Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-18Csp/101/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120323800
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Sládek

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6120323800.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobkyne: M. W., I.. XX.X.XXXX,

G. Z. H. F. W. XXX/X, Ž. I. Hronom, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,
IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 450 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 450 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobkyni sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia 450 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobou
uplatnený nárok odôvodnila nasledovne.
Dňa 5.8.2011 uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere. Následne sa žalovaný domáhal
návrhom na Stálom rozhodcovskom súde Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina, aby ju súd
zaviazalnazaplateniesumyrovnajúcejsaúdajnémudlhuzozmluvyoúvere.Právomocrozhodcovského
súdu mala byť založená rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou popri zmluve o úvere.

Na podklade tohto návrhu rozhodcovský súd dňa 18.4.2016 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. PK-
PC-2143/15-MK, ktorým ju zaviazal na úhradu dlžnej sumy.
Dňa3.8.2016podalaprotirozhodcovskémurozsudkužalobuojehozrušenienaOkresnomsúdeŽiarnad
Hronom, pričom konanie sa viedlo pod sp. zn. 23Csr/2/2016. Následne Okresný súd Žiar nad Hronom
rozsudkomzodňa5.5.2017,č.k.23Csr/20/2016-98,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa29.6.2017,zrušil
rozhodcovský rozsudok.
V tomto rozhodnutí súd konštatoval porušenie práv spotrebiteľa. Preto podľa § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa („zákon o ochrane spotrebiteľa“) jej vznikol ako spotrebiteľovi
nárok na primerané finančné zadosťučinenie.
Tento nárok žiada vo výške 450 eur. Zdôraznila, že jediným kritériom posúdenia výšky primeraného
zadosťučinenia je jeho primeranosť. Vzhľadom na to, že žalovaným došlo k neprijateľnému konaniu už
na počiatku ich zmluvného vzťahu a to vyústilo do ďalších zbytočných časovo i psychických konaní pred
rozhodcovským súdom a potom pred všeobecným súdom, na ktorom bola úspešná, je suma 450 eur vo
vzťahu k uvedeným okolnostiam nanajvýš primeraná.

Žalovaný do dnešného dňa ani napriek jej výzve dlžnú sumu nevrátil, preto si uplatňuje okrem zaplatenie
dlžnej sumy aj zákony úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.6.2020 (odo dňa nasledujúceho po
márnom uplynutí lehoty poskytnutej v predžalobnej výzve) do zaplatenia.2. V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor (čím sa
platobný rozkaz zrušil). V odpore na svoju obranu žalovaný uviedol nasledovné.
Namietal premlčanie nároku, keďže premlčacia doba uplynula pred podaním žaloby na súd, a to dňa

5.5.2020.
Ďalej namietal, že zo žaloby nie je možné zistiť jedinú skutočnosť, ktorou by žalobkyňa žalovanú
sumu odôvodnila. Zo žaloby nevyplýva ani preukázanie podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona ochrane
spotrebiteľa. Žalobkyňa ani neoznačila, ani nekonkretizovala porušenie ktorého práva alebo povinnosti
jej zakladá nárok, ktorý si uplatňuje.

Žalovaný ďalej namietal, že žaloba neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorou by bola suma 450 eur
odôvodnená.
Žalovaný napokon namietal úrok z omeškania. Omeškanie by mohlo vzniknúť až okamihom nesplnenia
rozsudkom uloženej povinnosti.
Preto žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
3. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi postupom podľa § 204 CSP, konkrétne:

predžalobnou výzvou zo dňa 17.6.2020; rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 5.5.2017,
č.k. 23Csr/2/2016-98; rozhodcovskou zmluvou zo dňa 5.8.2011; zmluvou o revolvingovom úvere zo
dňa 5.8.2011; rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom
Framborská 3605, Žilina, zo dňa 18.4.2016, sp. zn. RK-PC-2134/15-MK.
4. Z vykonaného dokazovania učinil súd tieto čiastkové skutkové zistenia:

Žalobkyňa tvrdila, že uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu
dňa 5.8.2011. Toto skutkové tvrdenie považoval súd za nesporné, pretože žalovaný ho nepoprel (viď §
151 ods. 1 CSP k nesporným skutkovým tvrdeniam).
Žalobkyňa ďalej tvrdila, že na podklade tejto rozhodcovskej zmluvy si uplatnil proti nej žalovaný návrh
na vydanie rozhodcovského rozsudku na Stálom rozhodcovskom súde Victoria Arbiter, pričom tento

rozhodcovský súd ju rozsudkom sp. zn. RK-PC-2134/15-MK zaviazal k úhrade dlžnej sumy. Súd i toto
skutkové tvrdenie považoval za nesporné, keďže ho žalovaný nepoprel.
Žalobkyňa tiež uviedla, že uvedený rozhodcovský rozsudok bol zrušený rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom zo dňa 5.5.2017, č.k. 23Csr/2/2016-98, ktorý sa stal právoplatný dňa 29.6.2017. Aj
toto skutkové tvrdenie súd považoval za nesporné, nakoľko ho žalovaný nepoprel.

Žalobkyňa konštatovala, že vo vyššie uvedenom rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom došlo
k porušeniu práv spotrebiteľa. Žalovaný pritom spochybňoval, že by žalobkyňa označila v žalobe
porušenie práv, ktoré zakladá dôvodnosť uplatneného nároku. Zo spomenutého rozsudku súd zistil, že
v danom rozhodnutí sa konštatuje, že nedošlo k uzatvoreniu platnej písomnej zmluvy o revolvingovom
úvere, pričom i pokiaľ by súd dospel k záveru, že by bola dodržaná písomná forma, tak zmluva

neobsahuje obligatórne náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto by bol úver bezúročný
a bez poplatkov. Ďalej súd zistil, že v danom rozsudku súd skonštatoval neplatnosť uzatvorenej
rozhodcovskejzmluvyzdôvodu,ženebolaindividuálnedojednaná.Súdpretopovažovalzapreukázané,
že súd v rozsudku, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok, skonštatoval, že nebola dodržaná písomná
forma zmluvy o revolvingovom úvere, pričom ak by dodržaná aj bola, tak by bol úver bezúročný a bez

poplatkov pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, pričom súd skonštatoval i neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola
individuálne dojednaná.
Ďalej súd nepovažoval za sporné ani skutkové tvrdenie žalobkyne, že vyzvala žalovaného na úhradu
sumy 450 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane

spotrebiteľa v lehote do 22.6.2020, na čo žalovaný nereagoval.
5. Zhrnúc všetky tieto skutkové zistenia, dospel súd k takémuto skutkovému stavu veci:
Žalobkyňauzatvoriladňa5.8.2011sožalovanýmzmluvuorevolvingovomúverearozhodcovskúzmluvu.
Na podklade rozhodcovskej zmluvy si žalovaný uplatnil voči žalobkyni návrh úhradu dlžnej sumy na
rozhodcovskom súde - Stálom rozhodcovskom súde Victoria Arbiter. Následne vydal tento rozhodcovský

súd rozsudok sp. zn. RK-PC-2134/15-MK, ktorou zaviazal žalobkyňu na úhradu dlžnej sumy žalobcovi.
Tento rozhodcovský rozsudok bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
5.5.2017, č.k. 23Csr/2/2016-98, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2017, na základe žaloby
žalobkyne. V uvedenom rozsudku súd skonštatoval neplatnosť zmluvy o revolvigovom úvere z dôvodu
absencie písomnej formy zmluvy, pričom dodal, že ak by aj bola písomná forma zmluva dodržaná,

tak by bol úver bezúročný a bez poplatkov pre nedodržanie obligatórnych náležitostí podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch. Súd v tomto rozsudku súčasne skonštatoval aj neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná. Žalobkyňa po tomto rozsudku vyzvala žalovanéhona úhradu sumy 450 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona o
ochrane spotrebiteľa v lehote do 22.6.2020, na čo žalovaný nereagoval.
6. Tento zistený skutkový stav veci súd posúdil podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a podľa

§ 100 ods. 1 a 2 a § 101 Občianskeho zákonníka.
7. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.
9. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
10. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
11. Súd najskôr posúdil otázku, či je nárok žalobkyne premlčaný, vzhľadom na vznesenú námietku

premlčaniažalovaným.Žalovanýsadomnieval,ženárokžalobkynesapremlčalužpredpodanímžaloby,
a to dňa 5.5.2020. Žalobu žalobkyňa podala dňa 15.10.2020. Pri tejto argumentácii žalovaný vychádzal
z toho, že dňa 5.5.2017 bolo vydané rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktoré zrušilo
rozhodcovský rozsudok, a preto po 3 rokoch dňa 5.5.2020 sa nárok žalobkyne premlčal.
12. Súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne premlčaný nie je. Žalobkyňa odvodzuje nárok na primerané

finančné zadosťučinenie od rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorý mal skonštatovať
porušenie jej práv. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie je majetkovým právom, ktoré sa
premlčiava vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Počiatok
tejto premlčacej lehoty je stanovený na deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podľa §
101 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa mohla podľa súd vykonať právo na zaplatenie primeraného

finančného zadosťučinenia až odo dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom,
nie odo dňa jeho vydania, ako sa mylne domnieva žalovaný. Do právoplatnosti rozsudku totiž
žalobkyňa nemohla s istotou vedieť, že môže uplatniť voči žalovanému právo na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia, keďže podľa § 226 CSP právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia,
ktoré spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Do právoplatnosti rozhodnutia preto

súdne rozhodnutie nepožíva vlastnosť záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti.
13. Dokazovaním pritom bolo súd zistil, že právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
nastala dňa 29.6.2017 (ide o nesporné skutkové tvrdenie žalobcu; pričom naviac žalobkyňa predložila
doložku právoplatnosti uvedeného rozsudku). Odo dňa nasledujúceho tak mohla žalobkyňa uplatniť
nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia u žalovaného. Počiatok premlčacej lehoty

tak nastal dňa 30.6.2017, a keďže premlčacia lehota je 3-ročná, nárok by sa premlčal až dňa 30.6.2020.
Žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 27.6.2020, a teda v rámci plynutia premlčacej lehoty. Nárok
žalobkyne tak premlčaný nie je.
14. Súd tak mohol vecne skúmať, či žalobkyni vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie
od žalovaného. Žalovaná namietala, že žalobkyňa nepreukázala základ nároku, neozrejmila a ani

nekonkretizovala, k porušeniu akých jej práv malo dôjsť.
15. Súd akcentuje, že pre vznik práva spotrebiteľ na primerané finančné zadosťučinenie je podľa
§ 3 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné, aby spotrebiteľ na súde úspešne uplatniť
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a (alebo) osobitnými
predpismi. Najvyšší súd SR pritom judikuje, že „jedinou podmienkou práva na primerané finančné

zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa
bolo porušené. Z tohto pohľadá možno nazvať súdne konanie, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný v
ochrane alebo obrane svojho porušeného práva, ako základné konanie. Základným konaním, na ktoré
nadväzuje potom žaloba o primerané finančné zadosťučinenie, môže byť napríklad konanie o vydaniebezdôvodného obohatenia, určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky atď. Nevylučuje sa ani možnosť,
že by sa spotrebiteľ domáhal jednou žalobou súčasne ochrany svojho práva a priznania finančného
zadosťučinenia. V prípade, ak je spotrebiteľ v základnom konaní úspešný, či už ako žalobca pri

domáhaní sa svojho práva alebo ako žalovaný pri bránení svojho práva, naplnia sa tak podmienky
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva
spotrebiteľa spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Práve inštitút relutárnej
náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred

diskrimináciou“ (uznesenie zo dňa 28.2.2023, sp. zn. 1 Cdo 107/2021).
16. V tomto prípade súd považuje za preukázané, že v súdnom konaní - konkrétne v konaní,
ktorého vyústením bol rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom - bolo konštatované porušenie
práv spotrebiteľa. Okresný súd Žiar nad Hronom totiž dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o
revolvingovom úvere pre absenciu písomnej formy zmluvy (čo predstavuje porušenie práva spotrebiteľa
na písomne uzatvorenú zmluvu podľa zákonných požiadaviek), pričom ak by aj bola daná, tak

skonštatoval, že úver by bol bezúročný a bez poplatkov pre absenciu obligatórnych náležitostí
zákona o spotrebiteľských úveroch (čo by predstavovalo porušenie práv spotrebiteľa na zmluvu
súladnú s obligatórnymi požiadavkami zákona o spotrebiteľských úveroch). Dospel tiež k záveru o
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, čo napokon viedlo k
zrušeniu rozhodcovského rozsudku (čo predstavuje porušenie práva spotrebiteľa na riadne individuálne

dojednanú rozhodcovskú zmluvu, ktorá by bola výrazom spotrebiteľovej zmluvnej slobody). Boli preto
porušené konkrétne práva spotrebiteľa, v dôsledku čoho vzniklo podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa právo žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného (teda od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá).
17. V konaní žalovaná spochybňovala aj výšku žalobou uplatneného právo na primerané finančné

zadosťučinenie. Žalobkyňa si uplatnila 450 eur, pričom žalovaná upozornila, že žiadanú sumu žalobkyňa
nijako neodôvodnila.
18. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že „pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, [zákonodarca]
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na

všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia“ (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021, sp. zn. 1 Cdo 61/2019).
19.Ďalejsúdpovažujezapotrebnéuviesť,žesargumentácioužalovanéhosanestotožnil.Nezodpovedá
spisu, že by žalobkyňa žiadanú sumu nijako neodôvodnila. V žalobe žalobkyňa predsa uviedla, že
vzhľadom k tomu, že žalovaným došlo už od počiatku ich zmluvného vzťahu k neprijateľnému konaniu

a to vyústilo do ďalších časovo aj psychicky náročných sporov, v dôsledku čoho považovala uplatnenú
sumu 450 eur za nanajvýš primeranú. V priebehu konania žalobkyňa ďalej uvedené skutkové tvrdenie
bližšie rozviedla, opisujúc, že neprimeraná záťaž rozhodcovského a súdneho konania, spoločne s
hrozbou exekúcie, jej prinieslo neprimeranú psychickú ujmu.
20. Ako to však pripomína judikatúra, je vecou úvahy súdu, aby stanovil rozsah primeraného finančného

zadosťučinenia s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Pre súd v tomto prípade bolo podstatné,
že rozhodcovská zmluva a zmluva o revolvingovom úvere, ktoré v konečnom dôsledku boli súdom
posúdené ako neplatné, boli uzatvorené dňa 5.8.2011. Nasledovali právne kroky žalobkyne, ktorá sa
právoplatne domohla zrušenia rozhodcovského rozsudku až dňa 29.6.2017. Od uzatvorenia zmluvy
až po skonštatovanie porušenia práv ubehlo cca 6 rokov. Preto súd považoval za opodstatnenú

argumentáciu žalobkyne, že časovo náročné spory mohli viesť i k značnému psychickému diskomfortu
žalobkyne. Z tohto hľadiska je tak uplatnená suma 450 eur i podľa súdu primeraná. Súčasne súd
vzal na zreteľ i to, že pôvodnou zmluvou o revolvingovom úvere bol žalobkyni poskytnutý úver 1.478
eur, z čoho žiadané primerané finančné zadosťučinenie predstavuje cca 30 %. I z tohto hľadiska ide
podľa súdu o primerané finančné zadosťučinenie. Napokon súd neopomenul ani to, aby primerané

finančné zadosťučinenie nebolo príliš mierne k povahe porušenia práv žalovaným. Primerané finančné
zadosťučinenie nemôže byť pre dodávateľa príliš mierne (slovami zákona musí byť „primerané“), keďže
to by mohlo dodávateľa zvádzať k záveru, že napokon porušovanie práv spotrebiteľa sa mu beztak
oplatí. I tohto uhla pohľadu je uplatnené finančné zadosťučinenie primerané.
21. Preto súd považoval nárok žalobkyne na zaplatenie 450 eur od žalovaného za dôvodný a žalobe

v tejto časti vyhovel.
22. Žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 450 eur odo dňa 22.6.2020
(ide o deň nasledujúci po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie od žalobkyne) do zaplatenia.Žalovaný však namietal i uplatnený úrok z omeškania, tvrdiac, že úrok z omeškania môže vznikať až po
uplynutí lehoty na plnenie stanovenej v rozhodnutí súdu.
23. V otázke úrokov z omeškania sa súd stotožnil s obranou žalovaného. Ako to už súd zdôraznil s

odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, platí, že výšku primeraného finančného zadosťučinenia
určuje súd, a to podľa zváženia okolností každého jednotlivého prípadu. Rozhodnutie o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia tak má konštitutívnu povahu. Preto úroky z omeškania môžu
vznikať až uplynutím lehoty plnenia určenej v súdnom rozhodnutí, pretože až týmto dňom sa dlžník
dostáva do omeškania. Obdobne je rozhodované v prípade náhrady nemajetkovej ujmy, k čomu sa

právo na primerané finančné zadosťučinenie nepochybne podobá v otázke nutnosti zisťovania všetkých
relevantných okolností. Najvyšší súd SR zastáva názor, že „povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až
uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania“ (rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 14.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 185/2011, R 45/2000). Z týchto dôvodov súd uplatnené úroky z
omeškania žalobkyni nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

24. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade je potrebné
rozlíšiťzákladnárokuajehovýšku.Vzákladenárokubolažalobkyňaúspešná,pretožesúdskonštatoval,
že žalobkyni vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa. Výška tohto nároku však závisela od úvahy súdu. Pritom platí, že ak bol žalobca v konaní

úspešný čo do základu nároku a výška závisela od úvahy súdu, tak je potrebné pri rozhodovaní o
náhrade trov konania nazerať na žalobcu ako plne procesne úspešného (viď nález Ústavného súdu SR
zo dňa 4.8.2021, sp. zn. I. ÚS 24/2021-44, prípadne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2012,
sp. zn. 1 MCdo 13/2010). Žalobkyňa sa v zmysle skôr uvedeného považuje za plne procesne úspešnú
v konaní, pretože bola úspešná čo do základu žalobou uplatneného nároku. Preto žalobkyni vznikol

nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde

Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).