Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200407
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1017200407.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: 1/ A. B. K CERO, s miestom podnikania Štefánikova 59, 949 01 Nitra,
IČO: 11 726 938, zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra a žalobcu:
2/ JUDr. Pavol Gráčik, bytom C. XX, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, proti žalovanému:
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35
Bratislava, za účasti: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom Horné lúky 4540/1, 949 01 Nitra,
IČO: 48 302 392, zastúpený: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná

zložka, so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 034 166, 2/
Združenie domových samospráv, so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava – mestská časť
Petržalka, IČO: 31 820 174, 3/ E. F. G., bytom H. I. X, XXX XX D., 4/ H. J., bytom F. X, XXX XX D.,
5/ H. B., bytom H. I. XX, XXX XX D., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
2930/2017-9.2 (1/2017 – rozkl.) zo dňa 13.01.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v 1. rade z a m i e t a .

II. Súd žalobu žalobcu v 2. rade z a m i e t a .

III. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1.Ďalšíúčastníkkonaniav1.radepredložildňa05.04.2016MinisterstvuživotnéhoprostrediaSlovenskej
republiky zámer podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o posudzovaní vplyvov“)
pre navrhovanú činnosť – „Automotive Nitra Project – Fáza 2“, pričom uviedol, že navrhovaná činnosť je
umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra – Sever severne od priemyselného parku.

2. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor posudzovania vplyvov na životné
prostredie vydalo záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 (ďalej len „záverečné
stanovisko“),atoprenavrhovanúčinnosť:AutomotiveNitraProject–Fáza2,pričomúčelomnavrhovanejčinnosti bolo vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguár
a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra. Súčasťou navrhovanej činnosti boli aj súvisiace
činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.

3. Orgán verejnej správy v záverečnom stavisku uviedol, že súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti
„Automotive Nitra Project – Fáza 2“ za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených
v kapitole VI. 3 záverečného stanoviska. Súčasne uviedol, že neurčitosti, ktoré sa vyskytli v procese
posudzovania vplyvov na životné prostredie s ohľadom na vznesené pripomienky a požiadavky bolo

potrebné vyriešiť v ďalšom procese prípravy stavby pred jej povolením. Konečné podmienky výstavby
a prevádzky navrhovanej činnosti budú určené v konaniach o povolení činnosti podľa osobitných
predpisov. Súčasne boli stanovené podmienky a opatrenia.

4. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky tak vyjadrilo súhlas s realizáciou navrhovanej
činnosti „Automotive Nitra Project – Fáza 2“ z dôvodu, že všetky predpokladané negatívne vplyvy na

životnéprostredieazdravieobyvateľov,ktorébolomožnéidentifikovaťvpriebehuprocesuposudzovania
vplyvov, bolo pri dôslednom uplatňovaní opatrení a podmienok stanovených v záverečnom stanovisku
možné zmierniť, kompenzovať, prípadne až eliminovať. Situáciu v doprave bolo ťažké predikovať
v plnom rozsahu a bolo možné predpokladať, že lokálne (časovo i miestne) dôjde k zhoršeniu situácie.
Z toho dôvodu bude najdôležitejšia pre rozvoj územia súčinnosť navrhovateľa a mesta Nitry, pričom

výsledkom ich spolupráce by malo byť vytvorenie všeobecne akceptovateľného riešenia dopravného
systému v dotknutom území. Doručené písomné stanoviská, napriek mnohým vzneseným výhradám,
nepreukázali také skutočnosti, ktoré by znamenali spoločensky neprijateľné riziko poškodenia alebo
ohrozenia životného prostredia, vrátane zdravia, prípadne by znemožňovali realizáciu navrhovanej
činnosti z titulu nesúladu navrhovanej činnosti s platnou legislatívou Slovenskej republiky a Európskej

únie. Opodstatnené pripomienky a požiadavky boli akceptované a premietnuté do záverečného
stanoviska.

5. Na podklade podaných rozkladov vydal minister životného prostredia Slovenskej republiky
rozhodnutie č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.) zo dňa 13.01.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),

ktorým rozklady proti záverečnému stanovisku zamietol a záverečné stanovisko potvrdil. Žalovaný
zosumarizoval konanie pred prvostupňovým orgánom, podané rozklady a následne uviedol svoje právne
posúdenie.

6.Žalovanýkonštatoval,žeprvostupňovýorgánnáležitezistilskutkovýstavavodôvodnenízáverečného

stanoviska sa riadne vysporiadal s námietkami, ktoré boli uplatnené v rámci prvostupňového konania.
Ďalej uviedol, že navrhovaná činnosť bola projektom, pre ktorý bolo vykonané zisťovacie konanie
v súlade so Zákonom o posudzovaní vplyvov a vzhľadom na uvedené bolo možné návrh na začatie
povoľovacieho konania k navrhovanej činnosť predložiť len v rozsahu, v akom bola posúdená v rámci
zisťovacieho konania podľa § 29 Zákona o posudzovaní vplyvov.

7. Ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán navrhol opatrenia na minimalizáciu vplyvov, ktoré
v dotknutom území nastanú. Prvostupňový orgán tak náležite zistil skutkový stav a v odôvodnení
záverečného stanoviska sa vysporiadal so všetkými náležitosťami. Ďalej boli v záverečnom stanovisku
stanovené opatrenia pre ďalšiu etapu projektovej prípravy, a to, že pred predložením žiadosti o stavebné

povolenie bude potrebné spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti Zobor, v lokalite
Šindolka – Prvosienková, Dražovská ul. na cestu I/64. Následný návrh dopravného napojenia musí
vychádzať z aktuálnej dopravno-inžinierskej štúdie a musí byť zosúladený so zámermi Slovenskej
správnyciestaodsúhlasenýsmestomNitra.Žalovanýsavysporiadalajsďalšíminámietkami,týkajúcimi
sa navrhovanej činnosti.

8. Žalovaný konštatoval, že prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok,
z čoho vyplýva, že druhostupňový správny orgán, pokiaľ má za preukázané, že prvostupňový
správny orgán náležite zistil skutkový stav na základe dôkazov a listinných podkladov, ktoré tvoria
súčasť administratívneho spisu, na základe čoho vydal rozhodnutie, ktoré riadne odôvodnil, môže sa

druhostupňový správny orgán stotožniť a poukázať na obsah prvostupňového správneho rozhodnutia
bez zopakovania celého odôvodnenia uvedeného v prvostupňovom rozhodnutí.

II.Podstatné zhrnutie argumentov žalobcov

9. Žalobca v 1. rade podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 17.03.2017, ktorou sa

domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, záverečného stanoviska a ich zrušenia.
Žalobca v 2. rade podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 20.03.2017, ktorou sa taktiež
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, záverečného stanoviska a ich zrušenia.
Obaja žalobcovia si uplatnili obdobné žalobné body.

10. Žalobcovia uviedli, že územný plán (ďalej len „ÚP“) mesta Nitra nie dostatočne reguluje územie
„územnej rezervy pre priemyselnú výrobu“ v priemyselnom parku, z čoho je možné konštatovať, že
navrhovaná činnosť nebola v súlade s platným ÚP mesta Nitra, a to primárne aj pre neexistenciu
spracovania územného plánu zóny, ktorej vypracovanie ÚP mesta Nitra výslovne vyžadoval, pričom táto
nebola do vtedajších dní spracovaná. Žalovaný k danému formálne odkázal na strane 12 napadnutého
rozhodnutia – poukázal na stanovisko mesta Nitra k správe o hodnotení navrhovanej činnosti a súčasne

uviedol, že sa vychádzalo z vysvetlenia prezentovaného zástupcom mesta Nitra. Žalovaný sa tak vôbec
nezaoberal vecou a bez posúdenia vecnej stránky, najmä z hľadiska právnej roviny – či je v právnom
zmysle možné považovať územnú plánovaciu dokumentáciu na účely posúdenia súladu navrhovanej
činnosti s ňou za postačujúcu, keď bolo zjavné, že územný plán zóny spracovaný nebol a pritom v ÚP
mesta Nitry je Priemyselná výroba – priemyselný park v územní podmienená riešením samostatnej

územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny a vychádzal len z vyjadrenia mesta Nitra, prípadne
nejakého znaleckého posudku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k tejto problematike
neuviedol úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov a ani neuviedol, ako sa vyrovnal s vecnou
správnosťou vytýkaných skutočností.

11. Žalobcovia ďalej konštatovali, že v danej veci neprebehlo relevantné konanie ohľadom posudzovania
vplyvov na životné prostredie – Strategického parku ako celku, keď došlo k zrejmému rozporu so
Zákonom o posudzovaní vplyvov, ktorý vo svojej prílohe č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka č. 15,
a to v zmysle časti „B“ stanovuje bez ohľadu na nejaké kritériá, to znamená bez limitu, nutnosť
vedenia zisťovacieho konania v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zákonná nutnosť

posúdenia Strategického parku ako celku z hľadiska vplyvov na životné prostredie bola v danom prípade
zrejmá a bolo absolútne neprijateľné, pokiaľ sa nerešpektovali ustanovenia zákona, v danom prípade
o povinnom priebehu zisťovacieho konania vo vzťahu k Strategickému parku a vo vzťahu k jednotlivým
stavebným činnostiam v rámci Strategického parku ako bola aj v predmetnom prípade navrhovaná
činnosť „Automotive Nitra Project – Fáza 2“. Žalobcovia mali za to, že nie na predmetný projekt, ale na

celý Strategický par (čo je podstatne širší pojem) malo prebehnúť konanie podľa Zákona o posudzovaní
vplyvov, minimálne vo forme zisťovacieho konania, keďže navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project
– Fáza 2“ sa mala realizovať práve v Strategickom parku. Žalobcovia uviedli, že prístup k veci zo strany
správnych orgánov pri vydávaní záverečného stanoviska, a teda, že v ňom nebolo zohľadnené finálne
riešeniedopravnéhostavu,boloneakceptovateľné.Totomalobyťvzáverečnomstanoviskuzohľadnené,

pretože sa jedná o podstatné otázky súvisiace s vplyvom na životné prostredie ako tomu v prípade
otázky doriešenia dopravnej situácie v rámci úpravy cesty I/64 a cestnej križovatky ako hlavnej cestne
komunikácie v predmetnej posudzovanej činnosti nesporne je.

12. Ďalej žalobcovia namietli, že rozdelenie činnosti na fázu 1 a fázu 2 bolo len obídením zákona,

keď navrhovaná činnosti v rámci fázy 1 bola účelovo (papierovo) nastavená tak, aby sa nemusela
povinne hodnotiť v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie a aby sa tak ušetril čas a mohli
sa v krátkej dobe začať vydávať stavebné povolenia na realizované stavebné objekty. Podľa žalobcov
bolo zrejmé, že takéto obchádzanie zákona je v rozpore s účelom Zákona o posudzovaní vplyvov,
ktorým je zistenie, opísanie a vyhodnotenie priamych a nepriamych vplyvov navrhovaného strategického

dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie a vydaním záverečného stanoviska sa takýto
postup de facto aproboval, čo bolo neprijateľné.

13.Ďalejžalobcoviapoukázalinaneúplnosťzáverečnéhostanoviska,keďžeznapadnutéhorozhodnutia
je zrejmé, že pred predložením žiadosti o stavebné povolenie bude potrebné spracovať návrh

dopravného riešenia napojenia mestskej časti Zobor, v lokalite K. – H., I. L. na cestu I/64. Neúplnosť je
v tom, že daná otázka má výraznú relevanciu s ohľadom na hodnotenie vplyvu navrhovanej činnosti na
životné prostredie, keď touto otázkou je spracovanie návrhu dopravného riešenia, týkajúceho sa jednej
z hlavných cestných komunikácií využívanej v rámci prevádzky navrhovanej činnosti. Pokiaľ žalovanýhovoril o potrebe takéhoto spracovania dopravného riešenia pred predložením žiadosti o stavebné
povolenie, tak žalobcovia mali za to, že v súčasnosti už v rámci výstavby Automobilky Jaguar Land
Rover bola právoplatne vydaná väčšina stavebných povolení na jednotlivé stavebné objekty samotnej

automobilky, ako aj Strategického parku, a teda aj dané zdôvodnenie žalovaného svedčí o flagrantnom
porušovaní zákona s už prebiehajúcou výstavbou automobilky a strategického parku.

14. Na základe uvedených skutočností mali žalobcovia za to, že napadnuté rozhodnutie bolo zaťažené
vadou nepreskúmateľnosti, keď sa žalovaný nevysporiadal s námietkami a neposkytol odpovede na

namietané skutočnosti.

15. Žalobca v 1. rade ďalej namietol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil jeho podanie
zo dňa 11.01.2017, t. j. pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ktorým dopĺňal dôvody podaného
rozkladu, čím porušil § 3 ods. 2, 4, 5, § 47 ods. 3, ako aj § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), čo samo o sebe

je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Jednalo sa o skutočnosti primárne procesného
charakteru.
III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie písomné podania účastníkov konania

Priebeh súdneho konania

16. Žalovaný sa k žalobe žalobcu v 1. rade vyjadril podaním zo dňa 29.05.2017. K žalobe žalobcu v 2.
rade sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 01.06.2017.

17. Žalovaný poukázal na proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie
k posúdenej navrhovanej činnosti - „Automotive Nitra Project – Fáza 2“, ktorá bola konkretizovaním
obchodnéhokonceptu,prektorýbolvypracovanýzámernavrhovanejčinnosti„AutomotiveNitraProject“,
ktorým bol predmetom zisťovacieho konania podľa § 29 Zákona o posudzovaní vplyvov na Okresnom
úrade Nitra, výsledkom čoho bolo rozhodnutie zo zisťovacieho konania zo dňa 08.10.2015, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2015. Navrhovaná činnosť - „Automotive Nitra Project – Fáza 2“
svojim charakterom predstavuje 2 fázu prípravy a výstavby predmetného závodu na výrobu automobilov,
pričom proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti - „Automotive Nitra Project – Fáza 2“ na
životné prostredie bol vykonaný v súlade so Zákonom o posudzovaní vplyvov a Správnym poriadkom,
pričom opísal samotné konanie. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu v 1. rade, že sa nezaoberal

podaniami a opravnými prostriedkami žalobcu v 1. rade.

18. K namietanému nesúladu navrhovanej činnosti s platným ÚP mesta Nitra žalovaný uviedol,
že riešenie súladu navrhovanej činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou dotknutej obce,
resp. dostatočnosť zaregulovania územia územnoplánovacou dokumentáciou dotknutej obce má vo

všeobecnosti kľúčový význam pre povoľovacie konanie, ktorému posudzovanie vplyvov navrhovanej
činnosti na životné prostredie podľa Zákona o posudzovaní vplyvov predchádza. V procese
posudzovania vplyvov má otázka súladu navrhovanej činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou,
resp. otázka dostatočnosti zaregulovania územia územnoplánovacou dokumentáciu informatívny
charakter a neovplyvňuje rozhodovanie príslušného orgánu pre proces posudzovania vplyvov na životné

prostredie o súhlase či nesúhlase s jeho realizáciou. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval
stanovisko mesta Nitra k správe o hodnotení činnosti a vysvetlenie zástupcu mesta Nitra za relevantné.

19. K namietanému neuskutočneniu konania podľa Zákona o posudzovaní vplyvov vo vzťahu
k Strategickému parku ako celku žalovaný uviedol, že tieto námietky považuje za zmätočné

a irelevantné k navrhovanej činnosti - „Automotive Nitra Project – Fáza 2“, ktorá bola predmetom
konania. Žalovaný poukázal na to, že pojem Strategický park vyplynul z osvedčenia Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky o významnej investícii pre stavbu „Vybudovanie strategického
parku“, pričom účelom vybudovania tohto strategického parku bola aj príprava komplexnej infraštruktúry
pre vytvorenie strategickej investície. Záber strategického parku nebol fixný, čo bolo potvrdené aj

zmenami a doplneniami osvedčenia o významnej investícii a tieto zmeny boli vyvolané a premietnuté
aj do zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ a „Automotive Nitra Project – Fáza 2“,
pričom tieto boli posúdené ako navrhované činnosti zaradené do kapitoly 9. Infraštruktúra, položky č.
15 „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“, zatiaľ čo „Priemyselný parkNitra - Sever“ bol posúdený ako infraštruktúra. Okrem uvedených navrhovaných činností v dotknutom
území pripravovali svoje návrhy aj iní navrhovatelia. Námietku žalobcov tak žalovaný považoval za
neopodstatnenú, netýkajúcu sa tohto konania a územie dotknuté „Strategickým parkom“ v plnom

rozsahu za zabezpečené z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich zo Zákona o posudzovaní vplyvov.

20. K namietanému nedostatočnému zhodnoteniu vplyvov navrhovanej činnosti na lokalitu Šindolka,
predovšetkým z hľadiska dopravného zaťaženia na ceste I/64, ako aj k namietanému nedoriešeniu
dopravného napojenia navrhovanej činnosti na nadradenú komunikačnú sieť – cestu I/64 vzhľadom

na jej kapacitné posúdenie a s tým spojenému nezohľadneniu finálneho riešenia dopravného stavu
pri vydávaní záverečného stanoviska žalovaný uviedol, že uvedený okruh námietok bol riešený
v záverečnom stanovisku, predovšetkým v kapitole IV. a VI.5 záverečného stanoviska, ako aj na strane
16 a 17 napadnutého rozhodnutia. Súčasne poukázal na to, že pre účely posúdenia vplyvu navrhovanej
činnosti bol spracovaný vplyv na kvalitu ovzdušia a hlukových pomerov území v samostatných
prílohách o hodnotení činnosti – príloha č. 3 a 4, pričom tieto prílohy vychádzali zo záverov dvoch

štúdií, ktoré boli spracované pre zámer „Automotive Nitra Project – Fáza 2“ v 04/2016. Z hľadiska
imisného zaťaženia lokalita Šindolka nebude zasiahnutá nadlimitnými koncentráciami znečisťujúcich
látok zo zdrojov znečisťovania v rámci technológie a energetiky a ani z cestnej dopravy, ktorá súvisela
s navrhovanou činnosťou. Uvedené konštatovanie boli prezentované aj v grafických obrázkoch prílohy č.
3 zámeru, resp. správy o hodnotení činnosti. K hlukovej záťaži bol vykonaný modelový výpočet plošnej

hlukovej záťaže cestnej dopravy pre súčasný stav, ktorý dokumentoval prekračovanie prípustných
hodnôt hluku z cestnej dopravy pozdĺž celej cesty I/64, pričom táto cesta bola na hranici svojej kapacity
a bez ohľadu na realizáciu navrhovanej činnosti bude intenzita prekročená v roku 2018. Vzhľadom na
to, že cesta bude využívaná len pre osobné vozidlá a autobusy, vplyvom navrhovanej činnosti dôjde
iba k miernemu zhoršeniu hlukového zaťaženia a k úprave by muselo dôjsť tak či tak, s čím počítala

aj Slovenská správa ciest a prebiehali projekčné práce na riešení úpravy cesty I/64. Finálne dopravné
riešenie tak nebolo do konca procesu posudzovania vplyvov pre navrhovanú činnosť „Automotive Nitra
Project – Fáza 2“ reálne. Účelom záverečného stanoviska nebolo prezentovať finálne riešenie úpravy
cestyI/64,alezohľadniťposudzovanýpredloženýnávrhriešeniazhľadiskavplyvovnaživotnéprostredie
a v prípade vyslovenia súhlasu s realizáciou navrhovanej činnosti stanoviť podmienky a opatrenia, ktoré

tento súhlas podmieňujú.

21. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalovaný spoločnosti MH Invest, s.r.o. uviedol, že s ohľadom na
rozsah a parametre stavby „Cesta I/64 Nitra – Drážovce, I. etapa“ bude nutné pre túto stavbu uskutočniť
nové samostatné zisťovacie konanie podľa Zákona o posudzovaní vplyvov.

22. K namietanému rozdeleniu jednej navrhovanej činnosti na dve fázy s cieľom obísť Zákon
o posudzovaní vplyvov žalovaný uviedol, že situácia v dotknutom území sa vyvíjala postupne.
Navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ bola projektom, pre ktorý bolo vykonané zisťovacie
konanie v súlade so Zákonom o posudzovaní vplyvov, pričom návrh na začatie povoľovacieho

konania bolo možné podať len v rozsahu, v akom bola posúdená v rámci zisťovacieho konania.
K navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project – Fáza 2“ žalovaný uviedol, že táto navrhovaná
činnosť predstavuje novú činnosť, ktorá je konkretizovaním generického obchodného konceptu, pre
ktorý bol vypracovaný zámer navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, bol takto prezentovaný aj
v priebehu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project – Fáza 2“ a žalobcovia

mali možnosť sa s ním oboznámiť. K výkresu žalovaný uviedol, že účelom prílohy č. 1 záverečného
stanoviska nebolo rozlíšiť objekty navrhovaných činností, ale identifikovať parcely, na ktorých bude
umiestnená navrhovaná činnosť.

23. K namietanému nezohľadneniu podania žalobcu v 1. rade žalovaný uviedol, že v danom prípade sa

nejednalo o podanie žalobcu v 1. rade (teda fyzickej osoby – podnikateľa), ale o podanie A. B., fyzickej
osoby, ktorý však zmeškal lehotu na podanie rozkladu, a preto sa s oneskorene podaným rozkladom
tejto osoby, vrátane jeho doplnenia, odvolací orgán vysporiadal samostatne v súlade s § 60 Správneho
poriadku a odpovedal mu úradným listom zo dňa 27.07.2017. Žalovaný navrhol žaloby zamietnuť.

24. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/53/2017-172, 1S/56/2017 zo dňa 25.06.2019 spojil na
spoločné konanie veci vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/53/2017 (konanie začaté
na podklade žaloby žalobcu v 1. rade) a pod sp. zn. 1S/56/2017 (konanie začaté na podklade žaloby
žalobcu v 2. rade) s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 2S/53/2017.25. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

26. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd

v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-2S/53/2017.

27. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie a záverečné stanovisko, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných
bodov tak, ako vyplývali z obsahu žalôb a dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné a s odkazom na
§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)

žaloby zamietol.

28. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 29.01.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

29. Na pojednávaní predstúpil právny zástupca žalobcu v 1. rade, ktorý odkázal na svoju žalobu
a zároveň doplnil svoju argumentáciu vo vzťahu k porušeniu jeho práv, pretože žalovaný ako rozkladový
orgán ho nevyzval pred vydaním rozhodnutím k tomu, aby sa mohol vyjadriť k podkladom rozhodnutia
a zároveň mu žalovaný neoznámil členov rozkladovej komisie. Žalovaný zotrval na svojej argumentácií

a poukázal na podstatné časti svojej argumentácie. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania v 1.
rade sa pripojil k argumentácii žalovaného.

30. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie

je dotknuté.

31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o posudzovaní vplyvov, ak má byť predmetom posudzovania vplyvov
navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania
knavrhovanejčinnostialebojejzmenedoručiťpríslušnémuorgánuzámersnáležitosťamipodľaodsekov
3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť

s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť
navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho
konania podľa § 29.

33. Podľa § 22 ods. 2 Zákona o posudzovaní vplyvov, príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku

1 vykoná posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu podľa § 23.

34. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o posudzovaní vplyvov, výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je
záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie

navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov
podľa § 18 ods. 1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene
vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku.35. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o posudzovaní vplyvov, v záverečnom stanovisku príslušný orgán okrem
celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny uvedie, či s jej realizáciou súhlasí
alebo nesúhlasí, za akých podmienok s ňou súhlasí a v ktorom realizačnom variante, ako aj požadovaný

rozsah poprojektovej analýzy (§ 39 ods. 2).

36. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodol o podaných rozkladoch voči záverečnému stanovisku. Správny
súd, viazaný rozsahom a dôvodmi žalôb (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj rozhodujúcim stavom v čase

právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§135 ods. 1 SSP), teda v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, sa zameral na súdny prieskum žalobcami uplatnených námietok. Správny
súd súčasne uvádza, že predmetom správneho súdneho prieskumu bude výlučne konanie, ktorého
výsledkombolonapadnutérozhodnutieaniekonania,naktoréžalobcoviavžalobáchpriamoanepriamo
odkazovali – konania týkajúce sa stavebných povolení na jednotlivé stavebné objekty automobilky
a strategického parku, prípadne iné konania, ktoré nemali súvis s konaním podľa Zákona o posudzovaní

vplyvov.

37. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že účelom posudzovania
vplyvov na životné prostredie podľa § 2 Zákona o posudzovaní vplyvov je najmä zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do

prípravy a schvaľovania strategických dokumentov, so zreteľom na podporu trvalo udržateľného
rozvoja, komplexne zistiť, popísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy na životné prostredie,
objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti, určiť
opatrenia, ktoré zabránia alebo zmenšia znečisťovanie alebo poškodzovanie životného prostredia,
získať objektívny odborný podklad pre schválenie strategického dokumentu a vydanie rozhodnutia

o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

38. Predmetom konania podľa Zákona o posudzovaní vplyvov, ktorého výsledkom je vydané
záverečné stanovisko, je posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, pričom
podľa § 22 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov a prílohy č. 9 bod IV. 12 zámer musí

obsahovať posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou
a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi. Jedná sa teda o jednu z náležitostí zámeru,
v ktorej sa má posúdiť súlad s územnoplánovacou dokumentáciou, nevyžaduje sa expressis verbis
odstránenie prípadného nesúladu navrhovanej činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou. Pre
vydanie súhlasného záverečného stanoviska Zákon o posudzovaní vplyvov nestanovuje podmienku,

že navrhovaná činnosť musí byť v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou – vyžaduje
sa len posúdenie jeho súladu. Uvedená skutočnosť bude relevantná pre rozhodnutia vydané
v následnom povoľovacom konaní (územné rozhodnutie, stavebné povolenie), pričom v prípade,
ak navrhovaná činnosť nebude v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, resp. s ďalšími
strategickými dokumentmi a bude to podmienkou pre vydanie príslušných rozhodnutí, môže to mať za

následok nevydanie príslušného rozhodnutia.

39. Úlohou orgánu verejnej správy v zisťovacom konaní je hájiť verejný záujem tak, aby bola včasne
aúčinnezabezpečenávysokáúroveňochranyživotnéhoprostredia(§2Zákonaoposudzovanívplyvov).
Výsledkom zisťovacieho konania je na základe predloženého zámeru navrhovanej činnosti, doručených

stanovísk a kritérií uvedených v prílohe č. 10 Zákona o posudzovaní vplyvov, vychádzajúc z príslušných
právnych predpisov, určiť, či je potrebné navrhovanú činnosť s ohľadom na jej vplyvy na životné
prostredie posúdiť podľa Zákona o posudzovaní vplyvov. Správny súd preto konštatuje, že otázka, či je
predmet konania podľa Zákona o posudzovaní vplyvov v súlade s územným plánom, nie je skutočnosťou
podmieňujúcou rozhodnutie v zisťovacom konaní podľa Zákona o posudzovaní vplyvov. Rozhodnutie

zo zisťovacieho konania ešte nijakým spôsobom navrhovateľa neoprávňuje k realizácii činnosti, je len
jedným z podkladov pre povoľovacie konanie. Podľa správneho súdu, až v následných povoľovacích
konaniach, napr. ohľadom povolenia výkonu činností vyplývajúcich z predloženého zámeru, alebo
v stavebnom konaní, resp. ďalších konaniach, bude predmetom skúmania aj súlad navrhovanej činnosti
s územnoplánovacou dokumentáciou.

40. V konaní podľa Zákona o posudzovaní vplyvov sa uskutočnenie navrhovanej činnosti ani
umiestnenie zámeru nepovoľuje a ani nezakazuje. Navrhovateľ si preto pred realizáciou svojho
zámeru musí zabezpečiť všetky súhlasy a povolenia vyžadované osobitnými právnymi predpismi,ktoré získa v samostatných povoľovacích konaniach. Skúmanie účelu stavby alebo výstavby nie je
predmetom zisťovacieho konania podľa Zákona o posudzovaní vplyvov. Účel stavby alebo výstavby
bude predmetom až následného povoľovacieho konania o realizácii navrhovanej činnosti.

41. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že sa v ňom nachádza stanovisko
mesta Nitra č. UHA 11856/2016 zo dňa 05.08.2016, v ktorom mesto Nitra uviedlo, že súhlasí so
správou o hodnotení a podľa ÚP schváleným mestským zastupiteľstvom v Nitre, uznesením č. 169/03
– MZ zo dňa 22.05.2003 v znení neskorších zmien a doplnkov a Všeobecne záväzného nariadenia

mesta Nitry č. 3/2003 zo dňa 22.05.2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu mesta
Nitry v znení neskorších dodatkov, je predmetná navrhovaná činnosť v súlade s funkčným využitím
a priestorovým usporiadaním územia. Správny súd zároveň zistil, že na verejnom prerokovaní správy
o hodnotení navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project – Fáza 2“, uskutočneného dňa 26.07.2016
bolo konštatované, že územný plán zóny priemyselného parku nebol spracovaný z dôvodu, že ho
nebolo potrebné spracovať, pretože ÚP mesta Nitra z roku 2003 riešil všetky súvislosti, týkajúce sa

priemyselného parku a nebolo potrebné vykonať zmeny alebo korekcie. Územný plán zóny nebol
a zákon ho ani nevyžadoval. Súčasne bolo konštatované, že z dôvodu, že bol strategický park vyhlásený
za strategickú investíciu, nemuselo byť vydané územné rozhodnutie. Na podklade vyššie uvedeného
tak správny súd nevzhliadol pochybenia na strane orgánov verejnej správy, keď tieto mali k dispozícii
relevantné informácie, týkajúce sa ÚP mesta Nitry, a preto túto žalobnú námietku vyhodnotil ako

nedôvodnú.

42. K námietke, aby k strategickému parku ako celku prebehlo zisťovacie konanie podľa Zákona
o posudzovaní vplyvov, správny súd uvádza, že aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Ak
žalobcovia namietli, že v predmetnom prípade posudzovanému zisťovaciemu konaniu nepredchádzalo

posudzovanie vplyvov samotného strategického parku Nitra, správny súd poukazuje na to, že mu
predchádzalo zisťovacie konanie na vybudovanie priemyselného parku Nitra sever pod názvom
„Priemyselný park Nitra sever“ a v danej veci bolo vydané rozhodnutie Ministerstva životného prostredia
SR pod č. 1423/05-1.6/tč zo dňa 15.08.2005. V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán
posudzoval zámer podľa prílohy č. 1 Zákona o posudzovaní vplyvov, kapitola 9 Infraštruktúra, položka

č. 13 „Projekty rozvoja priemyselných zón“. Keďže Zákon o posudzovaní vplyvov nepozná pojem
„strategický park“, posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť Projekty rozvoja
priemyselných zón (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Svk/5/2023 zo dňa 30.07.2024).

43. Rovnako Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany
prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 08.10.2015 rozhodnutie č. OU-NR-
OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“,
ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu po ukončení
zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 Zákona o posudzovaní vplyvov. Uvedené

rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru
opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo
dňa 14.12.2015. V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy
č. 8 Zákona o posudzovaní vplyvov okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15
Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa

zisťovacie konalo bez limitu. Správny súd zároveň nad rámec uvedeného podotýka, že v danej veci bola
medzičasom rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/15/2022 zo
dňa 31.05.2023 zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu smerujúca voči rozsudku správneho súdu,
ktorý žalobu vo veci preskúmavania rozhodnutia EIA vo vzťahu k navrhovanej činnosti Automotive
Nitra Project zamietol. V procese súdneho prieskumu tak napokon ani nedošlo k zrušeniu dotknutého

rozhodnutia EIA, naopak, toto bolo potvrdené ako zákonné a vecne správne.

44. Správny súd ďalej poukazuje na to, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie bolo vydané záverečné stanovisko (preskúmavané v tomto súdnom konaní), v ktorom
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor posudzovania vplyvov na životné

prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených
podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie
výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite
strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externejinfraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o. Na základe rozkladu proti
záverečnému stanovisku bolo vydané napadnuté rozhodnutie. V predmetnom konaní konal príslušný
orgán na základe návrhu ďalšieho účastníka konania v 1. rade, pričom predmetom tohto konania

bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 Zákona o posudzovaní
vplyvov pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s tepelným výkonom, Prevádzky na
povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy,
Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel, Projekty budovania priemyselných zón
vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy, Čistiarne odpadových

vôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy.

45. Z vyššie uvedeného rozsahu zisťovacieho konania, ako aj následného posudzovania vplyvov na
životné prostredie vyplýva, že v daných konaniach bolo súčasťou zámeru aj posudzovanie kapitoly -
Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Ako to už správny súd uviedol
vyššie, Zákon o posudzovaní vplyvov nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto

činností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 Zákona o posudzovaní vplyvov, kapitole
č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov.
Vzhľadom na uvedené, priemyselný/strategický park Nitra prešiel zisťovacím konaním a aj ako súčasť
posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty
žalobcov, keď tvrdili, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním sa preto nezakladajú na pravde

a správny súd ich vyhodnotil ako nedôvodné.

46. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku týkajúcu sa nedostatočného zhodnotenia
vplyvov navrhovanej činnosti na lokalitu Šindolka, predovšetkým z hľadiska dopravného zaťaženia
na ceste I/64, vrátane vplyvov na prírodnú rezerváciu Lupka. Po preskúmaní administratívneho spisu

správny súd uvádza, že prvostupňový orgán sa uvedenou skutočnosťou v záverečnom stanovisku
venoval, pričom (i) na strane 53 poukázal na vplyv na dopravnú situáciu, (ii) na strane 54 poukázal
na vplyv na krajinu a chránené územia a (iii) od strany 93 sa orgán verejnej správy zaoberal
pripomienkou, týkajúcou sa nedostatočného zhodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti na lokalitu
Šindolka, predovšetkým z hľadiska dopravného zaťaženia na ceste I/64, vrátane vplyvov na prírodnú

rezerváciu Lupka, nedoriešené dopravné napojenie navrhovanej činnosti na nadradenú komunikačnú
sieť. K týmto námietkam orgán verejnej správy uviedol, že boli čiastočne akceptované, pričom o. i.
uviedol, že na účely posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti bol spracovaný vplyv na kvalitu ovzdušia
a hlukových pomerov v území – Imisno-prenosové posúdenie – doplnok a Posúdenie hlukovej záťaže
– doplnok.

47. V záverečnom stanovisku tak bolo konštatované, že lokalita Šindolka nebude zasiahnutá
nadlimitnými koncentráciami znečisťujúcich látok. Vo vzťahu k hlukovému zaťaženiu bolo konštatované,
že v tejto oblasti bola situácia zložitejšia a orgán verejnej správy uviedol, že kapacita cesty bude
prekročená v roku 2018 a následne konštatoval, že sa v súčasnosti vykonávali projekčné práce na

variantné riešenie úpravy cesty I/64 v danom území, súčasťou ktorých malo byť aj riešenie križovatky
K. a celý tento projekt musí prejsť povoľovacím procesom. V prípade vplyvov cesty I/64 na prírodnú
rezerváciu Lupka bolo uvedené, že pre účely posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na prírodnú
rezerváciu Lupka bol spracovaný Štátnou ochranou prírody posudok, pričom z neho vyplynulo, že po
realizácii technických opatrení bude vplyv minimálny, resp. dokonca pozitívny, keďže budú zrealizované

technické opatrenia pre minimalizáciu negatívnych vplyvov, ktoré chýbali. Uvedené závery následne
odobril aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
48. Na podklade vyššie uvedených skutočností sa tak správny súd nemôže stotožniť s námietkami
žalobcov ohľadom toho, že orgány verejnej správy nedostatočne zhodnotili vplyvy navrhovanej činnosti
na lokalitu Šindolka, predovšetkým z hľadiska dopravného zaťaženia na ceste I/64, vrátane vplyvov

na prírodnú rezerváciu Lupka. Orgány verejnej správy prihliadli na všetky relevantné dokumenty,
vysporiadali sa s námietkami ohľadom uvedenej lokality a dostatočným spôsobom zhodnotili vplyvy
a poukázali na možné následky vplyvov a na podmienky ich zmiernenia. Nad rámec uvedeného správny
súd súčasne uvádza, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím
č. 2017/026765-052-F21 zo dňa 27.10.2017 rozhodol, že navrhovaná činnosť „I/64 - I. etapa“ sa nebude

posudzovať podľa Zákona o posudzovaní vplyvov. Odvolanie voči tomuto rozhodnutiu bolo zamietnuté
a zároveň bola voči týmto rozhodnutiam zamietnutá aj správna žaloba, a to rozsudkom Krajského súdu
v Nitre č. k. 11S/143/2018-604 zo dňa 23.08.2022. V danej veci posledne rozhodol aj Najvyšší správnysúd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 3Svk/5/2023 zo dňa 30.07.2024 zamietol kasačnú
sťažnosť. V konaní a postupe orgánov verejnej správy tak správny súd nevzhliadol pochybenie.

49. Námietku žalobcov ohľadom toho, že navrhované činnosti „Automotive Nitra Project“ a „Automotive
Nitra Project – Fáza 2“ mali byť posudzované jednotne vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Ako
to už správny súd uviedol aj vyššie, vo vzťahu k obom navrhovaných činnostiam prebehli konania
podľa Zákona o posudzovaní vplyvov, pričom nejestvovala zákonná prekážka k tomu, aby nemohli byť
tieto dve navrhované činnosti hodnotené samostatne a v konečnom dôsledku boli obe navrhované

činnosti posudzované. Argumentácia žalovaného k danej žalobnej námietke je podľa správneho súdu
logická a právne udržateľná. Aj z vyššie uvedených skutočností možno zhodnotiť, že v danom území sa
situácia vyvíjala, priemyselný park sa postupne rozširoval, a preto bolo akceptovateľné, ak boli jednotlivé
zámery navrhovaných činnosti podávane postupe. Podstatné ale je, že tieto navrhované činnosti boli
vykonávané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, účastníci konania sa mohli vyjadriť a boli vydané
aj rozhodnutia, ktoré obstáli aj v súdnom prieskume zákonnosti.

50. K námietke žalobcov ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza,
že túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Záverečné stanovisko a následne aj napadnuté rozhodnutie sú
preskúmateľné, logicky usporiadané a v rámci rozhodnutí sa orgány verejnej správy vysporiadali
so všetkými podstatnými argumentami žalobcov (aj s prihliadnutím na skutočnosti uvedené v tomto

rozsudku). Záverečné stanovisko je vypracované v súlade s prílohou č. 12 k Zákonu o posudzovaní
vplyvov, ktoré upravuje obsahové náležitosti záverečného stanoviska. V predmetnom prípade
preskúmavané záverečné stanovisko obsahuje všetky náležitosti tak, ako to príloha č. 12 k Zákonu
o posudzovaní vplyvov predpokladá.

51. K námietke žalobcu v 1. rade, že žalovaný neprihliadol k jeho podaniu zo dňa 11.01.2017 správny
súd uvádza, že v administratívnom spise sa nachádza podanie zo dňa 11.01.2017 (označené ako
„rozklad proti záverečnému stanovisku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor
posudzovania vplyvov na životné prostredie, č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 4.11.2016 – DOPLNENIE D?
VODOV ROZKLADU“), ktoré bolo podané osobou – A. B., K. M. N. XX, XXX XX D., touto osobou aj

podpísané. K danému minister životného prostredia Slovenskej republiky danej osobe odpísal podaním
č. 5893/2017, sp. zn. 2930/2017-9.2 zo dňa 27.02.2017, pričom mu bolo uvedené, že ním podaný
rozklad zo dňa 05.12.2016, ako aj podanie zo dňa 11.01.2017, nemožno považovať za rozklad podaný
v zákonom stanovenej lehote. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu uvádza, že podanie
zo dňa 11.01.2017 nepodal žalobca v 1. rade (teda ako fyzická osoba – podnikateľ), ale subjekt – A. B.

ako fyzická osoba (teda subjekt právne odlišný od žalobcu v 1. rade, ktorý podal v zákonom stanovenej
lehote rozklad), a preto žalovaný nepochybil, ak neprihliadal na uvedené podanie, pretože sa nejednalo
o podanie žalobcu v 1. rade. Na podklade administratívneho spisu správny súd súčasne uvádza, že
žalovaný subjektu – A. B. ako fyzickej osobe odpovedal. Daná námietka žalobcu v 1. rade tak bola
vyhodnotená ako nedôvodná.

52. Správny súd sa vyjadrí aj k argumentácii žalobcu v 1. rade, ktorá bola prednesená na pojednávaní.
Žalobca v 1. rade doplnil svoju žalobnú argumentáciu vo vzťahu k tomu, že namietol porušenie jeho
procesných práv zo strany žalovaného. Žalobca v 1. rade uviedol, že mu nebolo oznámené zloženie
rozkladovej komisie, a teda nemohol namietnuť prípadnú zaujatosť a nebolo mu umožnené, aby sa

vyjadril k podkladom rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia. K uvedenej doplňujúcej argumentácii
správny súd odkazuje na už spomenutý § 134 ods. 1 SSP, a teda, že správny súd je viazaný obsahom
a dôvodmi žaloby, pričom podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu
žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
Z dôvodu, že s odkazom na § 181 ods. 1 SSP je lehota na podanie správnej žaloby stanovená v lehote

2 mesiacov od oznámenia napadnutého rozhodnutia, na argumentáciu žalobcu v 1. rade, uplatnenú na
pojednávaní dňa 29.01.2025, teda niekoľko rokov po podaní žaloby, nemohol správny súd prihliadať.

53. Ak žalobca v 1. rade uviedol, že ním doplnená argumentácia, uvedená na pojednávaní je len
spresnením a doplnením argumentácie uvedenej v jeho žalobe v bode V, tak tu správny súd uvádza, že

popreskúmanížalobyatejtočastijepotrebnéuviesť,žetátočasťsatýkalanámietky,ktorúsižalobcav1.
radesíceuplatnil,alesmerovalaksubjektívnymprávamA.B.akofyzickejosoby,tedasubjektuodlišného
od žalobcu v 1. rade. Žalobca môže v žalobe namietať len porušenie svojich subjektívnych práv a nie
práv iných osôb, keďže správne súdnictvo nie je založené na princípe verejnej žaloby, ktorá umožňujekomukoľvekpodaťžalobuopreskúmanierozhodnutiasprávnehoorgánu.Ikeďaktívnavecnálegitimácia
nemá formálne povahu procesnej podmienky konania, správny súd je povinný ju skúmať počas celého
konania (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Sžsk/19/2020 zo dňa

25.11.2020 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Sžsk/135/2020
zo dňa 09.02.2020). Tým, že žalobca v 1. rade namietal skutočnosti, ktoré sa netýkali jeho subjektívnych
práv, správny súd na dané žalobné námietky nemohol prihliadať.

54. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloby sú nedôvodné,

a preto ich s odkazom na § 190 SSP zamietol.

55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu
v súdnom konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
Správny súd nepriznal ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade právo na náhradu trov konania, a to
z dôvodu, že si žiadne neuplatnil (napr. v konečnom návrhu) a ani nezistil, že by mu vznikli. Správny

súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani ostatným ďalším účastníkom konania, pretože si ďalší
účastníci konania právo na náhradu trov konania neuplatnili a správny súd súčasne nezistil, že im trovy
vznikli a je nutné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o ich náhrade.

56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).