Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118277176
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6118277176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a
členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu : SVB
Lafranconi - v likvidácii so sídlom Nábr. arm.gen. L. Svobodu 4315/56, Bratislava, IČO: 42 131 618,
zastúpený Mgr. Ivan Vojtašovič, advokát so sídlom Pribinova 4, Bratislava, proti žalovanej: E.. X. X., nar.
XX.X.XXXX, bytom S.. L.. P.. H.. V. XXXX/XX, M., zastúpená: E.. E. X., bytom H. XXX, o zaplatenie

831,87 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.
B1-8C/24/2018-116 zo dňa 18. marca 2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výrok II., III.) potvrdzuje.
Odvolací súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamieta.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd zastavuje konanie v časti o
zaplatenie istiny vo výške 831,87 €. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5,05%

ročne zo sumy 831,87 € od 18. júna 2015 do 17. augusta 2020 a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. III. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná
žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
1.1. Rozhodnutie v časti zastavenia konania o zaplatenie istiny 831,87 € (výrok I.) odôvodnil
ustanovením § 145 C.s.p.. Predmetom konania vo veci samej zostal len nárok na zaplatenie

príslušenstva pôvodne žalovaného nároku.
1.2. V rozhodnutí vo veci samej (výrok II.) uviedol, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nie a z akých dôvodov
(pozriodsek5.odôvodnenianapadnutéhorozsudku);skutkovýstav,ktorýmalpreukázanýzvykonaného
dokazovania (pozri odsek 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Po právnej stránke rozhodnutie v
tejto časti odôvodnil ustanoveniami § 7 ods. 1, § 7b ods. 1 prvá veta, § 7b ods. 2 , 3,
5, § 7c ods. 9 , § 10 ods. 1, zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení účinnom do 31. decembra 2015 (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“) , ustanoveniami § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka , § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že žalobca pri
výpočte nedoplatku žalovanej za rok 2014 postupoval správne. Od sumy nákladov pripadajúcich na
byt žalovanej 2.821,87 € odpočítal sumu zaplatených zálohových platieb 1.990 € (11 x 170 € a 120 €).
Preto pri započítaní preddavkov na služby spojené s užívaním bytu a príspevku do fondu opráv vznikol
nedoplatok po započítaní zálohových platieb žalovanej vo výške 1.990 € so skutočnými nákladmi na

služby spojené s užívaním bytu vo výške 2.821,87 €, čo predstavuje 831,87 €.
1.3. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca
ako spoločenstvo je aktívne vecne legitimovaný, pretože spoločenstvo je podľa § 7 ods. 1 zákonač. 182/1993 Z. z. právnická osoba, ktorá spravuje bytový dom. Spoločenstvo súčasne podľa tohto
ustanovenia zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobca
ako spoločenstvo je tiež podľa § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. oprávnené vymáhať vo vlastnom

mene, čo je prípad daného konania, plnenia vlastníkov podľa tohto zákona. Spoločenstvo tiež v zmysle §
7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. bolo oprávnené uzatvárať v mene vlastníkov zmluvy s dodávateľmi za
účelom zabezpečenia plnení spojených s užívaním bytov v danom bytovom dome. Súd preto odmietol
argumentáciu žalovanej, že spoločenstvo nemohlo, alebo nemalo mandát na uzatváranie takýchto
zmlúv.

1.4. Žalovaná namietala, že jej nebol vrátený príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv, pretože v
danom roku nevznikla potreba tento fond čerpať. Prvoinštančný súd s týmto názorom nesúhlasil, pretože
tento fond sa podľa § 7b ods. 1 prvá veta a § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. tvorí z príspevkov
a jednotlivé vykonávané príspevky preto netvoria preddavky. Z hľadiska toho, že zákonodarca použil
pojem príspevok dal najavo, že ide o nevratný príspevok, pretože ak by zákonodarca mal záujem,
aby sa toto plnenie zúčtovalo, označil by takéto plnenie napríklad ako záloha alebo preddavok. Okrem

toho aj z povahy toho, že ide o fond na prevádzku, údržbu a opravy je zrejmé, že sa v ňom musia
akumulovať finančné prostriedky na úhradu väčšej údržby alebo opráv a proti tomuto účelu by bolo, ak
by sa tieto prostriedky každý rok po ich nevyčerpaní vracali jednotlivým vlastníkom. Bolo preukázané,
že za rozhodné obdobie roka 2014 vykonal žalobca vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a
opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome dňa 28. mája 2015

a toto doručil žalovanej dňa 2. júna 2015. Zákon v ustanovení § 7b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.
neupravuje, že má predmetné vyúčtovanie doručiť vlastníkom do 31. mája nasledujúceho roka, ale len,
že má vykonať vyúčtovanie a toto žalobca v tomto termíne aj vykonal a následne toto vyúčtovanie bolo
riadne doručené žalovanej dňa 2. júna 2015.
1.5. Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie aj výhradu žalovanej, že výšku mesačných úhrad za

plnenia a výšku príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, použitie príspevkov a rozpočet žalobcu
nebol riadne schválený zhromaždením spoločenstva podľa § 7c ods. 9 písm. b), d) a
e) zákona č. 182/1993 Z.z.. Žalovaná tvrdila, že výška týchto plnení a príspevkov nebola schválená vo
vzťahu k roku 2014, k čomu malo podľa nej dôjsť v roku 2013, ale nedošlo. Podľa súdu zákon v § 7c
ods. 9 písm. d) zákona č. 182/1993 Z. z. nepredpisuje, že toto schválenie sa má vykonať každý rok a

stranami nebolo rozporované, že by schválenie platieb na rok 2013 nebolo vykonané. Inak povedané,
ak by aj v roku 2013 nebola schválená výška platieb podľa § 7c ods. 9 písm. d) zákona č. 182/1993 Z. z.
na rok 2014, jednoducho by platila predošlá úprava z roku 2013, k čomu podľa tvrdení žalobcu aj došlo,
pretože predpisy na rok 2014 boli prevzaté z roku 2013. Žalovaná síce tvrdila (č. l. 67), že zálohové
predpisy na r. 2013 (ktoré sa preklopili aj do roka 2014) neboli schválené, ale túto skutočnosť žalovaná

nepreukázala žiadnym dôkazom, napr. zápisnicou z danej schôdze konanej dňa 12. decembra 2012,
kde podľa žalovanej nedošlo k schváleniu týchto platieb. Taktiež samotné schválenie alebo neschválenie
rozpočtu žalobcu podľa § 7c ods. 9 písm. b) nemá vplyv na povinnosť žalobcu vykonať vyúčtovanie
a doručiť ho žalovanej a ani na povinnosť žalovanej následne zaplatiť žalobcovi rozdiel vzniknutý z
prípadného vyúčtovania. Rovnako nemá dopad na plnenie záväzkov žalovanej plniť žalobcovi príspevok

do fondu prevádzky, údržby a opráv, ak spoločenstvo vlastníkov podľa § 7c ods. 9 písm. e) zákona
č. 182/1993 Z. z. nerozhodne o použití prostriedkov tohto fondu. O použití fondu môže rozhodnúť aj
dodatočne, resp. ak sa vytvorí potreba na prevádzkový výdavok, prípadne na údržbu alebo opravu v
bytovom dome.
1.6. Žalovaná poukazovala na to, že nároky žalobcu reklamovala, čo bolo preukázané. To samo o

sebe nezakladá dôvodnosť podanej reklamácie. Z dôkazov, ktoré navrhla žalovaná vykonať ani jeden
z dôkazov nebol spôsobilý vyvrátiť žalobcom vyhotovené vyúčtovanie. Inak povedané, nepostačuje, že
vlastník bytu podá reklamáciu, ale pre to, aby táto bola dôvodná musia byť skutočnosti v tejto reklamácii
aj preukázané (napr. ak tvrdí vlastník, že mu nejaké služby neboli dodané alebo neboli dodané v určitom
množstve, musí túto skutočnosť preukázať, a pod.). Navyše predložená prvá strana reklamácie a ani

časť jej druhej strany (zvyšok predložený ako dôkaz nebol) súdu neumožnili urobiť si predstavu, v
čom spočívala tvrdená nedôvodnosť, resp. nesprávnosť zhotoveného vyúčtovania. Súd preto námietku
nesprávnosti alebo neúplnosti vyúčtovania neuznal, pretože dôvody reklamácie žalovaná nepreukázala.
Napokon, pôvodná argumentácia žalovanej je oslabená aj tým, že sama istinu žalovanej sumy plnila po
podaní žaloby, z čoho je zrejmé, že aj keď nie z právneho hľadiska, ale fakticky žalovaný nárok uznala.

Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca mal nárok na zaplatenie istiny 831,87 € podľa §
7 ods. 1, § 7b ods. 2, § 7b ods. 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a túto sumu počas konania aj
žalovaná žalobcovi uhradila. Predmetom sporu tak zostalo len príslušenstvo tejto istiny.1.7. Žalovaná sa nezaplatením dlhu z vyúčtovania dňa 15. júna 2015 dostala ďalším dňom do
omeškania, keďže uplynula lehota na zaplatenie nedoplatku uvedená vo vyúčtovaní. Preto ku dňu 16.
júna 2015 bola vo vzťahu k žalobcovi v omeškaní so zaplatením sumy 831,87 €, pričom toto omeškanie

skončilo úhradou istiny 831,87 € dňa 17. augusta 2020. Preto mu je povinná podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v sadzbe podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. zaplatiť úrok z omeškania
zo sumy 831,87 € vo výške 5,05% ročne od 18. júna 2015, čo je neskôr ako žiadať mohol, do 17. augusta
2020, kedy omeškanie skončilo. O trojdňovej lehote na plnenie rozhodol súd podľa § 232 ods. 3 C.s.p..
1.8. O náhrade trov konania (výrok III.) rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že

patrí žalobcovi v rozsahu 100%, pretože žalovaná z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania
vo vzťahu k žalovanej istine 831,87 € tým, že po podaní žaloby dodatočne plnila žalobcovi žalovaný
nárok v rozsahu jeho istiny. Súd pri posudzovaní rozsahu zavinenia a rozsahu úspechu neprihliadal na
úspech žalobcu vo vzťahu k príslušenstvu, pretože úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej
istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine ako kapitalizované

úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej
istiny (porov. napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. apríla 2018, sp. zn. 41Co/1/2018,
cit. podľa str. Mačugová, B.: Trovy súdneho konania : judikatúra. Žilina : Eurokódex, 2021, s. 93). Na
rozsah priznanej náhrady trov konania (100%) by to i tak nemalo dopad.

2. Proti tomuto rozsudku a to proti výrokom II., III. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná, ktorá žiadala aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Upozornila na právnu vadu schvaľovania zálohových
platieb na tzv. „schôdzach“, ktoré neboli Zhromaždeniami vlastníkov v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z..
Odmietla tvrdenia súdu, že by sa povinnosti vlastníkov prenášali automaticky, bez predchádzajúceho

schválenia vlastníkmi na Zhromaždení vlastníkov na nasledujúci kalendárny rok. Zákon č 182/1993
Z.z. jednoznačne uvádza, že hospodárske náležitosti/ povinnosti vlastníkov i povinnosti Spoločenstva
vlastníkov sa obligatórne povinne schvaľujú každoročne tak ako sa obligatórne musí schváliť uzávierka,
z ktorej vychádza vyúčtovanie. Žalobca teda nepreukázal svoje domnelé nároky, ktoré mali tvoriť základ
tzv. vyúčtovania - bez ohľadu na to či boli ňou reklamované, alebo nie.

2.1. Oponovala, že od roku 2014 do roku 2016 neexistoval u žalobcu štatutárny orgán oprávnený
konať v jeho mene. Subjekt X. A. sa v inkriminovanom období (v rozmedzí rokoch 2014 až 2016) len
podvodne vydávala za predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov SVB Lafranconi. Funkcie predsedu sa
v roku 2014 sama vzdala - ako to dokazuje výpis z Registra spoločenstiev MV SR na webe v roku 2024.
K 2. júnu 2015 (dátumu doručenia tzv. vyúčtovania“) neexistovala legitimovaná osoba, ktorá by bola

oprávnená konať v mene žalobcu. V rámci žaloby predložené tzv. „vyúčtovanie“ je teda dokument bez
právnej relevancie a nemôže tvoriť základ pre akékoľvek neskoršie uplatňovanie domnelého práva.
2.2. Čo sa týka tvrdenia o uznaní dlhu úhradou sumy 7.459,96 € dňa 17. augusta 2020 táto úhrada bola
vykonaná na základe vydierania žalobcu hrozbou predaja bytu a nebola vykonaná slobodne - ale na
základe nátlaku. Súd v samostatnom konaní o veci rozhodol a vyhovel jej návrhu z titulu bezdôvodného

obohatenia žalobcu a uložil mu celú sumu 7.459,96 € refundovať o čom založila do spisu kópiu
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1- 10C/46/2022. Konštatovanie, že „dlžnú“ sumu
831,87 € dobrovoľne uhradila stráca oporu v realite a nemôže byť interpretovaná ako uznania dlhu.
Žalovaná však rešpektuje späťvzatie žaloby avšak z titulu nulitnej legitimácie.
3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd, napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdil a žalovanú zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca považuje
odvolanie za nedôvodné a účelové. Okrem opakovania argumentácie z konania pred súdom prvej
inštancie žalovaná neuviedla relevantné skutočnosti, v ktorých by mala spočívať nesprávnosť rozsudku.
3.1. K otázke schválenia zálohových platieb na rok 2014 odkázal na Vyjadrenie žalobcu k odporu
žalovaného a návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde (ďalej len „Vyjadrenie k

odporu“) zo dňa 07.08.2018 (časť II. Vyjadrenia k odporu) (viď dôkaz č. 1 a č. 2 Vyjadrenia k odporu).
Taktiež sa s uvedenou námietkou žalovaného podrobne vysporiadal aj súd v odôvodnení rozsudku (viď
bod 21. odôvodnenia rozsudku) s ktorou argumentáciou sa stotožňuje.
3.2. K existencii štatutárneho orgánu upozornil nato, že takéto tvrdenia žalovaná v konaní pred súdom
prvejinštancieneuviedlajednásaoneprípustnúnovotuvzmysle§366C.s.p.auvedenýmitvrdeniamiby

sa nemal odvolací súd zaoberať. Aj napriek tomu uviedol, že uvedené tvrdenie je v rozpore so skutkovým
a právnym stavom. Bez akýchkoľvek pochybností mal za to, že X. A. vykonávala funkciu predsedu SVB
Lafranconi nepretržite od 26.09.2011 až do vzniku jej funkcie ako likvidátora dňa 18.01.2018.. Uvedené
skutočnosti potvrdil Okresný súd Bratislava I Uznesením zo dňa 22.02.2016, č. k. 12C/162/2012-393,vo veci žalobcu E.. X. X. proti žalovanému SVB Lafranconi, ktorým zamietol návrh žalobcu (pani
E.. X.) na prerušenie konania. Zároveň poukázal nato, že v zmysle § 7 ods. 8 zákona č. 182/1993
Z. z. sa do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov zapisuje zmena alebo

zánik zapisovaných skutočností. Od 26.09.2011, kedy bola p. A. prvýkrát zvolená do funkcie predsedu
spoločenstva, nedošlo k zmene na mieste predsedu SVB Lafranconi, a teda ani SVB Lafranconi,
resp. jeho štatutárny orgán nemohol požiadať o zmenu zapisovaných údajov v tejto súvislosti. Zákon
o vlastníctve bytov neukladá povinnosť oznámiť, resp. vyznačiť znovuzvolenie toho istého predsedu
spoločenstva a k zmene predsedu SVB Lafranconi nedošlo. Zápis do registra spoločenstiev vlastníkov

bytov a nebytových priestorov má len evidenčný charakter (nie konštitutívny). Teda ak by aj nedošlo k
zápisu do registra spoločenstiev, tak aj bez toho bola p. A. platne zvoleným štatutárnym orgánom.
3.3. K rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B1-10C/46/2022-74 uviedol, že až do doručenia
odvolania nemal žiadnu vedomosť o konaní sp. zn. B1-10C/46/2022 vedenom na tomto súde, v ktorom
sapretozpochopiteľnýchdôvodovžalobcaakožalovanýnemoholanivyjadriťkžalobe,apretobolvňom
vydaný rozsudok pre zmeškanie. Pripravuje právne kroky vedúce k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie

podľa § 277 C.s.p.. Vzhľadom k tomu, že žalovaná mala vedomosť o konaní na tunajšom súde sp. zn.
B1-10C/46/2022 a rozhodnutí v ňom vydanom ešte pred vydaním rozsudku, avšak tieto skutočnosti v
rámci konania pred súdom prvej inštancie neuviedla, sú tieto skutočnosti v zmysle § 366 C.s.p. pre
tunajšie odvolacie konanie irelevantné.
4. K vyjadreniu žalobcu podala žalovaná repliku. Zdôraznila, že X. A. sa vzdala 17.9.2014 sama bez

nátlaku, z vlastného rozhodnutia funkcie predsedu, tento fakt odprezentovala všetkým vlastníkom bytov
na stretnutí. Okamihom vzdania ex offo - zo zákona nastúpil do funkcie predsedu SVB Lafranconi člen
rady. Nakoľko však sa nejednalo o Zhromaždenie vlastníkov toto grémium nemalo legitimáciu odvolať
ustanoveného predsedu a opätovne zvoliť menovanú za predsedu. Uvedený fakt vzal na vedomie
Registrový orgán a vymazal ju z funkcie predsedu z registra. Menovanú nemohli vlastníci zvoliť opätovne

za predsedu ani na schôdzi 25.11.2015 nakoľko sa nejednalo o Zhromaždenie vlastníkov pretože
schôdza bola zvolaná práve ňou ako jedným z majiteľom bytov podvodne sa naviac vydávajúceho
za predsedu. X. A. nevykonávala funkciu predsedu minimálne medzi 4.10.2014 a 24.5.2016. Nebola
oprávnená signovať akékoľvek dokumenty - zálohové predpisy, nebola oprávnená realizovať akékoľvek
platby, ktoré následne tzv. „vyúčtovala“ vlastníkom bytov, realizovať tzv. vyúčtovania, vymáhať tieto

fiktívne vyúčtovania. Vo vzťahu k rozhodnutiu sp.zn. 12C/162/2013 uviedla, že v tomto konaní neboli
predmetom posúdenia a enunciatu akt vzdania sa X. A.Z. ani akt fiktívnych volieb menovanej v dňoch
17.9.2014, 25.11.2015 - takže nie je možné týmto rozhodnutím argumentovať. Záverom k rozsudku sp.
zn. B1-10C 46/2022 uviedla, že tento je právoplatný, exekúcia bola zrealizovaná a preto zotrváva na
odprezentovanom právnom názore, že v danom prípade (platby 7.459,96 €) sa jednalo o vydieranie

zločineckou skupinou produkujúcou dlhoročne fiktívne vyúčtovania a teda bezdôvodnú úhradu na
základe vydierania.
5. Žalobca v duplike uviedol, že k podstatným tvrdeniam žalovanej sa vyjadril vo svojich doterajších
podaniach, týchto sa v plnom rozsahu pridržiava a z dôvodu hospodárnosti konania a za účelom
nezahlcovania spisu žalobca nebude túto argumentáciu opakovať. Ku konania na Mestskom súdu

Bratislava IV , sp. zn. B1-10C 46/2022 uviedol, že v predmetnom konaní doručil dňa 25.06.2024
Mestskému súdu Bratislava IV Oznámenie žalovaného (žalobcu v tunajšom konaní) o prevzatí právneho
zastúpenia, návrh na zrušenie rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B1-10C/46/2022-74 pre
zmeškanie, vyjadrenie k žalobe a odvolanie voči rozsudku (ďalej len „Návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie“). Súd uvedené podanie žalobcu zaevidoval a podľa informácii, ktoré nám boli poskytnuté,

vo veci vykonáva potrebné úkony. V rámci Návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobca uviedol
viaceré dôkazy o tom, že zástupca (a zároveň manžel) žalovaného (E.. E. X.) manipuloval so schránkami
a poštou doručovanou žalobcovi (SVB Lafranconi - v likvidácii). Uviedol, že E.. X. prelepoval, resp.
prekrýval menovku SVB Lafranconi - v likvidácii na poštovej schránke, lepil menovku SVB Lafranconi na
poštové schránky iných vlastníkov, vrátane schránky E.. X. a vyberal zásielky z poštových schránok v

bytovom dome na S.. L.. P.. H.. V. XX, M. (ďalej len „Bytový dom“), resp. vyžadoval ich vydanie, napr. od
nájomníka bývajúceho v byte iného vlastníka. Viacerí vlastníci bytov v Bytovom dome potvrdili, že videli
menovku s označením „SVB Lafranconi“ nalepenú v rôznych dňoch na poštových schránkach rôznych
vlastníkov v Bytovom dome. E.. E. X. dokonca v rozhovore na chodbe Bytového domu vlastníkovi X.. L..
D. X. potvrdil existenciu označenia „SVB Lafranconi“ na schránke jeho manželky (E.. X.) a zároveň

uviedol, že toto označenie z jej schránky neodstráni. O týchto skutočnostiach založil do spisu Čestné
vyhlásenie X. A., Z. Z., X.. L.. D. X..
6. K duplike žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.9.2024
v ktorom zopakovala svoje doterajšie tvrdenia a uviedla, že návrhom zo dňa 29.8.2024 iniciovalana Okresnom úrade v Bratislave revízne konanie týkajúce sa zápisov do registra vlastníkov bytov a
nebytových priestorov MV SR, v ktorom poukázala na nezákonné úkony/ rozhodnutia v minulosti, ktoré
umožnili zapísať do registra vlastníkov bytov a nebytových priestorov neoprávnené subjekty do funkcie

štatutárnych orgánov/ resp. likvidátorov. V časovom slede sa jedná o nelegálne zápisy subjektov: F.
V., likvidátor, X. Q., likvidátor, X. A. likvidátor, X. A. predseda. Mala zato, že, že zastúpenie žalobcu
advokátom E. W. je nelegálne nakoľko X. A. nebola v zmienenom čase štatutárom žalobcu. Žalovaná
zastala názor, že je nutné pozastaviť akékoľvek úkony v aktuálnej veci - do doby kým sa Okresný úrad
Bratislava meritórne nevysporiada s problematikou.

6.1. Navrhla aby súd konanie prerušil do rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, Tomášikova 46,
Bratislava vo veci konania o výmaze likvidátorov SVB Lafranconi, Nábr. arm.gen. L.Svobodu 56,
Bratislava a to F. V., X. Q., X. A.; do rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, vo veci konania o výmaze
predsedníčky SVB Lafranconi, Nábr. arm.gen.L.Svobodu 56, Bratislava, X. A., Nábr. arm.gen.L.Svobodu
56, Bratislava z Registra vlastníkov bytov a nebytových priestorov a do rozhodnutia Okresného úradu
Bratislava, vo veci konania o výmaze rozhodnutia o zákonnosti zápisu vstupu SVB Lafranconi do

likvidácie k 1.1.2018.
6.2. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.9.2024 žalovaná korigovala chyby v písaní v
podaní ktoré bolo doručené súdu dňa 13.9.2024 v časti označenia strán sporu.
6.3. Žalovaná ďalším podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.9.2024 zotrvala na návrhu na
prerušenie konania a poukázala opätovne nato, že zastúpenie žalobcu advokátom E. W. je nelegálne.

Navrhovateľka od roku 2011/2012 nedisponuje zákonným štatutárnym orgánom a z toho dôvodu
nemohla legálne splnomocniť E. W. zastúpením. Úkony vykonané advokátom E. W. sú nulitné a v
súdnych spisoch založené splnomocnenia sú zjavne neplatné. Počas rokov od roku 2008 podnes
žalobca tak isto (nikdy) nezosúladil Zmluvu o združení z roku 2008 - takže táto neobsahuje ustanovenia,
ktoré vyplynuli z noviel zákona č 182/1993 Zz. (príkladmo o zverejnení výsledkov hlasovaní alebo o

spôsobe hlasovania/ prijímania rozhodnutí a iné, ktoré to náležitosti zákon ž. 182/93 Zz. predpisuje).
Zmluva o združení SVB Lafranconi, Bratislava je zodpovedajúcich častiach neplatná. Vykonané schôdze
a úkony orgánov SVB Lafranconi dovnútra a navonok sú postihnuté vadami spôsobujúce ich neplatnosť.
7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu
(výroky II., III.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne

vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
nie je dôvodné.
8. V predmetnom konaní sa žalobca domáha od žalovanej zaplatenia sumy 831,87 € 4 titulom
nedoplatku na skutočných nákladoch z ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok
2014 spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,05% ročne od 18. júna 2015 do zaplatenia.

Po zaplatení sumy 831,87€ dňa 17.8.2020 zostal predmetom konania t.j. aj predmetom odvolacieho
konania len nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 831,87 € od 18.
júna 2015 do 17. augusta 2020.
9. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť

len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci (pozri odsek 6.
odôvodnenia napadnutého rozsudku). Vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby. Následným

zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, že žalovaná
ako vlastník bytu č. XX v bytovom dome na ulici Nábr. arm. gen. L. Svobodu 4315/56 v Bratislave,
ktorého správu vykonáva žalobca, si neplnila svoju povinnosť platiť mesačné preddavky na plnenia
spojené s užívaním bytu za rok 2014, kedy bola výška mesačnej zálohovej platby v sume 249,20 €,
čím jej vznikol podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2014 do

31.12.2014 nedoplatok na skutočných nákladoch v sumu 831,87 €. Predmetné ročné vyúčtovanie bolo
žalovanej doručené dňa 2.6.2015. Na základe týchto zistení prvoinštatnčný súd vyvodil aj správne
právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 7 ods. 1, § 7b ods. 1 prvá veta, § 7b
ods. 2 , 3, 5, § 7c ods. 9 , § 10 ods. 1, zákona č. 182/1993 Zb. , § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z.. Súd prvej inštancie po vyhodnotení týchto skutočností dospel

k správnemu záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Po späťvzatí žaloby v časti zaplatenia istiny
831,87€ svoje závery vedúce k vyhoveniu žalobe o zaplatenie úroku z omeškania 5,05% ročne zo sumy
831,87€od18.júna2015do17.augusta2020zosumy831,87€(nedoplatoknaskutočnýchnákladochz
ročného vyúčtovania nákladov za rok 2014) súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. dostatočne opísal v odôvodnenínapadnutého rozsudku, pričom sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi faktami podstatnými pre právne
posúdenie veci, poukázal na rozhodné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto smere za

presvedčivé. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 387 ods.
2 C.s.p. stotožňuje, v podrobnostiach na ne odkazuje, pričom v nadväznosti na odvolacie námietky
žalovaného považuje za potrebné poukázať na nasledovné.
11. Žalovaná v odvolaní zotrvala na argumentácii ako v konaní na súde prvej inštancie o právnych
vadách schvaľovania zálohových platieb na tzv. „schôdzach“, ktoré neboli zhromaždeniami vlastníkov

v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. ktorá skutočnosť má za následok, že žalobca nepreukázal svoje
domnelé nároky, ktoré mali tvoriť základ tzv. vyúčtovania (pozri odsek 2.).
11.1. Prvoinštančný súd dôkladne uviedol (pozri odsek 21. a 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku)
dôvody, ktoré ho viedli o nedôvodnosti týchto námietok. Ustanovenie § 7c ods. 9 písm. d) zákona
č. 182/1993 Z. z. neukladá povinnosť, že toto schválenie sa má vykonať každý rok a stranami nebolo
rozporované, že by schválenie platieb na rok 2013 nebolo vykonané. Súd prvej inštancie mal zato, že ak

byajvroku2013nebolaschválenávýškaplatiebvzmyslecitovanéhoustanovenia jednoduchobyplatila
predošlá úprava z roku 2013. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a
k uvedeným námietkam naviac len dodáva, že ponechanie výšky zálohových platieb schválených pre
rok 2013 bolo potvrdené aj výslovne, a to na zhromaždení vlastníkov dňa 18.12.2023 čo vyplýva zo
Zápisnice (č.l. 38 spisu) a to bod 3. Zálohové platby za rok 2014 v ktorom bode je výslovne uvedené,

že : „Zálohové platby za rok 2014 Ostávajú tie isté ako na rok 2013 s tým, že do 27.12.2013 dostane
každý vlastník bytu SVB Lafranconi rozpis na rok 2014.“.
12. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj dôvody odvolania žalovanej, že od roku 2014 do roku
2016 neexistoval u žalobcu štatutárny orgán oprávnený konať v jeho mene a k 2. júnu 2015 (dátumu
doručenia tzv. vyúčtovania“) neexistovala legitimovaná osoba, ktorá by bola oprávnená konať v mene

žalobcu a predložené tzv. „vyúčtovanie“ je teda dokument bez právnej relevancie (pozri odsek 2.1.).
12.1. Z obsahu spisu (č.l. 80, 134, 140) vyplýva, že na zhromaždení vlastníkov bytov konanom dňa
17.09.2014, t.j. pred uplynutím trojročného funkčného obdobia, podala pani X. A. demisiu na funkciu
predsedu SVB Lafranconi. Po naliehaní vlastníkov bytov bola menovaná tým istým zhromaždením
vlastníkov bytov dňa 17.09.2014 znovuzvolená do funkcie predsedu SVB Lafranconi a poverená k

zabezpečeniu riadneho chodu a vedeniu agendy predsedu SVB Lafranconi až do nástupu nového
subjektu (nového správcu), ako je uvedené v predmetnej zápisnici. Vlastníci bytov uvedenú skutočnosť
potvrdili aj na zhromaždení vlastníkov bytov konanom dňa 25.11.2015.
12.2.Vzmysle§7czákonač.182/1993Z.z.zápiszmenyštatutárnehoorgánuvregistrispoločenstievmá
výlučne len deklaratórne účinky. Deklaratórny zápis údajov vo verejných registroch znamená, že zápis

údaja vo verejnom registri už len deklaruje (potvrdzuje), že účinky určitej právnej skutočnosti nastali už
predjejzápisom.Vzhľadomnauvedenéazáveryvodseku12.1.odvolacísúdzastávanázor,ževobdobí
od 4.10. 2014 do 23.5.2015 bola X. A. oprávnená konať v mene žalobcu a to bez ohľadu nato, či bola v
tomto období zapísaná ako štatutárny orgán v registri spoločenstiev vedenom na príslušnom okresnom
úrade. Je potrebné poukázať tiež nato, že zásadné rozlišovanie medzi konštitutívnymi a deklaratórnymi

účinkami je dôležité z hľadiska nadobudnutia právnych účinkov určitých skutočností nielen vo vzťahu k
subjektu, ktorého sa tieto skutočnosti týkajú, ale najmä vo vzťahu k tretím osobám, ktoré s dotknutým
subjektom vstupujú do právnych vzťahov. Vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nemajú možnosť dozvedieť
sa o zmene, by právne úkony vykonané starým predsedom mali byť platné a účinné za predpokladu,
že v registri spoločenstiev ešte nebola vykonaná zmena v osobe predsedu. Z obsahu spisu (č.l. 88)

vyplýva, že samotná žalovaná doručovala Reklamáciu vyúčtovania za rok 2014 zo dňa 5.16.2015 do
rúk predsedníčky X. A., čo svedčí o tom, že v tom čase nemala žiadne informácie o akejkoľvek zmene
v osobe štatutárneho zástupca. Z uvedeného vyplýva že v tom období nebola vykonaná v registri
spoločenstiev žiadna zmena v osobe predsedu a preto jej argumenty, že predložené tzv. „vyúčtovanie“
je teda dokument bez právnej relevancie neobstoja.

13. Žalovaná v odvolaní namietala, že konštatovanie súdu, že „dlžnú“ sumu 831,87 € dobrovoľne
uhradila neobstojí, keď súd v samostatnom konaní vyhovel jej návrhu z titulu bezdôvodného obohatenia
žalobcu a uložil mu celú sumu 7.459,96 € vydať o čom založila do spisu kópiu rozsudku Mestského súdu
Bratislava IV sp. zn. B1- 10C/46/2022 (pozri odsek 2.2.)
13.1. Na uvedenú námietku odvolací súd neprihliadol, keďže sa podľa jeho názoru jedná o neprípustnú

novotu v odvolacom konaní podľa § 366 Cs.p. V zmysle citovaného ustanovenia prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohlimať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Ďalšia procesná obrana žalovanej, že žalobca je povinný vydať
jej bezdôvodné obohatenie a nový návrh na vykonanie dôkazu a to rozsudku Mestského súdu Bratislava

IV sp. zn. B1- 10C/46/2022 by prichádzala do úvahy v zmysle písm. d) citovaného ustanovenia a je
nesporné, že túto procesnú obranu a prostriedky procesnej obrany mohla žalovaná uplatniť počas
konania na súde prvej inštancie keďže predmetný rozsudok mal nadobudnúť právoplatnosť už dňa
23.1.2024, k čomu ale nedošlo. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia
zavinením z nedbanlivosti čo je aj daný prípad a preto odvolací súd na túto ďalšiu obranu žalovanej,

neprihliadol.
14. Ďalšími námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal pretože
v odvolaní len zotrvala na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie
sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných
dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne

pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr.
IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Samotná skutočnosť, že
žalovaná sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej
neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu
prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalovanej o tom, ako má súd

vo veci rozhodnúť.
14.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami žalovanej uvedenými replike
a v ďalších podaniach (pozri odsek 6., 6.1., 6.2.) keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky
ako v konaní pred súdom prvej inštancie, resp. v odvolaní a v prípade nových námietok na tieto
odvolací súd nemá prečo prihliadať a to s poukazom na ustanovenie § 373 ods. 4 C.s.p. podľa ktorého

prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie
k odvolaniu.
15. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej
(výrok II.) ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.) vrátane výroku o náhrade trov konania

(výrok III.) o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní.
16. Žalovaná navrhla konanie prerušiť do rozhodnutia Okresného úradu Bratislava (pozri odsek 6.- 6.3.).
V danom prípade ide v zmysle § 164 C.s.p. o fakultatívne prerušenie konania, ktoré dáva súdu priestor
na úvahu o tom, či je vhodné konanie prerušiť do skončenia iného súdneho alebo správneho konania, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie

podnet. Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, keď sa v osobitnom konaní rieši prejudiciálna
otázka, ktorú si súd síce môže vyriešiť sám, ale za určitých okolností môže byť vhodnejšie vyčkať na
jej vyriešenie v danom osobitnom konaní. Prerušenie konania v zásade vždy vedie k oddialeniu jeho
skončenia a je teda prelomením zásady rýchlosti konania ustanovenej v čl. 17 C.s.p.. Súčasne priamo
ustanovenie § 164 C.s.p. inštruuje súd, aby prioritne zvolil iné vhodné opatrenia (spravidla najmä sám

vyriešil predmetnú prejudiciálnu otázku) a teda k prerušeniu konania pristúpil iba vtedy, ak iné riešenie
nie je účelnejšie. S týmto procesným inštitútom je preto potrebné narábať reštriktívne a uplatňovať ho
skôr výnimočne.
16.1. Samotná skutočnosť, že žalovaná návrhom zo dňa 29.8.2024 iniciovala na Okresnom úrade v
Bratislave revízne konanie týkajúce sa zápisov do registra vlastníkov bytov a nebytových priestorov

MV SR, v ktorom poukázala na nezákonné úkony a rozhodnutia v minulosti, ktoré umožnili zapísať do
registra vlastníkov bytov a nebytových priestorov neoprávnené subjekty do funkcie štatutárnych orgánov
resp. likvidátorov, nie je bez ďalšieho dôvodom na prerušenie konania a to s poukazom na závery v
odsekoch 12.1. a 12.2.. Zároveň je potrebné prihliadnuť nato, že v § 7 ods. 10 zákona č. 182/1993 Z.z.
je upravená zásada materiálnej publicity registra spoločenstiev. Údaje v ňom zapísané tak majú pre

tretie osoby záväzný charakter a možno sa na ne s plnou dôverou spoľahnúť. Za daného stavu podľa
názoru odvolacieho súdu neexistujú skutočnosti, ktoré by mohli v tomto prípade odôvodniť prelomenie
zásadyrýchlostikonaniaaprikloneniesaksvojoupovahouvýnimočnémuprerušeniukonania.Žalovanej
subjektívne presvedčenie o nezákonnom zápise do registra spoločenstiev takouto skutočnosťou nie je;naviac nebolo preukázané, že by sa predmetným podaním Okresný úrad v Bratislave zaoberal a konal.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené návrh žalovanej na prerušenie konania poukazom na
ustanovenie § 162 ods. 3 v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 C.s.p. ako bezdôvodný zamietol.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovanej nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho

konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2
C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).