Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315207875
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4315207875.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu

JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom
D. E. XXX, zastúpeného: JUDr. Peter Šebo, advokát so sídlom Mlynská 2238, Levice, IČO: 36 099 783,
proti žalovanému v 1. rade: F. G. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. I. XX, XXXX J., C., žalovanej v
2. rade: F. K., L. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. B. I. X, XXXX D., C., obaja žalovaní zastúpení:
JUDr. Gabriel Szabó, advokát so sídlom Kostolné námestie 32, Kolárovo, IČO: 42 200 598, o nahradenie
vyhlásenia vôle žalovaných, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu v Leviciach zo dňa
03. mája 2022 pod č.k. 12C/41/2015-604 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaní v 1. a v 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol: Súd nahrádza vyhlásenie vôle žalovaných
v 1. a 2. rade, že ako predávajúci uzatvárajú kúpnu zmluvu zo dňa 27.4.2015, v znení dodatku č. 1,
zo dňa 29.3.2017, dodatku č. 2, zo dňa 9.5.2018, dodatku č. 3, zo dňa 31.8.2021 a dodatku č. 4, zo

dňa 25.2.2022 so žalobcom ako kupujúcim o predaji nehnuteľností, nachádzajúcich sa v obci N. D.
O., vedených na Okresnom úrade Levice, katastrálny odbor pre kat.úz. N. tak, že žalovaní v 1. a 2.
rade odpredávajú, každý svoj spoluvlastnícky podiel a kupujúci kupuje do svojho výlučného vlastníctva
prevádzané podiely nehnuteľností vo vlastníctve predávajúcich, nachádzajúce sa v obci N. D. O., k.ú.
N., a to:
a) nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, v zápise pod B/1 v podiele 1/1 z celku, a to:
- parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc.č. 2347, ako orná pôda o výmere 1000 m2,

parc.č. 2348, ako orná pôda o výmere 1000 m2, parc.č. 2354, ako orná pôda o výmere 990 m2, parc.č.
2355, ako orná pôda o výmere 990 m2, parc.č. 2356, ako orná pôda o výmere 990 m2,
b) nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, v zápise pod B/1 v podiele 1/1 z celku, a to:
- parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc.č. 2349, ako orná pôda o výmere 851 m2,
parc.č. 2350, ako orná pôda o výmere 851 m2, parc.č. 2351, ako orná pôda o výmere 851 m2, parc.č.
2352, ako orná pôda o výmere 1128 m2, parc.č. 2353, ako orná pôda o výmere 1208 m2, parc.č. 2368,
ako orná pôda o výmere 80 m2,

c) nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, v zápise pod B/1, B/2, v spoluvlastníckom podiele 1/1 z
celku, a to:
- parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc.č. 1705/1, ako vinice o výmere 120 m2,
parc.č. 1705/2 ako trvalé trávne porasty o výmere 121 m2,- parcely reg. „E“ evidované na mape určeného operátu pod parc.č. 325/1, ako orná pôda o výmere 2002
m2, parc.č. 330/1 ako orná pôda o výmere 2017 m2, parc.č. 453/2 ako orná pôda o výmere 383 m2,
parc.č. 458/1 ako orná pôda o výmere 183 m2, parc.č. 458/2 ako orná pôda o výmere 184 m2, parc.č.

586/109 ako orná pôda o výmere 958 m2, parc.č. 586/110 ako orná pôda o výmere 664 m2, parc.č. 597/1
ako orná pôda o výmere 699 m2, parc.č. 597/2 ako orná pôda o výmere 700 m2, parc.č. 598/1 ako trvalé
trávne porasty o výmere 507 m2, parc.č. 598/2 ako trvalé trávne porasty o výmere 507 m2, parc.č. 605/2
ako orná pôda o výmere 3362 m2, parc.č. 606/2 ako trvalé trávne porasty o výmere 721 m2, parc.č. 671
ako orná pôda o výmere 12319 m2, parc.č. 753/2 ako orná pôda o výmere 4259 m2, parc.č. 754/2 ako

orná pôda o výmere 6185 m2, parc.č. 763/1 ako orná pôda o výmere 17104 m2, parc.č. 764/1 ako orná
pôda o výmere 10012 m2, parc.č. 771 ako orná pôda o výmere 2039 m2, parc.č. 912 ako orná pôda o
výmere 12038 m2, parc.č. 946/1 ako orná pôda o výmere 5684 m2, parc.č. 977 ako orná pôda o výmere
7902 m2, parc.č. 978 ako orná pôda o výmere 6755 m2, parc.č. 993/1 ako orná pôda o výmere 3589 m2,
parc.č. 993/2 ako orná pôda o výmere 3590 m2, parc.č. 994/1 ako orná pôda o výmere 4237 m2, parc.č.
994/2 ako orná pôda o výmere 4237 m2, parc.č. 998/1 ako orná pôda o výmere 2167 m2, parc.č. 998/2

ako orná pôda o výmere 2167 m2, parc.č. 1008 ako orná pôda o výmere 9736 m2, parc.č. 1009 ako orná
pôda o výmere 1831 m2, parc.č. 1010 ako orná pôda o výmere 24841 m2, parc.č. 1068/2 ako orná pôda
o výmere 6719 m2, parc.č. 1070 ako orná pôda o výmere 25229 m2, parc.č. 1438/1 ako trvalé trávne
porasty o výmere 520 m2, parc.č. 1438/2 ako trvalé trávne porasty o výmere 520 m2, parc.č. 1439/1 ako
orná pôda o výmere 1248 m2, parc.č. 1439/2 ako orná pôda o výmere 1249 m2, parc.č. 1450 ako orná

pôda o výmere 4939 m2, parc.č. 1451/2 ako trvalé trávne porasty o výmere 756 m2, parc.č. 1452/2 ako
ostatné plochy o výmere 536 m2, parc.č. 1548/1 ako orná pôda o výmere 212 m2, parc.č. 1548/2 ako
orná pôda o výmere 212 m2, parc.č. 1553/2 ako orná pôda o výmere 363 m2, parc.č. 1704/1 ako vinice
o výmere 581 m2, parc.č. 1704/2 ako vinice o výmere 581 m2, parc.č. 1847 ako orná pôda o výmere
4154 m2, parc.č. 1848/1 ako orná pôda o výmere 26880 m2, parc.č. 1921/1 ako orná pôda o výmere

741 m2, parc.č. 1921/2 ako orná pôda o výmere 769 m2, parc.č. 1927/1 ako orná pôda o výmere 3225
m2, parc.č. 2015/1 ako trvalé trávne porasty o výmere 755 m2, parc.č. 2015/2 ako trvalé trávne porasty
o výmere 756 m2, parc.č. 2136/2 ako orná pôda o výmere 5050 m2, parc.č. 2142/1 ako orná pôda o
výmere 1370 m2, parc.č. 2142/2 ako orná pôda o výmere 1371 m2,
d) nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, v zápise pod B/1, B/2, B/6, B/7 v spoluvlastníckom podiele

2/4 z celku, a to:
- parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc.č. 1696/1, ako orná pôda o výmere 1579
m2, parc.č. 1697/1 ako záhrady o výmere 298 m2.
e) nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, v zápise pod B/1, B/2, B/3, B/6, v spoluvlastníckom podiele
3/4 z celku, a to:

- parcely reg. „E“ evidované na mape určeného operátu pod parc.č. 1925/1, ako orná pôda o výmere 778
m2, parc.č. 1925/2 ako orná pôda o výmere 776 m2, parc.č. 2021 ako trvalé trávne porasty o výmere
1234 m2.
f) nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, v zápise pod B/1, B/2, B/3, B/4 v spoluvlastníckom podiele
1/1 z celku, a to:

- parcely reg. „E“ evidované na mape určeného operátu pod parc.č. 2020/2, ako trvalé trávne porasty
o výmere 2 440 m2,
a to za kúpnu cenu 10 000 eur, v znení predloženom žalobcom. Kúpna zmluva zo dňa 27.4.2015, v znení
dodatku č. 1, zo dňa 29.3.2017, dodatku č. 2, zo dňa 9.5.2018, dodatku č. 3, zo dňa 31.8.2021 a dodatku
č. 4, zo dňa 25.2.2022 tvorí súčasť rozsudku. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči

žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.4.2015
domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaných v 1. a 2. rade, že ako predávajúci uzavrú kúpnu zmluvu
so žalobcom, ako kupujúcim o predaji nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Levice, katastrálny

odbor nachádzajúcich sa v obci N. D. O., pre katastrálne územie N.. Uznesením Okresného súdu Levice
č.k. 12C/41/2015-588 zo dňa 2.3.2022 pripustil zmenu žaloby v časti žalobného petitu nasledovne: Súd
nahrádza vyhlásenie vôle žalovaných v 1. a 2. rade, že ako predávajúci uzatvárajú kúpnu zmluvu zo
dňa 27.4.2015, v znení dodatku č. 1, zo dňa 29.3.2017, dodatku č. 2, zo dňa 9.5.2018, dodatku č. 3, zo
dňa 31.8.2021 a dodatku č. 4, zo dňa 25.2.2022 so žalobcom ako kupujúcim o predaji nehnuteľností,

nachádzajúcich sa v P. N. D. O., vedených na Okresnom úrade Levice, katastrálny odbor pre kat.úz. N.
tak, že žalovaní v 1. a 2. rade odpredávajú, každý svoj spoluvlastnícky podiel a kupujúci kupuje do svojho
výlučného vlastníctva prevádzané podiely nehnuteľností vo vlastníctve predávajúcich, nachádzajúce sa
v obci N. D. O., k.ú. N., a to:a) nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, v zápise pod B/1 v podiele 1/1 z celku, a to:
- parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc.č. 2347, ako orná pôda o výmere 1 000 m2,
parc.č. 2348, ako orná pôda o výmere 1 000 m2, parc.č. 2354, ako orná pôda o výmere 990 m2, parc.č.

2355, ako orná pôda o výmere 990 m2, parc.č. 2356, ako orná pôda o výmere 990 m2,
b) nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, v zápise pod B/1 v podiele 1/1 z celku, a to:
- parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc.č. 2349, ako orná pôda o výmere 851 m2,
parc.č. 2350, ako orná pôda o výmere 851 m2, parc.č. 2351, ako orná pôda o výmere 851 m2, parc.č.
2352, ako orná pôda o výmere 1128 m2, parc.č. 2353, ako orná pôda o výmere 1208 m2, parc.č. 2368,

ako orná pôda o výmere 80 m2,
c) nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, v zápise pod B/1, B/2, v spoluvlastníckom podiele 1/1 z
celku, a to:
- parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc.č. 1705/1, ako vinice o výmere 120 m2,
parc.č. 1705/2 ako trvalé trávne porasty o výmere 121 m2,
- parcely reg. „E“ evidované na mape určeného operátu pod parc.č. 325/1, ako orná pôda o výmere 2

002 m2, parc.č. 330/1 ako orná pôda o výmere 2 017 m2, parc.č. 453/2 ako orná pôda o výmere 383 m2,
parc.č. 458/1 ako orná pôda o výmere 183 m2, parc.č. 458/2 ako orná pôda o výmere 184 m2, parc.č.
586/109 ako orná pôda o výmere 958 m2, parc.č. 586/110 ako orná pôda o výmere 664 m2, parc.č.
597/1 ako orná pôda o výmere 699 m2, parc.č. 597/2 ako orná pôda o výmere 700 m2, parc.č. 598/1
ako trvalé trávne porasty o výmere 507 m2, parc.č. 598/2 ako trvalé trávne porasty o výmere 507 m2,

parc.č. 605/2 ako orná pôda o výmere 3362 m2, parc.č. 606/2 ako trvalé trávne porasty o výmere 721
m2, parc.č. 671 ako orná pôda o výmere 12 319 m2, parc.č. 753/2 ako orná pôda o výmere 4 259 m2,
parc.č. 754/2 ako orná pôda o výmere 6 185 m2, parc.č. 763/1 ako orná pôda o výmere 17 104 m2,
parc.č. 764/1 ako orná pôda o výmere 10 012 m2, parc.č. 771 ako orná pôda o výmere 2 039 m2, parc.č.
912 ako orná pôda o výmere 12 038 m2, parc.č. 946/1 ako orná pôda o výmere 5 684 m2, parc.č. 977

ako orná pôda o výmere 7 902 m2, parc.č. 978 ako orná pôda o výmere 6 755 m2, parc.č. 993/1 ako
orná pôda o výmere 3 589 m2, parc.č. 993/2 ako orná pôda o výmere 3 590 m2, parc.č. 994/1 ako orná
pôda o výmere 4 237 m2, parc.č. 994/2 ako orná pôda o výmere 4 237 m2, parc.č. 998/1 ako orná pôda o
výmere 2 167 m2, parc.č. 998/2 ako orná pôda o výmere 2167 m2, parc.č. 1008 ako orná pôda o výmere
9736 m2, parc.č. 1009 ako orná pôda o výmere 1831 m2, parc.č. 1010 ako orná pôda o výmere 24 841

m2, parc.č. 1068/2 ako orná pôda o výmere 6 719 m2, parc.č. 1 070 ako orná pôda o výmere 25229
m2, parc.č. 1438/1 ako trvalé trávne porasty o výmere 520 m2, parc.č. 1438/2 ako trvalé trávne porasty
o výmere 520 m2, parc.č. 1439/1 ako orná pôda o výmere 1 248 m2, parc.č. 1439/2 ako orná pôda o
výmere 1 249 m2, parc.č. 1450 ako orná pôda o výmere 4 939 m2, parc.č. 1451/2 ako trvalé trávne
porasty o výmere 756 m2, parc.č. 1452/2 ako ostatné plochy o výmere 536 m2, parc.č. 1548/1 ako orná

pôda o výmere 212 m2, parc.č. 1548/2 ako orná pôda o výmere 212 m2, parc.č. 1553/2 ako orná pôda
o výmere 363 m2, parc.č. 1704/1 ako vinice o výmere 581 m2, parc.č. 1704/2 ako vinice o výmere 581
m2, parc.č. 1847 ako orná pôda o výmere 4 154 m2, parc.č. 1848/1 ako orná pôda o výmere 26 880 m2,
parc.č. 1921/1 ako orná pôda o výmere 741 m2, parc.č. 1921/2 ako orná pôda o výmere 769 m2, parc.č.
1927/1 ako orná pôda o výmere 3 225 m2, parc.č. 2015/1 ako trvalé trávne porasty o výmere 755 m2,

parc.č. 2015/2 ako trvalé trávne porasty o výmere 756 m2, parc.č. 2136/2 ako orná pôda o výmere 5 050
m2, parc.č. 2142/1 ako orná pôda o výmere 1 370 m2, parc.č. 2142/2 ako orná pôda o výmere 1371 m2,
d) nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, v zápise pod B/1, B/2, B/6, B/7 v spoluvlastníckom podiele
2/4 z celku, a to:
- parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc.č. 1696/1, ako orná pôda o výmere 1579

m2, parc.č. 1697/1 ako záhrady o výmere 298 m2.
e) nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, v zápise pod B/1, B/2, B/3, B/6, v spoluvlastníckom podiele
3/4 z celku, a to:
- parcely reg. „E“ evidované na mape určeného operátu pod parc.č. 1925/1, ako orná pôda o výmere 778
m2, parc.č. 1925/2 ako orná pôda o výmere 776 m2, parc.č. 2021 ako trvalé trávne porasty o výmere

1 234 m2.
f) nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, v zápise pod B/1, B/2, B/3, B/4 v spoluvlastníckom podiele
1/1 z celku, a to:
- parcely reg. „E“ evidované na mape určeného operátu pod parc.č. 2020/2, ako trvalé trávne porasty
o výmere 2 440 m2,

a to za kúpnu cenu 10 000 eur, v znení predloženom žalobcom. Kúpna zmluva zo dňa 27.4.2015, v
znení dodatku č. 1, zo dňa 29.3.2017, dodatku č. 2, zo dňa 9.5.2018, dodatku č. 3, zo dňa 31.8.2021 a
dodatku č. 4, zo dňa 25.2.2022 tvorí súčasť rozsudku.1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 17.10.2012 bola medzi budúcimi predávajúcimi F. H. a
F. K., L. H. a budúcim kupujúcim A. B. C. uzavretá zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Podľa
článku I. bod 1 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, budúci predávajúci a budúci kupujúci sa

zaviazali, že v lehote do 15 dní od založenia listu vlastníctva na meno budúcich predávajúcich v katastri
nehnuteľností B. N. Q. M., uzavrú medzi sebou kúpnu zmluvu, ktorej obsah je uvedený v článku II. tejto
zmluvy. Podľa článku I. bod 2 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, budúci predávajúci prehlásili,
že sú zákonnými dedičmi po poručiteľoch P. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX a R. H., nar.
XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. Dedičstvo ako odúmrť pripadlo Slovenskej republike. preto začali

konania vo veciach vydania dedičstva po poručiteľoch a po ukončení týchto konaní a nadobudnutí
vlastníctva k poľnohospodárskym pozemkom, tieto prevedú do vlastníctva budúceho kupujúceho. Podľa
článku I. bodu 1 zmluvy o budúcej zmluve, predávajúci odpredajú každý svoj spoluvlastnícky podiel
a kupujúci kupuje do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vedené v Okresnom úrade Levice,
katastrálny odbor v obci N. D. O., katastrálne územie N.:
A) na liste vlastníctva č. XXXX každý predávajúci svoj podiel 1-ica k celku, parcely reg. „C“ evidované

na katastrálnej mape pod parc. č. 1705/1 vinice o výmere 120 m2, parc. č. 1705/2 trvalé trávne porasty
o výmere 121 m2, parc. reg. „E“ evidované na mape určeného operátu pod parc. č. 325/1 orná pôda o
výmere 2 002 m2, parc. č. 330/1 - orná pôda o výmere 2 017 m2, parc. č. 330/2 orná pôda o výmere
2 018 m2, parc. č. 330/2 orná pôda o výmere 7 922 m2, parc. č. 453/2 orná pôda o výmere
383 m2, parc. č. 458/1 orná pôda o výmere 183 m2, parc. č. 458/2 orná pôda o výmere 184 m2, parc.

č. 586/109 orná pôda o výmere 958 m2, parc. č. 586/110 orná pôda o výmere 664 m2, parc. č. 597/1
orná pôda o výmere 699 m2, parc. č. 597/2 - orná pôda o výmere 700 m2, parc. č. 591/1 trvalé trávne
porasty o výmere 507 m2, parc. č. 598/2 trvalé trávne porasty o výmere 507 m2, parc. č. 605/2 orná
pôda o výmere 3 362 m2, parc. č. 606/2 trvalé trávne porasty o výmere 721 m2, parc. č. 671 orná pôda
o výmere 12 319 m2, parc. č. 753/2 orná pôda o výmere 4 259 m2, parc. č. 754/2 orná pôda o výmere 6

185 m2, parc. č. 763/1 orná pôda o výmere 17 104 m2, parc. č. 764/1 orná pôda o výmere 10 012 m2,
parc. č. 771 orná pôda o výmere 2.039 m2, parc. č. 912 orná pôda o výmere 12 038 m2, parc. č. 946/1
orná pôda o výmere 5 684 m2, parc. č. 977 orná pôda o výmere 7 902 m2, parc. č. 978 orná pôda o
výmere 6 755 m2, parc. č. 993/1 orná pôda o výmere 3 589 m2, parc. č. 993/2 orná pôda o výmere 3
590 m2, parc. č. 994/1 orná pôda o výmere 4 237 m2, parc. č. 994/2 orná pôda o výmere 4 237 m2,

parc. č. 998/1 orná pôda o výmere 2 167 m2, parc. č. 998/2 orná pôda o výmere 2 167 m2, parc. č.
1008 orná pôda o výmere 9 736 m2, parc. č. 1009 orná pôda o výmere 1 831 m2, parc. č. 1010 orná
pôda o výmere 24 841 m2, parc. č. 1068/2 orná pôda o výmere 6 719 m2, parc. č. 1070 orná pôda o
výmere 25.229 m2, parc. č. 1438/1 trvalé trávne porasty o výmere 520 m2, parc. č. 1438/2 trvalé trávne
porasty o výmere 520 m2, parc. č. 1439/1 orná pôda o výmere 1 248 m2, parc. č. 1439/2 orná pôda o

výmere 1 249 m2, parc. č. 1450 orná pôda o výmere 4 939 m2, parc. č. 1451/2 trvalé trávne porasty o
výmere 756 m2, parc. č. 1452/2 ostatné plochy o výmere 536 m2, parc. č. 1548/1 orná pôda o výmere
212 m2, parc. č. 1548/2 orná pôda o výmere 212 m2, parc. č. 1553/2 orná pôda o výmere 363 m2, parc.
č. 1704/1 vinice o výmere 581 m2, parc. č. 1704/2 vinice o výmere 581 m2, parc. č. 1847 orná pôda o
výmere 4.154 m2, parc. č. 1848/1 orná pôda vo výmere 26.880 m2, parc. č. 1921/1 orná pôda o výmere

741 m2, parc. č. 1921/2 orná pôda o výmere 769 m2, parc. č. 1927/1 orná pôda o výmere 3.225 m2,
parc. č. 2015/1 trvalé trávne porasty o výmere 755 m2, parc. č. 2015/2 trvalé trávne porasty o výmere
756 m2, parc. č. 2136/2 orná pôda o výmere 5 050 m2, parc. č. 2142/1 orná pôda o výmere 1 370 m2,
parc. č. 2142/2 orná pôda o výmere 1 371 m2,
B) na liste vlastníctva č. XXXX podiel 1-ina k celku pod B/1 + podiel 1-ina k celku pod B/2 parcely registra

„C“ evidované na katastrálnej mape pod parc. č. 1696/1 orná pôda o výmere 1 579 m2, parc. č. 1697/1
záhrady o výmere 298 m2,
C) na liste vlastníctva č. XXXX podiel 3/8-iny z celku pod B/2 + podiel 3/8-iny k celku pod B/3 - parcely
registra „E“ evidované na mape určeného operátu pod parc. č. 1925/1 orná pôda o výmere 778 m2,
parc. č. 1925/2 orná pôda o výmere 776 m2, parc. č. 2021 trvalé trávne porasty o výmere 1 234 m2,

D)nalistevlastníctvač.XXXXpodiel1-icakcelkupodB/1+podiel1-icakcelku,podB/2,parcelyregistra
„ E“ evidované na mape určeného operátu pod parc. č. 2020/2 trvalé trávne porasty o výmere 2 440 m2,
E) na liste vlastníctva č. XXX podiel 5/55-ín k celku pod B/2 + podiel 5/55-ín k celku pod B/3, parcely
registra E evidované na mape určeného operátu pod parc. č. 1130/6 orná pôda o výmere 197.916 m2.
Podľa článku III. zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bod I. kúpna cena predmetu kúpy je 10 000

eur, z toho v prospech predávajúceho v l. rade 5 000 eur, v prospech predávajúceho v 2. rade 5 000 eur.
Podľa článku V. bod 1 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy predávajúci sú oprávnení od zmluvy
odstúpiť, ak kupujúci nezaplatí kúpnu cenu v dohodnutej dobe. Predávajúci je oprávnený od zmluvy
odstúpiť po zaplatení celej kúpnej ceny. Podľa článku V, bod 2 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvykupujúci je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak niektoré ubezpečenie predávajúcich uvedené v článku II.
ods. 1 sa preukáže nepravdivým.
1.3. Dňa 26.10.2012 bol medzi budúcimi predávajúcimi a budúcim kupujúcim uzatvorený v maďarskom

jazyku dodatok k zmluve: „Dodatok k zmluve na základe ďalšieho jednania: V Leviciach zo dňa
17.10.2012 v bode III doplňujeme nasledovné, že predávajúcim patriaca hodnota 10 000 eur
v budúcnosti sa doplňuje o 5 000 eur v tom prípade, ak v kúpnopredajnej zmluve uvedené
poľnohospodárske pozemky vo väčšom podiely ako 90 % sa dostanú do majetku kupujúceho. Týmto:
K. A. (L. H. F.) ako predávajúci 7 500 eur, H. F. ako predávajúci tiež 7 500 eur sú oprávnení

prevziať. Oprávnené osoby tohto doplnenia sú: A. B. C. budúci kupujúci s plným súhlasom.“ Preklad
vyhotovil prekladateľ JUDr. Július Mészáros. Žalovaní v 1. a 2. rade dňa 4.3.2015 písomne odstúpili
od zmluvy o budúcej zmluve uzavretej s budúcim kupujúcim dňa 17.10.2012 na všetky pozemky v
k.ú. N. D. O., špecifikované v zmluve o budúcej a túto považujú jednoznačne za neplatnú. Doručenie
odstúpenia od budúcej kúpnej zmluvy budúcemu kupujúcemu nebolo v konaní sporné. Z pripojeného
spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 12C/524/2012 bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Levice

č.k. 12C/524/2012-172 zo dňa 9.1.2015, právoplatným 27.4.2015, bola žalovaná Slovenská republika
zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, zaviazaná vydať z dôvodu dedičstva oprávneným
dedičom F. G. H., spoluvlastnícky podiel v 1-ici k celku a F. K., L. H. spoluvlastnícky podiel v jednej
polovici k celku nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností Okresného úradu Levice, katastrálny
odbor, v obci N. D. O., katastrálne územie N.:

A) na liste vlastníctva č. XXXX v zápise pod B/2 v celosti (1/1) parcely registra "C" evidované na
katastrálnej mape pod parc. č. 1705/1 vinice o výmere 120 m2, parc. č. 1705/2 trvalé trávne porasty o
výmere 121 m2; parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu pod parc. č. 325/1 orná pôda
o výmere 2 002 m2, parc. č. 330/1 orná pôda o výmere 2 017 m2, parc. č. 330/2 orná pôda o výmere 2
018 m2, parc. č. 333/2 orná pôda o výmere 7 922 m2, parc. č. 453/2 orná pôda o výmere 383 m2, parc.

č. 458/1 orná pôda o výmere 183 m2, parc. č. 458/2 orná pôda o výmere 184 m2, parc. č. 586/109 orná
pôda o výmere 958 m2, parc. č. 586/110 orná pôda o výmere 664 m2, parc. č. 597/1 orná pôda o výmere
699 m2, parc. č. 597/2 orná pôda o výmere 700 m2, parc. č. 598/1 trvalé trávne porasty o výmere 507
m2, parc. č. 598/2 trvalé trávne porasty o výmere 507 m2, parc. č. 605/2 orná pôda o výmere 3 362
m2, parc. č. 606/2 trvalé trávne porasty o výmere 721 m2, parc. č. 671 orná pôda o výmere 12 319 m2,

parc. č. 753/2 orná pôda o výmere 4 259 m2, parc. č. 753/2 orná pôda o výmere 4 259 m2, parc. č.
754/2 orná pôda o výmere 6 185 m2, parc. č. 763/1 orná pôda o výmere 17 104 m2, parc. č. 764/1 orná
pôda o výmere 10 012 m2, parc. č. 771 orná pôda o výmere 2 039 m2, parc. č. 912 orná pôda o výmere
12 038 m2, parc. č. 946/1 orná pôda o výmere 5 684 m2, parc. č. 977 orná pôda o výmere 7 902 m2,
parc. č. 978 orná pôda o výmere 6 755 m2, parc. č. 993/1 orná pôda o výmere 3 589 m2, parc. č. 993/2

orná pôda o výmere 3 590 m2, parc. č. 994/1 orná pôda o výmere 4 237 m2, parc. č. 994/2 orná pôda
o výmere 4 237 m2, parc. č. 998/1 orná pôda o výmere 2 167 m2, parc. č. 998/2 orná pôda o výmere 2
167 m2, parc. č. 1008 orná pôda o výmere 9 736 m2, parc. č. 1009 orná pôda o výmere 1 831 m2, parc.
č. 1010 orná pôda o výmere 24 841 m2, parc. č. 1068/2 orná pôda o výmere 6 719 m2, parc. č. 1070
orná pôda o výmere 25 229 m2, parc. č. 1438/1 trvalé trávne porasty o výmere 520 m2, parc. č. 1438/2

trvalé trávne porasty o výmere 520 m2, parc. č. 1439/1 orná pôda o výmere 1 248 m2, parc. č. 1439/2
orná pôda o výmere 1 249 m2, parc. č. 1450 orná pôda o výmere 4 939 m2, parc. č. 1451/2 trvalé trávne
porasty o výmere 756 m2, parc. č. 1452/2 ostatné plochy o výmere 536 m2, parc. č. 1548/1 orná pôda
o výmere 212 m2, parc. č. 1548/2 orná pôda o výmere 212 m2, parc. č. 1553/2 orná pôda o výmere 636
m2, parc. č. 1704/1 vinice o výmere 581 m2, parc. č. 1704/2 vinice o výmere 581 m2, parc. č. 1847 orná

pôda o výmere 4 154 m2, parc. č. 1848/1 - orná pôda o výmere 26 880 m2, parc. č. 1921/1 - orná pôda
o výmere 741 m2, parc. č. 1921/2 - orná pôda o výmere 769 m2, parc. č. 1927/1 - orná pôda o výmere 3
225 m2, parc. č. 2015/1 - trvalé trávne porasty o výmere 755 m2, parc. č. 2015/2 - trvalé trávne porasty
o výmere 756 m2, parc. č. 2136/2 - orná pôda o výmere 5 050 m2, parc. č. 2142/1 - orná pôda o výmere
1370 m2, parc. č. 2142/2 - orná pôda o výmere 1 371 m2,

B) na liste vlastníctva č. XXXX v zápise pod B/l v spoluvlastníckom podiele 1/4-iny k celku, parcely
registra "C" evidované na katastrálnej mape pod parc. č. 1696/1 orná pôda o výmere 1 579 m2, parc.
č. 1697/1 záhrady o výmere 298 m2,
C) na liste vlastníctva č. XXXX v zápise pod B/2 v spoluvlastníckom podiele 3/8-ín k celku, parcely
registra "E" evidované na mape určeného operátu pod parc. č. 1925/1 orná pôda o výmere 778 m2,

parc. č. 1925/2 orná pôda o výmere 776 m2, parc. č. 2021 trvalé trávne porasty o výmere 1 234 m2,
D) na liste vlastníctva č. XXXX v zápise pod B/l v spoluvlastníckom podiele 1-ice k celku, parcely registra
"E" evidované na mape určeného operátu pod parc. č. 2020/2 trvalé trávne porasty o výmere 2 440 m2,
do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.1.4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd rozhodnutím nahradil prejav vôle
žalovaných uzavrieť kúpnu zmluvu, k uzavretiu ktorej sa zaviazali v zmluve o budúcej zmluve a tento
záväzok následne ani na jeho výzvu v dohodnutej dobe nesplnili. Žalovaní mali splniť svoj záväzok

uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu v lehote do 15 dní po založení listu vlastníctva k nehnuteľnostiam,
ktorých sa zmluva o budúcej zmluve týkala, na ich meno v katastri nehnuteľností, t.j. po tom, ako
bude súdom právoplatne rozhodnuté o povinnosti štátu vydať dedičstvo žalovaných v 1. a 2. rade ako
oprávneným dedičom a toto vlastnícke právo bude zapísané v katastri nehnuteľností. Po vyhlásení
rozsudku pod č.k. 12C/524/2012-172 zo dňa 9.1.2015 žalovaní v 1. a 2. rade najskôr dali žalobcovi

ústne najavo, že nechcú uzatvoriť kúpnu zmluvu. Následne mu bol doručený list zo strany žalovaných
zo dňa 4.3.2015, ktorým mu oznámili, že od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy odstupujú. Žaloba
bola podaná na súde dňa 29.4.2015, v zákonnej prekluzívnej hmotnoprávnej lehote jedného roka, v
súlade s § 50a ods. 2 OZ.
1.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany uzavreli platnú zmluvu o budúcej zmluve .
Žalovaným vznikol záväzok uzavrieť v dohodnutej dobe kúpnu zmluvu, ktorou by previedli svoje podiely

k sporným nehnuteľnostiam na žalobcu. Tento záväzok v dohodnutej lehote preukázateľne nesplnili.
Preto posudzoval platnosť odstúpenia od zmluvy. Zistil, že v odstúpení od zmluvy sú uvedené 3 dôvody,
pre ktoré žalovaní chceli odstúpiť od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. 1. neprimerane nízka kúpna
cena, 2. namietanie, že žalobca nemôže podľa zákona č. 140/2014 Z.z. nadobúdať poľnohospodárske
nehnuteľnosti do vlastníctva, 3. dobré mravy. Uviedol, že kúpna cena neodporuje zákonu. Bola

stanovená dohodou zmluvných strán. Pri predaji nehnuteľností medzi súkromnoprávnymi subjektami
neplatia ustanovenia zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách, a preto v tomto prípade platí voľné dojednanie
kúpnej ceny. Zmluvné strany pri uzatváraní zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy realizovali svoju zmluvnú
voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu dojednaním kúpnej ceny 10 000 eur a následne dodatkom 15 000
eur v jednej sume. Dohoda o cene nejaví žiadne známky neplatnosti, alebo neobvyklosti dohodnutej

ceny. Žalobca znášal všetky náklady spojené so sporom, v rámci ktorého sa žalovaní domáhali voči štátu
vydania nehnuteľností. Predmetom predaja boli poľnohospodárske pozemky, druh orná pôda a trvalé
trávnaté porasty. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že žalobca predmet
kúpymienivyužiťakostavebnépozemky,resp.nainýúčelakojevýkonpoľnohospodárskejčinnosti.Toto
tvrdenie nemá podporu v nijakom dôkaze. Jedná sa iba o ich domnienku/dohad/názor, ktorý súd nemôže

v súdnom konaní konvalidovať bez relevantných dôkazov. Žalobca osvedčil písomným dôkazom:
osvedčením o zápise do evidencie SHR, ako aj potvrdením o pridelení IČO, že bol oprávneným
nadobúdať poľnohospodárske nehnuteľnosti do vlastníctva. Prihliadol pri rozhodovaní na Nález ÚS č.
US 20/2014- 80 zo dňa 14.11.2018, ktorým boli zrušené obmedzujúce ustanovenia zákona č. 140/2014
Z.z., čím stratili účinnosť a na základe toho poľnohospodársku pôdu môže nadobudnúť aj osoba, ktorá

nie je SHR. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval súd odstúpenie od zmluvy o uzavretí budúcej
zmluvy zo dňa 4.3.2015 za neplatné.
1.6. K argumentu žalovaných, že zmluva o uzavretí budúcej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, z
dôvodu jej vyhotovenia právnym zástupcom, zastupujúcim ich v spore vedenom na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 12C/524/2012, že bola výhodnejšou pre žalobcu uviedol, že takáto argumentácia

pred ním neobstojí. Na základe dohody strán sporu sa žalobca podujal, že pre nich zabezpečí vydanie
nehnuteľností, ktorých sa tento spor týka, na vlastné náklady. Daný postup podľa uváženia žalobcu
vyžadoval, aby boli žalovaní v spore vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 12C/524/2012
zastúpení advokátom, ktorého odmenu a ostatné trovy konania sa žalobca zaviazal uhradiť. Žalovaní
pôvodne o urovnanie ich vlastníckych práv (ich nadobudnutie) nemali záujem, nechceli do sporu

investovať. Zo spisu sp. zn. 12C/524/2012 zistil, že žalobu o vydanie dedičstva podal za žalovaných
v procesnom postavení žalobcov práve právny zástupca, ktorý vyhotovil zmluvu o uzavretí budúcej
zmluvy dňa 11.12.2012. Z daného vyplýva, že žalobca v tomto spore si chcel byť istým, že žalovaní mu
po nadobudnutí nehnuteľnosti skutočne predajú, a preto pred podaním žaloby zjavne požiadal JUDr.
Nyúla o spísanie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 17.10.2012, keďže tento bol uzrozumený s

právnym a faktickým stavom celej problematiky medzi stranami sporu. Dané vyplýva aj zo skutočnosti,
že žalovaní v procesnom postavení žalobcov v konaní sp. zn. 12C/524/2012 splnomocnili JUDr. Nyúla
plnomocenstvami zo dňa 9.10.2012 na ich zastupovanie v spore o vydanie dedičstva proti Slovenskej
republike. Takýto postup nejaví žiadne známky rozporu s dobrými mravmi, neporušuje advokátsku etiku
a ani iné normy správania sa, ba priam sa javí ako logická. V tejto časti argumentácie žalovaní neuniesli

dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Preto dospel k záveru, že zmluva o uzavretí budúcej
zmluvy nie je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by mali spôsobiť jej neplatnosť. Žalovaní v čase
udelenia plnomocenstva mali plnú spôsobilosť na právne úkony. Do právneho vzťahu so svojim právnym
zástupcom vstupovali pri plnom vedomí, z čoho je jasné, že uzatvorená mandátna zmluva je platná.1.7. K argumentácii žalovaných o zániku ich záväzku uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu ex lege pre
podstatnú zmenu okolností uviedol, že sa nejaví logickým tvrdenie žalovaných, podľa ktorého za
podstatnú zmenu okolností považovali, že v roku 2007 bolo schválené všeobecne záväzné nariadenie

Obce Kalná nad Hronom, podľa ktorého niektoré zo sporných nehnuteľností mohli byť použité na
individuálnu výstavbu rodinných domov a v roku 2012 uzatvorili so žalobcom zmluvu o budúcej zmluve.
Ak by sa malo jednať o podstatnú zmenu okolností, všeobecne záväzné nariadenie Obce Kalná nad
Hronom týkajúce sa zámeru bytovej výstavby by malo byť schválené po uzatvorení zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve v roku 2012, a nie pred ním. V tomto prípade si žalovaní zmýlili inštitút podstatnej zmeny

okolností s tým, že pred uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve si nezistili žiadne okolnosti využitia
sporných nehnuteľností. Podstatná zmena okolností znamená, že okolnosti, za ktorých sa zmluva o
budúcej zmluve uzatvorila, sa zmenili. VZN z roku 2007 nemôže predstavovať žiadnu zmenu okolností,
pretože nastala pred obdobím, v ktorom došlo k dohode účastníkov zmluvy o budúcej zmluve.
1.8. Ďalej súd prvej inštancie dodal, že žalovaní zavádzali, aby dosiahli odvrátenie následku v podobe
splnenia svojho záväzku, ku ktorému sa zaviazali, pretože v čase od uzatvorenia zmluvy o budúcej

kúpnej zmluve do právoplatného skončenia sporu o vydanie dedičstva uplynuli najmenej 3 roky, počas
ktorých hodnota/cena nehnuteľností, ktorých sa tento spor týka, značne vzrástla, resp. žalovaným bola
zo strany ďalšieho potenciálneho kupujúceho ponúknutá vyššia suma. Opakovane tvrdili, že kúpna
cena za nehnuteľnosti dohodnutá v zmluve o budúcej zmluve v spojení s dodatkom je neprimeranou a
nevýhodnou, avšak svoje tvrdenia nijako nepreukázali.

1.9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval žalobu za dôvodnú, a preto jej vyhovel. Rozhodnutie
zdôvodnil ustanoveniami §50a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 588, § 48
ods. 1, 2 OZ , § 49 OZ, § 229 CSP. Svojim rozhodnutím nahradil vôľu žalovaných budúcu- kúpnu
zmluvu uzavrieť, hodnotiac túto zmluvu za zmluvu so všetkými podstatnými náležitosťami (tak ohľadne
špecifikácie predmetu prevodu ako aj kúpnej ceny, zároveň za súladnú s aktuálnym stavom vyplývajúcim

z katastra nehnuteľností.
1.10. O trovách konania žalobcu vo veci samej rozhodol v súlade s § 262 ods.1, § 225 ods.1 CSP tak,
že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2.
rade, keďže mal v konaní plný úspech, nakoľko jeho žalobe v plnej miere. O výške náhrady trov bude
v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

2.1. Žalovaní podali proti rozsudku odvolanie. Uviedli, že považujú rozsudok za nespravodlivý a
majú za to, že s poukazom na odvolacie dôvody sa súd nedostatočne vysporiadal s ich tvrdeniami
pre vec podstatnými a nevyjasnil dôležité skutkové otázky, na ktoré poukazovali. Súd nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa § 191 ods. 1 CSP, nevyhodnotil každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a vôbec neprihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, a to najmä s prihliadnutím na tvrdenia žalovaných. Z toho dôvodu je odôvodnenie rozsudku

neúplné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné, čo zakladá inú vadu konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v konečnom dôsledku súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.
2.2. Trvali na tom, že zmluva o budúcej zmluve nebola platne uzavretá a je neplatná priamo na

základe zákona. Zmluva o budúcej zmluve teda musí obsahovať dojednanie o všetkých podstatných
náležitostiach budúcej zmluvy, ktorými sú dojednanie o predmete kúpy a kúpnej cene. Pokiaľ mali
byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy nehnuteľnosti, bolo nevyhnutné, aby boli ako predmet budúcej
zmluvy označené v zmluve o budúcej kúpnej zmluve v súlade aj s ustanoveniami katastrálneho zákona.
2.3. V zmluve jasne chýba určité a zrozumiteľné dojednanie o podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy.

Budúci predávajúci nie je označený v súlade so zákonom, absentuje jeho rodné priezvisko: „1./ F. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX J., E. I. XX, C.“. Rodné priezvisko budúceho predávajúceho neobsahuje
ani kúpna zmluva obsiahnutá v zmluve o budúcej zmluve.
2.4. V zmluve o budúcej zmluve absentuje určité a zrozumiteľné dojednanie predmetu kúpy, pretože
podiely budúcich predávajúcich na nehnuteľnostiach, ktoré má budúci kupujúci od toho ktorého

budúceho predávajúceho na základe zmluvy nadobudnúť nie je v súlade so zákonom, okrem
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. N. „a./ na liste vlastníctva č. XXXX každý predávajúci
svoj podiel 1/2 - iny z celku,“ neobsahuje. V zmluve je iba uvedené, že: „Predávajúci odpredávajú
každý svoj spoluvlastnícky podiel a kupujúci kupuje do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti“a okrem už spomínaného LV č. XXXX pri ďalších nehnuteľnostiach podiely budúcich predávajúcich
vyjadrené zlomkom k celku, aký konkrétny podiel, ktorého konkrétneho budúceho predávajúceho má
byť predmetom budúcej kúpy, uvedené nie sú. Zmluva obsahuje iba podiely na nehnuteľnostiach

prislúchajúce SR ako odúmrť a predchodcovi budúcich predávajúcich R. H., nie však podiely budúcich
predávajúcich a podiely, ktoré má budúci kupujúci od nich nadobudnúť: „b./ na liste vlastníctva č. XXXX
podiel 1/4 - iny z celku pod B/1 + podiel 1/4 - iny z celku pod B/2,“ (B/1 t.j. SR, B/2 t.j. H. R.) „c./ na
liste vlastníctva č. XXXX podiel 3/8 - iny z celku pod B/2 + podiel 3/8 - iny z celku pod B/3,...“ (B/2 t.j.
SR, B/3 t.j. H. R.).

2.5. Ďalej uviedli, v rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predmet kúpy závisel od výsledku
konania o vydanie dedičstva, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 12C/524/2012
a preto bolo jednoznačne možné určiť predmet kúpy kúpnej zmluvy zo znenia výroku rozsudku
č.k. 12C/524/2012-172 zo dňa 9.1.2015, čo však pravdou nie je, nakoľko v predmetnom konaní sa
jednalo iba o nehnuteľnosti, ktoré pripadli SR ako odúmrť a výrok rozsudku obsahuje iba podiely
SR na nehnuteľnostiach, ktoré bola povinná vydať žalovaným (neobsahuje všetky podiely patriace

predchodcom žalovaných, t.j. aj podiely ktoré podľa LV vlastnil R. H.). Navyše predmet kúpy kúpnej
zmluvy nemá byť jednoznačne určený zo znenia výroku rozsudku, ale zo znenia zmluvy.
2.6.Namietali,žesúdnemôžeprirozhodovaníonahradeníprejavuvôle(predtým §161ods.3OSP,
teraz § 229 CSP) nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať, či upresňovať.
Je vylúčené, aby neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľností, ktoré majú

byť predmetom prevodu, boli upravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve.
(V uznesení NS SR sp. zn.: 1Cdo/204/2017, Nahradenie prejavu vôle v teórii a v súdnej judikatúre,
prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc., JUDr. Jana Bajánková v uznesení ÚS SR č. k.: III. ÚS 445/2016-10).
Predmetom kúpy zmluvy o budúcej zmluve boli aj podiely predchodcov žalovaných na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXX. Predmet kúpnej zmluvy, ktorú žalobca navrhuje uzatvoriť, resp. ktorá tvorí

súčasť rozsudku nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, neobsahuje. Sú si vedomí, že nehnuteľnosti
nadobudlatretiaosoba,avšakžalobcamalkdispozíciinástrojeochranysvojichzáujmov,moholnamietať
neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej s treťou osobou, uplatniť si nárok na náhradu škody, aby obsah
budúcej zmluvy určil súd a pod. Sporové strany nemali v zmluve o budúcej zmluve dohodnutú možnú
zmenu predmetu budúcej zmluvy, ktorá by vyplývala z objektívnych podmienok, resp. rozhodnutí súdov.

2.7. Trvali na tom, že kúpna cena dojednaná v zmluve o budúcej zmluve je neurčitá spolu s jej dodatkom,
pretože dodatok ku zmluve je neplatný pre absenciu jeho podstatných náležitostí. Dodatok neobsahuje
napr.označeniejehoúčastníkovvzmyslezákona,nenachádzasanaňomosvedčenýpodpisanijedného
zo žalovaných, čo je nevyhnutné vzhľadom na to, že sa ním menili podstatné náležitosti zmluvy, resp.
budúcej kúpnej zmluvy. Konečná výška kúpnej ceny je v zmluve o budúcej zmluve stanovená nejasným,

neurčitým a nezrozumiteľným spôsobom. Kúpna cena je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi,
ako aj okolnosti za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy. Pritom sú si vedomí toho, že sa neprieči zákonu,
pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu
cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti
nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio

enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe
nehnuteľností, avšak len dovtedy, pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov
nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom.
2.8. Opätovne namietali rozpor s dobrými mravmi poukazujúc na konanie žalobcu a ich právneho
zástupcu JUDr. Jozefa Nyúla, ktorého na účely zastupovania žalovaných zabezpečil samotný žalobca.

Všetky rokovania, či už ohľadne konania o vydanie dedičstva a o zmluve o budúcej zmluve sa uskutočnili
medzi žalobcom a advokátom. Disponovali iba informáciami, ktoré im uviedol žalobca. Je zjavné, že
advokát sa podujal zastupovať žalovaných vo veci o vydanie dedičstva za predpokladu uzatvorenie
zmluvy o budúcej zmluve so žalobcom. O obsahu zmluvy rokoval iba so žalobcom.
V žiadnom smere neposkytol ohľadne jej uzatvorenia a o jej následkoch poučenie alebo akékoľvek

informácie svojim „údajným“ klientom, žalovaným.
2.9. Pri uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve boli úmyselne žalobcom uvedení do omylu, nielen
ohľadne trhovej ceny nehnuteľností, ale aj ohľadne kvality a stavu nehnuteľností, ktoré predstavujú
predmet zmluvy. Predmet bol žalobcom popísaný ako zanedbaný, o ktorý sa nikto nestará a do
ktorého treba investovať veľa peňazí. Rovnako popísal aj konanie o vydanie dedičstva. Hovoril iba

o rizikách konania a o tom, aké nákladové bude takéto konanie. Zmluva o budúcej zmluve bola už
pri prvom stretnutí žalobcu a žalovaných spísaná a pripravená na podpísanie. Nie je pravdou, že ich
podmienkou pre jej uzavretie bolo, že celý proces vybavovania veci, t.j. od zabezpečenia všetkých
listinných podkladov, ako i všetkých nákladov spojených so súdnym sporom so Slovenskou republikoubude znášať žalobca. Žalobca sa k týmto úkonom sám ponúkol, aby žalovaní nadobudli pocit, že
uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve bude pre nich výhodné. Do omylu boli uvedení aj v tom smere,
že časť nehnuteľností, ktoré tvorili predmet zmluvy o budúcej zmluve boli aj v intraviláne, z čoho je

zrejmá ich vyššia hodnota, čo vyplýva aj z potvrdenia a územného plánu Obce Kalná nad Hronom. Nie je
pritom podstatné, či žalobca mieni využiť predmet kúpy na poľnohospodárske účely, alebo ako stavebné
pozemky.
2.10. Zotrvali na svojom názore o zániku záväzku uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu pre podstatnú zmenu
okolností. Citovali § 50a OZ a uviedli, že pri vzniku záväzku vychádzali z okolností, ktoré im boli

prezentované žalobcom. O schválení všeobecne záväzného nariadenia obce, podľa ktorého niektoré
zo sporných nehnuteľností mohli byť použité na výstavbu rodinných domov, nemali vedomosti. Sú cudzí
štátni občania, nikdy nežili na území SR. Do značnej miery boli odkázaní na informácie získané pri
uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve od žalobcu, resp. advokáta. Na základe žalobcom uvedených
informácií nemali pochybnosti o advokátom a žalobcom vytvorenej zmluve. Neskôr sa dozvedeli, že
boli uvedení do omylu vo viacerých už spomínaných smeroch. V žiadnom prípade si nezmýlili inštitút

podstatnej zmeny okolností s tým, že by pred uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve nezistili žiadne
okolnosti využitia sporných nehnuteľností, ako to uvádza súd v bode 38. rozsudku.
2.11. V závere namietali odôvodnenie rozsudku v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Súd
prvej inštancie nedal dostatočnú a presvedčivú odpoveď na všetky dôležité otázky týkajúce sa
prejednávaného prípadu, od ktorých záviselo správne rozhodnutie vo veci. Z rozsudku je zrejmé, že súd

nevykonal dostatočné dokazovanie a dokazovanie, ktoré aj vykonal, dostatočne nevyhodnotil jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach. Rozhodnutie oprel iba o tvrdenia žalobcu, svoje závery odôvodnil tak,
aby tieto zodpovedali tvrdeniam žalobcu. Navrhli súdu vypočuť žalovanú v 2. rade a svedkov, ktorí
boli prítomní pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve a ktorí by mohli dosvedčiť, aké informácie
ohľadne predmetu zmluvy im prezentoval žalobca. Súd ich výsluch nenariadil. Tým, že súd riadne

neodôvodnil svoje rozhodnutie, znemožnil im uskutočňovanie ich procesných práv v takej miere, že tým
bolo zároveň porušené ich právo na spravodlivý proces, pričom súd vec nesprávne právne posúdil,
keďže na vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia zákona, nevykonal dostatočné dokazovanie a
nadväzne i nedostatočne zistil skutkový stav. Žiadali, odvolací súd odvolaniu vyhovel a rozsudok súdu
prvej inštancie v zmysle odvolania zmenil, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

3.1. Žalobca podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaných. K otázke platnosti zmluvy o budúcej
zmluve poukázal na právny názor Krajského súdu v Nitre v uznesení pod č.k. 25Co/233/2018-205
zo dňa 30.1.2019 ( ďalej len „zrušovacie uznesenie“). Krajský súd na strane 13 výslovne uviedol,

že dojednanie, týkajúce sa jednak špecifikácie predmetu predaja, ako i samotnej výšky kúpnej ceny
považuje za jasné, určité a zrozumiteľné. Ďalej konštatoval, že: „strany sporu prejavili svoju vôľu
dojednať kúpnu cenu jednou sumou. Ich vôľa bola jasná a zrozumiteľná, s čím sa v plnom rozsahu
stotožňuje.
3.2. K námietke, že v zmluve o budúcej zmluve budúci predávajúci F. H. nie je označený v súlade so

zákonom, nakoľko v nej absentuje jeho rodné priezvisko, poukazujúc na § 42 katastrálneho zákona
uviedol, že § 42 katastrálneho zákona špecifikuje podmienky spôsobilosti zmlúv, verejných listín a iných
listínnazápisdokatastra.Zmluvaobudúcejzmluveniejelistinou,ktorájepredmetomzápisudokatastra
nehnuteľností, a teda nemusí obsahovať všetky údaje, uvedené v ust. § 42 katastrálneho zákona,
na ktoré odkazujú žalovaní. Podľa § 50a OZ sa účastníci v zmluve musia dohodnúť o podstatných

náležitostiach zmluvy, pričom dôležité sú také náležitosti, ktoré zabezpečujú jej platnosť z hľadiska jej
určitosti, zrozumiteľnosti, t.j. nemusí mať všetky náležitosti, ktoré sú vyžadované katastrálnym zákonom
pre listinu, ktorá má byť predmetom zápisu do katastra nehnuteľností. Taktiež nie je správne tvrdenie
žalovaných, že v nej nie sú uvedené podiely predávajúcich - žalovaných, ktoré majú byť predmetom
budúcej kúpnej zmluvy, nakoľko okrem prehlásenia, že žalovaní ako predávajúci odpredávajú každý

svoj spoluvlastnícky podiel a kupujúci kupuje do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, zmluva
pri každej prevádzanej nehnuteľnosti obsahuje špecifikáciu prevádzaných podielov, ako i poradového
čísla pod ktorým je konkrétny zápis evidovaný v časti B listu vlastníctva. Z uvedeného dôvodu sa v
nej nenachádzajú žiadne neurčité, ani chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľností, ktoré majú byť
predmetom prevodu.

3.3. K námietke, že predmetom kúpy v zmluve o budúcej zmluve boli aj podiely predchodcov žalovaných
na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, pričom predmet kúpnej zmluvy navrhnutej žalobcom,
resp. ktorá tvorí súčasť rozsudku, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, neobsahuje, poukázal na
vyjadrenie žalovaných, že sú si vedomí zmarenia možnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy na túto časťnehnuteľnosti tým, že nehnuteľnosti previedli do vlastníctva tretej osoby. Zneužili možnosť voľnej
dispozície s touto časťou nehnuteľností .V rozpore so zmluvou o budúcej zmluve ju previedli do
vlastníctva inej osoby. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola vyhotovená v čase, kedy nebolo zrejmé,

ktoré z nehnuteľností v nej špecifikovaných v skutočnosti prejdú do vlastníctva žalovaných. Tomu bol
prispôsobený spôsob určenie kúpnej ceny pozemkov, ktoré mali prejsť budúcou kúpnou zmluvou do jeho
vlastníctva, čo bolo vyjadrené predovšetkým v dodatku k zmluve zo dňa 26.10.2012, kde sa účastníci
dohodli na tom, že kúpna cena nehnuteľností sa zvýši o sumu 5 000 eur pre prípad, ak sa do vlastníctva
kupujúceho, t.j. žalobcu na základe budúcej kúpnej zmluvy dostane viac ako 90% poľnohospodárskych

pozemkov uvedených v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. V danom prípade bola výška kúpnej ceny v
súlade s podmienkami zmluvy o budúcej zmluve určená nasledovne:
- celková výmera pôdy na základe zmluvy o budúcej zmluve: 293 950,2 m2 = 100%
- 2 939,5 m2 = 1%
- výmera pôdy, ktorá je vo vlastníctve žalovaných, ktorá tvorí aj obsah rozhodnutia súdu: 257 965,5 m2
= 87,76%, t.j. menej ako stanovených 90%.

3.4. K neprimeranosti dojednanej kúpnej ceny predmetu budúceho prevodu uviedol, že samotný proces
dohodnutia podmienok, ktoré boli podkladom k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve trval
od februára 2012 do októbra 2012. Na začiatku roka 2012 oslovil žalovaných s možnosťou získania
sporných nehnuteľností, ktoré patrili ich právnym predchodcom, z vlastníctva Slovenskej republiky do
ich vlastníctva, s tým, že by následne došlo k ich odpredaju do jeho vlastníctva. S týmto žalovaní

súhlasili. Podmienkou žalovaných bolo, že celý proces vybavovania veci, t.j. od zabezpečenia všetkých
listinných podkladov, ako i všetkých nákladov, spojených so súdnym sporom so Slovenskou republikou
bude znášať on, s čím súhlasil. To znamená, že počas doby 8 mesiacov mali žalovaní možnosť sa
zorientovať v cenách poľnohospodárskych nehnuteľností na Slovensku, čo podľa jeho vedomostí aj
urobili. V žiadnom prípade neboli v časovej tiesni pred uzatvorením zmluvy o budúcej kúpnej zmluve,

ktorábolauzatvorenápo8mesiacoch,ažnazákladedohodnutiavšetkýchatribútovvzájomnýchvzťahov
a získania potrebných podkladov k zastupovaniu na súde. Cena nehnuteľností, ktorá bola premietnutá
aj do účastníkmi uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, bola stanovená na základe vzájomnej
dohody účastníkov, bez akéhokoľvek nátlaku, alebo skresľovania údajov a samozrejme s ohľadom na
skutočnosť,ževšetkynákladyspojenésospomenutýmsporomznášalon.Uhradilnemalétrovykonania,

t.j. súdne trovy, trovy právneho zastupovania, vedľajšie náklady spojené so zabezpečovaním podkladov,
ktoré tvorili listinné dôkazy v spore o vydanie nehnuteľností. O tom, či súd v konaní o vydanie dedičstva
rozhodolonáhradetrovkonaniadodnesnemávedomosť,nebolúčastníkomkonania.Samotnýsportrval
takmer 3 roky. Výsledok sporu nebol garantovaný. Preto investoval do sporu, na základe ktorého malo
dôjsť k vydaniu nehnuteľností Slovenskou republikou žalovaným, na vlastné nebezpečenstvo. V konaní

bol vypočutý žalovaný v 1. rade F. G. H., ktorý prezentoval svoj názor na neplatnosť zmluvy o budúcej
zmluve z jediného dôvodu a to, že pri uzatváraní zmluvy údajne nevedel, aká je celková výmera
pozemkov tvoriacich predmet zmluvy. Jeho tvrdenie je v rozpore so znením zmluvy, obsahujúcej výmery
každej parcely, tvoriacej budúci predmet prevodu. Žalovaný uviedol, že si zmluvu prečítal, ale bol v tom,
že sa bude predávať menšia výmera, aj keď vedel, že žalobca má záujem obhospodarovať predmetné

pozemky. Obaja žalovaní od začiatku disponovali rovnopismi zmluvy. Počas trvania sporu o vydanie
nehnuteľností nič nenamietali. Svoje námietky vzniesli až po takmer troch rokoch, t.j. po úspešnom
ukončení sporu, v ktorom bola Slovenská republika zaviazaná k vydaniu predmetných nehnuteľností v
prospech žalovaných. Preto je vylúčené, že by boli uvedení do omylu. Jediným motívom ich následného
odporu boli zištné dôvody. Chceli predať nehnuteľnosti drahšie.

3.5. K tvrdeniu žalovaných o údajnom zastupovaní jeho záujmov advokátom žalovaných uviedol, že
vzájomný vzťah medzi advokátom - JUDr. Jozefom Nyúlom, žalovanými a ním bol od samého začiatku
jasne a zrozumiteľne dohodnutý tak, že žalovaní boli klientmi advokáta a on osobou financujúcou
všetky náklady, spojené so získaním podkladov, samotným sporom na súde. Táto skutočnosť je
preukázaná jeho čestným prehlásením zo dňa 9.10.2012, ktoré bolo vyhotovené na základe dohody

medzi advokátom žalovaných a ním o jeho znášaní trov konania v konaní o vydanie nehnuteľností zo
strany Slovenskej republiky. Táto okolnosť nič nemenila na vzťahu advokáta a mandanta, t.j. JUDr.
Jozefa Nyúla a žalovaných. Tak vznik zastúpenia na strane žalovaných, advokátom JUDr. Jozefom
Nyúlom, ako i vyhotovenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa uskutočnilo len na základe zastúpenia
medzi JUDr. Jozefom Nyúlom a žalovanými, t.j. JUDr. Jozef Nyúl ho nezastupoval, ako to žalovaní

nepodložene uvádzajú. Z uvedeného dôvodu ani nemohlo dôjsť k rozporu záujmov na strane zástupcu
a zastúpených. Vznik zastúpenia medzi JUDr. Jozefom Nyúlom a žalovanými, vyhotovenie zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve bolo výsledkom dohody, že po úspešnom skončení sporu medzi Slovenskou
republikou a žalovanými, dôjde k prevodu poľnohospodárskych nehnuteľností do jeho vlastníctva zapodmienok uvedených v zmluve o budúcej zmluve. JUDr. Nyúl ovládal maďarský jazyk, žalovaní boli
so svojim advokátom v telefonickom kontakte. Tvrdenia žalovaných považoval za zneužívanie situácie
úmrtia ich advokáta JUDr. Jozefa Nyúla, keďže ich tvrdenia nie je možné objektívne vyhodnotiť.

3.6.Knámietkežalovaných,žedôvodomodstúpeniabolaajskutočnosť,žezáväzokzozmluvyobudúcej
zmluve zaniká, pokiaľ sa okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, natoľko zmenili,
že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela, uviedol, že ako osoba podnikajúca v
poľnohospodárstve prejavila záujem o pôdu na účel poľnohospodárskeho využitia, k čomu táto pôda do
dnešného dňa aj slúži. O tom, že územný plán obce umožňoval využitie niektorých parciel aj na prípadnú

výstavbu rodinných domov nemal vedomosť. Túto okolnosť nepovažoval za relevantnú z hľadiska
platnosti zmluvy. Žalovaní tvrdili, že územný plán obce v tomto znení bol vypracovaný ešte v roku 2006,
čo je dôkazom toho, že nedošlo k žiadnej zmene okolností oproti stavu ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Príslušná obec môže kedykoľvek rozhodnúť o zmene územného plánu. Nepovažoval túto okolnosť za
relevantnú.
3.7. Žiadal, aby odvolací súd žalovanými podané odvolanie ako nedôvodné zamietol, prvostupňové

rozhodnutie podľa § 387 ods. 1) CSP ako vecne správne v plnom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu
trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 08.03.2023 pod č.k.25 Co/114/2022-706 rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie

a jeho právnym posúdením. Nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k dôvodom odvolania žalovaných
smerujúcich k neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve, pretože svoj právny názor vyslovil v zrušujúcom
uznesení, a nenastala žiadna zmena skutkového stavu, pre ktorý by musel názor prehodnotiť. Uviedol,
že súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia vyporiadal s dôvodmi odstúpenia v bodoch 36, 37, 38
rozsudku. Odvolací súd sa s dôvodmi jeho rozhodnutia stotožnil, pretože s kúpnou cenou sa vyporiadal

v predchádzajúcom rozhodnutí. Nemožnosť prevodu nehnuteľnosti podľa zákona č. 140/2014 Z.z.
nebola žalovanými daná pre nález ústavného súdu a následnú novelu zákona. Dobré mravy žalovaní
odvodzovali od kúpnej ceny, k čomu sa odvolací súd vyjadril. Odvolávanie sa žalobcov na dobré mravy
v súvislosti s konaním ich právneho zástupcu JUDr. Nyúla považoval za irelevantné a nedôvodné.
Žalovaní sú osoby spôsobilé na právne úkony, udelili plnomocenstvo advokátovi. Je zrejmé, že celý

proces vybavovania pozemkov do ich vlastníctva ponechali na žalobcovi. To, že podľa ich názoru boli
uvedení do omylu, nevedeli o všeobecne záväznom nariadení zastupiteľstva, je na ich ujmu. Platí
zásada, že právo patrí bdelým. V závere odvolania žalovaní namietali zánik záväzku uzavrieť kúpnu
zmluvu pre podstatnú zmenu okolnosti. Za zmenu okolnosti považovali všeobecne záväzné nariadenie
obce, o ktorom nemali vedomosť. Toto nariadene bolo vydané pred podpisom zmluvy o budúcej zmluve.

Preto od jej uzavretia nemohla nastať žiadna podstatná zmena okolnosti majúca za následok zánik
záväzku.

5. Na dovolanie žalovaných NS SR uznesením zo dňa 26.02.2025 pod č.k. 7Cdo/171/2023 zrušil
rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že ide

o nepreskúmateľný rozsudok, ak súd v odôvodnení jeho písomného vyhotovenia v rámci právneho
posúdenia iba odkáže na svoje skoršie zrušujúce rozhodnutie vydané na základe odvolania strany
stojacej oproti neskorším odvolateľom s protichodnými záujmami v spore bez toho, aby v ňom
konzistentne nadväzujúc na ich odvolaciu argumentáciu vyložil svoju vlastnú právnu kvalifikačnú
úvahu tak, aby bolo zrejmé, ako túto argumentáciu právne posúdil. Žalovaní v odvolaní argumentovali

neplatnosťou zmluvy o budúcej zmluve z dôvodov zrozumiteľne a jasne prezentovaných [bod 13.1.
(ii)], dokonca podporených aj judikatúrou najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z
odôvodnení rozhodnutí nižších súdov nevyplýva ani odpoveď na námietku žalovaných o neodôvodnení
nevykonania nimi navrhovaného dokazovania výsluchom v 2. rade a označených svedkov. Najvyššiemu
súdu tiež nedá nereagovať na argumentáciu odvolacieho súdu podľa ktorej, “ ... Žalovaní od zmluvy

odstúpili. Z toho vyplýva, že zmluvu o budúcej zmluve považovali za platnú, pretože odstúpiť možno len
od platne uzavretej zmluvy. ... „. Predmetná argumentácia totiž prehliada, že na absolútnu neplatnosť
zmluvy súd prihliada ex offo, že strana v takomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takéhoto
úkonu, že súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti, ak sám takúto neplatnosť
vyvodí, alebo ak je neplatnosť úkonu tvrdená, a že je potrebné rozlišovať dôvody neplatnosti, ktoré

musia byť tvrdené, medzi ktoré je možné zaradiť tie, ktoré ležia na strane subjektu neplatnosti sa
dovolávajúceho (nedostatok slobody, rozpor s dobrými mravmi, príp. omyl), a ostatné, ku ktorým je nutné
prihliadať z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť,
rozpor so zákonom). Inými slovami povedané, súd síce na absolútnu neplatnosť úkonu prihliada zúradnej povinnosti, avšak len vtedy, ak sa o dôvode neplatnosti procesne korektným spôsobom dozvie.
V prejednávanej veci žalovaní zrozumiteľne označili dôvody neplatnosti zmluvy o budúcej zmluvy, s
ktorými sa súdy mali relevantne zaoberať (vyčerpávajúcim spôsobom) bez ohľadu na to, či žalovaní od

namietanej zmluvy ne/odstúpili. Argumentácia založená na tvrdení, že ak zmluvná strana od zmluvy
odstúpila, považuje ju za platnú, nie je pre prejednávanú vec a povinnosť odpovedať na odvolacie
námietky žalovaných, patričná. Ak žalovaní namietali aj rozpor zmluvy o budúcej zmluve s dobrými
mravmi, dovolací súd pre ďalšie konanie považuje za potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní námietky
rozporu s pravidlami morálneho charakteru, pri hľadaní spravodlivého riešenia a v konkrétnom prípade

pri posudzovaní platnosti právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, musí súd
vziať do úvahy všetky okolnosti a súvislosti, ktoré sú mu známe. Vytváranie vôle a jej deformácia
môže byť dlhodobým procesom. Preto je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré predchádzali vzniku
právneho úkonu, platnosť ktorého je spochybňovaná, pohnútky zúčastnených strán, ich obozretnosť (v
zmysle zásady „vigilantibus iura“), existenciu či, naopak, absenciu dobrej vôle a podobne. Všeobecný
súd sa nemôže obmedziť len na skúmanie písomného prejavu vôle (textu zmluvy). V takom prípade je

možné hovoriť iba o posúdení prejavu (podobne už citovaný nález sp. zn. III. ÚS 196/2017). To však
nevypovedá nič o náležitostiach vôle, medzi ktoré radí právna teória jej danosť (existenciu), vážnosť,
slobodu a absenciu omylu (Luby Š. in Knapp, V., Luby Š. Československé občanské právo, svazek
I, 2. vydání. Praha, 1997, s. 90). 24. Všeobecný súd pri rozhodovaní nesmie zabúdať ani na to, že
„hranice vzájomného súžitia nie sú definované len právom, ale tiež morálkou, etikou a zvykmi, ktoré

vytvárajú zásady existencie každého spoločenstva“ [Petr Bohata. Dobré mravy v německém právu.
Právní rozhledy 9/1999, s. 466 a nasl.; ďalej len „Bohata, 1999“)]. Tieto zásady sú do zákona vtelené
pod pojmom „dobré mravy“, ktoré možno vyjadriť tiež ako „cítenie každého poctivo a spravodlivo
zmýšľajúceho človeka“ (Bohata, 1999). Práve zásada výkonu práva v súlade s dobrými mravmi
predstavuje významný korektív, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona

a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti, a to dokonca aj keby mal rozhodnúť praeter
legem či contra legem (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 34/09). Rozpor s dobrými
mravmi môže byť zistený až po preskúmaní všetkých okolností úkonu (pohnútok, účelu, ktorý sleduje),
nemusíspočívaťlenvsamotnomobsahuprávnehoúkonu.Pretoprichádzadoúvahyajprípad,keďvyjde
rozpor s dobrými mravmi najavo až po zhodnotení viacerých nadväzujúcich právnych úkonov (Bohata,

1999). Konkretizáciu toho, čo v kontexte danej spoločnosti znamená rozpor s dobrými mravmi, je
možné nájsť predovšetkým v základných ústavných právach, ktoré do horizontálnych právnych vzťahov
prenikajú práve cez pojmy, ako sú dobré mravy.

6. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu sa vec dostala do štádia odvolacieho konania proti rozsudku

Okresného súdu Levice zo dňa 03.mája 2022 pod č.k. 12C/41/20215-604. Odvolací súd rozhodnutie
a jeho dôvody uviedol v bode 1 rozsudku, odvolanie žalovaných v bode 2 rozsudku a vyjadrenie žalobcu
v bode 3 rozsudku.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal a dospel k názoru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. Preto napadnutý rozsudok

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovaniesprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na

všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

11. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a v
neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu

zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen
zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté
konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací
súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a
dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie

§ 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania.
Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je
odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len
vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred
súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne. V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého
rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, zistil síce procesné vady konania, avšak tieto neboli
takého charakteru a intenzity, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vo veci
nariadil pojednávanie za účelom ich odstránenia.

12. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie
vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec právne posúdil.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaní sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého

stupňa nestotožnili, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť
rozhodnutia kladie zákonné ustanovenie § 220 ods. CSP. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 17.10.2012 zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej

zmluvy. Podľa článku I budúci predávajúci a budúci kupujúci sa zaväzujú, že uzavrú medzi sebou
v lehote do 15 dní od založenia listu vlastníctva na meno budúcich predávajúcich v katastri nehnuteľnosti
Správy katastra v Leviciach kúpnu zmluvu, ktorej obsah je uvedený v článku II. tejto zmluvy. Podľa
článku I bod 2 zmluvy, budúci predávajúci prehlasujú, že sú zákonnými dedičmi po poručiteľoch P.
H. a R. H., po ktorých dedičstvo ako odúmrť pripadlo Slovenskej republike, preto začalo konania vo

veciach vydania dedičstva po uvedených poručiteľoch a po skončení týchto konaní a nadobudnutí
vlastníctva k poľnohospodárskym pozemkom, tieto prevedú do vlastníctva budúceho kupujúceho. Podľa
článku I, predávajúci odpredajú každý svoj spoluvlastnícky podiel a kupujúci kupuje do svojho výlučného
vlastníctva nehnuteľnosti Správy katastra v obci Kalná nad Hronom, vymedzené v zmluve o budúcej
zmluve. Podľa článku III zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bod I kúpna cena predmetu kúpy je

10 000 eur, z toho v prospech predávajúceho v l. rade 5 000 eur, v prospech predávajúceho v 2. rade
5 000 eur. Podľa článku V bod 1 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy predávajúci sú oprávnení
od zmluvy odstúpiť, ak kupujúci nezaplatí kúpnu cenu v dohodnutej dobe. Predávajúci je oprávnený od
zmluvy odstúpiť po zaplatení celej kúpnej ceny. Podľa článku V, bod 2 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy kupujúci je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak niektoré ubezpečenie predávajúcich uvedené v

článku II ods. 1 sa preukáže nepravdivým. Dňa 26.10.2012 bol medzi budúcimi predávajúcimi a budúcim
kupujúcim uzatvorený v maďarskom jazyku dodatok k zmluve: „Dodatok k zmluve na základe ďalšieho
jednania: V Leviciach zo dňa 17.10.2012 v bode III doplňujeme nasledovné, že predávajúcim patriaca
hodnota 10 000 eur v budúcnosti sa doplňuje o 5 000 eur v tom prípade, ak v kúpnopredajnej zmluveuvedené poľnohospodárske pozemky vo väčšom podiely ako 90 % sa dostanú do majetku kupujúceho.
Týmto: K. A. (L. H. F.) ako predávajúci 7 500 eur, H. F. ako predávajúci tiež 7 500 eur sú oprávnení
prevziať. Oprávnené osoby tohto doplnenia sú: A. B. C. budúci kupujúci s plným súhlasom.“ Preklad

vyhotovil prekladateľ JUDr. Július Mészáros. Žalobca sa v čestnom prehlásení zo dňa 09.10.2012
zaviazal platiť všetky trovy a výdavky vyplývajúce z mandátnych zmlúv uzavretých žalovanými s JUDr.
Nuýlom. Rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 12C/524/2012-172 zo dňa 9.1.2015, právoplatným
27.4.2015, bola žalovaná Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, zaviazaná
vydať z dôvodu dedičstva oprávneným dedičom F. G. H., spoluvlastnícky podiel v 1-ici k celku a F. K.,

L. H. spoluvlastnícky podiel v jednej polovici k celku nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, v obci N. D. O., katastrálne územie N. vymedzenom vo
výroku rozsudku. Žalovaní v 1. a 2. rade dňa 4.3.2015 písomne odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve
uzavretej s budúcim kupujúcim dňa 17.10.2012 na všetky pozemky v k.ú. N. D. O., špecifikované v
zmluve o budúcej zmluve. Doručenie odstúpenia od budúcej kúpnej zmluvy budúcemu kupujúcemu
nebolo v konaní sporné. Dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo nesplnenie podmienok žalobcu na kúpu

nehnuteľnosti ( zákon č. 140/2014 Z.z., z čoho vyplýva nemožnosť plnenia a neplatnosť právneho
úkonu podľa § 37 OZ), nízka cena, pretože nehnuteľnosti sa v danej lokalite predávajú za vyššiu
cenu a uvedenie do omylu v cene nehnuteľnosti, spôsobujúca neplatnosť právneho úkonu podľa §
39 OZ. Okresný úrad Levice, katastrálny odbor v M. rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva
na návrh žalovaných podaného dňa 05.12.2016 v prospech žalovaných dňa 15.03.2017. Žalovaný v

1. rade bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa 17.02.2020. Uviedol, že zmluva o budúcej kúpnej
zmluve je neplatná, bola uzatvorená v omyle, mala byť určená trhová hodnota, nevedeli o veľkosti
podielov pozemkov. Zmluva bola riadne podpísaná, nevedel o výmere pozemkov, prečítal si ju, ale jej
nerozumel. Nie to, čo je v zmluve nerozumel, ale nerozumel výmere. Vedel, že budúci kupujúci má
záujem obhospodarovať pozemky na poľnohospodárske účely. Od zmluvy odstúpili, pretože predmetom

predaja boli iné pozemky ako v zmluve o budúcej zmluve, kupujúci vedel, že cena je neprimeraná.
Podľa jeho názoru bola cena v čase uzavretia zmluvy 25 000 eur, o tejto hodnote sa dozvedeli
od starostu obce Kalná nad Hronom, ešte v čase prebiehajúceho súdneho konania voči Slovenskej
republike. Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím zo dňa 16.10.2019 schválil
všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav vykonávané

formou jednoduchých pozemkových úprav v kat. úz. N. lokalita A. Q. F.. Z rozhodnutia vyplýva, že
dňa 12.09.2017 bola doručená žiadosť obce Kalná nad Hronom na usporiadanie pozemkov v súlade
s územným plánom obce. Pozemky bolo potrebné usporiadať na ich využitie pre iné účely, ako je
hospodárenie na pôde. Uvedené bolo zverejnené na úradnej tabuli od 24.01. 2018 do 08.02.2018.
Obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie dňa 14.07.2020 pod č.7/IX-e./2020/OZ, ktorým poverilo obecný

úrad o odkúpenie nehnuteľností v kat. úz. N. evidovaných na LV č. XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXX
od predávajúcich H. F. G. a K. F. za kúpnu cenu 200 000 eur. Písomné vyjadrenie podal navrhnutý
svedok, manžel žalovanej udávajúc, že v septembri 2012 ich navštívil žalobca s matkou, za účelom
kúpy dedičstva po starom otcovi. O dedičstve nič nevedeli. Výsledkom dlhých rozhovorov bol ich záujem
o kúpu pozemku s tým, že sa ponúkli všetko vybaviť. Dohadovanie prebehlo medzi ním a matkou

žalobcu. Medzitým sa stalo, že splnomocnenec starostu obce vyhľadal synovca- žalovaného v1. rade
so žiadosťou o predaj pozemkov parc. 1121 E č. 330/2,3303/2, spolu 9 940m2 ornej pôdy, pretože tam
chcú stavať obytnú zónu. Za 1m2 by im mali zaplatiť 3 eurá. Následne vyhľadali starostu, povedal im,
že žalobca ich podviedol, pretože cena namiesto 3 eurá za 1m2 si za ňu pýtali 7 eur za 1m2. Podujal sa
platiť výdavky. Kým si pozeral papiere, aké dedičstvo dostali, manželka a krstný syn papiere podpísali.

10 000 eur sa pýtal ich zať. Obec Kalná nad Hronom vydala pre žalovaného v 1. rade potvrdenie,
že časť pozemkov zapísaných v katastri nehnuteľností v kat. úu. N. D. O. na LV č. XXXX, ktoré sú
predmetom súdneho konania vedeného pod sp.zn. 12C/41/2015, bolo všeobecne záväzným nariadením
obce zo dňa 01.06.2007 pod č. P./XXXX rozhodnuté o územnom pláne obce. Podľa územného plánu sú
pozemky na LV určené na individuálnu bytovú výstavbu rodinných domov po ich usporiadaní v procese

pozemkových zmien. Konkrétne sa jedná o parcelu č. 333/2 o výmere 7 922m2. Územný plán obce
dala vypracovať obec ešte v roku 2006. O vyššie uvedenej skutočnosti boli obyvatelia obce a verejnosť
informovaní vyvesením oznámenia na úradnej tabuli v roku 2006, obecné zastupiteľstvo ho schválilo
01.06.2006.

14. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili zástupcovia strán, žalobca
a žalovaný v 1. rade. Podal správu o priebehu konania, zopakoval dokazovanie, doplnil dokazovanie
oboznámením listín, nariadil výsluch žalovaného v1. rade a žalobca sa k veci vyjadril.15. Žalovaný v1. rade uviedol, že ich vyhľadala matka žalobcu, komunikovala s nimi telefonicky, jednalo
sa niekoľkominútové rozhovory. Žalovaná v 2. rade sa so svojím manželom dohodla, že sa stretnú
v mieste ich bydliska. Na stretnutí bol žalobca, jeho matka, brat a jeden muž. Z ich strany bol on,

žalovaná, jej manžel a N. M.. Žalobca doniesol zmluvu, odovzdali im ju v maďarskom jazyku a na
tomto prvom stretnutí ju podpísali. Nepoznali pozemky, boli uvedené položkovite, nebola uvedená
výmera v celku. V čase prebiehajúceho sporu o vydanie nehnuteľnosti ho navštívil pán S., zamestnanec
obecného úradu, že vyhrali spor a obec by od nich kúpila pozemok. Preto potom išli do N.. Dovtedy nič
nevedeli o pozemkoch, nebol ich pozrieť, je iná situácia, keď sa jedná o stavebné pozemky a iné, keď

sa jedná o poľnohospodársku pôdu. Žalobca ich podviedol, pretože od roku 2006 vedel, že sa jedná
o stavebný pozemok. Starosta chcel od nich kúpiť 8 až 10 parciel, hodnota všetkých nehnuteľností
uvedených v rozhodnutí mala byť 200 000 eur.

16. Žalobca sa k veci vyjadril, že po pozemkoch pátral od roku 2008. Jeho matka kontaktovala
žalovaných. Jednali so žalovanou v 2. rade u nej doma vo februári, bol prítomný jej manžel, žalovaný

v1. rade prítomní nebol. Okrem matky bol prítomný jeho brat. Dohodli sa na predmete zmluvy, výmere,
že sa jedná o poľnohospodársku pôdu. Žalovaní nemali záujem a ochotu získať dokumenty, nemalo to
pre nich význam. Zabezpečil podklady, zastúpenie žalovaných. Dohodli sa na stretnutí v októbri 2012,
ktorého sa zúčastnili obaja žalovaní, manžel žalovanej v 2. rade, pán G., jeho matka a brat, M. H., ktorý
zabezpečoval podklady. Na tomto stretnutí si žalovaní vyžiadali vyššiu sumu, preto podpísali dodatok

č. 1. Pri určení ceny vychádzal z trhovej hodnoty 1000 až 1500 eur za hektár pôdy, tak uzatvoril asi 3
zmluvy.

17. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zaujal právny názor platnosti zmluvy o budúcej
zmluve. Prvý krát za svoju dlhoročnú rozhodovaciu činnosť sa stretol s právnym názorom, že nemôže

odkázať na dôvody svojho zrušujúceho uznesenia. Preto viazaný právnym názorom dovolacieho súdu,
sa opakovane zaoberal platnosťou zmluvy o budúcej zmluve a dôvodmi odvolania žalovaných.

18. Nevykonanie navrhnutého dokazovania:
Procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených

návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo,
z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi
dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je
navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého
dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou

potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku
ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných
pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl.
46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý
proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť

vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť. Súdy musia nielen
rešpektovaťprávo,aleajjehovýkladaaplikáciamusísmerovaťkspravodlivémuvýsledku.Spravodlivosť
musí byť vždy prítomná v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo ako hodnotový činiteľ.
Pre hľadanie práva je vždy nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého
prípadu, ktoré sú založené na skutkových zisteniach. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu

byť komplikované a netypické, čo však nezbavuje súdy z povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé
riešenie sporu. Odmietnutie vykonať navrhované dokazovanie bez naplnenia niektorého z dôvodov
uvedených vyššie, ktoré dokazovanie by mohlo mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z
doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na
spravodlivésúdnekonanievzmyslečlánku46ods.1ÚstavySR(pozriIII.ÚS332/09).Vtakomtoprípade

by prichádzalo do úvahy aj vyslovenie porušenia základného práva na rovnosť účastníkov v konaní
podľa článku 47 ods. 3 Ústavy SR, keďže nevykonanie stranou navrhovaného dôkazu by ju oproti druhej
strane znevýhodňovalo.
18.1. Žalovaní namietali nevykonanie navrhnutého dokazovania výsluchom žalovaných, svedkov.
Žalovaní v 1. rade bol vypočutý súdom prvej inštancie, na odvolacom pojednávaní. Žalovaná v 2.

rade sa vo veci nevyjadrila, vyjadrovala sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Jej manžel,
ktorého výsluch bol navrhnutý za účelom ozrejmenia situácie pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve,
podal písomné vyjadrenie k veci. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní zamietol návrh na doplnenie
dokazovania výsluchom žalovanej v 2. rade a navrhnutých svedkov z dôvodu, že okolnosti uzavretiazmluvy o budúcej zmluve a jej prípravy, neboli medzi stranami sporné. Žalovaný v. 1 rade sa podrobne 2
krát vyjadril k týmto okolnostiam, vyjadril sa žalobca a jeho výpoveď žalovaný v 1. rade na pojednávaní
nespochybnil.

18.2. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom
rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP). Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie
vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem

(§ 385 ods. 1 CSP). Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že odvolací súd je ako riadny
opravný súd súčasne aj skutkovým súdom. Úvahy odvolacieho súdu o správnosti skutkových záverov
súdu prvej inštancie sú však značne obmedzené, pretože v zásade je viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie. V prípade pochybností o jeho správnosti má možnosť dospieť k iným
skutkovým záverom, ak tieto vyplynú z poznatkov, ktoré odvolací súd získal tak, že opakoval dôkazy
vykonané súdom prvej inštancie alebo vykonal nové dôkazy. Podmienenie zmeny skutkových záverov

ustálených súdom prvej inštancie opakovaním alebo vykonaním nových dôkazov vyplýva z požiadavky
rešpektovať zásadu priamosti a ústnosti civilného konania, ktorá má pre odvolacie konanie rovnaký
význam a následky, ako pre súd prvej inštancie. Zásada priamosti je dôležitá nielen pre zisťovanie
skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových zistení súdu prvej inštancie.
Pri opakovaní a doplnení dokazovania je uvedená zásada oproti konaniu pred súdom prvej inštancie

ešte sprísnená, pričom pre opakovanie dôkazov platia tie isté procesné postupy ako pri vykonávaní
pôvodného dôkazu (rozhodnutie najvyššieho súdu z 26. septembra 2018 sp. zn. 4Cdo/98/2017).

19. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina

alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
19.1. Citované ustanovenie CSP upravuje vykonanie dôkazu listinou troma možnými spôsobmi, a to
prečítaním listiny alebo jej časti; oznámením jej obsahu alebo doručením odpisu listiny protistrane,
ktorá kumulatívne listinu alebo jej obsah nespochybní. Spôsob vykonania dôkazu musí vyplývať zo
zápisnice o pojednávaní, a to buď, že bola prečítaná určitá presne označená listina (alebo jej presne

označená časť) alebo musí zo zápisnice vyplývať, že predseda senátu alebo samosudca oznámil jej
podstatný obsah. To však neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania
doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené (§ 204 veta za bodkočiarkou
CSP). Platí teda, že čítanie alebo oznamovanie obsahu listín nie je potrebné, ak ide o listinu, ktorej
odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený (aj fikciou doručenia) a ak listina alebo jej obsah

neboli protistranou spochybnené, resp. čítanie listín alebo oznamovanie ich obsahu je na pojednávaní
povinné len v prípade, ak listina nebola strane sporu doručená, alebo ak listina, alebo jej obsah bola
protistranou spochybnená (rozhodnutie najvyššieho súdu z 30. mája 2022 sp. zn. 2Cdo/71/2022). V
prípade splnenia oboch podmienok postačí na listinu len odkázať. Vždy však musí byť vykonanie dôkazu
listinou zaznamenané (§ 98 a 99 CSP) a musí vždy byť zrejmé, aké informácie súd z listiny čerpal.

Strany majú zároveň právo vyjadriť sa k listine (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol).
19.2. Odvolací súd na prejednanie veci v súlade s § 385 ods. 1 CSP nariadil na 08.07.2025
odvolacie pojednávanie, za účelom zopakovania dokazovania a doplnenia dokazovania. Zo zápisnice z
pojednávania pred odvolacím súdom vyplýva, že odvolací súd vykonal dokazovanie oboznámením listín

uvedenýchvzápisniciopojednávaní.Vykonaldôkazoboznámenímpísomnejvýpovedesvedkamanžela
žalovanej v 2. rade, ktoré vykonanie dokazovania omylom nepojal do zápisnice, ale jeho vykonanie
vyplýva z nahrávky pojednávania. Preto nepovažoval za potrebné nariadiť výsluch svedka, ktorého
písomná výpoveď len ozrejmila tvrdenie žalobcu o okolnostiach uzatvárania zmluvy o budúcej zmluve.
19.3. Žalovaní počas konania nenavrhli vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu. Na odvolacom

pojednávaní zástupca žalovaných po vyjadrení žalobcu položil žalobcovi otázku, podľa názoru
odvolacieho súdu nič neozrejmujúcu na okolnosti uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, preto odvolací
súd nenariadil výsluch žalobcu.

20. Námietka nehodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP

Zásadne nie je možné úspešne napadnúť hodnotenie dôkazov. Napadnúť možno len výsledok činnosti
súdu pri hodnotení dôkazov, pričom nesprávnosť hodnotenia dôkazov, ako to vyplýva zo zásady voľného
hodnotenia dôkazov, možno vyvodzovať len zo spôsobu, ako k výsledku súd dospel. V posudzovanej
veci z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmý jeho myšlienkový postup pri hodnotení dôkazov,výsledkom ktorého bol určujúci skutkový záver. V odôvodnení rozhodnutia uviedol okolnosti, ktoré
dôkazy vzal za preukázané a z ktorých vychádzal, je z neho zrejmé, že dôkazy hodnotil jednotlivo a
jasne a zrozumiteľne vysvetlil, aké úvahy ho viedli k záveru ohľadne platne uzatvorenej zmluvy o budúcej

zmluve a neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu spôsob, akým súd prvej
inštancie dospel k tomuto rozhodujúcemu skutkovému zisteniu, zodpovedá ustanoveniu §
191 CSP v spojení s ustanovením § 185 CSP. Úvahy, ktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov riadil, sú
v súlade so zásadami formálnej logiky, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo
byť nimi zistené.

21. Neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve
21.1.Označenie nehnuteľnosti v súlade s katastrálnym zákonom
Žalovaní namietali nesprávne označenie žalovaného v 1. rade neuvedeným jeho rodného mena
a presnou špecifikáciou nehnuteľnosti odkazujúc na rozhodnutie NS SR 1 Cdo/204/2017.
Citované rozhodnutie neriešilo uvedené otázky, pretože dovolanie bolo odmietnuté pre neprípustnosť

dovolania a dovolací súd sa ani jednou vetou nevyjadril k právnemu posúdeniu veci.
21.2. Ďalšou otázkou, ktorá bola relevantná z hľadiska posúdenia zákonnosti preskúmavaného
rozhodnutia, bola otázka, či neuvedenie rodného priezviska v prípade žalovaného v 1. rade v zmysle §
42 ods. 2 písm. a/ katastrálneho zákona je neurčité a nezrozumiteľné dojednania v zmluve o budúcej
zmluve a kúpnej zmluve. Odvolací súd poukazuje na závery rozhodnutia NS SR 10Sžr/120/2011 zo

4.07.2012. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, „že takýto záver by bol príliš
formalistický, nekorešpondujúci so zmyslom a účelom tohto zákonného ustanovenia, ktoré vyžaduje,
aby zmluva alebo listina obsahovala identifikačné údaje účastníkov tak, aby neboli zameniteľní s inými
osobami, čo spĺňa v prípade fyzickej osoby požiadavka na uvedenie mena, priezviska, u žien aj rodného
priezviska, dátumu narodenia, rodného čísla a miesta trvalého pobytu, ale údaj o rodnom priezvisku

u mužov sa javí z tohto hľadiska ako nadbytočný. Ako vyplýva zo žaloby, rovnaký názor zastáva aj
žalovaný, keď v zápise č. 1/07 z metodického dňa vedúcich oddelení zápisov konaného dňa 27.2.2007
uviedol, že „... Pri posudzovaní vkladových listín treba vychádzať z podstaty a obsahu a nenástojiť na
dopĺňaní maličkostí, nemajúcich vplyv na platnosť zmluvy, ako sú rodné priezviská u mužov...“. I keď
tento právny názor nie je pre správy katastra záväzný, tým, že je dostupný na internetovej stránke

katastrálneho úradu, môžu sa účastníci oprávnene domnievať, že ide o názor relevantný.“
21.3. Žalovaní namietali nezrozumiteľné, neurčité dojednania v predmete, pretože nie sú vyjadrené
podiely. Odvolací súd sa s námietkou nestotožnil, pretože zmluva o budúcej zmluve vyjadrovala
podiely a treba vziať do úvahy, že bola spisovaná v čase, kedy nebolo možné presne špecifikovať
rozsah predmetu. Až následne bola podaná žaloba proti Slovenskej republike o vydanie nehnuteľnosti

a z rozsudku bolo zrejmé, ktoré nehnuteľnosti boli vydané žalovaným. V priebehu konania dochádzalo
ku katastrálnym zmenám, z toho dôvodu žalobca v súlade s týmito zmenami upravoval žalobný
petit. Žalovaní opätovne v tejto časti poukázali na rozsudok NS SR 1 Cdo/204/2017 a uznesenie NS
SR III.ÚS 445/2016-10, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť. Predmetom konania bola žaloba
o nahradenie prejavu vôle po porušení predkupného práva. Žalobný petit bol formulovaný v tom

zmysle, aby žalovaný ponúkol na predaj podiel, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou podľa § 603 OZ.
Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nezrozumiteľnosť petitu, čo sa týka výšky žalovaného podielu.
Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil s odvodnením, že súd môže žalobe o nahradenie prejavu
vôle rozhodnúť len tak, že žalobe vyhovie alebo ju zamietne. Nemôže modifikovať obsah zmluvy. V
petite žaloby bola uvedená iná lehota na zaplatenie kúpnej ceny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom

súdu prvej inštancie o nedostatočnom vyjadrení podielov ponúknutých na predaj. Ústavný súd odmietol
sťažnosť, spočívajúcej v tvrdení o nedostatočnom odôvodnení použitia praxe a judikatúry upravujúcej
postup súdov pri nahrádzaní vôle ohľadom dvojstranných právnych úkonov na prípad jednostranných
právnych úkonov. Citoval rozhodnutie § 161 CSP a dodal, že pri nahradení prejavu vôle súd nemôže
nič na podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy meniť, doplňovať či upresňovať, je vylúčené, aby

neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii veci, ktoré majú byť predmetom prevodu, boli
nahradzované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve. Uvedené rozhodnutie sa
týkalo iného skutkového stavu, v žalobe neboli nehnuteľnosti vôbec uvedené a špecifikované. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, ústavného súdu, ale podľa jeho názoru, nehnuteľnosti
boli špecifikované a žalovaní boli uzrozumení o predmete predaja. Súd v prípade vyhovenia žaloby do

výroku rozhodnutia pojme buď celé znenie zmluvy, prípadne zmluvu pripojí ako neoddeliteľnú súčasť
k svojmu rozhodnutiu (R53/1991). Súd však nie je povinný prevziať doslovne prebrať petit formulovaný
v žalobe. Ak je zo žaloby zjavné, čoho sa žalobca domáha a ak je petit presný, určitý a zrozumiteľný,
súd môže práva a povinnosti, ktorých priznania sa žalobca domáhal, vyjadriť vo výroku rozhodnutia ajinými slovami. Z obsahového hľadiska musí výrok zodpovedať tomu, čoho sa žalobca domáhal (Veľký
komentár CSP, 2. vydanie, str. 923). NS ČR v rozhodnutí 30 Cdo/1244/99v rozhodnutí uviedol: „Čo sa
týka zmluvy o budúcej zmluve, postačuje, aby predmet zmluvy bol označený tak, aby nebol zameniteľný

s iným predmetom. Pokiaľ je v zmluve o budúcej zmluve uvedené, že predmetom zmluvy o budúcej
zmluve má byť dom č. 134 v S. ulici v D., spolu so stavebnou parcelou, na ktorej stojí, jedná sa
o nehnuteľnosti jednoznačne určené. Žiadne ustanovenie občianskeho zákonníka nebráni tomu, aby sa
zmluva o budúcej zmluve týkala nehnuteľností, ktoré prevodca do vlastníctva len nadobudne. (Veľký
komentár CSP, 2. vydanie, str. 930).

22. Dojednanie kúpnej ceny – jej neurčitosť
Žalovanínamietalineurčitosťzmluvyvčastidojednanejkúpnejceny.NSSRsakdojednaniucenyvyjadril
vo svojich rozhodnutiach 2 Cdo/274/2004, Cdo 164/1999, 3Cdo/27/2019...), NS ČR v rozhodnutiach
22 Cdo 3974/20007, 22 Cdo 2127/2000 publikované pod R 67/2000). Predmetom predaja bola
poľnohospodárskapôda,ostatné trávnatéplochyanepatrnáčasťviníc.Nejednalosaonehnuteľnostitak

rôzneho druhu, spôsobujúceho inú hodnotu nehnuteľnosti vyžadujúcu špecifikáciu každej nehnuteľnosti.
Žalovaní túto námietku vznášali počas celého konania, ale počas celého konania nepredložili a nenavrhli
žiaden dôkaz, že hodnota nehnuteľnosti by vzhľadom na presnú špecifikáciu bola iná. Počas celého
konania sa odvolávali na vyjadrenie starostu obce a jeho ponuka na predaj pozemkov.

23. Uzavretie zmluvy v tiesni a uvedenie do omylu
Žalovaní namietali neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve dôvodom uzavretia zmluvy v tiesni a uvedením
do omylu zo strany žalobcu tvrdiaceho, že sa jednalo o zanedbané pozemky poľnohospodárskej pôdy.

24. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne: inak je neplatný.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Vo vzťahu k namietanej absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre nedostatok slobody a vážnosti
vôle odvolací súd uvádza, že základným definičným znakom právneho úkonu je jednota vôle a jej
prejavu. Vôľa smerujúca k vykonaniu platného právneho úkonu musí byť slobodná a vážna, navonok
musí byť prejavená určito a zrozumiteľne. Vôľa ako psychický stav konajúceho človeka k zamýšľanému
(chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti

so zisťovaním existencie vôle sa predovšetkým vychádza z objektívnych skutočností, teda z okolností,
za ktorých bol prejav urobený. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle
avšak v skutočnosti vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 Občianskeho zákonníka
neplatný (sp. zn. 1Cdo/113/2008). V rozsudku sp. zn. 5Cdo/429/2014 z 31. mája 2016 najvyšší súd
zhrnul hľadiská, na ktoré je potrebné prihliadať pri posudzovaní vážnosti vôle a ktoré treba v prípade

pochybností, či úkon bol urobený vážne a či konajúca osoba skutočne chcela vyvolať účinky, ktoré
zákon s takýmto prejavom vôle spája, zohľadniť. Uviedol, že ,,náležitosťou každého právneho úkonu
musí byť samozrejme aj vôľa smerujúca k uskutočneniu tohto úkonu. Na to, aby bol úkon platný a
vyvolal právne následky, je nevyhnutné, aby vôľa bola bezvadná, teda mala zákonom požadovanú
kvalituvpodobejejslobody,vážnosti,určitostiazrozumiteľnosti.Vôľakonajúcehosubjektumusízahŕňať

nielen rozhodnutie k učineniu právneho úkonu, ale aj predstavu o reálnom obsahu tohto úkonu vrátane
jeho právnych následkov. Iba v takom prípade možno hovoriť o znaku ,,vážnosti" vôle konajúceho
subjektu. Pri posudzovaní vážnosti vôle pritom treba vychádzať predovšetkým z princípu právnej istoty
a princípu ochrany dobrej viery účastníka zmluvného vzťahu. Princíp právnej istoty vyžaduje, aby sa
pochybnosti o vážnosti vôle konajúceho, ktorý konal len na ,,oko" teda úkon nemienil vážne, pričítali na

ťarchu konajúceho v prospech platnosti úkonu. Princíp ochrany dobrej viery adresáta právneho úkonu
potom poskytuje ochranu druhého účastníka právneho úkonu, za predpokladu, že mu nemohlo byť
subjektívne alebo z objektívnych okolností, za ktorých bol úkon urobený, známe, že právny úkon nie
je mienený vážne. Vzhľadom na to, že vôľu nie je možné objektívne skúmať, o jej obsahu svedčí len
jej vonkajšia manifestácia, teda jej prejav, ktorým konajúci subjekt urobí svoju vôľu rozpoznateľnú pre

okolie. Vonkajší prejav vôle potom v súhrne s konkrétnymi okolnosťami, za ktorých bol urobený, dáva
v prípade pochybností odpoveď na otázku, či úkon bol urobený vážne a či konajúca osoba skutočne
chcela vyvolať účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pre spochybnenie vážnosti vôle však
nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé,že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať,
že vôľa konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle by teda nešlo, aj keby konajúci subjekt
skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti

právneho úkonu neprihliada“.

27. Z vykonaného dokazovania bola jednoznačne preukázaná vôľa žalovaných uzavrieť so žalobcom
zmluvu o budúcej zmluve. Nebolo preukázané ich tvrdenie, že zmluvu uzavreli po prvom jednaní so
žalobcom. Žalobca sa na odvolacom pojednávaní vyjadril, že proces uzatvorenia zmluvy prebiehal

niekoľko mesiacov. Na jar 2012 bol u žalovanej v 2. rade, jednali s ňou a jej manželom, následne sa
po vzájomnej dohode stretli v októbri 2012 všetci účastníci zmluvy a zmluvu podpísali. Ich podpisy boli
overené. Do kontaktovania so žalobcom nemali žalovaní vedomosť o pozemkoch, preto ako uviedol
žalovaní v1. rade, považovali JUDr. Nyúla za príjemného a sympatického. Ich záujmom bolo predať
pozemky s tým, že všetku agendu zabezpečí žalobca a bude hradiť všetky náklady s tým súvisiace,
o čom svedčí jeho čestné prehlásenie.

28. Žalovaní namietali uvedenie do omylu spočívajúceho v stanovenej cene a kvalite pozemkov,
pretože žalobca im tvrdil, že sa jedná o poľnohospodársku pôdu, zanedbané pozemky, do ktorých treba
investovať a tvrdili, že mala byť stanovená trhová hodnota nehnuteľnosti.

29. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3Cdo/192/2008 z 23. novembra 2009 vo vzťahu k výkladu
ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka uviedol, že ,,citované ustanovenie obsahuje úpravu
právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený v omyle ako nevedomosti o skutočnom
stave veci. Právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú
predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je právne významný (má za následok neplatnosť

právneho úkonu) len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá
bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl
vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci,
resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu alebo inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie
právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Právne následky omylu sú teda spojené len s

určitým kvalifikovaným (právne významným) omylom. Právne významný je omyl vtedy, ak je tento omyl
skrytý(t.j.účastníkkonajúcivomyleoňomnevie)adruhýúčastníktentoomylspôsobilpriamoúmyselne.
O omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník omyl vyvolal inak, napr. neúmyselne alebo o ňom musel
vedieť. V takomto prípade omyl musí vychádzať zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho
úkonurozhodujúca(musíísťoomylpodstatný).Omyljepodstatný,akhokonajúcaosobaurobilavomyle

vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca (podstatná), a bez ktorej by
k právnemu úkonu nedošlo, a ďalej osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o
ňom musela v čase právneho úkonu aspoň vedieť. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka však
nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si
sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré

považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo
svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu.“

30. V uznesení sp. zn. 3Cdo/113/2008 z 29. apríla 2010 najvyšší súd vyslovil právny záver v zmysle
ktorého, ,,zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť

si zodpovedajúce odborné informácie pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre ňu z
hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné (resp. rozhodné), je spôsobilé potom spochybniť
možnosť účinne sa v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka dovolať týmto konaním ovplyvneného
omylu.“ V takomto prípade je treba, ak sa konajúca osoba omylu v zmysle § 49a Občianskeho
zákonníka dovoláva podľa § 40a tohto zákona zvážiť, či sa tu jedná o tzv. omyl ospravedlniteľný,

či naopak o omyl neospravedlniteľný. O ospravedlniteľný omyl, ktorým je pravidelne omyl konajúcej
osoby týkajúci sa skutkových okolností (error facti), potom nepochybne nejde vtedy, ak mala konajúca
omylu sa dovolávajúca osoba možnosť takémuto omylu sa vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri poznaní
rozhodujúcich skutočností právneho úkonu. Nemožno totiž akceptovať možnosť, že by sa bolo možné
účinne dovolať neplatnosti pre omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka za situácie, kedy by omylu

sa dovolávajúca osoba zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a
bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami alebo náznakmi riešenia
zamýšľaného právneho úkonu. Ospravedlniteľným je pritom len taký omyl, ku ktorému došlo napriek
tomu, že konajúca (mýliaca sa osoba) postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, teda vyvinula obvyklústarostlivosť, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého vyžadovať, aby
sa takému omylu vyhol, ide teda o situáciu, ak nemohla konajúca (mýliaca sa) osoba rozpoznať skutočný
stav veci (zistiť existenciu omylu) ani potom, keby postupovala s obvyklou mierou opatrnosti (potom, čo

by vyvinula obvyklú starostlivosť), ktorú od nej možno požadovať.“

31. Proces uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve prebiehal niekoľko mesiacov. Žalovaní počas tejto
doby mali možnosť oboznámiť sa so stavom nehnuteľnosti a cenami nehnuteľnosti. Nezaujímali sa
o to. Žalovaní v 1. rade potvrdil túto skutočnosť na odvolacom pojednávaní udávajúc, že iná je situácia

pri predaji poľnohospodárskej pôdy a iná pri stavebných pozemkoch. Tvrdenie ich zástupcu, že nebola
v roku 2012 taká možnosť, je irelevantné, pretože žalovaným nič nebránilo oboznámiť sa so stavom
nehnuteľností a ich cenou. Ich jediný záujem však bol nadobudnutie nehnuteľností a ich následný prevod
žalobcovi bez akejkoľvek participácie.

32. Žalovaní namietali dojednanie kúpnej ceny v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
sdobrýmimravmi.PojemdobrémravyObčianskyzákonníknedefinuje,definujehoibazákonč.205/2007
ods. 8 Z.z. Neplatnosť pre rozpor konania s dobrými mravmi ( § 39 OZ) prichádza do úvahy len vtedy, ak
ide o úkon, ktorý inak nie je v rozpore so zákonom ani ho neobchádza. Dôvodom neplatnosti sa môže

stať len vtedy, ak inak platný právny úkon zodpovedá zákonu. V prípade rozporu s dobrými mravmi,
ide o také správanie, ktoré odporuje takým pravidlám správania, ktoré nemajú povahu právnych noriem
a ktoré zákonodarca urobil podporným zdrojom pre určenie pravidiel žiadúceho správania.

33. Dobré mravy sú pravidlom hodnotenia konkrétnych situácií, zodpovedajúcich všeobecne uznávaným

pravidlám slušnosti, v súlade so všeobecne morálnymi princípmi demokratickej spoločnosti, majú
prevažne funkciu interpretačnú. Úprava absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho
zákonníkavovšeobecnostivýraznýmspôsobomzasahujedozmluvnejvoľnostisubjektovpráva,pretože
svojou kogentnosťou ich zmluvnú voľnosť (slobodnú dispozíciu) obmedzuje a v niektorých prípadoch
až vylučuje.

34. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3 Cdo/244/2048 z 27.06.2019 uviedol:“ Účastníci kúpnej zmluvy
nie sú ale viazaní alebo obmedzovaní pri dojednávaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená
cenovým predpisom. Neprieči sa preto zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý
sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia

ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom
zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je
„zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľností“. Sama skutočnosť, že
účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v danom prípade 1 euro), nepredstavuje rozpor
so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka. Tým, pravda, v niektorých, individuálnych prípadoch nie je dotknutý možný dopad tohto ich
dojednania napríklad z hľadiska daňového. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahovnesmiebyťvrozporesdobrýmimravmi(§3ods.Občianskehozákonníka).Občianskyzákonník,
ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Právna teória a tiež prax stotožňujú dobré mravy
so všeobecne uznávanými a historicky overenými základnými spoločenskými, kultúrnymi a etickými

normami správania, ako sú napríklad slušnosť, poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny
spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Za právny úkon
priečiaci sa dobrým mravom (úkon contra bonos mores) v zmysle § 3 ods. l Občianskeho zákonníka
treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich
mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Posúdenie, či dojednanie príliš nízkej

kúpnej ceny, pri ktorom dochádza k „zvlášť hrubému nepomeru medzi plnením a protiplnením pri kúpe
nehnuteľností“, je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, závisí v každej veci na individuálnych
skutkových okolnostiach týkajúcich sa predovšetkým vzájomného vzťahu zmluvných strán. Súlad
právneho úkonu s dobrými mravmi treba preto posudzovať vždy komplexne, so zreteľom na konkrétnu
situáciu účastníkov úkonu, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti. Avšak sama skutočnosť,

že účastníci kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa pri jej uzavretí dohodli na kúpnej cene 1
euro, bez ďalšieho nesignalizuje porušenie dobrých mravov. Pokiaľ uzavretie zmluvy bolo výsledkom
dohody účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores),samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky
neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi .“
34.1. Z priebehu celého konania vyplýva, že medzi stranami došlo k dohode ohľadne kúpnej

ceny. Uvedené vyplýva z vyjadrenia žalobcu, že priebeh dojednania zmluvy o budúcej zmluve
prebiehal niekoľko mesiacov, v októbri 2012 pri stretnutí bol uzavretý dodatok o vyššej kúpnej
cene požadujúcej žalovanými. Tomu nasvedčuje vyjadrenie žalovaného v 1. rade na pojednávaní
konanom dňa 17.02.2020. Uviedol, že zmluva je neplatná, mala byť dohodnutá trhová hodnota, cena
je neprimerane nízka, v čase uzavretia zmluvy mala byť 25 000 eur. Na odvolacom pojednávaní

uviedol, že hodnota nehnuteľnosti bola 200 000 eur, dostali písomnú ponuku od obce. Tvrdil, že bola
doložená do spisu. V spise sa nachádza uznesenie dňa 14.07.2020 pod č.7/IX-e./2020/OZ obecného
zastupiteľstva, ktorým poverilo obecný úrad o odkúpenie nehnuteľností v kat. úz. N. evidovaných na LV
č. XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXX od predávajúcich H. F. G. a K. F. za kúpnu cenu 200 000 eur. Písomné
vyjadrenie podal navrhnutý svedok, manžel žalovanej udávajúc, že v septembri 2012 ich navštívil
žalobca s matkou, za účelom kúpy dedičstva po starom otcovi. O dedičstve nič nevedeli. Výsledkom

dlhých rozhovorov bol ich záujem o kúpu pozemku s tým, že sa ponúkli všetko vybaviť. Dohadovanie
prebehlo medzi ním a matkou žalobcu. Medzitým sa stalo, že splnomocnenec starostu obce vyhľadal
synovca žalovaného v 1. rade so žiadosťou o predaj pozemkov parc. 1121 E č. 330/2,3303/2, spolu
9 940 m2 ornej pôdy, pretože tam chcú stavať obytnú zónu. Za 1m2 by im mali zaplatiť 3 eurá.
Následne vyhľadali starostu, povedal im, že žalobca ich podviedol, pretože cena namiesto 3 eurá za

1m2 si za ňu pýtali 7 eur za 1m2. Podujal sa platiť výdavky. Kým si pozeral papiere, aké dedičstvo
dostali, manželka a krstný syn papiere podpísali. 10 000 eur si pýtal ich zať. Žiadna ponuka obce
na odkúpenie pozemku v roku 2012 za sumu 200 000 eur žalovaným v konaní predložená nebola.
Žalovaní počas celého konania nenavrhli žiaden dôkaz a nepredložili žiaden dôkaz preukazujúci ich
tvrdenie, že cena nehnuteľnosti dojednanej v zmluva o budúcej zmluve bola nepomerne nízka k ich

plneniu a bola stanovená sumou 200 000 eur. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania
odvolací súd dospel dospel k záveru, že strany uzavreli zmluvu na dohodnutú kúpnu cenu, nepriečiacu
sa dobrým mravom. Odvolací súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že námietka
žalovaných spočívajúca v dohode o kúpnej cene v rozpore s dobrými mravmi nie je daná.

35. Namietanie zastupovania žalovaných JUDr. Nyúlom
Žalovaní namietali rozpor záujmov v ich zastupovaní JUDr. Nyúlom. Odvolací súd sa v tejto časti plne
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, pretože medzi stranami došlo k dohode o vybavení dedičstva
žalobcom zabezpečujúceho právne zastúpenie žalovaných. Konanie advokáta aj podľa vyjadrenia
žalovaného na odvolacom pojednávaní bolo príjemné. Advokát nezastupoval žalobcu a žalovaných

v procesnom postavení žalobcu a žalovaného, ale žalovaných zastupoval k inom konaní. Nezastupoval
žalobcu v konaní o nahradenie prejavu vôle. Konal v súlade s vôľou žalovaných, ktorí ho splnomocnili
na zastupovanie. To, že advokáta zabezpečil žalobca a požiadal ho o vybavenie veci v prospech
žalovaných, spísal zmluvu o budúcej zmluve, nevykazuje znaky rozporu konania v záujmoch žalovaných
a žalobcu z dôvodov vyššie uvedených v jednotlivých bodoch rozsudku.

36. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o platnosti zmluvy o budúcej
zmluve. Preto sa ďalej zaoberal jednotlivými dôvodmi odstúpenia od zmluvy.

37. Nesplnenie podmienky nadobudnutia nehnuteľnosti

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca je od 17.03.2006 evidovaný ako samostatne
hospodáriaci roľník. Súd prvej inštancie v rozhodnutí poukázal na nález Ústavného súdu SR č.
20/2014-80 zo dňa 14.11.2018, ktorým boli zrušené obmedzujúce ustanovenia zákona č.140/2014 Z.z.,
čím stratili účinnosť a na základe toho môže poľnohospodársku pôdu nadobúdať aj osoba, ktorá nie je
SHR. Preto dôvod odstúpenia nie je daný.

38. Nízka cena
Odvolací súd sa podrobne k dojednaniu ceny vyjadril v bodoch 22, 32 rozsudku. Dospel k záveru, že
cena bola stranami dojednaná, žalovaní počas celého konania nepreukázali ich tvrdenie o výške im
tvrdenej hodnoty nehnuteľnosti v sume 200 000 eur v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve. Dôvod

odstúpenia z uvedeného dôvodu zo strany žalovaných nebol daný.

39. Konanie v rozpore s dobrými mravmi.K rozporom uzavretia zmluvy s dobrými mravmi sa odvolací súd vyjadril v bode 32 rozsudku. Ani tento
dôvod odstúpenia od zmluvy nebol daný.

40. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa§ 396 v spojení s § 255 ods.1, §
262 ods. 1 CSP. Odvolací súd preto stotožniac sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie jeho
rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zaoberal sa dôvodmi § 257 CSP a nezistil dôvody jeho
aplikácie. Trovy vynaložené sporovou stranou v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného

nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s
nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom
na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za
účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však
nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má sporová strana nárok na náhradu trov konania, pretože
mala vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí

aj pre trovy právnej služby (m. m. II. ÚS 78/03, III. ÚS 481/2015, IV. ÚS 83/2018). Každé rozhodnutie
súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným
rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho
prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody
hodné osobitného zreteľa“. Uvedená právna úprava priamo vychádza z predchádzajúcej právnej úpravy

zakotvenej v § 150 OSP. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za
výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho
nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať
stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody
hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto

podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú
úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR,
sp.zn.2MCdo/17/2009,sp.zn.5Cdo/67/2010čisp.zn.3MCdo/46/2012)ustanovenie§257niejemožné
považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle),
ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne

okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konaniavýnimočneprihliadnuť.Ustanovenie§257CSPpretoniejemožnévykladaťtak,žejenaňmožné
prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá
mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe
všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické

pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného
súdu ČR, sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle
zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. III. ÚS 727/2000). Hranice sudcovskej úvahy
sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi
pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového

konania (§ 255 ods. 1 CSP). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho
rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd
zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov
konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia § 257 CSP nepriznanie sa môže týkať všetkých trov
alebo len ich časti. Zároveň platí, že základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené

v § 255 CSP (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania
- prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov
jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 CSP) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí
základ pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP. Možno preto
uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú

časť konania, čo zakladá súdu možnosť, nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách
dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na
definitívny výsledok sporu [(takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí). (k tomu pozri i uznesenie Ústavného súdu SR z 19. novembra 2019, sp. zn. I. ÚS
453/2019)].

41. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi úspešnému
v konaní nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní
úspešný, preto rozhodol tak, že má nárok na náhradu trov konania. Žalovaní boli úspešní v dovolacomkonaní, preto im odvolací súd priznal v zmysle zásady úspechu nárok na náhradu trov dovolacieho
konania.

42. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).