Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by JUDr. Mária Gazdačková

Legislation area – Občianske právoZmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720202952
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5720202952.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX, doručovacia adresa: E., B. XX, právne zastúpenému DPP
Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5, 010 01, Žilina, IČO: 51 174 227, v konaní
o zaplatenie 44.706,33 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 450 € sa z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.7.2020 sa pôvodná žalobkyňa – Prvá stavebná sporiteľňa
a.s., so sídlom, v Bratislave, IČO: 31 335 004 proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 44.706,33

€ spolu s 3,99 % zmluvným úrokom zo sumy 35.664,37 € od 1.8.2019 do zaplatenia a 5 % úrokom
z omeškania zo sumy 37.352,58 € od 1.8.2019 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Pôvodná žalobkyňa žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení
č. 2469785 8 01 bola so žalovaným uzatvorená Zmluva o úvere č. 2469785 8 01 zo dňa 24.4.2015
(ďalej len ,,Úverová zmluva“), v súlade s ktorou poskytla pôvodná žalobkyňa žalovanému mimoriadny
medziúver č. 2469785 5 02 vo výške 56.200 €.

3. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. Úverovej zmluvy pôvodná žalobkyňa za spracovanie úveru žalovanému
účtovala poplatok, ktorý bol splatný pri prvej výplate medziúveru, takže celková výška vyplateného
medziúveru bola znížená o tento poplatok.

4. V zmysle Čl. V. bod 5.2. a nasl. Úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať úver pravidelnými
mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 284,47 € na účet konta stavebného sporenia.

5. V zmysle Čl. V. bod 5.3. Úverovej zmluvy splátky vo výške 284,47 € pozostávali do pridelenia cieľovej
sumy z vkladu na účet sporenia vo výške 97,60 € a zo splátky úrokov za medziúver vo výške 186,87 €.6. Jednotlivé splátky boli splatné do 15. dňa v mesiaci. V zmysle Čl. V. bod 5.3. Zmluvy sa jednotlivé
nároky z mesačných splátok uspokojovali v poradí úroky z medziúveru a vklady na konto sporenia.
Splátky na konto medziúveru slúžili na úhradu splatných úrokov za medziúver a splátky na konto

sporenia na nasporenie sumy potrebnej pre pridelenie cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
Základom pre výpočet úrokov bola suma poskytnutého úveru.

7. Žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom
zo dňa 2.11.2017 pôvodná žalobkyňa vyzvala žalovaného na doplatenie omeškaných splátok, pričom

žalovaného zároveň upozornila, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, pôvodná
žalobkyňa bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou
splatnosti.

8. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, pôvodná žalobkyňa dňa 17.1.2018 vyhlásila mimoriadnu
splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom.

9. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pôvodná žalobkyňa zúčtovala nasporenú sumu vo
výške 35,63 € so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 56.200 € (poskytnuté úverové prostriedky),
čo predstavuje po započítaní sumu 56.164,37 €.

10. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (17.1.2018), predstavovala sumu vo
výške 57.852,58 €, pričom pozostáva z istiny vo výške 56.164,37 €; z nezaplatených 3,99 % p. a. úrokov
za medziúver zo sumy 56.200 € do 17.1.2018 spolu vo výške 1.680,21 € a z nezaplatených poplatkov
spolu vo výške 8 €.

11. Pôvodná žalobkyňa uviedla, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 150 €. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia
dlžnej sumy ku dňu 17.1.2018 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17.1.2018
(58.002,58 € – 150 € = 57.852,58 €, t. j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti podľa
Výpisu z účtu medziúveru).

12. Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, pôvodná žalobkyňa v zmysle
čl. X., bod 10.17.3 úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 3,99 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl.
IX., bod 9.2. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % p.
a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t.j. od 18.01.2018).

13. Žalovaný po vyhlásení mimoriadnej splatnosti uskutočnil nasledovné vklady v celkovej výške 20.500
€, ktoré boli započítané na istinu pohľadávky:

03.08.2018 Vklad 7 000,00

31.08.2018 Vklad 13 000,00
24.10.2018 Vklad 500,00

14. Vzhľadom na to, že žalovaný v poskytnutej lehote nevrátil zostatok úveru, pôvodná žalobkyňa
pristúpila k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a to v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.

z. o dobrovoľných dražbách, v znení neskorších právnych predpisov a v súlade s č. VI. záložnej zmluvy,
nakoľko predmetná pohľadávka bola zabezpečená záložným právom zriadeným k nehnuteľnosti. Na
základedohodyosplátkachzodňa25.6.2018aDohodyosplátkachzodňa3.9.2018pôvodnážalobkyňa
upustila od výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
podmienky v zmysle Dohody o splátkach zo dňa 25.6.2018 v spojení s Dohodou o splátkach zo dňa

3.9.2018 nedodržiaval riadne a včas, pôvodná žalobkyňa opätovne pristúpila k výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby.

15. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 15.11.2018, č. k. 15Csp/154/2018-39 nariadil neodkladné
opatrenie a pôvodnej žalobkyni uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. V nadväznosti na

uvedené pôvodná žalobkyňa bola povinná od dobrovoľnej dražby opätovne upustiť.

16. Žalovaná suma vo výške 44.706,33 € vyčíslená k 31.7.2019 pozostáva z: istiny 35.664,37 € – istina
vo výške 56.164,37 € znížená o vklady vykonané žalovaným vo výške 20.500 €• nezaplatených úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 1.680,21 €
• 3,99 % úroku za úver od 18.1.2018 do 31.7.2019 vo výške 2.671,24 €
• 5,00 % úroku z omeškania od 18.1.2018 do 31.7.2019 vo výške 3.476,92 €

• nezaplatených nákladov spojených s dražbou vo výške 1.205,59 € (poplatok za osvedčenie podpisov
na oznámení o vykonaní dobrovoľnej dražby a úhrada nákladov spojených s dobrovoľnou dražbou).

17. K žalobe pôvodná žalobkyňa pripojila zmluvu o úvere č. 2469785801, ktorú žalobkyňa uzavrela so
žalovaným dňa 24.4.2015, Všeobecné podmienky stavebného sporenia pre fyzické osoby platné v čase

uzavretia zmluvy, tarify stavebného sporenia pre fyzické osoby, zmluvu o zriadení záložného práva
na nehnuteľný majetok z 24.4.2015 uzavretú medzi žalobkyňou a záložcom F. G., H. B., výpis z účtu
stavebnéhosporenia,výpiszúčtumedziúveru,upozornenienavyhláseniemimoriadnejsplatnostizodňa
2.11.2017, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.1.2018, doručenku k tejto listine,
faktúry vystavené pre žalobkyňu Profesionálnou dražobnou spoločnosťou s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Oznámenie o súhlase s dohodou o splátkach z 25.6.2018, doručenku k tejto listine a dohodu o splátkach,

rovnako doručenku k tejto listine.

18. Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, ktorým žalobe vyhovel, avšak proti
tomuto platobnému rozkazu žalovaný včas podal odpor, ktorým dôvodnosť žaloby namietal. Žalovaný
uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, čo do dôvodu a čo do výšky a žiada žalobu zamietnuť

ako nedôvodnú. V tomto odpore žalovaný napadol, že si žalovaný nesplnil povinnosť tvrdenia o výške
reálnych vzájomných finančných plnení, že uplatňovaný nárok žalobcu je neurčitý, nezrozumiteľný,
nešpecifikovaný a nedokázaný. Poukázal pritom, že ide o spotrebiteľský spor a úverová zmluva má
charakter zmluvy spotrebiteľskej, uplatnil námietku premlčania, vytýkal, že listiny predložené žalobcom
nepreukazujú výšku uplatneného nároku, namietal, že žalobca požičanie sumy nepreukázal výpisom

z bankového účtu, žalobca nepreukázal reálne požičanú sumu úveru, nepreukázal plnenia žalovaného
na splácanie úveru, uviedol, že žalovaný dlhuje podstatne nižšiu sumu, než žalobca uplatňuje a to
len sumu 30.139,38 € a pritom poukázal na príslušné zákonné ustanovenia upravujúce spotrebiteľské
právne vzťahy.

19. Pôvodná žalobkyňa na odpor žalovaného reagovala replikou zo dňa 27.11.2020 a v nej uviedla, že
celé podanie žalovaného je absolútne zmätočné a ničím nepodložené. Pôvodná žalobkyňa poukázala
aj na skutočnosť, že žalovaný na Okresnom súde Nitra inicioval konanie práve o neplatnosť zmluvy o
úvere. V predmetnom konaní súd žalobu zamietol, pričom žalovaný podal voči rozhodnutiu odvolanie
a spor nie je právoplatne skončený. Z dôvodu, že žalovaný v podanom odpore uviedol skoro totožné

tvrdenia ako uviedol v konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra, preto ako pôvodná žalobkyňa
mala za to, že je tu dôvod na prerušenie konania do právoplatného skončenia sporu vedeného pred
Okresným súdom Nitra a to práve z dôvodu posudzovania, či zmluva o úvere bude, alebo nebude
posúdená ako bezúročná a bezpoplatková, čo má vplyv aj na ďalšie posúdenie uplatneného nároku.
Ak by súd konanie napriek uvedenému neprerušil, tak k podanému odporu podala pôvodná žalobkyňa

nasledovné vyjadrenie: Žalovaný v podanom odpore iba kombinoval rôzne ustanovenia právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa a predovšetkým Občianskeho zákonníka. Žalovaný vo svojom podaní
nepoukázal ani na jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku, žiadnym svojim tvrdením nepreukázal, že
by zmluva o úvere obsahovala akékoľvek neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali jej
absolútnu neplatnosť. Pôvodná žalobkyňa mala za to, že žalovaný vyjadruje iba svoj subjektívny názor o

neprijateľnosti zmluvných podmienok a platnosti zmluvy o úvere bez akéhokoľvek reálneho podloženia
dôkazmi, resp. skutočnosťami, ktoré by aspoň naznačovali pravdivosť jeho tvrdení. Uvedené podanie je
len kompilátom vzorov prevzatých z internetu od rôznych združení zameraných na ochranu spotrebiteľa.

20. Pôvodná žalobkyňa výslovne poprela tvrdenie žalovaného, že by nebol nárok riadne špecifikovaný,

že by žalovanému nebolo vydané potvrdenie o plneniach, taktiež že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
je klamstvo, lebo neobsahuje potvrdenie o vzájomných plneniach. Žalovaný predložil okresnému súdu
riadnu špecifikáciu spolu s jednotlivo rozpísanými položkami, ktoré tvoria predmet žaloby. Žalovanému
bolo listom zo dňa 12.3.2019 odoslané na základe jeho žiadosti vyčíslenie zaplatenej sumy.

21. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti obsahuje všetky zákonnom predpísané náležitosti, žiadny
právny predpis neustanovuje, že by malo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti obsahovať potvrdenie o
vzájomných plneniach. Pôvodnej žalobkyni zároveň nebolo zrejmé, o aké vzájomné plnenia by malo ísť.
Pôvodná žalobkyňa poskytla úver v celkovej výške 56.200 € a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úversplácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 284,47 €, z čoho časť splátky vo výške 186,87 €
bola použitá na splátku úroku z medziúveru a časť splátky vo výške 97,60 € bola započítaná ako vklad
na sporenie.

22. Premlčacia doba začína vo všeobecnosti plynúť od právnej udalosti, ktorá je rozhodujúca pre
uplatnenie subjektívneho práva a teda keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, a nie na čas, keď veriteľ
právo mohol vykonať po prvý raz. Právo sa prvý raz mohlo uplatniť na súde v čase, keď existovala
actio nata, a nie v deň, keď sa po prvý raz mohlo uplatniť, teda v čase, kedy mohla existovať actio

nata,. Posledná splátka bola uhradená dňa 18.5.2017 vo výške 808,09 €, ktorou došlo k vyrovnaniu
omeškaných splátok a k čiastočnej úhrade splátky splatnej k 15.4.2020. V uvedenom prípade by sa za
actio nata mala považovať až skutočnosť kedy uplynutie aspoň lehota ustanovená v § 53 ods. 9 OZ, t.j.
skutočnosť kedy pôvodná žalobkyňa mala možnosť (nie povinnosť) po prvýkrát uplatniť právo v súlade
s § 565 a teda nastala právna udalosť – možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať od
žalovaného zaplatenie celej dlžnej sumy s príslušenstvom. V uvedenom prípade pôdaoná žalobkyňa

mohla po prvýkrát vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru až 16.7.2017, t.j. po troch omeškaných splátkach
(máj, jún, júl) a po tomto dátume si mohol svoje právo na súde uplatniť po prvý raz.

23. Pôvodná žalobkyňa si svoje právo uplatnila na súde dňa 10.7.2020, t.j. ešte pred uplynutím doby,
kedy si pôvodná žalobkyňa mohla svoj nárok uplatniť po prvý raz od 16.7.2017, t.j. deň po tom, ako si

mohla svoje právo na súde uplatniť po prvý raz v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Výslovne poprela tvrdenia
žalovaného, že by nebola skúmaná bonita a jeho schopnosť splácať úver.

24. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 je veriteľovi priznaná
voľná miera úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú dostatočné na potvrdenie úverovej

bonity a či ju musí overiť aj inými prostriedkami. Veriteľ sa tak musí vzhľadom na okolnosti prípadu
buď uspokojiť s informáciami, ktoré mu boli predložené spotrebiteľom alebo sa rozhodnúť, že považuje
za nevyhnutné tieto informácie doplniť. Pôvodná žalobkyňa v tomto prípade požadovala zdokladovanie
príjmu žalovaného. Žalovaný k žiadosti o úver predložil potvrdenie o príjme na základe daňového
priznania za rok 2014, t.j. za rok bezprostredne predchádzajúci roku kedy bol úver žalovanému

poskytnutý. Zároveň pôvodná žalobkyňa preverovala žalovaného aj dopytom do úverového registra,
pričom žalovaný nevykazoval žiadne omeškania na poskytnutých úverov. Z poskytnutých úverových
prostriedkov došlo zároveň aj k vyplateniu úveru, ktorý mal žalovaný v I. J. H. K. F., K., čím došlo aj k
zníženiu úverovej angažovanosti žalovaného. Pôvodná žalobkyňa výslovne poprela, že by kontaktovala
žalovaného cez sviatky, po 18:00, prípadne osobne. Zamestnanci žalovaného nevykonávajú pracovnú

činnosťpočassviatkovanipočasdnívoľnéhopokoja,Odúčinnostinovelyzákonač.,ktorýmsazakazuje
niektorým subjektom kontaktovať klientov po 18:00 hod. nekontaktuje žalobca klientov po 18:00 hod.
Tvrdenia žalovaného považovala za irelevantné a ničím nepodložené.

25. Ostatné tvrdenia žalovaného (ako napr. o tom, že nebola okresnému súdu predložená zmluva s

podpismi, poučenie právnikov pôvodnej žalobkyne o náležitostiach žaloby, že pôvodná žalobkyňa klame
a pod.) považovala za vykonštruované a nemajú žiadnu súvislosť s dokazovaním zásadných skutočností
potrebných pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia vo veci.

26.NadôkazsvojichtvrdenížalobkyňadospisupripojilažalobužalobcupodanúnaOkresnýsúdNitravo

veci začatia konania o neplatnosti úverovej zmluvy, neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Nitra sp.
zn. 15Csp/154/2018 zo dňa 20.6.2019, list žalobkyne z 11.7.2019 a listiny preukazujúce skúmanie bonity
žalovaného ako dlžníka žalobkyňou pred uzavretím úverovej zmluvy, tiež list žalobkyne z 12.3.2019.

27. Žalovaný sa potom vyjadril podaním, ktoré na súd došlo 31.12.2020, v ktorom podstate zopakoval

tvrdenia uvádzané už v odpore voči platobnému rozkazu a namietal spôsob, akým žalobkyňa
preverovala jeho bonitu. Tvrdil, že nepostupovala s odbornou starostlivosťou a preto nemala právo
požadovať splatenie úveru jednorazovo. Opätovne namietal výšku uplatneného nároku, namietal
neprijateľné zmluvné podmienky v úvere, ktoré ale bližšie neuviedol.

28. Keďže v čase začatia konania prebiehalo konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 15Csp/154/2018, v ktorom bola riešená otázka platnosti úverovej zmluvy, Okresný súd Martin
svojím uznesením č.k. 10Csp/58/2020-154 zo dňa 23.6.2021 prerušil svoje konanie do právoplatného
ukončenia vyššie uvádzaného sporu na Okresnom súde Nitra.29. Potom, čo došlo k právoplatnému ukončeniu vyššie uvádzaného konania, Okresný súd Martin v
konaní pokračoval približne od júna 2024 a zaoberal sa návrhom žalobkyne na zmenu strán sporu na

strane žalobcu z 27.5.2024. Týmto podaním totiž žalobkyňa oznámila, že pohľadávku proti žalovanému
postúpilanazákladezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa8.12.2021nažalobcuuvádzanéhovzáhlaví
tohto rozsudku. Na dôkaz tejto skutočnosti predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok do spisu pripojila.

30. Uznesením Okresného súdu Martin č.k. 10Csp/58/2020-302 zo dňa 19.6.2024 súd pripustil zmenu

subjektu na strane žalobcu tak, že pôvodná žalobkyňa – Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom
v Bratislave, z konania vystúpila a na jej miesto ako žalobca vstúpila obchodná spoločnosť uvedená
v záhlaví tohto rozsudku.

31. Na zmenu v stranách sporu žalovaný reagoval vyjadrením, ktoré došlo na súd 4.7.2024, v ktorom
namietal vecnú legitimáciu novovstúpivšieho žalobcu do konania tvrdiac, že žalobca podľa E. J. F. nemá

bankovú licenciu, teda nie je bankou a je evidovaný len ako poskytovateľ spotrebiteľských úverov. Preto
namietal, že postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy voči jej klientovi na inú osobu je
neplatné. Naviac konštatoval, že nárok nového žalobcu preto neuznáva, čo do dôvodu a čo do výšky
anaviacmázato,žejehonárokjepremlčaný,nepreukázanýaopakovalsvojenámietky,ktoréuplatňoval
už vo vzťahu voči pôvodnej žalobkyni, žiadal teda žalobu zamietnuť.

32. Na ďalšiu výzvu súdu potom nový žalobca reagoval podaním zo dňa 16.9.2024, v ktorom uviedol,
že otázka povinných náležitostí výzvy v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zosplatnenia
v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka bola riešená Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej
ako „NS SR“). NS SR pritom dospel k záveru, že uvedenie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu v

týchto výzvach zákon nevyžaduje.

33. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024: „Veriteľ má právo vyhlásiť predčasnú
splatnosť dlhu deň po tom, keď sa niektorá splátka dostane do omeškania aspoň tri mesiace. Premlčacia
doba pri zosplatnení celého dlhu nemôže závisieť od vôle veriteľa (teda od toho, či právo vyhlásiť

predčasnú splatnosť celého dlhu využije už v prvý deň alebo až v 30. deň po naplnení zákonných
predpokladov). Podstata ustanovenia $ 103 druhej vety Občianskeho zákonníka (dôvod, pre ktorý tu
zákonodarca stanovil začatie plynutia premlčacej doby odlišne od všeobecného pravidla actio nata,
ustanoveného v $ 101) je v tom, že plynutie premlčacej doby by nemalo byť výlučne na vôli veriteľa.
Pokiaľ teda veriteľ môže jednostranným právnym úkonom vyvolať možnosť uplatniť svoj nárok na súde,

je potrebné, aby mu plynula premlčacia doba bez ohľadu na to, kedy toto právo využije. Napokon, toto
právo sa mu zo zákona obnovuje pri každej ďalšej nezaplatenej splátke, ktorá sa dostane do omeškania
viac ako tri mesiace a pri každej splátke je potrebné po troch mesiacoch a jednom dni omeškania začať
počítať novú premlčaciu dobu na potenciálne zosplatnený dlh...
Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre

ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací
súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá
vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie
takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení, ak však tieto listiny vymedzenie

relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym
konštruktom).Považujevšakzavhodnéuviesť,žepokiaľsavykonanýmdokazovanímnepreukážeopak,
treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade
so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie $ 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné
predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace

po splatnosti.“

34. Obdobne rozhodovali aj krajské súdy a to Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn.
7CoCsp/14/2023 zo dňa 29.2.2024, Krajský súd v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/6/2024, Krajský v Prešove
sp. zn. 26CoCsp/6/2024, Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp/15/2023. Žalobca uviedol, že

veriteľ nie je povinný (OZ takú podmienku v žiadnom jeho ustanovení neustanovuje) uvádzať vo výzve
v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ a ani v oznámení o zosplatnení konkrétnu splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil
k vyhláseniu splatnosti úveru. Vo veci konajúci súd však v zmysle žalobcovi doručenej výzvy zrejme
zastáva opačný názor, a síce že výzva a oznámenie o zosplatnení musia obsahovať identifikáciu tejsplátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu, inak sú takéto
úkony neurčité, a teda neplatné.

35. Žalobca však poukázal na to, že na posudzovanie platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemá
žiaden vplyv (nesprávne, resp. aj žiadne) uvedenie zo strany veriteľa, pre ktorú splátku podľa jeho
právneho názoru k vyhláseniu splatnosti došlo, nakoľko platí zásada iura novit curia, podľa ktorej súd
pozná právo a len súd je splnomocnený vykladať a aplikovať právne predpisy v civilnom konaní (na
rozdiel od žalobcu, resp. postupcu). Inak povedané (nesprávne) skutkové tvrdenie veriteľa vo výzve

v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ a oznámenie o zosplatnení by bolo bez právneho významu, ak zákon
výslovne uvádza opak. Žalobca preto v tejto súvislosti zastával právny názor, že podstatnou právnou
skutočnosťou v čase vyhlásenia splatnosti je výlučne to, či veriteľ mal splnené podmienky pre vyhlásenie
splatnosti podľa oboch dotknutých ust. § 53 ods. 9 OZ ako aj § 565 OZ, pričom v tomto konkrétnom
prípade je zrejmé, že tieto podmienky splnené boli.

36. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že zosplatnenie úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere
č. 2469785801 z 20.04.2015 (ďalej len „Zmluva“) už bolo právoplatne posúdené ako platné – a teda
predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci - a to v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
5CoCsp/11/2023 z 28.02.2024, ktorý v bode 25. odôvodnenia uviedol, že: „Akceptujúc obsah listinných
dôkazov v spise sa nachádzajúcich, súd prvej inštancie dospel k opodstatnenému záveru v tom smere,

že žalobca si dôsledne nesplnil rámec povinností vyplývajúcich pre neho z danej úverovej zmluvy, a to
najmä poskytnutý úver splácať riadne a včas. V dôsledku uvedenej nečinnosti žalovaný 1/, resp. jeho
právny predchodca ako veriteľ vzniklého úverového vzťahu zaslal žalobcovi ako dlžníkovi predžalobnú
upomienku. Následne právny predchodca žalovaného 1/ pristúpil relevantným spôsobom k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, v dôsledku čoho sa žalobcovi poskytnutý úver stal splatným v celom

rozsahu dňa 17.1.2018.“ Z uvedeného je podľa názoru zrejmé, že platnosť zosplatnenia úveru zo
Zmluvy už bola podrobená súdnej kontrole, pričom Krajský súd (a rovnako ani Okresný súd v Nitre)
nevzhliadol pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti žiadne porušenie zákonných povinností veriteľa. Podľa
názoru žalobcu je absurdné, aby bolo to isté zosplatnenie úveru z tej istej Zmluvy posúdené len o pár
mesiacov neskôr inými súdmi rozdielne, nakoľko uvedené je v priamom rozpore s princípom právnej

istoty zakotvenej v čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

37. Žalobca preto zotrval na podanej žalobe a zastával názor, že došlo k platnému zosplatneniu úveru ( v
súladesust.§53ods.9OZvspojenísust.§565OZ)anásledneikplatnémupostúpeniuúveru(vsúlade
s ust. § 17 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zákona o spotrebiteľských

úveroch a s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách), z ktorých dôvodov je žaloba
dôvodná a žalobca aktívne vecne legitimovaný. K predchádzajúcim podaniam žalovaného uviedol, že
ide o zmätočné podania a vytýkal im, že žalovaný, pokiaľ tvrdí, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, neuvádza, o aké podmienky má ísť a prečo by mali byť neprijateľné. Naviac uviedol, že
obsah spotrebiteľskej zmluvy vopred pripravený právnym predchodcom žalobcu, ale táto skutočnosť

neznamená existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Samotná zmluva neobsahuje prekvapivé,
alebo zavádzajúce ustanovenia a formulácie.

38. K námietke premlčania žalobca pre úplnosť uviedol, že podľa jeho názoru nie je povinný (správne)
právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53

ods. 9 OZ – úlohou veriteľa pri uplatnení tohto práva je len sledovať splnenie podmienok vyžadovaných
uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom ak toto právo uplatní po splnení týchto podmienok, je tento
úkon jednoznačne platný a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil „splátku“ pre nesplnenie ktorej sa
domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva. Uvedené nevyplýva z právnych predpisov, keďže veriteľ je
povinný skutkovo vymedziť stav, avšak právne posúdenie (pričom určenie, pre nesplnenie ktorej splátky

napokon došlo k uplatneniu uvedeného práva je výlučne právnym posúdením) je už výhradne vecou
súdu.

39. V judikáte R7/2023 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval ohľadom začiatku plynutia
premlčacej doby v spotrebiteľských veciach nasledovné: „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie

pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie
ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v
ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deňnasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal
splatným celý dlh“ (uznesenie najvyššieho súdu z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020).

40. Naviac žalobca uviedol, že žalovaný od podania žaloby postupne zaplatil sumu 450 € a to dňa:
1. 24.10.2018 sumou vo výške 30,00 €
2. 21.09.2020 sumou vo výške 30,00 €
3. 21.10.2020 sumou vo výške 30,00 €
4. 23.11.2020 sumou vo výške 30,00 €

5. 21.12.2020 sumou vo výške 30,00 €
6. 21.01.2021 sumou vo výške 30,00 €
7. 22.02.2021 sumou vo výške 30,00 €
8. 22.03.2021 sumou vo výške 30,00 €
9. 21.04.2021 sumou vo výške 30,00 €
10. 21.05.2021 sumou vo výške 30,00 €

11. 21.06.2021 sumou vo výške 30,00 €
12. 21.07.2021 sumou vo výške 30,00 €
13. 23.08.2021 sumou vo výške 30,00 €
14. 21.09.2021 sumou vo výške 30,00 €
15. 21.10.2021 sumou vo výške 30,00 €

16. 22.11.2021 sumou vo výške 30,00 €

41. Z tohto dôvodu žalobca zobral žalobu späť v rozsahu sumy 450 € a žiadal, aby súd v tejto časti
konanie zastavil. Následne proti žalovanému požadoval zaplatiť sumu vo výške 44.256,33 €, spolu s
3,99 % p. a. úrokom za úver:

- zo sumy 35 664,37 € od 01.08.2019 do 21.09.2020
- zo sumy 35 634,37 € od 22.09.2020 do 21.10.2020
- zo sumy 35 604,37 € od 22.10.2020 do 23.11.2020
- zo sumy 35 574,37 € od 24.11.2020 do 21.12.2020
- zo sumy 35 544,37 € od 22.12.2020 do 21.01.2021

- zo sumy 35 514,37 € od 22.01.2021 do 22.02.2021
- zo sumy 35 484,37 € od 23.02.2021 do 22.03.2021
- zo sumy 35 454,37 € od 23.03.2021 do 21.04.2021
- zo sumy 35 424,37 € od 22.04.2021 do 21.05.2021
- zo sumy 35 394,37 € od 22.05.2021 do 21.06.2021

- zo sumy 35 364,37 € od 22.06.2021 do 21.07.2021
- zo sumy 35 334,37 € od 22.07.2021 do 23.08.2021
- zo sumy 35 304,37 € od 24.08.2021 do 21.09.2021
- zo sumy 35 274,37 € od 22.09.2021 do 21.10.2021
- zo sumy 35 244,37 € od 22.10.2021 do 22.11.2021

- zo sumy 35 214,37 € od 23.11.2021 do zaplatenia

- a 5,00 % p. a. úrokom z omeškania:
- zo sumy 37 352,58 € od 01.08.2019 do 21.09.2020
- zo sumy 37 322,58 € od 22.09.2020 do 21.10.2020

- zo sumy 37 292,58 € od 22.10.2020 do 23.11.2020
- zo sumy 37 262,58 € od 24.11.2020 do 21.12.2020
- zo sumy 37 232,58 € od 22.12.2020 do 21.01.2021
- zo sumy 37 202,58 € od 22.01.2021 do 22.02.2021
- zo sumy 37 172,58 € od 23.02.2021 do 22.03.2021

- zo sumy 37 142,58 € od 23.03.2021 do 21.04.2021
- zo sumy 37 112,58 € od 22.04.2021 do 21.05.2021
- zo sumy 37 082,58 € od 22.05.2021 do 21.06.2021
- zo sumy 37 052,58 € od 22.06.2021 do 21.07.2021
- zo sumy 37 022,58 € od 22.07.2021 do 23.08.2021

- zo sumy 36 992,58 € od 24.08.2021 do 21.09.2021
- zo sumy 36 962,58 € od 22.09.2021 do 21.10.2021
- zo sumy 36 932,58 € od 22.10.2021 do 22.11.2021
- zo sumy 36 902,58 € od 23.11.2021 do zaplatenia- ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

42. V závere tohto podania sa žalobca vyjadril k námietkam žalovaného vo vzťahu k poplatku za

poskytnutie úveru, ktorý žalovaný považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca k tomu
uviedol, že tento poplatok bol dojednaný v zmluve a týkal sa hlavného predmetu plnenia pôvodného
žalobcu. Vzhľadom na jeho primeranú výšku ho považoval za plne prijateľný.

43. Na dôkaz svojich tvrdení potom k tomuto podaniu pripojil platobnú históriu a zápisnicu o pojednávaní

pred Okresným súdom Nitra z 19.2.2019 a ďalšiu špecifikáciu dlžnej sumy.

44. Na základe návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.9.2024 konajúci
Okrasný súd Martin v priebehu konania a to dňa 30.9.2024, uložil žalobcovi uznesením č.k.
10Csp/58/2020-350 zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 24.4.2015 a to výkonu záložného práva na

nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. E.
a to až do právoplatného skončenia konania v prejedávanej veci. Toto uznesenie bolo potom potvrdené
uznesením Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu sp. zn. 7CoCsp/6/2025 zo dňa 18.3.2025.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol už za žalovaného podaný jeho novozvoleným právnym
zástupcom, ktorý je uvedený aj v záhlaví tohto rozsudku. Naviac tento návrh datovaný dňom 12.9.2024

obsahoval aj novú argumentáciu ohľadne nedôvodnosti žaloby vo veci samej.

45. Dňa 14.5.2025 súd vykonal vo veci pojednávanie, na ktorom prečítal v rámci dokazovania listiny,
ktoré pripojili procesné strany do súdneho spisu. Pojednávania sa zúčastnil len právny zástupca strany
žalujúcej. Právny zástupca žalovanej strany neprítomnosť ospravedlnil rovnako, ako neprítomnosť

svojho klienta.

46. Právny zástupca žalujúcej strany na pojednávaní zotrval na svojom stanovisku. Namietal
argumentáciu súdu ohľadne neplatného postúpenia pohľadávky na nového žalobcu v priebehu konania.

47. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom ohľadne nároku na zaplatenie sumy 450 € pred prvým
pojednávaním vo veci samej súd konanie o tomto nároku zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p..

48. Pokiaľ ide o zvyšok uplatneného nároku, súd dospel k presvedčeniu a to aj vzhľadom na rozhodnutia
najvyšších súdnych autorít – Najvyššieho súdu SR, že bez ohľadu na námietky žalovaného voči

uplatnenému nároku žalobe nie je možné vyhovieť pre základný nedostatok a totiž nedostatok vecnej
legitimácie nového žalobcu na uplatňovanie tohto nároku. Súd pri formovaní tohto právneho názoru
vychádzal z dokazovania predovšetkým z listín, ktoré do spisu pripojila pôvodná žalobkyňa.

49. Zo zmluvy o úvere č. 2469785801, ktorú uzavrela Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom

v Bratislave ako veriteľ so žalovaným ako s dlžníkom dňa 24.4.2015, súd zistil, že na základe žiadosti
žalovaného na preklenutie obdobia, kým žalovaný ako dlžník splní všetky podmienky na pridelenie
cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, poskytuje veriteľ dlžníkovi medziúver pod č. 2469785502
vo výške 56.200 €. Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok
stavebnéhosporeniaprefyzickéosoby,samedziúverzúčtujebezosobitnejdohodysnasporenousumou

na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver č. 2469785801 vo výške
cca 33.311,38 €. Presnú výšku stavebného úveru ku dňu podpisu tejto zmluvy nebolo možné stanoviť,
pretože sa bude rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelené cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení. Žalovaný sa zaviazal úverovú pohľadávku s jej príslušenstvom zaplatiť stavebnej
sporiteľni dohodnutým spôsobom a v dohodnutej lehote. Zo základných úverových podmienok (článok

2 predmetnej zmluvy) potom vyplynulo, že úver sa poskytuje ako medziúver a to nespotrebiteľský na
dobu určitú v celkovej výške 56.200 € pri základnej úrokovej sadzbe 2,69 % a hrubej marže banky vo
výške 1,30 % ročne. Výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru predstavovala sumu 186,87 €, tieto
splátky boli zročné k 15. dňu v mesiaci. V zmluve bolo konštatované, že dlžník má uzatvorenú existujúcu
zmluvuostavebnomsporeníč.2469785801,naktorújevýškamesačnéhovkladu97,60€vždyk15.dňu

v mesiaci a počet mesačných vkladov, ktoré je potrebné uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia
cieľovej sumy, je 223. Po pridelení cieľovej sumy by výška stavebného úveru predstavovala sumu
33.311,38 €, úroková sadzba stavebného úveru by predstavovala 2,90 % ročne, výška mesačnej splátky
vrátane úrokov stavebného úveru 284,47 €, splatnosť splátok stavebného úveru by bola nastavenák 15. dňu v mesiaci a počet splátok istiny a počet splátok úrokov stavebného úveru by predstavoval
138 splátok. Úroky z omeškania v oboch prípadoch by boli požadované maximálne vo výške podľa
predpisovobčianskehopráva.Dobatrvaniamedziúveru,resp.stavebnéhoúveruvrokochpredstavovala

30,10 a konečná splatnosť medziúveru, resp. stavebného úveru bola nastavená do 15.5.2045 za
predpokladu, že si dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok v lehotách uvedených v tejto zmluve.
Z článku III. danej zmluvy vyplynul účel a dokladovanie úveru. Účel úveru bol dohodnutý v súlade so
Zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, teda šlo o nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného
domu vrátane drobných súvisiacich stavieb, prípadne výstavba, prístavba, nadstavba a stavebné úpravy

bytu, alebo rodinného domu, modernizácia bytu, alebo rodinného domu, nadobudnutie vlastníctva
stavebného pozemku na výstavbu rodinného domu a bytového domu atď.. Tento úver bol poskytnutý
na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre kat. úz. E.. Z článku VI. vyplývalo zabezpečenie
celkovej pohľadávky veriteľa a to uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva na vyššie uvedené
nehnuteľnosti na LV č. XXXX v kat. úz. E.. Zmluva ďalej obsahovala ďalšie povinnosti zmluvných strán
v súlade so Zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, poplatky a náklady spojené s poskytnutím

medziúveru a úveru a v článku X. bolo upravené právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého
zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Okrem iných dôvodov bol veriteľ
oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom, ak bol dlžník v omeškaní
s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri
mesiace,alebobolvomeškanísplatenímčoilenjednéhovkladunaúčetzmluvyostavebnomsporenípo

dobu dlhšiu ako tri mesiace. Poskytnutie medziúveru bolo zabezpečené aj zmluvou o zriadení záložného
práva na nehnuteľný majetok, uzavretou medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., so sídlom v Bratislave
ako záložným veriteľom a záložcom – F. G., H. B., nar. XX.X.XXXX.

50. Z výpisov účtu stavebného sporenia, ktoré potom pripojila pôvodná žalobkyňa do súdneho spisu,

vyplynulo, že žalovaný nerobil pravidelné vklady na účet stavebného sporenia, pokiaľ šlo o sporenie
na účet stavebného sporenia a podľa prehľadu, ktorý bol poskytnutý do 1.1.2018, posledný vklad
urobil 15.7.2016. Pokiaľ šlo o splácanie medziúveru, tak podľa výpisu z účtu medziúveru ten mal byť
žalovanému vyplatený v troch sumách – 4.5.2015 v sume 23.574,71 €, dňa 26.5.2015 v sume 21.385,29
€, následne dňa 14.9.2015 v sume 10.565,60 €. Posledný vklad na splácanie tohto úveru žalovaný urobil

dňa 24.10.2018, avšak v období do 17.1.2018 splácal úver nepravidelne v rôznych sumách a posledný
vklad urobil 2.3.2017. Predposledný vklad bol urobený 15.7.2016.

51. Táto skutočnosť preto viedla pôvodného veriteľa k tomu, že upomienkou z 2.11.2017 upozornil
žalovaného na dlhy, ktoré žalovaný voči žalobkyni mal. Podľa tejto upomienky malo dôjsť k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 24.11.2017 a s tým, že žalovaný ku dňu spísania tohto upozornenia
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, mal mať dlh na účte stavebného sporenia v sume 585,60 €
a na účte medziúveru, teda na dlžných splátkach za medziúver v sume 1.308,09 € a to vrátane splátky
za mesiac november 2017.

52. Súd podotýka, že v tomto upozorní nebola špecifikovaná splátka, s ktorou žalovaný mal byť
v omeškaní tri mesiace. Žalovaný bol upozornený, že pokiaľ do 24.11.2017 ten dlh nezaplatí, pristúpi
stavebná sporiteľňa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Túto výzvu si žalovaný podľa podpísanej
doručenky prevzal 6.11.2017.

53. Z prehľadu o splácaní medziúveru a z prehľadu o platení na účet stavebného sporenia je potom
zrejmé, že žalovaný na túto výzvu pôvodného žalobcu nereagoval. Prvá stavebná sporiteľňa a.s.
preto listom zo 17.1.2018 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý v tom čase s príslušenstvom
predstavoval sumu 58.002,58 € a súčasne žiadala, aby túto sumu žalovaný zaplatil na účet tam uvedený.
Toto oznámenie žalovaný prevzal 22.1.2018.

54. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že vzťah, ktorý vznikol medzi Prvou stavebnou sporiteľnou
a.s. a žalovaným v roku 2014, nevznikol na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pretože
vzhľadom na ustanovenia § 1 ods. 3 nešlo spotrebiteľský úver. Právny vzťah, ktorý na základe tejto
úverovej zmluvy vznikol, bol vzťahom spotrebiteľským tak, ako ho definuje § 52 Obč. zákonníka (Zákon

č. 40/1964 Zb.) a na takýto právny vzťah sa vzťahovali potom aj ďalšie ustanovenia Obč. zákonníka
počnúc ust. § 52 a nasl., ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. V čase uzavretia tejto úverovej
zmluvy sa podľa presvedčenia súdu, aj keď nešlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru, vzťahovalo na
Prvú stavebnú sporiteľňu a.s. ust. § 24 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o tom, že na iných veriteľova na zmluvy o úvere, alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými
veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú tam uvádzané ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch,
mimo iného aj ust. § 17 vo vtedy platnom znení (k 24.4.2015). Už vtedy platné ust. § 17 ods. 1 Zákona č.

129/2010 Z.z., ktoré sa vzťahovalo aj na žalobkyňu, odkazovalo na použitie ustanovení Obč. zákonníka
pri postúpení pohľadávky.

55. Ku dňu 8.12.2021, kedy bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi pôvodnou žalobkyňou
a žalobcom uvedeným v záhlaví tohto rozsudku, sa rovnako v zmysle § 24 ods. 1 Zákona č. 129/2010

Z.z. v znení účinnom ku 8.12.2021 na B. F. F. vzťahovalo ust. § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

56. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného k 8.12.2021 práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza, alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod, alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona, alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku,
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza, alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru,
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

57. Pôvodná žalobkyňa tvrdila, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť stavebného úveru, resp. v tom čase
ešte len medziúveru, ktorý bol poskytnutý a to v zmysle ustanovení zmluvy o poskytnutí stavebného
úveru, uvádzanej vyššie. Pri vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bola Prvá stavebná sporiteľňa povinná
dodržať aj príslušné vtedy platné ustanovenia Obč. zákonníka, ktoré upravovali aj inštitút vyhlásenia
okamžitej splatnosti úveru a to konkrétne ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, ktoré bolo v znení platnom

ku dňu 17.1.2018.

58. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

59. Vyhlásenie okamžitej splatnosti poskytnutého úveru bez ohľadu na to, že šlo o úver primárne podľa
predpisov o stavebnom sporení, je jednostranným právnym úkonom veriteľa, ktorý za predpokladu, že je
vykonaný platným spôsobom, teda v súlade so zákonom, mení dohodnutý spôsob zaplatenia úveru a to

tak, že dlžník stráca oprávnenie zaplatiť úver dohodnutými splátkami do dohodnutej doby a na výzvu
veriteľa je povinný zaplatiť celý jeho zvyšok naraz. Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru potom ale musí
byť urobené aj v súlade s ust. § 565 Obč. zákonníka.

60. Podľa § 565 Obč. zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

61. Notifikácia, ktorú predpokladá ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, teda upozornenie veriteľa na
možnosťvyhlásiťokamžitúsplatnosťúveru,jeprávnymúkonom,ktorýmusímaťajvšeobecnénáležitosti

právneho úkonu a teda musí byť dostatočne konkrétny a určitý a to pokiaľ ide o uvedenie splátky, pre
ktorú môže byť vyhlásená okamžitá splatnosť úveru, teda splátky, s ktorou je dlžná v omeškaní viac ako
trimesiace.Ideokonkretizáciu,ktorejvýznamspočívao.i.vtom,žedlžníkvie,žezaplatenímtejtosplátky
môže odvrátiť vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Takúto konkretizáciu úkon pôvodného veriteľa,
teda tzv. upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 2.11.2017, neobsahovalo. Preto

podľa presvedčenia súdu toto upozornenie nebolo dostatočne určité tak, aby mohlo byť kvalifikovaným
upozornením, ktoré predpokladá ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka. Táto skutočnosť potom spôsobila,
že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nebolo urobené platne, nakoľko mu nepredchádzala platná
notifikácia vyžadovaná ust. § 53 ods. 9. Obč. zákonníka. To, že pôvodný veriteľ nevyhlásil platným
spôsobom mimoriadnu splatnosť úveru, potom spôsobovalo, že žalovaný mohol a môže úver splácať

spôsobom, ktorý bol pôvodne dohodnutý v zmluve o stavebnom úvere a medziúvere. Súčasne to ale
spôsobilo, že pôvodná žalobkyňa nepostupovala pohľadávku, ktorá sa stala splatná pred termínom
konečnej splatnosti úveru tak, ako to vyžadovalo ust. § 17 ods. 1, ktoré sa pri postupovaní pohľadávky
na Prvú stavebnú sporiteľňu a.s. vzťahovalo. V dôsledku tejto skutočnosti došlo potom k neplatnémupostúpeniu pohľadávky na žalobcu a žalobca sa v zmysle § 524 a nasl. Obč. zákonníka nemohol stať
novým veriteľom zažalovanej pohľadávky vo vzťahu k žalovanému . Tým, že žalobcovi chýbala vecná
legitimácia, súd mu nemohol priznať uplatnený nárok ani len čiastočne (porovnaj uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.9.2024, sp. zn.
5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.7.2024).

62. Súd preto žalobu žalobcu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol a podľa § 255 ods. 1 C.s.p. určil,
že žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

63. Vzhľadom na tento podstatný dôvod zamietnutia žaloby spočívajúci v nedostatku vecnej legitimácie
žalobcu na uplatňovanie v žalobe uvedených nárokov, je nadbytočné, aby sa súd zaoberal ďalšími
námietkami žalovaného, ktoré sa týkajú náležitostí zmluvy a jej súladu so zákonom, čo by mohlo mať
vplyv možno na výšku pohľadávky a jej príslušenstvo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.