Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200358
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobkyne:

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., zastúpenej spoločnosťou TROJAK LEGAL
s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 33, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul.
29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-
XX zo dňa 05.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj len „pobočka“) vydala dňa 23.09.2021 rozhodnutie č.
XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 30 písm. a) a § 32
ods. 2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“)
rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na materské v období od 19.10.2021, a to z dôvodu, že žalobkyňa
nie je nemocensky poistená a ani jej ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky neplynula

ochranná doba. Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
2. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.01.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) Sociálna
poisťovňa,ústredieodvolaniežalobkynezamietlavcelomrozsahuapotvrdilaprvostupňovérozhodnutie.
V odôvodnení uviedla, že podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa
povinne nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa MARSANN IT, s. r. o. od 20.04.2016
do 13.06.2020. V období od 14.06.2020 do 14.04.2021 mala žalobkyňa prerušené povinné nemocenské
poistenie u tohto zamestnávateľa z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Jednou zo všeobecných

podmienok nároku na materské ustanovenou v § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 543/2010 Z. z. je existencia nemocenského poistenia v čase vzniku dôvodu na poskytnutie
materského alebo plynutie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia. Nemocenskú dávku
materské poskytovanú z nemocenského poistenia možno priznať len za predpokladu, že žiadateľka o
túto dávku je v deň vzniku dôvodu na túto dávku nemocensky poistená alebo jej v tento deň plynie
ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia. Deň vzniku dôvodu na poskytnutie materského je
v prípade žalobkyne 19.10.2021 - šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, od ktorého si žalobkyňa

uplatnila nárok na materské. Z informačného systému Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobkyni zaniklo
povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa MARSANN IT, s. r o. dňa 13.06.2020.
V období od 14.06.2020 do 14.04.2021 mala žalobkyňa prerušené povinné nemocenské poistenie.
To znamená, že od 14.06.2020 nie je nemocensky poistená ako zamestnanec. Nakoľko žalobkyňa vobdobí od 14.06.2020 do 14.04.2021 mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca u
zamestnávateľa MARSANN IT s. r. o., z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, zaniklo jej v zmysle
§ 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení toto povinné nemocenské poistenie zamestnankyne už

dňa 13.06.2020 napriek skutočnosti, že pracovný pomer jej skončil až 14.04.2021. Žalobkyni v čase
vzniku dôvodu na poskytnutie materského (t. j. 19.10.2021) netrvala ochranná lehota. Z informačného
systému Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobkyni od 14.06.2020 (posledné nemocenské poistenie jej
zaniklo 13.06.2020) začala plynúť 7-dňová ochranná lehota, ktorá uplynula dňa 20.06.2020 vrátane.
Žalobkyni neplynula osemmesačná ochranná lehota. Podmienkou plynutia osemmesačnej ochrannej

lehoty vyplývajúcou z citovaného ustanovenia je zánik nemocenského poistenia v čase tehotenstva.
Dátum skončenia pracovného pomeru 14.04.2021 v prípade žalobkyne nie je dátumom zániku jej
nemocenského poistenia, to zaniklo 13.06.2020. Žalobkyni ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie
materského, t. j. 19.10.2021 už ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia zamestnanca
neplynula. Povinné nemocenské poistenie zamestnankyne u zamestnávateľa MARSANN IT, s. r. o.
jej zaniklo 13.06.2020. Žalobkyňa nesplnila všeobecnú podmienku nároku na nemocenské dávky -

podmienku existencie nemocenského poistenia resp. plynutia ochrannej lehoty po jeho zániku, preto jej
nárok na materské nevznikol. Rozhodnutie bolo doručené žalobkyni dňa 12.01.2021.

file_0.jpg

file_1.wmf

II.

Žaloba

3. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 11.03.2022, sa žalobkyňa domáhala prieskumu zákonnosti
a zrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobu odôvodnila tým, že v prípade žalobkyne
ide o tzv. reťazový pôrod a nárok na materské na druhé dieťa podľa Sociálnej poisťovne nemá len

z jediného dôvodu, a to že jej pracovný pomer bol ukončený počas rodičovskej dovolenky vo vzťahu
k prvému dieťaťu a tehotenstva s druhým dieťaťom, konkrétne dňa 14.04.2021. Ak by k ukončeniu
pracovného pomeru nedošlo, nárok na materské by žalobkyňa mala. Prípadne by sa ako tehotná
matka na rodičovskej dovolenke musela opäť zamestnať. Ďalej žalobkyňa v žalobe porovnala situáciu
v prípade reťazových pôrodov medzi zamestnanou matkou na rodičovskej dovolenke a matkou, ktorej

počas rodičovskej dovolenky skončil pracovný pomer. Zákon im napriek tomu, že sú v porovnateľnej
situácii, nepriznáva rovnaké pravá, a to bez toho, aby na takéto rozlišovanie existovali legitímne,
relevantné a dostatočné dôvody. Pri nemocenskom poistení sa aplikuje tzv. princíp solidarity a princíp
individuálnej zásluhovosti. Z pohľadu individuálnej zásluhovosti sú obidve poistenkyne, a to zamestnaná
matka, ako aj nezamestnaná matka, ktorej sa počas rodičovskej dovolenky skončil pracovný pomer

v rovnakej situácii. Obidve, ak sú ostatné premenné rovnaké, napríklad rovnaká mzda a čas nástupu
na materskú dovolenku, v rovnakom postavení pokiaľ ide o zaplatenú výšku nemocenského poistenia.
Z pohľadu princípu solidarity spoločnosti k matkám nie je žalobkyni známy žiaden dôvod, prečo by
medzi takýmito matkami mali byť robené rozdiely. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v
nesprávnom aplikovaní zákona, resp. v aplikovaná zákona, ktorý je v rozpore s ústavou Slovenskej

republiky. Nesprávna aplikácie spočíva v tom, že ak Sociálna poisťovňa vykladá § 48 ods. 1 zákona tak,
že zamestnanej matke umožní napriek nesplneniu všeobecných podmienok podľa § 30 ods. a) zákona
získať materské, mala by § 48 vykladať tak, že umožní aj matke, ktorej sa počas rodičovskej dovolenky
skončil pracovný pomer, materské získať. Ak by výklad zákona zo strany Sociálnej poisťovne bol s ním
v súlade, sú rozdiely v prípade reťazových pôrodov robené medzi zamestnanou matkou a matkou, ktorej

sa počas rodičovskej dovolenky skončil pracovný pomer, podľa názoru žalobkyne, v rozpore s čl. 12
ods. 1, 2 a 4 a čl. 39 ods. 1. Ústavy Slovenskej republiky.
4. Ďalej žalobkyňa uviedla, že táto diskriminácia, bola takmer odstránená v roku 2017. Predmetom
návrhu zákona, parlamentná tlač č. 688, bola aj zmena plynutia ochrannej lehoty upravenej v § 32 ods.
2 tak, že sa mal doplniť nový bod c), ktorý predlžoval ochrannú lehotu matky, ktorá poberala materské

alebo rodičovský príspevok, na celú dobu starostlivosti o dieťa, maximálne do 6 rokov jeho veku.
Účelom novely podľa dôvodovej správy bola „náprava nedostatkov zákona“, návrh riešil „nedostatky pri
uplatňovaní nároku'“ a mal „spravodlivo upraviť nároky matiek v prípadoch straty zamestnania v období
po pôrode, resp. počas rodičovskej dovolenky“. Tento návrh zákona nebol schválený. Ak by mal súd zato, že súčasnú diskrimináciu nie je možné odstrániť akýmkoľvek výkladom, žalobkyňa navrhla, aby súd
v súlade s § 100 ods. 1 písm. b) SSP prerušil konanie a podal ústavnému súdu návrh na začatie konania
o súlade právnych predpisov podľa § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. Ústavnom súde Slovenskej

republiky v spojení s čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.
III.
Vyjadrenie žalovanej

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.06.2022 v zásade zopakovala dôvody

napadnutého rozhodnutia a zdôraznila, že splnenie podmienky existencie nemocenského poistenia
aleboplynutiaochrannejlehotyjeneopomenuteľnávšeobecnázákonnápodmienkanárokunamaterské.
Dňa 19.10.2021 žalobkyni netrvalo žiadne nemocenské poistenie, ani jej neplynula ochranná lehota
po zániku nemocenského poistenia. Preto jej nárok na materské nevznikol. Ďalej žalovaná uviedla,
že ak zamestnankyňa ukončila pracovný pomer v čase starostlivosti o dieťa, nárok na materské pri
ďalšom dieťati jej nevznikne, ak opäť nespĺňa podmienku existencie nemocenského poistenia (resp.

trvania ochrannej lehoty). Zákon v znení neskorších predpisov kogentným spôsobom, t. j. spôsobom
nepripúšťajúcim odchýlku a dopadajúcim na všetky subjekty v rovnakej právnej pozícii, upravuje
podmienky vzniku nároku na nemocenské dávky poistencom. Rozhodovanie Sociálnej poisťovne
je tak limitované rámcom článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý orgánom verejnej
moci neumožňuje aplikáciu objektívneho práva v rozpore s jeho znením a zrejmým účelom. Zákon

neobsahuje inštitút odstránenia tvrdosti zákona, ktorý by bolo možné uplatniť v prípadoch hodných
osobitného zreteľa. Nárok na nemocenskú dávku vzniká poistencovi len vtedy, ak splnil podmienky
ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo
po jeho zániku v ochrannej lehote. Táto základná podmienka, v praxi označovaná ako podmienka
existencie nemocenského poistenia, sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy bez rozdielu, a sleduje sa

pri posudzovaní nároku na každú nemocenskú dávku. Splnenie podmienky existencie nemocenského
poistenia sa posudzuje vždy ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. V prípade
materského je tento deň dňom, ktorý pripadá na začiatok šiesteho týždňa pred očakávaným dňom
pôrodu určeným lekárom. Ak sú k tomuto dňu všetky zákonom stanovené podmienky splnené, nárok na
dávku vznikne. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu

6. Vo vyjadrení zo dňa 25.11.2022 žalobkyňa uviedla, že nezákonnosť rozhodnutia žalovanej

nespočíva v nesprávnej aplikácii zákona a túto nezákonnosť nebude možné odstrániť výkladom. Dôvod
nezákonnosti rozhodnutia žalovanej spočíva v aplikácii zákona, ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky.Žalobkyňažiadala,abysúdkonanieprerušilapodalústavnémusúdunávrhnazačatiekonania
o súlade právnych predpisov. Doplnila, že má za to, že § 48 a nasl. v spojení s ustanovením § 32 zákona
o sociálnom poistení je v rozpore s čl. 41 ods. 2, 3, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky.

7. Žalovaná sa k replike žalobcu nevyjadrila.

V.

Konanie pred súdom

8. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z.
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane

prejednávanej veci.

9. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10,
§ 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd vec prejednal na pojednávaní

dňa 18.06.2025 za účasti právneho zástupcu žalobkyne a zástupkyne žalovanej.

10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že predmetom tohto sporu je problematika tzv.
reťazového pôrodu. Ten v zákone definovaný nie je, ale ide o situáciu, kedy matka plynulo prechádzaz materskej dovolenku na rodičovskú dovolenku a následne pri ďalšom dieťati na materskú dovolenku.
Podmienkou plynulého prechodu je, že matka je v čase plynulého prechodu zamestnankyňou, ktorej
trvá pracovný pomer. Táto podmienka v prípade žalobkyne splnená nebola, pretože jej skončil pracovný

pomer z dôvodu, že sa jej zamestnávateľ rušil. Pri nemocenskom poistení sa uplatňuje tzv. princíp
solidarity a princíp zásluhovosti. Z pohľadu individuálnej zásluhovosti sú obidve matky pri reťazovom
pôrode v rovnakej situácii, a to aj zamestnaná matka, ako aj nezamestnaná matka, ktorej počas
rodičovskej dovolenky skončil pracovný pomer. Ak mali rovnakú mzdu a rovnaký nástup na materskú
dovolenku, dá sa povedať, že do systému prispeli rovnako finančne. Z pohľadu princípu solidarity

v spoločnosti k matkám nie je dôvod, prečo by medzi takýmito matkami mal byť robený rozdiel. Túto
diskrimináciu mal odstrániť návrh zákona, ktorý nebol prijatý, a ktorý popísali v žalobe. Žalobkyňa
zotrvala na návrhu na prerušenie konania.

11. Podaním zo dňa 25.11.2022 žalobkyňa navrhla, aby súd spojil na spoločné konanie konania
vedené pod sp. zn. 8Sa/16/2022 a 4Sa/96/2021. Na pojednávaní dňa 18.06.2025 však žalobkyňa (jej

právny zástupca) uviedla, že na tomto návrhu netrvá, preto súd o návrhu žalobkyne na spojenie vecí
nerozhodoval.

VI.

Právne posúdenie

12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

13. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak

a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

15. Podľa § 32 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ochranná lehota je sedem dní po zániku
nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o

narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky
poistená najmenej 270 dní.

17. Podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku
šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa

pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa
od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade

podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.

19. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nemá nárok na
materské v období od 19.10.2021. Z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou zo dňa 20.09.2021

č. B1303606 si žalobkyňa uplatnila nárok na materské od 19.10.2021 s tým, že pravdepodobný
termín pôrodu bol lekárom stanovený na 30.11.2021. Žalobkyňa bola povinne nemocensky poistená
ako zamestnanec zamestnávateľa MARSANN IT, s. r. o. od 20.04.2016 do 13.06.2020. V období
od 14.06.2020 do 14.04.2021 mala žalobkyňa prerušené povinné nemocenské poistenie u tohtozamestnávateľa z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Povinné nemocenské poistenie jej teda
zaniklo dňa 13.06.2020. Dňa 14.04.2021 žalobkyni skončil pracovný pomer.

20. Pre vznik nároku na akúkoľvek nemocenskú dávku (vrátane materského) musia byť splnené
všeobecné podmienky nároku na nemocenskú dávku, ako aj osobitné podmienky, pričom všetky
musia byť splnené súčasne. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky sú upravené
v § 30 zákona o sociálnom poistení. Jednou zo všeobecných podmienok nároku na materské
ustanovenou v § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení je existencia nemocenského poistenia v čase

vzniku dôvodu na poskytnutie materského alebo plynutie ochrannej lehoty po zániku nemocenského
poistenia. Nemocenskú dávku materské poskytovanú z nemocenského poistenia možno priznať len za
predpokladu, že žiadateľka o túto dávku je v deň vzniku dôvodu na túto dávku nemocensky poistená,
alebo jej v tento deň plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia. Ku dňu vzniku dôvodu
na poskytnutie materského, čo bolo v prípade žalobkyne 19.10.2021, žalobkyňa nebola nemocensky
poistená ani jej v tento deň neplynula ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia, čo žalovaná

podrobne zdôvodnila v napadnutom rozhodnutí (viď ods. 2. odôvodnenia rozsudku). Tieto skutočnosti
v zásade nesporovala ani žalobkyňa.

21. Podstata argumentácie žalobkyne teda spočívala v tom, že dôvodom nezákonnosti rozhodnutia
žalovanej je aplikácia zákona, ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Žalobkyňa mala za to,

že rozdiely v prípade reťazových pôrodov robené medzi zamestnanou matkou a matkou, ktorej sa počas
rodičovskej dovolenky skončil pracovný pomer, sú v rozpore s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Ďalej doplnila, že § 48 a nasl. v spojení s ustanovením § 32 zákona o sociálnom
poistení je v rozpore s čl. 41 ods. 2, 3, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky. Preto navrhla, aby súd v súlade
s § 100 ods. 1 písm. b) SSP prerušil konanie a podal ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade

právnych predpisov podľa § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. Ústavnom súde Slovenskej republiky
v spojení s čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Tomuto návrhu správny súd nevyhovel,
nakoľko nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mal Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložiť návrh na
začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods.1 Ústavy
SR. Účastník konania môže dať súdu do pozornosti skutočnosti, ktoré nasvedčujú potrebe podať návrh

Ústavnému súdu SR, avšak úvaha súdu je v tomto autonómna a na postup podľa tohto ustanovenia
nemá účastník konania právny nárok. V danom prípade nedospel správny súd k záveru, že sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR. Predovšetkým je
potrebné uviesť, že žalobkyňa návrh na prerušenie konania riadne nezdôvodnila. Pokiaľ ide o konkrétne
ustanovenia Ústavy SR, s ktorými je podľa žalobkyne § 48 a nasl. v spojení s ustanovením § 32

zákona o sociálnom poistení v rozpore, k tomu súd uvádza, že čl. 12 ústavy sa vzťahuje na základné
práva a slobody. Práva upravené v čl. 41 ústavy však patria do kategórie hospodárskych, sociálnych
a kultúrnych práv, teda práv druhej generácie, ktorých podoba a obsah v značnej miere závisí od
ekonomických a hospodárskych možností štátu, a je pre ne podstatné to, že sa ich podľa článku 51 ods.
1 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Nejde preto o

práva aplikovateľné priamo na základe ústavy, ale o také práva, ktorých uplatnenie je možné len v súlade
s bežným zákonodarstvom. Podľa ods. 6 čl. 41 ústavy podrobnosti o právach podľa ods. 1 až 5 ustanoví
zákon.To,čobolouvedenéoprávachupravenýchvčl.41ústavy, obdobneplatíajoprávachupravených
v čl. 39 ods. 1 ústavy. Jedným zo zákonov, ktoré upravujú podrobnosti o právach uvedených v čl. 39 ods.
1 a 41 ústavy je aj zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Skutočnosť, že žiadateľ o dávku nespĺňa

podmienky vzniku nároku na ňu stanovenú zákonom ešte neznamená, že je toto ustanovenie zákona
protiústavné. Takisto prípadná tvrdosť zákona alebo opomenutie úpravy niektorých situácií, neznamená
automaticky jeho protiústavnosť. Vzhľadom na uvedené sa súd nestotožnil s názorom žalobkyne, že §
48 a nasl. v spojení s ustanovením § 32 zákona o sociálnom poistení je v rozpore s Ústavou SR, preto
návrh na prerušenie konania zamietol.

22. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec
správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnila, preto súd nezistil žiaden dôvod
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípovCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej
náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára
2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §

5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v
Bratislave v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).