Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 9, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Vyd/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125201645
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125201645.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/
XX, XXX XX E., za účasti ostatných účastníkov: 1) D. D. F., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX
XX E., 2) H. I., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX I., 3) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXX/XX, E., 4) H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX I., 5) K. A., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom L. M. N. X, XXX XX O., 6) P. B., C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXXXX I., 7) I. F.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., 8) H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom 082 35 Hendrichovce,
9) D. A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX B., 10) D. T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXX/XX, XXX XX U. L. B., 11) E. I., C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX U. E., 12) A.
V., 13) A. V., o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania z a m i e t a.

II. Navrhovateľka n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaním doručeným súdu dňa 05.03.2025 domáhala, aby súd potvrdil, že
nadobudla vlastníctvo vydržaním k nasledujúcim pozemkom – parcela „C“ č. 64, o výmere 175 m2,
záhrada, 1/1, LV č. XX, katastrálne územie G.; parcela „C“ č. 65, o výmere 21 m2, zastavaná plocha
a nádvorie, 1/1, LV č. XX, katastrálne územie G.; parcela „C“ č. 60, o výmere 738 m2, záhrada, 1 (t.j.

369 m2), LV č. XX, katastrálne územie G..

2. Návrh odôvodnila tým, že vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudla užívaním pôvodne
spolu so svojím manželom U. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorý ho
pôvodne užíval so svojím otcom - vlastníkom uvedených pozemkov a svojou matkou O. B., C. J.. Žiadosť
podáva z dôvodu nepretržitého užívania pozemkov po dobu viac ako desiatich rokov, čo predstavuje

splnenie podmienky zákonnej vydržacej doby. K prerušeniu vydržacej doby po dobu jej držby nedošlo
a rovnako sa vlastníctva uvedených pozemkov nikto nedomáhal, držba je po dobu celých desiatich rokov
oprávnená a dobromyseľná. Pozemky užíva v dobrej viere, že jej patria, vzhľadom ku skutočnosti, že sa
do držby započítava aj držba právnych predchodcov (manžel U. B., zomr. XX.XX.XXXX a jeho otec, A.
B., zomr. XX.XX.XXXX). Zároveň čestne prehlásila, že nemá vedomosť o tom, že by vo veci vlastníctva
predmetných pozemkov prebiehalo súdne, reštitučné alebo dedičské konanie. K návrhu priložila dôkazy,

a to výpis z listu vlastníctva č. XX, fotodokumentáciu, čestné prehlásenia, katastrálnu mapu,
doklady o úhradách dane z nehnuteľnosti, rodný list A. B., úmrtný list A. B., rodný list U. B., úmrtný list
U. B. a sobášny list.

3. Vzhľadom na to, že podanie navrhovateľky neobsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti,
vyzval súd navrhovateľku uznesením č.k. 10Vyd 1/2025 - 21 zo dňa 01.04.2025 na doplnenie svojho

podania.4. Podaním doručeným súdu dňa 16.04.2025 doplnila navrhovateľka svoj pôvodný návrh o označenie
ostatných účastníkov konania. Zároveň naviac uviedla, že právni predchodcovia, otec jej zosnulého
manžela - A. B. s manželkou O. B., C. J. (matka jej manžela), nadobudli uvedené pozemky na základe

kúpno-predajnej zmluvy z roku 1930, keď odkúpili podiely od S. B., C. F., ktorá bola matkou A. B..
Podielová spoluvlastníčka O. B., C. J., matka jej nebohého manžela U. B., zomrela ešte v roku 1946
a v dedičskom konaní po nej majetok dedili všetci právni nástupcovia ešte ako maloletí, vrátane
manžela navrhovateľky. Všetci súrodenci si po smrti otca A. B. v roku 1973 reálne rozdelili celý
starorodičovskýpozemok,ktorývšakvtomčasenebolmajetkovoprávnevysporiadaný,nakoľkonedošlo

k právoplatnému ukončeniu dedičského konania. Od roku 1973 bol teda takto rozdelený celý majetok
a každý z nich užíval svoj reálne vyčlenený diel z pôvodného veľkého pozemku, pričom ostatní
súrodenci si svoje pridelené časti právne vysporiadali prostredníctvom notára. Vlastnícke právo z titulu
dedenia po matke O. B., C. J., ako aj po otcovi A. B. na základe uvedeného reálneho rozdelenia
musel nadobudnúť každí z právnych nástupcov. Jedná sa o pozemky, ktoré boli pridelené manželovi
navrhovateľky, a sú predmetom jej návrhu, ktoré pôvodne užívala spolu so svojím manželom U. B. po ich

svadbe 11.04.1966 a následne po smrti jej manžela používa a stará sa o ne nepretržite dodnes v dobrej
viere, že jej patria, no ktoré neboli do dnešného dňa právne vysporiadané. Uvedené pozemky spolu
s manželom dňom ich svadby dňa 11.04.1966 nepretržite a neprerušene užívala v dobrej viere, že jej
patria. Má ich v nepretržitej držbe po dobu viac ako 10 rokov od ich svadby, čo predstavuje splnenie
zákonom stanovenej podmienky vydržacej doby. K podaniu priložila dedičské rozhodnutie po nebohom

manželovi U. B..

5. Z predloženého LV č. XX, katastrálne územie G. je zrejmé, že ako vlastníci okrem iného aj sporných
parciel registra „C“, parc. č. XX o výmere 738 m2, parc. č. XX o výmere 500 m2, parc. č. XX o výmere 21
m2 sú evidovaní A. P., C. T., nar. XX.XX.XXXX v podiele 2/4, A. B. v podiele 1 a O. B., C. J., v podiele 1.

6. Z čestných vyhlásení K. J. a M. W. zo dňa 01.10.2021 vyplýva ich vyhlásenie, že navrhovateľka spolu
s manželom U. B. spoločne a nepretržite užívali záhradu v Hendrichovciach – parcely č. XX-XX, V. XX-
XX, V. XX-XX do roku 1984 a následne uvedené parcely užívala navrhovateľka spolu s deťmi.

7. Z čestného vyhlásenia U. T. zo dňa 29.07.2024 vyplýva, že poznal A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX a z rozhovorov s ním vie, že v súvislosti so záhradou, ktorú používal, bola A. P. majetkovo
vysporiadaná.

8. Z čestného vyhlásenia H. B. (nedatované) plynie, že vyrastal s dedom A. B. a pamätá si, že rozprával

jeho otcovi o A. P., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XX a bola majetkovo vyrovnaná. Ona je už
nebohá a nemá žiadnych dedičov.

9. A. B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX a zomrel dňa XX.XX.XXXX, čo je zrejmé z jeho rodného a úmrtného
listu.

10. U. B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX rodičom A. B. a O. B. a zomrel dňa XX.XX.XXXX, čo je zrejmé
z jeho rodného a úmrtného listu. Ide o manžela navrhovateľky, ktorí uzatvorili manželstvo
dňa 11.04.1966.

11.Súčinnosťouod1.5.2021boldoplnenýzákonč.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejaj
len „CMP“) zákonom č. 68/2021 Z.z. o konanie o potvrdení vydržania v ustanoveniach §§ 359a až 359k.

12. V súlade s § 36 a § 359e ods. 1 CMP si súd za účelom zistenia skutočného stavu veci pripojil spisy
tunajšieho súdu sp. zn. 37D 784/2024 a sp. zn. 34D 560/2024 týkajúce sa dodatočného prejednania

dedičstva po poručiteľke O. B. a A. B..

13. Podľa § 359a CMP, konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

14. Podľa § 359b ods. 1 CMP, na konanie o potvrdení vydržania je miestne príslušný súd, v ktorého
obvode je nehnuteľnosť.15. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo
právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

16. Podľa § 359b ods. 2 CMP, účastníkom konania je
a) navrhovateľ,
b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení

vydržania týka,
c) správca lesného pozemku a
d) Slovenský pozemkový fond.

17. Podľa § 359b ods. 3 CMP, po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal
námietky podľa S 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b),

c) alebo písm. d).

18. Podľa § 359d ods. 1 a 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie
skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti
podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.
Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania
sa doručuje ostatným účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g.

19. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa
§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na

preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

20. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

21. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

22. Podľa § 359f ods. 1 CMP, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd
vydá vyzývacie uznesenie.

23. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho
uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh na začatie
konania zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, a teda
skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových
okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.

24. Po preskúmaní podaného návrhu súd zistil, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho
uznesenia podľa § 359g ods. 1 CMP, nakoľko navrhovateľka neosvedčila podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním.

25. Predpokladom vydržania je: 1/ spôsobilý predmet vydržania, 2/ oprávnená držba, 3/
uplynutie vydržacej doby, ktorá musí byť nepretržitá. Navrhovateľ musí zároveň v návrhu vierohodným
spôsobom opísať splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania, identifikovaťnehnuteľnosť, ktorej sa vydržanie týka a uviesť dátum, kedy nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Ak
má oprávnený držiteľ nehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, stáva sa jej vlastníkom.

26. V danom prípade navrhovateľka v svojom návrhu dostatočne odôvodnila a preukázala len jednu z
uvedených podmienok – a to spôsobilý predmet vydržania. Avšak nepreukázala samotnú oprávnenú
držbu a uplynutie vydržacej doby, ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého
navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Oprávnená držba v sebe zahŕňa dobromyseľnosť držiteľa
o tom, že vec užíva odôvodnene ako svoju vlastnú. Dobromyseľný držiteľ musí byť so zreteľom na všetky

okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí ako vlastníkovi a že s ňou ako vlastník nakladá, pričom si musí
byť vedomý právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva a kedy vlastnícke právo nadobudol. Súdna
prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje
určitú vec. Nestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí. Dobromyseľnosť je
potrebné hodnotiť objektívne. Rozhodujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu rozumne požadovať od každého subjektu, mal, resp.

mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu táto vec patrí, že je jej
vlastníkom. Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo
neplatnom právnom dôvode. Len oprávnená držba môže mať za následok vydržanie.

27. Navrhovateľka tvrdila, že uvedené pozemky nadobudli právni predchodcovia jej manžela U. B., a to

jeho rodičia – A. B. a O. B. na základe kúpnej zmluvy z roku 1930. Podľa jej tvrdení po smrti O. B. v roku
1946 zdedili majetok po nej všetci jej právni nástupcovia – jej maloleté deti, vrátane jej manžela U. B..
Po smrti otca jej manžela, A. B., si mali v roku 1973 jej manžel a všetci jeho súrodenci reálne rozdeliť
starorodičovský pozemok, ktorý však v tom čase nebol majetkovoprávne vysporiadaný, keďže nedošlo
k právoplatnému ukončeniu dedičského konania. Od roku 1973 každý z nich užíval reálne vyčlenený

podiel z pôvodného pozemku. Predmetom jej návrhu sú pozemky, ktoré boli pridelené jej manželovi
U. B.. Navrhovateľka má za to, že vlastnícke právo k predmetným pozemkom nadobudla s manželom
dňom svadby 11.04.1966, odkedy ich nepretržite a nerušene užíva v dobrej viere, že jej patria, a to po
dobu viac ako 10 rokov.

28. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka svoj vstup do držby uvedených nehnuteľností
odvodzuje od momentu svadby s jej manželom U. B., t.j. od 11.04.1966, s poukazom na to, že
jej manžel mal byť podielovým spoluvlastníkom daných nehnuteľností. Okrem samotného tvrdenia
o užívaní predmetných nehnuteľností od svadby s U. B. však navrhovateľka neuvádza žiadny (ani
putatívny) titul (napr. neplatná zmluva alebo domnelé dedenie), ktorý by mohol byť nadobúdacím titulom

a vyvolať navrhovateľkine (mylné) presvedčenie, že sa ona stala vlastníkom konkrétnych nehnuteľností.
Táto okolnosť je pritom podstatná pre posúdenie jej dobromyseľnosti a teda, či tvrdená držba spornej
nehnuteľnosti bola oprávnená.

29. V zmysle § 133 Občianskeho zákonníka účinného v roku 1966 (ďalej len „OZ“) bolo možné

nadobudnúť osobné vlastníctvo k veci kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. V § 46 ods. 1 OZ bolo
uvedené,žepísomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,akoajinézmluvy,prektoréto
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa § 134 ods. 2 OZ bola k zmluve o prevode nehnuteľnosti
potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Ak sa teda niekto uchopí držby na základe ústnej zmluvy

o prevode, nemôže byť v dobre viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že
takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti postačuje.

30. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s výnimkou vecí

získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonu povolania len jedného z manželov.

31.Vlastníctvo(okremprípadovnadobudnutiaexlege)sanadobúdanajmädedením,kúpou,darovaním,
výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má

navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva),
chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje
objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o
nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b)neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z
niektorého dôvodu neplatná. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 17/2016)

32. V nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje súd to, že dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá
je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo
držiteľovivzniknúťvlastníckeprávo(R74/2015).VstupdomanželstvasU.B.(ktorýmalbyťpodľatvrdení
navrhovateľky v tom čase podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XX), ani
samotná dlhodobá, aj keď nerušená, držba takýmto titulom nie je a k vydržaniu vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam nepostačuje.

33. Pokiaľ ide o predložené dedičské rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 24D
531/2018 zo dňa 13.11.2018, z neho vyplýva, že navrhovateľka je dedičom po manželovi U. B., zomr.
XX.XX.XXXX, avšak predmetom tohto dedičského konania neboli sporné nehnuteľnosti.

34. Rovnako je zrejmé, že sporné nehnuteľnosti neboli ani predmetom dedičského konania vedeného
na Okresnom súde Sabinov pod sp. zn. K. XXX/XX po poručiteľke O. B., zomr. XX.XX.XXXX, (matke
manžela navrhovateľky), pričom jej dedičmi bol jej manžel A. B. a jej vtedy maloleté deti (U., A., P., S.
a Vincent). Sporné nehnuteľnosti zrejme neboli ani predmetom dedičského konania po poručiteľovi A.
B., zomr. XX.XX.XXXX, čo súd vyvodzuje z tej skutočnosti, že navrhovateľka podala dňa 11.09.2024 na

tunajší súd návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľke O. B., zomr. XX.XX.XXXX, a po
poručiteľovi A. B., zomr. XX.XX.XXXX, týkajúci sa presne tých nehnuteľností evidovaných na LV č. XX
v katastrálnom území G., ktoré sú predmetom tohto konania. Predmetné dedičské konania však skončili
zastavením konania o dedičstve (uznesením č.k. XXX XXX/XXXX-XX zo dňa 12.11.2024) z dôvodu, že
navrhovateľka vzala dané návrhy na dodatočné konanie o dedičstve späť.

35. Z uvedeného je zjavné, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia po právnych
predchodcoch jej manžela U. (A. a O. B.), a teda navrhovateľka nemohla byť s prihliadnutím na všetky
okolnosti dobromyseľná v tom, že jej manžel bol v čase uzavretia ich manželstva v roku 1966 podielovým
spoluvlastníkom týchto nehnuteľností titulom dedenia. Naviac do bezpodielového vlastníctva manželov

nepatria veci získané dedičstvom (§ 143 OZ).

36. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na tú skutočnosť, že výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností
sa mal stať jej manžel na základe reálnej deľby nehnuteľností po smrti svojho otca (zomrel v 1970,
pozn. súdu), uvedená skutočnosť už sama o sebe vyvoláva spornosť, keďže samotná navrhovateľka

tvrdí, že deti A. B. (jej manžel a jeho súrodenci) si mali dané nehnuteľnosti reálne rozdeliť v roku 1973,
teda v čase, kedy neboli ani nemohli byť ich vlastníkmi, keďže ešte nedošlo k právoplatnému ukončeniu
dedičského konania (opak preukázaný nebol a ani neplynie z vyššie uvedených listinných dôkazov).

37. V neposlednom rade je tiež potrebné upriamiť pozornosť na to, že rodičia manžela navrhovateľky

boli spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností každý v podiele 1 a vo zvyšku je ako spoluvlastníčka stále
evidovaná A. P., C. T. (v podiele 2/4). Vo vzťahu k tejto skutočnosti neuvádza navrhovateľka žiadne
skutkové tvrdenia.

38. Súd má zároveň za to, že nesporové konanie o vydržaní nemôže nahrádzať dedičské konanie

a prípadné konanie o určenie, že nehnuteľnosť (spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva (ktoré má
charakter konania o určenie vlastníckeho práva). V slovenskom právnom poriadku sa síce dedičstvo
nadobúda smrťou poručiteľa, ale pre potvrdenie dedičského práva sa vyžaduje ingerencia štátu
prostredníctvom súdnou mocou vedeného dedičského konania a každá vec tak musí byť predmetom
dedičského konania. Bez dedičského konania nemožno právne relevantne uzatvoriť, kto je dedičom a čo

z dedičstva nadobudol.

39. Podľa názoru súdu je tak potrebné predovšetkým vyriešiť, čo je predmetom dedenia (a to prípadne
aj žalobou, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi) po A. B., resp. U. B. - manželovi navrhovateľky
a či týmto predmetom sú aj sporné spoluvlastnícke podiely.

40.SúdvtomtosmerepoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.22Cdo/11/2014,vzmysle
ktorého, cit.: „V projednávané věci dovolací soud shledává naléhavý právní zájem žalobce na určení, že
předmětné nemovitosti byly ke dni úmrtí manžela žalované 1) ve společném jmění žalované 1) a jejíhozemřelého manžela. Na základě tohoto rozhodnutí mohou být v rámci dodatečného projednání dědictví
předmětné nemovitosti zařazeny mezi aktiva dědictví, čímž bude navýšena obvyklá cena majetku
zůstavitele, tudíž i cena nabytého dědictví.“

41. Rovnako nevidí súd dôvod ani na odklon od názoru vyjadreného v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 22 Cdo 739/2003, cit.: „Pokud se zůstavitel spolu s dalšími osobami stal dědicem věci, která
nebyla v dědickém řízení po předchůdci zůstavitele projednána, nemohou se jeho dědicové domáhat
určení, že zůstavitel byl ke dni úmrtí vlastníkem této věci. V takovém případě je třeba nejdříve věc

dodatečně projednat v řízení o vypořádání dědictví po původním vlastníkovi (případně určit, že ten
byl ke dni úmrtí vlastníkem), a teprve poté lze rozhodovat o vlastnictví jeho dědice. Je tedy zřejmé,
že dědicové mohou podat žalobu na určení práva zůstavitele ke dni jeho úmrtí. Takovou žalobu však
nemohou podat v případě, že zůstavitel měl spornou věc nabýt sám na základě dědického práva, pokud
tato věc nebyla do řízení o vypořádání dědictví po jeho právním předchůdci, ve kterém vystupovalo více
dědiců, zahrnuta. Jinak řečeno, pokud zůstavitel se stal spolu s dalšími osobami dědicem věci, která

nebyla v dědickém řízení projednána, nemohou se jeho dědicové domáhat určení, že zůstavitel byl ke
dni úmrtí vlastníkem této věci. V takovém případě je třeba nejdříve věc dodatečně projednat v řízení
o vypořádání dědictví po původním vlastníkovi (případně po předchozím určení, že byl ke dni úmrtí
vlastníkem), a teprve poté lze rozhodovat o vlastnictví jeho dědice. Tento postup se sice může jevit
jako zdlouhavý, nicméně požadavek projednání každé věci patřící do pozůstalosti v dědickém řízení je

požadavkem imperativním, normy ukládající takové projednání jsou normami kogentními a vypořádání
dědictví nelze řešit v rámci posuzování předběžných otázek.“

42. Vychádzajúc zo zistených skutočností musí súd konštatovať, že navrhovateľka na základe ňou
predložených listinných dôkazov hodnoverne neosvedčila, že splnila podmienky pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, pričom je nesporné, že otázku vlastníckeho práva
ohľadom predmetnej nehnuteľnosti je možné riešiť súdnou cestou, avšak nie v konaní o potvrdení
vydržania v zmysle § 359a CMP, ktoré predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka.

43. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia
podľa § 359f ods. 1 CMP pre neosvedčenie skutočností zo strany navrhovateľky potrebných na
vydržanie, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v zmysle § 359e ods. 2 CMP zamietol.

44. Podľa § 52 ods. 1 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

45. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. O trovách súd rozhodol podľa § 52 ods. 1 CMP a § 58 ods. 1 CMP. Účastníkom konania v danej fáze
konania o potvrdenie vydržania bola iba navrhovateľka, ktorá však bola neúspešná, preto súd rozhodol,
že nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.