Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa

Judgement was issued by Mgr. Danka Majdáková

Legislation area – Rodinné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/127/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201285
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524201285.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdStaráĽubovňasudkyňouMgr.DankouMajdákovouvrodinnoprávnejvecinavrhovateľky:A.
B., nar. XX.XX.XXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., proti manželovi: C. B., nar, XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode
k ich maloletým deťom: 1/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., 2/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., 3/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.

XXXX/XX, XXX XX D. E., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Stará
Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, takto

r o z h o d o l :

I.SúdmanželstvoúčastníkovA.B.,rod.H.aC.B.uzavretédňa XX.XX.XXXXvStarejĽubovni,zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu Stará Ľubovňa vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom XX r o z v á d z a.
II. Mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas
po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky A. B., ktorá ich bude zastupovať a spravovať

ich majetok.
III. Otec C. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. B. sumou 200,-
eur mesačne, na výživu mal. A. B. sumou 160,- eur mesačne a na výživu mal. G. B. sumou 140,- eur
mesačne, ktoré výživne je povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca, vopred k rukám matky
A. B., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Styk otca s mal. deťmi sa n e u p r a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2024 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol,
maloleté detí zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného v sume 500,- eur pre
všetky deti, úpravu styku nežiadala. Dôvody rozvodu špecifikovala ako vzájomné nezhody, finančné
problémy, nedostatočná komunikácia, s tým, že od 02/2024 nežijú v spoločnej domácnosti a v súčasnej
situácii rozvod vidí ako jediné východisko. K návrhu pripojila sobášny list a rodné listy detí.

2. Súd uznesením č.k. 2P/127/2024-30 zo dňa 27.11.2024 ustanovil maloletým deťom kolízneho
opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľky
vyzval aby sa k návrhu vyjadril a pozval ich na informatívne stretnutie rodičov v rámci modulu cochem.
Informatívne stretnutie sa uskutočnilo dňa 19.12.2025 na ktorom k dohode rodičov nedošlo.

4. Manžel navrhovateľky v písomnom, vyjadrení k návrhu uviedol, že s rozvodom súhlasí, chce sa
podieľať rovnakým dielom na výchove ako aj na správe majetku detí, nesúhlasí s výškou výživného,navrhol sumu 300,- eur mesačne pre všetky deti. K vyjadreniu pripojil doklady preukazujúce jeho
majetkové a zárobkové pomery.

5. Navrhovateľka na pojednávaní na podanom návrhu trvala, opísala genézu manželstva uviedla, že
pred uzavretím manželstva sa poznali 4 roky, v čase uzatvárania manželstva už mali dve staršie dcéry
a so synom bola tehotná. S postupom čase manžel s ňou a deťmi čoraz menej trávil čas, prestal mať
záujem o ňu a deti, utekal k svojim rodičom, mala podozrenie na neveru z manželovej strany, no to

nevie preukázať. S manželom si prestali rozumieť, hádali sa a po jednej hádke vo februári 2024 spolu
s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti. Od februára 2024 nevedú spoločnú domácnosť, hospodária
každý zvlášť, komunikujú minimálne. Za príčinu rozpadu manželstva označila nezáujem manžela o ňu
a rodinu. Navrhovateľka vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia, manžela berie ako otca
svojich deti, citový vzťah k nemu nemá.

6. Manžel navrhovateľky sa k návrhu pripojil, aj on sa chcel rozviesť, zdôraznil, že ich manželstvo bolo
harmonické do času kým pracoval v zahraničí, s prácou doma boli spojené jeho nižšie príjmy a z toho
pramenili hádky. Postupom času sa odcudzili, potvrdil, že pri jednej hádke vybuchol, následkom čoho
sa manželka s deťmi odsťahovala, od februára 2024 nevedú spoločnú domácnosť. Od tejto doby žije
každý zvlášť, spolu nehospodária, nekomunikujú, aj manžel vylúčil možnosť obnovenia manželského

spolužitia. Ďalej uviedol, že aktuálne udržiava mimomanželský vzťah. Za príčinu rozpadu manželstva
označil vzájomné odcudzenie.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s obsahom predložených
listinných dôkazov a to: sobášnym listom, rodným listom maloletých detí, správami o prešetrení

rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov
konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

8. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Starej Ľubovni dňa XX.XX.XXXX, toto manželstvo
je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Stará Ľubovňa vo zväzku XX, ročník XXXX, na

strane XX pod poradovým číslom XX. U oboch išlo o prvé manželstvo, manželom sa pred uzavretím
manželstva narodili dňa XX.XX.XXXX mal. F. a dňa XX.XX.XXXX mal. A. a po uzavretí manželstva
dňa XX.XX.XXXX mal. G..

9. Manželstvo účastníci uzatvorili zhruba po štvorročnej známosti, v čase keď už vychovávali dve

maloleté detí a navrhovateľka bola tehotná s tretím, zo vzájomnej citovej náklonnosti. Manželstvo podľa
tvrdenia navrhovateľky spočiatku bolo harmonické, no postupom času manžel prestal mať záujem o ňu
a detí a utekal sa k svojím rodičom. Podľa manžela manželstvo bolo harmonické do času kým pracoval
v zahraničí a mal vysoký príjem, keď sa zamestnal doma neustále sa hádali nielen pre finančné
ale aj iné problémy. V dôsledku týchto nezhôd po jednej hádke navrhovateľka s deťmi vo februári

2024 opustila spoločnú domácnosť. Od tejto doby manželia nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária
spolu, spoločne nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, spolu nekomunikujú, spolu nezabezpečujú
výchovudetí.Vsúčasnostianijedenznichnechcezotrvaťvmanželskomzväzku,obajasachcúrozviesť,
naviac manžel aktuálne udržiava mimomanželský vzťah. Za príčinu rozpadu manželstva navrhovateľka
označila nezáujem manžela o ňu a detí, manžel vzájomné odcudzenie.

11. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní
v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa

obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

13. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

14. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.15. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy
maloletých detí.

16. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.

17. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov

je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať
ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci viac ako rok nevedú spoločnú domácnosť, jej
obnovenie obaja vylučujú. Dá sa povedať, že minimálne od tejto doby spolu nehospodária, navzájom
si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu maloletých
detí, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské
spolužitie, keďže obaja túto možnosť kategorický odmietajú, ani jeden z nich nechce zotrvať v

manželskom zväzku, obaja sa chcú rozviesť, manžel aktuálne udržiava mimomanželský vzťah.

18. Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí vo vzájomnom odcudzení, čoho následkom bolo zlyhanie
ich vzájomnej komunikácie, netolerancia, strata dôvery, vzájomné citové a fyzické odcudzenie.

19. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace spoločenský účel, preto ho súd ako
nefunkčné rozviedol. Rozvod manželstva nie je ani na ujmu ich maloletých detí, keďže na ich pomeroch
sa rozvodom manželstva ich rodičov veľa nemení, nakoľko rodičia viac ako rok nevedú spoločnú
domácnosť, pričom detí sú v starostlivosti matky.

Úprava pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom

20. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o
rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva
na čas po rozvode.

21. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať

a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

22. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

23. Podľa § 24 ods. 6 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati

domáhať na súde.

24. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

25. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.26. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

27. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

28. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

30. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

31. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

32. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa § 63 ods. 1 ZoR Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

34. Podľa § 63 ods. 2 ZoR u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z

príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

35. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

36. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

37. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

38. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

39. Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.

40. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.41. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.)
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

42. Navrhovateľka – matka maloletých detí v návrhu žiadala aby mal. deti boli zverené do jej osobnej
starostlivosti, otec aby bol zaviazaný platením výživného pre všetky deti sumou 500 eur mesačne, styk
nežiadala upraviť. Počas konania na tomto návrhu zotrvala, navrhla rozhodnúť rovnako ako v konaní
2P/30/2024.

43. Manžel navrhovateľky – otec mal. detí súhlasil s tým, aby detí boli zverené matke a aby styk nebol
upravený, výživné pre mal. detí navrhol určiť v sume 400,- eur mesačne, pre všetky deti.

44. Naposledy o výkone rodičovských práv a povinnosti rodičov k mal. deťom bolo rozhodnuté
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2P/30/2024-143 zo dňa 03.10.2024 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Prešov č.k. 23CoP/22/2025-206 zo dňa 22.04.2025, ktorým I. výrokom boli mal.

detí zverené do osobnej starostlivosti matky, s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok,
II. výrokom bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. F. sumou 200,- eur, mesačne, mal. A. sumou
160,- eur mesačne a mal. G. sumou 140,- eur, III. výrokom bolo vyčíslené dlžné výživné, IV.
výrokom styk otca s mal. deťmi nebol upravený, V. výrokom bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a
VI. výrokom bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

45. V čase poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti, vrátanie určenia výživného matka
mal. deti poberala rodinné prídavky v sume 180,- eur, od 01.09.2024 bola zamestnaná ako pomocná sila
v kuchyni na Základnej škole Komenského s tarifným platom 851,- eur, do 31.08.2024 bola zamestnaná
ako upratovačka MŠ Tatranská Stará Ľubovňa s priemerným čistým mesačným príjmom 892,- eur.

46. Otec detí v čase poslednej úpravy, od 03.06.2024, bol zamestnaný ako operátor – technik v
spoločnostiWBBs.r.o.sosídlomVolgogradská7974/13APrešov,sčistým mesačnýmpríjmom 1317,16
eur, 09.09.2024 ukončil podnikanie. Z podnikateľskej činnosti dosahoval príjem v rozpätí od 1 000,- do
1 500,- eur mesačne. Z lustrácii v Sociálnej poisťovni vyplýva, že v období 01/2024 až 05/2024 odvádzal

odvody z vymeriavacieho základu 652,- eur mesačne.

47. Mal. F. navštevovala 7. ročník základnej školy v Starej Ľubovni, navštevovala očnú a alergologickú
ambulanciu, bola zdravá, náklady na jej starostlivosť boli 475,- eur (ošatenie 60,- eur mesačne,
strava doma 100,- eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 30,- eur mesačne, školské potreby 40,-

eur mesačne, strava v škole 4,- eur mesačne, cestovné do školy 20,- eur mesačne, vreckové 5,- eur
mesačne, bývanie 125,- eur mesačne, lieky pri bežných ochoreniach 20,- eur mesačne, lieky predpísané
odb. lekárom 10,- eur mesačne, hračky, športové potreby 20,- eur mesačne, telefón 8,- eur mesačne,
ZRPŠ 15,- eur ročne, školské výlety s vreckovým 50,- eur ročne, aktivity vo voľnom čase 200,- eur ročne,
okuliare 120,- eur jednorazovo)

48. Mal. A. navštevovala 5. ročník základnej školy v Starej Ľubovni, navštevovala ORL ambulanciu,
náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky boli 462,- eur mesačne (ošatenie 50,- eur mesačne,
strava doma 100,- eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 25,- eur mesačne, školské potreby
40,- eur mesačne, strava v škole 4,- eur mesačne, krúžky 60,- eur polročne, cestovné do školy

20,- eur mesačne, vreckové 5,- eur mesačne, bývanie 125,- eur mesačne, lieky pri bežných
ochoreniach 30,- eur mesačne, hračky, športové potreby 20,- eur mesačne, telefón 8,- eur mesačne,
ZRPŠ15,-eurročne,školskévýletysvreckovým75,-eurročne,aktivityvovoľnomčase200,-eurročne).

49. Mal. G. navštevoval 4. ročník základnej školy v Starej Ľubovni , navštevoval očnú ambulanciu a

psychológia je dysgrafik, dyslektik a dysortografik, náklady na jeho starostlivosť boli podľa vyčíslenia
matky v sume 465,- eur mesačne (ošatenie 40,- eur mesačne, strava doma 100,- eur mesačne,
hygienické potreby a kozmetika 20,- eur mesačne, školské potreby 30,- eur mesačne, strava v škole
4,- eur mesačne, krúžky – futbal 30,- eur mesačne, cestovné do školy 20,- eur mesačne, vreckové 5,-
eur mesačne, bývanie 125,- eur mesačne, lieky pri bežných ochoreniach 30,- eur mesačne, hračky,

športové potreby 20,- eur mesačne, telefón 8,- eur mesačne, ZRPŠ 15,- eur ročne, školské výlety s
vreckovým 75,- eur ročne, aktivity vo voľnom čase 200,- eur ročne, okuliare 100,- eur jednorazovo).50. V súčasnosti matka mal. detí pracuje ako upratovačka Domova sociálnych služieb v Starej Ľubovni,
od 01.01.2025, s čistým mesačným príjmom 870,- eur, poberá rodinné prídavky na 3 detí. Býva v
podnájme v rovnakom byte ako v čase poslednej úpravy s tým, že od 01.04.2025 sa jej zvýšil nájom

o 100,- eur mesačne. Celkové náklady na chod domácnosti sú podľa jej výpočtov v sume 1 130,- eur
mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

51. Otec detí naďalej pracuje u rovnakého zamestnávateľa , WBB s.r.o., na pozícii údržbár, s čistým
mesačným príjmom za obdobie od 9/2024 do 4/2025 v sume 1 708,85 eur, iný príjem nemá. Jeho

celkové výdaje na chod domácnosti sú porovnateľne ako v čase poslednej úpravy s tým, že do budúcna
sa mu má zvýšiť nájom o 50,- eur mesačne. Je zdravý, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

52. Mal. F. aktuálne navštevuje 7. ročníka rovnakej školy, navštevuje očnú ambulanciu v Sabinove
a alergologickú ambulanciu v Starej Ľubovni, náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú
cca 450,- eur mesačne.

53. Mal. A. navštevuje 5. ročník ZŠ, navštevuje ORL ambulanciu v Lipanoch, náklady na jej starostlivosť
podľa vyčíslenia matky sú cca 450 eur mesačne.

54. Mal. G. navštevuje 4.ročník ZŠ, navštevuje očnú ambulanciu v Kežmarku a psychológa, keďže ma

dyslekciu, dysgrafiu, náklady na jeho starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú cca 450,- eur mesačne.

55. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol vyhovieť návrhu matky, teda mal. deti zveriť matke,
otca zaviazať platením výživného tak ako to bolo určené posledným súdnym rozhodnutím a styk
neupravovať.

Právne posúdenie úpravy pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode:

56. Od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom F., A. a G. uplynula veľmi
krátka doba, od právoplatnosti súdneho rozhodnutia cca 1,5 mesiaca.

57. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu bol najlepší záujem maloletých detí. Pri určovaní a
posudzovanínajlepšiehozáujmudieťaťatrebavziaťdoúvahyexistenciupokrvnéhoputamedzidieťaťom
a osobou, ktorá sa usiluje o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, mieru zachovania identity
dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej – ktorej osoby, schopnosť

osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie,
emocionálne, materiálne či iné potreby, úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa a bezpečie a
stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou
osobou, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami či inými

blízkymi osobami a tiež názor dieťaťa a jeho možné vystaveniu konfliktu lojality a následnému pocitu
viny. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov manželov (rodičov) na čas
po rozvode k ich deťom F., A. a G.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie
podmienky pre zdarný a zdravý vývoj detí a na ich citové väzby k tomu – ktorému rodičovi.

58. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd
mohol o zverení dieťaťa rozhodnúť ináč je zmena pomerov. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu
rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti
výchovného prostredia dieťaťa. Tak je tomu obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava
výchovy maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje

najpriaznivejšie podmienky pre zdarný vývoj dieťaťa.

59. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby došlo k zásadnej a podstatnej zmene pomerov či
už na strane rodičov ale na strane maloletých detí od času poslednej úpravy výkonu rodičovských
práva a povinností (máj 2025), ktorá by odôvodňovala zmenu výchovného prostredia od posledného

rozhodnutia, práve naopak. Maloletým deťom výlučne matka zabezpečuje osobnú starostlivosť,
vychováva ich, zostať bývať s matkou je aj želaním maloletých detí, ktoré deklarovali pred kolíznym
opatrovníkom. V starostlivosti matky o mal. detí neboli zistené žiadne nedostatky. Otec detí o osobnú
starostlivosť o detí neprejavil záujem, súhlasil aby detí boli zverené matke.60. Z uvedeného dôvodu súd na čas po rozvode zveril všetky tri mal. detí (F., A. a G.) do osobnej

starostlivosti matky, s tým že matka je oprávnená maloleté detí zastupovať a spravovať ich majetok.

61. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté detí a spravovať ich majetok trvá,
aj keď súd upravil ich práva a povinnosti k deťom na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o
rodine v bežných veciach. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv

a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach
nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.

62. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté detí právoplatne rozhodnuté v máji 2025, v konaní
vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 2P/30/2024, v ktorom bolo určené výživné pre mal. F. v sume
200,- eur mesačne, pre mal. A. v sume 160,- eur mesačne a pre mal. G. v sume 140,- eur mesačne.

63.Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto
schopnosťzávisíodtoho,kedysadieťastávaspôsobilýmuhrádzaťsvojeodôvodnenépotrebyzodmeny
za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám
spoločnosti.

64. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi
vlastnosťami.

65.Vychádzajúczcitovanýchzákonnýchustanoveníhmotnoprávnoupodmienkoutoho,abysúdmoholo
veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry
je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len
vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v

pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

66. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného,
resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,

zhoršeniemajetkovýchpomerov.Nastraneoprávnenéhosútakýmiokolnosťaminapríkladnadobudnutie
čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod
na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané,
že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ustanovení
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť

aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných
ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama
osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne
ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

67. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby od poslednej úpravy výživného, ktorá nadobudla
právoplatnosť v máji 2025, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie o
rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, ako v čase poslednej úpravy výživného.

68. Tak ako v čase poslednej úpravy výživného aj v súčasnosti je otec detí zamestnaný u rovnakého

zamestnávateľa s čistým príjmom za predchádzajúcich 8 mesiacov 1 708,85 eur mesačne. Matka detí
síce v priebehu konania sp. zn. 2P/30/2025 zmenila zamestnanie avšak dosahuje porovnateľný príjem
cca870,-eurmesačne. Rovnakonastranemal.detisúdnezistil žiadnuzmenupomerov,detínavštevujú
rovnaké ročníky základnej školy, navštevujú rovnaké špecializované zdravotné ambulancie, náklady na
ich starostlivosť sú porovnateľné ako v čase poslednej úpravy výživného. Vzhľadom na uvedené súd

určil výživné na čas po rozvode v rovnakom rozsahu, ako v čase poslednej úpravy výživného, t.j. pre
mal. F. v sume 200,- eur mesačne, pre mal. A. v sume 160,- eur mesačne a pre mal. G.
v sume 140,- eur mesačne.69. Úpravu styku otca s mal. deťmi rodičia nežiadali, preto súd IV. výrokom vyslovil, že ho neupravuje.

70. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a

nasl. Civilného mimosporového poriadku.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na
zadržanie vodičského preukazu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.

Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa odvolania vzdali.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.