Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, July 11, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200458
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200458.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,
proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO 31 797 903,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie, č. spisu 2917-9000/2020
zo dňa 27.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie,
č. spisu 2917-9000/2020 zo dňa 27.02.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný
podľa § 177 ods. 12 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZVO“) potvrdil
rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, odboru dohľadu (ďalej len „ÚVO“) č. 8090-6000/2018-
OD/6 zo dňa 09.01.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a zamietol odvolanie podané Finančným

riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej len „kontrolovaný“ alebo „žalobca“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Prvostupňovým rozhodnutím ÚVO pri výkone dohľadu nad dodržiavaním povinností verejného
obstarávateľa, ktorým je kontrolovaný, podľa § 174 ods. 4 ZVO uviedol, že kontrolovaný svojím konaním
porušil § 10 ods. 1 a súčasne § 10 ods. 2 ZVO, a to konkrétne princíp rovnakého zaobchádzania, princíp

nediskrimináciehospodárskychsubjektov,princíptransparentnostiaprincíphospodárnostiaefektívnosti
(body 97 až 100 prvostupňového rozhodnutia), keď uzatvoril Dodatok č. 42 z 27.04.2016, Dodatok č. 43
z 05.05.2016, Dodatok č. 44 z 20.12.2017 a Dodatok č. 45 z 20.12.2017 (body 46 až 60 prvostupňového
rozhodnutia) (ďalej len „dodatok 42“, „dodatok 43“, „dodatok 44“, „dodatok 45“ a spolu všetky dodatky
ako „dodatok 42 až 45“) k Zmluve o dielo č. 915/34 001_05 na ďalší vývoj Komplexného informačného
systému Úradu daňového preverovania uzatvorenej 08.11.2004 (ďalej len „zmluva o dielo z 08.11.2004“)
bez aplikovania postupov podľa ZVO.

3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie kontrolovaného
zamietol.4. Žalovaný vychádzal z toho, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, ako právny predchodca
kontrolovaného, uzatvorilo so spoločnosťou Beset, spol. s r. o., zmluvu o dielo z 08.11.2004 na dobu
neurčitú, a to postupom rokovacieho konania bez zverejnenia. Z danej zmluvy vyplýva, že jej účelom

je upraviť práva a povinnosti zmluvných strán a z toho vyplývajúce právne vzťahy súvisiace s vývojom
Komplexného informačného systému Úradu daňového preverovania (ďalej len „informačný systém“)
zohľadniac záujem oboch zmluvných strán na riadnom plnení si zmluvných povinností, zabezpečujúc
tak vývoj informačného systému v zmysle požiadaviek objednávateľa. Informačný systém je softvérové
dielo. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že predmetom diela je vývoj informačného systému, ktorý bude

realizovaný jednotlivými časťami diela špecifikovanými vždy aktuálne podľa požiadaviek a potrieb
objednávateľa (tu: kontrolovaného) formou písomných dodatkov uzatvorených so zhotoviteľom v tejto
zmluve. Zmluva a jej predmet, ktorým je vývoj informačného systému, bude počas svojej platnosti
realizovaná so zhotoviteľom etapovite, jednotlivými časťami diela, ktorých predmet bude podrobne
rozvinutý a špecifikovaný formou písomných dodatkov k zmluve. Pri uzatváraní písomného dodatku
zmluvné strany presne špecifikujú predmet, cenu a ostatné náležitosti potrebné na riadne vykonanie

diela alebo jeho časti.

5. Dodatkom 42 kontrolovaný doplnil zmluvu o dielo z 08.11.2004 o bod 2.2.30: „Zhotoviteľ sa zaväzuje
pre objednávateľa zhotoviť analýzy a funkčnosti, ktorých zoznam a ocenenie je uvedený v Prílohe
D42.1 a ktoré sa budú realizovať podľa dokumentu ‚Špecifikácia funkčnosti‘, ktorý tvorí Prílohu D42.2.

(...).“ Zmluvné strany sa zároveň dohodli na cene za zhotovenie časti diela špecifikovaného v bode
2.2.30 predmetného dodatku vo výške XX XXX,XX eur bez DPH. Predmetom dodatku 42 podľa
vyjadrenia kontrolovaného zo dňa 22.10.2019 bolo rozšírenie funkcionalít systému AIS-R1 na základe
legislatívnych zmien a podľa požiadaviek odborných útvarov o: (i) zapracovanie nových formulárov
daňových priznaní a (ii) zapracovanie účtovnej závierky mikro účtovnej jednotky.

6. Dodatkom 43 kontrolovaný doplnil zmluvu o dielo z 08.11.2004 o bod 2.2.31: „Zhotoviteľ sa zaväzuje
pre objednávateľa zhotoviť analýzy a funkčnosti, ktorých zoznam a ocenenie je uvedený v Prílohe
D43.1 a ktoré sa budú realizovať podľa dokumentu ‚Špecifikácia funkčnosti‘, ktorý tvorí Prílohu D43.2.
(...).“ Zmluvné strany sa zároveň dohodli na cene za zhotovenie časti diela špecifikovaného v bode

2.2.31 predmetného dodatku vo výške XXX XXX,XX eur bez DPH. Predmetom dodatku 43 podľa
vyjadrenia kontrolovaného zo dňa 22.10.2019 bolo rozšírenie funkcionalít systému AIS-R modulu
Kontrolného výkazu DPH na základe legislatívnych zmien a podľa požiadaviek odborných útvarov o: (i)
zapracovanie údajov do dátového skladu za účelom analýzy správania subjektov z pohľadu rizikovosti
a (ii) zabezpečenie bezpečnostných aspektov prenosu údajov medzi systémami.

7. Dodatkom 44 kontrolovaný doplnil zmluvu o dielo z 08.11.2004 o bod 2.2.32: „Zhotoviteľ sa zaväzuje
pre objednávateľa zhotoviť analýzy a funkčnosti, ktorých zoznam a ocenenie je uvedený v Prílohe D44.1
aktorésabudúrealizovaťpodľadokumentu‚Špecifikáciafunkčnosti‘,ktorýtvoríPrílohuD44.2.“Zmluvné
strany sa zároveň dohodli na cene za zhotovenie časti diela špecifikovaného v bode 2.2.32 predmetného

dodatku vo výške XXX XXX,XX eur bez DPH. Predmetom dodatku 44 podľa vyjadrenia kontrolovaného
zo dňa 22.10.2019 bolo rozšírenie funkcionalít systému AIS-R modulu Kontrolného výkazu DPH podľa
požiadaviek odborných útvarov a požiadaviek vyplývajúcich z prevádzky tohto informačného systému
o: (i) zabezpečenie rozšírenia integračného rozhrania na daňový IS ISFS-SD a (ii) optimalizáciu a
zvýšenie výkonnosti prostredníctvom optimalizácie dátového modelu, optimalizácie procesov, riadením

automatických procedúr, upgrade systému Kontrolný výkaz DPH na podporované verzie technológii,
manažmentom entít, a to predovšetkým zabezpečením konzistencie údajov, riešením chýb a porušení
podaných Kontrolných výkazov DPH.

8. Dodatkom 45 kontrolovaný doplnil zmluvu o dielo z 08.11.2004 o bod 2.2.33: „Zhotoviteľ sa zaväzuje

pre objednávateľa zhotoviť analýzy a funkčnosti, ktorých zoznam a ocenenie je uvedený v Prílohe D45.1
aktorésabudúrealizovaťpodľadokumentu‚Špecifikáciafunkčnosti‘,ktorýtvoríPrílohuD45.2.“Zmluvné
strany sa zároveň dohodli na cene za zhotovenie časti diela špecifikovaného v bode 2.2.33 predmetného
dodatkuvovýškeXXXXXXX,XXeurbezDPH.Predmetomdodatku45podľavyjadreniakontrolovaného
zo dňa 22.10.2019 bolo rozšírenie funkcionalít systému AIS-R na základe legislatívnych zmien, podľa

požiadaviek odborných útvarov a požiadaviek vyplývajúcich z prevádzky tohto informačného systému
o: (i) update systému kvôli novým formulárom daňových priznaní, (ii) rozšírenie modulu Kontrolný výkaz
DPH pre zlepšenie kontrol, (iii) rozšírenie funkcionality pre generovanie dokumentov a odosielanie pošty
z AIS-R, (iv) integráciu GSA (Google Search Appliance) so systémom AIS-R pre fulltextovú analýzudokumentov z kontroly, (v) integráciu AVI (informačné systémy automatizovanej výmeny informácii) s
AIS-Ra(vi)integráciunacentrálnyregisterFSzaúčelomzískavaniainformáciiosubjektoch(rizikovosti).

9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ZVO je účinný od 18.04.2016, čím došlo zároveň
k zrušeniu predchádzajúceho zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z. z. bez toho, aby v
prechodnýchustanoveniachvovzťahukzmenámzmlúvuzatvorenýchpred17.04.2016boloustanovené
použitie doterajších predpisov. Ust. § 18 ZVO je preto podľa žalovaného nevyhnutné v plnom rozsahu
aplikovať aj na zmeny zmlúv uzatvorených pred 17.04.2016. Na uvedené žalovaný upozornil napríklad

aj v metodickom usmernení č. 4788-5000/2016 zo dňa 22.03.2016 (ďalej len „metodické usmernenie“).
Nemožno sa preto stotožniť s námietkou kontrolovaného, podľa ktorého pravidlá uzatvárania dodatkov
upravené v § 9 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení zákona č. 503/2009 Z. z. ako ani pravidlá uzatvárania
dodatkov podľa § 18 ods. 1 ZVO nemožno aplikovať na zmluvy, ktoré sú výsledkom verejného
obstarávania do 31.12.2009.

10. Kontrolovaným namietaný zákaz retroaktivity tu nenastal, pretože v tomto prípade ide o určitú formu
nepravej retroaktivity. Žalovaný preto poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Cdo 98/2010 zo dňa 29.06.2010, podľa ktorého nepravá retroaktivita nebráni zákonodarcovi
novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej
normy a meniť ich režim.

11. Podľa žalovaného ÚVO postupoval správne, ak posudzoval postup kontrolovaného pri uzatvorení
dodatku 42 a 43 podľa znenia ZVO účinného od 18.04.2016 do 31.01.2017 a v prípade uzatvorenia
dodatku 44 a 45 podľa znenia účinného od 08.11.2017 do 30.06.2018.

12. Ust. § 18 ZVO taxatívne vymedzuje prípady, keď je prípustná zmena zmluvy počas jej trvania
bez toho, aby sa vyžadovalo vyhlásenie nového verejného obstarávania. Tie, ak nie sú naplnené, tak
je potrebné aplikovať postupy a pravidlá podľa ZVO. Platí, že verejný obstarávateľ je pri zadávaní
„novej“ zákazky, výsledkom ktorej má byť uzatvorenie nového záväzku, povinný postupovať podľa
ZVO platného a účinného v čase zadania tejto zákazky, bez ohľadu na to, ako označí výsledok

takéhoto verejného obstarávania. Novými zákazkami sú preto aj tzv. dodatky k zmluvám, pokiaľ nimi
dochádza k rozšíreniu predmetu pôvodnej zmluvy a tomu zodpovedajúcemu zvýšeniu peňažného
záväzku verejného obstarávania. Ak teda zmeny zmluvy majú znaky podstatne odlišné od pôvodnej
zmluvy a tak preukazujú vôľu strán nanovo sa dohodnúť na podstatných náležitostiach tejto zmluvy, je
potrebné považovať ich za uzatvorenie novej zmluvy (zadanie novej zákazky), a to bez ohľadu na to, na

základe akého úkonu verejného obstarávateľa k zadaniu takejto novej zákazky príde.

13. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-454/06, z ktorého vyplýva,
že relevantným kritériom na určenie, či dohodnutie takéhoto ustanovenia predstavuje nové zatvorenie
zmluvy, je to, či toto ustanovenie treba považovať za podstatnú zmenu pôvodnej zmluvy. Treba preto

analyzovať či uzatvorením dodatkov 42 až 45 došlo len k zmene pôvodnej zmluvy o dielo z 08.11.2004
alebo či uzatvorenie dodatkov malo charakter dojednania nového záväzku. Zmluva o dielo z 08.11.2004
bola uzatvorená na dobu neurčitú postupom rokovacieho konania bez zverejnenia a celkovo k nej bolo
dohodnutých celkom 44 dodatkov (dodatok 35 nebol uzatvorený) v celkovej sume XX XXX XXX,XX eur
bez DPH. Zmluva o dielo z 08.11.2004 mala veľmi všeobecný a nejednoznačný opis predmetu zmluvy,

ktorý odkazuje na ďalšiu úpravu tejto zmluvy formou uzavretia dodatkov bez akejkoľvek podrobnejšej
úpravy ceny za poskytnuté služby, bez konkrétneho rozsahu a predmetu poskytnutých služieb a pod.
Predmet tejto zmluvy tak nebol definovaný konkrétnym zrozumiteľným a jasným spôsobom, pričom ním
nebol definovaný ani predmet a rozsah budúcich plnení ako ani cena týchto budúcich plnení.

14. Podľa žalovaného z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že zmeny zmluvy vykonané
počasdobyjejplatnosti,sapovažujúzanovéuzatvoreniazmluvyvtedy,akmajúznakypodstatneodlišné
od pôvodnej zmluvy, a teda preukázali vôľu strán nanovo sa dohodnúť na podstatných náležitostiach
tejto zmluvy. Žalovaný skonštatoval, že uzatvorenými dodatkami 42 až 45 bol zmluvnými stranami
špecifikovaný predmet zmluvy, pričom rozsah pôvodnej zmluvy o dielo z 08.11.2004 bol doplnený o

nové služby nad rozsah, ktorý nebol v pôvodnej zmluve upravený. V týchto dodatkoch došlo k doplneniu
a špecifikovaniu predmetu a rozsahu zmluvy o dielo z 08.11.2004 (v doplnení nových funkcionalít
informačného systému) a zároveň došlo k dojednaniu ceny za služby špecifikované v týchto dodatkoch,
čím došlo k uzatvoreniu nových záväzkov. Tieto doplnené funkcionality boli dodané tomu istémudodávateľovi v hodnote celkom X XXX XXX,XX eur bez DPH, čo je súčet zmluvných cien za poskytnutie
služieb v dodatkoch 42 a 43 (spolu X XXX XXX,XX eur bez DPH), ktoré boli uzatvorené v priebehu dvoch
týždňov a zmluvných cien za poskytnutie služieb špecifikovaných v dodatku 44 (XXX XXX,XX eur bez

DPH) a dodatku 45 (X XXX XXX,XX eur bez DPH), ktoré kontrolovaný uzatvoril toho istého dňa a ktoré
dosahujú zákonný limit pre použitie nadlimitného postupu zadávania zákaziek.

15. Žalovaný nerozporoval, že zmeny, ktoré sú upravené v dodatkoch 42 až 45, spolu obsahovo súvisia
s pôvodnou zmluvou o dielo z 08.11.2004 avšak v týchto dodatkoch došlo k špecifikovaniu predmetu

a rozsahu dodaných služieb a zároveň došlo k dojednaniu ceny za tieto špecifikované služby, pričom
tieto neboli v pôvodnej zmluve upravené, čím podľa žalovaného došlo k uzatvoreniu nových záväzkov,
a to bez aplikovania postupov podľa ZVO. Záver, že nejde o zadanie nových zákaziek pritom podľa
žalovaného nemohlo odôvodňovať ani len to, že pôvodná zmluva o dielo z 08.11.2004 bola uzatvorená
na dobu neurčitú ako výsledok nesúťažného postupu zadávania zákazky a ktorá s uzatvorením takýchto
dodatkov počítala. Žalovaný zdôraznil, že na základe zmluvy o dielo z 08.11.2004 uzatvorenej ako

výsledok nesúťažného postupu zadávania zákaziek na dobu neurčitú, v ktorej nie sú presne, jasne
a jednoznačne upravené pravidlá možných úprav, nemožno kontrolovaným opakovane svojvoľne
objednávať služby (nové funkcionality, resp. nadstavby informačného systému) v hodnote nadlimitných
zákaziek, a teda zadávaním nadlimitnej zákazky konkrétnemu dodávateľovi podľa aktuálnych potrieb,
a to bez aplikovania postupu podľa ZVO. Ad absurdum by sa preto na základe zmluvy z roku 2004,

ktorá žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikovala a nelimitovala predmet a rozsah budúcich plnení, ako
ani cenu takýchto budúcich plnení, mohlo donekonečna pokračovať uzatváraním dodatkov k takejto
zmluve a na ich základe zadávať nové zákazky na poskytovanie služieb, ktoré by v konečnom dôsledku
mohli viesť až k vytvoreniu úplne nového informačného systému. Uzatvorením dodatkov tak došlo podľa
žalovaného k dojednaniu nových záväzkov.

16. Podľa žalovaného to, že určité služby môže poskytnúť len konkrétny dodávateľ, neznamená
možnosť verejného obstarávateľa neaplikovať postupy podľa ZVO, ale umožňuje mu v takom prípade
aplikovať osobitný postup podľa tohto zákona (priame rokovacie konanie). Platí, že najväčším možným
obmedzením hospodárskej súťaže je, keď sa verejný obstarávateľ protiprávne vyhne verejnému

obstarávaniu a tak k žiadnej hospodárskej súťaži ani nedôjde.

17. Vo vzťahu k znaleckému posudku predloženému kontrolovaným v rámci odvolacieho konania
žalovaný skonštatoval, že ide o znalecký posudok poskytnutý znalcom z oblasti elektrotechniky
a ktorý posudzoval súlad dodatkov 42 až 45 k zmluve o dielo z 08.11.2004, a teda znalec v

oblasti elektrotechniky posudzoval právnu otázku. Podľa žalovaného znalcovi v oblasti elektrotechniky
neprináleží riešiť právne otázky, a preto na právne závery znalca nemožno prihliadnuť. Žalovaný
pritom nerozporoval tvrdenia znalca, že pridané funkcionality k danému informačnému systému
znamenajú rozšírenie, skvalitnenie a rozvoj tohto informačného systému, avšak podľa žalovaného toto
konštatovanie nemá vplyv na právne posúdenie, či uzatvorenie predmetných dodatkov malo charakter

dojednania nového záväzku podľa ZVO.

III. Správna žaloba

18. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia

žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správy súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

19. Žalobca uviedol, že pravidlá uzatvorenia dodatkov upravené v § 9 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení
zákona č. 503/2009 Z. z., ako aj pravidlá uzatvárania dodatkov podľa § 18 ods. 1 ZVO nemožno

podľa všeobecne uznávaných právnych pravidiel aplikovať na zmluvy, ktoré sú výsledkom verejného
obstarávania do 31.12.2009. Keďže zmluva o dielo z 08.11.2004 bola uzatvorená pred účinnosťou
novely zákona č. 25/2006 Z. z. realizovanou zákonom č. 503/2009 Z. z., tak žalobca musel pri absencii
prechodných ustanovení k tejto úprave postupovať v súlade so zákazom retroaktivity právnych noriem.
Zákon č. 503/2009 Z. z. nezaviedol v súvislosti s uzatváraním dodatkov k zmluvám, ktoré boli výsledkom

verejného obstarávania pred účinnosťou tohto zákona, retroaktivitu. Podľa prechodných ustanovení §
155d ods. 1 až 9 zákona č. 503/2009 Z. z. sa verejná súťaž alebo rokovacie konanie bez zverejnenia,
ktoré sa preukázateľne začalo do 31.12.2009, dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2009.20. Podľa žalobcu funkciou intertemporálnych ustanovení je eliminovať právne vákuum navodzujúce
právnu neistotu a ktorými sa jasne určujú pravidlá aplikácie starej, resp. novej právnej úpravy na už v
minulostivzniknutéprávnevzťahy.Jednýmzozákladnýchprincípovprávnehoštátujezákazretroaktivity.

Pri absencii prechodných ustanovení k novej právnej úprave je preto nevyhnutné vykladať právnu
normu v takej časovej pôsobnosti, ktorá je v súlade so zákazom retroaktivity. V súvislosti s uzatváraním
dodatkov k zmluvám, ktoré boli výsledkom verejného obstarávania do 31.12.2009, nebola retroaktivita
zavedená ani ZVO.

21. Vo vzťahu k metodickému usmerneniu, z ktorého podľa žalovaného vyplýva, že žalobca mal
pri uzatváraní dodatkov postupovať podľa ZVO platného a účinného v čase uzatvorenia jednotlivých
dodatkov, uviedol, že toto usmernenie neobsahuje žiadne odôvodnenie, resp. právnu argumentáciu
takéhoto postupu. Poukázal zároveň na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Sžf/39/2009 zo dňa 17.03.2010, z ktorého vyplýva, že metodické usmernenie vydané úradom
nepredstavuje právne záväzný výklad zákona o verejnom obstarávaní ani individuálny správny akt

s konštitutívnymi účinkami.

22. Žalobca poukázal na to, že zmluva o dielo z 08.11.2004 bola uzatvorená v súlade so zákonom č.
523/2003 Z. z., pričom je aj naďalej zmluvou platnou. Opätovne poukázal na prechodné ustanovenie §
155d ods. 1 až 9 zákona č. 503/2009 Z. z.

23. Žalobca uviedol, že v čl. 2 ods. 2.1 zmluvy o dielo z 08.11.2004 je uvedené, že jej predmetom
je vývoj informačného systému, pričom v čl. 3 ods. 3.1 je vymedzený predmet, podľa ktorého ním je
vývoj informačného systému, ktorý bude počas platnosti zmluvy realizovaný zhotoviteľom etapovite,
jednotlivými časťami diela, ktorých predmet bude v zmysle vyššie uvedených článkov zmluvy podrobne

rozvinutý a špecifikovaný formou písomných dodatkov k tejto zmluve. V čl. 3 ods. 3.3 sa ustanovuje, že
pri uzatváraní písomného dodatku zmluvné strany presne špecifikujú predmet, cenu a ostatné náležitosti
potrebnénariadnevykonaniedielaalebojehočasti.Podľažalobcupretouzatváraniedodatkovnemožno
považovať za uzatváranie nových zmlúv.

24. Podľa žalobcu zákon č. 523/2009 Z. z. nezakazoval uzatvoriť zmluvu, ktorej predmet bude počas
jej platnosti realizovaný na základe dodatkov uzatvorených k nej. V čase uzatvárania zmluvy o
dielo z 08.11.2004 nebolo možné predvídať, k akým zmenám právnej úpravy týkajúcej sa verejného
obstarávania dôjde v budúcnosti, a teda je možné pochybovať o tom, či by za iných podmienok vôbec
došlo k uzatvoreniu takejto zmluvy. Žalobca opäť podotkol, že v čase uzatvorenia zmluvy o dielo z

08.11.2004 žiadny právny predpis nebránil uzatvoreniu takejto zmluvy. Zároveň je možné sa domnievať,
že za iných podmienok, resp. pri inej právnej úprave, než aká bola platná v čase uzatvorenia zmluvy o
dielo z 08.11.2004, by si zhotoviteľ s najväčšou pravdepodobnosťou vymedzil svoje výhradné práva ako
autor diela iným spôsobom, než ako to bolo v zmluve. Podľa žalobcu žalovaný porušil princíp právnej
istoty. Podľa žalobcu žalovaný opomenul skutočnosť, že služby tvoriace predmet zmluvy, ako aj dodatky,

mohol z dôvodov vyplývajúcich z výhradných práv poskytnúť len určitý zhotoviteľ.

25. Podľa žalobcu tento nemohol použiť postup priameho rokovacieho konania podľa ZVO, pretože
zákon č. 523/2003 Z. z. nepozná takýto postup.

26. Žalobca sa preto nestotožňuje so záverom žalovaného, a teda neporušil princíp
rovnakého zaobchádzania a efektívnosti, nediskriminácie hospodárskych subjektov, transparentnosti,
hospodárnosti a efektívnosti.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

27. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 27.05.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom sa zásadne
pridržal odôvodnenia, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí.

28. Žalovaný sa so žalobou nestotožnil a zdôraznil, že ZVO účinný od 18.04.2016 zrušil predchádzajúci

zákon bez toho, aby v prechodných ustanoveniach vo vzťahu k zmenám zmlúv uzatvorených pred
17.04.2016 ustanovil použitie doterajších právnych predpisov. Právnu úpravu podľa § 18 ZVO preto
podľa žalovaného je nevyhnutné v plnom rozsahu aplikovať aj na zmeny zmlúv uzatvorených pred17.04.2016. Nie je pritom rozhodujúce, podľa ktorého zákona o verejnom obstarávaní bola zmluva
uzatvorená. Zmluva by sa mala spravovať podľa právneho predpisu účinného v čase jej uzatvorenia.

29. Podľa žalovaného v tomto prípade ide o určitú formu nepravej retroaktivity, ktorá je v právnom štáte
prípustná. Ustanovenie skoršieho právneho predpisu možno aplikovať len v prípade, ak novší právny
predpis výslovne použitie skoršieho predpisu umožňuje prostredníctvom prechodných ustanovení.
Keďževdanomprípadeneexistujeprechodnéustanovenie,ktorébytoumožňovalo,takzdanéhoplynie,
že použitie skoršieho právneho predpisu nie je v prejednávanom prípade možné. Ust. § 18 ods. 1 ZVO

upravuje taxatívne prípady, keď je prípustná zmena zmluvy počas jej trvania bez toho, aby sa vyžadovalo
vyhlásenie nového verejného obstarávania, avšak v prípade, ak nie sú naplnené podmienky podľa
tohto ustanovenia, je potrebné aplikovať postupy a pravidlá podľa ZVO. Ak žalobca uvádza, že v čase
uzatvorenia zmluvy o dielo z 08.11.2004 žiadny predpis nebránil uzatvoreniu takejto zmluvy, tak v čase
uzatvárania dodatkov už existovala právna úprava, ktorá uzatvoreniu takýchto dodatkov bez súťažného
postupu bránila. Za zákazku podľa ZVO je potrebné považovať všetky novovznikajúce peňažné záväzky

verejného obstarávateľa bez ohľadu na označenie úkonu, ktorým takýto záväzok vzniká. Novými
záväzkami sú preto aj tzv. dodatky k zmluvám, pokiaľ nimi dochádza k rozšíreniu predmetu pôvodnej
zmluvy a tomu zodpovedajúcemu zvýšeniu peňažného záväzku verejného obstarávateľa.

30. Žalovaný poukázal na rozsudok súdneho dvora Európskej únie vo veci C-454/06. Pokiaľ dodatkami

42až45bolzmluvnýmistranamišpecifikovanýpredmetzmluvy,pričomrozsahpôvodnejzmluvyodieloz
08.11.2004 bol tak zmluvnými stranami doplnený o nové služby o rozsah, ktorý nebol v pôvodnej zmluve
upravený, čím došlo aj k zvýšeniu peňažného záväzku žalobcu (jeho výška ani spôsob určenia neboli v
pôvodnej zmluve upravené) a zároveň došlo k rozšíreniu a zmene pôvodnej zmluvy bez toho, aby táto
pôvodná zmluva obsahovala jasnú, presnú a jednoznačnú úpravu tejto zmluvy, jej rozsah a podmienky

jej úpravy. Preto došlo k uzatvoreniu nových záväzkov.

31. Žalovaný sa nestotožňuje ani s tým, že predmet dodatkov mohol poskytnúť len konkrétny dodávateľ,
teda spoločnosť Beset, spol. s r. o. Skutočnosť, že určité služby môže poskytnúť len konkrétny
dodávateľ, neznamená možnosť verejného obstarávateľa neaplikovať postup podľa ZVO, ale táto

zákonom predpokladaná skutočnosť umožňuje verejnému obstarávateľovi aplikovať osobitný postup
podľa tohto zákona (priame rokovacie konanie). Aj to však iba za predpokladu, že sú striktne naplnené
všetky zákonné podmienky na uplatnenie tohto postupu, čo musí verejný obstarávateľ preukázať.

32. Vo zvyšku žalovaný poukázal na odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí.

33. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

34. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní z 12.06.2020 (ďalej len „replika“).

35. Žalovaný v replike zásadne zotrval na dôvodoch a ich odôvodnení, ktoré poskytol v správnej žalobe.

36. Žalovaný sa k replike ďalej nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

37. Podľa § 3 ods. 1 ZVO zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva uzavretá medzi jedným
alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo
viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie
stavebných prác alebo poskytnutie služby.

38. Podľa § 5 ods. 2 nadlimitná zákazka je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je
vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre
verejné obstarávanie.

39.Podľa§10ods.1ZVOverejnýobstarávateľaobstarávateľsúpovinníprizadávanízákaziek,koncesií
a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.40. Podľa § 10 ods. 2 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého
zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp
proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

VI. Nariadenie pojednávania

41. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý

začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1
neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v
Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného
dôvodu predmetná právna vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/78/2020
je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.

BA-5S/78/2020 a zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení
Dodatku č. 7 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho
súdu v Bratislave.

42. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)

preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a
dospel k záveru nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.

43. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na

nariadenom pojednávaní dňa 11.07.2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a)
SSP.

44. Na pojednávaní zástupca žalobcu nad rozsah správnej žaloby a svojich vyjadrení uviedol, že
správna žaloba vo veci je žalobou vo veciach správneho trestania. Poukázal na to, že zmluvou o dielo

z 8.11.2004 mal založený transparentný vzťah, podľa ktorého postupoval, pričom dodatkami sa len
konkretizovalo dohodnuté dielo; zmluvná cena sa nemenila. Poukázal na princíp trestania – prezumpciu
neviny, ktorá bola v konaní porušená, keď členom Rady žalovaného bola predložená na hlasovanie per
rollamlenverziavýroku,kdežalobcaporušilZVO.Vsúvislostishlasovanímnievšetcičlenoviaodovzdali
svoje vyhlásenie o nezaujatosti, čím bol porušený štatút rokovania Rady žalovaný. Tiež uviedol, že

zápisnica nebola riadne podpísaná a nebola zaslaná všetkým členom Rady žalovaného. Hlasovanie
nemožno overiť, keďže niektorí hlasovali z oficiálnych mailovaných adries, no iní napríklad z gmail.com.

45. Zástupkyňa žalovaného sa pridržala doterajších vyjadrení.

VII. Právne hodnotenie správneho súdu

46. Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je uplatňovanie ZVO a pravidiel v ňom zakotvených,
a to vo vzťahu k dodatkom k zmluve, ktoré boli uzatvorené mimo režimu verejného obstarávania, pretože
v čase uzatvorenia pôvodnej zmluvy (t. j. zmluvy o dielo z 08.11.2004) právna úprava nevyžadovala

postupovať podľa pravidiel verejného obstarávania vo vzťahu k dodatkom k zmluve.

47. Medzi žalobcom a žalovaným nevznikol spor ohľadne zisteného skutkového stavu, ale len spor
o právny výklad ustanovení ZVO.

48. Z dôvodu prehľadnosti však správny súd uvedie hlavné body týkajúce sa skutkového stavu veci:
- právny predchodca žalobcu uzatvoril so spoločnosťou Beset, spol. s r. o., zmluvu o dielo z 08.11.2004
na dobu neurčitú postupom rokovacieho konania bez zverejnenia;
- dňa 23.12.2004 odoslal žalobca oznámenie o výsledku verejného obstarávania postupom rokovacieho
konania bez zverejnenia, ktoré bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a vo Vestníku

verejného obstarávania;
- predmetom zmluvy o dielo z 08.11.2004 je podľa bodu 2.1 „Predmet zmluvy a predmet diela“: „...vývoj
KIS UDP (tu: informačného systému – pozn. súdu) a dohoda o základných právach a povinnostiachzmluvných strán pri realizácii diela – vývoja KIS UDP – zhotoveného na základe zmlúv 915/32007_1E,
915/34001_01, 915/34001_02 a 915/34001_03 uzatvorených medzi objednávateľom a zhotoviteľom“;
- predmetom diela je podľa bodu 2.2 „Predmet zmluvy a predmet diela“ zmluvy o dielo z 08.11.2004:

„...vývojKISUDP,ktorýbuderealizovanýjednotlivýmičasťamidielašpecifikovanýmivždyaktuálnepodľa
požiadaviek a potrieb objednávateľa formou písomných dodatkov uzavretých so zhotoviteľom k tejto
zmluve.“;
- v čl. 3 bod 3. 1 „Realizácia zmluvy“ zmluvy o dielo z 08.11.2004 sa uvádza: „Zmluva o dielo a jej
predmet, ktorým je vývoj KIS UDP, bude počas svojej platnosti realizovaná so zhotoviteľom etapovite,

jednotlivýmičasťamidiela,ktorýchpredmetbudevzmyslevyššieuvedenýchčlánkovpodrobnerozvinutý
a špecifikovaný formou písomných dodatkov k tejto Zmluve.“;
- v čl. 3 bod 3. 3 „Realizácia zmluvy“ zmluvy o dielo z 08.11.2004 sa uvádza: „Pri uzatváraní písomného
dodatku zmluvné strany presne špecifikujú predmet, cenu a ostatné náležitosti potrebné na riadne
vykonanie diela alebo jeho časti.“;
- podľa čl. 4 „Výklad pojmov“ zmluvy o dielo z 08.11.2004 sa uvádza: „Vývojom KIS UDP sa na účely tejto

zmluvy rozumejú činnosti vedúce k aktualizácii, rozvoju, skvalitneniu a rozšíreniu KIS UDP na základe
dodatkov k tejto zmluve“;
- dodatok 42 je zo dňa 27.04.2016 (cena za zhotovenie časti diela: XX XXX,XX eur bez DPH), dodatok
43 je zo dňa 05.05.2016 (cena za zhotovenie časti diela: XXX XXX,XX eur bez DPH), dodatok 44 je
zo dňa 20.12.2017 (cena za zhotovenie časti diela: XXX XXX,XX eur bez DPH), dodatok 45 je zo dňa

20.12.2017 (cena za zhotovenie časti diela: X XXX XXX,XX eur bez DPH);
- podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZVO účinného v čase uzatvorenia dodatkov 42 a 43 podlimitná civilná zákazka
zadávaná verejným obstarávateľom je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný
limit podľa odseku 2 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako 20 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie
služby, ktorá nie je zákazkou podľa písmena a), okrem služby uvedenej v prílohe č. 1;

- podľa § 5 ods. 3 písm. b) ZVO účinného v čase uzatvorenia dodatkov 44 a 45 podlimitná civilná zákazka
zadávaná verejným obstarávateľom je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný
limit podľa odseku 2 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako 50 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie
tovaru, okrem potravín podľa písmena c) a zákazku na poskytnutie služby, okrem služby uvedenej v
prílohe č. 1, ktoré nie sú zákazkami podľa písmena a).

49. Zo zisteného skutkového stavu aplikovaného na právny stav možno konštatovať, že zmluva o dielo
z 08.11.2004 bola uzatvorená v čase, keď právny poriadok zásadne umožňoval uzatvorenie takéhoto
typu zmluvy zameraného na verejné obstarávanie s jeho dodatkami. Pravidlá na uzatváranie dodatkov
k zmluvám, ktoré boli výsledkom verejného obstarávania, sa do právneho poriadku zaviedli až zákonom

č. 503/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, a to s účinnosťou od 01.01.2010. Táto novela upravila vo svojom § 9
pravidlá uzatvárania dodatkov, pričom v súčasnosti účinný ZVO upravuje tieto pravidlá v § 18.

50. Rovnako tak možno konštatovať, že novela č. 503/2009 Z. z., ako ani ZVO neupravili vo

svojich ustanoveniach žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by upravili pravidlá posúdenia uzatvorenia
dodatkov k zmluvám, ktoré boli uzatvorené pred tým, ako zákonodarca upravil pravidlá ich uzatvárania.

51. Podľa Ústavného súdu SR: „prechodné ustanovenia sú neoddeliteľnou súčasťou takmer každej
právnej úpravy a ich funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného

režimu právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má nimi
eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá aplikácie starej,
resp. aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy. Malo by však ísť o také
riešenia, ktoré by sa napriek ‚stretnutiu sa s časom‘ vyhli priamemu retroaktívnemu pôsobeniu do
minulosti, hoci už z označenia prechodných ustanovení ako intertemporálnych vyplýva, že ich spätné

pôsobenie do minulosti nemožno celkom vylúčiť. Retroaktivita (spätná pôsobnosť) právnych následkov
vo všeobecnosti nastoľuje otázku ochrany dôvery v oblasti pôvodne platného právneho stavu právnych
následkov, ktorý sa následne mení“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 25/05
zo 7. júna 2006).

52. Časový konflikt právnych úprav je spojený v každom prípade so zásahom do princípov rovnosti a
ochrany dôvery občana v právo. Posudzovanie tohto konfliktu intertemporality by sa malo riadiť optikou
proporcionality a malo by viesť k záveru o takom spôsobe legislatívneho riešenia časového stretu
právnych úprav, ktoré by nenarušilo princíp právnej istoty, ako ani princíp rovnosti, ale ich primeranýmspôsobom vyvažovalo. Na posúdenie uvedeného je preto relevantné, či ide o retroaktívne ustanovenie,
a ak ide o retroaktívne ustanovenie, či ide o pravú retroaktivitu, kedy by ustanovenie bolo v rozpore
s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, alebo nie. V prípade, ak nie, potom možno uvažovať o

uplatnení princípu proporcionality so zreteľom na predchádzajúcu právnu úpravu (aj so zreteľom na
spravodlivosť) a vyvažovanie predovšetkým princípu právnej istoty s princípom rovnosti.

53. Správny súd tu opätovne poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý: „pravú
retroaktivituvymedzilakostav,vktoromnováprávnaúpravaneuznávaoprávneniaapovinnostizaložené

právnymi vzťahmi len lex priori (napr. PL. ÚS 37/99) alebo stav, kedy zákon dodatočne a pozmeňujúco
zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov (práv a povinností) (PL. ÚS
3/00). Za nepravú retroaktivitu považuje stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne
účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo
ešteprednadobudnutímjejúčinnosti,vdôsledkučohomôžedôjsťkzmenealebozrušeniutýchprávnych
účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím (PL. ÚS 38/99). O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade,

ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho
zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne
následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali (PL. ÚS 3/00). Ústavný
súd už tiež vyslovil, že zákonodarca môže výnimočne uplatniť retroaktívne ustanovenia na úpravu
nových (existujúcich) právnych stavov, pričom v takomto prípade musí preukázať ‚závažné dôvody

všeobecného záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady zákazu spätnej
pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu‘ (PL. ÚS 3/00). To
znamená, že nepravú retroaktivitu nepovažuje za štandardný vstup do existujúcich právnych vzťahov.
Určitú retroaktivitu pripustil aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vo svojom rozhodnutí Mellacher
v. Austria, rozsudok z 19. decembra 1989 (§ 51) uviedol, že ‚legislatívne musí byť daná možnosť,

aby sa prijali opatrenia, ktorými sa zasiahne do ďalšieho vykonávania predtým uzavretých zmlúv (v
danom prípade nájomných zmlúv), aby sa dosiahol požadovaný cieľ‘“ (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. ÚS 28/00 z 10. januára 2002).

54. Podporne možno na účely určenia intertemporálnej povahy právnej normy poukázať aj na ustálenú

judikatúru nemeckého Spolkového ústavného súdu (pozri napríklad uznesenie zo 14. mája 1986, sp.
zn. 2 BvL 2/83 (BVerfGE 72, 200) alebo z 3. decembra 1997, sp. zn. 2 BvR 882/97 (BVerfGE 97,
67)). Podľa posledne menovaného nastáva skutočný retroaktívny účinok vtedy, keď zákonodarca v
neprospech dotknutej osoby zasiahne novou normou do skutkového stavu (Tatbestand), ktorý sa začal
v minulosti a bol v ňom už „ukončený“, a to tak, že s ním spojí iné právne účinky (dôsledky) ako s

existujúcounormou(RückbewirkungvonRechtsfolgen).Naprotitomuprávnanormasnepravouspätnou
účinnosťou je taká, ktorou zákonodarca zasahuje do stavu, ktorý sa síce začal už v minulosti, ale ešte
nebol „ukončený“ (tatbestandliche Rückanknüpfung); predmetná norma nemá vplyv na časovú, ale na
vecnú pôsobnosť právnej normy, pričom právne účinky právnej normy nastávajú po jej vyhlásení, ale
týkajú sa situácií, ktoré boli „spustené“ už pred jej vyhlásením (cit. podľa nálezu Ústavného súdu Českej

republiky Pl. ÚS 30/23 zo dňa 17.01.2024, bod 136).

55. Z podstaty časovej účinnosti ako vlastnosti právnej normy (resp. aj právneho predpisu) vyplýva,
že okamihom, keď nastane, sa právne vzťahy musia riadiť danou právnou normou. Účinnosť totiž
znamená, že právna norma je pre svojho adresáta právne záväzná, vyplývajú mu z nej konkrétne práva

a povinnosti. Na odstránenie právnej neistoty, aká právna norma má byť aplikovaná v prípade, keď
právna norma je derogovaná alebo novelizovaná, slúžia intertemporálne ustanovenia zákona. Ak tie
nejestvujú, správny súd je toho názoru, že vo veci treba aplikovať aktuálne platnú a účinnú právnu
normu za zachovania rešpektu k právnym vzťahom, ktoré vznikli za pôvodnej účinnosti, pretože len
takým spôsobom sa zabezpečí proporčný a vyrovnaný zásah do žalobcom pôvodne uzatvorených

zmlúv. Zároveň tento zásah je v súlade s právnou istotou a zachovaním záväznosti účinných právnych
predpisov v právnom štáte.

56. Zo zisteného skutkového stavu má správny súd za preukázané, že žalovaný neposudzoval vec
optikou pravej retroaktivity, keďže vec posudzoval vždy len ohľadne aktuálne uzatváraných dodatkov

k zmluve o dielo z 08.11.2004, a to k zneniu ZVO aktuálne účinnému ku dňu uzatvorenia dodatku.
Žalovaný by sa dopustil pravej retroaktivity v takom prípade, ak by na vec aplikoval aktuálne účinnú
právnu úpravu (napr. ku dňu 20.12.2017, keď došlo k uzatvoreniu dodatku 45) a jej optikou by posúdil aj
tie dodatky k zmluve o dielo z 08.11.2002, ktoré boli uzatvorené za účinnosti inej verzie ZVO, prípadneby k tomuto dátumu účinnosti posúdil aj samotnú zmluvu o dielo z 08.11.2004. To sa v prejednávanom
prípade nestalo, keď žalovaný vždy posudzoval len konkrétne dodatky a vždy len k dátumu účinnosti
ZVO, keď boli tieto dodatky uzatvorené (bod 78 napadnutého rozhodnutia a bod 70 prvostupňového

rozhodnutia).

57. Správny súd sa tak stotožnil s názorom žalovaného, že v danom prípade nenastala situácia
tzv. pravej retroaktivity, kedy by žalovaný posudzoval zmluvu o dielo z 8.11.2004 vrátane všetkých
jej dodatkov optikou novej právnej úpravy. Takýto postup by bol v rozpore so zákazom pravej

retroaktivity. Práve naopak, žalovaný posudzoval optikou novej právnej úpravy len dodatky 42 až 45,
a to vždy k dátumu účinnosti tej verzie ZVO, ktorá bola účinná v čase uzatvorenia daných dodatkov.
K obdobnému záveru prichádza aj komentárová literatúra, podľa ktorej: „zdôrazňujeme, že uvedené
pravidlo nerozlišuje medzi tým, podľa ktorého zákona pred účinnosťou zákona bola zmluva uzavretá.
Právna úprava týkajúca sa zmien zmlúv podľa zákona sa teda bude aplikovať aj na zmluvy, ktoré boli
uzavreté podľa zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z.

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov alebo
podľa predchádzajúcich zákonov o verejnom obstarávaní“ (AZUD, J., PLAVÁKOVÁ, L., BARTOŠ, P.
Zákon o verejnom obstarávaní. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 509) a ostatne vyplýva aj z metodického
usmernenia žalovaného.

58. V tejto súvislosti preto možno poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Szd/1/2010 zo dňa 29.09.2011, podľa ktorého: „V súvislosti s problematikou spätnej, účinností však
právna teória Slovenskej republiky ako aj európskych krajín rozlišuje medzi pravou a nepravou spätnou
účinnosťou právnych predpisov (pravou retroaktivitou a nepravou retroaktivitou). Význam uvedeného
rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita (spätná účinnosť) v zásade

odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu právneho štátu, nepravá retroaktivita sa za určitých
okolnostíakceptuje,akoprípustnýnástrojnadosiahnutieustanovenýchadostatočnevýznamnýchcieľov
verejnej moci. Pri uvedenom rozlišovaní je nevyhnutné si uvedomiť, že za pravú retroaktivitu sa pokladá
také konanie zákonodarcu, pri ktorom tento v novom právnom predpise (zákone) neuzná práva (alebo
povinnosti) založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe

skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu (zákona). Za nepravú retroaktivitu sa však pokladá
také konanie zákonodarcu, pri ktorom tento v novom právnom predpise uzná právne skutočností, ktoré
vznikli počas platnosti skoršieho zákona, no zároveň prinesie určité zmeny práv (alebo povinnosti),
ktoré vznikli na základe týchto právnych skutočností alebo na ich základe zavedie aj nové práva alebo
povinnosti. Nepravá retroaktivita jednoznačne umožňuje zákonodarcovi vstúpiť aj do tých právnych

vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Nepravá retroaktivita
teda nepripúšťa, aby neskoršia právna norma neuznala právne skutočnosti, na základe ktorých došlo
k vzniku určitých právnych vzťahov podľa predchádzajúcej právnej normy, no jednoznačne pripúšťa
zmeny tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy (pripúšťa teda zmenu
právneho režimu vzťahov, ktoré vznikli v minulosti). Výsledkom rozlišovania medzi pravou a nepravou

retroaktivitou je poznanie, že zďaleka nie každú zmenu, ktorú prinesie nový zákon na právne vzťahy
založené právnymi skutočnosťami v predchádzajúcom zákone (na vzťahy, ktoré vznikli počas platnosti
minulej právnej normy) je možné spájať s jeho spätným pôsobením a ako takú odmietať.“

59. Podľa názoru správneho súdu v prejednávanom prípade nastala vhodná miera proporcionality, a to

vyvážením práv a povinností založených pôvodnou právnou úpravou vo vzťahu k zachovaniu pravidiel
aktuálne platnej a účinnej právnej úpravy.

60. V ďalšom kroku žalovaný posudzoval dodatky 42 až 45 z toho hľadiska, či spĺňajú povahu
nového záväzku, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že z jednotlivých ustanovení zmluvy o dielo

z 08.11.2004 vyplynulo, že táto obsahovala len veľmi všeobecný a nejednoznačný opis predmetu
zmluvy, ktorým mal byť vývoj už existujúceho diela (informačného systému žalobcu) vytvoreného
na základe iných zmlúv so spoločnosťou Beset, spol. s r. o., ktorý mal byť realizovaný jednotlivými
časťami diela špecifikovanými až v budúcnosti, a to vždy aktuálne podľa požiadaviek a potrieb žalobcu
formou písomných dodatkov k tejto zmluve. Zmluva o dielo z 08.11.2004 teda mala byť počas svojej

platnosti (uzavretá na dobu neurčitú, tzn. bez obmedzenej doby platnosti) realizovaná s dopredu
vybraným zhotoviteľom etapovite, pričom predmet jednotlivých častí diela mal byť podrobne rozvinutý a
špecifikovaný až uzatváraním jednotlivých písomných dodatkov k tejto zmluve. Predmet zmluvy o dielo
z 08.11.2004 v danom prípade teda nebol definovaný konkrétnym, zrozumiteľným a jasným spôsobom,pričomnímneboldefinovanýanipredmetarozsahbudúcichplnení(poskytnutýchslužieb),ktorémalibyť
špecifikované až následne v uzatvorených dodatkoch, a to podľa vzniknutých potrieb žalobcu, ako ani
cena týchto budúcich plnení (poskytnutých služieb). Uzatvorením dodatkov 42 až 45 došlo k doplneniu

a špecifikovaniu predmetu a rozsahu zmluvy o dielo (k doplneniu nových funkcionalít informačného
systému žalobcu), a zároveň došlo k dojednaniu ceny za služby špecifikované v dodatkoch 42 až 45, čím
došlo k uzatvoreniu nových záväzkov (podrobne v bodoch 86 až 93 napadnutého rozhodnutia). S týmto
hodnotením sa správny súd stotožňuje. Predmetné hodnotenie je logickým vyústením skutočnosti, keď
zmluva o dielo z 08.11.2004 je uzatvorená na dobu neurčitú bez bližšej a jednoznačnej špecifikácie

základných zmluvných náležitostí, ako aj určitosť predmetu zmluvy a jej ceny.

61. Správny súd tu preto poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-454/06 pressetext
Nachrichtenagentur, podľa ktorého: „z judikatúry vyplýva, že hlavným cieľom pravidiel Spoločenstva v
oblasti verejného obstarávania je zabezpečiť voľný pohyb služieb a otvorenie nenarušenej hospodárskej
súťaže vo všetkých členských štátoch (pozri rozsudok z 11. januára 2005, Stadt Halle a RPL

Lochau, C-26/03, Zb. s. I-1, bod 44). (...) Na účely zabezpečenia transparentnosti postupov a rovnosti
zaobchádzania s uchádzačmi sa zmeny ustanovení verejnej zmluvy vykonané počas doby jej platnosti
považujú za nové uzavretie zmluvy v zmysle smernice 92/50 vtedy, ak majú znaky podstatne odlišné
od pôvodnej zmluvy, a teda preukazujú vôľu strán nanovo sa dohodnúť na podstatných náležitostiach
tejto zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2000, Komisia/Francúzsko, C-337/98, Zb. s.

I-8377, body 44 a 46). Zmenu verejnej zmluvy počas doby jej platnosti možno považovať za podstatnú,
ak zavádza podmienky, ktoré ak by figurovali v pôvodnom postupe verejného obstarávania, umožnili by
pripustiť iných uchádzačov, než ktorí boli pripustení, alebo vybrať inú ponuku než tú, ktorá bola pôvodne
vybratá.“

62. Okrem toho možno poukázať aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-549/14 Finn Frogne,
v ktorom tento súd uviedol: „30. Podstatná zmena verejnej zákazky po jej zadaní nemôže byť v
zásade uskutočnená verejným obstarávateľom a úspešným uchádzačom na základe dohody, ale
musí viesť k novému zadávaciemu konaniu týkajúcemu sa takto zmenenej zákazky (pozri analogicky
rozsudok z 13. apríla 2010, Wall, C-91/08, EU:C:2010:182, bod 42). Inak by to bolo v prípade, ak

by bola táto zmena stanovená v ustanoveniach pôvodnej zákazky (pozri v tomto zmysle rozsudok z
19. júna 2008, pressetext Nachrichtenagentur, C-454/06, EU:C:2008:351, body 37, 40, 60, 68 a 69).
(...) 37. Hoci totiž dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti transparentnosti musí
byť zabezpečené aj pri osobitných verejných zákazkách, nebráni to zohľadniť ich špecifickosť. Súlad
medzi touto právnou požiadavkou a touto konkrétnou potrebou je zaistený na jednej strane striktným

dodržiavaním podmienok zákazky, ako boli stanovené v dokumentácii k zadávaciemu konaniu, až do
skončenia fázy plnenia tejto zákazky, ale aj na druhej strane možnosťou výslovne stanoviť v tejto
dokumentácii možnosť verejného obstarávateľa niektoré, aj podstatné, podmienky uvedenej zákazky
zmeniť aj po jej zadaní. Verejný obstarávateľ tým, že výslovne v uvedenej dokumentácii stanoví túto
možnosťaurčíspôsobyjejuplatnenia,zaistí,ževšetkyhospodárskesubjekty,ktorémajúzáujemoúčasť

na uvedenom zadávacom konaní, sú o tejto možnosti informované od začiatku a v okamihu podania ich
ponúk sú v rovnakom postavení (pozri analogicky rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di
Frutta, C-496/99 P, EU:C:2004:236, body 112, 115, 117 a 118). 38. Naopak, pokiaľ takéto ustanovenia v
dokumentáciikzadávaciemukonaniuniesú,vyžadujepotrebauplatniťvdanejverejnejzákazkerovnaké
podmienky pre všetky hospodárske subjekty, aby v prípade podstatnej zmeny tejto zákazky bolo začaté

nové zadávacie konanie (pozri analogicky rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta,
C-496/99 P, EU:C:2004:236, bod 127).“

63.Záveryžalovanéhovymedzenévnapadnutomrozhodnutítedapodľanázorusprávnehosúduobstoja
aj z pohľadu judikatúry Súdneho dvora EÚ.

64. Správny súd sa stotožňuje s tým, že zmluvu o dielo z 08.11.2004 možno meniť prostredníctvom
dodatkov, pričom na tieto dodatky sa bude vzťahovať právna úprava ZVO účinná ku dňu uzatvorenia
toho-ktorého dodatku. Zároveň platí, že pokiaľ žalobca bude chcieť pristúpiť k zmene zmluvy počas doby
jej trvania bez nového verejného obstarávania, táto možnosť je zachovaná, ak budú splnené podmienky

upravené v § 18 ZVO. V tejto súvislosti správy súd poukazuje na to, že žalobca sa v žalobe ako ani
v iných písomnostiach založených v administratívnom spise nijak nedomáhal preukázania splnenia
týchto podmienok.65. Na základe uvedeného preto treba odmietnuť žalobný bod žalobcu, v ktorom uviedol, že ak by si bol
zhotoviteľ vedomý takéhoto výkladu právnej úpravy, že by možno do nevstupoval do právneho vzťahu
so žalobcom. Žalobca ako orgán štátnej správy by totiž v prvom rade mal skúmať naplnenie verejného

záujmu a nie hypoteticky ochraňovať záujem súkromný.

66. Vo vzťahu k ústne predneseným námietkam uplatnených žalobcom na ústnom pojednávaní správny
súd uvádza, že žalobca podal správnu žalobu ako žalobu podľa § 177 SSP, t. j. všeobecnú správnu
žalobu. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, pričom dospel k záveru, že ani materiálne dané

rozhodnutie nie je rozhodnutím vydaným v sankčnom konaní. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím
vydaným podľa § 175 ZVO, t. j. podľa ustanovenia, ktoré upravuje námietkové konanie. Sankčné
ustanovenia upravuje ZVO až od § 182 a nasl. Vo vzťahu k časti námietok smerujúcich k hlasovaniu
Rady žalovaného, vyhláseniam o zaujatosti a zápisnice správny súd poukazuje na to, že tieto dôvody
neboli žalobcom uplatnené v správnej žalobe. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu
alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej

na podanie žaloby. Z daného dôvodu na uvedené námietky správny súd neprihliadol.

67. Záverom preto treba uviesť, že podľa názoru správneho súdu výklad ZVO, podľa ktorého na dodatky
k zmluvám sa vzťahuje právna úprava ZVO účinná k dátumu uzatvorenia dodatku aj na tie zmluvy, ktoré
boli uzatvorené v čase, keď ZVO neupravoval žiadnu právnu úpravu dodatkov, je v konečnom dôsledku

výkladom, ktorý v najširšej miere napĺňa princíp právnej istoty. Nahrádza totiž neistotu verejného
obstarávateľa (ale aj zhotoviteľa) v tom slova zmysle, či (vôbec) môže takýto dodatok uzatvoriť, a tiež
mu určuje aj podmienky, za ktorých tak môže učiniť.

68. Nad tento rozsah si správny súd dovoľuje žalobcovi pripomenúť, že podľa čl. 1 v spojení s § 2

zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe je žalobca orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov
a colníctva s celoštátnou pôsobnosťou a tvorí finančnú správu, ktorej úlohou je chrániť fiškálne a
obchodno-politické záujmy Slovenskej republiky a Európskej únie a plniť úlohy pri ochrane vnútorného
trhu Európskej únie. Z daného uhla pohľadu je žalobca tým orgánom, ktorý spolupôsobí pri riadnom,
zákonnom a transparentom výbere daní ako zdroja verejných prostriedkov. Žalobca by preto mal byť

tým orgánom štátnej správy, ktorý by sa mal v prvom rade zasadiť o efektívne využívanie verejných
prostriedkov. Na tento účel slúžia pravidlá vymedzené v ZVO a ich dodržiavanie.
69.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúddospelkzáveru,
že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti,
ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom

žalovanéhoasamotnýmrozhodnutímžalovanéhoporušené.Aksprávnysúdpopreskúmanírozhodnutia
žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP).

70. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by

bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich náhradu

71. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443

ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak

má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).