Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 2C/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424212314
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424212314.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu : A. B. C., trvalým pobytom D. XXXX/XX, XXX XX E.,
zastúpený: Attorneity Legal s.r.o., Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 54 912 989, proti žalovanému :
Slovenskýzápasníckyzväz,IČO:31791981,Olympijskénámestie14290/1,83104Bratislava,onávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Mestského súdu Bratislava IV súdny poplatok vo výške 25,-
eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 23.12.2024 domáhal
proti odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa
výkonu všetkých uznesení prijatých na valnom zhromaždení odporcu dňa 17.11.2024
a povinnosť zopakovať valné zhromaždenie s tým istým programom v lehote do dvoch mesiacov
od vydania tohto neodkladného opatrenia. V prípade neprerokovania všetkých bodov valného
zhromaždenia v uvedenej lehote má odporca povinnosť zdržať sa i naďalej výkonu pôvodne prijatých a

nanovo neprerokovaných uznesení z valného zhromaždenia zo dňa 17.11.2024 až do ich opakovaného
prerokovania, pričom odporca je povinný opakovať zasadnutia valného zhromaždenia v mesačných
intervaloch, až kým nebudú prerokované všetky body z pôvodného zasadnutia valného zhromaždenia
zo dňa 17.11.2024. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že
dňa 17.11.2024 sa konalo valné zhromaždenie odporcu a podľa navrhovateľa bolo toto zasadnutie
poznačené viacerými závažnými pochybeniami, ktoré spochybňujú jeho zákonný priebeh, pričom

uviedol, že konkrétne namieta porušenie stanov odporcu a zákona č. 440/2015 Z.z. o športe, ktoré podľa
navrhovateľa spočívali v priebehu a organizácii valného zhromaždenia,
v porušovaní práv členov, odoberaní hlasovacích práv a v nezákonnom postupe pri vylúčení
navrhovateľa ako člena odporcu. Navrhovateľ uviedol, že odporca nesplnil podmienku v § 17 ods. 1
písm. b) zákona č. 440/2015 Z.z. o športe, podľa ktorého národný športový zväz zverejňuje na svojom
webovom sídle a v informačnom systéme športu zoznam členov najvyššieho orgánu a ich náhradníkov

v rozsahu meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu alebo obdobného pobytu a pri náhradníkoch aj údaj
o tom, koho v najvyššom orgáne zastupujú. Podľa navrhovateľa nebol zoznam členov najvyššieho
orgánu zverejnený v informačnom systéme športu ani na webovej stránke odporcu a bol zverejnený až
po výzve kontrolóra odporcu dňa 14.11.2024, ale naďalej nebol zverejnený na webovej stránke odporcu.
Uviedol, že podľa tabuľky s počtami delegátov, ktorá bola zaslaná členom odporcu dňa 29.10.2024,
sú členovia odporcu podľa Stanov odporcu v čl. 10.10 povinní oznámiť VV SZZ zoznam poverených

delegátov, ktorí ich budú zastupovať, a priložiť ich písomné poverenia. Zverejnený zoznam členov
najvyššieho orgánu (delegátov VV SZZ) sa však podľa navrhovateľa nezhodoval s tabuľkou s počtamidelegátov, ktorá bola zaslaná všetkým klubom odporcu dňa 29.10.2024, keďže v novom zozname boli
doplnenídvajanovídelegátishlasovacímprávom.Uviedol,že nazasadnutíVVSZZdňa07.11.2024boli
odvolávaní a menovaní reprezentační tréneri s hlasovacím právom, čo podľa navrhovateľa znamenalo,

že sa menili delegáti na valného zhromaždenia odporcu. Navrhovateľ uviedol, že F. G. už v tabuľke
zverejnenej
v informačnom systéme športu nebol uvedený, a ani mu v termíne určenom zákonom nebola zaslaná
pozvánka. Na nesprávnosť tohto postupu boli podľa tvrdenia navrhovateľa písomne upozornení delegáti
valného zhromaždenia kontrolórom odporcu a predsedníctvo valného zhromaždenia si následne uznalo

pochybenie, ktoré sa týkalo menovania a odvolania reprezentačných trénerov, avšak až na samotnom
valnom zhromaždení. Týmto konaním podľa navrhovateľa znejasnilo situáciu ohľadom počtu delegátov
a hlasov na zasadnutí valného zhromaždenia, nakoľko na valnom zhromaždení bolo podľa zápisnice
pozvaných 90 delegátov, pričom na základe zverejnenej tabuľky v informačnom systéme športu malo
ísť o 89 delegátov. Navrhovateľ uviedol, že nejasným bolo určenie zástupcu športovcov ako delegáta na
valnom zhromaždení, keďže nie je podľa navrhovateľa overené, či bol naozaj navrhnutý aspoň 50-imi

športovcami, ako to vyžaduje zákon o športe. Uviedol, že prezident odporcu požiadal delegátov valného
zhromaždenia o hlasovanie vo veci dočasného pozastavenia práva hlasovať pre delegátov H. I. D. a H.
A. D. a siedmim delegátom odobrali hlasovacie právo, teda zostalo 83 delegátov, zvyšných 7 delegátov
nebolo oprávnených hlasovať. Poukázal na zápisnicu z valného zhromaždenia, v ktorej „Prezident SZZ
sa obrátil na hlavnú kontrolórku SZZ s otázkou, či je kvórum pre zasadnutie VZ SZZ

zpôvodných90pooprave84.J.C.-K..L.SZZvyjadrilasúhlasnéstanovisko.“Alepodľanavrhovateľa zo
zverejnenej tabuľky, kde je kvórum podľa informačného systému športu stanovené na 89 delegátov, po
odpočítaní 7 delegátov, ktorí boli zbavení hlasovacieho práva, by počet delegátov s hlasovacím právom
mal byť 82 a v zápise by nemal byť uvedený počet 84, pretože to nezodpovedá ani počtu delegátov
pozvaných na valné zhromaždenie (90) a ani pôvodnému počtu delegátov (89). Podľa navrhovateľa

došlo aj k nedodržaniu lehoty na zaslanie podkladov, a preto delegáti nemali dostatok času na prípravu,
čím bola ovplyvnená ich schopnosť využiť svoje hlasovacie práva. Navrhovateľ uviedol, že ďalšie
porušenia popisuje v podnete pre hlavnú kontrolórku športu, na neplatnosť valného zhromaždenia
odporcu konaného dňa 17.11.2024
v Bratislave zo dňa 19.11.2024. Za závažné porušenie ochrany práv členov odporcu považuje

navrhovateľ aj to, že do organizácie valného zhromaždenia bola zapojená súkromná bezpečnostná
služba, ktorá mala prístup k osobným údajom delegátov a členov odporcu bez predchádzajúceho
schválenia zo strany výkonného výboru odporcu alebo delegátov valného zhromaždenia. Navrhovateľ
tvrdí, že jeho vylúčenie ako člena odporcu je neplatné a v rozpore so stanovami odporcu, pretože neboli
splnenéprocesnéahmotnoprávnepodmienkynajehovylúčenie,keďmandátovákomisiaprispočítavaní

delegátov s hlasovacím právom započítala aj mandát navrhovateľa v bode týkajúcom sa jeho vylúčenia
zo zväzu, hoci sa on v tom čase nenachádzal
v rokovacej miestnosti a nemal možnosť sa k vylúčeniu vyjadriť, čím bolo porušené jeho právo na
obhajobu a princíp prezumpcie neviny. Ďalšie nedostatky pri vylúčení navrhovateľa vidí navrhovateľ
v zápise pri bode 7/, kde je formulácia vylúčenia nejednoznačná a zavádzajúca a podľa stanov

odporcu nie je možné člena vylúčiť len odvolať. Podľa bodu 6.8.6 môže byť člen vylúčený iba na
základe rozhodnutia valného zhromaždenia odporcu, výnimočne, a to v prípade závažného porušenia
právnych predpisov, stanov, rozhodnutí alebo vnútorných predpisov odporcu, alebo v prípade konania
v rozpore s etikou a dobrými mravmi, pričom vylúčenie nadobúda účinnosť dňom rozhodnutia valného
zhromaždenia. Navrhovateľ uviedol, že v zápisnici nie je uvedené, ktoré konkrétne predpisy alebo

pravidlá navrhovateľ porušil, a všetky obvinenia sa zakladajú na nepodložených tvrdeniach, a preto,
neexistuje jasný a overiteľný dôvod na jeho vylúčenie. Navrhovateľ uviedol počty hlasov pri hlasovaní
o vylúčení navrhovateľa z odporcu a to: Za: 48, Proti: 20, Neplatný: 4. Spolu hlasovalo 72 delegátov
a uviedol, že podľa stanov odporcu, bod 10.5.6., sa na odvolanie člena VV vyžaduje kvalifikovaná (3/5-
ová väčšina hlasov všetkých delegátov). Z 90 delegátov je 3/5-ová väčšina 54 delegátov a zo zápisnice

nie je zrejmé, či sa hlasovalo o odvolaní
z funkcie člena VV alebo o vylúčení zo SZZ. Podľa navrhovateľa aj pri následných hlasovaniach, bol
celkový počet hlasujúcich delegátov len 55, 56, resp. 66, čo vyvoláva otázky ohľadom skutočnej účasti
na valnom zhromaždení, transparentnosti a účasti na rozhodovacích procesoch a podľa navrhovateľa
neúčasť takéhoto počtu delegátov, resp. nesúlad v evidencii delegátov zo strany mandátovej komisie

môže mať vplyv na správnosť a platnosť rozhodnutí. Tieto nejasnosti v počte delegátov podľa
navrhovateľa potvrdzujú, že celý priebeh valného zhromaždenia odporcu bol zmätočný, a je potrebné
príslušné zasadnutie zopakovať a o všetkých bodoch programu rozhodovať nanovo.2. Podľa navrhovateľa naliehavý právny záujem na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia
spočíva v tom, že nie je jasné, či bola na zasadnutí dostatočná účasť oprávnených delegátov, teda
či bolo valné zhromaždenie uznášaniaschopné, keďže podľa navrhovateľa nebolo zrejmé, kto sú

delegáti oprávnení hlasovať a nie je zrejmé, či boli platne prijaté uznesenia, vrátane zmeny stanov či
odvolania alebo vylúčenia navrhovateľa ako člena. Navrhovateľ má za to, že akceptovanie prijatých
uznesení by mohlo nezvratne poškodiť odporcu a šport zápasenia v Slovenskej republike, keďže boli
prijaté zásadné zmeny bez toho, aby bolo zrejmé, či boli prijaté platne, uznášaniaschopným valným
zhromaždením a dostatočnou väčšinou hlasov. Navrhovateľ má za to, že v danej veci sú prítomné

skutočnosti odôvodňujúce existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, a to jednak vzhľadom na
uvedené nejasnosti ohľadom uznášaniaschopnosti a reálnych počtov oprávnených delegátov, aj to, že
sám navrhovateľ bol odvolaný, resp. vylúčený ako člen odporcu, čím sa mu zamedzuje v práve podieľať
sa na rozhodovacích procesoch u odporcu, ale aj v jeho najvyššom výkonnom orgáne. Nenariadením
neodkladného opatrenia by podľa navrhovateľa vznikol priestor pre konanie, ktorým by mohol vzniknúť
nezvratný stav, resp. taký stav, ktorý by viedol k neodstrániteľným následkom

v rámci fungovania odporcu. Ak by boli uznesenia vrátane odvolania a vylúčenia navrhovateľa neplatné,
hrozí vznik škody, resp. minimálne zhoršenie právnej pozície navrhovateľa, ktorý bol vylúčený ako člen
odporcu a nemôže realizovať svoje členské práva, a ohrozený je aj chod odporcu, ktorý by sa mal
spravovaťuzneseniamiprijatýmivrozporesjehostanovamiasozákonomošporte.Navrhovateľuviedol,
že navrhovaným neodkladným opatrením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha

(princíp efektívnosti), pričom zároveň právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a týmto obmedzením
nevznikne neprimeraná ujma dotknutej strany, nebude vytvorený nezvratný stav a dosiahne sa
konečné vyriešenie sporu bez toho, aby bolo nutné podávať osobitnú žalobu, alebo dokonca viaceré
žaloby o určenie práva. Podľa navrhovateľa sú uvedené reálne skutočnosti odôvodňujúce potrebu

neodkladnej úpravy pomerov a je osvedčené, že mu reálne, bezprostredne a priamo hrozí ujma v
prípade nenariadenia neodkladného opatrenia, pretože bolo zasiahnuté do jeho trvajúcich nárokov a
právnych vzťahov vyplývajúcich z členstva u odporcu a ktorého chod je ohrozený prijatými uzneseniami
s pochybnou platnosťou.

3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a listinnými dôkazmi
predloženými navrhovateľom to so stanovami odporcu zo dňa 17.11.2024, podnetom navrhovateľa
na neplatnosť valného zhromaždenia odporcu zo dňa 17.11.2024, zápisom z Valného zhromaždenia
odporcu zo dňa 17.11.2024, zápisom č. 12 z rokovania VV SZZ v Bratislave dňa 7.11.2024, emailovou
správou navrhovateľa zo dňa 13.11.2024 s priloženým zoznamom a dospel k záveru, že návrhu

navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písmeno d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Účelom právneho inštitútu v civilnom sporovom konaní akým je neodkladné opatrenie je bezodkladná
úprava pomerov strán sporu spojená s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a
zabezpečenie nerušeného výkonu rozhodnutia vo veci samej. Základným predpokladom pre nariadenie

neodkladnéhoopatreniavcivilnomsporovomkonaníjeexistenciapotrebybezodkladnejúpravypomerov
medzi stranami sporu alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ
nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podmienkou nariadenia neodkladného
opatrenia je bezvadný návrh s určito a konkrétne formulovaným žalobným návrhom (to je to čoho sanavrhovateľ neodkladným opatrením domáha) a s dostatočne zrozumiteľne navrhovateľom opísanými
rozhodujúcimi skutočnosťami zdôvodňujúcimi nevyhnutnosť potreby navrhovanej neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu

z ohrozenia exekúcie. Na základe v návrhu opísaných skutočností musí byť osvedčené, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej navrhovanej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán sporu
ohrozené. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť
práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe neodkladnej navrhovanej úpravy teda, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán sporu ohrozené. Pre

nariadenie neodkladného opatrenia sa preto vyžaduje, aby boli v návrhu na jeho nariadenie opísané
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že odôvodňujú alebo aspoň osvedčujú nevyhnutnosť
potreby navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
Pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je ale potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pri ich zisťovaní
súd nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa
mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Osvedčiť dôvodnosť nariadenia
neodkladného opatrenia je povinný navrhovateľ v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a označených
relevantných dôkazov s ich predložením, okrem tých, ktoré nemôže navrhovateľ predložiť bez vlastnej

viny. Keďže ide o návrhové konanie, je na navrhovateľovi bremeno tvrdenia, to znamená, že v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia musí uviesť určito a nezameniteľne čoho sa domáha vo vzťahu
k protistrane, k odporcovi, čo sleduje z hľadiska súdnej ochrany jeho práv v rámci neodkladného
opatrenia. Jedným z predpokladov, aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neodkladnou úpravou pomerov strán sporu je osvedčenie naliehavosti a neodkladnosti takejto

úpravy, ktorou by sa zabránilo bezprostrednému vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe
zmarenia výkonu rozhodnutia alebo porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov
strany sporu do takej miery, že hrozí zhoršenie jeho právnej pozície s nemožnosťou uchádzať sa o
konečnú súdnu ochranu (princíp opodstatnenosti). Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nevyhnutnosť navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán sporu dostatočne neopísal,

teda ani nepreukázal a neosvedčil.

9. Navrhovateľ navrhol uložiť neodkladným opatrením odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu všetkých
uznesení prijatých na valnom zhromaždení odporcu dňa 17.11.2024 a povinnosť zopakovať valné
zhromaždenie s tým istým programom v lehote do dvoch mesiacov od vydania tohto neodkladného

opatrenia. V prípade neprerokovania všetkých bodov valného zhromaždenia
v uvedenej lehote má odporca povinnosť zdržať sa i naďalej výkonu pôvodne prijatých a nanovo
neprerokovaných uznesení z valného zhromaždenia zo dňa 17.11.2024 až do ich opakovaného
prerokovania, pričom odporca je povinný opakovať zasadnutia valného zhromaždenia v mesačných
intervaloch, až kým nebudú prerokované všetky body z pôvodného zasadnutia valného zhromaždenia

zo dňa 17.11.2024. Navrhovateľ v návrhu neuviedol v rámci opisu rozhodujúcich skutočností
potrebu nevyhnutnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré by neodkladnosť
navrhovanej úpravy pomerov aspoň osvedčovali. Zdôvodnenie navrhovaného neodkladného opatrenia
navrhovateľom, ktorý poukazuje na možnosť nezvratne poškodiť odporcu a šport zápasenia v
Slovenskej republike prijatím zmien, o ktorých platnosti má navrhovateľ pochybnosti, ako aj opísanie

skutočnosti, že sám navrhovateľ bol odvolaný, resp. vylúčený ako člen odporcu, a tým sa mu
zamedzuje v práve podieľať sa na rozhodovacích procesoch u odporcu, je v rámci skutočností
opísaných v návrhu navrhovateľom na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačujúce a pre
jeho nariadenie nedostatočné vzhľadom na absenciu opísania neodkladnosti navrhovanej úpravy
a konkrétnej ujmy alebo určitej škody alebo iného konkrétne uvedeného nenapraviteľného možného

dôsledku, ktorý by reálne mohol bezprostredne vzniknúť nenariadením navrhovateľom formulovaného
neodkladného opatrenia. Tvrdenie navrhovateľa, že nenariadením navrhovaného neodkladného
opatrenia by podľa navrhovateľa vznikol priestor pre konanie, ktorým by mohol vzniknúť nezvratný
stav, ktorý by viedol k neodstrániteľným následkom v rámci fungovania odporcu je všeobecným
hypotetickým konštatovaním navrhovateľa, ktoré neosvedčuje nevyhnutnosť neodkladnej úpravy

pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, ktorá by ako okamžitý právny prostriedok ochrany
práva a právom chránených záujmov zabránila reálnej hrozbe vzniku ujmy alebo škody na právach
navrhovateľa alebo iných subjektov. Navrhovateľ neosvedčil, že bez nariadenia ním navrhovaného
neodkladného opatrenia, by prijaté uznesenia vrátane odvolania a vylúčenia navrhovateľa, mohlibezprostredne spôsobiť škodu alebo ujmu navrhovateľovi alebo ich bezprostrednú hrozbu, a neosvedčil,
že je ohrozený odporca, ktorý by sa mal spravovať uzneseniami prijatými v rozpore s jeho
stanovami a so zákonom o športe, nakoľko v návrhu žiadne skutočnosti k osvedčeniu týchto tvrdení

neuviedol. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je bezvadný návrh, v ktorom sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Podmienkou
pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, dočasnej úpravy

pomerov, ktorej sa navrhovateľ nariadením neodkladného opatrenia domáha, by bolo právo niektorej
zo strán sporu ohrozené. Pre kontradiktórne sporové konanie ovládané dispozičným princípom
je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Navrhovateľ, podľa názoru
súdu, týmto neosvedčil, že bez navrhovaného neodkladného opatrenia, súdom uloženej povinnosti
odporcovi, bude naplnená podmienka nevyhnutnosti navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov a
podmienka nevyhnutnosti zabezpečenia dočasnej ochrany navrhovateľa alebo právom chránených

záujmov navrhovaným neodkladným opatrením. Navyše podľa názoru súdu navrhovateľom navrhované
neodkladné opatrenie neobsahuje riadny, určitý,zrozumiteľnýavykonateľnýpetitnávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti zdržať sa výkonu všetkých uznesení prijatých na valnom zhromaždení odporcu dňa
17.11.2024 a povinnosť zopakovať valné zhromaždenie s tým istým programom v lehote do dvoch

mesiacov od vydania tohto neodkladného opatrenia a v prípade neprerokovania všetkých bodov valného
zhromaždenia v uvedenej lehote má odporca povinnosť zdržať sa i naďalej výkonu pôvodne prijatých a
nanovo neprerokovaných uznesení z valného zhromaždenia zo dňa 17.11.2024 až do ich opakovaného
prerokovania, pričom odporca je povinný opakovať zasadnutia valného zhromaždenia v mesačných
intervaloch, až kým nebudú prerokované všetky body z pôvodného zasadnutia valného zhromaždenia

zo dňa 17.11.2024. Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľom formulovaný petit návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je určitý a najmä, nie je vykonateľný, nakoľko v ňom
absentuje určenie výkonu akých konkrétnych uznesením sa má odporca zdržať, určenie konkrétneho
programu valného zhromaždenia ako aj konkrétne určenie rámca opakovaných prerokovaní. Z hľadiska
obsahu petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ust. § 325 ods. 2 Civilného

sporového poriadku uvádza demonštratívny výpočet možných návrhov. Neodkladným opatrením
možno protistrane uložiť v zásade akékoľvek plnenie či zdržanie sa úkonov, avšak je nevyhnutné,
aby navrhovaný petit neodkladného opatrenia bol dostatočne konkrétny, špecifický a určitý, aby sa
absolútne presne dalo špecifikovať a konkretizovať plnenie, prípadne zdržanie sa úkonov, ktoré sa
od protistrany očakáva. Čo i len malá nekonkrétnosť a všeobecnosť robí petit návrhu nevykonateľným,

čo už samo o sebe je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Navrhovateľ neformuloval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby boli podmienky nutnosti
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením naplnené. Navrhovateľ,
podľa názoru súdu, týmto neosvedčil, že bez navrhovaného neodkladného opatrenia, súdom uloženej
navrhovanej povinnosti odporcovi bude naplnená podmienka nevyhnutnosti navrhovanej neodkladnej

úpravy pomerov a podmienka nevyhnutnosti zabezpečenia dočasnej ochrany navrhovateľa alebo
právom chránených záujmov navrhovaným neodkladným opatrením. Vzhľadom na vyššie uvedené,
kedy navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, súd návrh navrhovateľa
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
s tým, že odporca mali vo veci plný úspech a mali by voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, ale nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd odporcovi

nárok na náhradu trov konania nepriznal.

13. V zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov je
navrhovateľ povinný z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaplatiť súdny poplatok vo výške25 eur (§2 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1,2,3 a položka 1 písm. c/ sadzobníka
súdnych poplatkov v spojení s položkou 1 písm. a/ o minimálnej sadzbe súdneho poplatku). Navrhovateľ
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zákonom stanovený súdny poplatok nezaplatil, súd

preto uložil navrhovateľovi v povinnosť zaplatiť na účet Mestského súdu Bratislava IV súdny poplatok
z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného elektronicky vo výške 25 eur.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.