Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 24, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100281
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100281.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu Mgr.

Romana Dieho a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu: A. B. B., trvale
bytom č. XXX, XXX XX B., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpený: Mgr. Marek Jackuliak, advokát, č. 47,
058 01 Poprad, IČO: 55 090 169 proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov,
so sídlom Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, IČO: 00151 866 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. OU-PO-OOP2-2024/012630-002 zo dňa 29.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 22.04.2024 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-
PO-OOP2-2024/012630-002 zo dňa 29.01.2024, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Okresného úradu
Poprad, organizačného odboru (ďalej aj „prvostupňový orgán“) číslo OU-PP-OO-2023/018269-010 zo
dňa 11.10.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 722,40
EUR za obdobie nesplnenia povinnosti mať uzatvorenú poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu na
motorové vozidlo s evidenčným číslom: C. od 29.01.2021 do 20.07.2023 podľa § 19 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon o PZP“) za porušenie povinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 zákona o PZP.

Administratívne konanie

2. Prvostupňový orgán začal dňa 27.06.2023 konanie vo veci opomenutia povinnosti mať uzatvorenú
zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, k motorovému vozidlu Audi A6 avant 2,5 Tdi, s evidenčným

číslom: C., ktoré bolo vo vlastníctve žalobcu a to za obdobie od 01.12.2019 do 11.03.2022. Uvedené
skutočnosti zistil prvostupňový orgán z oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Žalobca sa
k podkladom pred vydaním rozhodnutia nevyjadril, nepredložil listinné doklady preukazujúce, že by mal
uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení k motorovému vozidlu.

3. Prvostupňovýorgánvydaldňa11.10.2023prvostupňovérozhodnutie,vktoromuložilpokutužalobcovi
vo výške 811,20 EUR za porušenie povinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 zákona o PZP za obdobie

01.12.2019 až 11.03.2022. Výšku pokuty odôvodnil tým, že mohla byť uložená zákonnom rozsahu
od 16,60 EUR až 3319,39 EUR, pričom pri výpočte pokuty vychádzal z dennej sadzby priemerného
ročného poistenia pre danú kategóriu motorového vozidla vo výške 0,8 EUR, ktorú vynásobil
počtom nepoistených dní 1014 dní. Priemerné poistné určil zo sadzobníka taríf priemerného ročnéhopoistného poskytovaného jednotlivými poisťovňami, ktorý poskytla Slovenská kancelária poisťovateľov.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uloženú pokutu nezvýšil o 10 %, rovnako v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že o porušení povinností sa dozvedel dňa 29.03.2021 a dňa 23.05.2022

z oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov, kedy mu bol doručený zoznam motorových vozidiel,
na ktoré nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu.

4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 21.11.2023,
ktoré zdôvodnil tým, že pokuta môže byť uložená do dvoch rokov od kedy sa správny orgán o porušení

povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov, odkedy došlo k porušeniu povinnosti. Žalobca
nepovažoval zistený skutkový stav za náležite zistený, uviedol že rozhodnutie zahŕňalo aj obdobie,
kedybolauloženápokutavrámcisubjektívnejdvojročnejlehoty,spoukazomnadeňvydaniarozhodnutia
a to dňa 11.10.2023, pričom prvostupňový správny orgán sa mal dozvedieť o porušení povinnosti dňa
29.03.2021. Žalobcovi neboli zrejme podklady, na základe ktorých bola vypočítaná výška priemerného
ročného poistenia, pretože relevantné údaje na stanovenie výšky pokuty vo výške 0,8 EUR na deň sa

nenachádzali v administratívnom spise.

5. Žalovaný vydal dňa 29.01.2024 žalované rozhodnutie, ktorým zmenil výrok o uložení sankcie, pričom
žalobcovi uložil pokutu vo výške 722,40 EUR a to za obdobie od 29.01.2021 do 20.07.2023. Žalovaný vo
svojom rozhodnutí zhrnul doterajší priebeh konania, poukázal na nedostatky zo strany prvostupňového

orgánu, ako i sa vysporiadal s námietkou žalobcu vo vzťahu k objektívnej trojročnej lehote na uloženie
pokuty. Žalovaný si pred vydaním rozhodnutia vyžiadal od prvostupňového orgánu evidenčnú kartu
motorového vozidla žalobcu, z ktorej bolo zrejmé, že dňa 21.07.2023 bolo motorové vozidlo vyradené
z cestnej premávky. Žalovaný sa k odvolacím dôvodom žalobcu vyjadril tak, žalobca za obdobie
11.10.2020 do 20.07.2023 porušil povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle zákona o PZP, pričom

vzhľadom na námietku žalobcu, v období medzi 11.10.2020 až 29.01.2021 došlo k preklúzii práva uložiť
pokutu, preto z uvedeného dôvodu žalovaný zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že pokutu
uložil vo výške 722,40 EUR. Výšku pokuty určil ako súčin počtu dní porušenia povinnosti a priemerného
ročného poistného poskytovaný jednotlivými poisťovňami pre daný druh vozidla. Navýšenie pokuty
o 10 % z celkového neuhradeného poistenia žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nevykonal.

Priemer ročného poistného poskytovaného so všetkými poisťovňami zistil zo sadzobníku tarifných
skupín priemerného ročného poistenia, ktorý bol predložený okresným úradom na príslušný kalendárny
rok Slovenskou kanceláriou poisťovateľov. Žalovaný uviedol, že žalobca nemal uzavretú poistnú zmluvu
na motorové vozidlo, čo bolo zrejmé z evidenčnej karty vozidla, ktorého vlastníkom a držiteľom bol
žalobca.

Konanie pred správnym súdom
6. Žalobca podal správnu žalobu dňa 22.04.2024 na Správny súd v Košiciach. V podanej
správnej žalobe žalobca napádal žalované rozhodnutie z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia,
z dôvodu, že skutkový stav, ktorý žalovaný prevzal za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore

s administratívnym spisom alebo nemá v ňom oporu a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Žalobca uviedol, že žalovaným rozhodnutím bol ukrátený na svojich majetkových právach
v dôsledku nezákonne uloženej pokuty, žalobca mal za to, že žalovaný prekročil rozsah svojich
právomocí a nedostatočne odôvodnil svoje závery, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie a
porušenie jeho práva na spravodlivé konanie pred správnymi orgánmi. Nesprávne právne posúdenie,

žalobca vzhliadol na tom, že predmetné žalované rozhodnutie je rozhodnutím, pri ktorom dochádzalo
k správnemu trestaniu a teda k povinnosti správnych orgánov aplikovať základné zásady trestného
konania podľa Trestného poriadku a zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona. Žalobca
v žalovanom rozhodnutí ani v prvostupňovom rozhodnutí neaplikovali tieto zásady pri ukladaní
trestov, respektíve pri pokutovaní s poukazom na zákonnú úpravu uloženia sankcie podľa § 19

ods. 3 zákona o PZP, kedy mal správny orgán prihliadať len na závažnosť porušenia a dĺžku trvania
protiprávneho stavu. Spôsob výpočtu sankcie, ako ho uviedol žalovaný, respektíve prvostupňový
orgán, nemal oporu v zákone. Postup, kedy prvostupňový orgán a žalovaný vychádzal z kritéria
výšky priemerného poistného vynásobenej dĺžkou trvania protiprávneho stavu, žalobca nesúhlasil
s predmetným rozhodnutím a videl jeho nezákonnosť, v tomto ohľade odkázal aj na rozsudky

Krajského súdu v Prešove sp.zn.6/70/2021 a 6S/69/2021. Vo vzťahu k žalobnému bodu, že základ
napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, žalobca uviedol, že prvostupňový
orgán a žalovaný vychádzal pri určení výšky pokuty z podkladu - Sadzobníka tarifných skupín
priemerného ročného poistenia predkladaný okresným úradom na príslušný kalendárny rok Slovenskoukanceláriou poisťovateľov, pričom tento sadzobník sa nenachádzal v administratívnom spise. Žalobca
z rovnakého dôvodu považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné, pretože nemohol vyhodnotiť údaje
pre stanovenie výšky pokuty s poukazom na stanovenie výšky pokuty za kalendárny deň v rozsahu

0,8EUR, pretože ako v prvostupňovom rozhodnutí, tak i v žalovanom rozhodnutí neboli uvedené žiadne
oprávnené referenčné poistenia alebo výšky ročného poistenia, ktoré mali byť použité pre výpočet
pokuty. Žalobca žiadal priznať žalobe odkladný účinok, ako i žiadal nariadiť pojednávanie vo veci. K
žalobe pripojil aj fotokópiu administratívneho spisu.

7. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.08.2024, v ktorej dôvodil,
že žalobcovi bola uložená pokuta v súlade so zákonom o PZP za porušenie povinností uvedených v §
3 ods. 1 zákona o PZP. Žalovaný zdôraznil, že podľa zákona bol povinný uložiť pokutu, pretože žalobca
nemal ako držiteľ motorového vozidla alebo vlastník, uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti
za škodu prevádzkou motorového vozidla. Pri ukladaní pokuty sa žalovaný zaoberal aj uplatnením
dvojročnej subjektívnej lehoty, teda odkedy sa prvostupňový orgán dozvedel o porušení povinnosti,

ktorá podľa žalovaného uplynula dňa 03.04.2023, ako i uplatnením trojročnej objektívnej lehoty, ktorá
uplynula v období od 11.10.2020 do 29.01.2021. V tejto súvislosti žalovaný zmenil časť prvostupňového
rozhodnutia tak, že obdobie, kedy došlo k uplynutiu, preklúzii, obdobia porušenia povinnosti pokutu
neuložil. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v rámci dokazovania zisťoval obdobie, kedy došlo
k ukončeniu porušenia povinností a to v dôsledku vyradenia vozidla z cestnej premávky, čím ohraničil

dĺžku obdobia protiprávneho stavu v období od 29.01.2021 do 20.07.2023. Žalovaný podotkol, že zákon
o PZP neuvádza presný výpočet pokuty, z ktorého by mal ako prvostupňový, tak i žalovaný vychádzať,
zákonné kritériá stanovovali len dĺžku protiprávneho stavu a závažnosť porušenia. Prvostupňový orgán
a žalovaný vychádzali pri určení výšky pokuty z priemernej ročnej sadzby poistného pre uvedený typ
vozidla, ktorá súvisela so závažnosťou porušenia. Priemerná výška poistenia pre daný typ vozidla bola

určená vo výške 291,29 EUR, čo v prepočte na kalendárne dni vychádza denne na sumu poistného 0,8
EUR. Zároveň žalovaný zdôraznil, že žalobca ako v administratívnom konaní, tak ani v správnej žalobe
nepoprel,žebyporušilustanoveniazákonaopovinnomzmluvnompoistení.Žalovanýmalzato,ževýška
pokuty, ktorú uložil, bola v zákonnom rozsahu t.j. podľa § 19 ods. 1 zákona o PZP v rozsahu od 16,60
EUR do 3319,39 EUR. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.

8. Správny súd v Košiciach uznesením sp.zn 6S/29/2024 zo dňa 24.09.2024 priznal žalobe odkladný
účinok.

9. Žalobca podal repliku dňa 27.11.2024, v ktorej nesúhlasil s vyjadrením žalovaného. Podľa

názoru žalobcu, žalovaný nevyvrátil existujúce vady v žalovanom rozhodnutí. Žalobca uviedol,
že v rozhodnutiach absentuje zmienka o úvahe ako výška poistného má súvisieť so závažnosťou
porušenia, preto považoval rozhodnutie za nedostatočne zdôvodnené, žalobca zdôraznil, že ak
sadzobník priemerného ročného poistenia nebol podkladom na rozhodnutie, ani súčasťou
administratívneho spisu, nemohol žalovaný naňho pri vydávaní rozhodnutia prihliadať. Žalobca sa

nemohol s ním oboznámiť, nemohol voči nemu namietať, považoval rozhodnutie za svojvoľné.
Žalobca uviedol, že žalovaným prezentovaný názor o priemernej výške pokuty, ktorá má súvisieť
so závažnosťou porušeniam nereflektoval skutočný stav, k vyjadreniu predložil 3 rôzne návrhy poistných
zmlúv na porovnateľné motorové vozidlo, v ktorom mu vyšla priemerná výška poistného na motorové
vozidlo vo výške 140 EUR, teda približne 0,38 EUR na deň, pričom výška pokuty by bola po prepočte

polovičná. Výška pokuty s odkazom na sadzobník priemerného poistného je neprimeraná a nevychádza
zo skutočného stavu, nereflektuje vek vozidla, druh, výška poistného je rozdielna, ak ide o motorové
vozidlo osobné, dodávkové, špeciálne, malé nákladné vozidlo a tiež či ide o nové vozidlo a staré vozidlo.

10. Žalovaný nevyužil svoje právo a dupliku nepodal.

11. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.03.2025, na ktorom sa zúčastnil
právny zástupca žalobcu i žalovaný. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej správnej žalobe,
ako i všetkých vyjadreniach produkovaných v konaní, žalovaný zotrval na argumentácii a vecnej
správnosti žalovaného rozhodnutia, pričom uviedol že uložená sankcia je primeraná za porušenie

povinnosti. Správny súd na pojednávaní vo veci rozhodol.

Relevantné právne predpisy12 Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej
len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 194 ods. 1,2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania

ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo

opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c)ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na

správne trestanie,
d)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.“

15. Podľa § 3 ods. 1,3 zákona o PZP
(1) Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ
motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako
osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom

motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná
zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
(3) Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť
poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa §

16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.

16. Podľa § 19 ods. 1,2,3,4,7 zákona o PZP
(1) Okresný úrad tomu, kto podľa § 3 ods. 1 neuzavrie poistnú zmluvu, uloží pokutu od 500 Sk do 100
000 Sk.

(2) Okresný úrad na základe oznámenia kancelárie podľa § 25 ods. 3 vyzve bez zbytočného odkladu
toho, kto má podľa § 3 ods. 1 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, aby do siedmich pracovných dní od
doručenia výzvy predložil doklad preukazujúci existenciu poistenia zodpovednosti.
(3) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania
protiprávneho stavu.

(4) Pokuta podľa odseku 1 sa môže uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa okresný úrad o porušení
povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(7)Na konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,23)
ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Právny názor správneho súdu

18. SprávnysúdvKošiciachkonajúcprimárnepodľaust.§177anasl.SSP,pozistení,žesprávnažaloba
bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, oboznámil sa s administratívnym spisom, v medziach vznesených
námietok a vyjadrení účastníkov konania prednesených v písomných vyjadreniach, preskúmal žalovanérozhodnutie,inadrámecvznesenýchnámietokpostupompodľa§195SSPadospelkzáveru,žepodaná
žaloba nie je dôvodná.

19. V prejednávanej veci ide o prieskum rozhodnutia žalovaného, na podklade ktorého bola
žalobcovi uložená pokuta za správny delikt, teda ide o vec spadajúcu pod správne trestanie. Správne
trestanie za správne delikty v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp.
zn. 8Sžo/147/2008) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy a ďalej je
potrebnépoukázaťnazásaduzákonnostivzmyslečlánku49ÚstavySlovenskejrepublikyanajudikatúru

Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky
aj podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého „akékoľvek
trestné obvinenie", je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v
správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu a preto bolo nutné posúdiť aplikáciu
zásad trestného konania. Rovnako k uvedenému pristupuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len
„ESĽP“) vo svojej judikatúre (napr. Engel a ostatní c. Holandsko) vykladá pojem trestné obvinenie a trest

extenzívnym spôsobom oproti vnútroštátnej legislatíve. Inak povedané, to čo sa podľa vnútroštátneho
právneho poriadku považuje za priestupok a sankciu, môže mať podľa judikatúry povahu trestného činu
a trestu. Pojem trestné obvinenie, či trestný čin definuje ESĽP autonómne, čo znamená, že nepovažuje
za trestné obvinenie len skutky, ktoré sú výslovne označené vnútroštátnym poriadkom za trestné činy.
Ztohoďalejvyplýva,žezásadytrestnéhoprávamožnovzťahovaťtaknačinypatriacepodľaslovenského

právneho poriadku medzi trestné činy, ako aj na činy patriace medzi priestupky, resp. iné správne delikty.

20. Správne delikty osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie, nakoľko zavinenie nie je pojmovým
znakom správneho deliktu. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Z toho
vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti

za správny delikt. Hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity
správneho trestania a správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky
dovolené právom, zákony v niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty,
ustanovením jej dolnej hranice.

21. Podľa Rozsudku NS SR sp. zn. 3Szd/12/2009 zo dňa 18.02.2010 jednou zo základných zásad
trestného práva, ktorú vyjadruje čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky je zásada, v zmysle ktorej sa
trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom
neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. To platí nielen pre trestné konanie, ale
aj správne konanie, pretože je potrebné aplikovať všetky zásady a záruky, ktoré vnútroštátne právo

poskytuje obvinenému v trestnom konaní aj tomu, komu hrozí správna sankcia.

22. Predmet súdneho prieskumu je posúdenie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a v časti zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu o uložení sankcie, kde uložil pokutu žalobcovi vo výške 722,40 EUR za správny delikt podľa §

19 ods. 1 zákona o PZP. Medzi účastníkmi nebola spornou otázka zodpovednosti žalobcu za správny
delikt, ale predovšetkým sporná bola výška uloženej sankcie.

23. Subjektom správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. je ten, kto podľa § 3 ods.
3 zákona č. 381/2001 Z.z. neuzatvoril poistnú zmluvu, hoci mu zákon túto povinnosť ukladá. Subjektom

je preto držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, alebo ten, kto je v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, potom ten, kto je vlastníkom
motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom, a nájomca motorového vozidla.

24. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol ako vlastník a držiteľ motorového vozidla

Audi A6 avant 2,5 Tdi, C. zapísaný v evidenčných dokladoch motorového vozidla a v evidenčnej
karte vozidla to v rozhodnom období od 29.01.2021 do 20.07.2023. Zo strany žalobcu nebola táto
skutočnosť spochybnená. Rovnako nebola zo strany žalobcu predložená zmluva o uzatvorení zmluvy
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
alebo preložený doklad preukazujúci zánik poistenia zodpovednosti za škodu, tak ako dôvody sú okrem

iného vymedzené v § 9 ods. 1 zákona o PZP, ide najmä o vyradenie vozidla z evidencie vozidiel, krádež,
zmena držiteľa a pod. I keď uvedené nebolo v žalobe namietané, správny súd sa touto skutočnosťou
okrajovo zaoberal z pohľadu prípadnej aplikácii zásad správneho trestania.25. Vo vzťahu k žalobným námietkam, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, tieto sa týkajú
predovšetkým otázky výšky sankcie, spôsobu jej určenia, absencie listinného dôkazu, na podklade
ktorého bola určená sankcia. Správny súd uvádza, že žalovaný pri určovaní výšky sankcie vychádzal

z hodnoty priemernej výšky poistného pre obdobný druh vozidla, pričom vychádzal, z dennej výšky
poistenia, ktorá bola zistená vydelením hodnoty priemerného ročného poistenia a počtom dní v roku
(365) Takto získanú hodnotu vynásobil počtom dní, počas ktorého bolo preukázané porušenie povinnosti
žalobcu mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo. Uvedený spôsob výpočtu
sankcie je z pohľadu správneho súdu objektívny, z pohľadu i nezaujatého pozorovateľa transparetný,

je možné podľa uvedeného kritéria predvídať, akú výšku sankcie obdrží držiteľ vozidla za nesplnenie
povinnosti. Sankcia je určená v hodnote, v ktorej by priemerný držiteľ vozidla poistil svoje vozidlo, bez
využitia prípadných zliav a najlacnejších ponúk na trhu. Dôsledok porušenia je iba tá skutočnosť, že
držiteľ vozidla bude sankcionovaný vo výške priemernej hodnoty poistenia (nie teda najnižšej alebo
najvyššej), bez možnosti využitia prípadných zliav a benefitov zo strany jednotlivých poisťovní, čo je
zároveň daňou za porušenie právnej povinnosti.

26. Žalobca si musel byť vedomý dôsledku nesplnenia svojej zákonnej povinnosti, ktorú dobrovoľne
nesplnil, spočívajúcej v povinnosti mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo,
musel očakávať sankciu zo stranu príslušného orgánu. Sankciou zo strany príslušného orgánu
(žalovaného, prvostupňového orgánu) je vlastne iba „poistné“, ktoré by ináč musel zaplatiť, bez možnosti

vybrať si najlacnejšieho poskytovateľa poistenia na trhu. Inak povedané pokuta, ktorá je určená v
stanovenej výške, predstavuje iba priemerné poistné.

27. Žalovaný v celom konaní, ako v administratívnom, tak i v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia
nepopieral skutočnosť, že svoje vozidlo nemal v danom období poistné poistené, ani túto skutočnosť

nevyvrátil predložením napríklad uzatvorenej poistnej zmluvy s uhradením poistného, alebo neuviedol
dôvod, pre ktorý by zanikla povinnosť mať uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení
motorových vozidiel.

28. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že súčasťou administratívneho spisu nebol sadzobník tarifných

skupín pre jednotlivé kategórie motorových vozidiel zaslaný Slovenskou kanceláriou poisťovateľov,
správny súd uvádza, že nepovažoval uvedený nedostatok za taký, ktorý by mal vplyv na zákonnosť
rozhodnutia ako celku. Prípadné zrušenie žalovaného rozhodnutia zo strany správneho súdu iba
pre tento nedostatok, by predstavoval iba prílišný formalizmus zo strany správneho súdu. Správny
súd na doplnenie uvádza, že prvostupňový správny orgán ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach

dôsledne opísali, z akého podkladu vychádzali, kto bol jeho vyhotoviteľ, a teda je zrejmé, že i žalobca
poznal názov takto vymedzeného dokumentu, vedel kde sa nachádza a na vyžiadanie, by mu zrejme
správny orgán tento dokument poskytol alebo uviedol zákonné dôvody, pre ktoré by mu tento dokument
nemohol poskytnúť. Zároveň správny súd uvádza, že uvedený dokument nie je zákonom vyžadovanou
náležitosťou, z ktorej má žalovaný čerpať, pre žalovaného to predstavuje iba pomôcku ako objektívne

určiť výšku pokuty, pri zohľadnení zákonných požiadaviek, ktoré sú vymedzené v § 19 zákona o PZP,
t.j. kritérium závažnosti a dĺžky trvania.

29. Správny súd sa zaoberal okrem iného aj zmenou právnej úpravy, pričom zákonná hranica pokuty
vymedzená v § 19 ods. 1 zákona o PZP bola do 31.07.2024 zákonnom určená v rozsahu 16,60

EUR až 3319,39 EUR, pričom s účinnosťou od 01.08.2024 táto hranica je v súčasnosti vymedzená od
50 EUR až 5000 EUR, teda novšia právna úprava je pre osobu postihnutú za správny delikt menej
priaznivá. Určená výška sankcie zároveň je v zákonom stanovenom rozsahu ako v predchádzajúcej
právnej úprave, tak i novej právnej úprave.

30. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým
skutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie platnými
právnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Uložená sankcia je v zákonom
stanovenej výške, na základe dostatočnej a odôvodnenej správnej úvahy správneho orgánu, jej výška
bola dostatočne odôvodnená. Zároveň správny súd uvádza, že nedostatky prvostupňového rozhodnutia,

ktoré spočívali najmä v procesných nedostatkov zo strany prvostupňového orgánu, žalovaný vo svojom
rozhodnutí odstránil. Argumenty a námietky uvedené v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia,
nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia. Vzhľadom ku skutočnosti že žaloba bola podaná vo veci
správneho trestania sa správny súd zaoberal, aj skutočnosťami uvedenými v § 195 SSP, nedošlo kzániku zodpovednosti za správny delikt, uložený trest je uložený v zmysle zásad ukladania trestov a
výška druh sankcie nevybočuje z rozsahu správnej úvahy.

31. Z uvedených dôvodov preto žalobnému návrhu súd nevyhovel, rozhodnutie žalovaného považuje
za zákonné a žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

32. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd posudzoval v rámci

postupu podľa § 195 SSP i možnosť zváženia priaznivejšej neskoršej právnej úpravy, ktorá však
v danom prípade nebola priaznivejšia.

33. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

34. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Správny súd mu
nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré
predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a ktoré priamo súvisia s jeho rozhodovacou

činnosťou a preto nevidel dôvod na ich priznanie.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).