Rozsudok – Náhrada škody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-35Cb/146/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119216265
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1119216265.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu:

CBRE s.r.o., Staromestská 3, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 819 804, zast.
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921 proti žalovanému v rade 1: 108 REAL ESTATE Slovakia
s.r.o., Hodžovo námestie 1/a, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 521 261 a
žalovanému v rade 2: P.. W. U., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX W., obaja zast. Nozdrovický,
Šuvert & Co. s. r. o., Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 858 536 na zaplatenie 83.917,50 EUR
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 30.10.2019 žiadal žalobca, aby mu žalovaní uhradili spoločne a
nerozdielne istinu v žalovanej výške s príslušenstvom titulom náhrady škody vo výške ušlého zisku
žalobcu na základe protiprávneho konania žalovaných.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaným v 2. rade je W. ktorý od 16.04.2012 do 14.02.2017 bol
zamestnancom žalobcu najskôr na pracovnej pozícii industriálny agent realitnej kancelárie a poradca
v oblasti nehnuteľností a neskôr pôsobil na pracovnej pozícii Consultant/Industrial, respektíve Senior
Consultant Industrial Agency. Predmetom pracovnej činnosti žalovaného v 2. rade bolo primárne
vyhľadávanie a získavanie klientov (nájomcov), dohadovanie nájomných zmlúv v mene klientov
(nájomcov a vlastníkov nebytových priestorov), poskytovanie poradenstva v oblasti nehnuteľností,
zabezpečovanie prieskumu trhu a tiež ďalšie činnosti súvisiace s predajom a prenájmom nehnuteľností

a to v obchodných veciach žalobcu. Žalovaný v 2. rade pôsobí formálne u žalovaného v 1. rade od
februára 2017 (neformalizovaná spolupráca začala už podstatne skôr), od 09. 08. 2018 je dokonca
spoločníkom žalovaného v 1. rade (a to najprv priamo a následne od od 11. apríla 2019 prostredníctvom
jeho dcérskej spoločnosti Zambala s. r. o.) a ako konateľ od 09.08.2018. Žalobca sa predmetnou
žalobou domáha toho, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 83.917,50 EUR (s príslušenstvom), na ktorej zaplatenie vznikol
žalobcovi právny nárok v dôsledku aktívneho konania žalovaných v 1. a 2. rade. Od začiatku pôsobenia

žalovaného v 2. rade u žalobcu sa žalovaný oboznamoval s rozsiahlym množstvom skutočností
obchodnej a technickej povahy súvisiacich s podnikateľskou činnosťou žalobcu, tvoriacich v zmysle
ustanovenia § 17 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník obchodné tajomstvo. Podnikateľská
oblasť, v ktorej pôsobí žalobca (a aj žalovaní v 1. a 2. rade) je špecifická tým, že v danom sektore sapracuje s limitovaným množstvo obchodných príležitostí, ku ktorým sa ten ktorý súťažiteľ dostane za
predpokladu súhry viacerých okolností, informácií a osobných skúseností v sektore. Súťažitelia čerpajú z
informácií o sektore (dostupné priestory na prenájom, informácie o záujme vlastníkov priestorov prenajať

priestory určené na podnikateľskú činnosť, špecifiká konkrétnych priestorov a možnosť využitia týchto
špecifík v prospech klientov) a záujme jednotlivých subjektov realizovať presun do nových priestorov.
Zazmluvnenie nových priestorov je často časovo a finančne náročné, nakoľko charakter ponúkaných
priestorov (obchodné a výrobné haly, veľkometrážne priestory a pod.) predurčuje, že k zmenám
(presídleniu)pri jednotlivých klientoch dochádza menejčasto. V naznačenej súvislosti boli ako obchodné

tajomstvo zo strany žalobcu žalovanému poskytované viaceré informácie dôverného charakteru, ktorých
utajovaniežalobcavždydôslednezabezpečoval.Žalobcachrániluvedenéinformácie,vočinepovolaným
zneužitiam tak, že do informačných systémov sa jednotliví zamestnanci prihlasovali svojim menom a
heslom, boli viazaní povinnosťou mlčanlivosti a zároveň žalobca uplatňoval viacero zákazov, ktoré mali
zabezpečiť minimalizáciu úniku týchto informácií (zákaz vytvárať zálohy dát, zákaz využívať pridelené
prostriedky (najmä PC) na osobné účely, zákaz prenášať údaje na USB kľúče a iné externé disky

a pod.). Medzi dotknuté informácie, ktoré ako obchodné tajomstvo žalobca žalovanému poskytoval,
patrili najmä informácie o počte a štruktúre klientov (zákazníkov) žalobcu, zoznamy klientov žalobcu,
a to vrátane potenciálnych klientov, ktorých žalobca oslovil s ponukou spolupráce a participácie na
projektoch, podrobné údaje o iných zmluvných partneroch, informácie o započatých rokovaniach s
potenciálnymi obchodnými partnermi žalobcu, zistené nákupné a predajné možnosti klientov žalobcu,

plány budúcej spolupráce s klientami, zistené zámery (programy) investovania klientov, obchodné
stratégie žalobcu, nezverejnená obchodná dokumentácia či verejne neprístupné údaje o obchodných
zámeroch klientov, ktorými žalobca oprávnene disponoval. Vyššie naznačené dôverné informácie
tvoriace obchodné tajomstvo žalobcu poskytoval žalobca žalovanému v 2. rade najmä v súvislosti s
prideľovaním jednotlivých obchodných prípadov, ktorých zabezpečovanie a realizáciu mal v zmysle

určených pracovných úloh vykonávať práve žalovaný v 2. rade. Osoby pôsobiace na pracovnej pozícii
žalovaného v 2. rade boli poverené samostatným vedením jednotlivých obchodných prípadov. Na tieto
obchodné prípady boli nasadení väčšinou samostatne a plnohodnotne mali zabezpečovať komunikáciu
s klientom a prenajímateľom za účelom dosiahnutia ich vzájomnej dohody o nájme priestorov. V
priebehu roku 2016 bol žalovanému na realizáciu pridelený obchodný prípad obchodnej spoločnosti

MC Syncro Bratislava s.r.o., ktorá v súvislosti so svojím podnikateľským zámerom pôsobiť na trhu
ako oficiálny subdodávateľ výrobného závodu Jaguár Land Rover, hľadala vhodné priestory pre svoju
v poradí už druhú prevádzku na montovanie kolies určených pre osobné automobily. Po úvodných
rokovaniach medzi zástupcami žalobcu a zástupcami spoločnosti MC Syncro Bratislava s.r.o. boli
žalobcom (a to aj vzhľadom na špecifické potreby klienta) ako priestory, ktoré spĺňajú potreby klienta

vyhodnotené budúce komerčné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v priemyselnom parku Prologis Park
Nitra o výmereX (XXXX skladové priestory plusF. kancelárskej priestory) patriace obchodnej spoločnosti
Prologis. Žalobca zároveň pre klienta zabezpečoval aj ukončenie nájmu jeho obchodných a výrobných
priestorov v Devínskej Novej Vsi. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť (vedomosť o ukončení
nájmu, aktívna asistencia pri jeho ukončení a vedomosť o tom, že klient bude potrebovať nové priestory

v oblasti, v ktorej sa nachádza jeho nový generálny odberateľ) vstúpil žalovaný v 2. rade ako obchodný
zástupca žalobcu do rokovaní s klientom a s obchodnou spoločnosťou Prologis, a to s cieľom úspešne
sprostredkovať uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi spoločnosťou Prologis (ako prenajímateľom) a
spoločnosťou MC Syncro Bratislava s.r.o. (ako nájomcom). Predmetom dotknutej nájomnej zmluvy
mal byť prenájom spomenutých komerčných priestorov spoločnosti Prologis, nachádzajúcich sa v

priemyselnom parku Prologis Park Nitra. V rámci realizácie predmetného obchodného prípadu klienta
sa žalobcovi podarilo v priebehu roku 2016 úspešne doviesť obchodné rokovania medzi klientom a
spoločnosťou Prologis do takej fázy, že s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti prípadu bolo
možné viac ako legitímne predpokladať, že výsledkom finálnych obchodných rokovaní medzi klientom
a obchodnou spoločnosťou bude nepochybne uzatvorenie nájomnej zmluvy. Práve v období realizácie

finálnych obchodných rokovaní medzi klientom, spoločnosťou Prologis a žalobcom, ktoré mali viesť
k úspešnému sprostredkovaniu a uzatvoreniu dotknutej nájomnej zmluvy, došlo dňa 14.02.2017 na
základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 13.02.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným k skončeniu pracovného pomeru žalovaného založeného pracovnou zmluvou. Obsahom
dotknutej Dohody o skončení pracovného pomeru bolo okrem iného aj dojednanie, ktorým sa žalovaný

v 2. rade opätovne (a to aj na čas po skončení pracovného pomeru) zaviazal zachovávať mlčanlivosť o
všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone pracovného pomeru, respektíve v súvislosti
s výkonom tohto pracovného pomeru, pričom je samozrejme zrejmé, že medzi takéto skutočnosti
možno nepochybne zaradiť aj obchodné tajomstvo žalobcu. Žalobca sa následne na základe informáciízverejnených žalovaným v 1. rade na jeho webovej stránke dozvedel, že žalovaný v 2. rade aj
napriek povinnosti mlčanlivosti a povinnosti ochrany obchodného tajomstva žalobcu už počas trvania
pracovného pomeru u žalobcu nepochybne spolu so žalovaným v 1. rade, využívali a čerpali viaceré

dôverné a citlivé informácie chránene žalobcom ako obchodné tajomstvo. Tieto informácie zasielal
žalovanýv2.radebuďpriamožalovanémuv1.radealebonasvojesúkromnée-mailovékonto.Následne
tieto informácie využívali na priame oslovenie a komunikáciu s klientom MC Syncro Bratislava s.r.o. Išlo
najmä o informácie o počte a štruktúre klientov žalobcu, ďalej informácie o iných zmluvných partneroch,
informácie o započatých rokovaniach - napr. s obchodnými spoločnosťami MC Syncro Bratislava s.r.o. a

Prologis ako s potenciálnym obchodnými partnermi, informácie o zistených vyjednávacích možnostiach
klientov žalobcu, informácie o zámeroch investovania obchodných partnerov žalobcu ako aj informácie
o samotných obchodných stratégiách žalobcu. Správnosť záveru žalobcu o tom, že žalovanému
v 1. rade boli zo strany žalovaného nepochybne poskytnuté viaceré informácie tvoriace obchodné
tajomstvo žalobcu, respektíve informácie, ktoré mal žalovaný v 2. rade v zmysle dojednaného záväzku
mlčanlivosti formulovaného v rámci Dohody o skončení pracovného pomeru uchovávať v tajnosti aj po

skončení pracovného pomeru, osvedčujú okrem iného aj nasledujúce skutočnosti. Z verejne dostupných
informácií, ktoré o sebe zverejnil sám žalovaný v 2. rade v rámci svojho osobného profilu na sociálnej
sieti LinkedIn je v prvom rade zrejmé, že bezprostredne po ukončení pracovného pomeru u žalobcu
uzatvoril žalovaný v 2. rade ešte vo februári roku 2017 (teda v rovnaký mesiac, počas ktorého došlo k
ukončeniupracovnéhopomerusožalobcom)pracovnýpomerskonkurenčnouobchodnouspoločnosťou

- žalovaným v 1. rade, ktorému ešte počas trvania pracovného pomeru u žalobcu poskytol viaceré
dôverné informácie. Mnohému navyše napovedá aj skutočnosť, že napriek tomu, že v čase ukončenia
pracovného pomeru žalovaného boli obchodné rokovania žalobcu so spoločnosťami Prologis a MC
Syncro Bratislava s.r.o. v ich finálnej fáze, k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi MC Syncro Bratislava
s.r.o. a Prologis využitím sprostredkovateľských služieb žalobcu nakoniec nedošlo. Vyššie spomenutá

nájomná zmluva medzi spoločnosťami Prologis a MC Syncro Bratislava s.r.o., ktorej predmetom bol
prenájom plochy o výmere F. nachádzajúcej sa v priemyselnom parku Prologis Park Nitra síce neskôr
uzatvorenábola,avšakodmenazasprostredkovaniejejuzatvoreniabolanakoniecpriznanážalovanému
v 1. rade, u ktorého v tom čase už pracoval na pracovnej pozícii Managing Partner práve žalovaný v 2.
rade. Žalovaný v 2. rade tak vlastnou aktívnou činnosťou porušoval obchodné tajomstvo žalobcu tak, že

tieto poskytoval žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 1. rade informácie predstavujúce obchodné tajomstvo
žalobcu využíval na vlastnú obchodnú činnosť a priamo tak z tohto porušenia čerpal prospech. Vyššie
uvedeným konaním žalovaných tak vznikla žalobcovi ujma, ktorej náhrady sa domáha touto žalobou.
Podľa žalobcu nemožno tiež opomenúť i fakt, že vo všeobecnosti platí, že z hľadiska zodpovednosti za
ohrozenie alebo porušenie obchodného tajomstva nie je rozhodujúce, či k porušeniu alebo ohrozeniu

obchodného tajomstva došlo konaním alebo opomenutím konania porušiteľa, rovnako ako nie je
rozhodujúce ani to, či k takémuto protiprávnemu konaniu došlo zavinene alebo nezavinene, úmyselne
alebo z nedbanlivosti. Medzi už viackrát spomínané právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva
(respektíve právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži) patrí v zmysle ustanovenia § 53 ObZ okrem
inéhoajnárokmajiteľaohrozenéhoaleboporušenéhoobchodnéhotajomstvananáhraduškody,vydanie

bezdôvodného obohatenia a tiež právo požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť
ajvpeniazoch.Berúcdoúvahyvšetkydoposiaľuvedenéskutočnostimalžalobcazazrejmé,žežalovaný
v 2. rade sa dopustil protiprávneho konania a porušenia obchodného tajomstva tým, že preukázateľne
začal žalovanému v 1. rade postupne a systematicky sprístupňovať dôverné informácie žalobcu, ktoré v
zmysle ustanovenia § 17 ObZ možno označiť za obchodné tajomstvo žalobcu a spoločne tak následne

spolupôsobili za účelom uzatvorenia obchodu, ktorý prislúchal žalobcovi. Je nevyhnutné upozorniť, že
špecifickosť oblasti, v ktorej vykonáva žalobca svoju podnikateľskú činnosť (sprostredkovanie predaja
a prenájmu nehnuteľností, respektíve poskytovanie služieb investičného a finančného poradenstva) sa
nevyhnutne odráža aj v pomerne širokom rozsahu informácií a poznatkov (obchodného tajomstva),
ktoré musí žalobca uchovávať v tajnosti, pokiaľ chce na zostať na trhu konkurencieschopný a nechce

stratiť v súťaži s ostatnými podnikateľskými subjektmi komparatívnu výhodu plynúcu hlavne zo znalosti
najrôznejších verejne neprístupných informácií obchodného charakteru. V naznačenom zmysle sú
obzvlášť cennými informácie získané v rámci dlhodobého a starostlivého vedenia predzmluvných
rokovaniach s potenciálnymi zmluvnými partnermi. Práve tie totiž umožňujú obchodným spoločnostiam
podnikajúcim v oblasti sprostredkovania predaja a nájmu nehnuteľností zistiť nielen preferencie a

obchodné či investičné plány (ciele) klientov, ale aj objektívne možnosti ich realizácie. Podľa žalobcu
práve v rámci takýchto predzmluvných rokovaní sa získava nezanedbateľná časť dôležitých informácií,
s ktorými následne obchodné spoločnosti sprostredkujúce predaj alebo prenájom nehnuteľností pracujú.
Podľa žalobcu v zásade platí jednoduchá rovnica, že čím viac takýchto dôverných a citlivých informáciísa sprostredkujúcej obchodnej spoločnosti podarí v rámci predzmluvných rokovaní získať, o to viac
sa zvyšujú aj jej šance na úspešné sprostredkovanie obchodu. Žalobca uviedol, že si vyššie uvedenú
skutočnosť (citlivosť informácií obchodného charakteru a prípadné následky ich sprístupnenia tretím

osobám) vždy plne uvedomoval. Z tohto dôvodu v pracovných zmluvách uzatváraných so svojimi
zamestnancami vždy nielen vymedzil obsah svojho obchodného tajomstva, ale svojich zamestnancov
navyše aj upozornil na povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu ku všetkým informáciám tvoriacim obchodné
tajomstvo žalobcu. Rovnako aj v prípade žalovaného v 2. rade žalobca v čl. VIII. bod 2. Pracovnej
zmluvy uzatvorenej dňa 10. 04. 2012 jasným a zrozumiteľným spôsobom vymedzil obsah svojho

obchodného tajomstva, pričom v rámci rovnakého článku dotknutej pracovnej zmluvy sa žalovaný
výslovne prostredníctvom prijatia záväzku mlčanlivosti sám zaviazal k povinnosti chrániť obchodné
tajomstvo žalobcu, a to aj po skončení pracovného pomeru. Žalovaný v 1. rade si podľa žalobcu musel
byť vedomý toho, že žalovaný v 2. rade v jeho prospech porušoval obchodné tajomstvo a dôverné
informácie žalobcu. Uvedená skutočnosť podľa žalobcu vyplýva jednak z e-mailovej komunikácie
medzi žalovanými pred skončením pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za zrejmé, že žalovaní si museli byť plne
vedomí toho, že sa akýmkoľvek neoprávneným sprístupňovaním a dôverných informácií tvoriacich
obchodné tajomstvo žalobcu tretím stranám, respektíve neoprávneným využívaním týchto informácií,
dopúšťajú v zmysle ustanovenia § 51 ObZ protiprávneho konania. To, že žalovaný nielen počas
existencie pracovného pomeru u žalobcu, ale aj po jeho skončení neoprávnene využíval a sprístupňoval

obchodné tajomstvo žalobcu nedokladujú podľa žalobcu len dôkazy tvoriace prílohu predkladanej
žaloby. Takýto záver podľa žalobcu možno nepochybne vyvodiť už len zo samotného skutkového
stavu prípadu. Z analýzy skutkového stavu je totiž zrejmé, že protiprávne konanie žalovaných, ktoré
začalo neoprávneným sprístupňovaním obchodného tajomstva žalovanému v 1. rade ešte počas trvania
pracovného pomeru u žalobcu a pokračovalo (a bolo aktívne využívané žalovaným v 1. rade) aj

po jeho skončení, vyústilo až do tej situácie, že úspešným sprostredkovateľom nájomnej zmluvy na
prenájom nehnuteľnosti o výmere 7.285 metrov štvorcových nachádzajúcej sa v priemyselnom parku
Prologis Park Nitra sa nestal žalobca, ale žalovaný v 1. rade, a to i napriek tomu, že predzmluvné
rokovania medzi žalobcom, klientom a obchodnou spoločnosťou Prologis boli vo februári roku 2017
(teda v čase skončenia pracovného pomeru žalovaného u žalobcu) už v ich finálnej fáze. Je preto podľa

žalobcu evidentné, že žalovaný v 1. rade bez akéhokoľvek právneho dôvodu poskytol žalovanému v
2. rade, dôverné informácie tvoriace obchodné tajomstvo žalobcu a toto obchodné tajomstvo obaja
žalovaní neoprávnene využili, čím sa v zmysle ustanovenia § 51 ods. 3 písm. b) a c) ObZ dopustili
protiprávneho konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2.
rade tak podľa názoru žalobcu špekulatívne využili informácie vo svoj vlastný prospech a na úkor

žalobcu. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade (už ako podnikateľ) a ako súťažitelia aktívni na
rovnakom trhu ako žalobca dokončili zákazku vo vysokom stupni rozpracovanosti a to za aktívneho
využitia informácií a poznatkov pochádzajúcich z činnosti žalobcu. Žalobca uviedol, že pokiaľ by súd
dospel k názoru, že uvedené vedomosti nevytvárajú obchodné tajomstvo, tak vymedzené informácie
tvoria prinajmenšom know-how žalobcu, ktoré je chránené v rámci generálnej klauzuly o zákaze nekalej

súťaže v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 ObZ Na základe vyššie uvedeného protiprávneho konania
vznikol žalobcovi v zmysle ustanovenia § 53 ObZ nielen nárok na náhradu vzniknutej škody, ale aj
nárok na primerané zadosťučinenie v peniazoch. Ujma, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku protiprávneho
konania žalovaného sa podľa žalobcu nevyčerpáva priznaním nároku na náhradu škody vo výške
ušlého zisku zodpovedajúcemu výške odmeny, ktorú by bol žalobca získal od spoločnosti Prologis

za úspešné sprostredkovania nájomnej zmluvy, pokiaľ by žalovaný uzatvorenie tohto kontraktu svojím
protiprávnymkonanímneprekazil.Žalobcatvrdil,žeprotiprávnymkonanímutrpelanavyšeajjehopovesť
ako spoľahlivého a diskrétneho zmluvného partnera uchovávajúceho informácie o svojich klientoch v
tajnosti. Keďže práve diskrétnosť subjektov poskytujúcich služby obchodného sprostredkovania je aj
na trhu s nehnuteľnosťami, na ktorom žalobca dlhodobo podniká, takpovediac základným atribútom

každého podnikateľa, žalobca je toho názoru, že protiprávne konanie žalovaného má vo vzťahu k
povesti žalobcu vážne reputačné následky. Práve vážnosť zásahu do povesti žalobcu preto oprávňuje
žalobcu od žalovaného žiadať spomenuté primerané zadosťučinenie v peniazoch. Žalobca upozornil
na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade tým, že bez súhlasu žalobcu sprístupnil žalovanému v 1. rade
viaceré dôverné informácie žalobcu týkajúce sa jeho zmluvných partnerov, neoprávnene zasiahol nielen

do obchodného tajomstvo žalobcu, ale navyše porušil aj svoj zmluvný záväzok, ku ktorému sa zaviazal
v čl. I. bod 2. Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 13.02.2017. Podľa čl. I bod 2. Dohody
„Zamestnanec sa zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri
a v priamej súvislosti s výkonom pracovného pomeru. Zamestnanec sa ďalej zaväzuje, že nepodniknežiadne kroky, ktorými by mohol spôsobiť Zamestnávateľovi alebo jeho zmluvným partnerom škodu
alebo poškodiť ich dobré meno, alebo akýmkoľvek spôsobom sa dotknúť ich obchodných záujmov.
Táto povinnosť platí aj po skončení pracovného pomeru.“ Z vyššie uvedeného ustanovenia Dohody

je podľa žalobcu zrejmé, že v rámci tejto Dohody sa zmluvné strany dohodli nielen na ukončení
pracovnoprávneho vzťahu. Žalobca so žalovaným v 2. rade sa tu v samostatnom zmluvnom dojednaní
dohodli aj na osobitnej úprave právnych vzťahov na čas po skončení pracovného pomeru žalovaného.
Obsah spomenutého samostatného zmluvného dojednania predstavuje jednak záväzok žalovaného
v 2. rade k mlčanlivosti vzťahujúci sa na všetky skutočnosti, o ktorých sa dozvedel pri a v priamej

súvislosti s výkonom pracovného pomeru a tiež záväzok žalovaného v 2. rade zdržať sa akéhokoľvek
konania, ktorým by mohol spôsobiť žalobcovi alebo jeho zmluvným partnerom škodu alebo poškodiť ich
dobré meno, alebo akýmkoľvek spôsobom sa dotknúť ich obchodných záujmov. Vzhľadom na uvádzaný
skutkový stav je podľa žalobcu však napriek dotknutému zmluvnému záväzku (ku ktorého rešpektovaniu
sa žalovaný dobrovoľne zaviazal) zrejmé, že žalovaný v 2. rade hrubo porušil obe vyššie spomenuté
zmluvné povinnosti. Nielen, že evidentne aj po skončení pracovného pokračoval v sprístupňovaní

dôverných informácií žalobcu získaných pri a v priamej súvislosti s výkonom pracovného pomeru, ale
navyše,nepochybnevpríkromrozporesosvojímzmluvnýmzáväzkom,zásadnýmspôsobompoškodilaj
obchodné záujmy žalobcu. Nakoniec, nijako inak ako vážnym poškodením záujmov žalobcu podľa jeho
názoru ani nemožno nazvať skutočnosť, že v dôsledku protiprávneho konania (konania odporujúcemu
zmluvne dojednanému záväzku) nedošlo z pohľadu žalobcu k úspešnému sprostredkovaniu predmetnej

nájomnej zmluvy na prenájom nehnuteľnosti o výmere F. metrov štvorcových nachádzajúcej sa v
priemyselnom parku Prologis Park Nitra v prospech žalovaného v 1. rade. Uzavretie dotknutej nájomnej
zmluvy medzi obchodnými spoločnosťami Prologis a MC Syncro Bratislava s.r.o. totiž nakoniec práve
vďaka protiprávnemu konaniu žalovaných, následne úspešne sprostredkoval žalovaný v 1. rade, a
nie žalobca (a to i napriek tomu, že rokovania medzi obchodnými Prologis a MC Syncro Bratislava

s.r.o. smerujúce k uzatvoreniu predmetnej nájomnej zmluvy, ktoré viedol žalobca, boli už v ich
finálnej fáze). Vážnosť poškodenia záujmov žalobcu podľa neho zvýrazňuje skutočnosť, že úspešné
sprostredkovanie uzatvorenia dotknutej nájomnej zmluvy medzi obchodnými spoločnosťami Prologis a
MC Syncro Bratislava s.r.o., by na strane žalobcu založilo v zmysle dohody/dojednania obvyklého v
takýchto obchodnoprávnych vzťahoch uzatvorenej/platného medzi žalobcom a spoločnosťou Prologis

nespochybniteľný nárok na zaplatenie provízie za sprostredkovanie vo výške 83.917,50 EUR. Výška
náhrady škody sa odvíja od obdobnej provízie, ktoré žalobca získal v prípadoch porovnateľných s
prípadom Klienta a to vzhľadom na charakter sektora a veľkosť prenajímanej plochy v relevantnom
období - práve v čase, keď žalovaní sprostredkovali pre spoločnosť Prologis uzatvorenie zmluvy s MC
Synchro Bratislava s.r.o., žalobca pre spoločnosť Prologis sprostredkoval obdobnú nájomnú zmluvu, a

to so spoločnosťou Arlington Automotive SK s.r.o., IČO: 51 047 551. Je zrejmé, že obchodné podmienky
dojednanej provízie sprostredkovateľa, ako aj podmienky nájmu v prípade oboch transakcií sú obdobné.
Na základe toho dospel žalobca ku skutočnosti, že nárok na zaplatenie provízie za sprostredkovanie
bol vo výške 83.917,50 EUR ( žalobca má aj neoficiálne informácie, že žalovaný v 1. rade vyfakturoval
spoločnosti Prologis províziu práve v takejto výške, t.j. 83.917,50 EUR plus DPH.) Vzhľadom na všetky

okolnosti prípadu je viac ako zrejmé, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného v 2. rade
spočívajúceho jednak v porušení zmluvného záväzku mlčanlivosti a tiež v porušení zmluvného záväzku
zdržať sa po skončení pracovného pomeru akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo spôsobiť žalobcovi
škodu alebo sa akýmkoľvek iným spôsobom dotknúť jeho obchodných záujmov a protiprávneho
konania žalovaného v 1. rade spočívajúceho v čerpaní informácií poskytnutých žalovaným v 2. rade

neoprávnene, vznikla žalobcovi škoda vo výške 83.917,50 EUR, ktorej náhrady sa od žalovaného
domáha práve touto žalobou. Predmetná škoda vo výške 83.917,50 EUR predstavuje ušlý zisk, ktorý by
bolžalobcanazískal,pokiaľbyžalovanýsvojímprotiprávnymkonaním(konanímvrozporesozmluvnými
dojednaniami) nebol prekazil úspešné dokončenie finálnych rokovaní vedených žalobcom evidentne
smerujúcich k zdarnému sprostredkovaniu uzatvorenia nájomnej zmluvy medzi spoločnosťami Prologis

a MC Syncro Bratislava s.r.o. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti totiž nemožno pochybovať o tom,
že spomenutá suma 83.917,50 EUR predstavuje jednoznačne určený (skutočný nie hypotetický) ušlý
zisk žalobcu. Je totiž podľa žalobcu nespochybniteľné, že v prípade, ak by žalovaný sprístupňovaním
dôverných informácií žalobcu spoločnosti 108 Agency s.r.o. a ďalším (zavineným) konaním smerujúcim
minimálne k ohrozeniu obchodných záujmov žalobcu neporušil zmluvné povinnosti, ku ktorým sa v

dohode zaviazal, žalobca by bol získal od obchodnej spoločnosti nárok na zaplatenie predmetnej sumy
vo výške 83.917,50 EUR. Konanie žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade tak bolo spôsobilé
privodiť ujmu žalobcovi ako inému súťažiteľovi a táto ujma je vyčísliteľná a preukázateľná.3. Žalovaný v rade 2 vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.12.2020 uviedol, že žalobca sa účelovo snaží
súd presvedčiť o „špecifikách“ podnikateľského prostredia, v ktorom podniká. Skutočnosti, ktoré žalobca
uvádza o podnikateľskom prostredí realitného trhu s priemyselnými nehnuteľnosťami viac-menej platia

aj pre iné oblasti realitného trhu a vo všeobecnosti podnikateľského prostredia v oblasti poskytovania
služieb. V žiadnom podnikateľskom prostredí podnikatelia nedisponujú „neobmedzeným množstvom
obchodných príležitostí“ a sú limitovaní aktuálnym stavom ponuky a dopytu na trhu. Rovnako je
zavádzajúce tvrdenie Žalobcu o „časovej a finančnej náročnosti zazmluvnenia nových priestorov“, keďže
tieto závisia od okolností konkrétneho prípadu a nie je možné ich paušalizovať. Vo vzťahu k tvrdeniu

žalobcu o tom, že poskytol žalovanému dotknuté informácie, ktoré žalobca považuje za obchodné
tajomstvo, žalovaný 2 poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v znení neskorších predpisov podľa ktorého: „Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné
tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy
súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu
hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa

obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie
zabezpečuje.“ Žalovaný 2 nerozporoval, že v súvislosti s výkonom práv a povinností z pracovného
pomeru založeného pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a žalovaným 2 dňa 10.04.2012
v znení neskorších zmien sa žalovaný 2 oboznámil s určitými informáciami, ktoré boli nevyhnutné
pre samotný výkon činnosti predstavujúcej obsah pracovného pomeru so žalobcom, má však za to,

že pri dotknutých informáciách nie sú splnené všetky predpoklady pre ich klasifikovanie pod inštitút
obchodného tajomstva. Uviedol, že samotné ustanovenie čl. VIII. pracovnej zmluvy so žalobcom
vychádzazovšeobecnejpovinnostizamestnancazachovávaťmlčanlivosťoskutočnostiach,oktorýchsa
dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám
podľa § 81 písm. f) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov pričom pre

klasifikovanie dotknutých informácií ako obchodného tajomstva žalobcu nepostačuje odvolávať sa na
toto ustanovenie. Jedná sa podľa neho totiž o všeobecne platnú povinnosť, ktorá zaväzuje akéhokoľvek
zamestnanca v ktoromkoľvek odvetví. To isté platí o všeobecných povinnostiach vyplývajúcich z
pracovného poriadku žalobcu. Žalovaný v rade 2 uviedol, že pokiaľ sa jedná o smernicu o používaní
služobných notebookov a analýzu bezpečnosti informačných systémov a bezpečnostný zámer zo

samotnýchúvodnýchustanovenítýchtodokumentovvyplýva,žeichúčelomjezabezpečeniejednotného
postupu pri uplatňovaní zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších
predpisov, resp. zabezpečenie osobných údajov podľa Zákona o ochrane osobných údajov. Pokiaľ si
teda žalobca nechal spracovať dokumenty výlučne za účelom splnenia povinností vyplývajúcich zo
Zákona o ochrane osobných údajov, je jeho argumentácia týmito dokumentmi vo vzťahu k preukázaniu

„zabezpečovania utajovania dotknutých informácií“ zjavne účelová. Okrem toho uviedol, že v segmente
trhu, v ktorom podniká žalobca je bežné, že informácie sú zo strany klientov alebo potenciálnych
klientov sprístupnené viacerým súťažiteľom, ktorí sú si navzájom v konkurenčnom postavení. Pokiaľ
niektorý súťažiteľ nezíska exkluzivitu vo vzťahu k zastúpeniu klienta alebo potenciálneho klienta
(dojednanú v písomnej zmluve) je využitie informácií získaných priamo od klienta alebo potenciálneho

klienta súťažiteľmi bez právneho následku. Preto vyhlasovať určité informácie za obchodné tajomstvo
súťažiteľa je relatívne, keďže rovnaké informácie mohli byť zo strany klienta sprístupnené aj inému
súťažiteľovi. Žalovaný 2 nepoprel, že v rámci činnosti na základe pracovnej zmluvy so žalobcom bol
žalovanému 2 zverený prípad MC Syncro Bratislava. Vo vzťahu k Prípadu MC Syncro Bratislava je
potrebné dodať, že spoločnosť MC Syncro Bratislava v čase, kedy bol prípad zverený žalovanému 2,

ešte len rokovala s automobilkou Jaguar Land Rover ohľadne spolupráce s tým, že hľadali vhodné
priestory v blízkosti samotného závodu Jaguar, ktorý sa nachádza pri Nitre. Uviedol, že pokiaľ sa jedná o
prípad ukončenia nájmu DnV, predmetný prípad súvisel s ukončením spolupráce spoločnosti MC Syncro
Bratislava s automobilkou Volkswagen v Bratislave. Tvrdenie žalobcu o tom, že v súvislosti s prípadom
ukončenia nájmu DnV sa údajne žalobca dozvedel o potrebe spoločnosti MC Syncro Bratislava prenajať

si nové priestory v oblasti „[...] v ktorej sa nachádza jeho nový generálny odberateľ [...]“ a o tom,
že v tejto konštelácii „[...] vstúpil žalovaný v 2. rade ako obchodný zástupca žalobcu do rokovaní s
klientom a s obchodnou spoločnosťou Prologis“ je zmätočné. Žalobca sa snaží navodiť dojem, ako
keby prípad ukončenia nájmu DNV vyvolal u spoločnosti MC Syncro Bratislava potrebu nájdenia nových
nebytových priestorov, čo však podľa informácií dostupných žalovanému 2 nie je pravda. Predmetné

obchodné prípady so sebou totiž vôbec nesúviseli. Zatiaľ čo prípad ukončenia nájmu DnV spočíval
v riešení situácie spôsobenej ukončením spolupráce s automobilkou Volkswagen v Devínskej Novej
Vsi, prípad MC Syncro Bratislava súvisel s hľadaním nových priestorov v blízkosti automobilky Jaguar,
teda v okolí Nitry. Žalovaný 2 poprel tvrdenia žalobcu, podľa ktorých „V rámci realizácie predmetnéhoobchodného prípadu Klienta (obchodnej spoločnosti MC Syncro Bratislava s.r.o.) sa žalobcovi podarilo
v priebehu roku 2016 úspešne doviesť obchodné rokovania medzi Klientom a spoločnosťou Prologis
do takej fázy, že s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti prípadu bolo možné viac ako legitímne

predpokladať, že výsledkom finálnych obchodných rokovaní medzi Klientom a obchodnou spoločnosťou
bude nepochybne uzatvorenie nájomnej zmluvy.“ Celý prípad MC Syncro totiž závisel nielen od nájdenia
vhodných priestorov na nájom, ale najmä od toho, či v konečnom dôsledku dôjde k nadviazaniu
oficiálnejspoluprácemedzispoločnosťouMCSyncroBratislavaaautomobilkouJaguar.Podľainformácií
dostupných žalovanému 2 ku dňu skončenia pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy so

žalobcom k nadviazaniu takejto spolupráce nedošlo, teda ani neboli splnené podmienky na to, aby
sa dalo „[...] viac ako legitímne predpokladať [...]“, že by výsledkom rokovaní malo byť uzatvorenie
Nájomnej zmluvy. Žalovaný 2 nepoprel, že ku skončeniu pracovného pomeru založeného pracovnou
zmluvou so žalobcom došlo na základe dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 14.02.2017.
Obsah dohody o skončení pracovného pomeru pripravoval žalobca vrátane klauzuly o ochrane údajov,
pričom však žalovaný 2 ani nemal vôbec v úmysle akokoľvek využiť dotknuté informácie, ktoré mu

boli počas trvania pracovného pomeru so žalobcom sprístupnené. Samotné ukončenie pracovného
pomeru prebehlo rýchlo (v podstate zo dňa na deň), avšak napriek tomu došlo zo strany žalovaného
2 k odovzdaniu jemu zverenej agendy. Dňa 13.02.2017 sa konala v priestoroch žalobcu porada za
prítomnosti žalovaného 2 a ďalších osôb pracujúcich u žalobcu, v rámci ktorej došlo k prerozdeleniu
agendy, ktorá bola žalovanému 2 zo strany žalobcu zverená. Žalovaný 2 pripravil žalobcovi prehľad

všetkej agendy vo forme e-mailu, ktorý žalobca preposlal ostatným dotknutým zamestnancom žalobcu
e-mailom zo dňa 13.02.2017 označeným „Brano leaving - To dos“. V predmetnom súhrne bol zahrnutý
aj prípad MC Syncro Bratislava a prípad ukončenia nájmu DNV s poznámkou žalovaného 2: „koniec
roka 2017 - stretnutie s Porubskym“ a s pripísaním poznámky žalobcu: „Mato“. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný 2 riadne upozornil žalobcu na to, čo je potrebné vo všetkých jemu zverených prípadoch

(vrátane prípadu MC Syncro a prípadu ukončenia nájmu DNV) vykonať, pričom žalobca zveril prípad
MC Syncro a prípad ukončenia nájmu DNV svojmu zamestnancovi Martinovi Varačkovi. Odovzdaním
agendy žalovaným 2 žalobcovi spôsobom uvedeným v žalobe sa žalovaný 2 prestal zaoberať prípadmi,
ktoré mu boli žalobcom zverené. E-mail pána X. F. zo spoločnosti MC Syncro Bratislava zo dňa
28.03.2017 adresovaný pánoviQ.a pánovi Vrbovi zo spoločnosti Prologis a v kópii na e-mailovú adresu

žalovaného 2 u žalobcu, označený ako „Technical specification for our building in JLR Prologis park“
žalovaný 2 vôbec ani nevidel, keďže v tom čase už nemal prístup k e-mailovému kontu zriadenému u
žalobcu a ani sa nevie vyjadriť k dôvodom jeho zaslania v kópii na jeho e-mailovú adresu. Vzhľadom na
skončenie pracovného pomeru so žalovaným 2 je dôvodné predpokladať, že žalobca mal spoločnosti
MC Syncro Bratislava oznámiť zmenu osoby, ktorá sa prípadom MC Syncro Bratislava zaoberá, resp.

predmetný e-mail riešiť. Obsahovo však z predmetného e-mailu vyplýva, že ním spoločnosť MC Syncro
Bratislava sumarizovala technické požiadavky na nájom priestorov v Nitre, je teda evidentné, že prípad
MC Syncro Bratislava bol len v štádiu riešenia a nie „tesne pred ukončením“ ako účelovo tvrdí žalobca.
Žalovaný 2 uviedol, že pokiaľ sa jedná o e-mailové správy z decembra 2016 až februára 2017, ktoré
si žalovaný 2 preposielal na súkromné e-mailové konto žalovaného 2 ([email protected]) a ktoré boli priložené

k žalobe, boli zaslané výlučne z dôvodu, aby mal žalovaný 2 k nim prístup aj z domu za účelom
výkonu práce pre žalobcu. Uviedol, že vôbec nebolo úmyslom žalovaného 2 informácie obsiahnuté
preposlaných správach nejakým spôsobom využiť vo svoj prospech. v preposlaných správach nie je
zahrnutá žiadna správa, ktorá by sa týkala prípadu MC Syncro Bratislava alebo prípadu ukončenia
nájmu DNV. Poprel tvrdenie žalobcu, že „[...] bezprostredne po ukončení pracovného pomeru u žalobcu

uzatvoril žalovaný v 2. rade ešte vo februári roku 2017 (teda v rovnaký mesiac, počas ktorého došlo k
ukončeniupracovnéhopomerusožalobcom)pracovnýpomerskonkurenčnouobchodnouspoločnosťou
- žalovaným v 1. rade, ktorému ešte počas trvania pracovného pomeru u žalobcu poskytol viaceré
dôverné informácie [...].“ Žalovaný 2 bol totiž od 28.02.2017 do 30.09.2017 nezamestnaným evidovaným
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a v tomto čase poberal podporu v nezamestnanosti.

Počas uvedeného času došlo sporadicky k niekoľkým stretnutiam zástupcov žalovaného 1 a žalovaného
2, ktorých obsahom bolo dohadovanie podmienok prípadnej spolupráce, resp. preverovanie schopností
žalovaného 2. Pracovný pomer medzi žalovaným 1 a žalovaným 2 vznikol na základe Pracovnej zmluvy
zo dňa 01.10.2017 dňa 01.10.2017. Profil žalovaného 1 na Linkedln nemá v tomto smere žiadnu
výpovednú hodnotu, keďže žalovaný 2 nemal záujem o sebe zverejňovať informácie o tom, že od

konca februára 2017 do septembra 2017 bol evidovaný nezamestnaný. Z priložených dokladov však
bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že pracovný pomer medzi Žalovanými vznikol až 01.10.2017.
Žalovaný 2 uviedol, že počas nadväzovania spolupráce žalovaných žalovaný 1 informoval žalovaného
2 o obchodných prípadoch žalovaného 1. Medzi týmito obchodnými prípadmi bol aj prípad spoločnostiMC Syncro Bratislava - ukončenie nájmu v Devínskej Novej Vsi a hľadanie priestorov v blízkosti
závodu Jaguar. Žalovaný 1 informoval žalovaného 2 o tom, že spoločnosť MC Syncro Bratislava v
roku 2016 oslovila žalovaného 1 s požiadavkou na spoluprácu pri hľadaní vhodných priestorov na

prenájom pre nový závod spoločnosti MC Syncro Bratislava na Slovensku v lokalite Nitrianskeho kraja.
Žalovaný 1 ďalej informoval žalovaného 2 o tom, že spoločnosť MC Syncro Bratislava udelila na
tento účel žalovanému 1 písomný mandát zo dňa 08.08.2016, z ktorého vyplýva, že žalovaný 1 je
poverený priamym kontaktom s vlastníkmi objektov v mene spoločnosti MC Syncro Bratislava. Pred
začatím spolupráce žalovaných sa prípadom MC Syncro Bratislava u žalovaného 1 zaoberal konateľ

žalovaného 1,M.. Žalovaný 2 sa na základe poverenia žalovaného 1 zaoberal po vzniku pracovného
pomeru aj prípadom spoločnosti MC Syncro Bratislava. Pri riešení tohto prípadu však žalovaný 2 čerpal
výlučne z informácií poskytnutých žalovaným 1 a spoločnosťou MC Syncro Bratislava. Nájomná zmluva
medzi spoločnosťou MC Syncro Bratislava a Prologis bola podľa informácií dostupných žalovanému
2 v konečnom dôsledku uzatvorená až v novembri 2018 na základe sprostredkovateľskej činnosti
žalovaného 1. Je teda podľa žalovaného 2 evidentné, že vo februári 2017 nemohol byť u žalobcu prípad

MC Syncro Bratislava tesne pred ukončením. K dôvodom, ktoré viedli k tomu, že spoločnosť MC Syncro
Bratislava nepokračovala v spolupráci so žalobcom, sa žalovaný 2 vyjadriť nedokáže. Bez akýchkoľvek
pochybností však žalovaný 2 pri svojom odchode vo februári 2017 žalobcu informoval o potrebných
krokoch voči spoločnosti MC Syncro Bratislava. Žalovaný 2 uviedol, že dňa 27.12.2017 bol žalovanému
2 doručený list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 19.12.2017 označený ako „Porušenie povinností z

pracovnoprávneho vzťahu“, v ktorom na skutkovom základe popísanom v žalobe vyzýval žalovaného
2 na zdržanie sa konania k porušovaniu povinností vo vzťahu k žalobcovi, protokolárne odovzdanie
informácií, ktoré mal mať žalovaný 2 k dispozícii a zaplatenie sumy 75.000,00 EUR. Na predmetný
list odpovedal žalovaný 2 prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 04.01.2018, v
ktorom bolo uvedené, že žalovaný 2 si nie je vedomý žiadneho porušenia povinností vyplývajúcich

z pracovnej zmluvy so žalobcom. Následne prebehla ešte listová a aj osobná komunikácia žalobcu
a žalovaného 2, v rámci ktorej žalovaný 2 trval na tom, že žiadne povinnosti neporušil. Žalobca sa
nakoniec rozhodol podať žalobu. Žalovaný 2 ďalej uviedol, že Po doručení listu právneho zástupcu
žalobcu žalovaný 2 kontaktoval spoločnosť MC Syncro Bratislava s požiadavkou na zaujatie stanoviska
k tvrdeniam v ňom uvedeným. V odpovedi spoločnosti MC Syncro Bratislava zo dňa 03.01.2018 sa

uvádza: „Ked sme sa zacali uchadzat o nominaciu pre Jaguar Land Rover v Nitre, niekedy v lete 2016,
oslovil som CBRE, 108 AGENCY a este jednu nitriansku realitnu kancelariu, aby nam spracovali prehlad
moznosti v Nitrianskom kraji. Nikomu sme vsak nedali exkluzivitu. V tom case sme este nevedeli, ci
sa dany projekt vobec bude realizovat. Preto nerozumiem naroku CBRE na 75.000 Eur, kedze sme
v tejto veci spolupracovali s viacerymi agenturami vratene 108 AGENCY a nikomu sme v tej dobe

nedavali exkluzivitu.“ Z predmetného e-mailu spoločnosti MC Syncro Bratislava jednoznačne vyplýva,
že spoločnosť MC Syncro Bratislava oslovila v lete 2016 dokonca tri spoločnosti (medzi nimi aj žalobcu a
žalovaného 1) s požiadavkou na hľadanie vhodných priestorov v súvislosti s uchádzaním sa o nomináciu
spoločnosti Jaguar. Tiež z predmetného e-mailu vyplýva, že žiadna zo spoločností nemala exkluzivitu,
v dôsledku čoho uzavretím obchodu jednou z nich (žalovaným 1) nevznikli ostatným spoločnostiam

(vrátane žalobcu) žiadne nároky. Žalovaný 2 uviedol, že v dôsledku absencie porušenia povinnosti
zo strany žalovaných nevznikli v dôsledku sprostredkovania uzatvorenia nájomnej zmluvy zo strany
žalovaného 1 žalobcovi žiadne pohľadávky ani nároky. Žalovaný 2 preto poprel vznik nároku žalobcu na
náhradu škody voči žalovaným v dôsledku absencie splnenia predpokladov vzniku zodpovednostného
právneho vzťahu (protiprávny úkon, vznik škody, priama príčinná súvislosť medzi nimi, resp. zavinenie).

Žalovaný 2 poprel jestvovanie samotného nároku žalobcu na náhradu škody, Žalovaný 2 tiež spochybnil
uplatnenú výšku nároku, keďže z dôkazu priloženého k žalobe vôbec nevyplýva tvrdenie žalobcu, že:
„[...] obchodné podmienky dojednanej provízie sprostredkovateľa, ako aj podmienky nájmu v prípade
oboch transakcií sú obdobné.“ Pre prípad, že by obchodné podmienky predmetných transakcií boli
vskutku obdobné (čo žalobca vôbec nepreukázal), faktúra predložená žalobcom ako dôkaz nie je

dôkazom o zrealizovaní akéhokoľvek obchodu, ani o tom, že provízia na základe predmetného obchodu
bola žalovanému uhradená. Okrem toho žalovaný 2 z opatrnosti poukázal na ustanovenie § 186 ods.
2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého náhrada škody v pracovnoprávnych vzťahoch nesmie presiahnuť
štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Na základe uvedených skutočností
Žalovaný 2 poprel, že by žalobcovi vznikol voči žalovaným nárok uplatnený Žalobou.

4. Žalovaný v rade 1 vo vyjadrení zo dňa 11.12.2020 uviedol, že žalobca sa účelovo snaží súd
presvedčiť o „špecifikách“ podnikateľského prostredia, v ktorom podniká tak žalobca, ako aj žalovaný
1. Skutočnosti, ktoré žalobca uvádza o podnikateľskom prostredí realitného trhu s priemyselnýminehnuteľnosťami viac-menej platia aj pre iné oblasti realitného trhu a vo všeobecnosti podnikateľského
prostredia v oblasti poskytovania služieb. V žiadnom podnikateľskom prostredí podnikatelia nedisponujú
„neobmedzeným množstvom obchodných príležitostí“ a sú limitovaní aktuálnym stavom ponuky a

dopytu na trhu. Rovnako ako zavádzajúce označil tvrdenie žalobcu o „časovej a finančnej náročnosti
zazmluvnenia nových priestorov“, keďže tieto závisia od okolností konkrétneho prípadu a nie je možné
ich paušalizovať. V segmente trhu, v ktorom podniká žalobca aj žalovaný 1 je bežné, že informácie sú
zo strany klientov alebo potenciálnych klientov sprístupnené viacerým súťažiteľom, ktorí sú si navzájom
v konkurenčnom postavení. Pokiaľ niektorý súťažiteľ nezíska exkluzivitu vo vzťahu k zastúpeniu klienta

alebo potenciálneho klienta (dojednanú v písomnej zmluve) je využitie informácií získaných priamo
od klienta alebo potenciálneho klienta súťažiteľmi bez právneho následku. Preto vyhlasovať určité
informácie za obchodné tajomstvo súťažiteľa je relatívne, keďže rovnaké dotknuté informácie mohli byť
zo strany klienta sprístupnené aj inému súťažiteľovi. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o tom, že poskytol
„žalovanému“ (bez uvedenia ktorého zo Žalovaných tým má na mysli) dotknuté informácie, ktoré žalobca
považuje za obchodné tajomstvo, žalovaný 1 rezolútne poprel, že by od žalobcu kedykoľvek dostal

akékoľvek dotknuté informácie. Žalovaný 2 uviedol, že pokiaľ sa jedná o skutočnosti, ktoré sa týkajú
riešenia prípadu MC Syncro Bratislava a prípadu ukončenia nájmu DNV u žalobcu, žalovaný 1 sa k
veci vyjadriť nevie a poukazuje na vyjadrenie žalovaného 2. Žalovaný 1 uviedol, že pokiaľ sa jedná
o tvrdenia žalobcu, žalovaný 1 sa v prvom rade rezolútne ohradzuje voči tvrdeniu, že: „[...] už počas
trvania pracovného pomeru u žalobcu nepochybne spolu so žalovaným v 1. rade, využívali a čerpali

viaceré dôverné a citlivé informácie chránené žalobcom ako obchodné tajomstvo. Tieto informácie
zasielal žalovaný v 2. rade buď priamo žalovanému v 1. rade alebo na svoje súkromné e-mailové konto.
Následne tieto informácie využívali na priame oslovenie a komunikáciu s klientom MC Syncro Bratislava
s.r.o.“ Pokiaľ sa jedná o e-mailové správy z decembra 2016 až februára 2017, ktoré si žalovaný 2
preposielal na súkromné e-mailové konto žalovaného 2 (X) a ktoré boli priložené k žalobe ako dôkaz

tieto žalovanému 1 nikdy doručené neboli. Taktiež ako nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že „[...]
bezprostredne po ukončení pracovného pomeru u žalobcu uzatvoril žalovaný v 2. rade ešte vo februári
roku 2017 (teda v rovnaký mesiac, počas ktorého došlo k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom)
pracovný pomer s konkurenčnou obchodnou spoločnosťou - žalovaným v 1. rade, ktorému ešte počas
trvania pracovného pomeru u žalobcu poskytol viaceré dôverné informácie [...].“ Pracovný pomer medzi

žalovanými vznikol dňa 01.10.2017. Pred vznikom pracovného pomeru došlo sporadicky k niekoľkým
stretnutiam zástupcov žalovaného 1 a žalovaného 2, ktorých obsahom bolo dohadovanie podmienok
prípadnej spolupráce, resp. preverovanie schopností žalovaného 2. Počas nadväzovania spolupráce
žalovaných žalovaný 1 informoval žalovaného 2 o obchodných prípadoch žalovaného 1. Medzi týmito
obchodnými prípadmi bol aj prípad spoločnosti MC Syncro Bratislava - ukončenie nájmu v Devínskej

Novej Vsi a hľadanie priestorov v blízkosti závodu Jaguar. Žalovaný 1 informoval žalovaného 2 o tom,
že spoločnosť MC Syncro Bratislava v roku 2016 oslovila žalovaného 1 s požiadavkou na spoluprácu
pri hľadaní vhodných priestorov na prenájom pre nový závod spoločnosti MC Syncro Bratislava na
Slovensku v lokalite Nitrianskeho kraja. Žalovaný 1 ďalej informoval žalovaného 2 o tom, že spoločnosť
MC Syncro Bratislava udelila na tento účel žalovanému 1 písomný mandát zo dňa 08.08.2016, z ktorého

vyplýva, že žalovaný 1 je poverený priamym kontaktom s vlastníkmi objektov v mene spoločnosti
MC Syncro Bratislava. Pred začatím spolupráce žalovaných sa prípadom MC Syncro Bratislava u
Žalovaného 1 zaoberal konateľ Žalovaného 1M.. Žalovaný 2 sa na základe poverenia žalovaného 1
zaoberal po vzniku pracovného pomeru aj prípadom spoločnosti MC Syncro Bratislava. Pri riešení tohto
prípadu však žalovaní čerpali výlučne z informácií poskytnutých spoločnosťou MC Syncro Bratislava.

Nájomná zmluva medzi spoločnosťou MC Syncro Bratislava a Prologis bola podľa informácií dostupných
Žalovanému 1 v konečnom dôsledku uzatvorená až v novembri 2018 na základe sprostredkovateľskej
činnosti žalovaného 1. Je teda podľa žalovaného 1 evidentné, že vo februári 2017 nemohol byť u žalobcu
prípad MC Syncro Bratislava tesne pred ukončením ako účelovo tvrdí žalobca v žalobe. K dôvodom,
ktoré viedli k tomu, že spoločnosť MC Syncro Bratislava nepokračovala v spolupráci so žalobcom, sa

žalovaný 1 vyjadriť nedokáže. Žalovaný 1 ďalej uviedol, že v dôsledku absencie porušenia povinnosti
zo strany žalovaných nevznikli v dôsledku sprostredkovania uzatvorenia nájomnej zmluvy zo strany
žalovaného 1 žalobcovi žiadne pohľadávky ani nároky. Žalovaný 1 preto poprel vznik nároku žalobcu na
náhradu škody voči žalovaným v dôsledku absencie splnenia predpokladov vzniku zodpovednostného
právneho vzťahu (protiprávny úkon, vznik škody, priama príčinná súvislosť medzi nimi, resp. zavinenie).

Žalovaný 1 ďalej uviedol, že odhliadnuc od toho, že popiera jestvovanie samotného nároku žalobcu na
náhraduškody,žalovaný1tiežspochybniluplatnenúvýškunároku,keďžezdôkazupriloženéhokžalobe
vôbec nevyplýva tvrdenie žalobcu, že: „[...] obchodné podmienky dojednanej provízie sprostredkovateľa,
akoajpodmienkynájmuvprípadeobochtransakciísúobdobné.“Preprípad,žebyobchodnépodmienkypredmetných transakcií boli vskutku obdobné (čo žalobca vôbec nepreukázal), faktúra predložená
žalobcom ako dôkaz nie je dôkazom o zrealizovaní akéhokoľvek obchodu, ani o tom, že provízia na
základe predmetného obchodu bola žalovanému uhradená. Pre prípad, že by obchod zodpovedajúci

faktúre bol vskutku zrealizovaný, nemá tento obchod žiaden súvis s vecou a predmetná faktúra je v
dôsledku uvedeného irelevantná. Na základe uvedených skutočností žalovaný 1 poprel, že by žalobcovi
vznikol voči žalovaným nárok uplatnený žalobou.

5. Žalobca sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 6.9.2021 Uviedol, že poukázaním na to, že podnikateľská

oblasť, v ktorej pôsobí žalobca sa v zmysle vyjadrenia žalovaných žiadnym spôsobom nelíši od
podnikateľského prostredia v oblasti poskytovania akýchkoľvek iných služieb, sa žalovaní snažia
spochybniť skutočnosť, že žalobca vôbec mohol pri svojom podnikaní nadobudnúť či už akékoľvek
know-how alebo iné (ďalšie) informácie chránené v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník ako obchodné tajomstvo. Upriamením pozornosti na vyššie uvedené tvrdenie
(hypotézu) sa tak žalovaní pokúšajú vytvoriť dojem, že viaceré citlivé informácie týkajúce sa realizácie

obchodného prípadu klienta, ktoré žalovaný v 2. rade poskytol žalovanému v 1. rade s cieľom
zabezpečiť sebe a žalovanému v 1. rade nenáležitú výhodu v hospodárskej súťaži, nemôžu požívať
právnu ochranu. Takúto argumentáciu žalovaných označil žalobca ako absolútne absurdnú. Uviedol,
že odhliadnuc od skutočnosti, že ani Obchodný zákonník a ani akýkoľvek iný právny predpis neurčuje
oblasti podnikania, v ktorých je, a v ktorých naopak nie je možné nadobudnúť informácie tvoriace know-

how či obchodné tajomstvo, nepochybne platí, že aj v oblasti komerčných realít možno disponovať
a chrániť „skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré
majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných
obchodných kruhoch bežne dostupné“. Inými slovami, nie je možné legitímne pochybovať o tom, že aj v
oblasti komerčných realít možno disponovať informáciami tvoriacimi know-how či obchodné tajomstvo,

ktorým právny poriadok priznáva právnu ochranu. Uviedol, že práve za takéto skutočnosti tvoriace
obchodné tajomstvo možno v podnikateľskej oblasti, v ktorej pôsobí aj žalobca, označiť najmä (nie
výlučne) informácie o dostupných priestoroch na prenájom, informácie o záujme vlastníkov priestorov
prenajať priestory určené na podnikateľskú činnosť, špecifiká konkrétnych priestorov a informácie o
možnosti využitia týchto špecifík v prospech klientov. Možno teda podľa žalobcu zhrnúť, už základné

predpoklady žalovaných, na ktorom založili svoje vyjadrenia, a podľa ktorého žalobca údajne nemohol
pri výkone svojej podnikateľskej činnosti nadobudnúť/získať žiadne špecifické informácie či znalosti,
je potrebné odmietnuť ako zjavne nepravdivé. Nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou nemôže
podľa žalobcu spochybniť ani prípadné preukázanie skutočnosti, že okrem žalobcu spolupracoval jeho
klient (obchodná spoločnosť MC Syncro Bratislava s.r.o.) pri vyhľadávaní vhodnej nehnuteľnosti pre

zabezpečenie realizácie svojich podnikateľských činností aj so žalovaným v 1. rade, respektíve s ďalšími
obchodnými spoločnosťami (obchodnými partnermi). Podľa žalobcu je si totižto nutné uvedomiť, že
citlivé obchodné informácie, ktoré nadobudol žalovaný v 2. rade pri realizácii dotknutého obchodného
prípadu klienta (a následne v rozpore so svojimi právnymi povinnosťami poskytol žalovanému v 1.
rade) sa neobmedzovali výhradne na informáciu o záujme klienta prenajať si na 7 rokov v Nitrianskom

kraji spolu so skladom o rozlohe X a výške XXX disponujúcim s priamym vjazdom cez rampu alebo
mostík aj kancelárske priestory o rozlohe Q.2 (teda na základné informácie, s ktorými mal byť v
zmysle Vyjadrení oboznámený aj samotný žalovaný v 1. rade, a ktoré z tohto dôvodu údajne nemohli
tvoriť obchodné tajomstvo žalobcu). Žalobca uviedol, že žalovaný v 2. rade nielen, že v procese
realizácie/sprostredkovania prenájmu skladových priestorov v priemyselnom parku Prologis Park Nitra

nadobudol od klienta aj iné (konkrétnejšie) informácie ohľadom jeho obchodných zámerov, ale rovnako
disponoval aj množstvom ďalších citlivých informácií, ktoré mu boli v súvislosti s dotknutým obchodným
prípadom poskytnuté či už zo strany obchodnej spoločnosti Prologis alebo zo strany ďalších zdrojov,
a ktoré žalovaný v 2. rade následne neoprávnene využil na prospech žalovaného v 1. rade. Podľa
žalobcu berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti platí, že ak by sa aj preukázalo to, že medzi

žalobcom a jeho klientom nebola dohodnutá exkluzívna spolupráca pri sprostredkúvaní prenájmu
skladových priestorov v priemyselnom parku Prologis Park Nitra (respektíve to, že na tomto obchodnom
prípade pracoval aj žalovaný v 1. rade), táto skutočnosť rozhodne nemôže spochybniť peňažný
nárok uplatnený žalobcom v prebiehajúcom súdnom konaní. Rovnaký dôsledok (nedôvodnosť podanej
žaloby) preto nemôže odôvodniť ani k vyjadreniam priložený Mandát na zastupovanie pri vyhľadávaní

priemyselných a kancelárskych priestorov zo dňa 08.08.2016 podpísaný namiesto konateľa Klienta
len jeho zamestnancom a ani akési písomné vyhlásenie zamestnanca žalovaného v 1. rade zo dňa
08.12.2020, ktoré v rozpore s obsahom predloženého Mandátu a obsahom doručených Vyjadrení hovorí
o existencii exkluzívnej spolupráce medzi žalovaným v 1. rade a klientom žalobcu. Predložením obochspomenutých príloh (teda Mandátu a Písomného vyhlásenia) sa podľa žalobcu totiž žalovaní snažia
pravdepodobne preukázať, že žalobca nebol nikdy exkluzívny partnerom klienta pri realizácii dotknutého
obchodného prípadu, čo však žalobca ani nikdy netvrdil (žalovaní sa teda prostredníctvom predložených

vyjadrení pokúšajú len o akési vykopnutie už otvorených dverí). Nad rámec už uvedených skutočností
žalobca poukázal na skutočnosť, že predložený mandát, ktorého prostredníctvom sa žalovaný v 1. rade
neúspešne snaží brániť voči podanej žalobe, je vystavený na hlavičkovom papieri žalovaného v 1. rade,
čo podľa názoru žalobcu samo o sebe preukazuje jednak tendenčnosť obsahu predmetného mandátu
a zároveň aj oslabuje jeho vierohodnosť. Vierohodnosť uvedeného mandátu oslabuje napokon i fakt,

že rozhodne nie je v dotknutej oblasti podnikania bežné, aby sa obdobný mandát poskytoval vo forme
akéhosi písomného čestného vyhlásenia (ako je tomu v prípade predloženého Mandátu). S ohľadom
na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca dokonca dôvodné pochybnosti o tom, či spomenutý mandát
bol v skutočnosti podpísaný dňa 08.08.2016 pánom Milanom Porubským. Z tohto dôvodu žalobca súd
žiadal, aby žalovanému v 1. rade uložil v zmysle ustanovenia § 189 CSP povinnosť predložiť originál
mandátu, a aby tak žalobcovi v zmysle ustanovenia § 209 CSP umožnil vyhotovenie súkromného

znaleckého posudku s cieľom preukázať (zistiť), či predmetný mandát bol naozaj vyhotovený dňa
08.08.2016 a vlastnoručne podpísaný pánom A. Navyše, pokiaľ je skutočne pravdou, že okrem žalobcu
spolupracoval jeho klient (obchodná spoločnosť MC Syncro Bratislava s.r.o.) pri vyhľadávaní vhodnej
nehnuteľnosti na zabezpečenie realizácie svojich podnikateľských činností aj so žalovaným v 1. rade,
nepochybne musí existovať emailová či iná komunikácia medzi klientom a príslušným zamestnancom

žalovaného v 1. rade, ktorá prebiehala ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy medzi žalovanými
dňa 01.10.2017, a ktorá môže takúto (zatiaľ len tvrdenú) spoluprácu medzi klientom a žalovaným v 1.
rade potvrdiť. Žiaden zo žalovaných však nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by spomenutú
komunikáciu týkajúcu sa obchodného prípadu spoločnosti MC Syncro Bratislava s.r.o. potvrdzoval (s
vyjadreniami doručený mandát a ani písomné potvrdenie nemôžu už z uvedených dôvodov nahradiť

predloženie takejto komunikácie). Podľa žalobcu berúc do úvahy predmetnú absenciu preukázania
pravdivosti tvrdenia, že na obchodnom prípade klienta žalobcu (obchodnej spoločnosti MC Syncro
Bratislava s.r.o.) pracoval žalovaný v 1. rade už pred príchodom žalovaného v 2. rade do jeho
spoločnosti (teda ešte pred uzatvorením pracovného pomeru so žalovaným v 2. rade dňa 01.10.2017)
je podľa názoru žalobcu potrebné, aby súd v zmysle ustanovenia § 189 CSP uložil žalovanému v 1.

rade povinnosť predložiť vzájomnú komunikáciu medzi ním a Klientom žalobcu, ktorá by preukázala
(žalovanými zatiaľ len tvrdenú) spoluprácu medzi žalovaným v 1. rade a obchodnou spoločnosťou
MC Syncro Bratislava s.r.o. Dôvodom na zamietnutie podanej žaloby podľa žalobcu rovnako nemôže
byť ani skutočnosť, že žalovaný v 2. rade (v zmysle svojho vyjadrenia) ešte pred ukončením svojho
pracovného pomeru u žalobcu údajne riadne odovzdal svoju pracovnú agendu a zároveň upozornil

žalobcu na to, aké ďalšie úkony je potrebné vo všetkých jemu zverených prípadoch ešte vykonať.
Uvedené tvrdenie je nevyhnutné (bez ohľadu na jeho pravdivosť či nepravdivosť) považovať z pohľadu
prejednávaného prípadu za úplne irelevantné už len z toho dôvodu, že predmetom tohto konania nie
je porušenie povinnosti žalovaného v 2. rade (v súvislosti so skončením jeho pracovného pomeru
u žalobcu) riadne odovzdať svoju pracovnú agendu, ale výlučne porušenie jeho právnej povinnosti

neposkytnúť tretím osobám chránené a citlivé informácie žalobcu. Za rovnako irelevantné žalobca
označil aj poukázanie žalovaného v 2. rade na skutočnosť, že obsah dohody o skončení pracovného
pomeru zo dňa 13.02.2017, v ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal zachovávať mlčanlivosť o všetkých
skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri a v priamej súvislosti s výkonom pracovného pomeru, a tiež
k dodržaniu záväzku, že nepodnikne žiadne kroky, ktorými by mohol spôsobiť žalobcovi (ako svojmu

zamestnávateľovi) alebo jeho zmluvným partnerom škodu, poškodiť ich dobré meno, alebo akýmkoľvek
spôsobom sa dotknúť ich obchodných záujmov, pripravoval samotný žalobca a nie žalovaný v 2. rade.
Za vyslovene účelové považoval žalobca tvrdenie žalovaného v 2. rade, podľa ktorého emailové správy
z decembra 2016 až 2017, ktoré žalovaný v 2. rade preposielal zo svojho pracovného emailu do
vlastnej súkromnej emailovej schránky, posielal žalovaný v 2. rade do svojho súkromného účtu údajne

výlučne preto, aby mal k týmto emailovým správam prístup aj z domu. Odhliadnuc od skutočnosti,
že žalovaný v 2. rade sa na pracovný email mohol pripojiť aj z domu (žalovaný v 2. rade, tak ako
všetci zamestnanci žalobcu na obdobných pozíciách, používal prenosný počítač - notebook, ktorý mu
poskytol žalobca práve na výkon práce aj mimo pracoviska, čo bolo pri pracovnej pozícii žalovaného
v 2.rade úplne bežné), žalovaný v 2. rade sa ani len nepokúsil vysvetliť emailovú komunikáciu medzi

ním a tromi zamestnancami žalovaného v 1. rade zo dňa 10.01.20173, z ktorej je zrejmé, že žalovaný
v 2. rade komunikoval vo veci dotknutého obchodného prípadu klienta so zástupcami žalovaného v 1.
rade dokonca už pred dátumom ukončenia pracovného pomeru so žalobcom. Žalobca v naznačenej
súvislosti súd upozornil, že jedným z adresátov už spomenutého emailu zo dňa 10.01.2017 bol ajIM., teda osoba ktorá podpísala písomné vyhlásenie žalovaného v 1. rade týkajúce práve dotknutého
obchodného prípadu klienta (inými slovami, predložením spomenutého písomného vyhlásenia došlo len
k potvrdeniu toho, že žalovaní spolu o sprostredkovaní prenájmu skladových priestorov v priemyselnom

parku Prologis Park Nitra komunikovali, a to dokonca už pred ukončením pracovného pomeru medzi
žalobcomažalovanýmv2.rade).Oúčelovostianehodnovernostipredloženýchargumentovžalovaných
majúcich vysvetliť vzájomnú emailovú komunikáciu svedčí podľa žalobcu napokon aj zjavne nepravdivé
tvrdenie žalovaného v 2. rade, podľa ktorého nie je autorom emailov priložených ako súčasť žaloby,
ktoré preukazujú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade (zneužívajúc chránené a citlivé informácie žalobcu)

komunikovalvrámcisprostredkúvaniadotknutéhoobchodnéhoprípaduklientasožalovanýmv1.radeaj
v medziobdobí od ukončenia pracovného pomeru u žalobcu do uzatvorenia nového pracovného pomeru
so žalovaným v 1. rade. V naznačenej súvislosti žalobca vyhlásil, že žiadnym spôsobom nezablokoval
prístup žalovaného v 2. rade k jeho pôvodnému pracovnému emailu, ktorý mal zriadený u žalobcu ako
svojho (bývalého) zamestnávateľa, a preto neexistovala jediná prekážka, ktorá by žalovanému v 2. rade
bránila, aby so žalovaným v 1. rade komunikoval aj prostredníctvom tohto svojho (bývalého) emailového

konta. Za absolútne nepodstatnú žalobca označil argumentáciu žalovaných aj v tej časti, v ktorej sa
poukázaním na skutočnosť, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade došlo k uzatvoreniu
pracovného pomeru až dňa 01.10.2017 snažia spochybniť fakt, že žalovaní vzájomne spolupracovali na
obchodnom prípade klienta žalobcu už dávno pred podpisom k vyjadreniam priloženej pracovnej zmluvy.
Bez ďalšieho je totiž podľa žalobcu zrejmé, že k vzájomnej protiprávnej spolupráci žalovaných mohlo

dochádzať aj bez podpisu pracovnej či akejkoľvek inej zmluvy. Existenciu takejto vzájomnej spolupráce
(teda spolupráce ešte pred podpisom predmetnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2017) napokon
potvrdili aj samotní žalovaní vo svojich vyjadreniach, akurát, že na jej označenie použili eufemistickú
formuláciu - sporadické stretnutia zástupcov žalovaných. Za osvedčenie existencie spolupráce medzi
žalovanými ešte pred podpisom predmetnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2017 možno podľa žalobcu

napokon považovať aj účelové tvrdenia, ktorými sa žalovaný v 2. rade snaží vysvetliť rozpor medzi
informáciami uvádzanými samotným žalovaným v 2. rade na sociálnej sieti LinkedIn a informáciami
predkladanými žalovanými v ich ostatných vyjadreniach vo veci (teda konkrétne medzi informáciou
uvedenou na sociálnej sieti LinkedIn, podľa ktorej pracoval u žalovaného v 1. rade už od februára 2017 a
tvrdením prezentovaným žalovanými v predložených vyjadreniach, podľa ktorého začal pre žalovaného

v 1. rade pracovať až od októbra 2017. Ako vysvetlenie načrtnutého rozporu totiž žalovaný v 2. rade
ponúkol len strohé a ťažko uveriteľné konštatovanie, že „profil Žalovaného 1 na LinkedIn nemá v tomto
smere žiadnu výpovednú hodnotu, keďže Žalovaný 2 nemal záujem o sebe zverejňovať informácie o
tom, že od konca februára 2017 do septembra bol evidovaný ako nezamestnaný“. Spochybniť žalobou
uplatnený peňažný nárok podľa žalobcu nemôže ani tvrdenie žalovaného v 2. rade, že údajne vďaka

tomu, že úspešné uzatvorenie predmetného obchodného prípadu klienta (teda uzatvorenie nájomnej
zmluvy k dotknutým skladovým priestorom v priemyselnom parku Prologis Park Nitra) záviselo nielen od
aktivity a schopností žalobcu, ale aj od výsledku obchodných rokovaní medzi obchodnou spoločnosťou
MC Syncro Bratislava s.r.o. a automobilkou Jaguár (ktorý bol vo februári 2017 vraj ešte stále neistý),
nemožno údajne tvrdiť, že v čase ukončenia pracovného pomeru žalovaného v 2. rade u žalobcu boli

rokovania medzi žalobcom, jeho Klientom a obchodnou spoločnosťou Prologis už v ich finálnej fáze.
Žalobca uviedol, že odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný v 2. rade vôbec neuvádza, na základe
akých informácií dospel k záveru (predpokladu) o údajne neistom výsledku rokovaní medzi obchodnou
spoločnosťou MC Syncro Bratislava s.r.o. a automobilkou Jaguár vo februári 2017, je zrejmé, že ani
prípadná skutočnosť, že finálne rozhodnutie či napokon dôjde alebo nedôjde k uzatvoreniu predmetnej

(sprostredkúvanej) nájomnej zmluvy záviselo od obchodného rozhodnutia Klienta, nemôže bez ďalšieho
oslabiť tvrdenie žalobcu, že v čase ukončenia pracovného pomeru žalovaného v 2. rade u žalobcu
boli rokovania medzi žalobcom, jeho Klientom a obchodnou spoločnosťou Prologis už v ich finálnej
fáze. Žalobca sprostredkúval uzatvorenie zmluvy medzi jeho klientom a obchodnou spoločnosťou
Prologis a nie medzi obchodnou spoločnosťou MC Syncro Bratislava s.r.o. a automobilkou Jaguár.

Ak by preto aj žalovaní neskôr v konaní preukázali, že vo februári 2017 bol výsledok rokovaní medzi
obchodnou spoločnosťou MC Syncro Bratislava s.r.o. a automobilkou Jaguár stále neistý (o to sa však
žalovaní zatiaľ ani len nepokúsili), v situácii, keď už bola riadne vyrokovaná drvivá väčšina podmienok
sprostredkúvanej nájomnej zmluvy a čakalo sa len na finálne obchodné rozhodnutie klienta (bez ohľadu
na skutočnosti, ktoré mohli toto jeho rozhodnutie ovplyvniť), nie je možné podľa žalobcu oprávnene

tvrdiť, že sprostredkúvanie predmetnej nájomnej zmluvy k skladovým priestorom v priemyselnom parku
Prologis Park Nitra nebolo v čase, keď sa žalobca dohodol so žalovaným v 2. rade na ukončení
pracovného pomeru, v jeho finálnej fáze. V naznačenom zmysle platí, že vyššie spomenutý záver
o tom, že rokovania medzi žalobcom, jeho klientom a obchodnou spoločnosťou Prologis dospeliuž do ich finálnej fázy, nemôže spochybniť ani žalovanými uvádzaná skutočnosť, že k uzatvoreniu
sprostredkúvanej nájomnej zmluvy medzi Klientom žalobcu a obchodnou spoločnosťou Prologis došlo
až v novembri roku 2017 (pokiaľ totiž boli fakticky všetky podmienky sprostredkúvanej nájomnej zmluvy

pričinením žalobcu vyrokované už vo februári 2017, je absolútne irelevantné, kedy k uzatvoreniu takejto
zmluvy reálne došlo).

6. Žalovaný v rade 2 sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 9.11.2021 Uviedol, že účelovosť argumentácie
žalobcu vo vyjadrení žalobcu je zrejmá z toho, že už vo vyjadrení žalovaného 2 z 11.12.2020 bolo

uvedené, že žalovaný 2 nerozporuje, že v súvislosti s výkonom práv a povinnosti z pracovného pomeru
založeného pracovnou zmluvou so žalobcom sa žalovaný 2 oboznámil s určitými informáciami, ktoré
boli nevyhnutné pre samotný výkon činnosti predstavujúcej obsah pracovného pomeru založeného
pracovnou zmluvou so žalobcom. Zároveň však vzhľadom na to, že žalobca svoju argumentáciu v
žalobe zakladal na povinnostiach vyplývajúcich z pracovného pomeru, na obsahu pracovného poriadku,
smernice o používaní služobných notebookov a bezpečnostnom projekte, žalovaný 2 upozornil na to,

že pre klasifikovanie dotknutých informácií ako obchodného tajomstva žalobcu nepostačuje odvolávať
sa na povinnosť zamestnanca zachovávať mlčanlivosť podľa § 81 písm. f) Zákonníka práce, keďže
táto povinnosť sa paušálne vzťahuje na akéhokoľvek zamestnanca v ktoromkoľvek odvetví, ako ani
na povinnosti na úseku ochrany osobných údajov. Vo vyjadrení žalobcu však podľa žalovaného 2
úplne absentuje argumentácia ku skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení žalovaného 2 z 11.12.2020,

ktoré sú pre meritórne posúdenie veci kľúčové. Pokiaľ by žalovaní aj v čisto teoretickej rovine
pripustili, že dotknuté informácie sú obchodným tajomstvom alebo know-how jedného konkrétneho
súťažiteľa (čo v posudzovanom prípade preukázané nebolo), takéto informácie sú v oblasti trhu s
komerčnými realitami často samotnými klientmi poskytované viacerým subjektom, ktorí môžu byť
navzájom v konkurenčnom postavení. Žalovaný 2 opätovne zdôraznil, že pokiaľ niektorý súťažiteľ

nezíska exkluzivitu vo vzťahu k zastúpeniu klienta alebo potenciálneho klienta (dojednanú v písomnej
zmluve) je využitie dotknutých informácií získaných priamo od klienta alebo potenciálneho klienta
súťažiteľmi bez právneho následku. Vo vyjadrení žalobcu je obsiahnutá argumentácia, podľa ktorej
nárok žalobcu uplatnený žalobou údajne nespochybňuje ani prípadné preukázanie toho, že spoločnosť
MC Syncro Bratislava spolupracovala pri vyhľadávaní vhodnej nehnuteľnosti aj so žalovaným 1 alebo

ďalšími spoločnosťami, keďže podľa názoru žalobcu žalovaný 2 nenadobudol pri realizácii prípadu
MC Syncro Bratislava len informácie vymenované vo vyjadrení žalobcu (s ktorými bol oboznámený
aj žalovaný 1), ale „[...] rovnako disponoval aj množstvom ďalších citlivých informácií, ktoré mu boli v
súvislosti s dotknutým obchodným prípadom poskytnuté či už zo strany obchodnej spoločnosti Prologis
alebo zo strany ďalších zdrojov, a ktoré žalovaný v 2. rade následne neoprávnene využil na prospech

žalovaného v 1. rade.“, z čoho žalobca vyvodzuje domnelý dôsledok, že ak by sa aj preukázalo, že
medzi žalobcom a MC Syncro Bratislava nebola dohodnutá exkluzívna spolupráca, táto skutočnosť
nespochybňuje nárok uplatnený žalobou. K uvedeným skutočnostiam žalovaný 2 uviedol, že listinné
dôkazy priložené k vyjadreniu žalovaného 2 z 11.12.2020 (mandát udelený MC Syncro Bratislava
žalovanému 1, e-mailová komunikácia žalovaného 2 a spoločnosti MC Syncro Bratislava z januára

2018) jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdzujú, že spoločnosť MC Syncro Bratislava v
čase, keď sa začala uchádzať o nomináciu pre Jaguar (v lete 2016) oslovila žalobcu, žalovaného 1 a
ešte ďalšiu nitriansku realitnú kanceláriu, aby jej spracovali prehľad možností realizovania ich zámeru
v Nitrianskom kraji, pričom žiadnemu subjektu neposkytla spoločnosť MC Syncro Bratislava exkluzivitu.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že samotná obchodná spoločnosť MC Syncro Bratislava poskytla

viacerým subjektom dotknuté informácie týkajúce sa jej zámeru. To, že oslovené subjekty využívali
takto (spoločnosťou MC Syncro Bratislava) poskytnuté dotknuté informácie po vlastnej línii, vykonávali
vlastné zisťovania a obohacovali si pôvodný rozsah dotknutých informácií o ďalšie informácie, nie je
v žiadnom prípade porušením právnej povinnosti. Pokiaľ žalobca argumentuje, že žalovanému 2 boli
sprístupnené nejaké „ďalšie informácie“, tieto informácie žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval.

Je pritom úplne bežné, že developeri poskytujú informácie (ako veľkosti výmery, časová os výstavby,
technické štandardy a pod.) všetkým relevantným konzultačným agentúram, pretože je v ich obchodnom
záujme, aby im konzultanti priestory prenajali. Žalovaný 2 rezolútne popiera, že by v prospech
žalovaného 1 využil akékoľvek informácie, ktoré by získal na základe plnenia pracovných povinností
podľa pracovnej zmluvy so žalobcom. V konečnom dôsledku žalobca svoje tvrdenia o neoprávnenom

využití informácií žalovaným 2 v prospech žalovaného 1 ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Pokiaľ sa
jedná o skutočnosti parafrázované vo vyjadrení, je z meritórneho hľadiska irelevantné, že mandát nebol
podpísaný konateľom spoločnosti MC Syncro Bratislava, keďže právny poriadok pozná popri konaní
prostredníctvom konateľa viaceré spôsoby konania v mene podnikateľa - právnickej osoby (napr. § 14až 16 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Vo vyjadrení žalobcu
pritom nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali záväznosť mandátu pre spoločnosť
MC Syncro Bratislava z titulu, že bol podpísaný Milanom Porubským, konajúcim v mene MC Syncro

Bratislava v pozícii „plant manager“. Z uvedených dôvodov predmetné tvrdenie žalobcu nemá žiaden
vplyv na merito veci. Pre doplnenie žalovaný 2 uvádza, že podľa jemu dostupných informácií bol Milan
Porubský zodpovedný za spoločnosť MC Syncro Bratislava riešiť vyjednávania so spoločnosťou Jaguar,
ako aj s budúcimi prenajímateľmi, ako najvyššie postavený manažér na Slovensku. Pokiaľ sa jedná
o skutočnosti parafrázované bv ďalšej časti vyjadrenia, z obsahu mandátu jednoznačne vyplýva, že

spoločnosť MC Syncro Bratislava oslovila v lete 2016 žalobcu, žalovaného 1 a ešte ďalšiu nitriansku
realitnú kanceláriu. Z povahy veci je teda vylúčené, že by sa vo vzťahu ku ktorémukoľvek z týchto
subjektov jednalo o exkluzívnu spoluprácu. Pokiaľ je vyhlásení žalovaného 1 uvedené, že mandát
umožňoval exkluzívne zastupovanie, jedná sa v tomto smere o zrejmú nesprávnosť, ktorá však vo
svojej podstate žiadnym spôsobom nemá vplyv na argumenty predostreté žalovanými v konaní vo
veci. Samotné udelenie mandátu spoločnosťou MC Syncro Bratislava žalovanému 1 však vzhľadom

na skutočnosti uvedené vo vyjadrení odstraňuje pochybnosti v tom smere, kto bola osoba oprávnená
zastupovať spoločnosť MC Syncro Bratislava pri realizovaní obchodného prípadu. Žalovaný v rade 2
uviedol, že žalobca sa mýli, pokiaľ si myslí, že mandát a vyhlásenie žalovaného 1 boli v konaní vo veci
predložené za účelom preukázania, že žalobca nebol exkluzívnym partnerom MC Syncro Bratislava
pri realizácii predmetného obchodného prípadu. Žalovaný 2 nespochybňuje, že vylúčenie exkluzívnej

spolupráce žalobcu a MC Syncro Bratislava pri realizácii predmetného obchodného prípadu (ako uvádza
Žalobca) síce tiež implicitne z mandátu vyplýva, ale predmetný dôkaz bol predložený prioritne z dôvodu
preukázania toho, že samotná spoločnosť MC Syncro Bratislava v roku 2016 oslovila žalovaného 1 s
požiadavkou na spoluprácu pri hľadaní vhodných priestorov na prenájom pre nový závod spoločnosti
MC Syncro Bratislava na Slovensku v lokalite Nitrianskeho kraja. Poznámka žalobcu „o vykopnutí už

otvorených dverí“ je teda zjavne postavená na nepochopení argumentačnej línie žalovaného 2 zo
strany žalobcu. Žalobca žiadnym spôsobom neozrejmil, z akého dôvodu by mala mať skutočnosť, že
mandát je vytlačený na hlavičkovom papier žalovaného 1, vplyv na vierohodnosť mandátu. Je bežné,
aby si záujemcom oslovený podnikateľ pôsobiaci na trhu s komerčnými realitami nechal podpísať
potvrdenie obsahu jestvovania právneho vzťahu s klientom, a to práve za účelom predchádzania vzniku

nedorozumení ako je tomu v prípade veci. Žalovaný 2 vie z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že vystavovanie
dokumentu potvrdzujúceho jestvovanie právneho vzťahu medzi klientom a podnikateľom pôsobiacim
na trhu s komerčnými realitami (označeného napríklad ako „mandát“ alebo „poverenie“) je v rámci
trhu s komerčnými realitami bežné. Potvrdzuje to nielen bežná prax žalovaného 1 (mandáty vystavené
žalovanému 1 v iných veciach), ale aj prax iných subjektov v rámci relevantného trhu. Žalovaný 2 má za

to, že v rámci trhu s komerčnými realitami sa vytvorila všeobecne uznávaná obchodná zvyklosť, podľa
ktorej písomné potvrdenie záujemcu o jestvovaní právneho vzťahu medzi ním a sprostredkovateľom
(bez ohľadu na to, ako je označené), v prípade nejasností určuje osobu, ktorá záujemcu pri realizácii
obchodnej príležitosti reálne zastupuje. Žalobca podľa žalovaného v rade 2 na jednej strane vehementne
argumentuje v snahe bagatelizovať tvrdenia a dôkazy žalovaného 2 o riadnom odovzdaní agendy

žalobcovi a o upozornení na potrebné úkony, na druhej strane však mlčí vo vzťahu k tomu, čo sa
u žalobcu s prípadom MC Syncro Bratislava stalo po skončení pracovného pomeru so žalovaným 2.
Nájomná zmluva medzi spoločnosťou MC Syncro Bratislava a Prologis bola podľa informácií dostupných
žalovanému 2 uzatvorená až v novembri 2018, a to na základe sprostredkovateľskej činnosti žalovaného
1. Žalovaný 2 podotýka, že od odchodu žalovaného 2 zo spoločnosti žalobcu do uzatvorenia predmetnej

Nájomnej zmluvy uplynulo približne jeden a trištvrte roka. Žalobca žiadnym spôsobom v konaní vo
veci nepreukázal, že by na základe prehľadu o odovzdanej agende bol žalobca akokoľvek činný vo
vzťahu k prípadu MC Syncro Bratislava. Aj tento samotný časový aspekt dôvodne spochybňuje tvrdenia
uvedené v žalobe, podľa ktorých mal byť v čase skončenia pracovného pomeru žalovaného 2 u žalobcu
prípad MC Syncro Bratislava „vo finálnej (poslednej) fáze“. Žalovaný 2 opätovne zdôraznil, že vecou MC

Syncro Bratislava sa začal v spoločnosti žalovaného 1 zaoberať za okolností popísaných vo vyjadrení
žalovaného 2 z 11.12.2020. Pritom nevyužil žiadne dotknuté informácie získané pri výkone práce pre
žalobcu a čerpal výlučne z informácií poskytnutých žalovaným 1 a spoločnosťou MC Syncro Bratislava.
Žalovaný 2 uviedol, že tvrdenia žalobcu o tom, že sa žalovaný 2 údajne mohol pripojiť z domu, resp.
že mal k dispozícii notebook je irelevantné, keďže z dôvodu technických problémov sa žalovanému 2

stávalo,žesakpracovneje-mailovejadresezdomupripojiťnedokázal.Práveztohtodôvodusižalovaný
2 niektoré správy preposlal na súkromnú e-mailovú adresu. Tým však žiadne informácie získané z titulu
výkonu práce pre žalobcu nezneužíval. Žalovaný 2 uviedol, že e-mailová správa zo dňa 10.01.2017,
ktorá bola založená do spisu žalobcom, označená ako „KREICHER yves . gefco RE“ sa vôbec netýkaprípadu MC Syncro Bratislava ani prípadu ukončenia nájmu DNV. Predmetná správa neobsahuje nič
iné, ako vizitku pána L., ktorý pracoval v logistickej spoločnosti GEFCO. Žalovanému 2 sa dostala
informácia o tom, že menovaná osoba ma záujem o zmenu zamestnania a v spoločnosti GEFCO bude

končiť. Žalovaný 2 preposlal predmetnú správu žalovanému 1 pre prípad, že by žalovaný 1 mal záujem
ho angažovať. Žalovaný 2 a konateľ žalovaného 1 - U. M., sa poznali v tom čase relatívne krátko,
pričom žalovaný 2 od konateľa žalovaného 1 vedel o tom, že žalovaný 1 má záujem prijať nových
zamestnancov do českej pobočky. Žalovaný 2 nevie o tom, či žalovaný 1 menovanú osobu vôbec oslovil.
Žalovaný 2 však nemal v úmysle sprístupniť, a ani nesprístupnil, žalovanému 1 žiadne informácie o

obchodných prípadoch žalobcu a rezolútne popiera účelové tvrdenia žalobcu o tom, že údajne „žalovaný
v 2. rade komunikoval vo veci dotknutého obchodného prípadu Klienta so zástupcami žalovaného v
1. rade dokonca už pred dátumom ukončenia pracovného pomeru so žalobcom.“ Z vyššie uvedených
skutočností je zrejmé, že predmetná komunikácia sa vôbec netýkala nielen „dotknutého obchodného
prípadu“, ale žiadneho obchodného prípadu žalobcu. Žalovaný 2 ďalej uviedol, že súčasťou spisu
sú len e-maily zaslané na pracovnú e-mailovú adresu žalovaného 2 u žalobcu, žiadne odoslané e-

maily, v dôsledku čoho žalovaný 2 nerozumie, čo chcel žalobca povedať tým, že žalovaný 2 „nie je
autorom emailov priložených ako súčasť prílohy č. 15 žaloby“. Žalovaný 2 sa k dôvodom zaslania e-
mailov, ktoré sú uvedené v rámci dôkazu č. 15 založeného do spisu žalobcom, vyjadriť nevie jednak z
dôvodu, že nie je autorom predmetných e-mailov a jednak z dôvodu, že predmetné e-maily ani nevidel.
Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným 2 zanikol dňa 14.02.2017. Týmto okamihom žalovaný 2

prestal mať akýkoľvek dôvod pre užívanie e-mailového konta, ktoré mal žalovaný 2 zriadené u žalobcu.
Keďže riadne odovzdal jemu zverenú agendu žalobcovi mali sa prípadmi, ktoré boli u žalobcu zverené
žalovanému 2, zaoberať určení zamestnanci žalobcu, vrátane kontroly e-mailového konta priradeného
žalovanému 2. To, že žalobca údajne nevykonal opatrenia smerujúce k blokovaniu prístupu žalovaného
2 k predmetnému e-mailovému kontu, je zodpovednosťou žalobcu, žalovaný 2 však predmetné konto

po skončení pracovného pomeru so žalobcom žiadnym spôsobom nevyužíval. Pokiaľ žalobca tvrdí,
že žalovaný 2 predmetné e-mailové konto, ktoré mu bolo pridelené u žalobcu využíval po 14.02.2017,
žalovaný 2 navrhol uložiť žalobcovi edičnú povinnosť predložiť všetky e-maily, ktoré boli z predmetného
konta po 14.02.2017 odoslané. Žalovaný 2 trval na tom, že v čase od 28.02.2017do 30.09.2017
bol nezamestnaným evidovaným Úradom práce, čo je preukázané listinným dôkazom priloženým k

vyjadreniu žalovaného 2 z 11.12.2020. V tom čase žalovaný 2 nevykonával pre žalovaného 1 prácu
a pokiaľ sa žalovaní v uvedenom období niekoľkokrát stretli, predmetom ich stretnutia bolo výlučne
dohadovanie podmienok budúcej spolupráce žalovaných, preverovanie schopností žalovaného 2, resp.
postupná marketingová príprava žalovaného 2 na nástup k žalovanému 1. Pokiaľ žalobca tvrdí, že
žalovaní vo vyjadreniach žalovaných údajne potvrdili spoluprácu žalovaných pred podpisom pracovnej

zmluvy so žalovaným 1, jedná sa výlučne o ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenie žalobcu,
ktorým sa (neúspešne) snaží podporiť tvrdenia uvedené v žalobe. Žalovaný 2 ďalej uviedol, že zo
samotnej pracovnej zmluvy so žalovaným 1, ktorá bola ako dôkaz priložená k vyjadreniu žalovaného 2
z 11.12.2020, jednoznačne vyplýva, že pracovný pomer medzi žalovanými vznikol 01.10.2017 a teda
tiež to, že údaj na profile LinkedIn správny nie je. Z týchto skutočností však nevyplýva potvrdenie

tvrdení žalobcu o údajnej spolupráci žalovaných pred 01.10.2017, ako by si želal žalobca. Pokiaľ je
pre žalobcu tvrdenie Žalovaného 2 o dôvodoch uvedenia údaja na LinkedIn o vzniku pracovného
pomeru so žalovaným 1 kontinuálne po zániku pracovného pomeru so žalobcom „ťažko uveriteľné“, je
z meritórneho hľadiska irelevantné. Profil na LinkedIn je súkromným profilom určený pre tretie osoby
a údaje na ňom uvedené vôbec nepreukazujú reálne jestvovanie spolupráce. Pre doplnenie však

žalovaný 2 predložil súdu vytlačenú webovú stránku žalovaného 1, na ktorej bola dňa 02.10.2017
zverejnená informácia „Slovenská pobočka 108 Agency privítala nového partnera U.“ a webovú stránku
CIJ EUROPE (obsahujúcu denné správy z prostredia komerčných realít), na ktorej bola dňa 05.10.2017
zverejnená obdobná informácia. Z času zverejnenia predmetných informácií je zrejmé, že tieto boli
zverejnené až po vzniku pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy so žalovaným 1. Žalovaný 2

poukázal na ods. 20. žaloby, v ktorom sa uvádza: „V priebehu roku 2016 bol žalovanému na realizáciu
pridelený obchodný prípad obchodnej spoločnosti MC Syncro Bratislava s.r.o., ktorá v súvislosti so
svojím podnikateľským zámerom pôsobiť na trhu ako oficiálny subdodávateľ výrobného závodu Jaguár
Land Rover, hľadala vhodné priestory pre svoju v poradí už druhú prevádzku na montovanie kolies pre
osobné automobily.“ a v ods. 21. Žaloby sa uvádza, že boli: „[...] ako priestory, ktoré spĺňajú potreby

Klienta vyhodnotené budúce komerčné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v priemyselnom parku Prologis
Park Nitra o výmere F.[...] patriace obchodnej spoločnosti Prologis.“ Zo samotných týchto skutočností
vyplýva logický dôsledok, že záujem spoločnosti MC Syncro Bratislava na nájme nehnuteľností pri Nitre
závisel od toho, či sa naplní podnikateľský zámer spoločnosti MC Syncro Bratislava „pôsobiť na trhu akooficiálny subdodávateľ výrobného závodu Jaguár Land Rover“. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,
že pokiaľ by sa tento podnikateľský zámer spoločnosti MC Syncro Bratislava nenaplnil, k uzavretiu
nájomnej zmluvy by nebolo bývalo došlo. Zo strany žalobcu pritom nebol produkovaný žiadny dôkaz vo

vzťahu k tomu, kedy reálne došlo k naplneniu tohto podnikateľského zámeru spoločnosti MC Syncro
Bratislava. Žalovaný 2 trval na tom, že ku dňu skončenia pracovného pomeru so žalobcom (14.02.2017)
bol prípad MC Syncro Bratislava len v počiatočnej fáze riešenia a vôbec nemožno tvrdiť, že by „[...]
rokovania medzi žalobcom, jeho Klientom a obchodnou spoločnosťou Prologis už v ich finálnej fáze.“,
ako účelovo tvrdí žalobca. Dôvodom bola aktuálna fáza prípadu MC Syncro Bratislava v tom čase,

ktorú zďaleka nebolo možné považovať za „finálnu fázu“ pričom z predložených dokladov jednoznačne
vyplýva, že ku dňu 14.02.2017 neboli zďaleka dojednané podmienky nájmu pre spoločnosť MC Syncro
Bratislava v okolí Nitry, keďže sa len v apríli 2017 kompletizovali podklady pre vypracovanie cenovej
ponuky spoločnosti Prologis, ktorá je datovaná v apríli 2017. Rokovania MC Syncro Bratislava a Prologis
pokračovali, strany si navzájom poskytovali informácie potrebné pre dosiahnutie dohody o podstatných
náležitostiach nájomnej zmluvy. V júni 2017 sa len pripomienkoval návrh zmluvy o budúcej nájomnej

zmluve a k jej finalizácii došlo v auguste 2017. Javí sa, že žalobca napriek riadnemu odovzdaniu agendy
zo strany žalovaného 2 vo februári 2017 zostal vo vzťahu k prípadu MC Syncro Bratislava nečinný
a určený zamestnanec žalobcu spoločnosť MC Syncro Bratislava nekontaktoval, v dôsledku čoho sa
spoločnosť MC Syncro Bratislava rozhodla prípad riešiť a finalizovať so žalovaným 1. Okrem toho
žalovaný 2 podotkol, že pokiaľ sa pamätá, tak v čase skončenia jeho pracovného pomeru so žalobcom

bol obchodný prípad v úvodnej fáze a v prieskume potenciálnych možností prenájmu boli v hre viaceré
subjekty, a teda vôbec nebolo isté, že v konečnom dôsledku dôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi
spoločnosťami MC Syncro Bratislava a Prologis, inými slovami - všetky možnosti boli otvorené.

7. Žalovaný v rade 1 sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 9.11.2021, ktorým prisvedčil argumentácii

žalovaného v rade 2 uvedeným v duplike zo dňa 9.11.2021 v častiach, v ktorých sa vo veci vedel vyjadriť.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, Pracovná
zmluvazodňa10.4.2012,Dodatokč.4kPracovnejzmluvezodňa1.4.2015,screenshotwebovejstránky
žalovanéhovrade1,Mandátnazastupovanieprivyhľadávanípriemyselnýchakancelárskychpriestorov

zo dňa 8.8.2016, Pracovná zmluva zo dňa 1.10.2017, záznamy emailovej komunikácie a ostatné listinné
dôkazy v spise.

9. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 10.4.2012 súd zistil, že žalovaný v rade 2 bol zamestnancom žalobcu.

10. Podľa ust. čl. VIII, ods. 2 Pracovnej zmluvy zo dňa 10.4.2012 zamestnanec sa zaväzuje nezverejniť
alebo iným spôsobom tretím osobám sprístupniť akékoľvek informácie týkajúce sa zamestnávateľa,
jeho obchodných partnerov alebo jeho činnosti alebo použiť tieto informácie vo svoj prospech alebo v
prospech tretích osôb. Preto zamestnanec nesmie počas trvania ani po skončení pracovného pomeru
so zamestnávateľom, okrem prípadov, keď tým bude poverený zamestnávateľom alebo ak tak bude

povinný učiniť podľa tejto zmluvy, sprístupniť ( úmyselne alebo z nedbanlivosti ) akejkoľvek osobe alebo
inštitúcii alebo inak využiť obchodné tajomstvo, dôverné informácie, transakcie alebo postupy ( okrem
tých, ktoré sú bežne dostupné verejnosti ) týkajúce sa spoločnosti, podnikania, financovania, obchodov a
inýchzáležitostízamestnávateľaačlenovskupinyCBRE.Zamestnanecberienavedomie,ženesplnenie
povinnosti mlčanlivosti bude považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny a zamestnanec

budepovinnýnahradiťzamestnávateľovicelúškodu,ktorávzniklavdôsledkuporušeniavyššieuvedenej
povinnosti zamestnancom.

11.ZDodatkuč.4kPracovnejzmluvezodňa1.4.2015súdzistil,žežalovanývrade2bolzamestnancom
žalobcu na pozícii Senior Consultant Industrial Agency.

12. Zo screenshotu webovej stránky žalovaného v rade 1 súd zistil, že žalovaný v rade 1 na svojej
webovej stránke oznámil, že uzatvorenie nájomnej zmluvy pre spoločnosť MC Syncro v priemyselnom
parku Prologis Nitra sprostredkoval pre žalovaného v rade 1 žalovaný v rade 2 ako managing partner
žalovaného v rade 1.

13. Z LinkedIn profilu žalovaného v rade 2 súd zistil, že žalovaný v rade 2 tam uvádza, že je managing
partnerom žalovaného v rade 1 od februára 2017.14. Z emailovej správyX., štatutára MC Syncro žalovanému v rade 2 zo dňa 3.1.2018 súd zistil, že p.
Porubský uviedol, že keď sa jeho spoločnosť začal uchádzať o nominácie pre Jaguar Land Rover v Nitre
niekedy v lete 2016 oslovil žalobcu, žalovaného v rade 1 a ešte jednu nitriansku realitnú kanceláriu s

požiadavkou spracovať prehľad možností v Nitrianskom kraji, nikomu však nedal exkluzivitu nakoľko v
tom čase ešte nevedel, či sa daný projekt bude vôbec realizovať. Uviedol, že nerozumie nároku žalobcu.

15. Z Mandátu na zastupovanie pri vyhľadávaní priemyselných a kancelárskych priestorov zo
dňa 8.8.2016 súd zistil, že spoločnosť MC Syncro Bratislava s.r.o. poverila žalovaného v rade 1

vyhľadávaním vhodných priestorov na prenájom pre nový závod v Nitrianskom kraji. Klient žalovanému
v rade 1 mandátom potvrdil, že je poverený v mene klienta priamym kontaktom s vlastníkmi objektov v
tejto fáze jednať a preto klient poprosil záujemcov, aby všetky ponuky smerovali na žalovaného v rade 1.

16. Z Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 8.12.2020 súd zistil, že
žalovaný v rade 2 bol od 28.2.2017 do 30.9.2017 evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

17. Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2017 súd zistil, že žalovaný v rade 2 je zamestnancom žalovaného
v rade 1 od 1.10.2017.

18. Podľa ust. § 17, ods. 1 ObZ predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo.

Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s
podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú
v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva
utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

19. Podľa ust. § 17, ods. 3 ObZ rušiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá porušuje alebo ohrozuje obchodné tajomstvo.

20. Podľa ust. § 20 ObZ proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha
majiteľovi obchodného tajomstva právna ochrana.

21. Podľa ust. § 44, ods. 1 ObZ nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá
súťaž sa zakazuje.

22. Podľa ust. § 44, ods. 2, písm g) ObZ nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä porušenie
obchodného tajomstva.

23. Podľa ust. § 51, ods. 1 ObZ porušením obchodného tajomstva je konanie rušiteľa obchodného
tajomstva spočívajúce v neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva.

24. Podľa ust. § 51, ods. 3, písm. b) ObZ neoprávneným využitím alebo neoprávneným sprístupnením
obchodného tajomstva je využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva bez súhlasu majiteľa
obchodného tajomstva tým, kto porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo inú povinnosť týkajúcu
sa nesprístupnenia obchodného tajomstva.

25. Podľa ust. § 53 ObZ osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené,
môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu
požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia.

26. Podľa ust. § 55a ObZ ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, použijú sa na ochranu obchodného
tajomstva všeobecné ustanovenia o právnych prostriedkoch ochrany proti nekalej súťaži.

27. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.28. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

29. Vo veci súd vytýčil pojednávanie na deň 8.11.2022. Na pojednávaní strany sporu ako sporné označili:

PZ žalobcu:
- či sa žalovaný v 1./rade a 2./rade oboznamovali s obchodným tajomstvom žalobcu,
- či na základe oboznámenia sa žalovaných s obchodným tajomstvom žalobcu došlo k uzatvoreniu

obchodného prípadu MC Syncro,
- či skutočnosti, ktoré žalobca označil ako obchodné tajomstvo sú obchodným tajomstvom žalobcu,
- v akom rozsahu sa žalovaný v 1./rade podieľal na uzatvorení obchodného prípadu MC Syncro,
- dátum ku ktorému bol prvýkrát žalovanému v 1./rade bol delený mandát na obchodný prípad MC
Syncro,
- skutočnosť, či žalovaný v 1./ a 2./rade konali voči žalobcovi nekalosúťažne,

- skutočnosť, či informácie na trhu komerčných realít majú svoju hodnotu,
- miera akou žalovaný v 2./rade spolupracoval so žalovaným v 1./rade v období od ukončenia
pracovnoprávneho vzťahu so žalobcom do začatia spolupráce so žalovaným v 1./rade,
- miera rozpracovanosti obchodného prípadu MC Syncro u žalobcu od 2/17 do 11/17.
PZ žalovaného v 1./ a 2./rade:

- či žalovaný v 1./ a 2./rade porušili akúkoľvek právnu povinnosť,
- či MC Syncro poskytla žalovanému v 1./rade akékoľvek informácie smerujúce k uzatvoreniu zmluvy,
- či žalobcovi vznikla škoda,
- výška škody,
- existencia právneho vzťahu medzi žalobcom a MC Syncro a jej obsah,

- kauzálny nexus vzniku škody,
- skutočnosť, či sa po odchode žalovaného v 2./rade od žalobcu niekto zaoberal obchodným prípadom
MC Syncra.

30. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s konštatáciou sporných skutočností stranami sporu. Ako nespornú

súd posúdil skutočnosť, že ukončeniu pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade
2 došlo dňa 14.2.2017.

31. Predmetom konania je nárok žalobcu v žalovanej výške s príslušenstvom titulom ušlého zisku
žalobcu, ku ktorému došlo v dôsledku protiprávneho konania žalovaného v rade 2 tým, že porušil

záväzok mlčanlivosti a záväzok zdržať sa po skončení pracovného pomeru akéhokoľvek konania, ktoré
by mohlo žalobcovi spôsobiť škodu a protiprávneho konania žalovaného v rade 1 spočívajúceho v
čerpaní informácií poskytnutých žalovaným v rade 2.

32. Na základe edičnej povinnosti určenej súdom žalovaný v rade 1 založil do spisu fa č. 102018003

zo dňa 4.4.2018, z ktorej vyplýva, že provízia žalovaného v rade 1 za uzatvorenie obchodného prípadu
MC Syncro Nitra bola vyfakturovaná vo výške 53.174,88 EUR s DPH za prvú fázu a v rovnakej výške
faktúrou č. 102018024 zo dňa 10.12.2018 za druhú fázu.

33. Na pojednávaní dňa 23.1.2023 súd na návrh žalobcu vypočul svedka XX, ktorý bol agentom priamo

konkurujúcim žalobcovi, neskôr sa na strane developera stal klientom žalobcu. O spore vie od žalobcu. V
obore pôsobí cca 10 rokov. Prvú časť kariéry pôsobil u priameho konkurenta žalobcu ako agent, neskôr
prešiel na pozíciu zástupcu developera spolupracujúceho so žalobcom. Agent má primárne za úlohu
nájsť na trhu transakciu ( nájsť dopyt po priestoroch ) a potom dopyt spojí s ponukou a sprostredkovať
transakciu. K obchodným príležitostiam sa agent dostáva formou aktívneho marketingu ( ak nemá

skúsenosti ) alebo sa komunikáciou s klientami dozvie o dopyte resp. posunutím dopytu od matky
priamo spolupracujúcemu agentovi. Z pohľadu úspešnosti je účinnejšia forma komunikácie na základe
skúsenosti agenta. Typovo sa najčastejšie vyskytujú dopyty na skladové priestory, výrobné priestory,
riešenie potreby rozšírenia resp. kompletná relokácia klienta. Výhodou sú skúsenosti spočívajúce v
dlhodobomvzťahuagentasmajiteľompriestorovarovnakotoplatíajpridopytujúcichklientoch.Výhodou

je ak sa agent s klientami pozná dlhodobo. Výhodou je tiež, ak agent je súčasťou medzinárodnej
spoločnosti s dobrým menom na trhu nehnuteľností. Výhodou je tiež informovanosť agenta o potrebách
nájomcov na základe skúseností resp. pozície na trhu. Informácia, že niekto nehnuteľnosť hľadá je
na trhu cenná nakoľko vytvára časovú výhodu pre agenta. Z toho dôvodu si agent tieto informáciechráni pred konkurenciou. K zmene agenta, s ktorým začal klient spoluprácu dochádza výnimočne v
prípadoch ak je klient s agentom nespokojný. Vtedy transakciou poverí iného agenta. Svedok uviedol, že
v týchto prípadoch sa takmer nikdy nestáva, že by si nový agent dohodol rozdelenie provízie s bývalým

agentom. Svedok uviedol, že na Slovensku je malý trh, je tu konkurencia zodpovedajúca veľkosti trhu.
Jednotlivý obchod prebieha tak, že agent sa dozvie o dopyte, predstaví ho majiteľovi nehnuteľnosti,
čím si čiastočne poistí províziu. Problém nastane ak rovnaký dopyt rovnakému majiteľovi predstaví viac
agentov. Vtedy je rozhodujúce kto presvedčí klienta o tom, že ho zoberie na stretnutie s majiteľom
nehnuteľnosti. Vtedy by už mal byť agent u klienta „zabetónovaný“ a pokračovať v realizácii zákazky.

Po tom sa riešia technické záležitosti až do štádia finálnej ponuky, ktorú predkladajú už len vybraní
agenti a klient sa rozhoduje o výbere ponuky. V prípade ak má klient už nehnuteľnosť vybranú tak
má agent jednoduchšiu pozíciu avšak skúsený agent napriek tomu zabezpečí aj konkurenčné ponuky
aby si klient mohol vybrať. Ak je klient pevne rozhodnutý, tak je realizácia kontraktu jednoduchá a
klient už agenta prakticky nepotrebuje. Žalobcu svedok označil ako jedného z top 4 agentov, ktorý má
predpoklady na získanie veľkých zákazok. Je však tiež dôležité, kto konkrétne sa za spoločnosť zákazke

venuje nakoľko neskúsenosťou môže zákazku stratiť. Svedok potvrdil, že žalovaného v rade 2 osobne
pozná ako nepriameho konkurenta z čias agenta. Označil ho ako skúseného agenta. V prípade odchodu
skúseného agenta ku konkurencii z pohľadu spoločnosti táto odchod neakceptuje nakoľko dopyt mohol
získať na základe podpory agentúry zatiaľ čo agent má pocit, že transakcie zabezpečil sám. Z pohľadu
svedka však obchod patrí agentúre a agent by ho mal odovzdať pri odchode agentúre ak sa nedohodli

inak.Zpohľadumajiteľanehnuteľnostibysapooznámení,žeprovíziuužnemáplatiťpôvodnejagentúre,
ale novej a zmenu agentúry by akceptoval len v prípade preukázania dohody pôvodnej a novej agentúry.
Bez preukázania dohody by časť provízie vyplatil aj pôvodnej agentúre nakoľko by mohlo dôjsť k strate
dôvery medzi developerom a pôvodnou agentúrou. Svedok na pozícii agenta prestal pracovať pred
siedmymi rokmi, následne 5 rokov zastupoval vlastníka nehnuteľností. V súčasnosti sa venuje prenájmu

rekreačných nehnuteľností. Svedok potvrdil, že jeden záujemca v praxi oslovuje viac agentov a teda viac
agentov v tom istom čase získa od rovnakého klienta informácie o dopyte klienta. Forma spolupráce
klienta s agentom môže byť písomná, ale nemusí byť. Písomné zmluvy sa viac uzatvárajú s majiteľmi
nehnuteľností. Písomné potvrdenie o spolupráci si agent vyžiada, len ak ho potrebuje pre majiteľa
nehnuteľností na preukázanie, že zastupuje klienta. Písomná zmluva medzi agentom a developerom sa

uzatvára už na začiatku spolupráce. Za finálne štádium spolupráce agenta a developera svedok označil
štádium kedy majiteľ už naceňuje detaily cenovej ponuky pre klienta. Dovtedy sa dávajú len odhady
nákladov. Až pri finálnom výbere ( cca traja ) sa naceňujú presne detaily ponuky. Až keď klient zúži výber
robia sa finálne ponuky. Zmluva medzi developerom a záujemcom sa uzatvára vo forme draftu nájomnej
zmluvy nakoľko až vtedy sa môže objaviť nejaký problém a vtedy sa pokračuje s druhou ponukou. Pri

odchode agenta z agentúry sa podľa svedka má udiať to, že agent má odovzdať všetky svoje obchodné
prípady kolegovi z agentúry. Po ich predaní sa im má venovať kolega, ktorému agent prípady odovzdal
za účelom vyplatenia provízie agentúre. Ako možnosti, kedy sa zákazka môže pokaziť svedok označil
nespokojnosť klienta s agentom, nakoľko klient priamo spolupracuje s agentom a nie s agentúrou, iný
agent dostane poverenie na základe globálnej spolupráce, agent dobre neprezentuje developera, iný

agent sa prezentuje lepším spôsobom ( vtedy novému poskytne písomne potvrdenie o zastupovaní ). V
prípade viacerých agentov klient potvrdí spoluprácu agentovi, ktorý urobí stretnutie. To je pre developera
signál, kto zastupuje klienta. Môže sa stať, že dvaja agenti prídu k jednému developerovi s rovnakým
klientom. Vtedy je rozhodujúci písomný mandát klienta. Nemalo by sa stať, že dopyt odíde za agentom
po jeho prechode do inej agentúry. Výnimkou je potvrdenie agentúry o dohode o odchode dopytu s

agentom pod novú agentúru.

34. Na pojednávaní dňa 27.3.2023 súd na návrh žalovaných vypočul svedka Q., bývalého zamestnanca
žalobcu v rokoch 2005 až 2006 a 2015 až 2021 v rozhodujúcom období ako zamestnanec divízie
prenájmu priemyselných nehnuteľností. Vie o čom je predmet sporu. Jeho konkrétnou pracovnou

náplňou v rozhodnom období bolo robiť transakcie na trhu. K prípadu MC Syncro uviedol, že žalovaný
v rade 2 počas svojho pôsobenia u žalobcu riešil uvedenú spoločnosť a svedok mal po jeho odchode
od žalobcu nadviazať kontakt s touto spoločnosťou. Svedok uviedol, že v súčasnosti si agenti snažia
zabezpečiť vzťah s klientom písomne. Klient sa rozhoduje, či chce aby agent pôsobil na jeho strane
alebo na strane developera. Svedok uviedol, že je obvyklé oslovenie viacerých agentov klientom.

Platilo pravidlo, kto predstavil klienta prvý ten mal právo na transakciu. V súčasnosti platí pravidlo prvej
obhliadky avšak stala sa konkrétna situácia v Piešťanoch kde po obhliadke prišiel práve žalobca s
písomným mandátom, čím preukázal silnejšiu pozíciu a uzatvoril kontrakt. Práve dispozícia písomný
mandát je dobrá východisková pozícia pre inkasovanie pozície avšak podstatné je kto je z klientom dopodpisu zmluvy. Ako finálnu fázu transakcie označil svedok až podpis záväzného dokumentu. Dovtedy
môžu nastať situácie, ktoré uzatvorenie transakcie agentom zmaria. Pri odchode žalovaného v rade
2 zo spoločnosti žalobcu došlo k odovzdaniu agendy písomným spísaním klientov, s ktorými mali

kolegovia nadviazať vzťah za žalobcu. Prípad MC Syncro po odchode žalovaného v rade 2 bol u žalobcu
zverený svedkovi. Svedok mal s klientom nadviazať vzťah. Klient na snahu o nadviazanie kontaktu
svedkom za žalobcu nereagoval. Svedok kontaktoval konkrétne s p. Porubského, bez odozvy. Svedok
na porade informoval žalobcu o nenadviazaní kontaktu s klientom. Svedok pôsobil u žalobcu na rovnakej
pozícii ako žalovaný v rade 2. Podiel žalobcu na relevantnom trhu v rozhodnom období predstavoval

cca 50%. Agenti klientov buď oslovovali proaktívne alebo zastupovali vlastníka. Svedok uviedol, že
nevie uviesť, či MC Syncro bolo klientom žalobcu pred predmetným prípadom. Informácie o klientovi
podľa svedka predstavujú konkurenčnú výhodu na trhu. Informácie si agenti chránia pred ostatnými
agentúrami. Svedok potvrdil, že volal klientovi MC Syncro bezprostredne po odchode žalovaného v
rade 2 a v informačnom emaily mal poznámku kontaktovať koncom roka 2017. Opätovne uviedol, že
úvodný kontakt s klientom bol bez úspechu. Po odchode žalovaného v rade 2 od žalobcu sa s ním

začal stretávať ako s konkurentom. Výslovne uviedol, že p. Porubského kontaktoval niekoľkokrát, bez
nadviazania aktívnej spolupráce. Po zistení, že žalovaný v rade 1 uzatvoril transakciu s MC Syncro
vznikla u žalobcu skupina v ktorej bol svedok, ktorá zisťovala, či žalovaný v rade 2 začal na prípade
pracovať u žalobcu a či sú ešte ďalšie podobné prípady. Svedok si v rozhodnom čase kládol otázku, či
bola transakcia rozpracovaná u žalobcu a následne odnesená žalovaným v rade 2 alebo vznikla až po

jeho odchode od žalobcu. Svedok potvrdil, že mal obavy z úniku informácií od žalobcu k žalovanému v
rade 1 na základe toho, že sa začali stretávať so žalovaným v rade 1 na trhu. Únik sa nepotvrdil a obavy
sa nepotvrdili. Svedok nepotvrdil, že bol zástancom podania prejednávanej žaloby. Svedok uviedol, že
mu žalovaný v rade 2 pred pojednávaním neposkytol žiadne informácie o prejednávanej veci. Stáva sa
bežne, že klient s dopytom osloví viac agentúr.

35. Na pojednávaní dňa 27.3.2023 súd na návrh žalobcu vypočul svedka S. F., štatutára a obchodného
riaditeľa žalobcu. V rozhodnom čase pracoval u žalobcu na pozícii obchodného riaditeľa, priameho
nadriadeného žalovaného v rade 2 a vedúceho industriálneho oddelenia. Žalovaný v rade 2 bol senior
konzultant na industriálnom oddelení, mal na starosti industriálne zákazky od začiatku až po fakturáciu.

Ukončenie činnosti mu oznámil v prvej polovici februára 2017. Oznámil odchod ku konkurencii a preto
sa žalobca rozhodol ukončiť spoluprácu rýchlo, na druhý deň sa žalobca rozhodol urobiť kroky aby
nedošlo k úniku informácií. Sadli si, prešli rozrobené prípady žalovaného v rade 2, štatutár vytvoril
tabuľku rozpracovaných prípadov. K prípadu MC Syncro žalovaný v rade 2 ako k jedinému uviedol
časový aspekt ďalšieho kroku. Štatutár tento prípad následne pridelil p. G.. Interné záznamy žalobcu

hovoria, že s ním spolupracoval od roku 2010 a preto bol aktívnym klientom, čo vytvorilo agentovi dobrú
východiskovú situáciu. Po odchode žalovaného v rade 2 zo spoločnosti žalobcu si zamestnanci žalobcu
rozdelili jeho klientov, prebiehala komunikácia následne žalobca získal informáciu, že klienta MC Syncro
emailom, že ho zastupuje žalovaný v rade 2, čo bolo netypické. Žalobca to začal riešiť nakoľko to
bolo v rozpore s dohodou žalobcu a žalovaného v rade 2. Gentlemanská dohoda bola taká, že všetky

rozrobené prípady ostávajú u žalobcu. Ozval sa mu v roku 2018 a chcel vyriešiť veci k spokojnosti
oboch strán. Štatutár mu navrhol dohodou na rozdelení provízie a následne sa stretli opätovne, kde mu
oznámil že na dohodou o delení provízie nepristupuje. Pred nástupom k žalobcovi štatutár nepracoval
v obore ( pracoval v bankovníctve ). Mail o informácii od klienta MC Syncro p. Q.zaslal pravdepodobne
p. X.. Štatutár sa priamo v prípade MC Syncro začal angažovať niekedy neskôr v roku 2017. Štatutár

nemá vedomosť, či sa niekto prihlasoval do osobného pracovného mailového konta žalovaného v rade
2 u žalobcu. Štatutár potvrdil, že o informácii od klienta o záujme o prenájom môžu vedieť viacerí
agenti. Nárok na províziu agenta vzniká na základe mandátu titulom dlhodobého klienta. Nárok na
províziu má vzniknúť agentovi, ktorý predstaví príležitosť. Štatutár potvrdil, že informácie z obdobia
pred jeho nástupom k žalobcovi získal z prípravy na pojednávanie. Štatutár nepozná prípad kedy by

sa o províziu na záver prihlásili viacerí agenti. Vtedy sa provízia delí medzi agentov. V rámci procesu
sprostredkovania obchodu sa nestáva zmena agenta. Štatutár potvrdil, že žalobca nemal exkluzivitu na
developera nehnuteľnosti v Nitre ani na MC Synro. Pri konfrontácii s písomným mandátom MC Syncro
na zastupovanie žalovaným v rade 1 štatutár uviedol, že tento dokument mohol niekto vytvoriť aj dva
roky po dátume na ňom uvedenom. Štatutár si nie je vedomý, že by obdobný dokument mal aj žalobca.

Štatutárnemávedomosť,žebyuspoločnostiMCSyncrodošlokpersonálnymzmenám.Kštádiuprípadu
MC Syncro v čase odchodu žalovaného v rade 2 uviedol, že bol zavedený, že sa mu netreba venovať
od začiatku ale až koncom roka 2017. Na prípad žalobca robil kampaň, žiadna písomná zmluva s MC
Syncro ani prenajímateľom nebola uzatvorená. Nevie uviesť, či boli dohodnuté podmienky prenájmu.Štatutár dôrazne poprel, že by mu žalovaný v rade 2 pri odchode oznámil, že na prípad MC Syncro má
exkluzivitu žalovaný v rade 1.

36. Na pojednávaní dňa 23.5.2023 súd na návrh žalobcu vypočul štatutára a riaditeľa žalobcuN.. S.
M.. Žalobca je globálnou spoločnosťou a štatutár zastupuje akcionárov. Uviedol, že žalobca komplexne
zastupuje klientov, zastupuje investorov, v Bratislave sprostredkoval prenájom polovice kancelárskych
priestorov, spravuje prenajaté nehnuteľnosti, obchoduje s energiami a je najväčšou firmou v predaji
nehnuteľností. Ďalej zastupuje aj nájomcov nehnuteľností, výber nehnuteľností, vyrokovanie kontraktu,

rieši presťahovanie. Z toho dôvodu má žalobca 400 zamestnancov. Prísun uvedených príležitostí si
žalobca zabezpečuje cez globálnych klientov, lokálnych klientov a klientov spriaznených subjektov.
Žalovaného v rade 1 označil ako konkurenta žalobcu v industriálnom segmente. Žalovaného v rade 2
štatutár žalobcu prijímal ako junior agenta, z dôvodu, že prišiel z iného segmentu tak ho všetko naučili
a v určitom momente sa rozhodol odísť a rozišli sa v priateľskom duchu. Uviedol, že žalovaný v rade
2 nastupoval za 1.500 EUR a pri odchode zarábal toľko ako prezidentka SR. Platovo mal základný

plat a zvyšok platu tvorili provízie, ktoré nemali strop. Štatutár sa zúčastnil stretnutí pred odchodom
žalovaného v rade 2 aj následných. O obchode, ktorý je predmetom konania sa dozvedel z internetu,
kde sa žalovaný v rade 2 pochválil obchodom s klientom žalobcu. MC Syncro bol klientom žalobcu,
do ktorého žalobca investoval nemalé finančné prostriedky. Spolupráca medzi agentom a klientom sa
začína tak, že žalobca má dokonalý prehľad o klientoch, vie kedy im končí nájom, dovtedy sa žalobca o

klienta stará. Po tom ako zistí budúci záujem o nájom, predstaví mu možnosti, klient zúži výber, následne
sa vykonajú obhliadky, po zúžení výberu na cca 2 nehnuteľnosti sa už rokujú podrobnosti. Po výbere
konkrétnej nehnuteľnosti klient podpíše letter of intent a následne sa rokujú podmienky nájomnej zmluvy.
Na základe toho sa podpisuje zmluva s developerom. V úvodnej fáze môže klient uzatvoriť zmluvy
s viacerými agentmi. Po výbere konkrétnej nehnuteľnosti už má však zmluvu len s jedným agentom.

Vylúčil možnosť, že by po určení exkluzivity klient ešte rokoval s iným agentom. Tiež vylúčil možnosť,
že by existovala dohoda so žalovaným v rade 2 o tom, že bude pokračovať u žalovaného v rade 1
s klientom žalobcu. Štatutár potvrdil, že pozná p. Porubského z MC Syncro z akcií žalobcu. Nevedel
uviesť ako dlho evidoval žalobca MC Syncro ako klienta ani či pre neho žalobca dokončil nejaký prípad.
Zo spoločnosťou MC Syncro nemal žalobca žiadny písomný dokument ohľadom prenájmu priestorov

v Nitre. Písomný mandát od klienta sa v obchodoch nepoužíva často. Používa sa najčastejšie vtedy,
keď agenta platí klient, nie vlastník nehnuteľnosti. Žalobca nemal exkluzivitu ani na zastupovanie MC
Syncro v tomto konkrétnom prípade ani exkluzivitu na prenájom od vlastníka priestorov pri Nitre. Nebol
podpísaný ani letter of intent. Potvrdil, že informáciou o existencii voľných priestorov na prenájom v Nitre
mohli disponovať viacerí agenti. Nevedel sa vyjadriť, či v čase odchodu boli u žalobcu v hre aj ďalší

majitelia nehnuteľností, predpokladá že bol jediný. Štatutár uviedol, že sa osobne o prípad MC Syncro
po odchode žalovaného v rade 2 nezaujímal, bolo to pod jeho zorný uhol.

37. Súd na pojednávaní dňa 23.5.2023 vypočul na návrh žalovaných štatutára žalovaného v rade 1 G..
U. M.. Ten uviedol, že obchodnú transakciu za žalovaného v rade 1 si on osobne „vykopal“ od začiatku

na základe jeho kontaktov. Štatutára žalovaného v rade 1 osobne kontaktoval p. Porubský na základe
skutočnosti, že manželka štatutára a polovica jeho rodiny je od Nitry. Následne začali spolu prípad riešiť.
Potvrdil podpis písomného mandátu s MC Syncro, ktorý preukazoval spoluprácu klienta s agentom
a uviedol, že ho prekvapilo tvrdenie žalobcu, že sa písomné mandáty nepodpisujú. Tento mandát s
MC Syncro mal žalovaný v rade 1 podpísaný v auguste 2016 a odvtedy štatutár na tomto obchodnom

prípadepracoval.Aždomarcabolivriešeníešteďalšídvajaprenajímatelia.TaktiežMCSyncrodomarca
nemal záväznú dohodu so spoločnosťou Jaguar a preto nemohol byť do 3/2017 jasný ani obchodný
prípad MC Syncro. Z toho dôvodu štatutár žalovaného v rade 1 odmietol akúkoľvek následnú dohodu
so žalobcom. Ako dôvod uviedol to, že ak mali žalobca a žalovaný v rade 2 medzi sebou nejaké
nevyriešené „egovzťahy“ tak si ich mali vyriešiť medzi sebou a nemali do toho ťahať žalovaného v

rade 1. Za spoločnosť MC Syncro štatutár prichádzal do kontaktu s p. P. F., s ktorým mal od začiatku
pracovný vzťah, neskôr priateľský. Žalovaný v rade 1 pôsobí na SR od roku 2013. Oblasť podnikania
žalovaného v rade 1 je obdobná ako u konkurencie. Prechod agentov v rámci agentúr je bežnou praxou,
ktorú praktizuje aj žalobca. Pri oznámení záujmu MC Syncro o nové priestory pri Nitre p. F. štatutárovi
žalovaného v rade 1 oznámil lokalitu, približnú veľkosť priestorov, ich typ, časovú náročnosť a dĺžku

prenájmu. Štatutár to začal hneď riešiť na základe väzieb v Nitre, obehol vlastníkov areálov, vyhotovil
súpis vhodných priestorov v okruhu 30 km od Nitry. Súpis prezentoval klientovi. Klient MC Syncro v čase
začiatku spolupráce nemal nomináciu Jaguar, zákazka na priestory bola len súčasťou prezentácie MC
Syncro pre Jaguar pre získanie nominácie. Tu získal klient až koncom prvého kvartálu 2017. Jej udelenieoznámil žalovanému v rade 1 klient. Na základe toho začal žalovaný v rade 1 finalizovať ponuku, v tom
čase boli v hre ešte dva priestory. Následne si klient vybral Prologis na základe vyššieho štádia prípravy
priestorov ( druhý priestor bol len v štádiu pozemok a územné rozhodnutie ). Štatutár uviedol, že nevie

uviesťkedysastretolsožalovanýmvrade2.Ospoluprácizačalirokovaťnahorách,kedymuoznámil,že
nie je úplne spokojný s kariérnym postupom u žalobcu. Rovnakým spôsobom komunikoval s viacerými
agentmi. So žalovaným v rade 2 nekomunikoval žiadne konkrétne obchodné prípady, ktoré realizoval
u žalobcu. Naopak mu imponoval korektný prístup žalovaného v rade 2 ku žalobcovi. Štatutár poprel,
že žalovaný v rade 1 získal od žalovaného v rade 2 akékoľvek informácie o obchodnom prípade MC

Syncro pred podpisom pracovnej zmluvy dňa 1.10.2017. Tiež poprel, že pred týmto dátumom žalovaný v
rade 2 pracoval pre žalovaného v rade 1. Klientom spoločnosti žalovaného v rade 1 bol žalovaný v rade
2 oficiálne predstavený v lete 2017. Žalovaný začal na prípade MC Syncro pracovať až záverečnom
štádiu na technických špecifikáciách, ktoré neboli súčasťou nájomnej zmluvy. Už predtým žalovaný v
rade 1 uzatvoril budúcu zmluvu o nájomnej zmluve. Žalovaný v rade 1 bol s MC Syncro minimálne na
troch obhliadkach rôznych priestorov.

38. Súd uznesením zo dňa 18.9.2023 na návrh žalovaných položil už v konaní vypočutému svedkovi
G.. P. Q. doplňujúce otázky v tomto znení:

1. Bol Vám v marci 2017 doručený email od spoločnosti MC Syncro Bratislava, s.r.o., v ktorom bolo

uvedené niečo v tom zmysle, že keď má spoločnosť CBRE s.r.o. (žalobca) záujem niečo riešiť, má
sa obrátiť na pána Branislava Jendeka (Žalovaný 2), ktorý spoločnosť MC Syncro Bratislava, s.r.o.
zastupuje?

2. Máte vedomosť o tom, či bol inej osobe v spoločnosti CBRE s.r.o. (žalobca) v marci 2017 doručený

email od spoločnosti MC Syncro Bratislava, s.r.o., v ktorom bolo uvedené niečo v tom zmysle, že keď
má spoločnosť CBRE s.r.o. (žalobca) záujem niečo riešiť, má sa obrátiť na pána W. U. (Žalovaný 2),
ktorý spoločnosť MC Syncro Bratislava, s.r.o. zastupuje?

3. Uskutočnila spoločnosť CBRE s.r.o. ako agent nejaké konkrétne obchodné prípady pre spoločnosť

MC Syncro Bratislava, s.r.o. (ak áno, kedy a čoho sa predmetné obchodné prípady týkali)?

39. Súd pokračoval výsluchom štatutára žalovaného v rade 1 G.. U. M. na pojednávaní dňa 3.10.2023.
Uviedol, že v sektore pracuje 17 rokov v rovnakom segmente. Firmu na SR rozbiehal od roku 2013
osobne so spoločníčkou a pri rozvoji na SR využíval kontakty z Čiech. Štatutár zabezpečoval vzťahy

s klientmi a vedenie spoločnosti. Bežný chod firmy zabezpečovala spoločníčka. V rokoch 2016 a 2017
bol managing partnerom spolu so spoločníčkou. Upresnil, že so žalovaným sa zoznámil v roku 2015 a
vedel, že pracuje u žalobcu. Od tej doby kontinuálne pracoval na jeho pretiahnutí k žalovanému v rade 1.
Najprv to odmietal. Stretávali sa cca 1 ročne na spoločenských akciách. V zime 2016 - 2017 žalovaný v
rade 2 kývol na ďalšie stretnutie. Žalovaný v rade 2 bol v roku 2017 jediným zamestnancom žalovaného

v rade 1, ktorý nastúpil rovno do pozície managing partnera. Po odchode od žalobcu žalovaný v rade
2 dostal od žalobcu nejaké ďalšie ponuky, na základe ktorých na chvíľu zo spolupráce so žalovaným v
rade 1 vycúval a k definitívnej dohode došlo niekedy 6-7/2017. od 1.10.2017 bola spolupráca definitívna.
Do tej doby už vykonával nejaké úkony pre žalovaného v rade 1, ktoré nevie špecifikovať. Potvrdil, že
už v mesiaci 6/2017 vystupoval žalovaný v rade 2 na konferencii ako managing partner žalovaného

v rade 1. Funkciu žalovaného v rade 2 v tom čase označil ako marketingový ťah žalovaného v rade
1 aj vo vzťahu ku žalovanému v rade 2 aj voči verejnosti. Výslovne uviedol, že nevedel na akých
projektoch pracoval žalovaný v rade 2 u žalobcu. Preposielanie vizitiek žalovaným v rade 2 z emailu
žalobcu začiatkom roka 2017 označil ako bežnú prax medzi agentmi. O predmetnom prípade MC Syncro
začal štatutár komunikovať s p. Porubským niekedy od 5-6/2016 po oznámení záujmu o priestory v

Nitre. Opätovne potvrdil, že na tomto obchodnom prípade pracoval osobne len on. Prípad dotiahol
do podpisu zmluvy o budúcej nájomnej zmluve. V súvislosti s projektom štatutár realizoval prehľad
možností, prešiel existujúce areály, areály k budúcej výstavbe, vybral tri možnosti, ktoré následne prešli.
Tieto úkony realizoval cca 8/2016 po podpísaní mandátu. Klient získal predstavu o možnostiach. Po
tom sa dlhšie čakalo či klient získa obchodný prípad. Nevedel o termíne vysťahovania z DnV. Klient

stratil kontrakt z VW. To však nebolo viazané na mandát Jaguar. Druhý projekt bol v štádiu pozemok
a stavebné povolenie. Mandát na spoluprácu s MC Syncro pripravil štatutár a p. Q. mu ho podpísal.
Štatutár nevedel, že p. Porubský sa pozná so žalovaným v rade 2. Štatutár vedel, že žalovaný pracoval
na projekte MC Syncro u žalobcu ale nevedel kedy sa o tom dozvedel. Nevedel o tom, či po podpisemandátu žalovanému v rade 1 prebiehala komunikácia medzi žalobcom a MC Syncro, ale uviedol, že
nemala. Uviedol, že zo žalovaným v rade 2 sa nebavil o jeho práci na projekte pre žalobcu. Uviedol,
že žalovaný v rade 2 bol po nástupe do spoločnosti žalovaného v rade 1 prekvapený, že žalovaný

v rade 1 na projekte pracuje. Uviedol tiež, že označenie žalovaného v rade 2 ako tvár projektu bola
len marketingom žalovaného v rade 1. Štatutár považoval projekt za uzatvorený definitívne v roku
2018, začiatkom. Zverejnenie správy v roku 2017 po podpise zmluvy o budúcej zmluve označil ako
marketing v snahe sa pochváliť. Poprel, že by bol žalovaný v rade 2 nejakým spôsobom kompenzovaný
za uzatvorenie predmetného projektu. Potvrdil hodnotu informácií agenta o klientoch a zákazkách a tiež

to, že sa žalovaný v rade 1 snaží tieto informácie si chrániť. Potvrdil konkurenčný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným v rade 1. Spoluprácu medzi žalovaným v rade 1 a žalovaným v rade 2 v lete 2017 označil
ako spoluprácu nie na konkrétnych obchodných prípadoch.

40. Súd na pojednávaní dňa 3.10.2023 vypočul P.. W. U., štatutára žalovaného v rade 1 a žalovaného
v rade 2. Uviedol, že u žalobcu pracoval od roku 2012 ako industriálny agent. Robil u neho na prípade

MC Syncro. Neoznačil spoločnosť MC Syncro ako dlhodobého klienta žalobcu od svojho nástupu k
žalobcovi. Ako klienta ho žalovaný v rade 2 evidoval od nástupu p.X.. Nevie o žiadnych uzatvorených
prípadoch žalobcu pre MC Syncro. Nikto od žalobcu nemal osobný kontakt s MC Syncro a žalobca
nemal žiadny písomný mandát na prejednávaný obchodný prípad. Mandát predstavuje potvrdenie
gentlemanskej dohody bez vymožiteľnosti. Žalobca nemal exkluzivitu na prenájom areálu pri Nitre od

developera. Žalovaný v rade 2 uviedol, že sa rozhodol ukončiť spoluprácu so žalobcom z dôvodu, že
chcel otestovať trh a nevidel možnosť ďalšieho rastu. Žalobca po oznámení nebol rád, presviedčali ho
aby ostal. Zvažoval variantu práce u developera, vlastné podnikanie alebo presun ku konkurencii. Pri
odchode mal len predbežnú dohodu so žalovaným v rade 1 vo forme ponuky. Odchod prebiehal tak, že
to oznámil žalobcovi a navrhol aby prebehlo odovzdanie rozpracovaných projektov, čo vyžadovalo čas.

Žalobca trval na rýchlom odchode, prešlo rýchle odovzdanie agendy ( tri dni po oznámení ). Prehľad
projektov zo stretnutia vypracoval p. X.. K projektu MC Syncro bola označená osoba pokračujúca v
projekte(p.Varačka)atermínbudúcehostretnutiakoncomroka2017(predpokladanýtermínukončenia
projektu ), stretnutie malo prebehnúť okamžite. Potvrdil, že viacero projektov zo zoznamu bolo žalobcom
úspešne ukončených. Tieto informácie sú bežne zisťované pre zistenie voľných priestorov a termínov

ukončení nájmov. Prípad MC Syncro bol v čase odchodu žalovaného v rade 2 len v počiatočnom
štádiu. Nomináciu od automobilky označil ako kľúčovú pre začiatok investície klienta do obchodného
prípadu. V čase ukončenia spolupráce žalovaného v rade 2 so žalobcom ešte MC Syncro nomináciu
nemalo a v hre bolo viacero spoločností na nomináciu a taktiež bolo v hre viacero prenajímateľov.
Potvrdil, že si v čase pred odchodom posielal maily z mailového konta u žalobcu na súkromný mail

z dôvodu, že potreboval informácie pre prácu z domu. Preposielané vizitky označil ako bez súvisu s
prejednávanou vecou. Poprel preposlanie akýchkoľvek informácií o prejednávanej veci na súkromný
mail resp. na maily žalovaného v rade 1. V medziobdobí od ukončenia spolupráce so žalobcom a
nástupom u žalovaného v rade 1 mal chvíľu pauzu a neskôr zvažoval ponuky na trhu. Akékoľvek
medializovanéinformácieoskoršejspoluprácisožalovanýmvrade1(predformálnymnástupom)súlen

marketingovým ťahom z dôvodu, aby v CV žalovaného v rade 2 nebola dlhá prestávka. Neznamená to
vykonávanie práce pre žalovaného v rade 1, len marketingový ťah bez práce na konkrétnych prípadoch.
Potvrdil kontaktovanie p. F. v roku 2018 z dôvodu zaznamenania aktivít p. Procházku v konkurenčnom
priestore, ktorý o žalovaných šíril negatívne informácie, chcel si to vysvetliť. On navrhol riešenie MC
Syncro cez vyrovnanie, ktoré žalovaný po konzultácii s partnermi o odmietnutí ponuky. Odmietli ho z

dôvodu, že necítili dôvod na vyrovnanie. Práca na prípade začína mailom klienta, ktorý agent prepošle
vlastníkovi nehnuteľnosti. Následne sa ide na obhliadku. Pokračuje sa mandátom, ktorý identifikuje
agenta zastupujúceho klienta. Klient bežne osloví viacero agentov a preto je určujúcim faktorom
mandát identifikujúci agenta pracujúceho na prípade. Je to tak z dôvodu istoty prenajímateľa, s ktorým
agentom má komunikovať. O voľných priestoroch sa agenti dozvedia alebo od developerov ( najvyšší

štandard nehnuteľností ) alebo od lokálnych vlastníkov, ktorý alebo osloví agent alebo oni oslovia
agenta. Pri realizácii prípadu je rozhodujúca rýchlosť a preto má dobrý agent trh vopred zmapovaný.
Slovenským štandardom je charakter nehnuteľností ako open market a preto o priestoroch vie viacero
agentov. Exkluzivita je výnimkou. Žalovaný v rade 2 potvrdil, že všetky skúsenosti na poli industriálnych
nehnuteľností získal u žalobcu a tam sa tiež zoznámil s p. Porubským. Pre spoločnosť MC Syncro riešil

u žalobcu len jeden obchodný prípad kedy spoločnosť stratila nomináciu pre VW kedy riešil pokračujúci
nájom jednej haly. MC Syncro malo v rámci VW veľmi zlú reputáciu. Žalovaný v rade 2 hľadal iného
klienta ktorý by prevzal nájom MC Syncro. Žalovaný v rade 2 hľadal pre MC Syncro priestory pri Nitre
pre žalobcu. Žalovaný v rade 2 poprel akýkoľvek súvis ukončenia nájmu v DnV a nájom priestorovpre Jaguár. MC Syncro hľadalo obchodnú príležitosť v Nitre popri bežiacom projekte v DnV. Po zaslaní
možností nehnuteľností MC Syncro sa žalovaný v rade 2 snažil za žalobcu pokračovať v obchodnom
prípade. O možnosti nástupu do spoločnosti žalovaného v rade 1 rokoval p. Holec so žalovaným už

od prvého stretnutia. Vážnejší charakter komunikácia nabrala začiatkom roka 2017 a k finálnej dohode
došlo v lete 2017. Pripustil možnosť, že na konferencii v júni 2017 sa prezentoval v mene žalovaného v
rade 1. Po nástupe k žalovanému v rade 1 mu prípad MC Syncro odovzdaný nebol, prípad dokončoval
U. M.. Ako tvár projektu bol žalovaný v rade 2 označovaný len z marketingových dôvodov. Opätovne
potvrdil, že podpisy písomných mandátov boli bežnou praxou v roku 2017 aj u žalobcu. K preposielaniu

mailových vizitiek žalovanému v rade 1 uviedol, že to bolo v čase jednostranného záujmu žalovaného v
rade 1 o spoluprácu, ale pred dohodou o spolupráci. Uviedol, že nekontaktoval po odchode od žalobcu
p. Varačku ohľadom prípadu MC Syncro. K prenájmom DnV a Nitra žalovaný uviedol, že ak by existovali
nominácie naraz aj pre VW aj pre Jaguár a teda boli prípady na sebe nezávislé.

41. Svedok Ing. Q. na doplňujúce otázky žalovaných odpovedal v poradí ich položenia takto:

Nakoľko momentálne pre spoločnosť, CBRE s.r.o. nepracujem, nemám prístup k emailovej schránke
a teda neviem s istotou potvrdiť doručenie takéhoto emailu. Mám však za to, že odpoveď zástupcu
MC Syncro Bratislava, s.r.o. sa týkala dopytu klienta CBRE s.r.o., ktorého spoločnosť zastupovala vo
veci vyhľadania skladových a výrobných priestorov. MC Syncro Bratislava, s.no. malo v tom čase takýto

priestor na podnájom alebo odstúpenie v Devínskej Novej Vsi.

Nakoľko momentálne pre spoločnosť CBRE s.r.o. nepracujem, neviem potvrdiť kto bol adresátom
takéhoto emailu a kto bol v jeho kópii.

Nakoľko momentálne pre spoločnosť CBRE s.no. nepracujem, neviem s istotou potvrdiť či spoločnosť
CBRE s.r.o. úspešne uzavrela nejaké transakcie s MC Syncro Bratislava, s.r.o. Nemám vedomosť o
takejto transakcií.

42. Na pojednávaní dňa 20.2.2024 súd akceptoval návrh strán na nariadenie znaleckého dokazovania.

43.Uznesenímzodňa2.9.2024súdustanovilznalcaauložilmupovinnosťvypracovaťznaleckýposudok
s odpoveďami na písomne položené otázky strán sporu:

1. Je na skúmanej predloženej listine označenej ako „Mandát“ podpis P. F., zamestnanca obchodnej

spoločnosti MCSyncro Bratislava, s.r.o., IČO: 35 826 967, so sídlom: Opletalova ul., Bratislava 841 07,
zapísanej v obchodnom registri vedenom Mestským súdom Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č.: 25601/
B, zastávajúceho v tejto spoločnosti pozíciu Plant manager (vedúci závodu) (ďalej aj ako „P.n F.“ a
„MCSyncro Bratislava, s.r.o.“)?
2. Zhoduje sa údajný podpis P. F. zachytený na Mandáte s podpismi P. F. na ďalších predložených

skúmaných origináloch listín, ktoré mali byť P. F. podpísané v roku 2016?
3. Zhoduje sa podpis P. F. zachytený na Mandáte s podpismiXXXX? F. predložených na ďalších
skúmaných origináloch listín, ktoré mali byť P. X. Vpodpísané v roku 2020?
4. V nadväznosti na odpovede na otázky 3. a 4., v akom čase došlo k podpísaniu skúmaného Mandátu?
5. Vyhotovil podpis na Mandáte vyhotovil P. F., ktorý v tom čase vykonával funkciu plant managera

spoločnosti MC Syncro Bratislava, s.r.o., so sídlom Opletalova ul., 841 07 Bratislava, IČO: 35 826 967,
ktorá je zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, odd.: Sro, vl. č.: 25601/B (ďalej
len „MC Syncro Bratislava“)?
6. Bol podpis vyhotovený dňa 08.08.2016 (dátum uvedený na Mandáte)?

44. Súdom ustanovená znalkyňa P.. N. S. znaleckým posudkom č. 16/2024 zo dňa 11.11.2024 na
uznesením položené otázky odpovedala takto:

1. Sporný podpis vyhotovený na origináli Mandátu na zastupovanie pri vyhľadávaní priemyselných a
kancelárskych priestorov zo dňa 8.8.2016 k zneniu priezviska „F.“, ktorý som označila SM je pravým

podpisom P. F..
2. Sporný podpis vyhotovený na origináli Mandátu na zastupovanie pri vyhľadávaní priemyselných
a kancelárskych priestorov zo dňa 8.8.2016 sa zhoduje s podpismi na predložených origináloch
písomností, ktoré mali byť podpísané P. F. v roku 2016.3. Sporný podpis vyhotovený na origináli Mandátu na zastupovanie pri vyhľadávaní priemyselných
a kancelárskych priestorov zo dňa 8.8.2016 sa zhoduje s podpismi na predložených origináloch
písomností, ktoré mali byť podpísané P. F. v roku 2020.

4. Písmoznaleckým skúmaním nie je možné zistiť, v akom časovom období skutočne došlo k podpísaniu
Mandátu na zastupovanie pri vyhľadávaní priemyselných a kancelárskych priestorov.
5. Sporný podpis vyhotovený na origináli Mandátu na zastupovanie pri vyhľadávaní priemyselných a
kancelárskych priestorov zo dňa 8.8.2016 k zneniu priezviska „F.“, ktorý som označila SM je pravým
podpisom P. F. ( sporný podpis SM vyhotovil P. ).

6. Písmoznaleckým skúmaním ani žiadnym iným skúmaním nie je možné zistiť, či bol sporný podpis SM
na Mandáte na zastupovanie pri vyhľadávaní priemyselných a kancelárskych priestorov vyhotovený v
konkrétnom dni 8.8.2016, ktorý je uvedený na Mandáte.

45. V prvom rade súd posudzoval žalobcom tvrdenú skutočnosť, že žalovaný v rade 2 pri alebo
po odchode zo spoločnosti žalobcu poskytol dôverné informácie predstavujúce obchodné tajomstvo

žalobcu ( o ktorom sa žalovaný v rade 2 dozvedel pri výkone práce pre žalobcu ) žalovanému v rade 1
a že poskytnutie týchto dôverných informácií žalobcu umožnilo žalovanému v rade 1 ukončiť obchodný
prípad MC Syncro a zabezpečiť si nárok na províziu od klienta.

46. Vykonaním dokazovania súd mal za preukázané, že žalovaný v rade 2 ukončil pracovnoprávny vzťah

u žalobcu dňa 14.2.2017. Súd mal taktiež za preukázané, že klient MC Syncro vystavilo žalovanému v
rade 1 písomný mandát na zastupovanie dňa 8.8.2016 vo svojom obchodnom prípade. Z uvedeného
mal súd za vylúčenú možnosť aby došlo v dôsledku protiprávneho konania žalovaného v rade 2 tým, že
porušilzáväzokmlčanlivostiazáväzokzdržaťsaposkončenípracovnéhopomeruakéhokoľvekkonania,
ktoré by mohlo žalobcovi spôsobiť škodu a protiprávneho konania žalovaného v rade 1 spočívajúceho

vo využití informácií poskytnutých žalovaným v rade 2. Z uvedenej časovej súvislosti je nesporné, že
písomný mandát žalovaného v rade 1 pol roka pred ukončením pracovného pomeru žalovaného v rade
2 v spoločnosti žalobcu nepochybne preukazuje, že už pol roka pred ukončením pracovného pomeru
žalovaného v rade 2 v spoločnosti žalobcu mal žalovaný v rade 1 obchodný prípad v podstatne vyššom
štádiu rozpracovanosti než žalobca o pol roka neskôr pri ukončení zamestnania žalovaného v rade 2.

Súd konštatuje, že písomný mandát predstavuje exkluzivitu žalovaného v rade 1 v obchodnom prípade
MC Syncro. Exkluzivita znamená, že už 8.8.2016 klient MC Syncro potvrdil žalovanému v rade 1, že
si žalovaného v rade 1 vybral ako jediný subjekt, ktorý v jeho mene bude rokovať s potencionálnymi
prenajímateľmi ( relevanciu tejto skutočnosti okrem svedkov žalovaných v konaní v rámci svedeckých
výpovedí potvrdili aj všetci svedkovia žalobcu ). Na základe tejto konštatácie mal súd za nespornú

nemožnosť, aby žalovaný v rade 2 po svojom odchode od žalobcu ( a sedem mesiacov pred formálnym
nástupom do spoločnosti žalovaného v rade 1 ) poskytol žalovanému v rade 1 informácie v takej kvalite,
aby bolo možné tvrdenie žalobcu, že len na základe týchto informácií o obchodnom prípade MC Syncro
žalovaný v rade 1 úspešne uzatvoril obchodný prípad s nárokom na províziu. Naviac žalobca v konaní
nepreukázal ( ani netvrdil ) aké konkrétne informácie mal žalovaný v rade 1 od žalovaného v rade 2

získať. Žalobca taktiež nepreukázal ( napriek tvrdeniu o finálnom štádiu zákazky MC Syncro ) aké úkony
vo vzťahu k realizácii zákazky realizoval pred odchodom žalovaného v rade 2 ( nepreukázal fyzické
obhliadky možných prenájmov s MC Syncro, množstvo a charakter osobných stretnutí s klientom ) a
teda súd jeho tvrdenie o finálnom štádiu zákazky posúdil ako účelové a nepreukázané.

47. Žalobca súčasne v konaní nepreukázal žiadne konkrétne úkony agenta, ktoré vykonal na realizáciu
zákazky MC Syncro pred ukončením pracovného pomeru so žalovaným v rade 2. Súd taktiež poukazuje
na skutočnosť, že žalobca súčasne nepreukázal ani žiadne úkony po ukončení pracovného pomeru so
žalovaným v rade 2 za účelom udržania si klienta a úspešnú realizáciu zákazky.

48. Súd mal za preukázané, že klient MC Syncro oslovil minimálne troch agentov ( žalobcu, žalovaného
v rade 1 a lokálnu realitnú kanceláriu z Nitry ) s rovnakým zadaním. To znamená, že všetky tri
subjekty začínali s rovnakými informáciami a len žalovaný získal od klienta písomný mandát na
zastupovanie, ktorý potvrdzuje nespochybniteľné rozhodnutie klienta pokračovať od augusta 2016 v
realizácii obchodného prípadu už len so žalovaným v rade 1.

49. Žalobca ( podľa názoru súdu vedomý si tejto skutočnosti ) navrhol vykonanie znaleckého
dokazovania z oblasti písmoznalectva, ktorým sa snažil v konaní preukázať nepravosť podpisu
osoby zastupujúcej klienta MC Syncro na Mandáte alt. antedatovanie Mandátu. Súd po vykonanídôkazu znaleckým posudkom konštatoval, že znalec žiadnu zo žalobcom predpokladaných skutočností
nepotvrdil. Znalec priamo konštatoval pravosť podpisu p. F. a skutočnosť, že jeho podpis zodpovedá
podpisom z roku 2016, čím mal súd za preukázanú autenticitu Mandátu v čase a pravosť podpisu p.

XX. Na.

50. Na základe vykonaných svedeckých výpovedí v konaní súd konštatuje, že klient MC Syncro už
8.8.2016 potvrdil žalovanému v rade 1 exkluzivitu na realizáciu obchodného prípadu Nitra a práve táto
exkluzivita ( aj podľa výpovedí štatutárov žalobcu ) znamená dohodu klienta a agenta na tom, že práve a

len žalovaný v rade 1 je oprávnený obchodný prípad ukončiť a zinkasovať províziu za obchodný prípad.
Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný v rade 2 poskytol ( resp. vôbec mohol
poskytnúť ) žalovanému v rade 1 akékoľvek dôverné informácie získané u žalobcu, ktoré žalovanému
v rade 1 mohli umožniť získanie Mandátu a boli mu poskytnuté už pred podpisom Mandátu ( viac ako
pol roka pred ukončením pracovného pomeru u žalobcu a viac ako rok pred formálnym nástupom u
žalovaného v rade 1 ).

51. Súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neupresnil, ktorý z nárokov v zmysle ust. § 53 ObZ si
žalobou uplatňuje ( primerané zadosťučinenie, škoda, bezdôvodné obohatenie ) posúdil právny základ
nároku žalobcu vzhľadom na skutočnosti tvrdené v rámci procesného útoku ako nárok na náhradu
škody titulom ušlého zisku voči žalovaným. Vzhľadom na zákonné predpoklady úspešnosti nároku na

náhraduškodysúdspoukazomnahoreuvedenékonštatuje,žežalobcažiadnymspôsobomnepreukázal
porušenie právnej povinnosti ani jedným so žalovaných čím nemohol preukázať ani kauzálny nexus
medzi ním tvrdenou škodou a neexistujúcim porušením právnej povinnosti žalovanými.

52. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo

veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
53. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2024 z 25. júna 2024 súčasťou
obsahu tohto základného práva je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd
však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávostranykonanianasúdnu
ochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské
práva (ďalej aj „ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať
dôvody, na ktorých sa zakladajú, ako aj špecifické odpovede na pre rozhodnutie rozhodujúce argumenty
(García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999, Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko

z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).

54. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný v rade 2 v zmysle ust. § 51, ods. 3, písm. b) ObZ

neoprávnene sprístupnil žalovanému v rade 1 obchodné tajomstvo bez súhlasu žalobcu ako majiteľa
obchodného tajomstva tak, že porušil dohodu o zachovaní dôvernosti alebo inú povinnosť týkajúcu sa
nesprístupnenia obchodného tajomstva a súčasne nepreukázal, že žalovaný v rade 1 v zmysle ust. §
51, ods. 3, písm. b) ObZ neoprávnene využil obchodné tajomstvo sprístupnené žalovaným v rade 2
bez súhlasu žalobcu ako majiteľa obchodného tajomstva tak, že porušil dohodu o zachovaní dôvernosti

alebo inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia obchodného tajomstva a tým nepreukázal vznik svojho
nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 53 ObZ voči žiadnemu zo žalovaných.55. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania
existencie svojej žalovanej pohľadávky na základe skutočnosti, že nepreukázal, že obchodný prípad
MC Syncro uzatvoril žalovaný v rade 1 na základe a z dôvodu porušenia povinností žalovaným v rade

2 tým, že žalovaný v rade 2 sprístupnil žalovanému v rade 1 obchodné tajomstvo žalobcu a súčasne
nepreukázal, že žalovaný v rade 1 obchodné tajomstvo žalobcu využil a preto súd žalobu celom rozsahu
zamietol.

56. Žalovaní si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov.

57. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

58. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

59. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní boli v konaní plne úspešní súd žalovaným priznal nárok na
náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi vo výške 100%.

60. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).