Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123203522
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123203522.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., C. B., nar.

XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. právne zastúpený: JUDr. Martina
Řeřichová PhD. advokátka s.r.o., so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 53 065 042
proti žalovanému 1. F. G., C. H., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom I. XX, XXX XX I.,
žalovanému 2. J. G., C. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom I. XX, XXX XX I. právne
zastúpení: Advokátska kancelária Marián Vojčík s.r.o., so sídlom Jazmínová 1, 040 01 Košice, IČO:
52 280 799 o určenie nehnuteľnosti patriacej do BSM, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že stavba – rozostavaný rodinný dom s príslušenstvom (studňa, žumpa) postavený na

pozemku parcelné č. KN C 216/55, kat. územie I. (pôvodne parcelné č. KN E 218/149, kat. územie I.),
na ktorú Obec Čelovce – Stavebný úrad dňa 03.10.2016 pod číslom SÚ 72/190/2016 vydal stavebné
povolenie v spojení s Rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením vydaným dňa
16.04.2020 pod číslom SÚ 453/5/2020, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne A. B. a
žalovaného 2. J. G..

II. Žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu

100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 17.04.2023 sa žalobkyňa domáhala určenia, že stavba - rodinný dom,
studňa, žumpa na pozemku p. č. KNC XXX/XX, k.ú. I. (pôvodné p. č. KNC 218/149, k.ú. I.), na ktorú
K. L. I. dňa 03.10.2016 pod č. SU 72/190/2016 vydal stavebné povolenie v spojení s rozhodnutím
o povolení zmeny stavby pred jej dokončením vydaným K. L. I. dňa 16.04.2020 pod č. SU 453/5/2020
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne A. B. a žalovaného 2. J. G.. Pokiaľ ide o strany
sporu, žalobkyňa je bývalou manželkou žalovaného 2. a žalovaná 1. je matkou žalovaného 2. a bývalou
svokrou žalobkyne.

1.1.Vžalobežalobkyňauvádza,žepočastrvaniamanželstvažalobkyňaažalovaný2.začalisvýstavbou
rodinného domu. Projektovú dokumentáciu rodinného domu v roku 2015 vypracoval projektant M. M.
N.. Jednalo sa o rodinný dom, ktorého výstavba sa realizovala v 3 etapách. V roku 2016 sa začalo
s výstavbou rodinného domu. V roku 2017 bola prvá časť rodinného domu aj zastrešená. V roku
2018 táto časť rodinného domu už bola plne obývaná. Ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného 2., dom postavený v 1. etape slúžil na plnohodnotné bývanie. Žalovaný 2. už
v čase rozvodového konania v roku 2018 býval v tomto dome v obci Čelovce a rovnako ho v tomto dome

navštevoval spoločný syn žalobkyne a žalovaného 2. H. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal vedomosti
o výstavbe domu a jeho výlučnom užívaní zo strany žalovaného 2.
1.2. Tomuto konaniu predchádza konanie o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, ktoré je vedené
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/76/2021 a ktoré bolo prerušené z dôvodu tohto konania.1.3. Zo zabezpečených listinných dôkazov podľa žalobkyne vyplýva, že stavebníkom predmetného
rodinného domu je žalovaná 1., ktorá je matkou žalovaného 2.

2. Žalovaní sa k žalobe prvýkrát vyjadrili podaním zo dňa 05.10.2023 (č.l. 115 - 117). Vo vyjadrení
k žalobe uviedli, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do BSM, ktoré zaniklo rozvodom žalobkyne
a žalovaného 2. Predmetný majetok bol od začiatku vo vlastníctve žalovanej 1. a žalobkyňa
a ani žalovaný 2. nie sú a ani nikdy neboli vlastníkmi akejkoľvek časti predmetných nehnuteľností.
Žalobkyňa sa ani žiadnym spôsobom nepodieľala na stavbe predmetného rodinného domu, túto stavbu

nepripravovala, nerealizovala, nefinancovala. V rámci vyjadrenia k žalobe, žalovaný 2. poukazuje na
účastnícku výpoveď žalobkyne v konaní o rozvod, kedy sama žalobkyňa uviedla, že už roky pred
rozvodom so žalovaným 2. spolu nežili ako partneri. Žalovaný 2. má za to, že je v rozpore s akoukoľvek
elementárnou logikou, aby žalovaný 2. v čase, keď so žalobkyňou spolu neviedli usporiadaný rodinný
život, ale boli pred rozvodom začali spolu stavať rodinný dom. Predmetný rodinný dom s príslušenstvom
od začiatku stavby ako vlastníčka na vlastnom pozemku realizuje žalovaná 1., teda matka žalovaného

2. Celá účasť žalovaného 2. na stavbe predmetného rodinného domu je v tej forme, že ako syn, ktorý ma
navyše odborné znalosti a skúsenosti v oblasti stavieb, pomáhal svojej matke pri stavbe predmetného
rodinného domu. Žalovaní ďalej uviedli, že sporný rodinný dom do dnešného dňa nebol skolaudovaný,
do dnešného dňa je to stavba. Stavba sa predlžuje z dôvodu, že žalovaná 1. túto stavbu realizuje
svojpomocne zo svojich finančných prostriedkov a za pomoci nefinančnej, ale manuálnej členov jej

rodiny. To, že žalovaný 2. občas prespal v jednej miestnosti nie je žiadnym dôkazom toho, že by tento
dom mal patriť jemu. Žalovaná 1. sa pred stavbou rodinného domu, ktorý je predmetom tohto konania
rozhodla, že rodinný dom, ktorý vlastnila donedávna ponechá svojmu synovi aj s rodinou a ona sa
presťahuje do nového, ktorý si postaví na vedľajšom pozemku za pomoci rodiny. Žalovaní uvádzajú, že
v súlade s týmto rozhodnutím, ktoré prijali ako rodina už pred rokom 2015, v roku 2023 rodinný dom,

v ktorom dovtedy žalovaná 1. bývala, previedla na svojho syna. Žalovaní majú za to, že všetky listiny
týkajúce sa stavebného konania, ktoré boli predložené v konaní o vyporiadní BSM dokazujú presný
opak toho, čo tvrdí žalobkyňa a teda, že stavebníkom a vlastníkom sporného rodinného domu je výlučne
žalovaná 1. Rovnako žalovaní majú za to, že žalobkyňou predložená ojedinelá dokumentácia o jej
prítomnosti a prítomnosti spoločného syna žalobkyne a žalovaného 2. na stavbe žiadnym spôsobom

nepreukazuje jej tvrdenie o tom, že sporný dom by mal patriť do BSM.

3. Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, strán sporu, listinami
tvoriacimi súdny spis, pričom z vykonaných dôkazov vyplynulo nasledujúce. 3.1. V rámci procesného
útoku žalobkyňa predložila mailovú komunikáciu medzi ňou a žalovaným 2. (č.l. 5), z ktorej vyplýva, že

dňa 09.07.2015 architekt M. M. N. preposlal žalovanému 1. projektovú dokumentáciu stavby sporného
domu s nasledujúcim textom:
,, Dobrý deň p. G., po časových peripetiách Vám v prílohách posielam aktuálny návrh riešenia domu,
dizajn - detaily oplotenia aj fasády domu, záhrady a pod. doplníme po odsúhlasení základného riešenia
hlavných časti domu lebo je potrebné si nechať trochu čas na premyslenie všetkých podrobností.

Z predloženého riešenia ma zaujíma Váš názor na rozmery a priestorový koncept domu vrátane riešenia
stavby uvažovanej v 1. etape. Podrobnosti si prekonzultujeme telefonicky.“ Uvedené materiály žalovaný
2. dňa 16.05.2016 preposlal žalobkyni.
Tu je potrebné uviesť, že žalovaný 2. dôvod preposlania týchto materiálov dôveryhodne nevysvetlil,
naopak pri vysvetleniach sa zamotával, keď raz tvrdil, že je možné, že žalobkyňa sa dostala k jeho

počítaču a preposlala si to sama a druhýkrát tvrdil, že to urobil pravdepodobne z dôvodu, že žalobkyňa
bola veľmi žiarlivá a on vedomý si toho, že bude musieť k stavbe z dôvodu pomoci svojej matke
(žalovanej 1.) dochádzať častejšie na Slovensko, chcel sa vyhnúť výčitkám, že chodí za inými ženami.
Ako už súd náznakom uviedol, v tejto časti vyjadrenia žalovaného 2. považuje za nedôveryhodné,
pretože správa s prílohami preposlaná žalovaným 2. žalobkyni, obsahuje text ,,Send from my iphone“

čo znamená, že nebola preposlaná z počítača, ale bola preposlaná prostredníctvom mobilného
telefónu. Ďalej sa v rámci hodnotenia tohto dôkazu s ohľadom na elementárnu logiku súdu javí ako
nedôveryhodné, že v prípade „skutočne“ nefunkčného manželstva, tak ako to tvrdí žalovaný 2. by mu
záležalo na názore žalobkyne, kde sa zdržiava príp., ak by to aj súd hypoteticky pripustil, tak stačilo
jednoducho oznámiť, že jeho matka - žalovaná 1. ide na Slovensku stavať dom za jeho pomoci a nebolo

potrebné preposielať celú projektovú dokumentáciu.
Zároveň súd nevylučuje, že ak by rodinný dom stavala jeho matka, aby jej nebol účastný formou
manuálnej alebo odbornej pomoci, avšak zdá sa mu zvláštne, že architekt nežiada žalovaného 2.
o zistenie názoru na rozmery a priestorový koncept domu jeho matku - žalovanú 1. hoci prostredníctvomžalovaného 2., ale o uvedené žiada priamo žalovaného 2. z čoho sa dá dedukovať, že je to žalovaný 2.,
ktorý má záujem na rozmeroch a priestorovom koncepte domu, tak aby vyhovoval jeho požiadavkám, čo
svedčí o tom, že vlastníkom v občianskoprávnom zmysle mal byť on spolu s vtedajšou svojou manželkou

– žalobkyňou. Rovnako preposlanie celej dokumentácie žalovaným 2. žalobkyni dáva za pravdu jej
tvrdeniu, že jej to bolo preposlané s osobným komentárom, aby jej ukázal a preukázal akú haciendu im
ide stavať v domovine, teda na Slovensku.
3.2. V spise sa ďalej nachádzajú rôzne dokumenty týkajúce sa stavebného konania (č.l. 8 -35), z ktorých
vyplýva, že stavebníkom sporného rodinného domu je uvádzaná žalovaná 1. Nachádzajú sa tam tiež

fotky, na ktorých sú zobrazení vtedy manželia G. so svojim synom na stavbe sporného rodinného
domu. V rámci hodnotenia týchto dôkazov súd uvádza, že pokiaľ by toto mal byť podľa žalovaných
rozhodujúci dôkaz v prospech vlastníctva žalovanej 1., tak s takýmto hodnotením nesúhlasí a vychádza
z reálií bežného života, že by bolo obťažné pre stavebníka (ktorý je pojmom stavebného konania a bez
ďalšieho neznamená občianskoprávneho vlastníka) stavanej nehnuteľnosti zúčastňovať sa všetkých
aktivít v rámci stavebného konania osobne, keď v uvedenej dobe jeho bydliskom a teda strediskom jeho

záujmov bolo Anglicko. Preto bol len logický krok označiť ako stavebníka osobu blízku, ktorá pod svojim
menom bude uvedené náležitosti vykonávať a to o to viac, že výstavba mala prebehnúť na pozemku v jej
vlastníctve. Označenia ako stavebníka žalovaného 2. by vyžadovalo úpravu jeho práva k pozemku (§ 58
ods.2 veta prvá Stavebného zákona - Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má
k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú

stavbu).

4. Žalobkyňa sa k predmetu konania ďalej vyjadrila podaním zo dňa 06.11.2023 (č.l. 124 - 125), v ktorom
uviedla, že dôrazne odmieta vyjadrenia žalovaného 2., že ňou uvádzané skutočnosti sú nepravdivé,
zavádzajúce a fabulované s cieľom obohatiť sa pri vyporiadaní BSM. Žalobkyňa uvádza, že podľa nej je

v rozpore s akoukoľvek elementárnou logikou, aby žalovaná 1. vo veku 69 rokov začala stavať rodinný
dom, do ktorého sa do dnešného dňa nepresťahovala a ani nepresťahuje. Žalobkyňa má za to, že
v rozpore s akoukoľvek elementárnou logikou je aj tvrdenie žalovaného 2. o prenechaní rodinného domu
žalovanej 1. jej synovi s rodinou a presťahovanie sa žalovanej 1. do nového rodinného domu. Pokiaľ aj
došlo k prevodu vlastníckeho práva na iného syna žalovanej 1. považuje takýto prevod za špekulatívny

s cieľom, aby žalobkyňa bola ukrátená pri vyporiadaní BSM. V rámci príloh žalobkyňa predložila čestné
prehlásenie spoločného syna žalobkyne a žalovaného 2. H. G. (č.l. 126), v ktorom je uvedené ,, že dom
o ktorý sa súdia moji rodičia bol stavaný pre moju rodinu, kde sme mali po ukončení stavby spoločne
bývať ako rodina na Slovensko. Dom sa začal stavať v roku 2016 “
K tomuto čestnému prehláseniu súd uvádza, že v konaní na neho nemôže prihliadať z dôvodu

nepreukázania jeho pravdivosti preto, že H. G. ako syn žalobkyne a žalovaného 2. odmietol v konaní
vypovedať, či už priamo pred konajúcim súdom alebo prostredníctvom dožiadania anglického súdu
a rovnako odmietol potvrdiť pravosť a pravdivosť tohto čestného prehlásenia.

5. K predmetu konania sa žalovaní vyjadrili ďalej podaním zo dňa 20.12.2023 (č.l. 138 -139), v ktorom

uviedli, že nesúhlasia s tvrdením žalobkyne o rozpore s elementárnou logikou, aby žalovaná 1. vo veku
69 rokov stavala nový rodinný dom. Pokiaľ ide o predložené čestné prehlásenie H. G., syna žalobkyne
a žalovaného 2. toto žalovaní považujú za účelové a navrhujú jeho výsluch za účelom odstránenia
pochybnosti o vôli a pravdivosti tohto čestného prehlásenia.
5.1. K tomuto čestnému prehláseniu a k možnosti, či nemožnosti jeho potvrdenia výsluchom H. G. sa

súd už vyjadril vyššie.

6. K predmetu konania sa žalobkyňa opätovne vyjadrila podaním zo dňa 09.02.2024 (č.l. 166 - 167),
v ktorom uviedla, že opakovane tvrdí, že spolu so žalovaným 2. začali s výstavbou rodinného domu
v obci Čelovce počas trvania manželstva s tým, že do tohto rodinného domu sa po jeho dostavbe mali

nasťahovať po trvalom presťahovaní sa na Slovensko. Žalovaný 2. sa správal a konal v záujme rodiny.
Spolu riešili výstavbu rodinného domu a plánovali návrat na Slovensko. Oproti svojim predchádzajúcim
tvrdeniam žalobkyňa uvádza, že pokiaľ ide o finančnú stránku žalovanej 1. neboli preukázané žiadne
doklady potvrdzujúce jej majetnosť v rozsahu, ktorá by umožnila výstavbu novostavby.

7. Súd vo veci pojednával dňa 11.03.2024 (č.l. 178 - 189). Pokiaľ ide o preukaznosť finančných
prostriedkov žalovanej 1. na stavbu rodinného domu bolo zo strany žalovaných uvedené, že takého
finančné dôkazy neexistujú vzhľadom na to, že žalovaná 1. nemala účet v banke, ale mala finančné
prostriedky doma.Vo vzťahu k tvrdeniam uvedeným v rozvodovom spise, kde žalobkyňa mala odobriť v konaní o rozvod
to, že 8 rokov spolu so žalovaným 2. nemali viesť spoločnú domácnosť, nemali žiť intímne, žalobkyňa
uviedla, že bol to jej prvý súdny proces v živote, komunikovala emocionálne, nebola pripravená vidieť

žalovaného 2. a preto sa všetky tvrdenia nezakladali na pravde vrátane v tom, že by intímne po takú
dlhú dobu spolu nežili. Vzhľadom na to, že je veriaca, verila, že problémy s manželom teda žalovaným
2. sa nejako vyriešia, vrátia sa na Slovensko a budú žiť ako rodina. Žalovaný 2. stále uvádzal, že dom
stavia pre nich vrátane ich syna z lásky a že im ide postaviť na Slovensku haciendu.
7.1. Na tomto pojednávaní bolo oboznámené aj čestné prehlásenie osoby, ktorá sa volá B. O., nar.

XX.XX.XXXX, ktorá potvrdzovala, že je dlhoročnou priateľkou žalobkyne, s ktorou sa zoznámila pred 25
rokmi. Mala informáciu o tom, že žalobkyňa a žalovaný 2. ako manželia sa hodlajú vrátiť na Slovensko
s tým, že v rodnej obci žalovaného 2. mali pozemky od matky žalovaného 2., teda žalovanej 1. a niekedy
v roku 2015 resp. 2016 začali stavať rodinný dom. Žalobkyňa jej mala ukazovať projekt domu, jednalo sa
orozsiahlustavbu,ktorámalaprebiehaťvoviacerýchfázach.Pozačatívýstavbyjejžalobkyňaukazovala
fotky domu a pri ich stretnutiach s nadšením rozprávala ako sa rodina teší na návrat na Slovensko.

Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu predloženého B. O., nar. XX.X.XXXX vyšlo najavo, že skutočnosti
o manželstve žalobkyne a žalovaného 2. vedela predovšetkým z rozprávania žalobkyne.
7.2. Na tomto pojednávaní bol zároveň oboznámený aj rozvodový spis s tým, že návrh na rozvod
manželstva podal žalovaný 2. dňa 20.11.2017 a uvádzal, že so žalobkyňou sa spolužitie zmenilo od roku
2012, pribúdali medzi nimi hádky a začala sa prejavovať vzájomná nevraživosť. Posledné 2 roky, čiže

cca od roku 2015 majú oddelené spálne a v roku 2017 už neviedli spoločnú domácnosť. Žalovaný 2.
mal k žalobkyni stratiť akýkoľvek citový vzťah a preto podáva návrh na rozvod.
Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že k príčinám rozvratu sa bližšie vyjadrovať nechce ale, že spoločnú
domácnosť nevedú 8 rokov, nebolo však uvedené čo rozumie pojmom spoločná domácnosť.
7.3. Ako svedkyňa bola vypočutá P. H. D., nar. XX.XX.XXXX a to za prítomnosti prekladateľky z jazyka

poľského. Z jej výsluchu vyplynulo, že so žalobkyňou sú dlhoročné kamarátky, poznajú sa už 9 rokov
a spoznali sa pri práci v Londýne. Pokiaľ ide o žalovaného 2. vie o ňom, že je exmanželom žalobkyne,
ale nepozná sa s ním osobne. Svedkyňa sa so žalobkyňou rozprávala o bežných, ale aj rodinných
veciach. Žalobkyňa jej mala vravieť, že keď sa dom začal budovať, boli tu plány o návrate celej rodiny
na Slovensko.

7.4. Ako svedok bola vypočutá aj F. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je matkou žalobkyne. Z jej výsluchu
vyplynulo, že žalovaný 2. mal už dávno hovoriť, že nechce natrvalo žiť v Anglicku, ale že sa chce
vybudovať na Slovensku, teda v rodnej krajine. Zároveň neurčitým spôsobom uviedla, že zhruba 10
rokov dozadu pociťovala, že manželstvo medzi jej dcérou, teda žalobkyňou a žalovaným 2. nie je
v poriadku. Na stavbe rodinného domu bola 2 - krát, pričom žiadnym spôsobom jej nebolo oznámené,

že tento dom stavajú svatovci a nie jej dcéra spolu so žalovaným 2. Žiadne iné relevantné skutočnosti
z výsluchu tejto svedkyne nevyplynuli.
7.5. Ďalej ako svedkyňa bola vypočutá H. A., nar. XX.XX.XXXX, sestra žalobkyne, ktorá uviedla, že
manželstvo žalobkyne a žalovaného 2. bolo bežným manželstvom s tým, že tušila aj o nejakých
problémoch, ale podrobnosti o nich, zistila až po rozvode manželstva. Na návšteve u žalobkyne

a žalovaného 2. v Londýne nebola, ale títo v roku 2016 boli na svadbe, keď svedkyňa vydávala dcéru.
Na svadbe pôsobili ako normálny manželský pár a zároveň v tomto roku začali stavať sporný dom.
Žalobkyňa svedkyni ukazovala fotky a tešila sa, že sa vráti na Slovensko. Iné pre konanie dôležité
skutočnosti z výsluchu svedkyne nevyplynuli.

8. Žalovaní sa k predmetu konania opätovne vyjadrili podaním zo dňa 19.03.2024 (č.l. 198 - 199),
vktoromuviedli,žetvrdeniažalobkyneospoločnejstavberodinnéhodomusúibafabuláciou.Fabuláciou
jeajtvrdenieotom,žežalovaný2.žiadalúverodVÚBzaúčelomvýstavbydomu.Rovnakomajúzato,že
nie je nelogické, že 69 - ročná žalovaná 1. začala stavať rodinný dom a to z dôvodu, že v rodinnom dome,
v ktorom v súčasnosti žije, žije spolu 7 dospelých osôb, čo je neúnosné, a preto sa rodičia žalovaného

2. dohodli, že za pomoci svojich synov si postavia nový rodinný dom, do ktorého sa presťahujú.

9. Následne do konania boli predložené rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava o výške dôchodkov
žalovanej 1. a jej manžela (č.l. 277 - 296), z ktorých pre konanie považuje súd za podstatný záver, že
v roku 2016, keď sa začalo so stavbou sporného rodinného domu bol dôchodok žalovanej 1. vo výške

cca 311 eur/mesačne a dôchodok jej manžela vo výške cca 406 eur/mesačne, tzn. že spoločne mesačne
poberali sumu cca 717 eur/mesačne.10. Ďalšie pojednávanie bolo vykonané dňa 16.05.2024 (č.l. 297 - 304). Na tomto pojednávaní bola
vypočutá žalovaná 1. Táto uviedla, že pokiaľ ide o jej majetkové pomery je na invalidnom dôchodku
zhruba od veku 50 rokov. Predtým pracovala v obchode ako predavačka s tým, že v čase keď končila

zamestnanie mohla priemerne zarábať okolo 3.000 Sk, čiže 100 eur. Pokiaľ ide o stavbu sporného domu
uviedla, že túto stavajú spoločne s jej manželom, pretože odkedy sa vzali šetrili, manžel nepil, tak vždy
jedna výplata išla na domácnosť a jedna výplata bola odložená. Časom, keď zistili, že majú úspory cca
45.000 eur vyhodnotili, že to bude na materiál na nový dom a tento sa bude stavať svojpomocne za
pomoci synov. Žalovaná 1. spolu s manželom majú spolu 4 synov. Na otázku ako teda pri 4 synoch

mohli si celý jeden plat odkladať, uviedla, že sa tak nedialo každý mesiac, ale odkladali vždy, keď sa
niečo zvýšilo. Sumu 45.000 eur mala odloženú doma. Pokiaľ ide o opis rodinného domu, ktorý stavia,
uviedla, že na prízemí domu má byť priestor na zabíjačku a je tam aj WC. Dom má mať podkrovie a jednu
garáž. Projekt stavby robil M. N. s tým, že synovia jej povedali akým spôsobom sa v dnešnej dobe stavia
a ona s tým súhlasila. Ďalej uviedla, že pod garážou má byť priestranná miestnosť a na boku sa má
nachádzať spálňa. Stavba domu mala doteraz stáť 80.000 eur a najstarší syn Q. im pomohol sumou

20.000 eur. Myslela si, že dom bude postavený skôr, ale zvýšila sa cena materiálov, preto to muselo byť
pozastavené. Na otázku z čoho dnes financujú výstavbu, uviedla, že odloží každý mesiac 400 eur až
500 eur a z toho sa stavba stavia. Pokiaľ ide o bezprostredné financovanie stavby, peniaze dáva synom
a títo zabezpečujú jednotlivé potrebné veci. Žalovaná 1. zároveň potvrdila, že niekedy medzi rokmi 2010
až 2013 mal žalovaný 2. hovoriť, že chce postaviť dom na Slovensku za účelom návratu rodiny a aj

syna, ktorý bol na Slovensku rád.
10.1. Na pojednávaní bol ďalej ako svedok vypočutý M. M. N., ktorý vytvoril projektovú dokumentáciu
pre sporný rodinný dom. Svedok uviedol, že práce na projekte započal v roku 2015, keď od žalovanej 1.
obdŕžal určitý investičný zámer. Podrobná špecifikácia ako má dom vyzerať sa udiala v septembri 2015,
keď sa stretli v I. v starom dome žalovanej 1., kde boli prítomní aj jej synovia a preberali sa tieto veci.

Podľa svedka investorkou a pre neho rozhodnou bola žalovaná 1. Technické veci boli preberané s jej
synmi J. a B., ale rozhodné veci boli konzultované aj so žalovanou 1. Zároveň uviedol, že projektovú
dokumentáciuposielalnaschváleniežalovanému2.,keďžetentosapohybovalvAnglickuvstavebníctve
a teda ho považoval za profesionála. Rozpočet stavby ale skutočne iba veľmi orientačný mal byť 100000
€. Tu súd poznamenáva, že v projektovej dokumentácii je uvedené 120000 €.

10.2. Ďalej bol ako svedok vypočutý B. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je bratom žalovaného 2. a synom
žalovanej1.Pokiaľideomanželstvožalobkyneažalovaného2.ktomuneuviedolžiadnepodstatnéurčité
skutočnosti, uviedol iba to, že podľa neho o tom, že manželstvo smeruje k rozvodu vedel posledných
10 až 12 rokov. Zároveň na rozdiel od ostatných vo veci vypovedajúcich svedkov, ktorých výpovede sú
uvedené vyššie uviedol, že nemá informáciu o tom, žeby žalovaný 2. ako jeho brat sa spolu s rodinou

chcel vrátiť na Slovensko a vybudovať dom. Pokiaľ ide o stavbu domu jeho matkou, teda žalovanou 1.
pristúpilo sa k tomu preto, že ich je v rodinnom dome 7 a dom nechcel stavať on pre seba, pretože pred
20 rokmi si zobral auto na leasing a teda sa už nechce vo svojom živote zadlžovať. Rovnako uviedol, že
rodičia na financovanie domu použili úspory, ktoré mali vo výške 45.000 eur. Hrubý materiál financuje
žalovaná 1. a menšie veci financuje on. Pokiaľ ide o ďalšie financovanie stavby svedok uviedol, že

10.000 až 12.000 eur vynaložil na dom on s vidinou, že raz bude dediť a najstarší brat mal žalovanej 1.
požičať sumu vo výške 20.000 eur. Pokiaľ ide o spolunažívanie v terajšom rodinnom dome žalovaná 1.
má platiť len elektrinu a všetky ostatné veci vrátane údržby financuje 20 rokov už on.
10.3. Súd na tomto pojednávaní rovnako vypočul aj M. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je manželom
žalovanej 1. a otcom žalovaného 2. Svedok uviedol, že niekedy pred rokom 2010 sa hovorilo, že syn

sa chce spolu s rodinou vrátiť na Slovensko a vybudovať sa v Čelovciach. Pokiaľ ide o opis rodinného
domu, ktorý si má stavať spolu s manželkou žalovanou 1. uviedol, že hore má byť izba, kúpeľňa a potom
má byť v dome niečo také ako hosťovská izba, dole má byť kuchyňa využívaná na zabíjačky. Rovnako
uviedol nasporenú sumu 45.000 eur použitú na stavbe domu. Pokiaľ ide o ďalšie financovanie, drobnosti
kupuje syn B. a finančne im vypomohol syn Q., ktorý im dal sumu 20.000 eur.

10.4. Zo strany žalovaných bolo ďalej predložené finančné vysporiadanie predaja spoločného domu
žalobkyne a žalovaného 2. v Londýne s tým, že doklady sa nachádzajú na č. l. 310 až 313, avšak
skutočnosti, ktoré by boli relevantné pre prejednávanú vec z tohto majetkového vyporiadania neplynú.

11. Žalobkyňa sa ku konaniu znovu vyjadrila podaním zo dňa 24.06.2024 (č.l. 326 - 327), v ktorom

uviedla, že predkladá ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to SMS komunikáciou
s kamarátkou, so synom H. a fotky z rodinných stretnutí preukazujúcich vzťah žalobkyne a žalovaného
2. ako manželov. Žalobkyňa rovnako pripojila svoje vyjadrenie (č.l. 328 - 331) z dôvodu, že zatiaľ nemala
podľa jej tvrdení možnosť k veci sa rozsiahlejšie vyjadriť. K tomu súd uvádza poznámku, že zo stranystránsporuvýsluchžalobkynenebolbezprostrednenavrhovanýsuvedenímskutočností,ktorébysaním
mali zistiť. V tomto vyjadrení vo vzťahu k veci uviedla, že pokiaľ ide o škridlu na streche, tá je veľmi drahá,
a podobá sa na tú, ktorú videli na Malorke, kde chodili na dovolenku. Žalovaný 2. mal vždy vravieť, že na

Slovensku postaví takú haciendu, aké vídavali na Malorke. Pokiaľ ide o dve garáže, jeden garáž mal byť
pre žalovaného 2. a druhý pre ňu. Aj pred domom celé osadenie kvetináčov a palma pochádzajú z pred
ich spoločného domu v Anglicku. Podľa jej názoru je dom dávno obývateľný a ich spoločný syn tam vždy
chodí, keď je na Slovensku. V ďalšej časti svojho podania hodnotí jednotlivé dôkazy a to výsluch arch.
M. N. a výsluch žalovanej 1. V rámci príloh ďalej súdu predložila fotodokumentáciu, resp. vizualizáciu

rodinného domu z 18.05.2016, zároveň whatsup-ovú komunikáciu zo 04.12.2016, kde R. zo Žiliny píše
žalobkyni: ,,Jééééééj, kde si staviate svoje sídlo? Domovina je domovina, co? Držím palce, nech sa vám
darí aj tam aj tu. Chlapcov máš švárnych, ide z nich veľa sily a optimizmu a ty si krásna!“ (č. l. 332, 333).
Ďalej predložila množstvo fotiek, na ktorých je zobrazený, či už syn žalobkyne a žalovaného 2. alebo
všetci traja ako rodina a to napr. na svadbe, alebo pri iných rodinných udalostiach. Rovnako predložila
SMS komunikáciu so synom H. (č.l. 334) nasledujúceho znenia, kde syn H. píše žalobkyni: ,,Už mi idú

odpadnúť ruky aké ťažké hranoly.“ Odpoveď žalobkyne: ,,Ti verím môj zlatý, ale v skutočnosti sebe
staviaš dom.“ Ďalej žalobkyňa predložila fotky z júla 2016, septembra 2016, decembra 2016, na ktorých
sú zväčša žalobkyňa a žalovaný 2., pričom pôsobia ako šťastný pár. Rovnaký pocit plynie aj z fotiek
z apríla a júla 2017 a rovnako aj z fotiek z augusta 2017, kde na týchto fotkách sú celá rodina, teda
žalobkyňa, žalovaný 2. a ich spoločný syn H., zabávajúc sa a pôsobiac ako dokonalá rodina.

K týmto fotkám súd len v krátkosti uvádza, že určitým spôsobom robia spornými vyjadrenia uvedené
v rozvodovom konaní a robia ich nedôveryhodnými, pretože súd by rozumel tomu, že sa žalobkyňa
a žalovaný 2. budú tváriť spokojne ako manželia na fotkách, na ktorých sú s inými osobami, ale
nerozumie tomu, prečo by tak robili aj na fotkách, kde sú sami, bez prítomnosti iných osôb a kde sa teda
netrebalo pretvarovať a prečo by takéto fotky vôbec boli robené. O rozpade manželstva nesvedčia napr.

fotky z decembra 2016 zjavne urobené na spoločnej dovolenke. Potom sa zdá dôveryhodné tvrdenie
žalobkyne, že rozvod ju zaskočil.
Nakoniec žalobkyňa predložila aj správu od žalovaného 2. v znení: ,,Svojim spôsobom ťa nikdy
nemôžem vymazať zo života. Furt ťa mám rád, ber si to ako chceš. Sú momenty, že bez teba nemôžem
žiť.“. Ide o správu z 28.02.2018 (č.l. 347), pričom táto správa zjavne odoslaná žalovaným 2. rovnako

robí sporným z hľadiska pravdivosti jeho tvrdenia v rozvodovom konaní a na tom nič nemení ani snaha
o vysvetlenie, ktoré sa venuje najmä vete ,,svojim spôsobom ťa nikdy nemôžem vymazať zo svojho
života“, ktorý prezentuje ako akýsi zvláštny pocit náklonnosti žalovaného 2. k žalobkyni, pričom však už
zabúda na ďalší text hovoriaci o tom, že ,,vždy ťa budem mať rád a sú momenty, že bez teba nemôžem
byť.“

Rovnako žalobkyňa súdu predložila fotografie stavby domu, z ktorých skutočne vyplýva, že je stavaný
v akomsi španielskom štýle s dvoma garážami, škridlovou strechou a mohutným vchodom s oblúkovým
vstupom.

12. Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2024 súd vypočul svedkov P. a H., ktorí v podstatnom

vypovedali rovnako a ktorí uviedli, že cca v roku 2019 boli na návšteve v spornom rodinnom dome. Na
návštevu ich pozval žalovaný 2., ktorý ich týmto domom aj previedol, pričom obaja svedkovia zhodne
tvrdili, že dom má charakter španielskeho domu so zvláštnou kompozíciou, s mohutným schodišťom
vo vnútri, dvoma garážami a prakticky už pre živobytie zariadeným podkrovím, pričom v garáži sa
nachádzali 2 štvorkolky, o ktorých svedok P. predpokladal, že patria žalovanému 2. a jeho synovi za

účelom spoločných jázd.
Svedkyňa H. prezentovala svoj názor, že takýto veľký rodinný dom s prudkými schodmi jednoznačne
nepovažuje za vhodný pre staršie osoby, ktorým je nepochybne žalovaná 1. a jej manžel.
Svedkovia rovnako zhodne uviedli, že o rozvode žalovaného 2. a žalobkyne sa dozvedeli až pri tejto
návšteve s tým, že žalovaný 2. uvádzal, že dostavba domu si bude vyžadovať ešte veľké peniaze

a zároveň, že ten dom stavia pre rodinu. Žalovaný 2. neupresnil čo myslí pod pojmom rodina, ale
vzhľadom na prítomnosť dvoch štvorkoliek prezentovali názor, že tou rodinou, pre ktorú sa dom začal
stavať bola myslená žalobkyňa spolu so spoločným synom jej a žalovaného 2.

13. Podľa § 143 OZ - V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednémuz manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 137 písm.c) C.s.p. - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
13.1. Vzhľadom na to, že vyhovenie žalobe by viedlo k vyriešeniu predbežnej otázky v rámci
vyporiadania BSM (ktorého stranou žalovaná 1. nie je) o tom, že jeho súčasťou je aj sporný rodinný
dom, je na požadovanom určení naliehavý právny záujem daný.

14. V prejednávanej veci je zrejmé, že do rozvodu manželstva žalobkyne a žalovaného 2. bola stavba
sporného rodinného domu v štádiu hrubej stavby vrátane strechy, keď ju už možno považovať za
samostatnú vec z hľadiska občianskoprávneho a preto môže byť aj predmetom súdneho konania.

15. Spornou bola otázka, či sa dom začal stavať ako dom žalobkyne a žalovaného 2. alebo ako dom

žalovanej I. Na túto základnú otázku boli odpovede žalobkyne a žalovaného 2. diametrálne odlišné
a odpoveď na ňu je predmetom tohto konania. Odpoveď na uvedenú spornú otázku tak musí vyplynúť
z vykonaného dokazovania.
Dokazovanie je objektívnym právom upravený postup občianskoprávneho súdu, ktorého cieľom je
získanie skutkových a právnych poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Dokazovanie je

postup, v rámci ktorého súd na základe dôkazov navrhnutých stranami sporu rekonštruuje skutočnosti,
ktorých účastníkom nebol, a ktoré sú pre rozhodnutie podstatné. Dôkazom sa rozumie výsledok
dokazovania docielený určitým dôkazným prostriedkom.
Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
V civilnom sporovom procese v oblasti dokazovania je dôležitým pojmom pojem „miera dôkazu“.

Miera dôkazu predstavuje všeobecné a abstraktné právne pravidlo určujúce, kedy možno skutočnosť
považovať za preukázanú. Pre mieru dôkazu je tak podstatné vnútorné presvedčenie sudcu, ktoré
však musí byť objektivizované a odôvodnené, pričom odôvodnenie nesmie byť v rozpore s pravidlami
logického myslenia, prírodnými zákonmi a skúsenostnými poznatkami.
15.1. K záveru uvedenému vo výroku rozsudku, tak súd dospel okrem záverov už vyššie uvedených na

základe nasledujúcich dôkazov, pravidiel logického myslenia a skúsenostných poznatkov:
- preposlanie projektovej dokumentácie architektom žalovanému 2. za účelom premyslenia a získania
jeho názoru. Aj keď súd nevylučuje konzultáciu architekta so žalovaným 2. ako „stavbárom“
a pomocníkom žalovanej 1. pri výstavbe, za logické by považoval preposlanie projektovej dokumentácie
za účelom vyjadrenia žalovaného 2. a zistenia názoru žalovanej 1. Z konania však nevyplynulo, žeby

predmetná projektová dokumentácia bola odsúhlasovaná aj žalovanou 1., pričom jej manžel je rovnako
„stavbárom“ a neznalosť charakteru vlastného domu žalovanej 1. (podľa súdu viažucej sa na to, že nejde
o jej dom) vyplýva aj z neschopnosti jeho opisu, čo bude uvedené ďalej,
-nebolovyvrátenétvrdenieotom,žežalovaný2.projektovúdokumentáciupreposlalžalobkynizdôvodu,
že ide o ich spoločný dom. Tvrdenia žalovaného 2. o dôvodoch tohto preposlania sa rôznili a z dôvodov

uvedených aj pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov sa súdu javia ako nedôveryhodné,
- znalosť svedkov o vôli žalobkyne a žalovaného 2. vrátiť sa z Anglicka za účelom spolužitia v spoločnom
dome, pričom žalovaná 1. s manželom túto vôľu prezentovali za zaniknutú ešte pred začiatkom výstavby
spornéhodomu.SvedokB.G.,ktorýprezentovalnajviackritickýpohľadnažalobkyňuvšakotejtovôliato
v akomkoľvek čase spolužitia žalobkyne a žalovaného 2. vedomosť ani nepotvrdil. Výpoveď žalovanej

2. a jej manžela v tejto otázke súd hodnotí ako nedôveryhodnú z dôvodov uvedených nižšie,
- sms komunikácia žalobkyne s kamarátkou a synom, z ktorej vyplýva jej presvedčenie o stavbe domu
ako súčasti BSM, pričom táto komunikácia pochádza z času pred rozvodom manželstva. Komunikácia
s kamarátkou dáva za pravdu tvrdeniu svedkov o vôli rodiny G. vrátiť sa z Anglicka do SR a vzhľadom
na čas komunikácie robí nedôveryhodným tvrdenia žalovanej 1., jej manžela a ich syna B.. Rovnako

pozn. v komunikácii so synom H., že „dom stavia pre seba“, podľa súdu smeruje k tomu, že mu raz
bude patriť ako dedičovi po svojich rodičoch a nemôže byť myslená ako dedičovi po starých rodičoch,
po ktorých sú dedičmi ich 4 synovia,- nelogickosť stavby domu rodičmi žalovaného 2. v ich veku a to aj vzhľadom na charakter domu
plynúcizprojektovejdokumentácie,fotiekaopisusvedkamiP.aH..Logickémumysleniutotižzodpovedá
skôr záver o stavbe nového domu pre „mladých“, teda pre syna B. s rodinou, prípadne o stavbe domu

finančne menej náročného, bezbariérového a bez schodiska. Súd by tiež očakával, že vzhľadom na
vek žalovanej 1. a jej manžela tu bude projekt domu s cenou umožňujúcou ho postaviť čo najskôr za
účelom jeho obývania uvedenými osobami. Nelogickosť stavby domu žalovanou 1. a jej manželom je
naviac podporovaná nedostatkom finančných prostriedkov (min. náklad uvedený v projekte 120000 €)
a nedôveryhodnosťou tvrdenia o usporených 45000 € vzhľadom na príjem žalovanej 1. pri konci jej

pracovnej činnosti (okolo 100 € mesačne a ďalej invalidný dôchodok). Rovnako príjem 715 € mesačne
ako dôchodok spoločne pre žalovanú 1. a jej manžela v roku 2016 nemohol byť zdrojom optimizmu pre
finančné zvládnutie stavby domu. Nedôveryhodné sa zdá aj tvrdenie o úsporách vzhľadom na príjem
skôr uvedený a pri výchove 4 synov. Rovnako všetky finančné operácie, či už úspory, platby za materiál
a práce a pod. mali byť vykonávané hotovostne, teda bez možnosti ich overenia. Taktiež rozporuplné boli
výpovede o sume 20000 €, ktorá im raz bola daná a raz požičaná, čo je podstatný rozdiel. Naviac podľa

vyjadrenia k žalobe synovia žalovanej 1. pomáhali iba prácou a nie finančne, čo sa ukázalo nepravdivé,
keďže jej mala byť poskytnutá suma 20000 € (či už ako dar alebo ako pôžička) a syn B. G. uviedol, že
„drobnosti na stavbu“ ho už stáli cca 10000€ - 12000 €. Je tak logický ďalší záver, že žalovaný 2. mal
vzhľadom k svojmu veku a podnikateľskej činnosti nepomerne lepšie podmienky pre zaistenie financií
na stavbu domu ako žalovaná 1.,

- neznalosť žalovanej 1. a jej manžela o priestorovej dispozícii domu, ktorý si „stavajú“ plynúca z ich
výpovedí, vrátane neznalosti a zároveň aj neodôvodnenia potreby 2 garáží,
- spoločné fotografie žalobkyne a žalovaného 1. z rokov 2016 – 2017 nesvedčiace o tom, že manželstvo
malo byť dlhodobo nefunkčné. Tieto fotografie robia nedôveryhodnými opis manželstva v návrhu na
rozvod a zároveň tvrdenie žalovaného 2., že by nestaval dom, pre rodinu, kde vzťah medzi manželmi

je dlhodobo rozvrátený,
- fotografie zo stavby domu za účasti matky žalobkyne, ktorej nebolo prezentované, že sa nachádza na
stavbe domu svojich svatovcov (a z akého dôvodu by tam vlastne mala chodiť, ak by nešlo o dom jej
dcéry/žalobkyne), ktorí tam ani prítomní neboli,
- tvrdenia svedkov P. a H. o návšteve v spornom dome, kde ich sprevádzal žalovaný 2., ktorý už na

bývanie mal zariadenú hornú časť domu, pričom uviedol, že dom stavia pre rodinu (teda ho stavia on aj
keď bez upresnenia, čo myslel pojmom „rodina“), pričom logické by bolo tvrdenie, že so stavbou pomáha
svojim rodičom ako vlastníkom domu. Ak by predsa bývanie žalovanej 1. s manželom a rodinou syna
B. bolo neúnosné, obývala by už predsa nový dom (aj keď nie je skolaudovaný) hneď ako sa to stalo
možným.

15.2. V prospech tvrdenia žalovanej 1. o jej vlastníctve sporného domu, tak okrem uvedenia ako
stavebníka v stavebnom konaní (k ne/relevantnosti čoho sa súd vyjadril v skoršej časti odôvodnenia)
nebolipredloženéžiadnedôkazy.Takýmtourčiteniejeanitvrdenie,žežalobkyňaporozvodemanželstva
do domu neinvestovala, keďže peniaze z predaja domu v Anglicku obdržala až v roku 2021 a je logické
neinvestovať do stavby domu, ktorý je predmetom súdneho sporu z hľadiska jeho vlastníctva bez ohľadu

na jej vnútorné presvedčenie o tom, že patrí do BSM.
15.3. V súčasnej civilistike sa opustilo od potreby preukazovania určitej skutočnosti v rozsahu 100%,
keďže to zväčša nie je možné. Súd tak má za to, že nepriame dôkazy prezentované v konaní dávajú za
pravdu žalobkyni, keďže tvoria takú ucelenú reťaz, že súd bez rozumných pochybností (isté elementárne
pochybnosti sa teda nevylučujú) dospel k záveru uvedenom vo výroku rozsudku.

16.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16.1. Žalobkyňa v konaní plne úspešná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% od
neúspešných žalovaných ako povinných spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.