záchrannej služby s názvom hzs_mvsr“, „horská záchranná služba“ na sociálnej
platforme Instagram nadriadenému odmietol odovzdať a toto konto/účet zo sociálnej platformy
odstránil“ (oznámenie o začatí konania č. HZS-PO-931-2024 zo dňa 10.06.2024).

5. Disciplinárne konanie pred disciplinárnou komisiou sa uskutočnilo dňa 28.06.2024 za osobnej
prítomnosti žalobcu. Disciplinárna komisia rozhodla, že skutok žalobcu bol závažným disciplinárnym
previnením a navrhla žalobcovi uložiť disciplinárne opatrenie prepustenie zo štátnej služby [§ 77 písm.
c) zákona č. 315/2001 Z.z.] (zápisnica z disciplinárneho konania zo dňa 08.03.2024).

6. Riaditeľ Horskej záchrannej služby rozhodol vo veci žalobcu rozhodnutím o disciplinárnom opatrení,
tak ako je uvedené vyššie. V tomto rozhodnutí bolo uvedené, že žalobca mohol splniť udelený príkaz,
keďže sa jednalo o jednoduché odovzdanie prihlasovacích údajov, ktoré už v minulosti preukázateľne
odovzdal predchádzajúcim riaditeľom Horskej záchrannej služby. Namiesto toho žalobca vedome
neuposlúchol písomný príkaz nadriadeného, s ktorým bol preukázateľne oboznámený, keď odmietol

odovzdať údaje, ktoré patrili ku kontu/účtu Horskej záchrannej služby a s týmto písomným príkazom
polemizoval. (rozhodnutie o disciplinárnom opatrení, s. 14). Žalobca vo svojom odmietnutí splnenia
príkazu nenamietal rozpor so všeobecne záväznými predpismi, iba sa sústredil na argumentáciu, podľa
ktorej Horská záchranná služba nie je vlastníkom príslušného konta/účtu (rozhodnutie o disciplinárnom
opatrení, s. 15). Z hľadiska priťažujúcich okolností zohľadnil riaditeľ Horskej záchrannej služby

to, že žalobca konal v priamom úmysle nesplniť uloženú povinnosť, konanie žalobcu vykazovalo
znaky netolerovateľnej neúcty k hierarchickej štruktúre Horskej záchrannej služby, pričom žalobca
príslušné konto/účet Horskej záchrannej služby zmazal. Žalobca bol v minulosti sám v riadiacej pozícii,
pričom musel mu byť známy charakter hierarchickej štruktúry Horskej záchrannej služby (napadnuté
rozhodnutie, s. 16). Z hľadiska okolností hodnotených v prospech žalobcu poukázal riaditeľ Horskej

záchrannej služby na disciplinárne odmeny udelené žalobcovi [tieto sú uvedené v rozhodnutí o uložení
disciplinárneho opatrenia, s. 11].

7. O odvolaní žalobcu zo dňa 26.07.2024 rozhodla I. štátna tajomníčka Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky napadnutým rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie. V napadnutom rozhodnutí bolo

konštatované,žežalobcaneuposlúcholopakovanýjednoznačnýazjehopohľadutriviálnerealizovateľný
príkaz, čo je prejavom ľahostajnosti k plneniu služobných povinností ako aj k princípom subordinácie
v podmienkach Horskej záchrannej služby (napadnuté rozhodnutie, s. 16). V napadnutom rozhodnutí sa
uvádza, že písomný príkaz bol opakovaným príkazom, ktorý mal žalobca povinnosť splniť s poukazom
na § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. (napadnuté rozhodnutie, s. 18). Z hľadiska povahy uloženého

disciplinárneho opatrenia odvolací orgán poukázal na to, že v prípade žalobcu boli možné len dve
alternatívy vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti, a to zníženie služobného platu až o 30 % najviac
na tri mesiace [§ 77 písm. a) zákona č. 315/2001 Z.z] alebo prepustenie zo stálej štátnej služby [§
77 písm. c) zákon č. 315/2001 Z.z]. Žalobcovi bolo pred veľmi krátkym časom uložené disciplinárneopatrenie zníženia služobného platu o 30 % na tri mesiace za iné závažné porušenie služobnej disciplíny
[uvedeným odvolací orgán poukázal na disciplinárne opatrenie uložené žalobcovi rozhodnutím I. štátnej
tajomníčky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-PO3-2024/003499-003 zo dňa 28.06.2024

v spojení s rozhodnutím riaditeľa Horskej záchrannej služby č. 8-5000048-2024 zo dňa 22.04.2024].
Napriek tomu, žalobca pokračoval v neplnení služobných povinností, čo preukazuje, že ukladanie
miernejších opatrení nedisponuje potenciálom na obnovenie jeho služobnej disciplíny (napadnuté
rozhodnutie, s. 27).

8. Žalobca v správnej žalobe namietal: (i) nepríslušnosť I. štátnej tajomníčky Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky na rozhodnutie o odvolaní, keďže príslušnosť I. štátnej tajomníčky Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky nemôže byť daná podľa čl. 20 ods. 5 Nariadenia Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky zo dňa 30. marca 2015 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky (ďalej aj „organizačný poriadok“), pričom podľa žalobcu bol príslušným vo veci jeho odvolania
rozhodnúť Minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „minister“); (ii) žalobca poukázal na porušenie

zásad konania vo veciach štátnej služby predovšetkým ustanovených v § 141 a § 144 a písm. a) zákona
č. 315/2001 Z.z. ; (iii) žalobca namietal, že pokiaľ by v jeho prípade malo ísť o závažné služobné
previnenie, tak mal byť voči nemu uplatnený postup podľa § 52 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z.,
k čomu nedošlo; (iv) uložené disciplinárne opatrenie je neprimerané vzhľadom k charakteru a závažnosti
služobného previnenia, pričom nezohľadňuje možnosť budúcej nápravy žalobcu; (v) žalobca poukázal

na prebiehajúce konanie na Správnom súde v Košiciach vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia
I. štátnej tajomníčky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-PO3-2024/003499-003 zo dňa
28.06.2024 v spojení s rozhodnutím riaditeľa Horskej záchrannej služby č. 8-5000048-2024 zo dňa
22.04.2024; (vi) žalobca charakterizoval konanie žalovaného ako obchádzanie zákona.

9. Žalovaný poukázal na možnosti zastúpenia ministra štátnym tajomníkom podľa zákona č. 575/2001
Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „zákon č. 575/2001 Z. z.“). Ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán ako aj odvolací orgán
postupovali v disciplinárnom konaní v súlade s ustanoveniami § 79 a § 141 zákona č. 575/2001 Z.
z., objektívne zistili skutkový stav, pričom z odôvodnení ich rozhodnutí vyplývajú konkrétne nedostatky

v služobnej činnosti žalobcu. Žalovaný zotrval na tom, že všetky zistenia, ktoré obsahuje spisový
materiál, v plnej miere odôvodňujú postup prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu (vyjadrenie
žalovaného zo dňa 28.11.2024). Vo svojom vyjadrení žalobca poukázal na absenciu poverenia I. štátnej
tajomníčky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na zastupovanie ministra vo veci odvolacieho
konania vedeného voči žalobcovi, inak zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe (vyjadrenie

žalobcu zo dňa 11.12.2024).

10. Správny súd výzvou č.k. 5S/80/2024 – 82 zo dňa 30.04.2025 oznámil účastníkom konania zistenie
vád podľa § 195 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „SSP“) a vyzval ich na vyjadrenie. V tejto výzve správny súd oznámil zistenie nasledovných možných

vád napadnutého rozhodnutia: 1. rozdiel znenia príkazu citovaného v skutkovej vete rozhodnutia
o disciplinárnom opatrení s príkazným listom, ktorý tvorí súčasť administratívneho spisu; 2. rozpor medzi
znením skutkovej vety rozhodnutia o disciplinárnom opatrení a odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
ktoré na viacerých miestach označuje písomný príkaz ako opakovaný príkaz, aj keď skutková veta takéto
označenie neuvádza; 3. nedostatočné vymedzenie okolností, za ktorých mal byť žalobcovi udelený

príkaz, ktorý mal predchádzať písomnému príkazu označenému ako opakovaný príkaz v napadnutom
rozhodnutí, 4. čitateľnosť rukou vpísanej poznámky žalobcu do kópie príkazného listu, ktorá je súčasťou
administratívneho spisu; 5. zohľadnenie rukou vpísanej poznámky pri potrestaní žalobcu a možný rozpor
potrestania žalobcu s § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z., 6. zákonnosť zloženia disciplinárnej komisie
(ďalej aj „výzva správneho súdu zo dňa 30.04.2025“).

11. Žalovaný na výzvu správneho súdu zo dňa 30.04.2025 odpovedal vyjadrením zo dňa (ďalej aj
„vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.05.2025“) a žalobca vyjadrením zo dňa (ďalej aj „vyjadrenie žalobcu
zo dňa 15.05.2025“).

12. Správny súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 5S/65/2024 zo dňa 26.06.2025, na verejnom vyhlásení
rozsudku, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.06.2025 v čase od 13:45 hod – 13:55 hod. zrušil rozhodnutie
I. štátnej tajomníčky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-PO3-2024/003499-003 zo dňa
28.06.2024 a rozhodnutie riaditeľa Horskej záchrannej služby č. 8-5000048-2024 zo dňa 22.04.2024.13. Správny súd v Košiciach vykonal vo veci verejné vyhlásenie rozsudku, ktoré sa uskutočnilo dňa
26.06.2025včaseod14:00hod–14:10hod.,pričomtentorozsudokbolvyhlásenývtentodeňpostupom

podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej
tabuli súdu po dobu 14 dní.

II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

14. Podľa § 69 ods. 3 písm. a) zákona č. 315/2001 Z.z. Príslušník je povinný plniť osobne, zodpovedne,
riadne a včas služobné úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol
s nimi riadne oboznámený.

15. Podľa § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. Ak sa príslušník domnieva, že rozkaz, nariadenie,
príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je
povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo
pokynu, musí ho príslušníkovi písomne potvrdiť a príslušník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie
sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Príslušník je povinný odoprieť splnenie rozkazu,

nariadenia,príkazualebopokynunadriadeného,akbyjehosplnenímspáchaltrestnýčin;tútoskutočnosť
je povinný bezodkladne oznámiť vyššiemu nadriadenému.

16. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. Služobným previnením je zavinené porušenie povinnosti
príslušníka. Príslušník zodpovedá za služobné previnenie.

17. Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. Závažné služobné previnenie je konanie uvedené v
odseku 1, ak vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia,
mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť
zvýšená.

18. Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa
prihliada na skutočnosti protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých sa ho príslušník dopustil, jeho
následky, mieru zavinenia a na doterajšie plnenie služobných povinností.

19. Podľa § 154a ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni.
Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania
prvostupňovému orgánu, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej odvolacej komisii.

20.Podľa§195zákonač.55/2017Z.z.oštátnejslužbeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvznení
neskorších predpisov Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „vedúci služobného
úradu“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „generálny tajomník služobného úradu“ v príslušnom tvare.

III.
Posúdenie správnym súdom

21. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím a súvisiacim administratívnym spisom ako i

súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

22.Vrámcižalobnejargumentáciekžalobnémubodu(i)žalobcapoukazovalnato,žeHorskázáchranná
služba nie je zborom podriadeným ministrovi ako je to v prípade Hasičského a záchranného zboru.
Správnysúdvtejtosúvislostipoukazujena§2ods.4zákonač.315/2001Z.z.,ktorýstanovuje,žeZborje

podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Systematicky je toto ustanovenie
zaradené v prvej časti pod názvom HASIČSKÝ A ZÁCHRANNÝ ZBOR, prvá hlava zákona 315/2001 Z.z.
Na druhej strane je potrebné poukázať na to, že príslušné ustanovenie identifikuje vzťah podradenosti
k ministrovi pojmom „zbor“ [a teda nehovorí výslovne iba o Hasičskom a záchrannom zbore]. Definíciupojmu zbor podáva § 1 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z., v ktorom je uvedené: Pod pojmom zbor
sa na účely tohto zákona rozumie Hasičský a záchranný zbor a Horská záchranná služba, ak tento
zákon neustanovuje inak. Zákon č. 315/2001 Z.z. neustanovuje výnimku z aplikácie § 2 ods. 4 zákona

č. 315/2001 Z.z. na Horskú záchrannú službu. V tomto ohľade je preto nutné argumentáciu žalobcu
považovať za nesprávnu. Žalobca ďalej v tejto súvislosti namietal, že príslušnosť na rozhodovanie o jeho
odvolaní nemala I. štátna tajomníčka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale minister. Rozhodnutie
o uložení disciplinárneho opatrenia vydal riaditeľ Horskej záchrannej služby ako generálny tajomník
služobného úradu [§ 138 písm. a) a § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 315/2001 Z.z. v spojení s § 195

zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o štátnej službe“)].

23. Minister ako generálny tajomník služobného úradu vo vzťahu k riaditeľovi Horskej záchrannej služby
je jeho najvyšším vedúcim zamestnancom [§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2001 Z.z. v spojení s §
17 ods. 1 zákona o štátnej službe]. Minister je teda najbližšie nadriadený riaditeľovi Horskej záchrannej

služby ako služobného orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o disciplinárnom opatrení [§ 13 ods. 2 zákona č.
315/2001 Z.z. v spojení s § 154a zákona č. 315/2001 Z.z.]. Takýto vzťah ministra k riaditeľovi Horskej
záchrannej služby možno dovodiť taktiež s poukazom na závery správneho súdu týkajúce sa výkladu §
2 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. Minister môže poveriť štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu
jeho práv a povinností [§ 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 575/2001 Z.z.“)]. Príslušné
ustanovenie zákona č. 575/2001 Z. z. nestanovuje obligatórne náležitosti takéhoto poverenia, a preto
nie je vylúčené, aby tvorilo súčasť organizačného poriadku ministerstva, ktorý vydáva minister [§ 5 ods.
5 zákona č. 575/2001 Z. z.]. Podľa čl. 20 ods. 5 organizačného poriadku je riaditeľ Horskej záchrannej
služby podriadený I. štátnej tajomníčke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Keďže predmetný

organizačný poriadok vydal minister, tak týmto zároveň poveril I. štátnu tajomníčku Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, aby ho zastupovala ako nadriadeného voči riaditeľovi Horskej záchrannej služby.
Príslušnosť odvolacieho orgánu je v zákone č. 315/2001 Z.z. založená priamou nadriadenosťou voči
služobnému orgánu, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie [§ 154a zákona č. 315/2001 Z.z.]. Preto
týmto bola I. štátna tajomníčka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zároveň poverená zastupovať

ministra ako odvolacieho orgánu voči rozhodnutiam vydaných riaditeľom Horskej záchrannej služby.
ZtohtodôvodubolaI.štátnatajomníčkaMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikypríslušnýmorgánomna
rozhodnutie vo veci odvolania žalobcu. Príslušný žalobný bod teda hodnotil správny súd ako nedôvodný.

24. V žalobnom bode (ii) žalobca vytýkal porušenie zásad konania vo veciach štátnej služby. Žalobca

tento žalobný bod vymedzil pomerne všeobecne. Vo vzťahu k § 141 zákona č. 315/2001 Z.z. žalobca
nevymedzil žiadne konkrétne dôvody, ktorými by malo dôjsť k porušeniu postupu v konaní pred
služobným orgánom. Miera konkrétnosti odpovede, ktorú môže poskytnúť správny súd na žalobný
bod zodpovedá tomu nakoľko konkrétne je príslušný žalobný bod špecifikovaný. Správny súd v tejto
súvislosti teda iba konštatuje, že nezistil porušenie postupu v konaní pred služobným orgánom, ani

porušenie § 144a písm. a) zákona č. 315/2001 Z.z.. Na druhej strane k tomuto žalobnému bodu zároveň
správny súd uvádza, že posudzovanie žalobných bodov nemožno vnímať reštriktívne, obzvlášť pokiaľ
do ich rozsahu spadá posúdenie zákonom vyžadovaných procesných postupov v súvislosti so správnym
trestaním. Odvolací orgán bol povinný vo veci odvolania rozhodnúť do 60 dní odo dňa doručenia
odvolania prvostupňovému orgánu, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej odvolacej komisii.

Prerokovanie veci je obligatórnou súčasťou odvolacieho konania [§ 154a ods. 4 zákona č. 315/2001
Z.z.]. V prípade, ak k prerokovaniu veci v poradnej komisii nedôjde, zakladá to procesnú vadu
vyvolávajúcu nezákonnosť rozhodnutia o odvolaní [mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/9/2022 zo dňa 27.07.2023]. V administratívnom spise sa po
predložení odvolania žalobcu zo dňa 09.05.2024 I. štátnej tajomníčke Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky nenachádza žiadna listina, ktorá by preukazovala, že vec bola pred vydaním napadnutého
rozhodnutia prerokovaná v poradnej komisii. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že
k prerokovaniu veci v poradnej odvolacej komisii pred vydaním napadnutého rozhodnutia nedošlo. Preto
správny súd vyhodnotil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v odvolacom konaní, ktoré malo za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

25. V žalobnom bode (iii) žalobca namietal, že pokiaľ by v jeho prípade malo ísť o závažné služobné
previnenie, tak by bol u neho zvolený postup podľa § 52 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. Zaradeniemimo činnej štátnej služby vyžaduje nie len podozrenie zo spáchania závažného služobného previnenia
alebo podozrenie zo spáchania trestného činu príslušníkom zboru, ale súčasne aj to, aby jeho ďalšie
vykonávanie štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby [§ 52 ods. 4 zákona č. 315/2001

Z.z.]. Podozrenie zo spáchania závažného služobného previnenia nie je teda dostatočnou podmienkou
pre uplatnenie takéhoto postupu. Zároveň zaradenie mimo činnej štátnej služby nie je zákonným
predpokladom pre neskoršie uloženie disciplinárneho opatrenia. Podľa názoru správneho súdu je
argumentácia žalobcu v tomto žalobnom bode nesprávna a nezodpovedá korektnému uplatneniu
logických pravidiel.

26. K žalobným bodom (iv) a (v) správny súd poukazuje na všeobecné interpretačné východisko, podľa
ktorého: „Kasačný súd považuje za prirodzené, že zákon kladie prísnejšie podmienky profesionálneho
a morálneho charakteru pre výkon štátnej služby v ozbrojených zložkách. V danom prípade sa jednalo
o vykonávanie služobnej činnosti v policajnom zbore, kde v rámci vnútornej štruktúry policajného zboru
platí princíp nadriadenosti/ podriadenosti a nerešpektovanie pokynov nadriadeného je nekompromisne

sankcionované. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich
ustanovení, prísnejších než zákony, ako napr. Zákonník práce alebo Správny poriadok vo vzťahu k
plneniu služobných povinností. Uvedené závery vychádzajú aj z judikatúry ESĽP napr. rozsudok vo
veci Pellegrin proti Francúzsku č. 28541/95)“ (rozsudok Najvyšší správneho súdu Slovenskej republiky,
sp.zn. 6Ssk/146/2023 zo dňa 28.08.2024 ,ods. 35).

27. Príslušník zboru, ktorým je Horská záchranná služba, je okrem iného povinný plniť osobne,
zodpovedne, riadne a včas služobné úlohy uložené príkazmi, ak bol s nimi riadne oboznámený [§ 69
ods. 3 písm. a) zákona č. 315/2001 Z.z.]. Slovné spojenie „služobná úloha“ vo vzťahu k pojmu uložený
príkaz vytvára imperatív pre nadriadeného, ktorý musí dbať na to, aby ním ukladané príkazy sa týkali

služobných úloh príslušníka Horskej záchrannej služby [tieto možno v prvom rade odvodiť z úloh Horskej
záchrannej služby, tak ako sú vymedzené v § 4 zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe
v znení neskorších predpisov]. Na druhej strane príslušník, ktorý má výhrady k udelenému príkazu,
nemôže len na základe svojho osobného presvedčenia o prekročení právomoci pri udeľovaní príkazu
nadriadeným, takýto príkaz nesplniť. Zákonne odmietnuť splnenie príkazu príslušníkom zboru je možné

ibapostupompodľa§69ods.4zákonač.315/2001Z.z. Právnaúpravav§69ods.4zákonač.315/2001
Z.z. má komplexný charakter a je v pomere špeciality k § 69 ods. 1 písm. d), písm. e) zákona č. 315/2001
Z.z. [teda k zákonným ustanoveniam upravujúcim okruh služobných úloh, ktorých splnenie má právo
príslušník odmietnuť].

28. Z hľadiska hierarchickej povahy a uplatňovaniu princípu organizácie Horskej záchrannej služby
je nutné považovať úmyselné neuposlúchnutie príkazu, s ktorým je príslušník riadne oboznámený [v
prípade, ak sa nejedná o postup podľa § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z.] za závažné porušenie
služobnej disciplíny. Zároveň neuposlúchnutie príkazu vykonané s priamym úmyslom [primerane §
15 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov] zakladá závažné

porušenie služobnej disciplíny, ktoré môže odôvodňovať uloženie najprísnejšieho disciplinárneho
opatrenia. Príslušnosť k zboru nemá byť „výchovou“ k rešpektovaniu príkazov, ale naopak práve
schopnosť dodržiavať príkazy je nevyhnutnou podmienkou zotrvania v zbore.

29. Na druhej strane odvolací orgán pri ukladaní disciplinárneho opatrenia nepoukázal len na závažnosť

samotnejpovahyskutkužalobcu,alevýraznýmspôsobomakcentovaltaktiežvýznampredchádzajúceho
potrestania žalobcu. Odvolací orgán poukazoval na to, že napriek uloženiu disciplinárneho opatrenia
v nedávnej minulosti, žalobca naďalej pokračoval v neplnení si služobných úloh, a preto: „(...) ukladanie
miernejších z možných disciplinárnych opatrení nedisponuje potenciálnom na obnovenie jeho služobnej
disciplíny.“(napadnutérozhodnutie,s.27).Sámodvolacíorgántaktopovýšilpredchádzajúcepotrestanie

žalobcu na jeden z rozhodujúcich dôvodov, ktorý determinoval voľbu uloženého disciplinárneho
opatrenia. Preto iba v týchto intenciách, ktoré formuloval sám odvolací orgán, mohol správny súd
posudzovať kvalitu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

30. Žalobca na prebiehajúci súdny prieskum rozhodnutí o jeho predchádzajúcom potrestaní poukázal

v správnej žalobe. Túto okolnosť teda zahrnul žalobca medzi žalobné body, na ktoré musel správny
súd pri svojom hodnotení veci prihliadať. Pred vydaním rozhodnutia v tejto veci došlo k zrušeniu
rozhodnutí o predchádzajúcom potrestaní žalobcu rozsudkom Správneho súdu v Košiciach sp.zn.
5S/65/2024 zo dňa 26.06.2025 [týmto rozsudkom bol od jeho vyhlásenia správny súd viazaný podľa §138SSP].Vkonaníosprávnomtrestaníjepresprávnysúdrozhodujúcistavvčasevydanianapadnutého
rozhodnutia [§ 135 ods. 1 SSP]. Avšak princíp pravej retroaktivity uplatnenej v prospech páchateľa sa
aplikuje taktiež v konaní pred správnym súdom. Preto napríklad prípadná následná zmena zákona, ktorá

nastala po vydaní preskúmavaného rozhodnutia, ale je výhodnejšia pre potrestaného, je okolnosťou,
na ktorú má prihliadať správny súd pri prieskume zákonnosti rozhodnutia o uložení administratívnej
sankcie [uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. PL ÚS 3/2019 zo dňa 12.10.2022,
19 – 21 a tam citovaný Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 5.11.2019,
publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R

20/2021]. V prípade žalobcu došlo k následnému zrušeniu takého individuálneho právneho aktu, ktorý
mal nepochybný negatívny dopad na potrestanie žalobcu [bol podkladom pre záver odvolacieho orgánu
o potrebe zvýšenej prísnosti disciplinárneho opatrenia]. Potrestanie, ktoré je ukladané individuálnym
právnym aktom, má v tomto ohľade normatívny charakter [i keď v individuálnej a nie všeobecnej
rovine]. Z uvedeného dôvodu dospel správny súd k záveru, že je možné prihliadnuť na následné
zrušenie skoršieho rozhodnutia o potrestaní žalobcu súdom tak, akoby sa mutatis mutandis jednalo

o prípad pravej retroaktivity v prospech žalobcu. Potreba zohľadniť následné zrušenie rozhodnutia
o predchádzajúcom potrestaní žalobcu rezultuje taktiež z ústavno-konformného výkladu súvisiaceho
právneho rámca. Mohlo by sa javiť, že táto skutočnosť by mohla byť alternatívne zohľadnená pre
účely eventuálnej obnovy konania vo veci napadnutého rozhodnutia. Avšak takýto výklad nevedie k
odstráneniu hrozby uplynutia objektívnej lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania vo vzťahu

k napadnutému rozhodnutiu, keďže táto nespočívala počas trvania súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutia o predchádzajúcom potrestaní [§ 156 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. v spojení s § 71 ods.
1 SSP, podľa ktorého počas súdneho konania pri disciplinárnych deliktoch neplynú iba lehoty na zánik
zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, a nie aj lehoty na podanie návrhu na obnovu konania].
Zároveň súdom zvolený výklad § 135 ods. 1 SSP vedie k efektívnejšej ochrane subjektívnych práv, než

by tomu tak bolo jednoduchým poukazom na možnosť domáhať sa obnovy konania z dôvodu zrušenia
rozhodnutia o predchádzajúcom potrestaní žalobcu.

31. Z uvedeného vyplývala potreba vysporiadať sa so zrušením predchádzajúceho rozhodnutia
o potrestaní žalobcu súdom v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia. Keďže došlo

k následnému zrušeniu predchádzajúceho rozhodnutia o potrestaní žalobcu, nemožno sa dívať na
žalobcu ako na disciplinárne potrestaného, až do momentu pokiaľ mu nebude prípadne uložené
opätovne disciplinárne opatrenie v ďalšom konaní. Uvedené viedlo správny súd k záveru, že odvolací
orgán v neprospech žalobcu zohľadnil jeho predchádzajúce potrestanie, ktoré bolo nutné v čase
vyhlásenia tohto rozsudku už považovať za neprípustnú priťažujúcu okolnosť [pričom túto označil za

rozhodujúcu pre voľbu disciplinárneho opatrenia]. Z tohto dôvodu tieto žalobné body považoval správny
súd za dôvodné. Preto správny súd vyhodnotil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP].

32. Žalobca počas administratívneho konania spochybňoval práva k účtu, ktorý bol v skutkovej vete

rozhodnutiaodisciplinárnomopatrenívymedzenýako„Horskejzáchrannejslužbysnázvom„hzs_mvsr“,
„horská záchranná služba“ na sociálnej platforme Instagram“ (ďalej aj „účet hzs_mvsr“). Žalobcovi
nebolo v rámci skutku kladené za vinu odstránenie účtu hzs_mvsr, ale neuposlúchnutie príkazu
nadriadeného. Na základe vyššie uvedeného nebola otázka vlastníctva k účtu hzs_mvsr rozhodujúca
pre posúdenie disciplinárnej zodpovednosti žalobcu vzhľadom k vymedzeniu skutku [za vlastníka účtu

bude správny súd označovať osobu, ktorej prislúchajú práva k účtu a je oprávnená rozhodovať o tom,
aký obsah bude na účet pridávaný, z neho odstránený a je taktiež oprávnená rozhodnúť o odstránení
daného účtu]. Z týchto dôvodov je vlastníctvo k účtu relevantnou právnou otázkou z pohľadu hodnotenia
okolností pre uloženie disciplinárneho opatrenia a teda, či možno ako priťažujúcu okolnosť v neprospech
žalobcu pričítať, že odstránil účet hzs_mvsr [v prípade, ak by bol žalobca vlastníkom účtu, mohol

účet odstrániť a nekonal by protiprávne, a túto okolnosť by nebolo možné vyhodnotiť pri ukladaní
disciplinárneho opatrenia v neprospech žalobcu].

33. Vo veci považoval správny súd za potrebné posúdiť, či predchádzajúca komunikácia medzi
žalobcom a jeho bývalým nadriadeným C. F. F. má byť považovaná za udelenie súhlasu so založením

účtu hzs_mvsr [ako súkromnou aktivitou žalobcu], alebo sa jednalo o udelenie pokynu nadriadeného
v tejto veci [kedy by založenie účtu hzs_mvsr realizoval žalobca ako súčasť služobných povinností voči
Horskej záchrannej službe]. Žalobca bol ako príslušník Horskej záchrannej služby povinný dodržiavať
rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny nadriadených [§ 68 zákona č. 315/2001 Z.z.]. Zároveň založenieúčtu hzs_mvsr preukázateľne súviselo s Horskou záchrannou službou a jej úlohami [uvedené vyplývalo
z označenia účtu, ako aj z použitia identifikačných údajov Horskej záchrannej služby v tomto účte]. Preto
žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že k založeniu účtu hzs_mvsr nepristúpil na pokyn

bývalého riaditeľa Horskej záchrannej služby. Inak je nutné preferovať výklad, podľa ktorého založenie a
správa účtu hzs_mvsr bolo služobnou povinnosťou žalobcu, ktorá mu bola udelená pokynom bývalého
riaditeľa Horskej záchrannej služby. Tento výklad teda znamená, že v prípade pochybností je nutné
za vlastníka účtu hzs_mvsr považovať Horskú záchrannú službu. Skutkové závery odvolacieho orgánu
v tejto otázke považoval správny súd za dostatočné pre prijatie uvedeného záveru, keďže konzistentne

vyplývajú z dôkazov v administratívnom spise [emailová komunikácia žalobcu a bývalého riaditeľa
Horskej záchrannej služby (emailová správa zo dňa 20.07.2020); výpoveď bývalého riaditeľa Horskej
záchrannej služby C. F. F. pred disciplinárnou komisiou (zápisnica z disciplinárneho konania zo dňa
28.06.2024, s. 5); emailová správa žalobcu kolegom týkajúca sa používania účtu hzs_mvsr (emailová
správa zo dňa 17.07.2020)]. Preto nebolo vadou pokiaľ odvolací orgán prihliadal ako na priťažujúcu
okolnosť taktiež na zrušenie účtu hzs_mvsr účtu žalobcom [§ 79 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z] .

34. Žalobca v žalobnom bode (v) nevymedzil, čo považuje za zneužitie práva pri svojom potrestaní. Na
takto všeobecne vymedzený žalobný bod preto môže správny súd dať žalobcovi taktiež iba odpoveď
vo všeobecnej rovine. Správny súd podotýka, že za zneužitie práva nemožno označiť vyvodenie
administratívnejzodpovednostilenzdôvodu,žežalobcanesúhlasilsosvojimpotrestaním.Tentožalobný

bod preto správny súd považoval za nedôvodný.

35. K bodu 4. výzvy správneho súdu zo dňa 30.04.2025 správny súd uvádza, že na základe vyjadrení
účastníkov konania dospel k záveru, že takáto vada nie je vo veci daná, keďže títo zhodne identifikovali
nečitateľnú časť rukou vpísanej poznámky ako „ŠO“ skratku označujúcu štatutárny orgán (vyjadrenie

žalovaného zo dňa 15.05.2025, s. 4; vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.05.2025, s. 4).

36. K bodu 1. výzvy správneho súdu zo dňa 30.04.2025 správny súd uvádza, že príkazným listom
bol udelený žalobcovi písomný príkaz, ktorý mu ukladal odovzdanie prihlasovacích údajov k účtu
hzs_mvsr. Žalobca bol s týmto príkazom preukázateľne oboznámený, čo vyplýva z obsahu jeho rukou

vpísanej poznámky ako aj z jeho následného konania, ktorým zmazal účet hzs_mvsr. Vymedzenie
príkazu v skutkovej vete rozhodnutia o disciplinárnom opatrení korešponduje s oznámením o začatí
disciplinárneho konania. Príslušný opis skutku nezameniteľne identifikuje príkaz, ktorý bol žalobcovi
udelený, aj keď s uvedením bližších identifikačných údajov účtu hzs_mvsr. Týmto došlo k spresneniu,
nie k zmene povahy konania, ktoré bolo ako služobné previnenie kladené za vinu žalobcovi [zhodne

vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.05.2025, s. 4]. Žalobca namietal uvedenie dátumu 30.05.2024, ktorý
bol ako deň neuposlúchnutia príkazu uvedený v opise skutku oproti tomu, ako bol čas na splnenie
príkazu vymedzený v príkaznom liste – ktorý uvádzal čas na splnenie príkazu žalobcovi do 31.05.2024
[vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.05.2025, s. 2]. Vo veci bolo nepochybné, že žalobca sám zmazal účet
hzs_mvsr. Žalobca teda sám zmaril splnenie písomného príkazu. Po zmazaní tohto účtu teda nebolo

objektívne možné splniť písomný príkaz a odovzdať prihlasovacie údaje k účtu, a to bez ohľadu na
čas poskytnutý na splnenie príkazu žalobcovi v príkaznom liste. Za týchto okolností čas nesplnenia
písomného príkazu, tak ako je opísaný v skutkovej vete rozhodnutia o disciplinárnom opatrení, nie je
rozhodujúcizhľadiskapopisuprotiprávnehokonaniažalobcu.Nazákladevyjadreniaúčastníkovkonania
správny súd dospel k záveru, že táto vada nie je vo veci daná.

37.Kbodu2.;3a5.výzvysprávnehosúduzodňa30.04.2025správnysúduvádza,žepodľarozhodnutia
o disciplinárnom opatrení sa žalobca mal dopustiť porušenia služobnej disciplíny neuposlúchnutím
písomnéhopríkazu.Nazáverovznikudisciplinárnejzodpovednostipritaktovymedzenomskutkusateda
vyžadovalo preukázanie nasledovných skutkových okolností: i) udelenie príkazu, s ktorým bol žalobca

riadne oboznámený, ii) neuposlúchnutie príkazu žalobcom, iii) absencia výnimky z povinnosti splnenia
príkazu podľa § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. Správny súd mal na základe vyššie uvedeného za
preukázanú vecnú správnosť skutkových záverov odvolacieho orgánu týkajúcu sa predpokladov i) a ii)
závažného porušenia služobnej disciplíny žalobcom.

38. Vo vzťahu k podmienke iii) správny súd v prvom rade hodnotil, či sa vyžaduje písomné potvrdenie
príkazuajv prípade,pokiaľjesamotnýpríkazudelenývpísomnejforme[takakotomubolopripríkaznom
liste]. V prvom rade je potrebné vychádzať z jazykového znenia § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001
Z.z., v ktorom sa hovorí o potvrdení príkazu, pričom sa nerozlišuje medzi ústnym alebo písomnýmpríkazom. V prípade interpretačnej nejasnosti je preto potrebné preferovať ústavno-konformný výklad,
ktorý poskytuje väčšiu ochranu práv pre príslušníka ako adresáta príkazu. Preto správny súd konštatuje,
že písomné potvrdenie sa vyžaduje taktiež pri písomne udelenom príkaze, pokiaľ príslušník namietol

jeho rozpor so všeobecne záväzným právnym predpisom. Tento záver podporuje aj teleologický
výklad, keďže popri právnej istote príslušníka, písomné potvrdenie príkazu [vrátane písomného príkazu]
posilňuje preventívnu funkciu pri dodržiavaní zákonnosti plnenia služobných úloh.

39. Písomná poznámka rukou vpísaná žalobcom do príkazného listu mohla vykazovať charakter

upozornenia na rozpor písomného príkazu so všeobecne záväzným právnym predpisom. Uvedené
vyplýva z toho, že žalobca upozorňoval nadriadeného na to, že príkazom sa požaduje poskytnutie
prihlasovacích údajov k účtu, ktorý nepatrí ŠO [teda Horskej záchrannej službe]. Uvedené by zakladalo
rozpor so všeobecne záväzným právnym predpisom, pokiaľ by sa napríklad jednalo o súkromný účet
žalobcu [vo veci nebol rozpor písomného príkazu so všeobecne záväzným právnym predpisom daný,
keďže vlastníkom účtu hzs_mvsr bola Horská záchranná služba]. Správny súd poukazuje na to, že

na uplatnenie postupu podľa § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. postačuje, pokiaľ sa príslušník
domnieva, že udelený príkaz je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, pričom na to
nadriadeného upozorní. V takom prípade je nadriadený povinný príkaz potvrdiť, bez ohľadu na to, či
skutočne príkaz odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo nie. Pokiaľ nadriadený na
splnení služobnej úlohy bez písomného potvrdenia príkazu trvá [a vo veci nehrozí nebezpečenstvo

z omeškania], tak nesplnenie takto uloženej služobnej úlohy nie je porušením § 69 ods. 3 písm. a)
zákona č. 315/2001 Z.z. Vo veci môže byť sporné, či písomná poznámka žalobcu skutočne upozorňuje
na rozpor príkazu so všeobecne záväzným právnym predpisom. V prípade prípadných pochybnosti
o povahe námietky voči príkazu, je nutné uprednostniť záver o tom, že námietka spadá do rozsahu §
69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z.. Takýto interpretačný prístup prispieva k ochrane subjektívnych práv

príslušníka a bráni účelovému vyňatiu námietok voči rozkazom, nariadeniam, príkazom alebo pokynom
z režimu písomného potvrdenia podľa 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. Preto neobstojí vyjadrenie
žalovaného o vecnej neopodstatnenosti písomnej námietky žalobcu [vyjadrenie žalovaného k vecnej
opodstatnenosti námietky, vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.05.2025, s. 5].

40. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný označil už samotný príkazný list za písomné
potvrdenie skoršieho ústne udeleného príkazu [napadnuté rozhodnutie konštatuje, že po písomnom
potvrdení príkazu nadriadeného nemá s týmto príkazom príslušník polemizovať, pričom v tejto súvislosti
označuje písomný príkaz ako „opakovaný príkaz riaditeľa HZS“, napadnuté rozhodnutie, s. 18]. Z tohto
dôvodu žalovaný považoval postup podľa § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. vo veci za dodržaný

(vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.05.2025, s. 5).

41. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí prijal záver, že ústny príkaz predložiť údaje k účtu hzs_mvsr
bol žalobcovi oznámený prostredníctvom G. B.. Malo sa tak stať emailovou správou zo dňa 23.05.2024
a následne telefonicky dňa 24.05.2024 (napadnuté rozhodnutie, s. 14, vyjadrenie žalovaného zo dňa

15.05.2025, s. 2) V emailovej správe zo dňa 23.05.2024 sa uvádza: „(...) Dostal som pokyn, že ty by
si mal mať prístupové údaje od HZS na instagrame. Na operačnom som sa pýtal a oni ho nemajú.
Prosím vieš mi ho poskytnúť?“ V tejto správe teda nrtm. Dávid Marfiak síce hovorí o pokyne, avšak
vyjadruje sa o pokyne, ktorý dostal on sám, nie o pokyne pre žalobcu. Zároveň uvádza, že sa dopytoval
na prihlasovacie údaje na „operačnom“ z čoho vyplýva, že si nemohol byť istý, či týmito údajmi disponuje

práve žalobca [uvedené teda vylučuje, aby mu touto emailovou správou oznamoval konkrétny pokyn
nadriadeného na poskytnutie prihlasovacích údajov]. Zároveň takáto požiadavka na poskytnutie údajov
kúčtu hzs_mvsrbolaformulovanáakoprosba,nieakopokynoznámenýodnadriadeného.Podľanázoru
správneho súdu zo znenia tejto emailovej správy nie je možné vyvodiť záver o tom, že žalobca bol
ňou oboznámený s ústnym pokynom nadriadeného na odovzdanie údajov k účtu hzs_mvsr. Vo svojej

výpovedi pred disciplinárnou komisiou G. H. B. uviedol: „Následne mi nebolo na email odpovedané,
tak som C. D. oslovil na ďalší deň telefonicky, a ten mi zamietol vydať prístupové údaje“ (zápisnica
z disciplinárneho konania zo dňa 28.06.2024, s. 6). Vo svojej výpovedi hovoril G. H. B., že on požiadal
žalobcu o vydanie prihlasovacích údajov k účtu hzs_mvsr. Týmto tiež teda nrtm .H. B. nepotvrdil, že
oznámil žalobcovi príslušný ústny pokyn nadriadeného. Zároveň pred disciplinárnou komisiou nebol

k tejto otázke vypočutý samotný nadriadený B. C. I. B. B., pričom v administratívnom spise sa
nenachádza žiaden dôkaz o tom, že takýto predchádzajúci ústny pokyn nadriadený skutočne žalobcovi
udelil. Z tohto dôvodu nemožno objasnenie skutkového stavu veci považovať za dostatočné pre prijatie
záveru o tom, že žalobcovi bol pred príkazným listom udelený skorší ústny pokyn s rovnakým obsahom.Aj v takom prípade by vo veci muselo byť zároveň preukázané, že žalobca upozornil nadriadeného na
rozpor tohto údajného ústneho pokynu so všeobecne záväzným právnym predpisom, a teda že písomný
príkaz bol písomným potvrdením skoršie namietaného ústneho pokynu. V prípade, ak by bola námietka

voči písomnému rozkazu žalobcom vznesená až v príkaznom liste, tak by bolo stále potrebné písomne
potvrdiť neskôr udelený písomný príkaz [prípadné svojvoľné nesplnenie skoršieho ústneho pokynu by
bolo samostatným porušením služobnej disciplíny, ktoré však vzhľadom na znenie skutkovej vety nebolo
vo veci žalobcovi vytýkané].

42. Vedený vyššie uvedenými úvahami správny súd dospel k záveru, že v časti splnenia predpokladu
disciplinárnej zodpovednosti iii) [dodržanie postupu podľa § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. pri
skutku, ktorý je predmetom rozhodnutia o disciplinárnom opatrení] je napadnuté rozhodnutie nezákonné
z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP] a zároveň vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP].

43. Pre úplnosť správny súd dodáva, že vo veci mohlo byť dané riziko z omeškania, keďže sám
žalobca v písomnej poznámke uviedol, že zmaže účet hzs_mvsr. V prípade, ak by takéto riziko
bolo dané, tak by sa napriek písomnej poznámke žalobcu nevyžadovalo písomné potvrdenie príkazu
uvedeného v príkaznom liste [§ 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z.]. Touto okolnosťou sa odvolací

orgán v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. Konanie pred správnym súdom nemá slúžiť na prípadnú
konvalidáciu vád napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu uvedené nebolo okolnosťou, na ktorú mohol
správny súd pri svojom hodnotení veci prihliadať.

44. Správny súd nezistil vadu oznámenú v bode 6. výzvy správneho súdu zo dňa 30.04.2025 týkajúcu

sa zloženia disciplinárnej komisie, keďže spôsob ustanovenia členov disciplinárnej komisie bol v súlade
s § 79 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z.z. v spojení s čl. 8 Pokynu riaditeľa Horskej záchrannej služby č.
23 zo dňa 21.09.2022.

45. Žalovaný v ďalšom konaní i) opätovne vec posúdi vo svetle právnych záverov uvedených v tomto

rozsudku; ii) náležite objasní, či príkazným listom došlo k písomnému potvrdeniu predchádzajúceho
príkazu udelenému žalobcovi na odovzdanie prihlasovacích údajov k účtu hzs_mvsr, prípadné medzery
vdôkaznejsituáciiodstrániaaktobudepotrebnédokazovaniektejtootázkedoplní; iii)posúdidodržanie
postupu podľa § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z vo vzťahu k žalobcovej rukou vpísanej poznámke na
príkaznom liste a to aj z hľadiska prípadného rizika z omeškania; iv) v odvolacom konaní dodrží všetky

procesnépostupyvrátanepožiadavkynaprerokovaniavecivporadnejkomisiipredvydanímrozhodnutia
odvolacieho orgánu [§ 154a ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z.]; v) pri skutkovom hodnotení veci zohľadní
len tie dôkazné informácie, ktoré neboli získané od žalobcu v rozpore so zákazom sebaobvinenia
(práva odoprieť výpoveď) bez riadneho poučenia žalobcu [rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 49/2021 z 31. mája 2023, zverejnený v Zbierka stanovísk a rozhodnutí

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky za rok 2024 pod č. 74/2024 ZNSS].

46. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vykazuje zásadné rozdiely
oproti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení [v otázke toho, či má byť príkazný list považovaný
za písomné potvrdenie predchádzajúceho ústneho pokynu, ako aj z hľadiska dôrazu na význam

predchádzajúceho potrestania žalobcu]. Taktiež správnym súdom vytýkané procesné pochybenia sa
vzťahovali k odvolaciemu konaniu a nie k prvostupňovému konaniu. Správny súd nevylučuje, že ním
vytýkané vady napadnutého rozhodnutia môžu mať v konečnom dôsledku význam aj pre posúdenie
záverov rozhodnutia o disciplinárnom opatrení. Uvedené však spadá do rámca skutkového posúdenia
veci, a teda presahuje predmet súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia. Preto správny súd popri

napadnutom rozhodnutí nezrušil taktiež rozhodnutie o disciplinárnom opatrení.

47. Správny súd v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trovkonaniavočižalovanému(§167ods.1SSP).Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svojepodania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.