Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 4, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200291
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200291.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS-ROZBORA s.r.o., so sídlom Račianska 184/B, 831 05
Bratislava, IČO: 35 918 519, zastúpený: LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava,
IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č.
63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102834338/2019 zo
dňa 10.12.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102834338/2019 zo dňa

10.12.2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 100629180/2019 zo dňa

13.03.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č.
563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi úrok z omeškania vo výške XXX,XX eur
za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) vyrubenej rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 9104405/5/44088325/2013/Sia zo dňa 30.09.2013 (ďalej len „rozhodnutie o vyrubení“)
v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.

2. Správca dane poukázal na to, že rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2008 bol zaplatený v sume
XXX,XX eur po splatnosti. Zároveň uviedol, že voči rozhodnutiu o vyrubení podal žalobca správnu
žalobu, ktorá však bola zamietnutá, čo potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.
3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 18.04.2019, pričom namietol
závery prvostupňového rozhodnutia.

4. Žalovaný vydal rozhodnutie č. 101904473/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým bolo odvolaniu vyhovené,

avšak dňa 07.11.2019 Ministerstvo financií Slovenskej republiky z vlastného podnetu vydalo rozhodnutie
č. MF/018535/2019-77 (ďalej len „rozhodnutie MF SR“), ktorým rozhodnutie žalovaného zo dňa
08.08.2019 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie.5. Na podklade podaného odvolania tak následne vydal žalovaný nové rozhodnutie č. 102834338/2019
zo dňa 10.12.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6.Žalovanýzosumarizovalkonaniepredsprávcomdaneauviedol,žeakboloprávoplatnerozhodnutévo
vecisamej,odkladnýúčinokpriznanýuznesenímKrajskéhosúduvBratislaveč.k.5S/53/2014-68zodňa
17.06.2014 zanikol a z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietajúci rozsudok Krajského
súdu v Bratislave potvrdil, správca dane úrok z omeškania vyrubil podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku
aj za dni trvania odkladného účinku. Splatnosť rozdielu dane nastala dňa 06.02.2014, od uvedeného

dátumu až do dňa vykonania kompenzácie správca dane vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2
daňového poriadku, t. j. aj za dni trvania odkladného účinku.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

7. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 12.02.2020 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia MF SR a ich zrušenia.

8. Žalobca namietol porušenie zásad správneho trestania a správneho konania. Žalobca uviedol, že
nebol nijako upovedomený o začatí konania o vyrubení úroku z omeškania, nebola mu daná možnosť

vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, predložiť dôkazy na svoju obranu a nebola mu poskytnutá možnosť
hájiť svoje práva, čo robí konanie nezákonné. Takéto konanie žalobca považoval za v rozpore so
základnými zásadami správneho konania a správneho trestania.

9. Ďalej žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a mal za to, že administratívny

spis nie je kompletný a orgány finančnej správy rozhodli bez dostatku podkladov. Ďalej namietol
porušenie zásady primeranosti ukladania trestov.

10. Žalobca mal za to, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a porušeniu zásad správneho
trestania. Žalobca mal za to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil právne účinky uznesenia Krajského

súdu v Bratislave č. k. 5S/53/2014-68 zo dňa 17.06.2014, ktorým súd odložil vykonateľnosť (ďalej len
„uznesenie o odložení vykonateľnosti“) vo vzťahu k výpočtu sankčného úroku z omeškania.

11. Žalobca uviedol, že tým, že bol priznaný odkladný účinok, uvedené malo za následok, že do
právoplatného skončenia nebol daňový subjekt o. i. povinný zaplatiť správcovi dane vyrubený rozdiel

DPH,čoznamená,žesplatnosťdaňovéhodlhubolaposunutáaždoprávoplatnéhoskončeniasprávneho
súdneho konania. Bolo preto podľa žalobcu absurdné tvrdiť, že žalobca sa dostal do omeškania so
zaplatením daňového nedoplatku, keď táto povinnosť vznikla až právoplatným skončením správneho
súdneho konania.

12.Žalobcauviedol,žepredmetnávec(tedakonanievovecivyrubeniaDPH)bolaprávoplatneskončená
až 02.08.2017, a teda najskôr až uplynutím toho dňa sa žalobca dostal do omeškania so zaplatením
vyrubeného rozdielu DPH, a teda správcom dane uvedený deň splatnosti dane (06.02.2014) bol
nesprávny.Ďalejžalobcanamietol,žeorgányfinančnejsprávynesprávneaplikovali§156ods.8písm.a)
daňovéhoporiadku,pretožeprávovyrubiťsankčnýúrokzomeškaniamárneuplynulododňa30.09.2018,

pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 13.03.2019.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.04.2020, pričom uviedol, že žalobné námietky sú
vo všeobecnej rovine a nepoukazujú na konkrétne porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov
a zosumarizoval konanie pred správcom dane.

14. Žalovaný mal za to, že správca dane postupoval správne, keď za máj 2008 vyrubil žalobcovi úrok
z omeškania a námietky vyhodnotil za neopodstatnené. Žalovaný mal za to, že dôsledkom konania
žalobcu bolo vyrubenie rozdielu dane. Pokiaľ by si žalobca plnil svoje daňové povinnosti v súlade
s platnou legislatívou, nevystavil by sa riziku uloženia sankcií. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.15. Žalobca následne zaslal súdu repliku zo dňa 05.06.2020, pričom zotrval na svojej argumentácii.

16. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

17. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/48/2020.

18. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako

vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm.
c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
19. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 04.06.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za

splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

20. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

23.Podľa§156ods.1písm.a)daňovéhoporiadku,úrokzomeškaniasprávcadanevyrubípodľaodseku

2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo
v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.

24. Podľa § 250c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu,

pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením
vykonateľnosťrozhodnutiaodložiť,akbyokamžitýmvýkonomnapadnutéhorozhodnutiahrozilazávažná
ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.

25. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté

rozhodnutie, a teda, či žalovaný v napadnutom rozhodnutí (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím)
postupoval správne, ak bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania aj za obdobie, na ktoré sa vzťahovalo
uznesenie o odložení vykonateľnosti vydané na základe OSP.

K záväznosti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn 3Sfk/96/2022 zo dňa

27.02.2024

26. Z dôvodu, že správny súd, poznajúc rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, má informáciu
o rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/96/2022 zo dňa 27.02.2024,ktorý bol vydaný v obdobnej veci účastníkov konania a v ktorom bol prezentovaný právny záver, že
žalobca bol povinný zaplatiť úrok za nezaplatenie dane od momentu, kedy mu táto povinnosť vznikla,
a teda, že bol povinný uhradiť úrok z omeškania aj za obdobie odloženia vykonateľnosti, správny súd

sa vyjadrí aj k záväznosti tohto rozhodnutia. Správny súd zastal názor, že napriek tomu, že sa jedná
o rozhodnutie kasačného súdu, v uvedenej veci sa nejedná o ustálenú rozhodovaciu prax a dospel
k odlišnému právnemu posúdeniu vo veci.

27. Správny súd uvádza, že v právnej teórii a súdnej praxi možno rozlišovať dva typy záväznosti súdnych

rozhodnutí kasačného súdu - kasačnú (inštančnú - v tej istej veci) a precedenčnú (argumentačnú,
judikatórnu - v obdobných veciach). Zásadné rozdiely medzi týmito dvoma druhmi záväznosti súdnych
rozhodnutí sa prejavujú v povinnosti súdov aplikovať závery prezentované v rozhodnutiach kasačného
súdu a zároveň určujú limity potenciálneho odklonu od týchto rozhodnutí. V prejedávanej veci ide
síce o preskúmavanie napadnutého rozhodnutia v obdobnej veci rovnakých účastníkov konania,
avšak nejedná sa o rozhodnutie v tej istej veci, z čoho vyplýva, že správny súd nebol viazaný

rozhodnutím kasačného súdu. V prípade precedenčnej záväznosti, na rozdiel od kasačnej, je odklon
za splnenia jasných požiadaviek prípustný. V uvedenej veci sa však nejedná ani o precedenčnú
záväznosť rozhodnutia kasačného súdu. Precedenčné účinky kasačného rozhodnutia je možné pripísať
iba právnemu názoru vyjadrenému vo viacerých rozhodnutiach kasačného súdu alebo aj v jednotlivých
rozhodnutiach, ak neboli neskôr spochybnené alebo bolo na nich nadviazané. Za precedenčné účinky

je možné považovať aj ustálenosť vysloveného právneho názoru komunikovanú kasačným súdom napr.
publikáciou v oficiálnej zbierke rozhodnutí kasačného súdu. Za ustálenú rozhodovaciu prax kasačného
súdu možno, okrem opakovane vyjadrených názorov vo viacerých rozhodnutiach kasačného súdu,
tiež považovať najmä rozhodnutia veľkého senátu kasačného súdu, rozhodnutia kasačného súdu
a stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov

publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
V súlade s princípom kompetenčnej kontinuity je za ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu
potrebné považovať aj právne názory obsiahnuté v rozhodnutiach a stanoviskách správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spred 01.08.2021 a jeho predchodcov. Prvotné rozhodnutie totiž
nemusí vyjadrovať ustálený právny názor kasačného súdu v celej jeho komplexnosti vo vzťahu k určitej

právnej otázke. Túto vlastnosť môže nadobudnúť až konfrontovaním s ďalšími obdobnými prípadmi a s
prístupmi jednotlivých senátov kasačného súdu.

28. Za ustálený právny názor kasačného súdu je preto potrebné považovať práve taký právny názor
a v takom znení, ako obstál v týchto ďalších justičných konfrontáciách. Za ustálenú rozhodovaciu prax

nie je považovaná ani rozhodovacia činnosť justičných orgánov iných štátov, vrátane rozhodovacej
činnosti Najvyššieho správneho súdu Českej republiky či Ústavného súdu Českej republiky (z dôvodu
absencie právomoci na území Slovenskej republiky). Hoci tieto rozhodnutia môžu byť pre kasačný súd
inšpiratívne, svojim odôvodnením presvedčivé a tak kasačný súd ako aj správne súdy z nich môžu pri
svojom rozhodovaní podporne vychádzať (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 2Sžfk/45/2020 zo dňa 24.11.2021), avšak nie sú týmito rozhodnutiami viazané.

29. K vyššie uvedenému správny súd súčasne poukazuje aj na závery Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorý judikoval, že za ustálenú rozhodovaciu prax možno považovať ako publikované
rozhodnutia,takajnepublikovanérozhodnutia,ktorévšakmusiaspĺňaťďalšiepredpoklady,ato(i)buďje

tento názor vyjadrený opakovane v nepublikovaných rozhodnutia alebo (ii) ide o názor, ktorý je vyjadrený
aj v jednotlivom nepublikovanom rozhodnutí, ale na toto rozhodnutie (resp. názor v ňom vyjadrený)
nadviazali niektoré neskôr vydané rozhodnutia, t. j. opätovne musí ísť o akceptáciu právneho názoru
vo viacerých ďalších rozhodnutiach kasačného súdu. Teda v prípade, ak všeobecný súd odkazuje na
nepublikované rozhodnutia, malo by ísť o viacero takýchto rozhodnutí. Vo vzťahu k uvedenému Ústavný

súd Slovenskej republiky súčasne konštatuje, že jedno, prípadné dve nepublikované rozhodnutia
nemôžu predstavovať vyriešenú otázku, teda otázku, o ktorej existuje ustálená rozhodovacia prax. O
presvedčivý záver by išlo vtedy, ak by všeobecný súd odkázal na viacero rozhodnutí, v ktorých sa rieši
totožná otázka. Len tak by išlo o presvedčivý záver, že právna otázka je v praxi vyriešená (k tomu pozri
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 115/2020 zo dňa 06.10.2020).

30. Správny súd tak dospel k záveru, že rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sfk/96/2022 zo dňa 27.02.2024 nepredstavuje ustálenú súdnu prax (ako jedno publikovanérozhodnutie kasačného súdu). Zároveň je potrebné uviesť, že k danému rozsudku bolo pripojené odlišné
stanovisko A. B. C., s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje.

K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti vyrubenia úroku z omeškania za čas odkladu vykonateľnosti

31. Správny súd uvádza, že sa stotožnil so žalobným bodom žalobcu v tom, že orgány finančnej správy
pochybili, ak žalobcovi vyrubili úrok z omeškania aj za obdobie, kedy bola odložená vykonateľnosť
rozhodnutia o vyrubení.

32. Správny súd poukazuje na to, že účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti podľa OSP (tu
správny súd uvádza, že sa v tomto rozsudku nebude venovať odkladnému účinku podľa SSP,
pretože sa nejedná o totožné inštitúty a zároveň odkladný účinok podľa SSP je na účely tohto
súdneho konania irelevantný) je minimalizovať škodlivé následky, a teda minimalizovať zásah do práv
a oprávnených záujmov v dôsledku vydaného správneho rozhodnutia. Tento účel môže byť naplnený

iba v prípade, že rozhodnutie o odklade správneho rozhodnutia pôsobí v čo najširšom význame.
Zdôrazňovanie formálneho zachovania právoplatnosti takéhoto rozhodnutia (to znamená i povinnosti
uhradiť pohľadávku riadne a včas) predstavuje podľa názoru správneho súdu prílišný formalizmus,
ktorý ale pozabúda na účel, ktorý má byť sledovaný priznaním odkladu vykonateľnosti. V prípade, ak
by správny súd akceptoval takýto formalistický prístup, tak síce by na jednej strane poskytol dočasnú

ochranu žalobcovi, ale zároveň by to viedlo k zhoršeniu jeho postavenia.

33. Vo vzťahu k účinkom odkladu vykonateľnosti správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/18/2010 zo dňa 25.05.2011, uverejnený v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 107/2012 (jedná sa teda o ustálenú

rozhodovaciu prax, ktorá ma precedenčnú záväznosť), v ktorom Najvyšší súdu Slovenskej republiky
judikoval nasledovné:

„Podľa názoru odvolacieho súdu sa súdom povolený odkladný účinok žaloby podanej na súde vzťahuje
na právny stav založený napadnutým správnym rozhodnutím so všetkými právnymi konzekvenciami, a

nie teda iba na exekučnú vykonateľnosť. Je zrejmé, že s pojmom „vykonateľnosti“ len ako „exekučnej
vykonateľnosti“ správneho rozhodnutia v správnom súdnictve si vystačiť nemožno. Ochrana len v tomto
rozsahu poskytovaná súdom by bola príliš úzka.
Legislatívna úprava inštitútu odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že tu správny súd do účinkov
právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou, „zmrazením“

právneho stavu. Žalobcovi totiž nie vždy ide iba o odklad exekúcie, ale častokrát o odloženie
iných právnych účinkov správneho rozhodnutia. Účelom žiadosti účastníka o odklad vykonateľnosti
je nesporne to, aby súd zabránil akýmkoľvek právnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti
správneho rozhodnutia. Na druhej stane to ale neznamená, že povolením odkladu vykonateľnosti sa
pozastavujú všetky právne účinky správneho rozhodnutia.“

34. Obdobne rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 2Sžfk/15/2016 zo
dňa 17.04.2019 (jedná sa teda o opakovane judikovanú právnu otázku), kedy Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil rozhodnutie správcu dane (išlo o prípad započítania nedoplatku na dani, s preplatkom
na dani v čase odloženej vykonateľnosti rozhodnutia, ktorou bol nedoplatok vyrubený), pretože dospel

k záveru, že: „legislatívna úprava inštitútu odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že správny
súd do účinkov právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou,
„zmrazením“právnehostavu.Žalobcovitotižnievždyideibaoodkladexekúcie,alečastokrátoodloženie
iných právnych účinkov správneho rozhodnutia. Účelom žiadosti účastníka o odklad vykonateľnosti
rozhodnutia správneho orgánu je nesporne to, aby súd zabránil akýmkoľvek právnym dôsledkom, ktoré

vyplývajú z právoplatnosti správneho rozhodnutia.“

35. Ako to teda uviedol správny súd vyššie, odklad vykonateľnosti je potrebné chápať ako situáciu,
kedy dochádza k „zmrazeniu právneho stavu“ rozhodnutia, ktorému bola odložená vykonateľnosť.
V prípade, ak vyššie uvedené, právne záväzné judikatórne východiská správny súd aplikuje na

prejednávanú vec, tak je nutné uviesť, že uznesením o odložení vykonateľnosti Krajský súd v Bratislave
(teda správny súd na základe svojej vlastnej úvahy) odložil vykonateľnosť rozhodnutia o vyrubení
DPH za zdaňovacie obdobie máj 2008. Uznesenie o odložení vykonateľnosti stratilo svoje účinky
až právoplatným rozhodnutím vo veci samej, pričom počas tohto obdobia (teda od obdobia vydaniauznesenia o odložení vykonateľnosti až po právoplatné skončenie konania vo veci samej) sa žalobca
nedostával do omeškania s úhradou vyrubenej dane, pretože úhrada bola „zmrazená“ priznaným
odkladom vykonateľnosti. Zmrazenie nenastalo len vo vzťahu k exekučnej vykonateľnosti, ale aj vo

vzťahu k ďalším následkom, ktoré sú spojené s nemožnosťou úhrady vyrubenej dane, ktoré právny
poriadok predpokladá – medzi čo nepochybne patrí aj úrok z omeškania. Tým, že sa žalobca do
omeškania s úhradou dane objektívne nedostal, nemohlo dôjsť ani k vzniku úrokov z omeškania.

36. Na tomto miestne správy súd zároveň poukazuje aj na zásadu in dubio mitius, ktorá orgánom

verejnejmociprikazujevsituáciinejednoznačnostiprávnejnormy,ktoráobjektívneponúkaviacmožných
výkladových variant, vychádzať z výkladovej varianty v prospech adresáta právnej normy, v tomto
prípade v prospech daňového subjektu/žalobcu. Štát, resp. v jeho zastúpení žalovaný ani v takejto
situácii nemôže rezignovať na dodržiavanie princípov materiálneho právneho štát a ochranu práv
a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb.

37. Výlučne na podporu vyššie uvedenej argumentácie správny súd odkazuje aj na odlišné stanovisko
A. B. C. k rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/96/2022 zo dňa
27.02.2024 (v ktorom disentujúca sudkyňa dospela k rovnakým záverom ako tunajší súd), ako aj
na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3752/2019 zo dňa 28.11.2019, kde
Ústavný súd Českej republiky rozhodujúc o odklade vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho správneho

súdu Českej republiky, Mestského súdu v Prahe a rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
z dôvodu podanej ústavnej sťažnosti uviedol nasledovné:

„7. K pojmu "vykonatelnost rozhodnutí" ve smyslu § 79 odst. 2 zákona o Ústavním soudu je vhodné
učinit několik poznámek. Úpravu institutu vykonatelnosti je možno najít v jednotlivých procesních řádech.

Základem tohoto institutu je vlastnost rozhodnutí spočívající v možnosti nechat mocensky vynutit
povinnosti, které takové rozhodnutí ukládá (exekuční vykonatelnost; vykonatelnost "v užším smyslu").
Tím se však institut vykonatelnosti nevyčerpává, jelikož existuje i úprava vykonatelnosti rozhodnutí,
která neukládají povinnost [srov. § 161 odst. 2 a 3 zákona č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád,
ve znění pozdějších předpisů (dále jen "o. s. ř."); § 54 odst. 7 zákona č. 250/2002 Sb., soudní řád

správní, ve znění pozdějších předpisů]. Rozhodnutí, která neukládají povinnost, jsou představována
např. rozsudky statusovými, určovacími, právotvornými, ale také např. všemi rozsudky zamítavými.
Vykonatelnost rozhodnutí, která neukládají povinnost, se projevuje tím, že osoby a orgány, na které se
vztahují subjektivní meze právní moci těchto rozhodnutí, jsou povinny taková rozhodnutí respektovat a
řídit se jimi (srov. komentář k § 161 o. s. ř. in Lavický, P. a kol. Občanský soudní řád. Praktický komentář.

1. vydání. Praha: Wolters Kluwer. 2016). Na druhou stranu na mnoha místech právního řádu se pojmu
vykonatelnosti užívá v jeho "užším smyslu" (ve smyslu exekuční vykonatelnosti) a vedle toho se zmiňují
takové pojmy jako jiné právní účinky rozhodnutí (srov. např. § 74 odst. 2 a 3 zákona č. 500/2004 Sb.,
správní řád) či právní moc rozhodnutí (srov. např. § 243 nebo § 248 odst. 2 o. s. ř.), případně se liší výkon
a jiné právní následky rozhodnutí (§ 73 odst. 2 zákona č. 150/2002 Sb., soudní řád správní). Nauka

správního práva pak pojednává o vykonatelnosti správního rozhodnutí ("v širším smyslu") jako vlastnosti
spočívající v účinnosti rozhodnutí, neboli způsobilosti vyvolávat jím předvídané právní následky, a vedle
toho zná i vykonatelnost správního rozhodnutí ("v užším smyslu") jako exekuční vykonatelnost (srov.
Hendrych D. Správní právo. Obecná část. 5. rozšířené vydání. Praha: C. H. Beck. 2003. s. 344).

8. Účelem institutu odkladu vykonatelnosti dle § 79 odst. 2 zákona o Ústavním soudu je vytvoření
časového prostoru pro posouzení ústavní stížnosti tak, aby před rozhodnutím Ústavního soudu nedošlo
k nevratným krokům, po nichž by se rozhodování Ústavního soudu stalo jen "akademickým cvičením"
a ochrana ústavně zaručených základních práv a svobod by byla toliko iluzorní (usnesení ze dne 11.
10. 2006 sp. zn. IV. ÚS 581/06; rozhodnutí Ústavního soudu jsou dostupná z http://nalus.usoud.cz).

Aby mohl Ústavní soud efektivně plnit svou roli soudního orgánu ochrany ústavnosti (čl. 83 Ústavy)
a aby mohl účinně poskytovat ochranu základním právům a svobodám, je nezbytné vykládat pojem
"vykonatelnost" v § 79 odst. 2 zákona o Ústavním soudu tak, že nezahrnuje jen vykonatelnost "v užším
smyslu" (exekuční vykonatelnost u těch rozhodnutí, která ukládají povinnost), ale i vykonatelnost "v
širším smyslu" (projevující se jinými účinky rozhodnutí, resp. povinností osob a orgánů, které jsou

rozhodnutím vázány, taková rozhodnutí respektovat a řídit se jimi u těch rozhodnutí, kterými nejsou
ukládány povinnosti). Odklad vykonatelnosti dle § 79 odst. 2 zákona o Ústavním soudu lze pak vyjádřit
jako sistaci napadených rozhodnutí, která z formálního hlediska zůstanou i nadále pravomocná, ex
tunc se však pozastavují ty jejich účinky, které pozastavit lze (Filip, J.; Holländer, P.; Šimíček, V.Zákon o Ústavním soudu. Komentář. 2. přepracované a rozšířené vydání. Praha: C. H. Beck. 2007. s.
624, bod 6.). Postupem času se Ústavní soud přiklonil k interpretaci institutu vykonatelnosti "v širším
smyslu" (Wagnerová, E.; Dostál, M.; Langášek, T.; Pospíšil, I. Zákon o Ústavním soudu s komentářem.

Praha:ASPI.2007.s.430,bod9.).Vposuzovanévěciústavnístížnostínapadenározhodnutíneukládala
povinnost (Ministerstvo vnitra rozhodlo o zastavení řízení, správní soudy vydaly zamítavé rozsudky),
což však vzhledem k výše uvedenému není samo o sobě na překážku vyhovění návrhu na odložení
vykonatelnosti napadených rozhodnutí.“

38. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, a preto postupom
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
V novom konaní žalovaný nanovo posúdi vznik a obdobie, za ktorý bol žalobca povinný uhradiť úrok
z omeškania za nezaplatenie dane, pričom bude viazaný právnym názorom správneho súdu. Keďže
správny súd dospel k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ostatnými žalobnými dôvodmi
sa už nezaoberal.

39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

40. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolsképrávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).