Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 11, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 68Cb/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323207470
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1323207470.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne Vydavateľský dom ELITA

spol. s r. o., so sídlom Trenčianska 56/F, Bratislava 821 09, IČO: 44 300 662, zastúpenej Mgr. Danielou
Horváthovou, advokátkou, IČO: 42172888, účastníčkou združenia LEGITIMA Advokátska kancelária,
so sídlom Dlhá ul. č. 9/b, Ivanka pri Dunaji 900 28, proti žalovanej Dobrý Autoservis s.r.o., so sídlom Pri
Starom letisku 1, Bratislava 831 07, IČO: 35 887 796, zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm
s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice 040 01, IČO: 47 237 406, o vydanie veci a o zaplatenie 4.035,14
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o vydanie osobného motorového vozidla Z. F., Q.: X P.: O čiernej farby zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2.328 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 2.328 eurod 26.03.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.

IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 13,20 %, pričom o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou z 18.12.2023 domáhala voči žalovanej vydania osobného motorového vozidla
P. F., Q.: X P.: O čiernej farby (ďalej len „motorové vozidlo“ alebo „vozidlo“), zaplatenia sumy 2.963,97
eura, ako aj náhrady trov konania. Tvrdila, že je od 05.12.2023 výlučným vlastníkom motorového vozidla
a od 02.12.2019 do 04.12.2023 bola jeho oprávneným držiteľom na základe leasingovej zmluvy. Dňa
08.08.2023 si žalobkyňa objednala u žalovanej opravu motorového vozidla, ktoré pristavila 10.08.2023.
O prevzatí vozidla nebol spísaný žiadny protokol, pričom žalobkyňa odovzdala žalovanej doklady a kľúče
od vozidla. Následne žalobkyňa odišla preč. Po asi troch hodinách bola žalobkyňa zo strany žalovanej

telefonicky kontaktovaná, aby si vozidlo prevzala, pretože toto z dôvodu nedostatku pracovných síl
opravené nebude. Pri prevzatí motorového vozidla žiadala žalovaná zaplatiť sumu 39,60 eura za
diagnostiku spojky. Žalobkyňa namietala, že diagnostiku spojky si neobjednala, na čo žalovaná odmietla
vozidlo vydať a vydanie vozidla podmienila úhradou sumy 39,60 eura. Doklady o diagnostike, doklad
z registračnej pokladnice, resp. faktúra žalobkyni odovzdaná nebola. Žalovaná v elektronickej správe
z 18.08.2023 žalobkyni uviedla, že si uplatňuje zádržné právo na motorové vozidlo, pokiaľ nebude
suma 39,60 eura za diagnostiku uhradená. Uplatnené zádržné právo označila za protizákonné, pretože

v čase jeho uskutočnenia neexistoval medzi stranami sporu záväzkový právny vzťah a k zadržaniu
vozidla došlo bez akéhokoľvek dokladu. Neexistuje žiadny splatný daňový doklad k 10.08.2023 - deň
zadržania vozidla. Neoprávneným zadržaním vozidla vznikla žalobkyni škoda spočívajúca v potrebe
prenájmu náhradného vozidla za 24 eur denne. Náhradné vozidlo žalobkyňa potrebovala na výkonpodnikateľskej činnosti. Za prenájom náhradného vozidla zaplatila žalobkyňa celkovo sumu 2.448 eur na
základe faktúry č. 22231 znejúcej na sumu 408 eur, faktúry č. 22232 znejúcej na sumu 720 eur, faktúry
č. 22233 znejúcej na sumu 744 eur a faktúry č. 2234 znejúcej na sumu 576 eur. Okrem toho požadovala

sumu 515,97 eura (3x 171,99 eura) predstavujúcu uhradené leasingové splátky zo strany žalobkyne
počas obdobia zadržiavania vozidla žalovanou. Tvrdenia preukazovala technickými preukazmi, výzvou z
11.08.2023, e-mailom žalovanej z 18.08.2023, e-mailom žalobkyne z 21.08.2023, výzvou z 13.10.2023,
e-mailom zo 16.11.2023, faktúrou č. 20230347, protokolom o odovzdaní a prevzatí vozidla, zmluvou o
nájme dopravného prostriedku, faktúrami č. 22231, č. 22232, č. 22233 a č. 22234 spolu s pokladničnými

dokladmi, výpisom z účtu, zmluvou o úvere.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobkyne vyjadrila podaním z 08.04.2024. Potvrdila, že žalobkyňa si motorové
vozidlo nechala opraviť v autoservise žalovanej, u ktorej bolo motorové vozidlo servisované opakovane.
Konajúci technik vykonal obhliadku a diagnostiku motorového vozidla, ktorý úkon je nevyhnutný v
otázke postupu opravy, ako aj samotnej výške ceny, a preto je tento úkon nezanedbateľný. Žalobkyňa

prišla s motorovým vozidlom do servisu s tým, že jej údajne riadne nefunguje plynový pedál. Po
diagnostike a skúšobnej jazde mechanici zistili, že plynový pedál je plne funkčný ale na vozidle
diagnostikovali vadu spojky. Po vykonaní obhliadky a diagnostiky, oboznámil konajúci technik so
zisteniami žalobkyňu prostredníctvom telefonátu. Oznámil jej zistenia plynúce z diagnostiky motorového
vozidla, a že bola zistená vada spojky. Žalobkyni bolo uvedené, že predmetné motorové vozidlo bude

z hľadiska personálneho obsadenia opravené až v mesiaci september a tiež aj cenová ponuka na
výmenu spojky. S týmto návrhom žalobkyňa nesúhlasila, cena za opravu spojky sa jej zdala privysoká
a možnosť vykonať opravu až v septembri neskorá, čo žalovaná akceptovala, a preto od žalobkyne
požadovala zaplatenie sumy 39,60 eura za vykonanú obhliadku a diagnostiku. Žalobkyňa za tento úkon
odmietla zaplatiť, s tvrdením, že si prišla do autoservisu dať opraviť motorové vozidlo, nie aby jej bola

vykonaná diagnostika motorového vozidla. Toto tvrdenie označila žalovaná za absolútne nelogické,
pretože obhliadka a diagnostika motorového vozidla predstavujú neodlúčiteľnú súčasť procesu opravy
motorového vozidla, a bez ich vykonania nie je samotná oprava možná. Autoservis nedokáže opraviť,
resp. dať do pôvodného stavu niečo, o čom netuší, kde je vada resp. presne špecifikovať, kde nastalo
poškodenie. Podľa žalovanej postupovala žalobkyňa špekulatívne, pretože vedela, že sa škoda zvyšuje

hneď od augusta roku 2023, čím porušila prevenčnú povinnosť. Žalobkyňa mohla zaplatiť sumu 39,60
eura a prevziať si svoje motorové vozidlo, ktoré naliehavo potrebovala. Škoda, ktorú si žalobkyňa
uplatňuje je v sume neporovnateľnej so sumou, ktorú mala uhradiť za diagnostiku motorového vozidla.
Ak žalobkyňa tvrdí, že auto nutne potrebovala na každodenné užívanie, mala uhradiť sumu 39,60
eura, prevziať si motorové vozidlo a následne žalovať žalovanú o bezdôvodné obohatenie vo výške

39,60 eura. Okrem toho si žalobkyňa svoje motorové vozidlo mohla prevziať od 17.11.2023, na čo
bola vyzvaná právnym zástupcom žalovanej, čo neurobila. Konanie žalobkyne označila za rozporné s
poctivým obchodným stykom, dobrými mravmi, ustanoveniami o predchádzaniu vzniku škôd. Zároveň
konaním žalobkyne dochádza k zneužitiu práva, čo nepožíva právnu ochranu. Zdôraznila, že platenie
leasingových splátok nie je škoda. Žalobkyňa je povinná platiť pravidelné leasingové splátky, pričom

nie je podstatné kde sa motorové vozidlo nachádza, a či je v užívaní žalobkyne. Platenie leasingovej
splátky je povinnosťou žalobkyne z iného zmluvného vzťahu. Podaním zo 16.05.2024 vzniesla žalovaná
aj kompenzačnú námietku, ku ktorej pripojila faktúru č. 20230347, faktúru č. 20240080 a listovú zásielku.

3. K vyjadreniu žalovanej zaujala stanovisko žalobkyňa, a to podaním zo 16.12.2024. Zdôraznila, že

nikdy nespochybňovala význam diagnostiky pre stanovenie opravy a jej ceny a ani to, že diagnostika
je súčasťou ceny opravy. Spochybňovala len uskutočnenie diagnostiky a jej účelu. Nie je jasné prečo
žalovaná vykonala diagnostiku, keď vedela, že motorové vozidlo neopraví. Žalobkyňa bola ochotná
uhradiť sumu 36,90 eura, avšak žiadala daňový doklad a doklady o vykonanej diagnostike spojky -
výstupné údaje elektronických snímačov hodnôt motora za účelom ich následného použitia v inom

servise. Žalobkyňa sa snažila predísť vzniku škody, keď opakovane vyzývala žalovanú na vydanie
vozidla. Naproti tomu žalovaná neoprávnene využila inštitút zádržného práva vo svoj prospech. Je
to práve žalovaná, ktorá mala vozidlo vydať, vystaviť žalobkyni faktúru a túto následne v prípade jej
neuhradenia vymáhať. Nahradiť leasingové splátky žiadala preto, lebo žalovaná znemožnila disponovať
žalobkyni motorovým vozidlom na podnikateľské účely a využívať výhody - efekty plynúce z leasingovej

zmluvy. Leasingové splátky znižujú majetok žalobkyne, pretože nedochádza k ich relevantnému
naplneniu výkonmi zadržiavaného vozidla. Súdu predložila podnet na vykonanie kontroly, záznamy o
prevádzke vozidla osobnej dopravy, účtovnú závierku, ročnú inventarizáciu účtov, daňové priznanie.4. K vyjadreniu žalobkyne podala vyjadrenie žalovaná podaním z 29.01.2025. Zotrvala na tom, že
diagnostikabolanevyhnutnáabyžalovanávedelačosamávykonaťaodhadnúťčasopravy.Odmietnutie
vykonania diagnostiky by znamenalo nemožnosť stanoviť rozsah poškodenia a odhad nákladov, ako aj

čas opravy. Upriamila pozornosť na to, že žalobkyňa motorové vozidlo do servisu žalovanej priviezla
v auguste 2023 a prevzala si ho až 08.01.2025, teda po dobu takmer 18 mesiacov nijakým spôsobom
nekonala a motorové vozidlo si nevyzdvihla, čím sama porušila prevenčnú a zakročovaciu povinnosť.
Leasingové splátky nepredstavujú škodu. Žalobkyňa bola povinná platiť leasingové splátky na základe
zmluvy, ktorú dobrovoľne uzavrela. Táto povinnosť je zmluvným záväzkom žalobkyne, ktorý existuje

bez ohľadu na to, kde sa motorové vozidlo nachádza, a preto nemožno tieto splátky považovať za
škodu. Ak by žalobkyňa nesplnila povinnosť platiť leasingové splátky, vznikli by jej zmluvné sankcie,
čo je štandardné zmluvné ustanovenie. Tento aspekt nijak nesúvisí s konaním žalovanej, ani nemôže
byť podkladom na uplatnenie nároku na náhradu škody. Ďalej poukázala na to, že motorové vozidlo
žalobkyne sa nachádzalo v priestoroch žalovanej od 17.11.2023, a to napriek tomu, že žalobkyňa
bola riadne informovaná o možnosti a povinnosti vozidlo si vyzdvihnúť. Žalovaná doručila žalobkyni

písomné oznámenie, ktorým ju vyzvala, aby si vozidlo vyzdvihla. Žalobkyňa túto povinnosť ignorovala,
a to bez udania akýchkoľvek dôvodov. Dôsledkom vyššie uvedeného bolo, že vozidlo žalobkyne bolo
bezdôvodne uskladnené v priestoroch žalovanej, čím žalovanej vznikla pohľadávka voči žalobkyni za
skladné/parkovné (uplatnená kompenzačnou námietkou). Táto pohľadávka vznikla oprávnene, keďže
žalobkyňa nie je oprávnená ponechať svoje vozidlo bezdôvodne v cudzích priestoroch bez finančnej

kompenzácie za ich využívanie. K vyjadreniu pripojila potvrdenie o prevzatí motorového vozidla.

5. Podaním zo 14.03.2025 navrhla žalobkyňa zmenu žaloby, ktorú súd pripustil na pojednávaní
konanom 23.04.2025. Z obsahu podania žalobkyne zároveň vyplýva, že táto už netrvá na vydaní
vozidla. Znova zopakovala, že zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému zadržaniu vozidla a na

uplatnenie zádržného práva neboli splnené podmienky, pretože žalovaná voči žalobkyni nemala splatnú
pohľadávku. Žalobkyňa nedostala od žalovanej písomný výstup o vykonanej diagnostike vozidla. Dňa
16.11.2023 bolo prostredníctvom právneho zástupcu žalovanej e-mailom oznámené žalobkyni, že si
môže svoje vozidlo vyzdvihnúť. Zároveň bola k výzve doručená faktúra č. 20230347 z 10.11.2023 za
vykonané služby - diagnostiku. E-mail zo 16.11.2023 mal viaceré formálne nedostatky, kvôli ktorým ho

nemožno považovať za relevantný prejav vôle žalovanej (e-mail bol podpísaný asistentkou advokáta,
ktorá nie je oprávnená konať v mene klienta, v plnomocenstve nie je uvedený dátum splnomocnenia).
Žalovaná relevantným spôsobom ani 16.11.2023 nepreukázala svoj úmysel odovzdať vozidlo žalobkyni,
a teda neoprávnené zadržiavanie vozidla trvalo aj po dni 17.11.2023. Používanie motorového vozidla
je nevyhnutné pre výkon podnikateľskej činnosti žalobkyne a náhradné vozidlo bolo prenajaté za sumu

oveľa nižšiu, ako by bolo prenajaté u komerčných prenajímateľov vozidiel. Pri preberaní vozidla nebolo
vozidlo pojazdné, čo je uvedené aj v potvrdení o prevzatí motorového vozidla. Keďže sa vozidlo nedalo
naštartovať, nebolo možné ani dôveryhodne zaznamenať jeho stav pri prevzatí. Nebolo teda v čase
na mieste prevzatia možné zistiť, ako žalovaná počas zadržiavania vozidla s vozidlom zaobchádzala.
Žalobkyňa sa preto obrátila na znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že

hodnota motorového vozidla počas neoprávneného zadržiavania žalovanou klesla o sumu 998 eur bez
DPH, resp. o sumu 1.085,01 eura s DPH. Tento pokles ceny vozidla je ďalšou škodou, ktorá žalobkyni
vznikla a ktorej náhradu si uplatnila. V potvrdení o prevzatí vozidla obe strany súhlasne vyjadrili, že
motorové vozidlo je nepojazdné a má vybitú batériu. Znalec v znaleckom posudku rovnako uviedol, že
akumulátor je nefunkčný, nedá sa už ani dobiť. Na základe toho zaobstarala žalobkyňa novú batériu v

hodnote 73,17 eura. Túto sumu si rovnako uplatnila proti žalovanej ako škodu. Súdu predložila zápisnicu
o prijatí peňazí do solučnej úschovy, potvrdenie o prevzatí motorového vozidla, inzeráty, znalecký
posudok č. 1/2025, faktúru č. FV250056.

6. Podaním zo 16.05.2024 a zo 16.04.2025 vzniesla žalovaná kompenzačné námietky. Pohľadávku

žalobkyne spočívajúcu v prenájme náhradného vozidla na základe faktúry č. 22231 v sume 408 eur a
faktúry č. 22232 v sume 720 eur započítala so svojou faktúrou č. 20240080 (parkovné od 17.11.2023
do 31.3.2024 / 5 eur denne) v sume 816 eur a s faktúrou č. 20230347 v sume 39,60 eura (diagnostika
vozidla). Po vykonaní zápočtu ostala suma 272,40 eura z faktúry č. 22232. Ďalej započítala pohľadávku
žalobkyne spočívajúcu v prenájme náhradného vozidla na základe faktúry č. 22232 v sume 272,40 eura,

faktúry č. 22233 v sume 744 eur a faktúry č. 22234 v sume 240 eur so svojou faktúrou č. 20250147
(parkovné od 01.04.2024 do 07.01.2025 / 5 eur denne) v sume 1.732,30 eura. Výsledkom je suma
475,90 eura v prospech žalovanej.7.Napojednávaníkonanom23.04.2025sažalobkyňapridržalapísomnýchpodaníauviedla,žepodaním
zo 14.03.2025 stiahla nárok na vydanie veci, pretože motorové vozidlo bolo medzičasom prevzaté.
Motorové vozidlo bolo zadržané neoprávnene a žalovaná nemôže z tohto stavu profitovať účtovaním

parkovného. Zádržné právo nemohla žalovaná realizovať. K e-mailu zo 16.11.2023 (výzva na prevzatie
motorového vozidla) uviedla, že tento úkon nie je formálne platný a nie je z neho zrejmé, či vydanie
vozidla je alebo nie je podmienené. Na e-mail žalobkyňa nereagovala a podľa nej trval protiprávny stav
až do prevzatia vozidla 08.01.2025. O úmysle vydať vozidlo sa žalobkyňa dozvedela až v decembri
2024. Kompenzačnú námietku žalovanej neuznala v celom rozsahu.

8. Žalobkyňa sa po pojednávaní vyjadrila podaním z 13.05.2025. Vyjadrila nesúhlas s kompenzačnou
námietkou žalovanej spolu v sume 2.587,90 eura. Žalovaná na účtovanie parkovného žalobkyňu nijako
neupozornila, ani pri odovzdávaní auta, ani v elektronickej správe zo 16.11.2023, ani počas celej
doby, pokým auto bolo u žalovanej. Žalobkyňa nikdy nebola oboznámená s výškou parkovného a o
účtovaní parkovného sa dozvedela až 02.12.2024, keď jej bolo zo súdu doručené vyjadrenie, ktoré

obsahovalo vyčíslenie parkovného a faktúru. Žalovaná nepreukázala právny titul, na základe ktorého
by bola oprávnená účtovať parkovné a nepreukázala ani, že jeho výška je oprávnená. Dlhodobé státie
vozidla malo vplyv na akumulátor a brzdový systém, teda brzdové kotúče a brzdové obloženie, čo v
zmysle predloženej faktúry č. FV250056 predstavuje sumu 543,88 eura. K vyjadreniu pripojila e-mail zo
17.12.2024 a zo 14.01.2025.

9. Na pojednávaní konanom 04.06.2025 žalobkyňa uviedla, že kompenzačnú námietku žalovanej
považuje za neoprávnenú, pretože nemá právny základ. Nie je zrejmé ako žalovaná určila výšku
parkovného. Žalobkyňa nebola oboznámená, že ide o parkovanie v rámci cenníka žalovanej a ani
o tom, že žalovaná začína účtovať parkovné. Žalobkyňa dopytom na autoservis zistila, že dlhodobé

státie motorového vozidla malo vplyv na batériu (akumulátor) a na brzdný systém. Žalovaná poukázala
na to, že žalobkyňa podala žalobu 18.12.2023, kedy už mesiac vedela, že si vozidlo u žalovanej
môže vyzdvihnúť a aj napriek tomu ho tam nechala zaparkované ďalších 14 mesiacov a vyzdvihla si
ho počas mesiaca január v roku 2025. E-mailom zo 16.11.2023 adresovaným právnemu zástupcovi
žalobkyne bola žalobkyňa upovedomená, že si môže prevziať vozidlo. Vozidlo stráca na hodnote už

len plynutím času. Žalobkyňa nechala dobrovoľne vozidlo zaparkované u žalovanej 14 mesiacov, za
čo nemôže niesť žalovaná zodpovednosť. Súdu predložila cenníky parkovania v rámci Bratislavy, ktoré
preukazujú obvyklosť ceny parkovania účtovanú žalovanou vo výške 5 eur denne. Žalobkyňa k e-
mailu zo 16.11.2023 uviedla, že bola presvedčená, že vydanie vozidla je podmienené úhradou sumy
približne 40 eur za vykonanie diagnostiky vozidla. Bola preto presvedčená, že išlo o podmienené

vydanie vozidla. Okrem toho e-mail mal formálne nedostatky; nešlo o relevantný právny úkon. Žalovaná
nesúhlasila, pretože v elektronickej správe je jasne uvedené, že žalobkyňa si môže vozidlo prevziať. E-
mail bol odoslaný na adresu XX.XX.XXXXT. na základe výzvy na vydanie veci z 13.10.2023 adresovanej
žalovanej, ku ktorej bolo priložené plnomocenstvo. Žalobkyňa tvrdila aj rozpor konania žalovanej s
dobrými mravmi, pretože žalovaná nemôže profitovať na stave vyvolanom neoprávnene zadržaným

motorovým vozidlom.

10. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že sporným medzi stranami sporu je v prvom
rade oprávnenosť postupu žalovanej, ktorá zadržala motorové vozidlo žalobkyne a následne na to
oprávnenosť nárokovanej škody zo strany žalobkyne.

11. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

13. Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú
pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.14. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

15. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov
z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z

omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,
ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej
doby omeškania. Súd v súlade s vyššie uvedeným vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 4,50 %.

16.Podľa§376Obchodnéhozákonníkapoškodenástrananemánároknanáhraduškody,aknesplnenie
povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti,
na ktorú bola poškodená strana povinná.

17. Podľa § 382 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody,

ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom
predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

18. Podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím
na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná

osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

19. Podľa § 151s ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku
voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

20. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

21. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť

spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

22. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

23. Podľa Čl. 2 ods. 2 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok zákona
(ďalej len „C. s. p.“) právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

24. Podľa § 152 C. s. p. hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

25. Podľa § 145 ods. 2 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

26. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

27. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.28. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

30. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu.

31. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v
zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a

sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s
právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno

považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Súd preto osobitne neuvádza, ktoré ďalšie
konkrétne dôkazy nevykonal, hoci boli navrhnuté, pretože v zmysle vyššie označených rozhodnutí
najvyššej súdnej autority strany sporu vyhlásením na pojednávaní konanom 04.06.2025, že nemajú
návrhy na doplnenie dokazovania už podané návrhy na doplnenie dokazovania zobrali späť a netrvajú
na nich.

32.Súdzdôrazňuje,žepodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Obdo/66/2020
z 28.10.2020 platí, že „V zmysle judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) sú právny názor a hodnotiace
úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle ust. § 118 ods.
2 OSP (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, sp. zn. 5Cdo/211/2013

z 13. mája 2014). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového
stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11
ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Pri výkone spravodlivosti súd nesmie
byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným

vlastným predbežným právnym posúdením. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolatelia neodôvodnene
namietali, že nedodržaním procesného postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP bolo porušené ich právo
na spravodlivý proces“.

33. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech

strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu

zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v

tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv.negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.

34. Žalobkyňa sa žalobou z 18.12.2023 domáhala proti žalovanej aj vydania osobného motorového
vozidla P. F., Q.: X P.: O čiernej farby. V podaní zo 14.03.2025, ktorým žalobkyňa zmenila žalobu,
už žalobkyňa vydanie motorového vozidla nepožadovala, čo súd vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie
žaloby. Okrem toho na pojednávaní konanom 23.04.2025 žalobkyňa uviedla, že podaním zo 14.03.2025

stiahla nárok na vydanie veci, pretože motorové vozidlo bolo medzičasom prevzaté. Prevzatie vozidla
žalobkyňou jednoznačne potvrdzuje aj potvrdenie o prevzatí motorového vozidla z 08.01.2025.

35. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť, súd konanie v tejto časti zastavil - v časti
o vydanie osobného motorového vozidla U. F., Q.: X P.: O čiernej farby. Súhlas žalovanej so späťvzatím
nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby v časti vydania vozidla došlo pred začatím predbežného

prejednania sporu alebo pojednávania (podaním zo 14.03.2025). Súd teda zastavil konanie vo vyššie
uvedenej časti. Predmetom sporu tak ostalo zaplatenie sumy 4.035,14 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 4.035,14 eura od 19.12.2023 (deň podania žaloby) do zaplatenia.

36. Medzi stranami sporu nebolo sporne, že motorové vozidlo žalobkyne bolo zo strany žalovanej

zadržané, pretože žalobkyňa odmietla uhradiť sumu 39,60 eura za diagnostiku vozidla. Uvedené
jednoznačne potvrdzuje e-mail z 18.08.2023, ktorým žalovaná žalobkyni uviedla, že z dôvodu
odmietnutia úhrady sumy 39,60 eura za vykonanú diagnostiku je motorové vozidlo zadržané a bude
vydané ihneď po zaplatení pohľadávky v sume 39,60 eura.

37. Podstata zádržného práva spočíva v oprávnení osoby, ktorá je inak povinná vec vydať, zadržať
ju za účelom zabezpečenia svojej splatnej peňažnej pohľadávky. V súvislosti so zádržným právom
platí základná zásada, že zadržať možno iba vec hnuteľnú. Hnuteľná vec sa pritom musí nachádzať v
dispozícii (resp. moci) veriteľa, ktorý ju u seba drží v súlade s právom, t. j. v súlade s vôľou dlžníka (napr.
na základe zmluvy o dielo alebo zmluvy o úschove). Veriteľ je (a musí byť) vo vzťahu k hnuteľnej veci

v postavení oprávneného detentora. Hnuteľnú vec, ktorá sa dostala do dispozície veriteľa na základe
svojvoľného alebo ľstivého, protiprávneho konania veriteľa, nemožno zadržať; veriteľ bez ďalšieho musí
takto získanú vec vydať. Veriteľ môže zadržať vec iba za predpokladu, že disponuje splatnou peňažnou
pohľadávkou. Zádržné právo preto neslúži na zabezpečenie nepeňažnej povinnosti a nemožno ho
vykonať na zabezpečenie nesplatnej pohľadávky. Platí, že pohľadávka musí byť splatná najneskôr

v okamihu, keď vznikne povinnosť veriteľa vydať ju určitej osobe. Zádržné právo preto môže veriteľ
realizovať iba v prípade, že mu vznikla povinnosť hnuteľnú vec vydať. Pred vznikom tejto povinnosti
nevzniká oprávnenie veriteľa vec zadržať. Rovnako veriteľ nemôže vec zadržať, ak je v omeškaní s jej
vrátením pred splatnosťou svojej pohľadávky

38. Podmienkou uplatnenia zádržného práva je to, že veriteľ disponuje splatnou pohľadávkou. Môže ísť
v zásade o akúkoľvek pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi za predpokladu, že je splatná. Pokiaľ by sa
peňažná pohľadávka stala splatnou až v momente, keď je veriteľ už v omeškaní s vrátením veci, nie je
veriteľ oprávnený vec zadržať a nevydať ju dlžníkovi. Rovnako, ak veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie
svojej splatnej pohľadávky až v deň, v ktorý by bol povinný vydať dlžníkovi hnuteľnú vec, nemá veriteľ

právo odmietnuť jej vydanie. Jeho pohľadávka, ktorej zaplatenie chce veriteľ zabezpečiť zadržaním tejto
veci, sa totiž stane splatnou najskôr až nasledujúci deň.

39. V danom spore bola žalovanou vystavená faktúra č. 20230347 znejúca na sumu 39,60 eura až
10.11.2023, pričom vozidlo zadržala už 10.08.2023. Dátum splatnosti faktúry za diagnostiku je uvedený

na 10.11.2023. Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že žalovaná neoprávnene zadržala
motorové vozidlo žalobkyne, pretože v čase uskutočnenia zádržného práva nemala splatnú pohľadávku,
ktorú mohla zádržným právom zabezpečiť. Na základe neoprávnene uplatneného zádržného práva,
zodpovedá žalovaná žalobkyni za škodu, ktorú jej týmto spôsobila.

40. Pokiaľ ide o škodu, žalobkyňa požadovala sumu 2.448 eur predstavujúcu náklady na nájom
náhradného vozidla, sumu 515,97 eura predstavujúcu zaplatené leasingové splátky, sumu 73,17 eura
predstavujúcu náklady na novú batériu a sumu 998 eur predstavujúcu zníženie hodnoty vozidla. Celkovo
ide o sumu 4.035,14 eura.41.Preurčenievýškyškodyjesmerodajnáelektronickásprávažalovanej(právnehozástupcužalovanej)
zo 16.11.2023, v ktorej bolo vtedajšej právnej zástupkyni žalobkyne oznámené, že žalobkyňa si môže

vydvihnúť svoje motorové vozidlo počas pracovnej doby servisu. Zároveň bola žalobkyňa vyzvaná
na úhradu faktúry žalovanej č. 20230347 za diagnostiku motorového vozidla s tým, že ak nebude
uhradená pristúpi žalovaná k jej súdnemu uplatneniu. Žalobkyňa na tento e-mail nereagovala a
vzniesla (v rámci súdneho sporu) celkom zjavne nedôvodné námietky, ktoré nemôžu ospravedlniť
jej nečinnosť a nezáujem prevziať si motorové vozidlo, na vydanie ktorého žalovanú vyzvala listom

z 11.08.2023, e-mailom z 21.08.2023 a listom z 13.10.2023. V poslednom spomenutom liste bola
žalobkyňa zastúpenáXX.XX.XXXX.H. T. a tejto osobe bol adresovaný aj e-mail zo 16.11.2023. E-mail
predložila spolu so žalobou samotná žalobkyňa a jeho doručenie potvrdila aj v podaní zo 14.03.2025, a
tedažalobkyňabolastoutosprávouriadneoboznámená.Vkópiitohtoe-mailusúuvedeníajdvajaztroch
konateľov právneho zástupcu žalovanej a podľa prílohy bolo predložené aj plnomocenstvo. Sú preto
bez právneho významu námietky žalobkyne, že e-mail poslala asistentka advokáta a že plnomocenstvo

nebolo podpísané. E-mail zo 16.11.2023 predstavuje riadnu výzvu žalobkyni, aby si prevzala motorové
vozidlo, pričom z e-mailu nevyplýva, že vydanie motorového vozidla je podmienené úhradou faktúry.
Žalobkyňa nepochopiteľne (ak tak veľmi potrebovala motorové vozidlo pre výkon svojej podnikateľskej
činnosti - ako to sama tvrdila) na e-mail nereagovala a motorové vozidlo nevyzdvihla.

42. E-mail zo 16.11.2023 bol žalobkyni (resp. jej právnej zástupkyni) doručený o 15:14. 17.11.2023 bol
sviatok, 18.11.2023 bola sobota, 19.11.2023 bola nedeľa a prvý pracovný deň bol pondelok 20.11.2023,
kedy žalobkyni nič nebránilo vyzdvihnúť si motorové vozidlo.

43.Prenájomnáhradnéhovozidlabolpretoúčelnýlendo19.11.2023.Žalobkyňapožadovalasumu2.448

eur za prenájom náhradného vozidla, a to sumu 408 eur (faktúra č. 22231) za prenájom náhradného
vozidla od 15.08.2023 do 31.08.2023, sumu 720 eur (faktúra č. 22232) za prenájom náhradného vozidla
od 01.09.2023 do 30.09.2023, sumu 744 eur (faktúra č. 22233) za prenájom náhradného vozidla od
01.10.2023 do 31.10.2023 a sumu 576 (faktúra č. 22234) eur za prenájom náhradného vozidla od
01.11.2023 do 24.11.2023. Ako už súd uviedol, oprávnená doba prenájmu náhradného vozidla je v

prípade mesiaca november len do 19.11.2023, t. j. 456 eur (19 dní x 24 eur denne), pretože 20.11.2023
žalobkyni nič nebránilo si motorové vozidlo prevziať. Sumu 120 eur (5 dní x 24 eur denne) za prenájom
vozidla súd preto zamietol. Žalobkyňa okrem vyššie označených faktúr predložila súdu aj pokladničné
doklady, ktoré preukazujú úhradu jednotlivých faktúr. Ďalej bola súdu predložená aj zmluva o nájme
dopravného prostriedku zo 14.08.2023, na základe ktorej si žalobkyňa prenajala náhradné vozidlo

za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa nemohla z titulu neoprávneného použitia
zádržného práva zo strany žalovanej užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si
zabezpečila náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe
nájomného tak patria do oprávneného nároku na náhradu škody žalobkyne. Škoda v tejto súvislosti
vzniknutá na strane žalobkyne je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto

náhradného motorového vozidla. Účelnosť vynaloženého nákladu je vecou vnútorného vzťahu medzi
potrebou a prostriedkami, akými sa uspokojuje. Účelne vynaloženým je teda každý taký náklad, pri
ktorom existuje dostatočná vecná súvislosť medzi opodstatnenou potrebou a obvyklým nákladom, ktorý
slúži na úhradu tejto potreby. Pri neoprávnenom zádržnom práve, ktoré žalobkyňu zbavilo možnosti
používať svoje vozidlo je opodstatnenou jej potreba využívať náhradné vozidlo.

44. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla
pristupuje samotná skutočnosť, že žalobkyni z titulu neoprávnene realizovaného zádržného práva zo
strany žalovanej bol nanútený skutkový a právny stav, kedy nemohla užívať svoje motorové vozidlo, a
týmsaocitlavstavenutnostizabezpečeniasináhradnéhomotorovéhovozidla.Samotnáúčelnosťnájmu

náhradného motorového vozidla vyplýva z kilometrového nájazdu počas doby prenájmu. Z protokolu
o odovzdaní a prevzatí vozidla zo 14.08.2023 vyplýva, že náhradné vozidlo malo najazdených 25 km.
Podľa záznamu o prevádzke vozidla osobnej dopravy malo náhradné vozidlo k 17.11.2023 nájazd 7.137
km. Priemerný kilometrový denný nájazd (7.112 km / súdom uznaných 97 dní prenájmu) viac ako 73,32
km dostatočným spôsobom osvedčuje potrebu využívania náhradného motorového vozidla žalobkyňou

počas neoprávneného zadržania motorového vozidla žalovanou.

45. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.328 eur žalobkyni, ktorá predstavuje 97
dní prenájmu náhradného motorového vozidla za 24 eur denne. Nebyť neoprávneného zadržaniamotorového vozidla žalovanou, nemusela by si žalobkyňa prenajať náhradné vozidlo pre potreby svojej
podnikateľskej činnosti. Nájomné za náhradné vozidlo tak predstavuje škodu na strane žalobkyne. Sú
splnené všetky predpoklady vzniku škody, t. j. protiprávne konanie žalovanej, vznik škody a príčinná

súvislosť medzi nimi.

46. Súd ďalej upriamuje pozornosť na to, že žalovaná započítala svoje pohľadávky voči pohľadávke
žalobkyne spočívajúcej v nákladoch na prenájom náhradného vozidla (bod 6. tohto rozsudku). V tomto
smere súd poukazuje na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, a to na uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 221/2024 z 25.04.2024, v ktorom ústavný súd uviedol, že „..ak
právne posúdenie nároku žalobcu ako bezdôvodné obohatenie bolo v konaní dlhodobo ustálené (od
roku 2012), žalobcom akceptované a v dôsledku samotného vznesenia hmotnoprávnej (započítacej)
námietky proti pohľadávke žalobcu aj sťažovateľom uznané (keďže hmotnoprávna námietka podľa §
152 CSP smeruje proti dôvodne uplatnenému nároku protistrany)“ a na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/28/2017 z 31.05.2018, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „Právne

úkony spôsobujúce zmenu, zánik či oslabenie práva protistrany sú (najmä) námietka premlčania (§ 100
odst. 1 OZ a §388 ods. 1 ObZ), námietka relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§40a OZ a §267 ods. 1
ObZ) a námietka započítania (§580 OZ). Hmotnoprávna námietka je vždy adresovaný právny úkon. Na
zavŕšenie procesu vzniku adresovaného právneho úkonu sa vyžaduje, aby prejav vôle došiel adresátovi.
Adresátom je subjekt určený hmotným právom. Je ním protistrana (nie súd). Ak je hmotnoprávna

námietka urobená prostredníctvom súdu (vo forme podania), má sa zato, že prejav vôle došiel do sféry
vôleadresáta(protistrany)okamihom,keďsao ňomprotistranav konanídozvedela(§ 124ods.2CSP).
Týmto okamihom nastávajú hmotnoprávne účinky zmeny, zániku alebo oslabenia práva protistrany.
Hmotnoprávna námietka smeruje proti dôvodne uplatnenému nároku, resp. voči dôvodne uplatnenému
procesnému útoku, či procesnej obrane (ibaže je uplatnená in eventum). Strana sporu, ktorá vznáša

takúto námietku, uznáva skutkový a právny dôvod nároku protistrany. Napríklad, ak žalovaný vznesie
námietku započítania, považuje žalovanú pohľadávku za existujúcu, teda za spôsobilú, aby voči nej bolo
započítané. Úloha súdu sa tým mení, keďže spornou už nie je žalovaná pohľadávka, ale pohľadávka,
ktorou sa započítava. Súd musí posúdiť skutkovú a právnu dôvodnosť pohľadávky, ktorou sa započítava
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 575). “.

47. Započítacím prejavom žalovanej voči žalobkyni došlo k uznaniu skutkového a právneho dôvodu
nároku žalobkyne na náhradu škody za prenájom náhradného vozidla, čo do istiny 2.112 eur, keďže
započítanie smerovalo výlučne voči istine.

48. Súd sa ďalej zaoberal skutkovou a právnou dôvodnosťou pohľadávok, ktoré žalovaná započítala.
Žalovaná započítala svoj nárok na úhradu faktúry č. 20230347 v sume 39,60 eura za vykonanú
diagnostiku. Tento nárok žalovaná nepreukázala, keď okrem faktúry súdu nepredložila akýkoľvek
výstup z údajne vykonanej diagnostiky. Faktúra je len daňový doklad a nepreukazuje, že žalovaná

skutočne diagnostiku motorového vozidla vykonala. V tomto smere žalovaná neuniesla dôkazné
bremeno, a teda nedôvodne túto svoju pohľadávku voči pohľadávkam žalobkyne započítala. Pokiaľ ide o
pohľadávky žalovanej fakturované faktúrou č. 20240080 v sume 816 eur a faktúrou č. 20250147 v sume
1.732,30 eura za parkovné motorového vozidla tieto sú rovnako nedôvodné. Žalovaná nepreukázala,
že prevádzkuje platené parkovisko a nepreukázala ani aká je cena parkovania v jej priestoroch, a teda

že je vôbec oprávnená účtovať parkovné. Ani v tomto smere tak žalovaná neuniesla dôkazné bremeno.
Okrem toho platí zásada Ex iniuria ius non oritur - právo nevzniká z bezprávia, teda na právnom úkone,
ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva. Na neoprávnenom zadržaní motorového
vozidla nemôže žalovaná založiť svoje právo na parkovné. Kompenzačná námietka žalovanej je tak v
celom rozsahu nedôvodná.

49. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu škody v sume 515,97 eura predstavujúcu zaplatené
leasingové splátky, tak súd žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol. Medzi platením leasingových splátok
a neoprávneným konaním žalovanej celkom zjavne chýba príčinná súvislosť. Príčinná súvislosť, alebo
kauzálna súvislosť, je vzťah medzi príčinou a následkom, kde jeden jav (príčina) nevyhnutne alebo

zákonite vedie k inému javu (následku). Neoprávnene uplatnené zádržné právo žalovanej nemá nič
spoločné s povinnosťou žalobkyne platiť leasingové splátky za motorové vozidlo, ktoré by musela
žalobkyňa platiť na základe predloženej zmluvy o úvere č. UDTA19/61001593 bez ohľadu na to, kdesa jej motorové vozidlo nachádza. Žalobkyňa využila možnosť prenájmu náhradného vozidla, ktorá je
v tomto smere dostatočnou kompenzáciou.

50. Napokon žalobkyňa žiadala sumu 73,17 eura predstavujúcu náklady na novú batériu a sumu 998
eur predstavujúcu zníženie hodnoty vozidla. V tejto časti súd žalobu žalobkyne zamietol. Predložený
znalecký posudok č. 1/2025 je neaplikovateľný, pretože je vypracovaný k 08.01.2025, kedy došlo k
prevzatiu vozidla. Súd ale vychádzal z toho, že žalobkyňa si mohla motorové vozidlo prevziať už
20.11.2023, t. j. skoro 14 mesiacov skôr. Ak počas doby státia skoro 14 mesiacov došlo k vybitiu batérie /

vplyvu na akumulátor a brzdový systém, zníženiu hodnoty vozidla, to všetko ide na vrub žalobkyne.
Žalobkyňa nepreukázala aké (a či vôbec) bolo zníženie hodnoty vozidla k 20.11.2023 a či už 20.11.2023
bola vybitá batéria / státie malo vplyv na akumulátor a brzdový systém.

51. Žalobkyňa vo vzťahu k vlastnému majetku nepostupovala ako starostlivý hospodár a porušila
zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len

bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva
bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a pod. Žalobkyňa bola nečinná a nepodnikla žiadne kroky, aby si motorové vozidlo

prevzala20.11.2023nazákladevýzvyžalovanejzo16.11.2023.Aktakžalobkyneneurobila,musíznášať
stav, že sa sama dostala do dôkaznej núdze a nedokáže vymedziť poškodenia motorového vozidla a
hodnotu vozidla k 20.11.2023.

52. Obchodný zákonník v § 382 upravuje možnosť obmedzenia rozsahu škody, ktorú musí povinná

strana nahradiť poškodenej strane, ak škoda bola spôsobená nesplnením povinnosti poškodenej strany
ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia
jej rozsahu. Nemožno totiž od povinnej strany požadovať, aby nahradila spôsobenú škodu v plnom
rozsahu, ak časť škody bola spôsobená porušením povinností poškodenej strany vyplývajúcich z
právnych predpisov upravujúcich osobitné povinnosti s cieľom predísť vzniku škody alebo obmedziť jej

rozsah. Zoznam relevantných právnych predpisov nie je v tejto súvislosti konkrétne definovaný, avšak
zahŕňa ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce všeobecnú prevenčnú povinnosť, prevenčné
povinnosti ustanovené Obchodným zákonníkom, ale aj iné relevantné právne predpisy (upravujúce
napríklad bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci). V § 384 Obchodného zákonníka je upravená osobitná
zakročovaciu povinnosť, ktorá má preventívny charakter, spočívajúca v povinnosti prijať opatrenia

potrebné na odvrátenie hroziacej škody alebo na jej zmiernenie. Táto povinnosť je pritom uložená
osobe, ktorej hrozí škoda (v danom spore žalobkyni). Rozsah predmetnej zakročovacej povinnosti nie
je neobmedzený, ale je limitovaný potrebou prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu, pričom sa
zohľadňuje povaha ohrozenia. Opatrenia, ktoré majú byť prijaté povinnou osobou, majú byť vhodné a
primerané na odvrátenie hroziacej škody alebo jej zmiernenie. Právnym dôsledkom nesplnenia tejto

povinnosti osobou, ktorej hrozí škoda, je skutočnosť, že povinná osoba (osoba povinná nahradiť škodu)
nie je povinná nahradiť tú časť spôsobenej škody, ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia zakročovacej
povinnosti poškodeným.

53. Aj Občianky zákonník v § 441 predpokladá, že ak bola škoda spôsobená výlučne poškodeným,

znáša ju sám. Zavinené konanie poškodeného môže spočívať v porušení akejkoľvek právnej povinnosti,
spravidla však pôjde o porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho
zákonníka, keď sa bude posudzovať, či poškodený mohol predísť riziku vzniku škody, príp. aj prispôsobiť
svoje správanie konkrétnym okolnostiam. Právna povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka má
charaktergenerálnejprevencie.Aksiniektoneplnísvojuvšeobecnúprevenčnúpovinnosť,trebavyvodiť,

že si neplní svoju právnu povinnosť, a teda koná protiprávne.

54.Žalobkyňasimotorovévozidloneprevzala,hocitakmohlaurobiť20.11.2023,anechalahoodstavené
u žalovanej až do 08.01.2025, pričom na vozidle došlo dlhodobým státím k škode na akumulátore, na
brzdovom systéme, čo malo vplyv na zníženie hodnoty vozidla, čím si nesplnila svoju vlastnú prevenčnú

povinnosť a ani zakročovaciu povinnosť. Tieto náklady si preto musí žalobkyňa znášať sama.

55. Súd zároveň žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, keďže sa dostala do omeškania
s poskytnutím vyššie uvedenej sumy 2.328 eur, pričom bude počítaný od 26.03.2024. Súd vychádzal zrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/5/2014 z 30.09.2014, podľa ktorého
pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v Občianskom zákonníku (a ani v Obchodnom
zákonníku - poznámka súdu) určená doba splnenia, je treba vychádzať z toho, že ten, kto je povinný

bezdôvodné obohatenie vydať (dlžník) je povinný plniť prvý deň po tom, čo bol veriteľom o splnenie
požiadaný. Ak nedošlo k požiadaniu dlžníka skôr, je treba za kvalifikovanú výzvu považovať žalobný
návrh. Dňom splatnosti pohľadávky je potom deň po doručení tohto žalobného návrhu žalovanému.
Analogicky je možné toto rozhodnutie najvyššej súdnej autority aplikovať aj na náhradu škody. Keďže
žalobkyňa nepreukázala doručenie kvalifikovanej výzvy platí, že žalovaná sa dostala do omeškania

s úhradou sumy 2.328 eur od 26.03.2024, t. j. deň po doručení žalobného návrhu (podľa doručenky
bola žaloba žalovanej doručená 25.03.2024). Výšku úroku z omeškania určil súd na žalobkyňou
požadovaných 8 % ročne - nižšie než by podľa nariadenia citovaného v bode 15. tohto rozsudku mala
nárok. Súd tak žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.328
eur od 26.03.2024 do zaplatenia.

56. Súd teda uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.328 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 2.328 eur od 26.03.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamietol.

57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení

s § 255 ods. 2 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Súd poukazuje na to, že v zmysle
judikatúry najvyššieho súdu prezentovanej judikátom R 34/2005 (uznesenie najvyššieho súdu z 27.
apríla 2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004) platí, že procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej
pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených
prípadoch považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.,

ale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p.
- pozn. súdu). Predmetný judikát najvyššieho súdu nebol prekonaný neskorším judikátom najvyššieho
súdu, prípadne stanoviskom príslušného kolégia najvyššieho súdu alebo rozhodnutím veľkého senátu
príslušného kolégia najvyššieho súdu, preto je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou
ipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť predmetného judikátu potvrdil najvyšší súd v uznesení z 27. júla

2023, sp. zn. 3Obdo/54/2022, ktorý sa k judikátu R 34/2005 prihlásil a zvýraznil, že procesný neúspech
v príslušenstve pohľadávky má vplyv na pomer úspechu strany vo veci, a teda aj od rozhodnutia o
príslušenstve pohľadávky závisí výrok o nároku na náhradu trov konania. Totožný právny záver zastáva
nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje na komentár k Civilnému sporovému
poriadku, v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j.

víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o
plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol
naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo),
t.j.aksajehožalobevyhovelovcelomrozsahu.Preurčeniepomeruúspechuaneúspechustránsporuje

potrebné vychádzať z hodnoty nároku ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t. j. ku dňu 11.07.2025. Žalobkyňa
požadovala zaplatenie istiny 4.035,14 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
4.035,14 eura od 19.12.2023 do zaplatenia. Ku dňu vyhlásenia rozsudku (11.07.2025) ide celkovo o
sumu 4.540,14 eura (4.035,14 eura + 505 eur). Zo sumy 4.540,14 eura ku dňu vyhlásenia rozsudku
súd žalobkyni prisúdil sumu 2.569,34 eura (2.328 eur + 241,34 eura) a vo zvyšku jej žalobu zamietol.

Žalobkyňa tak bola úspešná v sume 2.569,34 eura, čo k žalovanej sume 4.540,14 predstavuje úspech
56,60 %. Žalovaná bola úspešná v zamietajúcej časti 1.970,80 eura, čo k žalovanej sume predstavuje
úspech 43,40 %. Čistý úspech žalobkyne je potom 13,20 %.

58. Pre úplnosť súd uvádza, že do výpočtu rozsahu nároku na náhradu trov konania nezahrnul časť

konania o vydanie motorového vozidla, pretože túto časť pre účely rozhodovania o trovách konania,
keďže je spojená s peňažnými nárokmi, nemožno peniazmi oceniť.

59. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 13,20 %.
O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom
súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.