Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200168
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a Mgr.
Denisy Slivovej, v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XX, XXX XX C. D.,
právne zastúpená: Mgr.. Peter Baláž, advokát, so sídlom Volgogradská 10964/19, 038 61 Martin, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100836046/2023 zo dňa 20.03.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100836046/2023 zo dňa 20.03.2023 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyňa má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

Prvostupňové rozhodnutie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin ako správca dane rozhodnutím č. 102345767/2022 zo dňa
23.08.2022 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.

o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „Daňový poriadok“) žalobkyni rozdiel dane v sume 107.699,79 Eur na dani z príjmov fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie rok 2019. Správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobkyni v dňoch
17.08.2021 až 29.06.2022 daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101736773/2022 zo
dňa 13.06.2022.

2. Z Protokolu z daňovej kontroly a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č.

101736773/2022 zo dňa 13.06.2022 vyplýva, že žalobkyňa v podanom daňovom priznaní k dani z
príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2019 priznala daň v sume 396,36 Eur, čo predstavuje
o 107.699,79 Eur menej, ako zistil správca dane daňovou kontrolou.

3.Žalobkyňapodaladňa28.05.2021naDaňovýúradŽilina,kontaktnémiestoTurčianskeTeplicedaňové
priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2019. Dodatočné daňové priznanie
za zdaňovacie obdobie rok 2019 nepodala. V podanom daňovom priznaní žalobkyňa priznala príjmy

zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov z znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „Zákon o dani z príjmov“) v sume 6.798,35 Eur a vykázala základ dane (čiastkový základ
dane) z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 8 Zákona o dani z príjmov v sume 6.023,50
Eur. Priznané zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 Zákona o dani z príjmov v sume 6.798,35Eur sa žalobkyni po daňovej kontrole nezmenili. Žalobkyňa ďalej v podanom daňovom priznaní priznala
ostatné príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z príjmov
v sume 439.000 Eur, ku ktorým si uplatnila výdavky v rovnakej sume 439.000,- Eur a vykázala nulový

základ dane (čiastkový základ dane) z ostatných príjmov podľa § 8 Zákona o dani z príjmov. Priznané
zdaniteľné príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) Zákona dani z príjmov
v sume 439.000,- Eur sa žalobkyni po daňovej kontrole nezmenili, a to z nižšie uvedených dôvodov.

4. Z obsahu žalobkyňou predloženej Kúpnej zmluvy spísanou formou Notárskej zápisnice zo dňa

12.12.2019 správca dane zistil, že žalobkyňa, ako výlučná vlastníčka a predávajúca, predala
kupujúcemu E. F., C. G. XXXX/X, C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX (ďalej aj len „E. F.“) nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, a to okrem iného polyfunkčný objekt a samostatnú bytovú
jednotku so súpisným číslom XXXX, nachádzajúci sa na ulici P.O. Hviezdoslava v Martine. Kúpna
cena za predmet prevodu bola vzájomne dohodnutá na sumu 439.000,- Eur, pričom zmluvné strany
sa dohodli, že táto bude vyplatená až po splnení všetkých dohodnutých podmienok, ktoré sú obsahom

spísanej notárskej zápisnice, a to v dvoch častiach nasledovne: a) prvá časť kúpnej ceny v sume
314.000,- Eur bude vyplatená na účet žalobkyne, b) druhá časť kúpnej ceny v sume 125.000,- Eur bude
vyplatená na účet záložného veriteľa A. E. H., I. J. XXXX/X, K., dátum narodenia: XX.XX.XXXX (ďalej
aj len „A. E. H.“).

5. Správca dane z výpisov účtov žalobkyne a záložného veriteľa zistil, že prvú časť kúpnej ceny v sume
314.000,- Eur žalobkyňa prijala na svoj účet dňa 19.12.2019 a druhú časť kúpnej ceny v sume 125.000,-
Eur prijal na svoj účet dňa 20.12.2019 i záložný veriteľ A. E. H., z čoho je zrejmé, že celá dohodnutá
kúpna cena v sume 439.000,- Eur bola žalobkyni uhradená v kontrolovanom zdaňovacom období rok
2019.

6. Žalobkyňa následne dňa 25.08.2021 správcovi dane predložila Kúpnu zmluvu zo dňa 01.07.2019. Z
obsahu takto predloženej zmluvy bolo daňovou kontrolou zistené, že žalobkyňa všetky vyššie uvedené
nehnuteľnosti, ktoré predala E. F. nadobudla kúpou. Keďže ku daňovej kontrole nepredložila žiadne
doklady preukazujúce moment nadobudnutia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, pričom tento

moment je pre účely posúdenia podmienok oslobodenia príjmu z predaja nehnuteľností rozhodujúci,
vyzval správca dane Výzvou č. 100363957/2022 zo dňa 22.02.2022 Okresný úrad Martin, katastrálny
odbor, aby mu vydal fotokópie listín týkajúcich sa prevodov polyfunkčného objektu a samostatnej bytovej
jednotky so súpisným číslom XXXX, vrátane pozemkov parc. č. C–KN 392/8, 392/2, 392/6, 395/7 a
395/8, na ulici D. L. J. E., zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, na základe ktorých sa žalobkyňa

jednak stala vlastníkom týchto nehnuteľností a zároveň prestala byť vlastníkom týchto nehnuteľností.

7. Dňa 04.03.2022 správca dane prijal odpoveď na vyššie uvedenú výzvu, v prílohe ktorej Okresný
úrad Žilina, katastrálny odbor správcovi dane zaslal Kúpnu zmluvu spísanú formou Notárskej zápisnice
zo dňa 12.12.2019, vrátane rozhodnutia, číslo vkladu: V 5846/2019 zo dňa 18.12.2019 ako aj Kúpnu

zmluvu zo dňa 01.07.2019 vrátane rozhodnutia, číslo vkladu: V 3120/2019 zo dňa 12.07.2019.

8. Správca dane považoval Kúpnu zmluvu zo dňa 01.07.2019, rovnako ako i Kúpnu zmluvu spísanú
formou Notárskej zápisnice zo dňa 12.12.2019, ktoré ku daňovej kontrole predložila žalobkyňa, za
hodnovernélistinnédôkazy,nakoľkotietolistinnédôkazyniesúvovzájomnomrozporesobsahomzmlúv

a príslušných rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktoré na výzvu
zaslal správcovi dane okresný úrad. Ako rovnako hodnoverné boli vyhodnotené aj výpisy z účtov č. C.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktoré správca dane prevzal k
výkonu daňovej kontroly, keďže tieto výpisy z účtov v spojitosti s vyššie uvedenými zmluvami dostatočne
preukazujúkto,komu,kedy,vakejsumeaakýmspôsobomuhradildohodnutúkúpnucenu439.000,-Eur.

9. Vychádzajúc z uvedeného bolo daňovou kontrolou zistené a preukázané, že v posudzovanom prípade
celý príjem v sume 439.000,- Eur dosiahnutý z predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č.
XXXX, predstavuje v kontrolovanom zdaňovacom období rok 2019 zdaniteľný príjem žalobkyne podľa §
8 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z príjmov, a to v sume ako si ho priznala v podanom daňovom priznaní,

keďže tento príjem nespĺňa podmienky oslobodenia od dane z príjmov fyzickej osoby ustanovené v
§ 9 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z príjmov, nakoľko vlastnícke právo k predaným nehnuteľnostiam
žalobkyňa nadobudla dňa 12.07.2019 vkladom do príslušného katastra nehnuteľností a k uzatvoreniukúpnej zmluvy s kupujúcim E. F. došlo dňa 12.12.2019, t.j. pred uplynutím piatich rokov potrebných na
oslobodenie tohto príjmu.

10. Zamestnanci správcu dane spísali dňa 06.04.2022 so zástupcom žalobkyne Zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. 100751384/2022. Počas ústneho pojednávania bol zástupca žalobkyne oboznámený
so všetkými vyššie uvedenými skutočnosťami zistenými daňovou kontrolou, ako aj so spôsobom ich
zistenia. Správca dane dal zástupcovi žalobkyne možnosť vyjadriť sa k týmto skutočnostiam rovnako,
ako k prijatému záveru správcu dane v posudzovanej veci. V nadväznosti na uvedené správca dane

ustálil svoj záver, že na základe vykonanej daňovej kontroly, preukázaných kontrolných zistení a
vyhodnotenia vykonaných dôkazov sa priznané zdaniteľné príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností
podľa § 8 ods. 1 písm. b) Zákona dani z príjmov v sume 439.000,- Eur žalobkyni po daňovej kontrole
nemenia. Výdavky v sume 439.000,- Eur, ktoré si žalobkyňa uplatnila k priznaným zdaniteľným príjmom
z prevodu vlastníctva nehnuteľností sa po daňovej kontrole znížili na sumu 0,- Eur.

11. Správca dane v ďalšej časti prvostupňového rozhodnutia poukázal na to, že počas daňovej kontroly
zistil, že žalobkyňa všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti, z predaja ktorých dosiahla priznané zdaniteľné
príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, nadobudla kúpou od predávajúceho A. A., v tom čase bytom
B. XX, dátum narodenia: XX.XX.XXXX (ďalej aj len „A. A.“), ktorý bol pri tomto prevode zastúpený
M. A., B. XX, dátum narodenia: XX.XX.XXXX (ďalej aj len „M. A.“), a to za dohodnutú kúpnu cenu

v sume 600.000,- Eur, ktorú sa žalobkyňa, ako kupujúca zaviazala uhradiť predávajúcemu A. A. v
troch častiach nasledovne: a) prvú časť kúpnej ceny v sume 100.000,- Eur do 40 kalendárnych dní po
povolení vkladu vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, b) druhú časť kúpnej ceny
v sume 180.000,- Eur do 6 mesiacov po povolení vkladu vlastníckeho práva do príslušného katastra
nehnuteľností, c) tretiu časť kúpnej ceny v sume 320.000,- Eur do 12 mesiacov po povolení vkladu

vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností. Žalobkyňa k preukázaniu úhrady dohodnutej
kúpnej ceny v sume 600.000,- Eur správcovi dane predložila Mimosúdnu dohodu zo dňa 16.09.2019,
so všeobecným vyjadrením zástupcu o tom, že jej záväzok z Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019 na
predaj budovy so súpisným číslom 1271 a na zaplatenie kúpnej ceny mal byť vysporiadaný v roku 2019
vzájomným započítaním jej pohľadávok a pohľadávky predávajúceho A. A. z Kúpnej zmluvy zo dňa

01.07.2019, čo má vyplývať z obsahu predloženej mimosúdnej dohody.

12. V nadväznosti na uvedené správca dane žalobkyňu v súlade s § 45 ods. 2 písm. d) a e) Zákona o
správe daní Výzvou na predloženie dokladov a dôkazov č. 100372247/2022 zo dňa 23.02.2022 vyzval
na splnenie si povinností tým, že k výkonu daňovej kontroly predloží relevantné doklady a dôkazy

preukazujúce úhradu kúpnej ceny za nadobudnuté nehnuteľnosti, z ktorých bude zrejmé kto, komu,
kedy, v akej sume a akým spôsobom uhradil kúpnu cenu dohodnutú v Kúpnej zmluve zo dňa 01.07.2019,
ako aj doklady a dôkazy preukazujúce všetky tvrdenia, nakoľko z obsahu samotnej mimosúdnej dohody
tieto skutočnosti nie je možné určiť, rovnako ani posúdiť, či žalobkyni skutočne vznikli v kontrolovanom
zdaňovacom období rok 2019 uplatnené výdavky v sume 439.000,- Eur.

13. Dňa 25.03.2022 správca dane prijal odpoveď na zaslanú výzvu, v prílohe ktorej bola aj Zmluva o
postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2019 bez príloh a čestné prehlásenie zo dňa 24.03.2022. Z obsahu
predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2019 bolo daňovou kontrolou zistené, že M.
A., ako postupca a veriteľ mala bezodplatne postúpiť na žalobkyňu, ako postupníka pôžičky poskytnuté

dlžníkovi A. A., ktoré sú bližšie špecifikované v čl. I ods. 1 písm. a) až q) tejto zmluvy v celkovej sume
615.746,14 Eur. Doklady preukazujúce poskytnuté pôžičky v zmysle čl. I ods. 1 písm. b), c) a f) až q)
mali tvoriť prílohu zmluvy, pričom postupca a veriteľ si s dlžníkom dohodli podmienku splatnosti všetkých
týchto pôžičiek tak, že ich dlžník vráti veriteľovi naraz pri predaji nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX a LV č. XXXX. Z obsahu tejto zmluvy zároveň vyplynulo, že o postúpení pôžičiek špecifikovaných

v čl. I ods. 1 písm. a) až q) predloženej zmluvy, ako pohľadávok, na postupníka A. A., mal byť dlžník A.
A. upovedomený a to tak, že mu tieto postúpené pohľadávky preukáže buď postupník A. A. alebo mu
postúpenie týchto pohľadávok oznámi postupca M. A..

14. Z doručeného vyjadrenia žalobkyne ďalej vyplynulo, že takto postúpené pohľadávky si žalobkyňa

započítala na základe uzatvorenej ústnej dohody v lete 2019 s pohľadávkami A. A. z titulu kúpnej
ceny v zmysle Kúpnej zmluvy zo 01.07.2019, čo mala potvrdzovať predložená Mimosúdna dohoda zo
dňa 16.09.2019 a doručené čestné prehlásenie M. A., ktorá mala byť osobne prítomná pri uzatváraní
predmetnejdohodyozapočítanívjúli2019,akoajpriuzatváranímimosúdnejdohodyzodňa16.09.2019.15. V prípade, ak by správca dane tieto dôkazy nepovažoval za postačujúce zástupca žalobkyne navrhol
ku započítaniu vyššie uvedených pohľadávok, ako formy úhrady kúpnej ceny z Kúpnej zmluvy zo dňa

01.07.2019 vypočuť ako svedka M. A. a eventuálne svedkov N. O. a E. O., ktorí sa mali zúčastniť
osobného stretnutia daňového subjektu A. A., A. A. a M. A. dňa 24.09.2019 v OC Tesco Martin. Na
tomto stretnutí mali žalobkyňa a A. A. opätovne potvrdiť, že medzi nimi došlo k započítaniu pohľadávok.
Rovnaké skutočnosti vyplývajú aj z obsahu predloženého čestného prehlásenia zo dňa 24.03.2022.

16. Vychádzajúc tak z obsahu predložených dôkazov a vyjadrení zástupcu žalobkyne bolo daňovou
kontrolou zistené, že dohodnutá kúpna cena v sume 600.000,00 EUR mala byť uhradená iným
spôsobom a za iných podmienok, ako to vyplýva z obsahu predloženej Kúpnej zmluvy zo dňa
01.07.2019, a to formou ústneho započítania vzájomných pohľadávok predávajúceho A. A. a kupujúcej
A. A. v lete 2019, kedy si mali medzi sebou na základe ústnej dohody započítať nasledovné pohľadávky:
a) A. A., ako predávajúci a dlžník pohľadávky z titulu nároku na zaplatenie troch častí kúpnej ceny

v celkovej sume 600.000,- Eur, dohodnutej v Kúpnej zmluve zo 01.07.2019, b) A. A., ako kupujúca
a postupník pohľadávky z titulu pôžičiek v celkovej sume 615.746,14 Eur, ktoré mala nadobudnúť na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2019 od postupcu M. A..

17. Za účelom preverenia vyššie opísaných skutočností, a to najmä preverenia reálnej existencie

uvedených pôžičiek dlžníka A. A., ako aj za účelom preverenia či skutočne došlo v lete 2019 k
uzatvoreniu ústnej dohody o započítaní pohľadávok, využil správca dane ustanovenie § 25 Zákona o
správe daní a predvolal, ako svedka A. A. D. na výsluch svedka č. 100638685/2022 zo dňa 30.03.2022,
ako aj M. A., a to Predvolaním na výsluch svedka č. 100655311/2022 zo dňa 31.03.2022, o čom bol
zástupca žalobkyne informovaný.

18. Správca dane zároveň v posudzovanej veci telefonicky požiadal zástupcu žalobkyne predložiť
chýbajúce prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2019, ktoré mali preukazovať
preverované pôžičky a všetky doklady a dôkazy, ktoré má žalobkyňa, ako postupník k dispozícii od
postupcu v súvislosti s uzatvorením tejto zmluvy, a to z dôvodu, že z obsahu predloženej Mimosúdnej

dohody zo dňa 16.09.2019, ktorá má preukazovať preverovaný ústny zápočet pohľadávok z leta 2019,
vyplýva záväzok žalobkyne zaplatiť A. A. sumu 111.000,- Eur, ako celkové finančné vyrovnanie z predaja
nehnuteľnosti.

19. Z obsahu predložených príloh k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2019, t.j. detailov

pohybov na účte č. C. vedeného v Tatra banke, a.s. bolo daňovou kontrolou zistené, že tieto prílohy majú
preukazovať len poskytnuté pôžičky v celkovej sume 135.556,14 Eur, pričom podľa čl. I ods. 1 písm. a)
až q) Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2019 mali byť dlžníkovi A. A. poskytnuté pôžičky
v celkovej sume až 682.413,14 Eur, z ktorých postúpená časť mala prestavovať sumu 615.746,14
Eur. Ďalej bolo daňovou kontrolou zistené, že tieto prílohy neobsahujú žiadny podrobnejší popis alebo

špecifikáciu, na základe ktorej by bolo možné nesporne posúdiť, že ide práve o pôžičky dlžníka A. A., a
ak áno za akých podmienok mu boli poskytnuté, nakoľko samotná všeobecná poznámka pôžička, resp.
pôžička A., ktorá sa nachádza iba na štyroch zo štrnástich týchto príloh je na tento účel nepostačujúca.
Rovnako ako list z augusta 2012, ktorý mal preukazovať najväčšiu poskytnutú pôžičku dlžníkovi A. A.
v sume 481.300,- EUR a na tento účel obsahuje podľa správcu dane iba akúsi všeobecnú úvahu o

finančnej situácii autora tohto listu, v čase keď tento list písal, bez uvedenia akýchkoľvek podrobnejších
a konkrétnych informácii a podmienok na základe, ktorých by bolo možné nesporne posúdiť, že ide
práve o túto pôžičku.

20. Dňa 26.04.2022 sa na Daňový úrad Žilina dostavil svedok A. A. a správca dane priebeh vykonanej

svedeckej výpovede zaznamenal v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101048944/2022 zo dňa
26.04.2022. Svedok A. A. vo svojej výpovedi v posudzovanej veci uviedol, že Kúpnu zmluvu zo dňa
01.07.2019videlprvýkrátažnakatastrivseptembri2019.Predmetnúlistinumuosoby,ktoréjuuzatvárali
nedali k nahliadnutiu ani k odsúhlaseniu pred prevodom a ani po prevode. Žiadna z troch častí kúpnej
ceny mu nebola uhradená, a to ani po opakovaných výzvach. Mimosúdnu dohodu zo dňa 16.09.2019

vyhotovila M. A. a on uviedol iba svoje podmienky. Uviedol, že o žiadnych pohľadávkach v zmysle
mimosúdnej dohody nemá žiadnu vedomosť a k žiadnemu započítaniu pohľadávok voči A. A. nikdy
nedošlo, keďže mu nikdy nepredložila žiadne reálne a skutočné pohľadávky voči jeho osobe. Ďalej
uviedol, že suma 111.000,- Eur nesúvisí s jeho nárokom na zaplatenie kúpnej ceny v sume 600.000,-Eur kupujúcou A. A., a túto sumu mu neuhradila. Po podpísaní mimosúdnej dohody išiel na kataster
nahliadnuť do kúpnej zmluvy, kde bola uvedená suma 600.000,- Eur. Suma 111.000,- Eur sa mu zdala
neprimerane nízka, keďže v čase uzatvárania Mimosúdnej dohody nemal vedomosť o sume uvedenej

v Kúpnej zmluve zo dňa 01.07.2019, a bol preto pri uzatváraní mimosúdnej dohody a určení sumy
111.000,- Eur uvedený do omylu. Z tohto dôvodu odstúpil od tejto Mimosúdnej dohody. Svedok o tejto
skutočnosti predložil správcovi dane listinu s názvom Odstúpenie od mimosúdnej dohody napísanú v
Martine dňa 24.09.2019. Svedok ďalej v posudzovanej veci uviedol, že postúpenie pohľadávok mu nie
je známe, ako aj všetky pôžičky v písmenách a) až q) predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 02.01.2019, ktoré považuje za vyfabulované, keďže k nim chýbajú primárne doklady, ktoré by
tieto pôžičky preukazovali. K listu z augusta 2012 sa vyjadril, že je jeho autorom, ale tento list nebol
nikomu adresovaný a ide o jeho poznámky, pričom tento list nijako nesúvisí so Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 02.01.2019 a ani z predajom nehnuteľností z roku 2019 v zmysle Kúpnej zmluvy
zo dňa 01.07.2019. Ďalej sa k ústnemu započítaniu pohľadávok, ktoré sa malo uskutočniť v lete 2019
vyjadril, že k takému ústnemu započítaniu nikdy nedošlo, pretože v lete 2019 ani nevedel že existuje

nejakákúpnazmluvaskúpnoucenou600.000,-Euranevedel,žeexistujúvyfabulovanépohľadávkyvoči
jehoosobevovýške682.000,-Eur.KspoločnémustretnutiusožalobkyňouaM.A.vOCTescovMartine,
za účasti svedkov N. O. a E. O., ktoré malo taktiež potvrdzovať preverovaný zápočet pohľadávok z
leta 2019 uviedol, že na takomto stretnutí bol, ale žalobkyňa tam prítomná nebola. Diskusia o ústnom
započítaní nejakých pohľadávok tam nebola a nevie prečo tam boli aj N. O. a E. O. a v akom čase tam

presne boli, on však odišiel skôr ako oni. Svedok A. A. v závere uviedol, že v tejto veci je podané trestné
oznámenie a beží aj súdne konanie.

21. Dňa 28.04.2022 sa na Daňový úrad Žilina dostavil aj svedok M. A. a správca dane priebeh
vykonanej svedeckej výpovede zaznamenal v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101102204/2022 zo

dňa 28.04.2022. Svedok M. A. vo svojej výpovedi v posudzovanej veci uviedla, že predloženú Kúpnu
zmluvu zo dňa 01.07.2019 a aj splnomocnenie napísala ona. Po podpísaní tejto zmluvy ju odovzdala A.
A., a to tak že mu ju položila na stôl. Suma 600.000,- Eur a spôsob jej úhrady boli dohodnuté spoločne.
K úhrade tejto kúpnej ceny došlo ústnym zápočtom v Ondrašovej, čoho sa mala ako svedok zúčastniť
pri uzatváraní mimosúdnej dohody v septembri 2019. Ďalej k predloženej Mimosúdnej dohode zo dňa

16.09.2019 uviedla, že ju najskôr začal písať A. A. ručne a potom povedal, aby ju napísala ona na
počítači. Pohľadávky, ktoré si mali medzi sebou započítať A. A. a žalobkyňa sú jej známe a ide o
všetky pôžičky, ktoré postúpila na dcéru A. A. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2019
a pohľadávky A. A. z titulu nároku na zaplatenie kúpnej ceny v sume 600.000,- Eur. Týmto si A. A.
urovnal všetky svoje dlžoby a žalobkyňa si týmto splnila svoju povinnosť zaplatiť mu túto kúpnu cenu.

Sumu 111.000,- Eur navrhol A. A., žiadne podklady k tomu neboli. Svedok M. A. sa ďalej k predloženej
Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2019 vyjadrila, že ju napísala a skompletizovala ona, po
porade s jej právnikom. Iné doklady, ako prílohy tejto zmluvy nemá. Pôžičky poskytla A. A. na základe
ústnejdohody.Ústneboladohodnutáajsplatnosťtýchtopôžičiek.Dokladynikdynespisovali.Postúpenie
pôžičiek oznámila A. A. spolu so žalobkyňou v Ondrašovej. Presný dátum nevedela uviesť, ale určite to

bolo do 05.03.2019. Pôžičky nemal inak ako vrátiť a nikdy ich nespochybňoval. K listu z augusta 2012
sa svedok M. A. vyjadrila, že jej ho dal A. A., ktorý ho aj písal. Mohlo to byť v septembri 2012, keď
prišiel vyjednávať o ďalšej pôžičke. Zúčastnila sa aj spoločného stretnutia žalobkyne a A. A. z leta 2019,
ktoré sa konalo v Ondrašovej, kde v tom čase všetci traja bývali. Išlo o stretnutie, ktoré už spomínala
v súvislosti s Mimosúdnou dohodou zo dňa 16.09.2019, kedy bolo definitívne dohodnuté započítanie

vzájomných pohľadávok. Ďalej sa svedok M. A. vyjadrila k stretnutiu v OC Tesco v Martine za účasti
svedkov N. O. a E. O., ktoré malo taktiež potvrdzovať preverovaný zápočet pohľadávok, a to tak, že sa
takéhoto stretnutia zúčastnila. Žalobkyňa tam ale nebola a preto ju zastupovala. Toto stretnutie inicioval
pán O. a konalo sa za účelom upokojiť celú situáciu súvisiacu s prevodom budovy a zaplatením dane z
prevodu. Tohto stretnutia sa zúčastnil i N. O. a celý čas tam boli všetci spoločne.

22. V ďalšej časti prvostupňového rozhodnutia správca dane poukázal na to, že z daňového hľadiska
za nehodnoverný dôkaz vyhodnotil predloženú Mimosúdnu dohodu zo dňa 16.09.2019, a to v
časti, ktorá má preukazovať preverovaný ústny zápočet pohľadávok z leta 2019, ako formu úhrady
dohodnutej kúpnej ceny v sume 600.000,- Eur, nakoľko vykonané dokazovanie dostatočným spôsobom

nepreukázaloreálnuexistenciupreverovanýchpôžičiek,ktorémalibyťakopohľadávkyústnezapočítané
s touto kúpnou cenou a ani samotný moment ústneho zápočtu, resp. či k takémuto zápočtu vôbec
došlo. Za nehodnoverný dôkaz vyhodnotil správca dane z daňového hľadiska aj Zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 02.01.2019 s prílohami, nakoľko táto zmluva rovnako dostatočným spôsobomnepreukazuje reálnu existenciu preverovaných pôžičiek dlžníka A. A., ktoré mali byť ako pohľadávky
postúpené na žalobkyňu, a to ani v spojitosti s čestným prehlásením, resp. svedeckou výpoveďou
postupcuasvedkaM.A.vpredmetnejveci,keďžeakosvedokM.A.uviedla,tietopôžičkyboliposkytnuté

ústne a iné doklady ako tie, ktoré tvoria prílohu tejto zmluvy nemá. Túto dôkaznú situáciu nebolo podľa
správcu dane možné zvrátiť ani v spojitosti s predloženým listom z augusta 2012, ktorého pravosť
síce potvrdil svedok A. A., no zároveň uviedol, že tento list nijako nesúvisí so Zmluvou o postúpení
pohľadávokzodňa02.01.2019apoprelexistenciuvšetkýchspornýchpôžičiekuvedenýchvtejtozmluve,
ktoré považuje za vyfabulované voči jeho osobe.

23. Vykonaným dokazovaním sa podľa vyjadrenia správcu dane zároveň nepotvrdilo ani spoločné
stretnutie žalobkyne, A. A. a M. A. zo dňa 24.09.2019 v OC Tesco Martin, pretože obidvaja svedkovia
A. A. a aj M. A. zhodne uviedli, že takéto stretnutie sa síce konalo, ale žalobkyňa tam prítomná nebola
a nemohla preto na tomto stretnutí potvrdiť preverovaný zápočet.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správca dane konštatoval, že na základe vykonanej daňovej
kontroly, preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotenia uvedených dôkazov, žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno, nakoľko dostatočným spôsobom nepreukázala výdavky v sume 439.000,- Eur, ktoré
si uplatnila k priznaným zdaniteľným príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľností, čim došlo k porušeniu
§ 8 ods. 5 Zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 8 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého sa do základu

(čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8 Zákona o dani z príjmov zahŕňa zdaniteľný
príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie.

25. V závere prvostupňového rozhodnutia správny orgán poznamenal, že sa žalobkyňa sama
dobrovoľne rozhodla uplatniť k priznaným zdaniteľným príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľností

sporné výdavky v sume 439.000,- Eur, sama musí preto znášať dôkazné bremeno, že bude schopná
spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti vedieť tieto výdavky správcovi dane riadne a včas
preukázať, tak ako jej táto povinnosť vyplýva z dikcie ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o správe daní, o
čom ju správca dane oboznámil prostredníctvom výzvy, ktorú jej zaslal. Správca dane sa počas výkonu
daňovej kontroly riadil zásadami správy daní, ktoré upravuje § 3 Zákona o správe daní, a preto v súlade

sozásadouvoľnéhohodnoteniadôkazovhodnotildôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

26. Správca dane poukázal na to, že z dikcie ustanovenia 24 ods. 1 Zákona o správe dani vyplýva,

že daňový subjekt je povinný preukazovať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol správcom dane
vyzvaný v priebehu výkonu daňovej kontroly ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a
záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o správe daní dokazovanie
vedie správca dane, ktorý tým zabezpečuje jeho výkon, dbá pritom, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu.

Vychádzajúc tak zo zásady objektívnej pravdy, ktorú upravujú tieto ustanovenia Zákona o správe daní,
je na správcovi dane a jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú
hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z
nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už správca dane získal v priebehu daňovej kontroly. Z uvedeného vyplýva, že správa daní, pod ktorú

patrí daňové konanie a aj výkon daňovej kontroly nie je konaním vyšetrovacím a dôkazným bremenom
preukazovať vyslovené pochybnosti je hlavne zaťažený kontrolovaný daňový subjekt a nie správca
dane, ktorý daňovému subjektu tieto pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov
predložených ku daňovej kontrole oznámil.

27. Bolo teda povinnosťou žalobkyne ako kontrolovaného daňového subjektu všetky jeho tvrdenia riadne
a včas správcovi dane preukázať a zvrátiť tým dôkazné bremeno vo svoj prospech. Za týmto účelom si
žalobkyňa podľa vyjadrenia správcu dane mala a mohla s poukazom na rozumnú odbornú starostlivosť o
vlastnédaňovézáležitostizhromažďovaťrelevantnédôkazy,atovposudzovanomprípadetaké,ktoréby
nesporne preukazovali preverované pôžičky a ústny zápočet z leta 2019, ako formu úhrady dohodnutej

kúpnej ceny v sume 600.000,- Eur. Takýmito dôkazmi by boli napríklad v praxi bežne používané zmluvy o
pôžičke alebo uznanie dlhu, či riadne a nesporne naformulovaný obsah predloženej Mimosúdnej dohody
zo dňa 16.09.2019. Takéto dôkazy však žalobkyňa podľa názoru správcu dane aj napriek jeho výzve
nepredložila.28. V nadväznosti na uvedené správca dane prijal záver, že na základe vykonanej daňovej kontroly,
preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotenia vyššie uvedených dôkazov žalobkyňa neuniesla

dôkazné bremeno, keďže dostatočným spôsobom nepreukázala výdavky v sume 439.000,- Eur, ktoré si
uplatnila k priznaným zdaniteľným príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľností, čim došlo k porušeniu
§ 8 ods. 5 Zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 8 ods. 2 cit. zákona.

29. Správca dane postupoval počas výkonu daňovej kontroly v úzkej súčinnosti so žalobkyňou a to tak,

aby jej zabezpečil jednak možnosť uplatňovať si svoje zákonné práva, ako aj dostatočný priestor na
plnenie si svojich zákonných povinností v zmysle ustanovenia § 45 Zákona o správe daní.

30. Na základe vykonanej daňovej kontroly, preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotenia dôkazov
uvedených v časti II. protokolu z daňovej kontroly a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole č. 101736773/2022 zo dňa 13.06.2022 sa daňovou kontrolou zvýšil žalobkyni základ dane

zistený podľa § 4 Zákona o dani z príjmov zo sumy 6.023,50 Eur na sumu 445.023,50 Eur.

31. V súlade s § 15 Zákona o dani z príjmov sa daňová povinnosť žalobkyni za kontrolované zdaňovacie
obdobie rok 2019 zvýšila zo sumy 396,36 Eur na sumu 108.096,15 Eur, čím vznikol rozdiel dane v sume
107.699,79 Eur.

32. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Druhostupňové rozhodnutie

33. Žalovaný rozhodnutím č. 100836046/2023 zo dňa 20.03.2023 prvostupňové rozhodnutie
spoukazomnaust.§74ods.4Daňovéhoporiadkupotvrdil.Žalovanývprvomradevosvojomrozhodnutí
obsiahol dôvody žalobkyňou podaného odvolania a zopakoval skutkový stav zistený správcom dane.
Po preskúmaní administratívneho spisu, skutkového stavu a postupu správcu dane žalovaný zistil, že
správca dane postupoval v súlade so zákonom a považoval námietky žalobkyne uvedené v odvolaní

za neopodstatnené.
34. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že žalobkyňa, ani vypočutí svedkovia a predložené
dôkazy nepreukázali, že uplatnený výdavok vo výške 439.000,- Eur k príjmu z prevodu nehnuteľnosti vo
výške 439.000,- Eur je preukázateľným výdavkom žalobkyne na dosiahnutie tohto príjmu.

35. Podľa žalovaného vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že dohodnutá kúpna cena v sume
600.000,- Eur mala byť uhradená iným spôsobom a za iných podmienok, ako to vyplýva z obsahu
predloženejKúpnejzmluvyzodňa01.07.2019,atoformouústnehozapočítaniavzájomnýchpohľadávok
predávajúceho A. A. a kupujúceho A. A., a to pohľadávky A. A. v celkovej sume 600.000,- Eur, a A. A.,
ako kupujúcej a postupníka pohľadávky z titulu pôžičiek v celkovej sume 615.746,14 Eur, ktoré mala

žalobkyňa nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2019.

36. V administratívnom konaní podľa žalovaného nebola preukázaná reálna výška postúpených
pohľadávok v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok a taktiež skutočnosť, že o zmluve o postúpení
pohľadávok sa A. A. dozvedel, t.j. že sa dozvedel o aké pohľadávky by malo voči jeho osobe ísť, pričom

celková výška pohľadávky voči jeho osobe bola v čl. II. zmluvy vyčíslená na sumu 615.746,14 Eur.
Podľa žalovaného uvedené skutočnosti nevyvracajú pochybnosti o výške uplatneného výdavku v sume
439.000,- Eur k príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľností v sume 439.000,- Eur.

37. Žalovaný má zato, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by malo dôjsť ku

skutočnému započítaniu pohľadávok medzi A. A. - pohľadávky z titulu nároku na zaplatenie kúpnej z
ceny v sume 600.000,- Eur, dohodnutej v Kúpnej zmluve zo dňa 01.07.2019 a daňovým subjektom A. A.
z titulu pôžičiek A. A. v celkovej sume 615.746,14 Eur, ktoré mala nadobudnúť ako postupník na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2019 od postupcu M. A..

38. Okrem uvedeného žalovaný poukázal na skutočnosť, že A. A. od Mimosúdnej dohody zo dňa
16.09.2019, ktorá o.i. má podľa žalovaného preukazovať započítanie vzájomných pohľadávok vo výške
600.000,- Eur odstúpil dňa 07.05.2019 (pôvodne 24.09.2021). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
konštatovanie súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/27/2020 zo dňa18.11.2022, podľa ktorého odstúpením od mimosúdnej dohody sa zrušili nároky z nej zaplatiť čiastku
111.000,-Euraobnovilsapôvodnýstav,tzn.pôvodnáKúpnazmluvazodňa01.07.2019sastalaplatnou,
a to i povinnosť žalobkyne zaplatiť z tejto kúpnej zmluvy dohodnutú sumu, t.j. 600.000,- Eur.

39. V súvislosti s prijatým záverom správcu dane a žalovaného, že nebolo preukázané zaplatenie
kúpnej ceny 600.000, Eur (a tým preukázaný uplatnený výdavok v sume 439.000, Eur k príjmom
z prevodu vlastníctva nehnuteľností) z dôvodu, že relevantnými dôkazmi žalobkyňa, ani vypočutí
svedkovia nepreukázali výšku pohľadávok, ktoré mali byť započítané na úhradu tejto kúpnej ceny,

žalovaný v napadnutom rozhodnutí opätovne podporne poukázal na vyjadrenie súdu v konaní vedenom
na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/27/2020, kde súd v rozsudku o.i. riešil otázku existencie
postúpených pohľadávok – pôžičiek uvedených v zmluve o postúpení pohľadávok, ako i skutočnosť, či
sú spôsobilé na započítanie. Podľa okresného súdu nebola preukázané existencia pôžičiek uvedených
v čl. I. bode 1 písm. a) v sume 481.300,- Eur, v bode d) v sume 32.364,- Eur, ako i v bode e)
v sume 33.193,- Eur z celkovej sumy postupovaných pôžičiek v sume 615.746,14 Eur, zostávajúce

sumy pôžičiek uvedené v bode 1 písm. b), c) f) – q) posúdil súd ako preukázané, ale vzhľadom na
ich premlčanie súd posúdil úkon započítania ako neúčinný, nakoľko mal za to, že ide o neexistujúce
pohľadávky, a pri platných pohľadávkach tieto sú premlčané a v čase vykonania započítania neboli podľa
názoru súdu ani splatné. Podľa žalovaného názory súdu v predmetnej veci podporujú prijatý záver, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pri preukazovaní uplatneného výdavku v sume 439.000,- Eur

súvisiaceho s príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľností.

40. K námietke žalobkyne, že správca dane nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy (Mimosúdnu
dohodu zo dňa 16.09.2019, čestné prehlásenie p. M. A. zo dňa 24.03.2022, Zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 02.01.2019, list A. A. z augusta 2012, detail o pohyboch na účte) žalovaný uviedol,

že je nedôvodná.

41. Žalovaný sa stotožnil o.i. s vyjadrením správcu dane, že v mimosúdnej dohode absentovalo číselné
vyjadrenie konkrétnych pohľadávok, ktoré mali byť predmetom zápočtu. Jej obsah bol formulovaný
všeobecne, z jej obsahu nebolo možné určiť, že by si A. A. svojim podpisom započítal práve všetky

jeho pohľadávky z Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019, t.j. celú kúpnu cenu v sume 600.000,- Eur.
Skutočnosť, že neboli preukázané pôžičky zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ako i skutočnosť, že
sa o ich konkrétnej výške dozvedel A. A. nebola preukázaná, z uvedeného dôvodu tento dôkaz bol
dôvodne správcom dane spochybnený. Skutočnosť, že nebol A. A. o postúpení pohľadávok zo strany
daňového subjektu preukázateľne oboznámený nespochybnil podľa vyjadrenia žalvoaného ani okresný

súd v rozsudku sp. zn. 15C/27/2020 zo dňa 18.11.2022.

42. Podľa žalovaného nebol žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázaný úkon započítania pohľadávok,
pričom podporne žalovaný opätovne poukázal na rozsudok sp. zn. 15C/27/2020 zo dňa 18.11.2022,
kde súd mal zato, že ide o neexistujúce pohľadávky a pohľadávky, ktoré sú už premlčané, z uvedeného

dôvodu tento úkon započítavania pohľadávok je právne neúčinný a tým nie je preukázané ani zaplatenie
kúpnej ceny v sume 600.000,- Eur žalobkyňou z Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019, na základe
ktorej žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti od A. A., ktoré následne na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
12.12.2019 predala p. E. F. za sumu 439.000,- Eur. Nepreukázanie zaplatenia kúpnej ceny v sume
600.000,- Eur má za následok zníženie uplatneného výdavku v sume 439.000,- Eur, ktorý si žalobkyňa

uplatnila do výšky priznaného príjmu z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti.

43. Podľa žalovaného čestné prehlásenie p. M. A. zo dňa 24.03.2022, ktoré v konaní pred správcom
dane predložila nepreukazuje výšku postúpených pohľadávok a skutočnosť, že táto výška bola A.
A. oznámená. Čestné prehlásenie je len tvrdením M. A., že malo dôjsť k ústnej dohode medzi jej

synom A. A. a dcérou A. A. o započítaní ňou postúpených pohľadávok na dcéru. Taktiež jej vyjadrenie,
že na stretnutí v OC Tesco Martin dňa 24.09.2019 bola riešená skutočnosť vzájomného započítania
pohľadávok nebola žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázaná. Taktiež list A. A. z augusta 2012 s
uvedením konštatovania jeho finančnej situácie a konštatovanie, kto na akú nehnuteľnosť investoval (on,
mama, otec) a aké riešenie našiel na riešenie svojej finančnej situácii nepreukazuje výšku pohľadávok

M. A. voči jeho osobe v roku 2019.
44. Podľa žalovaného správca dane dôvodne vyhodnotil tvrdenie o poskytnutých pôžičkách a výpisy z
účtov za nedostatočné dôkazy, nakoľko neboli zo strany svedka M. A. okrem výpisov z účtu a tvrdenia, žeposkytnuté boli, predložené žiadne iné dôkazy, napr. zmluvy o pôžičke, uznanie dlhu, dokonca o výške
pôžičiek, ktoré boli deklarované v zmluve o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia A. A. ani nevedel.

45. Žalovaný podporne opätovne poukázal na závery Okresného súdu Martin obsiahnuté v rozsudku
č.k. 15C/27/2020-706 zo dňa 18.11.2022 vo veci započítania pohľadávok medzi žalobkyňou a A. A.,
a to na skutočnosť, že celý úkon započítania daňového subjektu je neúčinný, a to z dôvodu, že
neboli preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi pôžičky v sume 481.300,- Eur, 32 364,- Eur, ako
i v sume 33.193,- Eur a ostatné platby na účet pohľadávky – pôžičky sú premlčané, a v čase vykonania

započítania neboli ani splatné.

46. Za právne irelevantné považoval žalovaný skutočnosti, na ktoré poukázala žalobkyňa v zápisnici o
pojednávaní, ktoré sa konalo na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/27/2020 zo dňa 07.09.2022,
a teda, že sa A. A. nevedel vierohodne vyjadriť ku kúpe a rekonštrukcii nehnuteľnosti v súhrnnej
výške 14.500.000,- Sk (481.311,82 Eur) s odôvodnením že je to už dlhá doba, nepreukazuje, že táto

pôžička uvedená v zmluve o postúpení pohľadávok je zo strany svedka M. A. preukázaná. Aj v tomto
prípade poukázal žalovaný podporne na vyjadrenie súdu obsiahnutom vo vyššie uvedenom rozsudku
zo dňa 18.11.2020, ktorý predmetnú pôžičku považoval za nepreukázanú. Podľa žalovaného list z
augusta 2012, kde A. A. vyjadruje konštatovanie k svojej finančnej situácii, ďalej podanie vo veci sp.
zn. 15C/27/2020 zo dňa 16.09.2022, ako i záverečné zhrňujúce vyjadrenie A. A. zo dňa 05.10.2022

v konaní sp. zn. 15C/27/2020 nepreukazuje, že táto pôžička v sume 481.311,82 Eur bola preukázaná
a že predmetnú sumu dostal, aby si kúpil a prerobil nehnuteľnosti v meste. Žalovaný zdôraznil, že sa
k predmetnej pôžičke vyjadril aj Okresný súd Martin v bode 65 rozsudku č. k. 15C/27/2020-706 zo
dňa 18.11.2022 kde uviedol, že nehnuteľnosti, na ktoré mala byť poskytnutá údajná pôžička 481.300,-
Eur nadobudla spoločnosť HÉRA, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy so spoločnosťou Martimex, a.s. dňa

30.04.2003 za kúpnu cenu vo výške 8.100.000,- Sk. M. A. bola v roku 2005 v čase prevodu konateľkou
spoločnosti HÉRA, s.r.o., predávala predmetné nehnuteľnosti v zmysle kúpnopredajnej zmluvy a bola
teda príjemcom kúpnej ceny 8.100.000,- Sk. Podľa súdu sa existencia uvedenej pôžičky nepreukázala.
Súd poukázal na predložený znalecký posudok, ktorý ohodnocoval predmetné nehnuteľnosti, a to na
výšku 8.100.000,- Sk, ako aj na kúpnu zmluvu, ktorou predávajúci spoločnosť HÉTRA, s.r.o. previedla

predmetné nehnuteľnosti na A. A. ako kupujúceho. Čiže aj tieto dôkazy podľa súdu nepriamo preukázali,
že nehnuteľnosti vo výške 8.100.000,- Sk a pôžička, ktorá bola uplatnená voči A. A. v sume 14.500.000,-
Sk nebola v žiadnom smere preukázaná. Súd sa vyjadroval i k listu z augusta 2013 a uviedol, že
tento je absolútne neaktuálny a neaktuálny bol aj v čase Kúpnej zmluvy (zo dňa 01.07.2019). Podľa
vyjadrenia súdu viaceré nehnuteľnosti boli scudzené a takáto pôžička nevyplynula ani z Mimosúdnej

dohody zo dňa 16.09.2019, nakoľko tam neboli špecifikované tie pohľadávky, ktoré sa mali započítať
a predmetná mimosúdna dohoda bola od počiatku zrušená z dôvodu jej odstúpenia zo strany A. A.
(najskôr 24.09.2019, čo posúdil súd ako neplatné a následné odstúpenie od Mimosúdnej dohody zo dňa
07.05.2020 posúdil súd ako platný právny úkon).
47.Žalovanýpovažovalpreposúdeniedôvodnostizníženiauplatnenýchvýdavkovžalobkyňouzaprávne

irelevantnú námietku, že správca dane bral pri vypočutí svedkov A. A. a M. A. za menej dôveryhodnú
výpoveď M. A.. Správca dane vychádzal zo skutočnosti, že M. A. nepreukázala žiadnym relevantným
dokumentom, že odovzdala A. A. zmluvu o postúpení pohľadávok voči jeho osobe na postupníka
A. A., čo bolo preukázané aj v už spomínanom súdnom konaní sp. zn. 15C/27/2020 (viď bod 60
rozsudku zo dňa 18.11.2022) Taktiež nepreukázala tvrdenie, že medzi A. A. a A. A. došlo na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok k ústnej dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok. Dôveryhodnosť
jej výpovede vo veci spochybnili i rozdielne vyjadrenia v totožnej veci uvedené v zápisnici o ústnom
pojednávaní a v čestnom prehlásení.

48. Z napadnutého rozhodnutia nevplýva, že by správca dane založil svoj záver výlučne na svedeckej

výpovedi A. A.. Správca dane vyhodnotil predložené dôkazy žalobkyňou, ako i svedkom M. A. za
dostatočne nepreukazujúce uplatnené výdavky daňového subjektu v sume 439.000, Eur.

49. Zápisnica o pojednávaní č. k. 15C/27/2020 zo dňa 07.09.2022, na ktorú v odvolaní poukázala
žalobkyňa podľa vyjadrenia žalovaného nepreukazuje, že by A. A. potvrdil výšku postúpených

pohľadávok z M. A. na žalobkyňu a taktiež nepotvrdzuje ústnu dohodu o započítaní pohľadávok medzi
ním a žalobkyňou a tým v konečnom dôsledku nepreukazuje ani výšku žalobkyňou deklarovaných
výdavkov v sume 439.000,- Eur k príjmom v sume 439.000,- Eur z prevodu vlastníctva nehnuteľností.50. K opakovaným tvrdeniam žalobkyne, ohľadom reálnej existencie všetkých preverovaných pôžičiek
žalovaný uviedol, že v posudzovanom prípade nie je z daňového hľadiska rozhodujúce preukázať len
to, že M. A. poskytla A. A., v minulosti nejaké finančné prostriedky. Toto správca dane ani nespochybnil.

Z vykonaných dôkazov sa, ale dostatočným spôsobom nepreukázalo, že takéto poskytnuté finančné
prostriedky boli práve pôžičky bližšie špecifikované v čl. I. ods. 1 písm. a) až q) Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 02.01.2019, a že o nich v čase postúpenia A. A. vedel. Z vykonaného dokazovania
síce vyplýva, že všetky preverované pôžičky mali byť M. A. poskytnuté A. A. výlučne ústne, čo žiadny
zákon nezakazuje, no o to viac je v posudzovanom príde dôležité preukázať a ustáliť, nie len sumu

jednotlivých takto poskytnutých pôžičiek, ale zároveň aj časové obdobie, miesto a podmienky, za
akých mali byť tieto pôžičky poskytnuté. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dôkaznú núdzu si v
posudzovanej veci privodil daňový subjekt A. A. sama, keď k preukázaniu preverovaných sporných
pôžičiek, ktoré mali byť vo forme postúpených pohľadávok ústne započítané s úhradou dohodnutej
kúpnej ceny v sume 600.000,- Eur, správcovi dane predložila dôkazy, voči ktorým správca dane vyslovil
pochybnosti, ktoré neboli zo strany žalobkyne odstránené.

51. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej poukázal na to, že žalobkyňa v podanom odvolaní
namietala i to, že správca dane postupoval v rozpore s § 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, keď
neprerušilkonanievoveci,ajkeďmalpredloženýlistinnýdôkaz,atožalobuourčenievlastníckehopráva
zo dňa 02.06.2020. O prerušenie konania do doby právoplatného skončenia súdneho konania vedeného

na Okresnom súde Martin pod sp. .zn. 15C/27/2020 žiadala i žalovaného. Žalovaný k predmetnej
námietke uviedol, že tým, že správca dane nevyhodnotil skutočnosť vedeného súdneho konania ako
predbežnú otázku, nepostupoval v rozpore so zákonom. Žalobkyňa podľa žalovaného nebola týmto
postupom upretá na svojich právach. Zákon umožňuje totiž využiť inštitút mimoriadneho opravného
prostriedku, a to § 75 obnovu konania v prípade, ak a) vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy,

ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia
účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé,
alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky,
o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

52. V kontexte vyššie uvedeného žalovaný poukázal na to, že v priebehu odvolacieho konania
Okresný súd Martin rozhodol vo veci podanej žaloby A. A. rozsudkom č. k. 15C/27/2020-706 zo
dňa 18.11.2022, pričom časť žaloby týkajúcej sa spochybnenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
daňovým subjektom na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019 zamietol, nakoľko posúdil Kúpnu
zmluvu zo dňa 01.07.2019 ako platný právny úkon, a teda žalovaná bola oprávnená previesť

nehnuteľnosti na kupujúceho E. F.. V časti eventuálneho žalobného návrhu A. A. vyhovel tak, že zaviazal
A. A. zaplatiť A. A. sumu 600.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
280.000,- Eur od 31.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 320.000,- Eur od 13.07.2020 do zaplatenia, do
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd posúdil úkon započítania žalobkyne, ako neúčinný, nakoľko
mal za to, že ide z časti o neexistujúce pohľadávky a z časti o pohľadávky, ktoré sú premlčané. Na čo

podporne poukázal žalovaný pri posudzovaní dôvodnosti podaných námietok zo stany žalobkyne voči
prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane.

53. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že preskúmaním spisového materiálu, rozhodnutia
správcu dane, odvolacích námietok a v nadväznosti na závery prijaté Okresným súdom Martin v

rozsudku č.k. 15C/27/2020-706 zo dňa 18.11.2022 dospel k tomu záveru, že napadnuté rozhodnutie
správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydanie sú v súlade s požiadavkami príslušných
zákonných ustanovení. Rozhodnutie správcu dane v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku obsahuje
odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vyporiadanie sa s návrhmi a námietkami
žalobkyne a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným

spôsobomzistilvšetkyskutočnosti,ktorévyhodnotiljednotlivoavovzájomnýchsúvislostiach,nazáklade
ktorých prijal záver vo veci a to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko dostatočným
spôsobom nepreukázala výdavky v sume 439.000,- Eur, ktoré si uplatnila k priznaným zdaniteľným
príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľností, čím došlo k porušeniu § 8 ods. 5 Zákona o dani z príjmov,
v nadväznosti na § 8 ods. 2 cit. zákona. Pochybnosti súvisiace s uplatnenými výdavkami sa nepodarilo

vyvrátiť ani vypočutými svedkami M. A. a A. A..

54. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 Zákona o dani z príjmov do základu dane (čiastkového základu dane)
sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Tým, ževykonaným dokazovaním uplatnené výdavky v sume 439.000,- Eur neboli preukázané, správca dane
postupoval v súlade so zákonom, keď tieto uplatnené výdavky znížil na 0,- Eur a zistený základ dane
podľa § 4 Zákona o dani z príjmov upravil zo sumy 6.023,50 Eur na sumu 445.023,- Eur.

55. Žalovaný mal na základe vyššie uvedených skutočností zato, že námietky uvedené v odvolaní
nezakladajú dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci na ďalšie konanie a
rozhodnutie, ako ani dôvod na prerušenie konania vo veci.

Správna žaloba – žalobné body

56. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako
aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

57. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný (i) svoje rozhodnutie založil na nesprávnych skutkových
zisteniach, ktoré nemajú oporu v administratívnom spise, (ii) na nesprávnom právnom posúdení veci a
(iii) v konaní došlo k takým porušeniam, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V
dôsledku týchto pochybení žalovaný nesprávne posúdil otázku výšky výdajov žalobkyne v súvislosti s
príjmom z predaja nehnuteľností. Následne nesprávne posúdil i otázku výšky dane z príjmu žalobkyne

ako fyzickej osoby z predaja týchto nehnuteľností. Týmto postupom porušil žalovaný právo žalobkyne
na uplatnenie výdavkov, ktoré vynaložila v súvislosti s príjmom podliehajúcim dani, ktoré jej priznáva
§ 8 ods. 2 Zákona o daní z príjmov. Rozhodnutie žalovaného neoprávnene zasahuje do majetkovej
sféry žalobkyne tým, že jej ukladá peňažnú povinnosť, ktorá jej nevznikla. Zároveň boli rozhodnutím
žalovaného a správcu dane ako aj ich postupom v konaní, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo,

porušené ďalšie procesné práva žalobkyne. Je to právo na správne určenie a vyrubenie dane podľa §
3 ods. 2 Daňového poriadku a právo na to, aby jej vec bola rozhodnutá a posúdená na základe náležite
zisteného skutkového stavu a dôkladne vyhodnotených dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

58. Žalobkyňa podľa jej názoru v konaní pred správcom dane, ako aj v naň nadväzujúcom odvolacom

konaní pred žalovaným predložila dostatočné dôkazy o tom, že v súvislosti s príjmom z predaja
nehnuteľností mala výdavok vo výške 600.000,- Eur v podobe úhrady kúpnej ceny za nehnuteľnosti
dohodnutej v Kúpnej zmluve zo dňa 01.07.2019. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno ohľadom týchto
výdavkov. V dôsledku toho mal žalovaný rozhodnúť o tom, že daň z príjmu z predaja nehnuteľností
žalobkyni nevznikla a teda nie je dôvod na vyrubenie rozdielu dane zistenej správcom dane vo výške

108.096,15 Eur a dane vo výške 396,36 Eur vyrubenej daňovým priznaním žalobkyne. Skutkový
záver žalovaného, že výdavok žalobkyne v sume 600.000,- Eur je nepreukázaný a teda že jej
výdavok v súvislosti s príjmom z predaja nehnuteľností je nulový, je nesprávny a odporuje jednotlivým
dôkazom predloženým v konaní žalobkyňou. Toto pochybenie žalovaného je ťažiskovým dôvodom,
prečo žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné a podala správnu žalobu.

59.Konkrétnepovažovalažalobkyňazanesprávnyzáveržalovaného,akoajprvostupňovéhosprávneho
orgánu, že neuniesla dôkazné bremeno ohľadom existencie pôžičiek, ktoré boli predmetom započítania.
V prvom rade však považovala sa veľmi významnú skutočnosť, že už samotný obsah Mimosúdnej
dohody zo dňa 16.09.2019 spolu s obsahom zo zápisu zo dňa 07.11.2019 potvrdzujú, že z jej strany bol

záväzok zaplatiť kúpnu cenu vo výške 600.000,- Eur plne vysporiadaný. V mimosúdnej dohode totiž
žalobkyňa ako dlžník čo do záväzku z kúpnej ceny a p. A. ako veriteľ tejto pohľadávky zhodne prehlásili,
že všetky finančné nároky p. A. z Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019 sa považujú za úplne vysporiadané.
Následne p. A. učinil dňa 24.09.2019 pokus o odstúpenie od mimosúdnej dohody tvrdiac, že v čase jej
podpisu nevedel o výške kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019 v sume 600.000,- Eur, ale

vychádzal z nižšej sumy. Žalobkyňa v rámci daňového konania argumentovala tým, že ak p. A. odstúpil
(podľa jej názoru neplatne) od Mimosúdnej dohody zo dňa 16.09.2019 podľa jeho tvrdení z dôvodu
obavy, že bude platiť daň z príjmu zo sumy 600.000,- Eur a zároveň dňa 07.11.2019 písomne potvrdil,
že trvá na úhrade tejto dane žalobkyňou, logicky musel od žalobkyne obdržať plnenie v tejto výške.
Obsah zápisu zo dňa 07.11.2019 vylučuje, aby p. A. v tom čase nevedel, v akom rozsahu došlo k úhrade

kúpnej ceny započítaním pohľadávok, keďže v tom čase už mal aj podľa vlastných tvrdení vedomosť o
výške kúpnej ceny v sume 600.000,- Eur. Už len tieto dôkazy a skutočnosti samy o sebe preukazujú,
že žalobkyňa si splnila voči p. A. záväzok zaplatiť mu kúpnu cenu v sume 600.000,- formou započítania
pohľadávok. V dôsledku toho mala žalobkyňa výdaj na nadobudnutie nehnuteľností v sume prevyšujúcejjej príjem z ich predaja a preto jej daň z príjmu mala byť nulová. Správca dane a ani žalovaný však
tieto dôkazy nepovažovali za postačujúce a nevyvodili z nich správne skutkové závery o úplnom splnení
povinnosti žalobkyne zaplatiť kúpnu cenu v sume 600.000,- Eur.

60. Žalobkyňa má zato, že predložením Mimosúdnej dohody zo dňa 16.09.2019 preukázala, že splnila
záväzok uhradiť kúpnu cenu v sume 600.000,- Eur z Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019 v plnom rozsahu
a teda v súvislosti s príjmom z predaja nehnuteľností vo výške 439.000,- Eur mala výdavok prevyšujúci
tento príjem. Preto jej daň z príjmu z tejto transakcie mala byť nulová. Označenie tohto dôkazu za

nepostačujúci zo strany správcu dane a žalovaného a ich trvanie na predložení ďalších dôkazov je
podľa žalobkyne v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011,
v zmysle ktorého: „Je v rozpore s daňovým poriadkom, ak správca dane pričítal daňovému subjektu
existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.“ Najvyšší súd
SR v uvedenom rozsudku odkázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.
zn. 5 Afs 131/2004 zo dňa 25.03.2005 podľa ktorého: „Ak má správca dane pochybnosti o dôkaznej

hodnote prostriedkov, ktorými daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia, prenáša sa dôkazné bremeno
z daňového subjektu na správcu dane.“

61. Žalobkyňa poukázala na to, že správca dane, ako aj žalovaný tvrdili, že neuniesla dôkazné bremeno
ohľadom výdaja v sume 600.000,- Eur. Tento záver je podľa jej presvedčenia rozpore s vykonaným

dokazovaním, a to v dôsledku toho, že žalobkyňa predložila relevantné a vierohodné dôkazy o tomto
výdaji. Bolo teda povinnosťou správcu dane skutočnosti preukázané týmito dôkazmi vyvrátiť. Správca
dane, ale ani žalovaný podľa názoru žalobkyne nezabezpečili v konaní také dôkazy, ktoré by vyvrátili
prehlásenie p. A. ako veriteľa pohľadávky v sume 600.000,- Eur, že jeho pohľadávka je v plnom rozsahu
uspokojená. Je pravdou, že obsah tohto prehlásenia sa v rámci daňového konania snažil spochybniť

p. A. svojou výpoveďou, avšak nedokázal vierohodne vysvetliť a preukázať, že k splneniu záväzku
z Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019 vzájomným započítaním pohľadávok nedošlo. Na „anulovanie“
jednoznačného potvrdenia vyplývajúceho z mimosúdnej dohody nestačí znegovať svoje prechádzajúce
konanie a uviesť, že osoba nevedela, o aké konkrétne pohľadávky sa malo jednať a prehlásenie
podpísala tak povediac ľahkovážne. D. A. ako osoba plne spôsobilá na právne úkony, ktorého výpoveď

bral správca dane, ako aj žalovaný za relevantný dôkaz, si musel byť vedomý, čo koná a podpisuje
dňa 16.09.2019. Preto argumentácia tak správcu dane a žalovaného, akú prisúdili jednotlivým dôkazom,
neobstojí.
62. Podľa obsahu má v zmysle vyjadrenia žalobkyne Mimosúdna dohoda zo dňa 16.09.2019 povahu
potvrdenia o splnení dlhu podľa § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže odkazuje na konkrétny

záväzok z konkrétnej zmluvy, ktorý mal byť podľa nej plne vysporiadaný. Správca dane, ako aj žalovaný
nemali dôvod nezobrať tieto jednoznačné dôkazy do úvahy resp. ich vyhodnotiť inak, t.j. v rozpore s ich
obsahom a v rozpore s kontextom s inými dôkazmi. Tým, že trvali na preukázaní existencie konkrétnych
pohľadávok, ktoré mali byť predmetom započítania a preukázaní vykonania úkonu započítania, konali
tak nad rámec zákona a zaťažili konanie vadou podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

63. Čo sa týka samotnej platnosti Mimosúdnej dohody zo dňa 16.09.2019 žalobkyňa túto dohodu
považuje za platnú, pretože p. A. obidve odstúpenia od tejto dohody učinil neplatne. Dňa 24.09.2019
odstúpil od mimosúdnej dohody bez existencie zákonného alebo zmluvne dohodnutého dôvodu. Dňa
07.05.2020 odstúpil od mimosúdnej dohody pred tým, ako uplynula lehota na splnenie povinnosti

žalobkyne zaplatiť mu sumu 111.000,- Eur. Pre účely posúdenia výšky daňovej povinnosti je však
rozhodujúce, že p. A. potvrdil v dohode, že jeho pohľadávka z titulu kúpnej ceny vo výške 600.000,- Eur
z Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019 je v plnom rozsahu vysporiadaná, a to započítaním vzájomných
pohľadávok medzi ním a žalobkyňou. Žalovaný podľa názoru žalobkyne nedôvodne priznal tvrdeniam
p. A. vyššiu váhu a nepodrobil ich kritickému posúdeniu z hľadiska ich zhody s ostatnými dôkazmi

ako aj jeho vlastným konaním pred začatím daňovej kontroly u žalobkyne. Naopak dôkazy predložené
žalobkyňou, a to najmä mimosúdnu dohodu, list z augusta 2012 a potvrdenia o prevodoch žalovaný
vyhodnotil v rozpore s ich obsahom a kontextom s inými dôkazmi.

64. Žalovaný ako aj správca dane podľa vyjadrenia žalobkyne pochybili aj pri vyhodnocovaní ďalších

dôkazov, a to listu p. A. z augusta 2012 potvrdzujúceho existenciu pohľadávky vo výške 14.500.000,- Sk.
Žalovaný označil list p. A. z augusta 2012 iba za jeho „poznámky“ ohľadom ďalšieho podnikania. Toto
konštatovaniežalovanýbližšienevysvetlil,avšakevokuje,ževzhľadomnapovahulistučoby„poznámok“
mu žalovaný neprikladal taký význam, aký v skutočnosti má. Takýto postup žalovaného je v rozpores teóriou dokazovania a hodnotenia dôkazov podľa ich obsahu a to jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej
súvislosti (§ 3 ods. 3 a § 24 ods. 4 Daňového poriadku). D. A. v súdnom konaní sp. zn. 15C/27/2020 sám
potvrdil, že je autorom listu a v liste sám uviedol, že dlhuje D. A. okrem iných aj vyššie uvedenú čiastku.

V konaní v rozpore s obsahom listu z augusta 2012 však tvrdil, že si od nej takúto čiastku, ale ani žiadne
iné čiastky, nikdy nepožičal. Súd vyhodnotil tento dôkaz ako „neaktuálny“. Nezdôvodnil však bližšie, čo
pod týmto termínom myslel. D. A. totiž potvrdil, že takúto čiastku od žalobkyne prevzal a jej prevzatie
písomneuznalprávelistomzaugusta2012.Netvrdilaaninepreukázal,žebytútopôžičkudozapočítania
pohľadávok v roku 2019 resp. do eventuálneho zápočtu vrátil. Žalovaný tieto nesprávne a nepodložené

závery súdu nekriticky prevzal. Dôkazná situácia v konaní je však taká, že p. A. písomne potvrdil, že
si požičal od p. M. A. sumu 14.500.000,- Sk (na kúpu ale aj následnú rekonštrukciu nehnuteľností –
preto suma pôžičky prevyšuje kúpnu cenu 8.100.000,- Sk za ktorú boli nehnuteľnosti nadobudnuté).
Netvrdilaaninepreukázal,žebypôžičkualebojejčasťmedzičasomvrátil.Vlete2019následneohľadom
tejto a ďalších pôžičiek uzavrel p. A. so žalobkyňou ústnu dohodu o započítaní pohľadávok, ktorej
uzatvorenie potvrdil aj Mimosúdnou dohodou zo dňa 16.09.2019. Nepriamo započítanie potvrdil p. A. aj

v zápise zo dňa 07.11. 2019, kde potvrdil, že daň, ktorá mu z predaja nehnuteľností vznikla (čiže plnenie
formou zápočtu musel obdržať), má zaplatiť žalobkyňa. Aby žalobkyňa odstránila všetky pochybnosti o
vykonaní úkonu ústneho započítania a toho, čo bolo jeho obsahom, učinila dňa 15.03.2022 eventuálny
jednostranný zápočet, kde výslovne zahrnula aj pôžičku v sume 14.500.000,- Sk. Napriek týmto zjavným
dôkazom správca dane, ako aj žalovaný vyhodnotili túto pôžičku ako nepreukázanú a zároveň ako

nepreukázaný posúdili aj jej zápočet. Ide o jednoznačne nesprávne skutkové zistenie založené na
nesprávne vyhodnotených dôkazoch.

65. Žalobkyňa je toho presvedčenia, že v konaní riadne a nad rámec svojej povinnosti vzhľadom na
existenciu a obsah Mimosúdnej dohody zo dňa 16.09.2019 pohľadávky tvoriace predmet započítania

špecifikovala a doložila do spisu listiny, ktoré preukazovali pôžičky buď priamo (list z augusta 2012, 4
prevody s poznámkou „pôžička“) alebo v kontexte s inými dôkazmi. Ďalej žalobkyňa doložila Mimosúdnu
dohodu zo dňa 16.09.2019, ktorá síce konkrétne započítavané pohľadávky priamo neuvádza, ale
potvrdzuje, že k započítaniu z kúpnou cenou došlo a že p. A. má svoje nároky z Kúpnej zmluvy zo
dňa 01.07.2019 úplne vysporiadané. Započítanie v roku 2019 potvrdila aj svedkyňa p. M. A.. Ďalší

zápočet urobený z opatrnosti v roku 2022 žalobkyňa taktiež predložila do spisu. Svedok p. A. ako
osoba zainteresovaná na výsledku daňovej kontroly bol nekonzistentný vo svojich výpovediach. Zápočet
znegoval len holým tvrdením, že k nemu nedošlo a že nič p. M. A. nedlhoval a nedlhuje. Žiadne
vierohodné vysvetlenie, prečo zápočet potvrdil v mimosúdnej dohode, prečo nenamietal prijatie peňazí,
ktoré mali byť darom s poznámkou „pôžička“, prečo v liste z augusta 2012 hovoril o pôžičke 14.500.000,-

SK, ktorej výšku ako aj povahu ako pôžičky spochybnil, nielen v daňovom konaní ale ani v konaní na
súde a pred orgánmi činnými v trestnom konaní neponúkol.

66. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že žalovaný zhodne so správcom dane v odôvodnení svojho
rozhodnutia zdôraznili, že p. M. A. uviedla vo svojom čestnom prehlásení, že stretnutia uskutočneného

dňa 24.09.2019 sa mala zúčastniť aj žalobkyňa a potvrdiť si vzájomne s p. A. pôžičky, ktoré boli
predmetom započítania. Z dôkazov predložených žalobkyňou je zrejmé, že svedkovia p. O. a p. O. sa
uvedeného stretnutia zúčastnili a potvrdili, že p. A. bol konfrontovaný zo strany p. M. A. so skutočnosťou,
že v minulosti si od nej požičal peniaze, ktoré nevrátil. Žalovaný sa aj napriek uvedenému však zameral
na to, že p. M. A. nepravdivo tvrdila, že stretnutia sa zúčastnila aj žalobkyňa. Nezameral sa pritom

na tú skutočnosť, že p. A. pred svedkami nepopieral pôžičky voči p. M. A., pričom sám v rámci
svojho výsluchu počas daňovej kontroly aj súdneho konania tvrdil, že žiadne pôžičky od nej nedostal.
Konkrétnosť jednotlivých pôžičiek mal žalovaný preukázanú z jednotlivých potvrdení o bankových
prevodoch (niektoré z nich aj súd uznal sa preukázané) ako aj z listu p. A. z augusta 2012. Žalovaný
ani len v prípade úplne zjavných pôžičiek označených tak v bankových prevodoch tieto nepovažoval za

preukázané a tento svoj nesprávny záver ani nijako nezdôvodnil. Aj táto vada má podľa presvedčenia
žalobkyne povahu nesprávneho zistenia skutkového stavu veci – skutkového záveru, ktorý nemá oporu
v administratívnom spise.

67. Z dôkazného hľadiska potvrdenie o splnení dlhu, resp. uznanie dlhu zakladajú vyvrátiteľnú právnu

domnienku o tom, že dlh bol splnený alebo že existoval. Práve v tejto dôkaznej pozícii sa nachádzala
žalobkyňa v rámci daňovej kontroly po tom, čo predložila Mimosúdnu dohodu zo dňa 16.09.2019, list z
augusta2012aostatnédôkazy.Žalovanémupodľavyjadreniažalobkynevšakpostačovalonavyvrátenie
týchto listinných dôkazov podporených výpoveďou žalobkyne a svedkyne p. M. A. iba popretie existenciedlhov z pôžičiek zo strany p. A.. Ten však na jednej strane niečo iné tvrdí a niečo iné konal a podpisoval
v čase, kedy sa realizoval predaj nehnuteľností a podpísala mimosúdna dohoda. D. A. v konaní sp. zn.
15C/27/2020 tvrdil, že plnú moc na predaj nehnuteľností podpísal v omyle, nevedomky čo podpisuje.

Sám pritom následne v septembri 2019 v emailoch potvrdil, že predaj nehnuteľností bol výsledkom
spoločného rodinného postupu žalobkyne, jeho a p. M. A.. D. A. namietal, že by predmetom započítania
v zmysle Mimosúdnej dohody zo dňa 16.09.2019 mali byť pohľadávky špecifikované žalobkyňou.
Neuviedol však, aké iné pohľadávky sa teda mali na mysli, ak nie tieto. Zároveň tento fakt opätovne
spochybňuje jeho dôveryhodnosť, lebo sám v súdnom konaní tvrdil, že žiadne pôžičky od p. M. A.

nedostal. Argumentácia p. A. je postavená len na tom, že tvrdí, že žiadne pôžičky voči p. M. A. nemal, a
že Mimosúdna dohoda zo dňa 16.09.2019 žiadne pôžičky konkrétne nevymedzuje. O tom, ktoré pôžičky
mali byť predmetom zápočtu, sa mal podľa vlastných tvrdení dozvedieť až v roku 2022. Žalobkyňa však
predložiladôkazy,žepôžičkyakopredmetzápočtuskutočneexistovali.Vmimosúdnejdohodekonkrétne
pôžičky spomínané nie sú. Z daňového hľadiska je však relevantná vôľa p. A. považovať započítanie
učinené medzi ním a žalobkyňou za splnenie jej záväzku zaplatiť kúpnu cenu, a to v plnom rozsahu.

68. Žalobkyňa ďalej žalovanému vytýkala, že vo svojom rozhodnutí prevzal záver správcu danie o tom,
že tvrdenie žalobkyne o obave svedka A. A. týkajúce sa jeho daňových povinnosti v prípade započítania
pohľadávok je v posudzovanom prípade v rovine úvahy o možných dôsledkoch, ktoré by nastali ak by
mu daňový subjekt skutočne uhradil dohodnutú kúpnu cenu v sume 600.000,- Eur. Tento záver má byť

potvrdený tým, že v mimosúdnej dohode nie je uvedená žiadna výška započítavaných pohľadávok. Je
v nej však odkaz na konkrétnu zmluvu a konkrétne záväzky z nej, takže je zrejmé, čo bolo obsahom
prejavu vôle p. A. a žalobkyne zachytených v mimosúdnej dohode. Preto je podľa názoru žalobkyne
konštatovanie žalovaného o preukázaní toho, že p. A. nevedel dňa 16.09.2019 o kúpnej cene v sume
600.000,- Eur nesprávne.

69. Ďalší nesprávny záver správcu dane a žalovaného je podľa žalobkyne ten, že obava p. A. z platenia
dane ako dôvod na odstúpenie od mimosúdnej dohody je len v rovine úvahy o možných dôsledkoch
keby k úhrade kúpnej ceny došlo. Tento záver je jednak v rozpore s dôkazmi, a to najmä s výpoveďou
p. A. v rámci trestného konania č. k. ČVS: KRP-172/2-VYS-ZA-2020. V tomto konaní vyšetrovateľ totiž

z výpovede p. A. zistil, že p. A. odstúpil dňa 24.09.2019 od mimosúdnej dohody, nakoľko mu zo sumy
600.000,- Eur pripadalo platiť daň 19 %. P. A. nepovedal, že by mu pripadalo platiť daň, ak by kúpnu
cenu v uvedenej sume obdržal. Z toho je zrejmé, že p. A. potvrdil v rámcu trestného konania to, ako
vnímal dohodu zo dňa 16.09.2019. Vnímal ju ako potvrdenie toho, že jeho pohľadávky z Kúpnej zmluvy
zo dňa 01.07.2019 boli ku dňu 16.09.2019 už vysporiadané v plnom rozsahu a nie, že ešte len budú

v budúcnosti uhradené. Situáciu vnímal tak, že ak neodstúpi od dohody, bude musieť platiť zo sumy
600.000,- Eur daň vo výške 19 %. Druhé odstúpenie od mimosúdnej dohody učinil p. A. listom zo dňa
07.05.2020. Listom zo dňa 25.03.2020 však stanovil lehotu na dodatočné splnenie záväzku zaplatiť
sumu 111.000,- Eur do 20.05.2020. Z toho je zrejmé, že p. A. odstúpil od mimosúdnej dohody skôr ako
uplynula lehota na splnenie záväzku, pre ktorého nesplnenie od dohody odstupoval. Preto je aj druhé

odstúpenie od dohody neplatné.

70. Žalovaný podľa vyjadrenia žalobkyne nesprávne taktiež konštatoval, že k vynaloženiu výdavku
žalobkyňou v sume 600.000,- Eur formou započítania pohľadávok nemohlo dôjsť z titulu ich premlčania.
Odvolal sa pri tom na závery okresného súdu v konaní sp. zn. 15C/27/2020. Žalovaný jednak

neuviedol, ktoré pohľadávky považuje za premlčané. Zároveň tento jeho záver odporuje inému záveru,
že pohľadávky neboli preukázané, pretože premlčané môžu byť iba existujúce pohľadávky. Taktiež
nezobral do úvahy skutočnosť, že p. A. uznal listom z augusta 2012 svoje záväzky tvoriace predmet
neskoršieho započítania, a to v rozsahu presahujúcom príjem z predaja nehnuteľností. Taktiež nezobral
do úvahy skutočnosť, že žalovaná ako aj p. M. A. zhodne potvrdili, že splatnosť týchto pôžičiek

mala nastať až pri predaji nehnuteľností, ku ktorému došlo až v roku 2019. Rovnako z ich výpovedí
a z obsahu Mimosúdnej dohody zo dňa 16.09.2019 vyplýva, že medzi žalobkyňou a p. A. došlo k
dohode o započítaní pohľadávok, ktorá pripúšťa aj započítanie premlčaných pohľadávok. Preto je záver
žalovaného o premlčaní pohľadávok podľa presvedčenia žalobkyne nesprávny.

71. V závere podanej správnej žaloby žalobkyňa poukázala na to, že hoci sa žalovaný vo svojom
rozhodnutí odvolal na viaceré závery súdu z rozsudku č. k. 15C/27/2020-706 zo dňa 18.11.2022, toto
konanie do času podania správnej žaloby ešte nebolo právoplatne skončené. Navyše žalovaný mal prirozhodovaní k dispozícii nielen dôkazy predložené súdu ale aj iné dôkazy, ktoré mohol a mal povinnosť
priamo a samostatne vyhodnotiť. Žalovaný túto svoju povinnosť porušil.

72. Žalovaný podľa názoru žalobkyne nekonal v rámci zisťovania rozsahu daňovej povinnosti žalobkyne
objektívne. Týmto postupom žalovaný porušil zásadu vyjadrenú v rozhodnutí Ústavného súdu SR č. k.
I. ÚS 241/07-44,v zmysle ktorého: „Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu
nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom (bod
14).“

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

73. Podaním zo dňa 04.12.2023 sa k veci vyjadril žalovaný. Opätovne zosumarizoval celý priebeh
administratívneho konania a zotrval na dôvodnosti tak svojho, ako aj rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu. Ďalej sa vyjadroval k jednotlivým žalobným bodom obsiahnutým v správnej žalobe.

74. Žalobkyňa namietala, že správca dane a žalovaný svoje rozhodnutie založili na nesprávnych
skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia,
pričom uviedla, že boli porušené procesné práva žalobkyne ustanovené v § 3 ods. 2 a § 3 ods. 3
Daňového poriadku, a to právo na správne vyrubenie dane a na dôkladné vyhodnotenie dôkazov.

Uvedenú námietku považoval žalovaný za nedôvodnú, keďže predložené dôkazy boli v rozhodnutiach
správcu dane i žalobcu podľa jeho presvedčenia vyhodnotené dostatočne.

75.Žalobkyňanamietala,žežalovanýpovažovalnapreukázanieuplatnenéhovýdavkuvsume439.000,-
Eur k dosiahnutým príjmom z predaja nehnuteľností v sume 439.000,- Eur za nepostačujúce dôkazy

ňou predložené pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj žalovaným, a to: 1. N. A. A. z augusta
2012, 2. doklady o prevodoch finančných prostriedkov M. A. na účet A. A., 3. Zmluvu o postúpení
pohľadávok z 02.01.2019, 4. Mimosúdnu dohodu zo dňa 16.09.2019, 5. Zápis zo stretnutia s A. A. zo dňa
07.11.2019, 6. Svedeckú výpoveď M. A., 7. Uznesenie KR PZ ZA č.k. ČVS:KRP-172/2- VYS-ZA-2020 zo
dňa 19.05.2021 o zastavení trestného stíhania vo veci podvodu v súvislosti s predajom nehnuteľností,

8. Procesné podanie žalobcu v súdnom konaní sp. zn. 15C/27/2020 o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2022 a 9. Zápisnicu z ústneho pojednávania konaného na Okresnom
súde Martin pod sp. zn. 15C/27/2020 zo dňa 07.09.2022. Žalovaný trval na tom, že predmetné dôkazy
nepreukazujú, že žalobkyňa kúpnu cenu z Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019 vo výške 600.000,- Eur
uhradila predávajúcemu A. A. formou započítania vzájomných peňažných pohľadávok a tým nebol

preukázaný ani uplatnený výdavok v sume 439.000,- Eur k príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľností
v sume 439.000,- Eur (Kúpna zmluva z 12.12.2019). Podľa žalovaného on, ako i správca dane vo
svojom rozhodnutiach dostatočne identifikovali skutočnosti, vyplývajúce z predložených dokladov a z
ústnych pojednávaní, ktoré spochybňovali preukázateľnosť uplatneného výdavku. Dôkazy predložené
žalobkyňou zhodnotili samostatne i vo vzájomnej súvislosti a prihliadali na všetko, čo pri správe daní

vyšlo najavo, čím postupovali v súlade so základnými zásadami správy daní ustanovenými v Daňovom
poriadku.

76. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k správnej žalobe ďalej poukázal na to, že žalobkyňa uviedla,
že už samotná Mimosúdna dohoda zo dňa 16.09.2019, spolu s obsahom zápisu zo dňa 07.11.2019

potvrdzujú, že zo strany žalobkyne bol záväzok zaplatiť kúpnu cenu vo výške 600.000,- Eur plne
vysporiadaný. Taktiež uviedla, že v mimosúdnej dohode ako dlžník, čo do záväzku z kúpnej ceny a p.
A. ako veriteľ tejto pohľadávky zhodne prehlásili, že všetky finančné nároky A. A. z Kúpnej zmluvy zo
dňa 01.07.2019 sa považujú za úplne vysporiadané. Podľa žalovaného však Mimosúdna dohoda zo dňa
16.09.2019 nepotvrdzuje, že záväzok zaplatiť kúpnu cenu 600.000,- Eur je plne vysporiadaný. Obsah

mimosúdnej dohody je formulovaný len všeobecne bez uvedenia konkrétnych pohľadávok, ktoré sa mali
započítať, taktiež nebolo preukázané, že by sa o konkrétnej výške pohľadávok žalobkyne voči A. A. A. A.
dozvedel. Z odstúpenia z Mimosúdnej dohody zo dňa 07.05.2020 (predloženom pri ústnom pojednávaní
dňa 26.04.2022 A. A.) vyplýva, že dôvodom odstúpenia je nesplnenie záväzku vyplatiť jeho osobe sumu
111.000,- Eur ako finančné vyrovnanie v rámci predaja nehnuteľností.

77. K námietke žalobkyne, že A. A. odstúpil dňa 07.05.2020 od mimosúdnej dohody bez existencie
zákonného alebo zmluvne dohodnutého dôvodu, keďže odstúpil skôr ako uplynula lehota na splnenie
povinnosti žalobkyne zaplatiť sumu 111.000,- Eur, žalovaný poukázal na vyjadrenie súdu obsiahnutév rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15C/27/2020-706 zo dňa 18.12.2020, ktorý sa odstúpením od
mimosúdnej dohody zaoberal. Predmetná mimosúdna dohoda sa zrušila v celom rozsahu a tie sporné
nároky, ktoré boli v nej upravené v podstate zanikli a obnovil sa pôvodný skutkový stav. To znamená,

že ostala v platnosti Kúpna zmluva zo dňa 01.07.2019, v ktorej kúpna cena za prevod bola dohodnutá
v sume 600.000,- Eur. Súd sa nestotožnil s namietanou skutočnosťou, že A. A. odstúpil od mimosúdnej
dohody skôr, ako mu toto právo vzniklo. Súd uviedol v bode 45. vyššie uvedeného rozsudku, že právo
na odstúpenie od mimosúdnej dohody mu mohlo vzniknúť už 21.03.2020, po uplynutí primeranej lehoty
na základe zaslanej výzvy na zaplatenie zo dňa 02.03.2020. Z toho dôvodu súd považoval odstúpenie

od mimosúdnej dohody zo dňa 07.05.2020 za platný právny úkon v spojení s § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

78. Podľa žalobkyne pre posúdenie výšky daňovej povinnosti je rozhodujúce, že A. A. potvrdil v dohode,
že jeho pohľadávka z titulu kúpnej ceny vo výške 600.000,- Eur je z Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019
v plnom rozsahu vysporiadaná, a to započítaním vzájomných pohľadávok medzi A. A. a žalobkyňou.

79. Žalovaný sa nestotožnil s vyjadrením žalobkyne, že A. A. potvrdil, že pohľadávka z titulu kúpnej
ceny je vysporiadaná. Ten sa totiž vo svedeckej výpovedi vyjadril, že žiadna z troch častí kúpnej ceny z
Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019 mu nebola uhradená. Uviedol, že o žiadnych pohľadávkach v zmysle
mimosúdnej dohody nemá žiadnu vedomosť a k žiadnemu započítaniu pohľadávok voči žalobkyni nikdy

nedošlo, keďže mu nikdy neboli predložené žiadne pohľadávky voči jeho osobe. Uviedol, že postúpenie
pohľadávok v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2019 mu nie je známe, ako aj jeho
pôžičky uvedené v tejto zmluve, ktoré považuje za vyfabulované, keďže k nim chýbajú primárne doklady,
ktoré by tieto pôžičky preukazovali. Ďalšie jeho vyjadrenia, ako i vyjadrenia žalobkyne a predložené
dôkazy, ako aj vyjadrenie žalobkyne, že tvrdeniam A. A. sa prikladá vyššia váha sú podľa žalovaného

nedôvodné, keďže záver správcu dane ako i žalovaného nie je postavený výlučne na priznaní vyššej
váhy jeho vyjadreniam, ale hlavne na slabej vypovedacej hodnote predložených dôkazov.

80. K námietke žalobkyne, že žalovaný, ako aj správca dane pochybili pri vyhodnocovaní aj ďalšieho
dôkazu, a to listu A. A. z augusta 2012, ktorý podľa žalobkyne potvrdzuje existenciu pohľadávky vo

výške 481.300,- Eur, žalovaný uviedol, že trvá na svojom vyjadrení v napadnutom rozhodnutí, že
predloženýmlistom(ktoréhopravosťsícepotvrdilA.A.)nebolapreukázanáreálnaexistenciapredmetnej
pohľadávky, čo žalovaný náležite zdôvodnil v napadnutom rozhodnutí, poukazujú podporne i na konanie
na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/27/2020 a zistenia z neho vyplývajúce.

81. K opakovaným tvrdeniam žalobkyne ohľadom reálnej existencie všetkých preverovaných pôžičiek
žalovaný tak ako i v napadnutom rozhodnutí opätovne zdôraznil, že v posudzovanom prípade nie je z
daňového hľadiska rozhodujúce preukázať len to, že M. A. poskytla A. A. v minulosti nejaké finančné
prostriedky. Toto správca dane nespochybnil. Z vykonaných dôkazov sa ale dostatočným spôsobom
nepreukázalo, že takéto poskytnuté finančné prostriedky boli práve pôžičky bližšie špecifikované v čl. I.

ods. 1 písm. a) až q) Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2019 a že o nich v čase postúpenia
A. A. vedel. Žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania síce vyplýva, že všetky preverované
pôžičky mali byť M. A. poskytnuté A. A. výlučne ústne, čo žiadny zákon nezakazuje, no o to viac je v
posudzovanom príde dôležité preukázať a ustáliť, nie len sumu jednotlivých takto poskytnutých pôžičiek,
ale zároveň aj časové obdobie, miesto a podmienky, za akých mali byť tieto pôžičky poskytnuté. Z

vykonaného dokazovania vyplýva, že dôkaznú núdzu si v posudzovanej veci privodila žalobkyňa sama,
keď k preukázaniu preverovaných sporných pôžičiek, ktoré mali byť vo forme postúpených pohľadávok
ústne započítané s úhradou dohodnutej kúpnej ceny v sume 600.000,- Eur, správcovi dane predložila
dôkazy, voči ktorým správca dane vyslovil pochybnosti, ktoré neboli zo strany žalobkyne odstránené.

82. K námietke žalobkyne vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu otázky odstúpenia od Mimosúdnej
dohody zo dňa 16.09.2019 žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že na odstúpenie od
Mimosúdnej dohody zo dňa 24.09.2019, ako i zo dňa 07.05.2020 poukázal už v napadnutom rozhodnutí,
a to v súvislosti s vysporiadávaním sa s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, pričom poukázal
aj na vyjadrenia Okresného súdu Martin obsiahnuté v rozsudku č.k. 15C/27/2020-706 zo dňa 18.11.2022

o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorom sa na základe podanej žaloby A. A. riešila i
neplatnosť vyššie spomínanej mimosúdnej dohody. Súd v nadväznosti na vykonané dokazovanie vo
vyššie uvedenom konaní posúdil odstúpenie od Mimosúdnej dohody zo dňa 24.09.2019 ako neplatné,
nakoľko v nej neboli stanovené dôvody, pre ktoré mal právo A. A. odstúpiť. Odstúpenie od Mimosúdnejdohody zo dňa 07.05.2020 považoval súd za platný právny úkon, s odôvodnením, že v konaní bolo
jednoznačne preukázané zo strany A. A. splnenie podmienok pre jej odstúpenie.

83. Ohľadom námietky žalobkyne, že v konaní neboli vypočutí svedkovia p. O. a p. O., ktorí
potvrdili, že A. A. bol dňa 24.09.2019 na spoločnom stretnutí s M. A. konfrontovaný s pôžičkami z
minulosti, ktoré boli predmetom započítania žalovaný konštatoval, že sa stotožnil s názorom správcu
dane v súvislosti s návrhom na vypočutie týchto svedkov, že z dikcie ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového
poriadku vyplýva, že správca dane nie je pri dokazovaní, ktoré vedie viazaný iba návrhmi daňového

subjektu. Za účelom preverenia sporných pôžičiek vypočul ako svedkov A. A. a M. A., ktorá mala
A. A. poskytnúť všetky sporné pôžičky. Relevantné prvotné doklady, ktoré by nesporne preukazovali
preverované pôžičky sa vykonaným dokazovaním nepodarilo získať. Vypočutie uvedených svedkov by
preto, vzhľadom na absenciu takýchto listinných dôkazov, neviedlo k lepšiemu objasneniu skutkového
stavu veci. Prípadné svedecké výpovede týchto svedkov by zostali v rovine tvrdení, ktoré by neodstránili
vyslovené pochybnosti správcu dane vo vzťahu k preverovaným pôžičkám bližšie špecifikovaným v čl.

I. ods. 1 písm. a) až q) Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2019 a ani by nevylúčili, že medzi
M. A., ako matkou A. A. mohlo dôjsť k iným finančným transakciám, ako preverovaným pôžičkám, čo
správca dane nespochybnil.

84. Žalovaný v zotrval na závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že rozhodnutie správcu dane

je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré
boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobkyne, úvahy ovplyvňujúce
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane
podľa názoru žalovaného zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo
a vo vzájomných súvislostiach, na základe ktorých prijal záver vo veci a to, že žalobkyňa neuniesla

dôkazné bremeno, nakoľko dostatočným spôsobom nepreukázala výdavky v sume 439.000,- Eur, ktoré
si uplatnila k priznaným zdaniteľným príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľností, čím došlo k porušeniu
§ 8 ods. 5 Zákona o dani z príjmov, v nadväznosti na § 8 ods. 2 cit. zákona. Pochybnosti súvisiace
s uplatnenými výdavkami sa nepodarilo vyvrátiť ani vypočutými svedkami M. A. a A. A.. Tým, že
vykonaným dokazovaním uplatnené výdavky v sume 439.000,- Eur neboli preukázané, správca dane

postupoval v súlade so zákonom, keď tieto uplatnené výdavky znížil na 0,- Eur a zistený základ dane
podľa § 4 Zákona o dani z príjmov upravil zo sumy 6.023,50 Eur na sumu 445.023,- Eur a následne
žalobkyni vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 v sume 107.699,79 Eur. Žalovaný
je toho názoru, že pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia správcu dane prihliadal na všetky zákonom
stanovené náležitosti, ako aj na ďalšie rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie

vo veci a rozhodol v súlade so zákonom.

85.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostížalovanýžiadal,abySprávnysúdvBanskejBystricižalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol a náhradu trov konania mu nepriznal.

Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného (replika žalobkyne)

86. V replike zo dňa 09.01.2024 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a na tvrdeniach a záveroch, ktoré
tvoriajejobsah.Malazato,žežalovanýsvojerozhodnutiezaložilnanesprávnychskutkovýchzisteniach,
nesprávnom hodnotení dôkazov a nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázala na uznesenie

Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/43/2023 zo dňa 04.11. 2023, ktoré bolo vydané v súdnom konaní,
v ktorom žalobkyňa vystupovala ako žalovaná v rade 2. Predmetom tohto konania bolo vyriešenie
otázky platnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa sporné nehnuteľnosti nadobúdala, prevádzala ako aj
platnosť mimosúdnej dohody nahrádzajúcej niektoré ustanovenia Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019 a
potvrdzujúcej úhradu kúpnej ceny z danej zmluvy formou započítania pohľadávok medzi predávajúcim

A. A. a kupujúcou, t.j. žalobkyňou.

87. Vyššie uvedeným uznesením Krajský súd v Žiline ako odvolací súd zrušil rozsudok Okresného
súdu Martin č.k. 15C/27/2020-706 zo dňa 18.11.2022, ktorým prvostupňový súd okrem iného zaviazal
žalobkyňu na zaplatenie sumy 600.000,- Eur pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností p. A. A. titulom

záväzku z Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019. Dôvodom takéhoto rozhodnutia okresného súdu boli jeho
závery, že nebolo preukázané platné započítanie pohľadávok medzi p. A. a žalobkyňou. Odvolací súd
týmto rozhodnutím dal za pravdu žalobkyni v jej argumentácii týkajúcej sa započítania pohľadávok a
otázky povahy Mimosúdnej dohody zo dňa 16.09.2019 a jej platnosti. V súdnom konaní bola spornounajmä otázka, či táto dohoda je platným právnym úkonom, či má povahu dohody o urovnaní vo vzťahu
ku Kúpnej zmluve zo dňa 01.07.2019 a najmä vo vzťahu z nej vyplývajúceho záväzku uhradiť kúpnu
cenu v sume 600.000,- Eur, a či táto dohoda potvrdzuje, že k úhrade predmetnej kúpnej ceny došlo, a

to vzájomným započítaním pohľadávok zmluvných strán.

88. Žalobkyňa poukázal na to, že Krajský súd v Žiline predovšetkým Mimosúdnu dohodu zo dňa
16.09.2019 ako kľúčový právny úkon vyložil totožne ako žalobkyňa. Učinil tak vo vzťahu k relevantnej
daňovo právnej otázke či mala žalobkyňa v súvislosti s kúpou sporných nehnuteľností od p. A. výdaj

a ak áno, tak v akej výške, ako aj k otázke, či, kedy a akou formou došlo z jej strany k úhrade
tohto záväzku. Krajský súd v Žiline v bodoch 39 a 47 uznesenia k týmto otázkam zaujal nasledovné
stanovisko: „Z kontextu rokovania uskutočneného po podaní návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (21C/44/2019) a jeho vyústenia v podobe mimosúdnej dohody vyplýva, že toto malo za
cieľ usporiadať právne pomery žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ práve v spojitosti s kúpnou zmluvou,
na základe ktorej sa stala vlastníčkou nehnuteľností žalovaná 2/. Argumentácia žalobcu o tom, že

mimosúdna dohoda neobsahovala explicitný odkaz na skoršiu kúpnu zmluvu, ktorá bola daným
spôsobom modifikovaná, potom neobstojí. Obsah mimosúdnej dohody bolo nutné vykladať na základe
okolnosti, za ktorých bola uzavretá, čo viedlo aj k definovaniu „nehnuteľností“, ktoré táto dohoda
zmieňuje i ich predaja či vysvetlenia konečnej úhrady v sume 111.000 eur v prospech žalobcu. Napokon
uvedené bolo relevantné aj pre posúdenie otázky započítania záväzkov žalobcu voči žalovanej 2/, keďže

aj tieto dohoda zo dňa 16. 09. 2019 rieši.“
„Nesprávnosť vyhodnotenia podmienok pre odstúpenie od mimosúdnej dohody zo dňa 16. 09. 2019
mala následne vplyv aj na hodnotenie započítacieho prejavu žalovanej 2/. Mimosúdna dohoda stále
platí a jej súčasťou je aj úprava započítania nárokov žalovanej 2/ voči žalobcovi. Dohoda obsahovala
konštatovanie o konečnom uspokojení všetkých nárokov žalobcu, ktoré mali byť po započítaní nárokov

žalovanej 2/ úplne vyrovnané. Dohoda by potom znamenala urovnanie upravujúce všetky sporné otázky
strán(§585Občianskehozákonníka).Tentoaspektsporunebolzostranyokresnéhosúduposudzovaný,
keďže tu bola nesprávne vyhodnotená platnosť odstúpenia od mimosúdnej dohody zo dňa 16. 09. 2019.“

89. Z uvedených záverov odvolacieho súdu je podľa vyjadrenia žalobkyne zrejmé, že súd na základe

tých istých dôkazov, aké predložila žalobkyňa aj v rámci daňovej kontroly a na ktoré poukázala aj vo
vyrubovacom konaní, dospel vo vzťahu k otázke, či došlo k úhrade záväzku žalobkyne zaplatiť kúpnu
cenu za kúpu nehnuteľností v sume 600.000,- na základe platného započítania pohľadávok k opačnému
záveru ako správca dane a žalovaný. Odvolací súd jednoznačne vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že
Dohoda zo dňa 16.09.2019 rieši otázku započítania tejto pohľadávky p. A. so vzájomnými pohľadávkami

žalobkyne a to tak, že tieto nároky p. A. by mali byť po započítaní úplne vyrovnané. Odvolací súd posúdil
mimosúdnu dohodu z hľadiska jej obsahu ako dohodu o urovnaní nahrádzajúcu časti záväzkov z Kúpnej
zmluvy zo dňa 01.07.2019. Na základe týchto záverov možno konštatovať, že odvolací súd dal za pravdu
žalobkyni v tom, že z jej strany došlo k splneniu záväzku zaplatiť kúpnu cenu v sume 600.000,- Eur, a
to formou vzájomného započítania pohľadávok.

90. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako aj správca dane v rozhodnutí o vyrubení daňového rozdielu
podporne opreli svoje závery o rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 15C/27/2020-706 zo dňa
18.11.2022 a zistenia súdu v tomto konaní. Následne odvolací súd však práve vyššie zmienené zistenia
a konštatovania označil za nesprávne a tieto závery nahradil vlastným záväzným právnym názorom.

Predmetné súdne konanie síce ku dňu vyjadrenia ešte nebolo právoplatne skončené, keďže konanie
sa vracia na prvý stupeň, avšak prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a od
tohto sa nesmie odkloniť.

91. Odvolací súd vo vzťahu k obsahu mimosúdnej dohody a námietkam p. A. o jej údajnej

neurčitosti podľa názoru žalobkyne správne vo svojom rozhodnutí uviedol, že z kontextu udalostí, ktoré
predchádzali uzavretiu dohody je úplne zrejmé, aké konkrétne záležitosti ňou mali byť urovnané. V
tomto smere odvolací súd nepovažoval mimosúdnu dohodu za neurčitú, a to ani vo vzťahu k tomu,
aká pohľadávka p. A. bola započítavaná. Práve to je ťažisková otázka z daňového hľadiska, pretože
ak bola podľa odvolacieho súdu pohľadávka z Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019 v sume 600.000,- Eur

žalobkyňou v plnom rozsahu uspokojená, žalobkyňa mala jednoznačne v spojitosti s jej uspokojením
započítaním daňovo uznateľný výdavok, a to v totožnej výške.92. Ďalší nesprávny záver žalovaného sa týka platnosti odstúpenia od Mimosúdnej dohody zo dňa
16.09.2019, kde z uznesenia Krajského súdu Žilina jednoznačne vyplýva to, čo tvrdila žalobkyňa, že
p. A. odstúpil od tejto dohody predčasne a teda neplatne. V čase rozhodovania správcu dane, ako aj

žalovaného teda Mimosúdna dohoda ako právny úkon stále platila. Nárok p. A. na zaplatenie kúpnej
ceny v čase rozhodovania daňových orgánov bol platne vysporiadaný započítaním.

93. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby súd žalobe v plnom rozsahu
vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vo výške 100 %.

94. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených
v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti
rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec

na nariadenom pojednávaní prejednal. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami žalovaného
a žalobkyne, s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel správny súd k
záveru, že správnej žalobe je potrebné priznať úspech.

Právny rámec

95. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

96. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

97.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

98. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej iba ako „Zákon o dani z príjmov“),
na účely tohto zákona sa rozumie predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania
s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12.

99. Podľa § 2 písm. c) Zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie, príjmom peňažné

plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste
a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného
plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave
jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie
zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou

osobou.

100. Podľa § 2 písm. h) Zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie zdaniteľným príjmom
príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej
zmluvy.

101. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona o dani z príjmov, predmetom dane sú ostatné príjmy (§ 8).102. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z prímov, ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa §
5 až 7, sú najmä príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností.

103. Podľa § 8 ods. 2 veta prvá Zákona o dani z príjmov, do základu dane (čiastkového základu dane)
sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú
výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa
neprihliada.

104. Podľa § 8 ods. 4 veta prvá Zákona o dani z príjmov, do základu dane (čiastkového základu dane) sa
zahrnie príjem z predaja nehnuteľnosti podľa odseku 1 písm. b) až v tom zdaňovacom období, v ktorom
sa prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
kupujúci.

105. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z príjmov, od dane je oslobodený príjem z predaja

nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo
dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá
do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji
nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného
majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia

z obchodného majetku.

106. Podľa § 9 ods. 4 Zákona o dani z príjmov, oslobodenie príjmov z predaja alebo prevodu
nehnuteľností podľa odseku 1 písm. a) a b) alebo z prevodu uvedeného v odseku 1 písm. h) u
predávajúceho alebo prevodcu sa posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo

podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode, a to podľa toho, ktorý deň nastal skôr, bez ohľadu na to, v
ktorom zdaňovacom období kupujúci alebo nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo spojené s členským podielom.

107. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

108. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

109. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

110. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa

berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

111. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.112. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

113. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane

podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

Posúdenie veci správnym súdom

114. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobkyne vyjadrenia žalovaného, ako aj

administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie
žalovaného nie je v súlade so zákonom. Správny súd konštatuje, že správca dane síce vykonal vo
veci rozsiahle a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah
administratívneho spisu, avšak pri jeho vyhodnotený vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane, a aj napriek žalobkyňou

v odvolaní obsiahnutým námietkam svoje konanie neprerušil a vydal žalobou napadnuté rozhodnutie,
keďže dospel k záveru, že k porušeniu práv žalobkyne v konaní pred správcom dane nedošlo a preto
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

115. Správny súd zdôrazňuje, že vzhľadom na dispozičnú zásadu uplatňovanú v predmetnej veci, nie

je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov, t.j. skutkových a právnych
tvrdení žalobcu, pre ktoré sa domnieva, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (aj správcu
dane) bolo nezákonné. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť
orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne

a procesnoprávne predpisy.

116. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného, vrátane rozhodnutia správcu dane, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil
žalobkyni rozdiel dane v sume 107.699,79 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie

rok 2019.

117.Správnysúdkonštatuje,žežalobkyňavpodanejsprávnejžalobenamietala,žežalovaný nesprávne
posúdil otázku výšky výdajov žalobkyne v súvislosti s príjmom z predaja vyššie uvedených nehnuteľností
a následne nesprávne posúdil i otázku výšky dane z príjmu žalobkyne ako fyzickej osoby z predaja

týchto nehnuteľností. Týmto postupom porušil žalovaný právo žalobkyne na uplatnenie výdavkov, ktoré
vynaložila v súvislosti s príjmom podliehajúcim dani, ktoré jej priznáva § 8 ods. 2 Zákona o daní z príjmov
a uložil jej peňažnú povinnosť, ktorá jej nevznikla.

118. V kontexte vyššie uvedeného žalobkyňa tvrdila, že v konaní pred správcom dane, ako aj v naň

nadväzujúcom odvolacom konaní pred žalovaným predložila dostatočné dôkazy o tom, že v súvislosti s
príjmomzpredajanehnuteľnostímalavýdavokvovýške600.000,-Eur,atovpodobeúhradykúpnejceny
za nehnuteľnosti dohodnutej v Kúpnej zmluve zo dňa 01.07.2019. Žalobkyňa podľa svojho presvedčenia
uniesla dôkazné bremeno ohľadom týchto výdavkov. V dôsledku toho mal žalovaný rozhodnúť o tom,
že daň z príjmu z predaja nehnuteľností žalobkyni nevznikla, a teda nie je dôvod na vyrubenie rozdielu

dane zistenej správcom dane vo výške 108.096,15 Eur a dane vo výške 396,36 Eur vyrubenej
daňovým priznaním žalobkyne. Skutkový záver žalovaného, že výdavok žalobkyne v sume 600.000,-
Eur je nepreukázaný a teda že jej výdavok v súvislosti s príjmom z predaja nehnuteľností je nulový,
je nesprávny a odporuje jednotlivým dôkazom predloženým v konaní žalobkyňou. Toto pochybenie
žalovaného je ťažiskovým dôvodom, prečo žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné

a podala správnu žalobu.

119. Konkrétne považovala žalobkyňa za nesprávny záver žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu, že neuniesla dôkazné bremeno ohľadom existencie pôžičiek, ktoré boli predmetomzapočítania. Považovala sa veľmi významnú skutočnosť, že obsah Mimosúdnej dohody zo dňa
16.09.2019 spolu s obsahom zo zápisu zo dňa 07.11.2019 potvrdzujú, že z jej strany bol záväzok zaplatiť
kúpnu cenu vo výške 600.000,- Eur plne vysporiadaný. V mimosúdnej dohode totiž žalobkyňa ako dlžník

čo do záväzku z kúpnej ceny a p. A. ako veriteľ tejto pohľadávky zhodne prehlásili, že všetky finančné
nároky p. A. z Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019 sa považujú za úplne vysporiadané. Následne p. A.
učinil dňa 24.09.2019 pokus o odstúpenie od mimosúdnej dohody tvrdiac, že v čase jej podpisu nevedel
o výške kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019 v sume 600.000,- Eur, ale vychádzal z
nižšej sumy. Žalobkyňa v rámci daňového konania argumentovala tým, že ak p. A. odstúpil (podľa jej

názoru neplatne) od Mimosúdnej dohody zo dňa 16.09.2019 podľa jeho tvrdení z dôvodu obavy, že
bude platiť daň z príjmu zo sumy 600.000,- Eur a zároveň dňa 07.11.2019 písomne potvrdil, že trvá
na úhrade tejto dane žalobkyňou, logicky musel od žalobkyne obdržať plnenie v tejto výške. Obsah
zápisu zo dňa 07.11.2019 vylučuje, aby p. A. v tom čase nevedel, v akom rozsahu došlo k úhrade kúpnej
ceny započítaním pohľadávok, keďže v tom čase už mal aj podľa vlastných tvrdení vedomosť o výške
kúpnej ceny v sume 600.000,- Eur. Už len tieto dôkazy a skutočnosti samy o sebe mali preukazovať,

že žalobkyňa si splnila voči p. A. záväzok zaplatiť mu kúpnu cenu v sume 600.000,- formou započítania
pohľadávok. V dôsledku toho mala žalobkyňa výdaj na nadobudnutie nehnuteľností v sume prevyšujúcej
jej príjem z ich predaja a preto jej daň z príjmu mala byť nulová.

120. Ohľadom vyššie uvedených námietok žalovaný konštatoval, že obsah uvedenej Mimosúdnej

dohody zo dňa 16.09.2019 bol formulovaný len všeobecne, bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych
pohľadávok, ktoré sa mali započítať, taktiež nebolo preukázané, že by sa o konkrétnej výške pohľadávok
žalobkyne voči p. A. tento dozvedel, pričom dôvodom odstúpenia p. A. od mimosúdnej dohody
bolo nesplnenie záväzku vyplatiť jeho osobe 111.000,- Eur ako finančné vyrovnanie v rámci predaja
nehnuteľností. Podporne žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 15C/27/2020-706

zo dňa 18.12.2022 v rámci ktorého sa riešila otázka práve platnosti tejto mimosúdnej dohody, pričom
bolo vyslovené, že predmetná mimosúdna dohoda sa zrušila v celom rozsahu a tie sporné otázky,
ktoré boli v nej upravené v podstate zanikli a obnovil sa pôvodný skutkový stav. Totiž odstúpenie od
Mimosúdnej dohody zo dňa 07.05.2020 sa zo strany okresného súdu považovalo za platný právny
úkon v spojení s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku uvedeného žalovaný pri vydaní

napadnutého rozhodnutia vychádzal práve z toho skutkového stavu, že ostala v platnosti Kúpna zmluva
zo dňa 01.07.2019, v ktorej kúpna cena za prevod bola dohodnutá v sume 600.000,- Eur.

121. Správny súd pri vydaní rozhodnutia v prejednávanej veci vychádzajúc zo skutočnosti, že všetky
žalobkyňou v správnej žalobe obsiahnuté argumenty smerujú práve k posúdeniu otázky jednak

platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019 a následne i platnosti samotnej Mimosúdnej dohody zo
dňa 16.09.2019, ktoré skutočnosti majú značný vplyv aj na posúdenie nárokov v daňovom konaní
v prvom rade konštatuje, že posúdenie jednak platnosti kúpnej zmluvy ako i mimosúdnej dohody
prináleží všeobecnému súdu. Správny súd v danom prípade vo vzťahu k prejednávanej veci z obsahu
uzneseniaKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.9Co/43/2023zodňa30.11.2023vydanéhomalzapreukázané,

že žalobkyňa a p. A. uzavreli dňa 16.09.2019 Mimosúdnu dohodu reagujúc na návrh p. A. na nariadenie
neodkladného opatrenia, o ktorom konal Okresný súd Martin pod sp. zn. 21C/44/2019. Mimosúdna
dohoda zo dňa 16.09.2019 stanovila povinnosť p. A. vziať späť návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, strany sa dohodli na urýchlenom predaji nehnuteľnosti a na vyplatení sumy 111.000,- Eur
v prospech p. A. po danom predaji. Uvedenú dohodu vyhodnotil krajský súd tak, že má charakter

dohody o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda inak než na to poukázal tak
správca dane, ako i žalovaný. Zároveň krajský súd vyslovil, že zo stany Okresného súdu Martin došlo
v rozsudku zo dňa 18.11.2022 k nesprávnemu vyhodnoteniu podmienok pre odstúpenie od Mimosúdnej
dohody zo dňa 16.09.2019. Mimosúdna dohoda teda stále platí a jej súčasťou je aj úprava započítania
nárokovžalobkynevočip.A..Dohodaobsahujekonštatovanieokonečnomuspokojenívšetkýchnárokov

p. A., ktoré mali byť po započítaní nárokov žalobkyne úplne vyrovnané. Zároveň z obsahu vyššie
uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vyplýva, že Kúpna zmluva uzavretá dňa 01.07.2019
bola vyhodnotená ako platná.

122. Správny súd ďalej konštatuje, že po vrátení veci z Krajského súdu v Žiline prvostupňovému súdu,

Okresný súd Martin následne rozsudkom č. k. 15C/27/2020-1055 zo dňa 03.07.2024 viazaný vyššie
uvedeným právnym názorom krajského súdu okrem iného rozhodol tak, že p. A. A. (žalobkyňu) zaviazal
povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 111.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 31.05.2020 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku (keďže túto sumužalobkyňa neuhradila). Okresný súd Martin viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo vyššie
uvedenom rozsudku vyslovil, že Mimosúdna dohoda zo dňa 16.09.2019 je platná, keďže p. A. od nej
riadne/platne neodstúpil, a žalovaná z nej je platne zaviazaná. Nárok p. A. na zaplatenie sumy 111.000,-

Eur vyhodnotil okresný súd ako jeho nárok z Mimosúdnej dohody zo dňa 16.09.2019, ktorou došlo
k modifikácii záväzkov z Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019.

123. Správny súd v prejednávanej veci ďalej poukazuje na to, že žalobkyňa v rámci podaného odvolania
voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu namietala postup správcu dane, ktorý mal byť

v rozpore s § 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, keď správca dane neprerušil konanie vo veci
v dôsledku civilného konania, aj keď mal predložený listinný dôkaz, a to žalobu o určenie vlastníckeho
práva zo dňa 02.06.2020. O prerušenie konania do doby právoplatného skončenia súdneho konania
vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/27/2020 žiadala i žalovaného. Žalovaný vo vzťahu
k tejto námietke žalobkyne argumentoval tým, že správca dane nevyhodnotil skutočnosť vedeného
súdneho konania ako predbežnú otázku, teda nepostupoval v rozpore so zákonom, čím nedošlo

k upretiu na právach žalobkyne. Zároveň poukázal na to, že zákon žalobkyni umožňuje využiť inštitút
mimoriadneho opravného prostriedky, a to obnovu konania v súlade s § 75. Tieto skutočnosti však
žalobkyňa v podanej žalobe už nenamietala, preto sa správny súd touto námietkou bližšie nezaoberal.
Aj napriek uvedenému však správny súd konštatuje, že hoci správca dane nevyhodnotil skutočnosť
civilného súdneho konania ako predbežnú otázku, možno konštatovať, že riešenie problematiky

platnosti, či už Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019, ako i Mimosúdnej dohody zo dňa 16.09.2019 bolo
práve predmetom vyššie uvedeného civilného konania.

124. Správny súd konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k posúdeniu otázky tak
platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2019, ako i Mimosúdnej dohody zo dňa 16.09.2019 a započítaniu

pohľadávok bolo aj napriek vyššie uvedenému zo strany tak správcu dane ako i žalovaného do
značnej miery ovplyvnené právnym názorom vysloveným v rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
15C/27/2020-706 zo dňa 18.11.2022 vo vzťahu ku ktorému správny súd poukazuje na to, ako už
uviedol vyššie, že sa preukázalo, že Mimosúdna dohoda zo dňa 16.09.2019 bola vyhodnotená ako
platná, v dôsledku čoho možno konštatovať, že jednak správca dane ako i žalovaný nosné dôkazy

predložené v daňovom konaní posúdili právne nesprávne. Uvedené však má značný vplyv zo strany
daňových orgánov na posúdenie správnosti ich postupu pri vyhodnotení uplatnených výdavkov, ktoré
žalobkyňa vynaložila v súvislosti s príjmom podliehajúcim dani, a to v tom zmysle, že vychádzajúc
zo skutočnosti, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo na podklade Mimosúdnej dohody zo dňa
16.09.2019 k vzájomnému započítaniu pohľadávok, teda došlo k modifikácii záväzkov z Kúpnej zmluvy

zo dňa 01.07.2019 nemožno súhlasiť s názorom tak správcu dane ako i žalovaného, že žalobkyňa
dostatočným spôsobom nepreukázala výdavky v sume 439.000,- Eur, ktoré si uplatnila k priznaným
zdaniteľným príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľností v rovnakej výške. V posudzovanom prípade
totiž podľa názoru správneho súdu je nesporné, že žalobkyňa si k priznaným zdaniteľným príjmom
z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z príjmov v sume 439.000,-

Eur mohla uplatniť výdavky, ktoré jej preukázateľne vznikli na podklade vyššie uvedenej Mimosúdnej
dohody zo dňa 16.09.2019, a to vzájomným započítaním pohľadávok medzi ňou a p. A. v súlade s § 8
ods. 2 Zákona o dani z príjmov, teda nie výdavky vo výške 0,- Eur ako to tvrdí tak správca dane, ako
i žalovaný. Nesprávny bol teda postup daňových orgánov na základe ktorého sa žalobkyni zvýšil základ
dane z príjmov zo sumy 6.023,50 Eur na sumu 445.023,50 Eur.

125. Správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu súhlasí s názorom žalobkyne
obsiahnutým v správnej žalobe, že hodnotiac všetky dôkazy predložené v administratívnom konaní, a to
jednak svedecké výpovede (p. A. a p. A.), ako aj listinné dôkazy (Kúpna zmluva zo dňa 01.07.2019,
Mimosúdna dohoda zo dňa 16.09.2019, výpisy z účtov a ďalšie) nemožno uzavrieť tak, že medzi

žalobkyňou a p. A. nedošlo k započítaniu peňažných pohľadávok, čo v podstate svojim rozhodnutím
potvrdil i Krajský súd v Žiline. Vyššie uvedené argumenty jednak správcu dane, ako i žalovaného
vyhodnotil správny súd ako nepresvedčivé.

126. Čo sa týka námietky žalobkyne ohľadom výsluchu svedkov N. O. a E. O. je správny súd rovnako ako

správca dane a žalovaný toho názoru, že vypočutie týchto svedkov by neviedlo k lepšiemu objasneniu
skutkového stavu, t.j. nemalo by za následok odstránenie pochybností vo vzťahu v administratívnom
konaní preverovaným pôžičkám obsiahnutým v Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 02.02.2019.127. Na základe vyššie opísaného skutkového stavu mal správny súd za to, že žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho správny súd
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Povinnosťou

žalovaného bude v ďalšom konaní pri hodnotení dôkazov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu
tieto opätovne vyhodnotiť, a to aj so zreteľom na právne posúdenie veci vo vzťahu k platnosti Kúpnej
zmluvy zo dňa 01.07.2019 a Mimosúdnej dohody zo dňa 16.09.2019 ku ktorým boli medzičasom
poskytnuté odpovede zo strany všeobecných súdov vo vzťahu k otázke započítania pohľadávok medzi
žalobkyňou a p. A..

128. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, správny súd jej priznal úplnú náhradu
dôvodnevynaloženýchtrovkonania(§167ods.1SSP).Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesprávny
súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 SSP).

129. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139

ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiuje prípustnákasačnásťažnosť,ktorúmôžepodaťúčastníkkonania,akbolo

rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.