Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106408
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106408.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr.
Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava,
IČO: 31 347 037, právne zast.: soukeník – štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa
Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1077/2019-3 zo dňa 9. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na sankčnú moderáciu z a m i e t a.

III. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Nové Mesto nad Váhom (ďalej ako „prvostupňový
orgán verejnej správy“ alebo aj „RVPS“) vydala dňa 21.02.2019 rozhodnutie č. Ro-288/2019-002/

ZOP, ktorým žalobcu uznala zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2
písm. o) viacerými skutkami, § 28 ods. 4 písm. a) a § 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995
Z. z. o potravinách (ďalej ako „zákon č. 152/1995 Z. z.“ alebo „zákon o potravinách“) účinného v
rozhodnom čase a uložila mu úhrnnú pokutu vo výške 200 000,- Eur podľa § 28 ods. 4 písm. a)
zákona o potravinách. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1077/2019 zo dňa
29.04.2019 rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) rozhodnutie RVPS Nové

Mesto nad Váhom č. Ro-288/2019-002/ZOP zo dňa 21.02.2019 zmenil tak, že odstránil niektoré
nedostatky v skutkovej a právnej kvalifikácii jednotlivých deliktov, a tiež nedostatky v odôvodnení
výšky pokuty. Pokutu však ponechal vo výške určenej prvostupňovým orgánom verejnej správy a
námietky posúdil ako neopodstatnené. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorú
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/257/2019-241 zo dňa 02.07.2020 zamietol a nepriznal
žalobcovi náhradu trov konania. Na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky ako kasačný súd rozsudkom č. 1Asan/32/2020 zo dňa 30.03.2023 rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/257/2019-241 zo dňa 02.07.2020 zmenil tak, že rozhodnutie
žalovanej č. 1077/2019 zo dňa 29.04.2019 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie, pričom žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil neprimeranosťou výšky uloženej
pokuty a nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku pre nedostatok odôvodnenia, keďže žalovanýnapadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu zmenila a vypustila skutok podľa § 10 písm. f) zákona
o potravinách, avšak pokutu vo výške 200 000,- Eur ponechal v nezmenenej výške bez toho, aby sa k
tomu náležite vyjadril, resp. uvedené náležite odôvodnil.

2. Po vrátení veci žalovanému tento rozhodnutím č. 1077/2019-2 zo dňa 20.06.023, ktorým rozhodnutie
RVPS Nové Mesto nad Váhom č. k. Ro-288/2019-002/ZOP zo dňa 21. 02. 2019 zrušil a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Po vrátení zaviazal prvostupňový orgán,
aby pokračoval v začatom správnom konaní, vec nanovo posúdil a vysporiadal sa s novou právnou

úpravou.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

3. Dňa 24.08.2023 vydala RVPS Nové Mesto nad Váhom rozhodnutie č.
Ro-288/2019-567/2023-400/374-443/472 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie

prvostupňového orgánu“), ktorým žalobcu uznal zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa §
28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách viacerými skutkami a § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách
v znení účinnom od 21.07.2022 a uložil mu úhrnnú pokutu vo výške 100 000,- Eur podľa § 28 ods. 4
písm. a) zákona o potravinách. V časti vedenej pre porušenie zákazu umiestňovať na trh potraviny po
uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti konanie zastavil.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Štátna veterinárna a potravinová správa
Slovenskej republiky (ďalej ako „odvolací orgán“ alebo „žalovaný“) vydala dňa 26.01.2023 rozhodnutie

č. 5758/2022-2 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenila
prvostupňové rozhodnutie v časti výroku o výške uloženej pokuty tak, že žalobcovi podľa § 28 ods.
4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2022 uložila úhrnnú pokutu vo výške
50 000,- Eur. Zároveň v celom texte výroku v časti I. zmenila vymedzenie účinnosti aplikovaného
zákona o potravinách a text „zákon o potravinách v znení účinnom od 21.07.2022“ nahradila textom

„zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022“. V ostatných častiach zostal
výrok rozhodnutia RVPS Nové Mesto nad Váhom č. Ro-288/2019-567/2023-400/374-443/472 zo dňa
24.08.2023 nezmenený.

5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným

spôsobom počas úradnej kontroly potravín dňa 26.04.2018 v prevádzkarni BILLA s. r. o., filiálka 226, ul.
1. mája, 907 01 Myjava, bolo podľa názoru žalovaného dostatočne preukázané, že žalobca:
- v rozpore s § 3 ods. 3, § 4 ods. 1, § 10 písm. a ), b) a c), § 12 ods. 1 písm. b) zákon o potravinách v
znení účinnom od 01. 07. 2022, Prílohou II Kapitola I ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c), Prílohou II Kapitola
V ods. 1 písm. a), Prílohou II Kapitola IX ods. 3 a 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004, § 8 ods. 1 Výnosu

č. 28167/2007-OL nezabezpečil požadovanú hygienu skladovania a predaja, čím naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákon o potravinách v znení
účinnom od 01.07.2022;
- v rozpore s § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. a) zákon o potravinách v znení účinnom od 01. 07. 2022,
čl. 14 ods. 1, 2 písm. b) a ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 počas úradnej kontroly úradnej dňa

26.04.2018 v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. v predmetnej prevádzke umiestňoval na trh potraviny iné
ako bezpečné, nevhodné na ľudskú spotrebu, kontaminované exkrementami hlodavcov a samotnými
hlodavcami, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm.
a) zákon o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022;
- opätovne porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja

na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi a predpismi
vydanými ministerstvom podľa § 3 ods. 3, § 4 ods. 1 zákona o potravinách v znení účinnom od 01. 07.
2022 s poukázaním na povinnosti podľa § 10 písm. a), b), c) uvedeného zákona, Prílohy II Kapitola
I ods. 1 a 2 písm. a) a c) a Prílohy II Kapitola IX ods. 3 a 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004, § 8 ods.
1 Výnosu č. 28167/2007-OL tým, že pri úradnej kontrole potravín dňa 23.05.2018 v čase od 11.00

hod. do 14.45 hod., vykonanej za účelom prešetrenia podania spotrebiteľa, v predmetnej prevádzke
opätovne nezabezpečil uchovávanie prijatých potravín v prvom „príjmovom plechovom sklade“ tak, aby
sazachovalaichbezpečnosť,kvalitaabiologickáhodnotatýmže,stálevhodne/dostatočnenezabezpečil
tento priestor proti vniknutiu škodcov. Druhý, vnútorný sklad potravín, bol opätovne preplnený tovarom,v jednom z rohov skladu pri okne, v regáloch so sušeným ovocím a orieškami boli opätovne zistené
exkrementy hlodavcov (myší trus), rozhryzené obaly potravín, ohryzené výrobky (gaštany, oriešky a iné),
po odtiahnutí regálu boli v stene nájdené diery, v okolí dier bola opadaná omietka, nečistoty, prach,

pavučiny a veľké množstvo exkrementov hlodavcov; v manipulačnej chodbičke pri WC bol nájdený
myší trus, v miestnosti, kde sa nachádzal vysokotlakový čistič, bola nájdená uhynutá myš a trus Tiež
neudržiavalpriestorydopekaniamrazenýchpekárenskýchvýrobkovnaťažiedostupnýchmiestachčisté,
bez výskytu škodcov a ich exkrementov. Tým naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho
deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022.;

- porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku
dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi a predpismi určenými
ministerstvom podľa § 3 ods. 3, § 4 ods. 1 zákona o potravinách v znení účinnom od 01. 07. 2022
s poukázaním na povinnosti podľa § 10 písm. a), b), § 12 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona,
Prílohy II Kapitola I ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) , Prílohy II Kapitola V ods. 1 písm. a) a Prílohy II
Kapitola IX ods. 3 a 4 Nariadenie (ES) č. 852/2004, § 8 ods. 1 Výnosu č. 28167/2007-OL tým, že dňa

29.05.2018 pri dodatočnej úradnej kontrole potravín v čase od 12.30 hod. d o 15.00 hod., zameranej na
kontrolu splnenia opatrení uložených dňa 23.05.2018, v predmetnej prevádzkarni pri kontrole priestorov
dopekania po odstránení soklíka a pevných dverí pod pevným manipulačným pultom bol nájdený trus
hlodavcov a jedna uhynutá myš; v priestoroch skladu potravín v časti uskladnenia orieškov boli na
stene pavučiny, stena za regálmi bola znečistená; v predmetnom priestore bol počas úradnej kontroly

dňa 23.05.2018 identifikovaný otvor v stene, ktorý bol síce utesnený plechovou lištou, ale opätovným
dôsledným preverením (odstránením plechovej lišty) bolo zistené, že otvor a diera za ním je hlboká
(na fotodokumentácii – vložená cca 20 cm kovová tyč skrutkovača). Vo vonkajšom prostredí v jej
úrovni bol nájdený rozmrvený, rozdrvený materiál z vonkajšieho zateplenia budovy (polystyrén). Vo
vonkajších priestoroch bol poškodený soklík a opadávala omietka. Uvedeným konaním naplnil všetky

znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách v
znení účinnom od 01.07.2022.

6. Podľa názoru žalovaného bolo vyššie uvedené konanie žalobcu posúdené prvostupňovým orgánom
po skutkovej a právnej stránke správne, až na vymedzenie účinnosti zákona o potravinách, pričom

vysvetlil, prečo sa na dané konanie vzťahuje zákon o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022.
Prvostupňový správny orgán vymedzil použitú právnu úpravu ako zákon o potravinách v znení účinnom
od 21.07.2022, preto žalovaný výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil.

7. Ďalej sa podrobne zaoberal námietkami žalobcu, ktorý namietal premlčanie začatia konania o uložení

pokuty pre doplnený skutok a neprimeranosť výšky uloženej pokuty, ktorá bola podľa neho určená v
rozporesprincípomprimeranostisankcie,princípomlegitímnychočakávaníavrozporestrestnoprávnou
zásadou úmernosti sankcie spáchanému činu. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán uložil
žalobcovi pokutu vo výške 100 000,- Eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení
účinnom od 01.07.2022 za porušenie povinností a požiadaviek na hygienu pri umiestňovaní potravín

na trh a za umiestňovanie na trh nebezpečných potravín, pričom podľa odôvodnenia rozhodnutia
ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotil súbeh viacerých deliktov, minulosť účastníka konania, skutočnosť,
že k odstráneniu vážnych nedostatkov v prevádzkovej hygiene došlo až po viacnásobnom zistení
inšpektormi a po uzatvorení dotknutých častí prevádzky, výskyt hlodavcom bol v prevádzke zisťovaný
opakovanevdlhšomčasovomobdobí,konanímprevádzkovateľadošlokhrubémuporušeniupovinností,

ktoré malo za následok ohrozenie zdravia spotrebiteľa, zohľadnil aj veľké množstvo nebezpečných
potravín. Uloženie nižšej pokuty ako pôvodným (zrušeným) rozhodnutím odôvodnil nesankcionovaním
umiestňovania na trh potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. Po preštudovaní spisového materiálu
žalovaný dospel k záveru, že výška pokuty v nadväznosti na určené hľadiská nebola stanovená správne.
Po zohľadnení všetkých zákonných kritérií a okolností prípadu, ako aj s prihliadnutím na doterajšiu

rozhodovaciu prax RVPS Nové Mesto nad Váhom, preto žalovaný uložil pokutu vo výške 50 000,- Eur,
ktorú odôvodnil podrobne opísanou správnou úvahou. Námietky, týkajúce sa vyhodnotenia niektorých
kritérií pri určení výšky pokuty žalovaný uznal, ostatné námietky odmietol ako neopodstatnené

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

8. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe uviedol, že právne posúdenie výšky uloženej pokuty,
vykonané žalovaným a RVPS, považuje za nesprávne a nedostatočne odôvodnené. Podľa žalobcu tiež
žalovaný nedodržal záväzný právny názor vyslovený v Rozsudku NSS SR zo dňa 30.03.2023. Uloženúpokutu vo výške 50.000,- Eur za sankcionované skutky žalobca považuje za neprimeranú, v rozpore s
princípom primeranosti sankcie, princípom legitímnych
očakávaní a v rozpore s trestnoprávnou zásadou úmernosti sankcie k spáchanému činu.

9. Ohľadom neúmernosti pokuty k spáchanému činu a porušenia princípu legitímnych
očakávaní žalobca uviedol, že žalovaný a RVPS ukladali pokutu za nedostatky súvisiace s prítomnosťou
hlodavcov na tejto filiálke prvýkrát, neboli splnené podmienky pre opakovanosť protiprávneho konania,
pričom hneď pristúpili k uloženiu veľmi vysokej pokuty bez toho, aby boli presvedčení a bolo objektívne

nespochybniteľné, že výchovný a represívny účel sankcie môže splniť aj nižšia pokuta. Podľa žalobcu
bol výchovný účel splnený už samotnou úradnou kontrolou a uloženými opatreniami, čo podľa žalobcu
preukazuje skutočnosť, že počas ďalších úradných kontrol zo dňa 18.10.2018, 06.12.2018, 17.12.2018,
11.04.2019 a 08.08.2019 neboli zistené žiadne nedostatky. Minulosť žalobcu je zo strany žalovaného
nesprávne interpretovaná aj tým, že žalovaný tvrdí, že pokuty uložené v roku 2016 vo výške 1 000,- Eur,
7 000,- Eur a 3 500,- Eur nesplnili svoj výchovný cieľ, hoci následne boli vykonané tri úradné kontroly,

a to dňa 20.01.2017, 24.05.2017 a 22.08.2017, pri ktorých neboli zistené žiadne nedostatky. Mal za to,
že táto minulosť zároveň dokumentuje, že žalobca vyriešil problém s hlodavcami na prevádzke, a to aj
bez toho aby mu bola vymeraná akákoľvek pokuta, a nie je nutné pristupovať k tak vysokej sankcii.
Žalovaný a RVPS uvedené skutočnosti opomenuli zohľadniť v prospech žalobcu, a teda v rozpore so
zásadou materiálnej pravdy obstarali a hodnotili len dôkazy a skutočnosti svedčiace v jeho neprospech.

10. Žalobca tiež zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia, keď žalovaný ako aj RVPS, zohľadnili na ťarchu žalobcu aj rozhodnutie o uložení pokuty
vo výške 30 000,- Eur, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2021, teda až po
úradných kontrolách potravín v roku 2018, z ktorých bola vyvodzovaná administratívna zodpovednosť

žalobcu. Rovnako poukazovanie na pôvodnú výšku uloženej pokuty nie je opodstatnené, keďže
rozhodnutie o jej uložení bolo právoplatne zrušené.

11. Žalobca má tiež za to, že výška uloženej pokuty je v rozpore s precedenčnou zásadou, resp.
so zásadou legitímnych očakávaní, čo tiež podľa neho znamená, že vymeraná pokuta nie je úmerná

sankcionovanému protiprávnemu konaniu. Poukázal na to, že za obdobné protiprávne konanie
v súvislosti s prítomnosťou hlodavcov mu bola v minulosti uložená rádovo nižšia pokuta vo výške
20 000,- Eur, a to rozhodnutím RVPS Žiar nad Hronom č. 2716/2018/148/2019 zo dňa 17.01.2019,
potvrdeným rozhodnutím žalovaného o odvolaní č. 495-1/2019 zo dňa 16.09.2020 v súvislosti so
zistenou prítomnosťou hlodavcov a zasiahnutým značným množstvom potravín na filiálke v Banskej

Štiavnici. Dôvodil, že v posudzovanom prípade sa nedostatky dotkli spolu 1 893 kusov potravín a v
prípade filiálky v Banskej Štiavnici, ktorý RVPS Žiar nad Hronom vyriešila pokutou vo výške 20 000,-
Eur, bolo dotknutých až 2 644 kusov potravín. Obdobne bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 20 000,-
Eur v súvislosti s umiestňovaním na trh potravín poškodených hlodavcami a ich trusom rozhodnutím
RVPS Rimavská Sobota č. 681/2023-420 zo dňa 27.06.2023. Tiež poukázal na rozhodnutie RVPS

Senec č. RO: 17/2019-262 zo dňa 07.01.2019, ktorým mu bola vymeraná pokuta vo výške 19 000,- Eur.
Podľa žalobcu preto odôvodnenie uloženia pokuty vo výške 50 000,- Eur v predmetnom prípade nie je
dostatočné, ani presvedčivé, ani spravodlivé. Pokuta vo výške 50 000,- Eur predstavuje neprimeraný a
dostatočne nevysvetlený odskok od pokuty vo výške 20 000,- Eur za obdobné prípady. Výška uloženej
pokuty predstavuje podľa neho neprimeraný odskok aj od pokút, ktoré boli doposiaľ žalobcovi uložené

za porušenia zákona o potravinách na dotknutej filiálke (1 000,- Eur; 7 000,- Eur; 3 500,- Eur).

12. Žalobca ďalej namietal neúmernosť pokuty k majetkovým pomerom filiálky. V napadnutom
rozhodnutí podľa neho úplne absentuje správna úvaha žalovaného ohľadom hodnotenia majetkovej
sféry jednotlivej filiálky žalobcu a či výchovnú, represívnu funkciu nebolo možné dosiahnuť uložením

nižšej sankcie v súlade so zásadou primeranosti zásahu do základného práva vlastniť majetok. Podľa
žalobcu je vymeranie pokuty vo výške 50 000,- Eur tvrdo represívne. Podľa názoru žalobcu, žalovaný
a RVPS nerešpektovali záväzný právny názor kasačného súdu, vyjadrený v Rozsudku NSS SR zo dňa
30.03.2023, aby „viac individualizovali výšku uloženej pokuty.“ Tiež uviedol, že vzhľadom na špecifický
systém ukladania sankcií orgánmi úradnej kontroly potravín, uplatňovaný na regionálnom princípe,

ukladaná sankcia by mala zohľadňovať majetkové pomery dotknutej prevádzkarne. Poukázal na to, že
v roku 2022 dosiahol zisk vo výške približne 10 128 000,- Eur, pričom žalobca prevádzkoval 160 filiálok,
a teda priemerný mesačný zisk jednej filiálky predstavuje čiastku približne 5 275,- Eur. Výškauloženej pokuty je tak podľa neho na úrovni 10-násobku mesačného zisku filiálky, t. j. na vykrytie tejto
pokuty bude musieť filiálka zarábať viac ako 10 mesiacov, čím sa stáva pre žalobcu stratovou.

13. Žalobca tiež navrhol uplatnenie sankčnej moderácie a navrhol znížiť uloženú pokutu na sumu
25 000,- Eur, pričom poukázal na ním uvedené dôvody neúmernosti pokuty k majetkovým pomerom
filiálky, ako aj k obdobné prípady týkajúce sa prítomnosti hlodavcov na maloobchodnej prevádzke
sankcionované pokutou vo výške maximálne 20.000,- Eur, skutočnosť, že nedostatky tohto charakteru
sa na filiálke č. 226 vyskytli prvýkrát a nebola konštatovaná opakovanosť protiprávneho konania, ako

aj na to, aby pokuta nebola pre žalobcu a jeho prevádzku likvidačná.

Vyjadrenie žalovaného

14.Žalovanývovyjadreníkžalobepodrobneopísalskutkovýstavveciavyjadrilsaknámietkamžalobcu,
ktorý namietal neúmernosť pokuty, pričom zotrval na svojom názore, prezentovanom v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia. K námietke, že správne orgány ukladali pokutu za nedostatky súvisiace s
prítomnosťou hlodavcov na dotknutej filiálke prvýkrát a neboli splnené podmienky pre opakovanosť
konania, žalovaný uviedol, že správne orgány nikdy netvrdili opak a pokutu ukladali v základnej, nie
zvýšenej sadzbe podľa § 28 ods. 7, 8 zákona o potravinách. Poukázal pritom na to, že v konaní bolo
preukázané, že žalobcovi v minulosti boli ukladané sankcie.

15. Ohľadom námietky žalobcu, že výchovný účel bol splnený úradnou kontrolou a uloženými
opatreniami, uviedol, že počas úradnej kontroly dňa 26.04.2018 boli v súvislosti s výskytom hlodavcov
na prevádzke zistené rozsiahle nedostatky v hygiene skladovania a predaja a umiestňovanie na trh
nebezpečných potravín. Kontrolné zistenia boli tak závažného charakteru, že inšpektori museli okrem

uloženia opatrení podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách pristúpiť k výnimočnému opatreniu, a to k
uzatvoreniu prevádzky. Hoci počas dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 27.04.2018 bolo zistené
splnenie uložených opatrení, ďalšou kontrolou vykonanou iba necelý mesiac neskôr – dňa 23.05.2018
boli konštatované nedostatky rovnakého charakteru, podobne aj dňa 29.05.2018, čo podľa žalovaného
jednoznačne vyvracia tvrdenie žalobcu.

16. K námietke posudzovania kritéria minulosti, ktoré podľa žalobcu nebolo vyhodnotené správne,
žalovaný uviedol, že kontroly dňa 20.01.2017, 24.05.2017, 22.08.2017 nezistili porušenie právnych
predpisov, avšak išlo o dodatočné, úzko zamerané kontroly, počas ktorých nebolo posudzované
dodržiavame povinností vo väčšom rozsahu a zameraní. Dňa 01. 06. 2017 bola vykonaná plánovaná

kontrola dodržiavania povinností určených potravinovým právom, počas ktorej boli zistené nedostatky,
za ktoré bola žalobcovi rozhodnutím ŠVPS SR č. 86/2018-4 (2634/2021) zo dňa 18.02.2021, ktorým
zmenila rozhodnutie RVPS Nové Mesto nad Váhom č. Ro-554/2020-400/2180/2017-005/ZOP/1051 zo
dňa 21.12.2020 a žalobcovi uložila úhrnnú pokutu vo výške 30 000,- Eur. Zároveň dňa 26.04.2018,
23.05.2018 a 29.05.2018 boli vykonané kontroly, počas ktorých boli zistené nedostatky, ktoré sú

prejednávané v tomto konaní. Možno teda jednoznačne konštatovať, že pokuty uložené v roku 2016
(1 000,- Eur; 7 000,- Eur a 3 500,- Eur) svoj výchovný cieľ nesplnili. Pri hodnotení minulosti bolo
správne zohľadnené aj rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 30 000,- Eur,
ktoré nadobudlo právoplatnosť až po úradných kontrolách, ktorých výsledky boli predmetom správneho
konania, keďže Týmto rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta za nedostatky zistené počas úradnej

kontroly potravín dňa 01. 06. 2017 v predmetnej prevádzkarni žalobcu, teda uvedená kontrola spadá
do obdobia predchádzajúcich 36 mesiacov, ktoré orgány úradnej kontroly potravín zohľadňujú pri
vyhodnocovaní kritéria minulosti a nedostatky v rámci nej zistené boli sankcionované rozhodnutím, ktoré
nadobudlo právoplatnosť do dňa vydania napadnutého rozhodnutia.

17. K námietke definície hľadiska minulosti, ktoré podľa žalobcu nie je nikde definované a nemá oporu
v právnych predpisoch, žalovaný poukázal na to, že správne orgány pri rozhodovaní o správnych
deliktoch na úseku potravinového práva musia postupovať podľa zákona o potravinách a pri ukladaní
pokút zohľadňovať okrem iných hľadisko minulosti a hľadisko opakovanosti konania. Dikcia týchto
zákonných ustanovení je zrejmá, jasná a nepripúšťa žiadny iný výklad. Minulosť prevádzkovateľa je

hľadisko, ktoré je správny orgán povinný pri určovaní výšky pokuty zohľadniť (§ 28 ods. 9 zákona o
potravinách v znení účinnom v rozhodnom čase). Čo sa rozumie minulosťou prevádzkovateľa nie je
nikde definované, ale logicky by to malo byť obdobie dlhšie ako jeden rok a malo by ísť o obdobie predkontrolou, pri ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré sa ukladá pokuta. Poukázal pritom na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/38/2019 zo dňa 21.04.2022, vydaného v obdobnej veci.

18. K majetkovým pomerom žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol ucelenú informáciu
o svojich majetkových pomeroch a ani nešpecifikoval následky zaplatenia uloženej pokuty na podnikanie
žalobcu, ani nepreukázal, že by malo byť zaplatenie uloženej pokuty pre neho likvidačné, pričom
žalobcom je subjekt s prevádzkami po celom území Slovenskej republiky a nie len jedna prevádzka,
ktorej sa uložená pokuty týka.

19. S námietkou ohľadom rozporu výšky uloženej pokuty s precedenčnou zásadou/zásadou legitímnych
očakávaní, žalovaný nesúhlasil a zopakoval svoje závery, uvedené v napadnutom rozhodnutí.

20. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov,
t. j. výška uloženej pokuty 50 000,- Eur nebola dostatočne odôvodnená a individualizovaná, žalovaný

uviedol, že posúdil všetky okolnosti prejednávanej veci, vyhodnotil námietky žalobcu (aj námietky
týkajúce sa spôsobu určenia a výška pokuty prvostupňovým orgánom), zaoberal sa každým hľadiskom,
ktoré je potrebné pri určení výšky pokuty zohľadňovať a určil pokutu v dolnej časti zákonného rozpätia.
Konštatoval, že správna úvaha bola v tejto súvislosti podrobná a zrozumiteľná.

Replika žalobcu

21. Žalobca v replike zotrval na tvrdeniach uvádzaných v správnej žalobe, ktoré doplnil tabuľkami
a ďalšími rozhodnutiami, ktorými boli uložené pokuty žalobcovi ohľadom rôznych prevádzok v rámci
SR. Ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia porovnal ukladanie sankcií podľa zákona

o potravinách a ukladanie sankcií zo strany Protimonopolného úradu SR (ďalej len „PMÚ“).

Duplika žalovaného

22. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (replika) zopakoval svoje závery uvedené v napadnutom
rozhodnutí a vyjadrení k žalobe.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

23. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane konania,
ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

24. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože

žalobca v žalobe o nariadenie pojednávania nepožiadal a žalovaný tiež o nariadenie pojednávania
nežiadal. Nariadenie pojednávania nebolo potrebné ani z iných dôvodov podľa § 107 ods. 1 SSP.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho správneho
súdu dňa 19.05.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.05.2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

25. Podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách znení účinnom od 01. 07. 2022; orgán úradnej
kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100
000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej
praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní
na trh.

26. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom od 01. 07. 2022; orgán úradnej
kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 1000 eur do
500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh
potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

27. Podľa § 28 ods. 10 zákona o potravinách v znení účinnom od 01. 07. 2022; orgán úradnej kontroly
potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania,
minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Ak sa prevádzkovateľ dopustípodvodných alebo klamlivých praktík, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada
aj na hospodársku výhodu, ktorú mohol prevádzkovateľ protiprávnym konaním získať.

28. Podľa § 28 ods. 13 zákona o potravinách znení účinnom od 01. 07. 2022; sa na konanie o uložení
pokuty vzťahuje správny poriadok.

29. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách v znení účinnom od 01. 07. 2022 na konanie podľa tohto
zákona vzťahuje správny poriadok okrem konania podľa § 20 ods.4, 9, 12 a § 20a.

30. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnom konaní správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi.

31. Podľa § 3 ods. 5 zákona o správnom konaní rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci.

32. Podľa §§ 46, 47 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

podľa ktorého sa rozhodlo.

33. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie
prvostupňovéhoorgánuouloženípokutyvovýške100000,-Eurtak,žežalobcovipodľa§28ods.4písm.
a) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 uložil úhrnnú pokutu vo výške 50 000,- Eur, a

zároveň v celom texte výroku v časti I. zmenil vymedzenie účinnosti aplikovaného zákona o potravinách,
keďže sa mal podľa neho aplikovať zákon o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022. V ostatných
častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.

34. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca v správnej žalobe nenamietal

ani nerozporoval skutkové zistenia a závery prvostupňového orgánu a žalovaného, čo sa týka zistení
porušenia zákona o potravinách pri vykonaných kontrolách v prevádzke žalobcu, ani právnu kvalifikáciu
týchto skutkov. Žalobca v podanej žalobe predovšetkým namietal výšku uloženej pokuty, ktorá bola
podľa jeho názoru v rozpore so zásadou primeranosti a individualizácie sankcie a vzhľadom na okolnosti
daného prípadu aj zjavne neprimeraná. Súdny prieskum napadnutého rozhodnutia preto správny súd

zameral na posúdenie splnenia zákonných podmienok na uloženie pokuty ako aj, či žalovaný nevybočil
v rámci svojej správnej úvahy z medzí a hľadísk stanovených právnymi predpismi, pričom správny
súd konštatuje, že takáto situácia v posudzovanom prípade nenastala. Správny súd sa stotožnil so
závermi žalovaného uvedenými v napadnutom rozhodnutí a výšku pokuty uloženej žalobcovi považoval
vzhľadom na okolnosti veci za súladnú s právnymi predpismi a uloženú v primeranej výške.

35. Žalobca namietal neúmernosť pokuty s poukázaním na to, že správne orgány ukladali pokutu za
nedostatky súvisiace s prítomnosťou hlodavcov na dotknutej filiálke prvýkrát a neboli splnené podmienky
pre opakovanosť konania. Tu správny súd poukazuje na skutočnosť, že práve z uvedeného dôvodu
žalovaný uložil žalobcovi pokutu v základnej sadzbe a nie vo zvýšenej sadzbe podľa § 28 ods. 7, 8

zákona o potravinách. Teda v rámci skúmania kritéria opakovania konania dospel k záveru, že nejde
o opakovaný nedostatok, za ktorý je potrebné v zmysle zákona o potravinách zvýšiť sadzbu ukladanej
pokuty. Avšak na druhej strane správny súd poukazuje na kritérium skúmania minulosti žalobcu, ktoré sa
nevyhodnocuje iba k nedostatkom rovnakého charakteru, ako sú zisťované počas úradnej kontroly, ale
skúma sa v súvislosti s akýmkoľvek porušením s cieľom preveriť, ako prevádzkovateľ počas dlhšieho

časového obdobia (24 až 36 mesiacoch) pristupuje k dodržiavaniu povinností v oblasti potravinového
práva.

36. V roku 2016 boli žalobcovi uložené pokuty vo výške (1 000,- Eur; 7 000,- Eur a 3 500,- Eur).
Žalobca tvrdí, že tieto pokuty splnili svoj výchovný účel, pričom poukázal na úradné kontroly zo dňa

20.01.2017, 24.05.2017 a 22.08.2017, pri ktorých neboli zistené žiadne nedostatky. Avšak je potrebné
konštatovať na to, že počas týchto kontrol bolo preverené iba plnenie uložených opatrení. Správny
súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01.06.2017 bola vykonaná plánovaná kontrola dodržiavania
povinností určených potravinovým právom, počas ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré bola žalobcovirozhodnutím žalovaného č. 86/2018-4 (2634/2021) zo dňa 18.02.2021 (ktorým zmenil rozhodnutie
RVPS Nové Mesto nad Váhom č. Ro-554/2020-400/2180/2017-005/ZOP/1051 zo dňa 21.12.2020)
uložená úhrnná pokuta vo výške 30 000,- Eur. Dňa 26.04.2018, 23.05.2018 a 29.05.2018 boli vykonané

ďalšie kontroly, počas ktorých boli zistené nedostatky, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta v tomto
konaní. Žalovaný správne bral tieto skutočnosti pri skúmaní dodržiavania povinností žalobcu v oblasti
potravinového práva v minulosti žalobcu do úvahy. Možno tiež konštatovať, že pokuty uložené v roku
2016 vo výške 1 000,- Eur; 7 000,- Eur a 3 500,- Eur svoj výchovný cieľ nesplnili

37. Správny súd ešte vo vzťahu k minulosti žalobcu musí zdôrazniť, že žalovaný v rámci minulosti
žalobcu prihliadal aj na rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 30.000,- Eur, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.02.2021, to znamená až po úradnej kontrole v danom konaní (ktorá bola
dňa 21.03.2022) na čo bol v zmysle zákona oprávnený. Zo zákona o potravinách z § 28 ods. 4
vyplýva, že ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty
dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku

4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby podľa odseku 4. Táto
podmienka opakovanosti správneho deliktu v danom prípade splnená nebola, avšak zákon pri určovaní
výšky pokuty stanovuje ďalšie hľadiská, na ktoré má orgán verejnej správy prihliadať, a tým je aj
minulosť prevádzkovateľa. Výsledky skúmania minulosti prevádzkovateľa sú dôležité pre posúdenie,
ako prevádzkovateľ v dlhšom časovom horizonte pristupuje k splneniu požiadaviek potravinového práva

a k odstraňovaniu zistených nedostatkov. Podľa názoru súdu je potrebné, aby orgány verejnej správy pri
posudzovaní minulosti účastníka konania prihliadali na tie úradné kontroly, ktoré by mali vplyv na výšku
pokuty. Oprávnenie orgánov posudzovať v rámci minulosti aj prípady, kedy právoplatnosť rozhodnutí o
nich nastala neskôr ako došlo k prejednávanej úradnej kontrole, a teda aj postup orgánov verejnej správy
v danom konaní, potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Asan/21/2018

zo dňa 05.12.2019, v ktorom je uvedené: „42. Kasačný súd konštatuje, že neboli splnené podmienky
pre postup pri ukladaní pokuty podľa § 28 ods. 6 a 8 zákona č. 152/1995 Z. z., pričom z obsahu
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, že v
súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami správne orgány, pri ukladaní pokuty, nepostupovali.
Pokiaľ však zohľadňovali, že pred kontrolou 16.03.2016 a vydaním rozhodnutí prvostupňového

správneho orgánu a rozhodnutia žalovaného, bolo inou kontrolou, ktorá predchádzala vykonaniu
posudzovanej kontroly zistené nedostatky v prevádzkach žalobcu a za porušenie zákona č. 152/1995
Z. z. bola žalobcovi, pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného
právoplatným rozhodnutím, uložená pokuta, kasačný súd súhlasí s názorom správneho súdu, ako aj
žalovaného, že aj tieto porušenia, ktorých sa dopustil žalobca pred vykonaním posudzovanej kontroly,

za ktoré boli uložené právoplatnými rozhodnutiami žalobcovi pokuty, mali byť zohľadňované správnym
orgánom pri určení výšky pokuty postupom podľa § 28 ods. 9, kde jedným z kritérií ukladania pokút je
aj minulosť prevádzkovateľa, preto v tomto smere nie možné akceptovať názor sťažovateľa, že žalobca
pred kontrolou 16.03.2016 nebol postihnutý za akékoľvek porušenie právnych predpisov na danej
prevádzke, keď pred týmto dátumom boli zistené kontrolné zistenia, ktorých pravdivosť, hodnovernosť

nebola relevantným spôsobom spochybnená a na základe ktorých, ešte pred vydaním napadnutého
rozhodnutiažalovaného,bolaprávoplatnýmrozhodnutímžalobcoviuloženápokuta.Čosatýkanámietky
žalobcu, že neboli splnené podmienky aplikácie § 28 ods. 6 a 8 zákona č. 152/1995 Z. z. kasačný súd
s týmto názorom súhlasí a konštatuje, že z rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo predmetom súdneho
prieskumu pred správnym súdom, nevyplýva, že toto ustanovenie pri ukladaní pokút správne orgány

aplikovali, preto v tejto časti vyhodnotil tento sťažnostný bod kasačnej sťažnosti za nedôvodný.“

38. Pokiaľ má žalobca za to, že výchovný účel bol splnený úradnou kontrolou a uloženými opatreniami,
správny súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Z administratívneho spisu vyplýva, že počas úradnej
kontroly dňa 26.04.2018 boli v súvislosti s výskytom hlodavcov na v predmetnej prevádzke zistené

rozsiahle nedostatky v hygiene skladovania a predaja a umiestňovanie na trh nebezpečných potravín, čo
malo za následok, že inšpektori nariadili uzatvorenie prevádzky. Dodatočnou úradnou kontrolou potravín
dňa 27.04.2018 bolo zistené splnenie uložených opatrení, avšak následnou kontrolou vykonanou už
dňa 23.05.2018 boli konštatované nedostatky rovnakého charakteru, a to aj pri kontrole vykonanej dňa
29.05.2018. Nie je teda správne tvrdenie žalobcu, že výchovný účel bol splnený už samotnou úradnou

kontrolou a uloženými opatreniami. Kontroly, ktoré boli vykonané po kontrolách, ktorých výsledky
sú predmetom napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia (kontroly dňa 18.10.2018,
06.12.2018, 17.12.2018, 11.04.2019 a 08.08.2019), nie sú v tomto prípade relevantné, keďže išloo kontroly vykonané po kontrolách na základe ktorých bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ako aj
rozhodnutie žalovaného.

39.Žalobcamásícepravduvtom,žekritériumminulosti,ktorésúsprávneorgánypovinnévyhodnocovať
priukladanísankcie,niejevzákonenikdedefinované,avšakminulosťprevádzkovateľajehľadisko,ktoré
orgán verejnej správy musí pri určovaní výšky pokuty zohľadniť, čo vyplýva z ust. § 28 ods. 9 zákona
o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022. Kritérium minulosti prevádzkovateľa je preto potrebné
odvodiť logicky zo zákona o potravinách tak, že ide o dlhšie časové obdobie, ktoré sa vzťahuje na

obdobie pred kontrolou, pri ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré sa ukladá pokuta. Zákon o potravinách
v § 28 ods. 7, 8 a 9 za osobitne významné obdobie v minulosti prevádzkovateľa považuje obdobie
jedného
roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Ak v období jedného roka
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty účastník konania opätovne poruší
tie isté povinnosti, za ktoré mu bola uložená pokuta, ide o okolnosť podmieňujúcu použitie zvýšenej

sadzby pokuty. To však nevylučuje, aby RVPS v rámci minulosti prevádzkovateľa posudzovala iné,
dlhšieobdobiepredchádzajúcevykonaniuúradnejkontrolypotravín.Právenaopak,tátoskoršiaminulosť
prevádzkovateľa je dôležitá pre posúdenie, či prevádzkovateľ dodržiava právne predpisy na úseku
potravinového práva a či skôr uložené pokuty viedli k plneniu týchto povinností. Pokiaľ RVPS zistí
opakované porušovanie povinností na úseku potravinového práva účastníkom konania, je logické, že

bude zohľadňovať výšky dosiaľ uložených pokút v tom smere, že treba uložiť účastníkovi konania vyššiu
pokutu, ktorá bude citeľná v jeho majetkovej sfére a odradí ho od opakovaného porušovania povinností
ustanovených mu právnymi predpismi na úseku potravinového práva. Uvedený postup je osobitne
dôležitý tam, kde dochádza k ohrozeniu zdravia ľudí, čo je aj daný prípad. Aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/20/2017 (R 14/2020) vyplýva, že: „V potravinovom práve

Slovenskej republiky absentuje legálna definícia pojmu "minulosť prevádzkovateľa". Orgány úradnej
kontroly potravín spravidla skúmajú minulosť prevádzkovateľa v trvaní 24 až 36 mesiacov pred úradnou
kontrolou potravín, na základe ktorej má byť sankcia uložená. V rámci minulosti prevádzkovateľa je však
osobitnedôležitéobdobiejednéhoroka,počítanéspätneododňavykonaniaúradnejkontrolypotravíndo
dňa nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie.“. V predmetnej veci

žalobcu zistené predchádzajúce porušenia povinností, za ktoré mu bola právoplatnými rozhodnutiami
uloženápokutaorgánmiúradnejkontrolypotravínvobdobídlhšomakojedenrokpredúradnoukontrolou
vykonanou dňa 26.04.2023, nezakladali postup RVPS podľa § 28 ods. 7, 8 alebo 9 (t. j. zvýšenie sadzby
pokuty), ale recidíva žalobcu bola priťažujúcou okolnosťou vo vzťahu k výške uloženej pokuty v rámci
kritéria minulosti žalobcu.

Vzhľadom na uvedené správny súd zdôrazňuje, že v rámci požiadavky preskúmateľnosti odôvodnenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy v časti uloženej sankcie, je nevyhnutné, aby orgán verejnej správy,
vyvodzujúcizodpovednosťzasprávnydelikt,uviedolriadnuargumentáciuakominulosťprevádzkovateľa
vyhodnotil, ktoré správne delikty, za ktoré bola uložená sankcia v minulosti, zobral do úvahy, ako
ovplyvnili výšku uloženej sankcie, a prečo na tieto prihliadal. Uvedené je potrebné najmä za účelom

vyhodnotenia primeranosti uloženej výšky pokuty vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu. Podľa
správneho súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí túto podmienku splnil a minulosť žalobcu vo vzťahu
k určeniu výšky pokuty riadne odôvodnil.

40. Ohľadom námietky pojmu minulosť prevádzkovateľa vo vzťahu k potrebe uplatniť analogicky inštitút

trestného práva - zásadu zahladenia odsúdenia, správny súd uvádza, že túto námietku žalobca uplatnil
už v predchádzajúcom správnom súdnom konaní, kde Najvyšší správny súd SR v rozsudku. sp. zn.
1Asan/32/2020 zo dňa 30.03.2023 k predmetnej námietke žalobcu uviedol: „Kasačný súd sa nestotožnil
ani s námietkami, že pri ukladaní pokuty bola porušená zásada zahladenia správnych deliktov a zásada
ne bis in idem. Podľa názoru kasačného súdu žalovaná pri určovaní výšky pokuty prihliadala aj na

závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť sťažovateľky a na to, či ide o opakované
protiprávne konanie. Kasačný súd zastáva názor, že žalovaná neporušila zásadu ne bis in idem tým, že
opakovane prihliadala na sťažovateľkou predošlé spáchané delikty a že ju opätovne trestala za konanie,
za ktoré jej už sankcia bola uložená. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách totiž orgán úradnej kontroly
potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania,

minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Z uvedeného vyplýva, že
orgány úradnej kontroly potravín sú povinné konať v medziach zákona o potravinách a pri ukladaní pokút
zohľadňovaťokreminýchajhľadiskoopakovanostikonania.“Navyšežalovanývnapadnutomrozhodnutí
poukázal na rozdiel medzi opakovanosťou konania a minulosťou žalobcu a podrobne opísal, čo ohľadnedanej prevádzkarne zistil, pričom dospel k záveru, že päť kontrol bolo so zistenými nedostatkami, za
ktoré bola uložená pokuta (za sledované obdobie boli prevádzkovateľovi uložené štyri pokuty v celkovej
výške 41 500,- Eur - 1 000,- Eur, 7 000,- Eur, 3 500,- Eur a 30 000,- Eur), nedostatky zistené počas troch

kontrol boli riešené opatrením na mieste a ich plnenie bolo zisťované pri dodatočných kontrolách, kde
bolo zistené, že opatrenia boli splnené, a iba dve kontroly boli bez zistených nedostatkov. Opakovanosť
protiprávneho konania v zmysle § 28 ods. 7 a ods. 8 zákona o potravinách v znení účinnom od 01. 07.
2022, ktorá by odôvodňovala uloženie sankcie v sprísnenej sadzbe, nemal za preukázanú.

41. Žalobca tiež považoval uloženú pokutu za neprimeranú aj z hľadiska majetkových pomerov dotknutej
prevádzkarne žalobcu, avšak žalobca neuviedol žiadne informácie, ktoré by preukazovali, že uložená
pokuta môže mať zásadný vplyv na jeho podnikanie. Naopak, údaje ktoré poskytol a z ktorých vyplýva,
že za rok 2022 dosiahol zisk vo výške 10 128 000,- Eur, preukazuje, že zaplatenie sankcie vo výške
50 000,- Eur jeho podnikateľskú činnosť nemôže ohroziť. Zároveň nemožno chápať túto pokutu ako
likvidačnú. Žalobca uvedené nijakým spôsobom nepreukázal.

42. Ohľadom námietky žalobcu, že výška uloženej pokuty je v rozpore s precedenčnou zásadou,
resp. zásadou legitímnych očakávaní, správny súd uvádza, že ani túto nevyhodnotil ako dôvodnú.
Rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca a ktorými mu boli uložené pokuty vo výškach 20 000,-
Eur, resp. 19 000,- Eur voči iným prevádzkam, sú v skutkových okolnostiach a okolnostiach ukladania

pokuty odlišné od tu preskúmavanej veci. Správny súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/18/2022 zo dňa 28.03.2024, najmä na:
„35. Vo vzťahu k namietanému porušeniu precedenčnej zásady a materiálnej rovnosti účastníkov preto
kasačný súd uvádza, že sa plne stotožňuje so záverom správneho súdu v napadnutom rozsudku. Aj
podľa názoru kasačného súdu je dôležitým kritériom pre určenie konečnej výšky pokuty represívna a

preventívna funkcia postihu vo vzťahu k sťažovateľovi. Preventívna úloha postihu nespočíva iba v účinku
voči sťažovateľovi (individuálne pôsobenie) ale postih musí mať silu odradiť od nezákonného postupu
aj iných nositeľov rovnakých zákonných povinností (generálne pôsobenie). Tento účinok preto môže
vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu. V tomto prípade je chráneným záujmom
život a zdravie spotrebiteľov, čo je jeden z najvýznamnejších chránených záujmov.

36. V prípad ak ide o finančný postih, musí byť tento citeľný v majetkovej sfére delikventa, a teda logicky
musí v sebe obsahovať aj zložku represívnu. Ak by tomu tak nebolo, postih delikventa by nemal žiaden
zmysel. Pri zohľadnení tejto podmienky kasačný súd prihliadol na to, že je jedným z najväčších a na
trhu etablovaných obchodných reťazcov.
37. Keďže mnohé ustanovenia zákona o potravinách sú transpozíciou právnych predpisov EÚ, treba

prihliadať aj na relevantné rozhodnutia SD EÚ. SD EÚ pritom vždy zdôrazňuje povinnosť členských
štátov postihovať porušenie povinnosti plynúcich z únijového práva dostatočne efektívnymi sankciami a
zaistiť tak „užitočný účinok“ (l´effet utile) únijového práva. Uložené sankcie tak musia mať podľa SD EÚ
dostatočne odradzujúci účinok, a to tak z hľadiska prípadnej recidívy zo strany samotného delikventa,
ako aj z hľadiska ostatných subjektov (rozsudok SD EÚ z 7. júna 1983, C-100/80 až 103/80). Len sankcia

ktorá má odradzujúci účinok je schopná odradiť nielen sťažovateľa, ale aj iné subjekty od porušovania
im zákonom uložených povinností.
38. Okrem vyššie uvedeného je dôležité prihliadnuť aj na to, akú povahu má subjekt ktorému bola
pokuta uložená. V tomto prípade je sťažovateľ prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý je
povinný zabezpečiť predaj a skladovanie potravín za takých podmienok, aby sa zabránilo akémukoľvek

riziku kontaminácie. Každou možnou kontamináciou potraviny dochádza totiž k riziku negatívneho
ovplyvnenia, jej vlastností, kvality, prípadne bezpečnosti, čo zároveň predstavuje možnosť negatívneho
vplyvu na zdravie spotrebiteľa.
39. Sťažovateľ je pritom významným obchodným reťazcom, ktorý vzhľadom k svojmu postaveniu na
potravinárskom trhu má dostatok materiálnych, ľudských a obchodných možností na to, aby sa takýmto

pochybeniam dokázal vyvarovať, resp. im predchádzať. Zistené nedostatky boli pritom takej povahy,
že pri bežnej kontrole boli ľahko zistiteľné. Vzhľadom na povahu žalobcu, ktorý má značné množstvo
prevádzok po celom území Slovenskej republiky, sa očakáva vyššia miera zodpovednosti pri plnení
zákonom stanovených povinností na úseku potravinového práva.
40. Pri zohľadnení individuálneho a generálneho preventívneho pôsobenia pokuty, jej represívnej

funkcie, efektívnosti pokuty a jej účinku, povahy sťažovateľa a skutočnosti, že zistené nedostatky boli
ľahko odhaliteľné je výška uloženej pokuty primeraná. A to aj s ohľadom na skutočnosť, že nejde
o prvú sankciu pre sťažovateľa za porušenie ustanovení zákona o potravinách. Je teda zrejmé, žepredchádzajúcesankcie,ktorébolisťažovateľoviuloženésinesplnilisvojupreventívnufunkciuvovzťahu
k sťažovateľovi a neodradili ho od ďalšieho porušovania ustanovení tohto zákona.
41. Pri rozhodovaní o porušení zákonných povinností a určení výšky príslušnej pokuty je potrebné

zohľadniť všetky zákonom stanovené okolnosti, ako aj okolnosti vyššie uvedené kasačným súdom.
Každý jeden z prípadov porušenia zákona je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na
skutočnosti zistené v administratívnom konaní. Keďže pri určení výšky pokuty je potrebné zohľadniť
všetky tieto skutočnosti, ktoré sú v každom prípade individuálne a jemu vlastné, nie je objektívne úplne
možné nájsť dva totožné prípadne podobné prípady. Jednotlivé rozdiely spočívajú nielen v množstve

porušených zákonných povinností, ich rozsahu a závažnosti, prípadne vo vzájomnom súbehu, ale aj v
trvaní a následkoch porušenia, minulosti delikventa, individuálnom a generálnom pôsobení prevencie,
v povahe subjektu delikventa a v snahe o represívne pôsobenie pokuty. Vzhľadom na tieto skutočnosti
je námietka týkajúca sa porušenia zásady materiálnej rovnosti účastníkov a precedenčnej zásady
nedôvodná.“ Správny súd sa s uvedeným názorom plne stotožňuje a má za to, že je plne aplikovateľný
aj na daný prípad žalobcu.

43. Žalobca tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov, keď výška
pokuty 50 000,- Eur nebola dostatočne odôvodnená a individualizovaná. Správny súd po preskúmaní
veci dospel k záveru, že nemožno súhlasiť so žalobcom. Žalovaný posúdil výšku pokuty v nadväznosti
na všetky zákonom stanovené hľadiská, uviedol, čo považoval za poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,

odôvodnil zvýšenie sankcie oproti predchádzajúcim pokutám (1 000,- Eur, 7 000,- Eur, 3 500,- Eur a
30 000,- Eur), zohľadnil skutočnosť, že doteraz uložené sankcie svoj výchovný cieľ nesplnili, posúdil
postavenie žalobcu na obchodnom trhu vo vzťahu k možnosti uplatňovania prístupu k prijímaniu
preventívnych opatrení zabezpečujúcich vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a ochrany záujmov
spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám. Odôvodnil aj uloženie pokuty žalobcovi v rozpätí zákonom

definovanej sadzby, pričom zobral do úvahy, že uložená pokuta má plniť nielen represívny, ale aj
výchovný a preventívny účel, ako aj skutočnosť, že od zistenia nedostatkov uplynul už dlhší čas (viď
strany 26 ž 31 napadnutého rozhodnutia). Výška uloženej pokuty 50 000,- Eur nepredstavuje ani
neprimeraný odskok od pokút, ktoré boli žalobcovi doposiaľ uložené za porušenie zákona o potravinách
na dotknutej prevádzke (vzhľadom na uloženie pokuty tejto prevádzke vo výške 30 000,- Eur), čo tiež

vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

44. Rozhodovanie o výške pokuty sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečného
práva orgánu verejnej správy), t. j. v rámci zákonom povolenej voľnosti orgánu verejnej správy. Orgán
verejnej správy pri ukladaní pokuty postupoval správne. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami

veci a obsahom administratívneho spisu, správny súd zastáva názor, že orgán verejnej správy svoju
diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, pokuta bola uložená vo výške 50.000,- Eur,
pričom spodná hranica sadzby bola 1.000,- Eur a horná hranica sadzby bola vo výške 500. 000,- Eur.
Z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, pri určení výšky uloženej
pokuty vychádzal zo zásad a kritérií obsiahnutých v ustanovení § 28 ods. 10 zákona o potravinách.

Správna úvaha pri ukladaní pokuty bola správna a spĺňa kritéria preventívnej aj represívnej funkcie.
Orgány verejnej správy nevybočili z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnili.
Výška pokuty nie je neprimeraná povahe skutku. Žalobca tiež nepreukázal, že by uložená pokuta mala
mať pre neho likvidačný charakter. Ústavný súd ČR v plenárnom náleze zo dňa 13.08.2002, sp. zn.
Pl. ÚS 3/02 uviedol, že v prípade podnikajúcich osôb je vylúčený taký zásah, v dôsledku ktorého by

bola zničená ich majetková základňa pre ďalšiu podnikateľskú činnosť. Neprípustné sú teda také pokuty,
ktoré majú likvidačný charakter, pod ktorými ústavný súd rozumie také prípady, v ktorých pokuta natoľko
presiahne možné výnosy z podnikania, že sa podnikateľská činnosť v podstate stane bezúčelnou a bude
smerovať iba k úhrade uloženej pokuty, a to po značné časové obdobie. Žalobca však neosvedčil, že
by zaplatenie predmetnej pokuty vo výške 50 000,- Eur malo pre neho likvidačný charakter. Vzhľadom

na znenie ust. § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 je zrejmé, že
prvostupňový orgán pri zistení porušení zákona, za ktoré bola pokuta uložená, nemal možnosť využitia
správnej úvahy v rozhodovaní o tom, či žalobcovi pokutu uloží, ale len v akej výške mu ju uloží, keďže
v zmysle ust. § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách musí pokutu uložiť v tam uvedenom rozmedzí.
Na základe uvedeného správny súd zamietol návrh žalobcu na sankčnú moderáciu podľa § 198 ods.

1 SSP.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mupredchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení kritérií uvedených v ustanovení
§ 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako

aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol ako aj
zamietol žalobcom alternatívne podaný návrh na uloženie sankčnej moderácie.

46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že náhradu trov účastníkom konania nepriznal,
keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca nemal

v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd
nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi
priznané.Zaplatenieeventuálnychtrovkonaniažalovanéhonemožnoodžalobcuspravodlivopožadovať
(§ 168 SSP).

47. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
47. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú

sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.