Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by JUDr. Matúš Kalanin

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825201057
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825201057.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX
XX C. D. zastúpený Mgr. Ondrej Barna, advokát so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO:
52 824 837 proti žalovaným: 1. Ahoj, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 48
113 671, 2. APD Malčice, s.r.o., so sídlom Malčice 404, 072 06 Malčice, IČO: 55 316 166, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo
dňa 13.11.2023, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 2310007788 zo dňa 13.11.2023, uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy.

II. Žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu, podľa Dohody o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 13.11.2023, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 2310007788
zo dňa 13.11.2023, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.

III. Súd ukladá žalobcovi v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému v 1.
rade návrh na začatie konania vo veci samej, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov, zo dňa 13.11.2023, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 2310007788 zo dňa 13.11.2023.

IV. Žalobcovi priznáva proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí samostatným uznesením.

V. Žalobcovi proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov,
zo dňa 13.11.2023, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 2310007788 zo dňa 13.11.2023, uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy a uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok
zo mzdy žalobcu, podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov , zo dňa 13.11.2023, k Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 2310007788 zo dňa 13.11.2023, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.
rade. Zároveň, aby súd uložil žalobcovi v lehote do 60 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia
podať návrh na začatie konania vo veci samej. Žiadal priznať plnú náhradu trov konania od žalovaného

v 1. rade.2. Podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že s veriteľom - žalovaným
v 1. rade uzavrel dňa 13.11.2023 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.2310007788 (ďalej len ako
„Zmluva o úvere“). Žalovaný v 1. rade mu na základe tejto zmluvy mal poskytnúť úver vo výške 10

800,- eur, s mesačnou splátkou vo výške 220,38 eur. Žalovaný v 1. rade žalobcovi predložil listiny
s tým, že ak chce, aby mu bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Predložené
listiny podpísal v presvedčení, že so žalovaným v 1. rade uzatvoril Zmluvu o úvere. Až od svojho
zamestnávateľa, zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo 26.03.2024, ktorú žalovaný v 1. rade
predložil zamestnávateľovi žalobcu sa dozvedel, že podpísal aj Dohodu. V čase podpisovania Zmluvy

o úvere nemal vedomosť o tom, že s podpisom tejto zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach
zo mzdy. Doteraz nevie, že by nejakú Dohodu uzatváral. Nepoznal a nepozná konzekvencie, ktoré sú
spojené s uzavretím takejto Dohody a žalovaný v 1. rade žalobcovi k tejto Dohode neuviedol žiadne
skutočnosti. Predložil mu listiny s tým, že ak chce, aby mu bol úver poskytnutý, je potrebné predložené
listiny podpísať. Predložené listiny podpísal v presvedčení, že uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 2310007788 zo dňa 13.11.2023. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré

by žalobcovi uložilo povinnosť plniť, žalovaný v 2. rade, ako zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky
zo mzdy a žalobca nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť. Zamestnávateľ je podľa zákona
povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný v 1. rade, ako veriteľ,
výškudlhusámjednostrannediktujeatobezakéhokoľvekodsúhlaseniasúdom.Chýbaakákoľveksúdna
kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,

ktoré by podliehali ex-offo súdnej kontrole, prípadne, či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v tom
čase vyžadoval platný a účinný zákon o spotrebiteľských úveroch. Dohoda, umožňuje žalovanému v
1. rade, aby od žalobcu vymohol aj plnenia, na ktoré nemá nárok. Navyše, môže sa jednať o plnenie
z neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. o už premlčanú pohľadávku. Žalobca ďalej poukázal na ust.
§ 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 a na dôvodovú správu k

zákonu č. 102/2014 Z.z, ktorým bol zákon o ochrane spotrebiteľa novelizovaný o vyššie citované znenie.
Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale ako už viackrát uviedol Súdny dvor EÚ, pri zmluve so zmluvnými podmienkami,
ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex-offo súdne

preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.
Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa
nemá žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa na vykonávanie zrážok
zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Obava, že
žalovaný v 1. rade zasiahne do majetku žalobcu, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa

reálne naplnila požiadaním zamestnávateľa, žalovaného v 2. rade, o vykonanie zrážok zo mzdy. V
záujme predchádzania vzniku majetkovej ujmy žalobca navrhol, aby sa dočasne zakázal žalovaným
výkon zrážok zo mzdy. Civilný sporový poriadok, v ustanovení § 325 umožňuje, aby sa nariadilo
neodkladné opatrenie v prípade, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Na podporu návrhu
žalobca poukázal na neodkladné opatrenia, vydané v obdobných veciach, kedy súdy vyhoveli návrhu

na vydanie neodkladného opatrenia.

3. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložil súdu aj zmluvu o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.11.2023, dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa
13.11.2023, žiadosť žalovaného v 1. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktorá bola adresovaná

žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobcu zo dňa 26.3.2024.

4. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.11.2023 bol žalobcovi ako dlžníkovi poskytnutý úver
žalovaným v 1. rade ako veriteľom vo výške 10.800,- eur, pričom žalobca sa úver zaviazal uhrádzať v
pravidelných 96 mesačných splátkach po 220,38 eur. Prvá splátka sa stala splatnou dňa 20.12.2023

a dátum splatnosti poslednej splátky úveru bol dohodnutý na 20.11.2031. Celková čiastka, ktorú sa
žalobcazaviazalžalovanémuv1.radeuhradiťbolauvedenávovýške21.156,48eur,fixnáročnáúroková
sadzba úveru vo výške 21,10% a ročná percentuálna miera nákladov vo výške 21,10%. Celkové náklady
spotrebiteľa boli uvedené v sume 10.356,48 eur.

5. V rovnaký deň ako bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere (dňa 13.11.2023) bola uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade tiež Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá podľa §
551 Občianskeho zákonníka s tým, že predmetom tejto dohody bolo zabezpečenie pohľadávky veriteľa,
ktorá vznikla na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2310007788 uzatvorenej dňa 17.10.2023, nazáklade ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi spotrebiteľský úver v celkovej výške 10800,- eur a ktorú sa dlžník
zaviazal veriteľovi vrátiť v 96 mesačných splátkach vo výške 220,38 eur. Zabezpečenie predmetnej
pohľadávky podľa bodu 1 čl.1 predmetnej dohody spočívalo v dohode o zrážkach zo mzdy a iných

príjmov dlžníka. Žalobca ako dlžník v bode 3 čl. 1 dohody súhlasil s tým, aby sa mu zo mzdy alebo z iných
príjmov vykonávali zrážky a tieto boli poukazované na účet veriteľa, ktorý bol v dohode špecifikovaný,
pričompodľabodu4čl.1dohodybolavýškazrážkyzomzdydohodnutávovýške220,38eur.Podľabodu
5 čl. 1 dohody, právo na výplatu zrážok zo mzdy proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ predložením
tejto dohody platiteľovi mzdy podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka a platiteľ mzdy má povinnosť

vykonávať tieto zrážky zo mzdy v rozsahu stanovenom v tejto dohode a to až do úplného uspokojenia
zabezpečenej pohľadávky. V bode 7 predmetného článku došlo k upresneniu, že veriteľ má právo
predložiť túto dohodu platiteľovi mzdy len v prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou zabezpečenej
pohľadávky alebo jej časti, pričom za omeškane sa považuje omeškanie akejkoľvek splátky úveru alebo
jej časti po dobu dlhšiu ako 30 dní.

6. Z predloženej listiny označenej ako „Zaslanie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov“ z 26.3.2024
vyplýva, že žalovaný v 1. rade doručil zamestnávateľovi žalobcu predmetnú listinu, v ktorej ho vyzval,
aby začal s vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu. Prílohou tohto listu bola Dohoda o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov z 13.11.2023.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

16. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

17. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania

vo veci samej.

18. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.19. Podľa § 336 ods. 4 CSP Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci
samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

20. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

21. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

22. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,

nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

23. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.

24. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je
spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný v 1. rade poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a
žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobca spochybnil platnosť dohody o zrážkach
zo mzdy s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva.

25. Súd teda na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu
ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 13.11.2023, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v
takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. V danom prípade je tak zmluva z 13.11.203 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade

jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou.

28. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu uzavretie zmluvy,
neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy

dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto
dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a
mal možnosť ju odmietnuť.

29. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia

zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

30. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,d)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i)výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

s)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v)názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

31. Ako vyplýva z citovaného ust.§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo

d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)f)veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
KopírovaťPorovnať verzieNovelizácie

g)ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

32.Vzmysle§11ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochakveriteľnekonalsodbornoustarostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

33. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca spochybňuje predmetnú dohodu
o zrážkach zo mzdy, jej platnosť, resp. poukazuje na možné neprijateľné podmienky v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, ktorá nebola podrobená súdnemu prieskumu, potom je dôvodné návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej

nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy a v súvislosti s
uvedeným aj otázka možnosti domáhať sa plnenia z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

34. Žalobca spochybnil samotnú výšku pohľadávky žalovaného v 1. rade, ktorú si tento uplatňuje
prostredníctvom inštitútu zrážok zo mzdy. Žalobca namieta, že predmetná dohoda umožňuje

žalovanému v 1. rade, aby od žalobcu vymohol aj plnenia, na ktoré nemá nárok, pričom sa môže jednať
o plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. o už premlčanú pohľadávku.

35. Vyriešenie uvedenej otázky je možné predbežne posúdiť, avšak iba v rozsahu osvedčenia, aj v rámci
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci.

36. Žalobca osvedčil danosť nároku, keď zo zistených dôkazov, ktoré predložil vyplýva, že je so
žalovaným v 1. rade v zmluvnom vzťahu a uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca osvedčil aj
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu do jeho majetku bez súdneho
prieskumu v rozpore s ochranou spotrebiteľa.

37. V danom prípade bude potrebné vo veci samej podrobiť súdnemu prieskumu nie len samotnú
dohodu o zrážkach zo mzdy, ale aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere s poukazom na skutočnosť, či
zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či sa nejedná o úver bezúročný a bez poplatkov
(či napríklad bola s odbornou starostlivosťou veriteľa skúmaná bonita žalobcu pred uzavretím zmluvy

v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ C-679/18). Žalobca pritom namieta aj nedostatky pri
uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia.

38.Vsúvislostisuvedenýmsúdpoukazujenavyššiecit.ust.§54ods.2Občianskehozákonníkaanajmä

na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo
45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky
týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem
spotrebiteľa“.

39. Hoci rozsah tejto neplatnosti zatiaľ nemožno ustáliť, návrh, ktorým sa žalobca domáha zdržania sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy môže byť dôvodný, žalobca má pravdepodobne právo, ktorého
ochrany sa neodkladným opatrením domáha.

40. V opačnom prípade by žalobcovi (ktorý má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu

právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jeho
subjektívnych práv mala na neho omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného v 1. rade
(ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.41. Vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobcovi povinnosť plnenia, teda
inak nemá žalobca možnosť zrážky zastaviť. Sám veriteľ, teda žalovaný v 1. rade si diktuje výšku dlhu
jednostranne bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobcu

podľa svojvôle veriteľa, teda žalovaného v 1. rade. Tento stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstvo.

42. V prejednávanom prípade po oboznámení sa súdu so žalobcom predloženými listinnými dokladmi
má súd za to, že návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému
v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň zamestnávateľovi žalobcu,

až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, je dôvodný.

43. Súd má za to, že v danej veci je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami
konania. Žalovaný v 1. rade zaslal zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy
žalobcu listom zo dňa 26.3.2024, pričom čo sa týka rozsahu a výšky dlhu, ktorý sa má uhradiť
vykonávanýmizrážkamipoukázalnabod4čl.1doloženej Dohodyozrážkachzomzdyazinýchpríjmov.

ŽalobcaspochybňujesamotnúplatnosťDohodyozrážkachzomzdy,poukazujenaskutočnosť,ženemal
vôľu takúto dohodu uzavrieť a žalovaný ho v rozpore s ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane
spotrebiteľa nepoučil o dôsledkoch jej uzavretia a nemal možnosť ju odmietnuť. Žalobca tiež poukazuje
aj na neprijateľnosť zmluvných ustanovení, obsiahnutých v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom
na uvedené, bude úlohou súdu v konaní vo veci samej preskúmať predložené zmluvy medzi zmluvnými

stranami a posúdiť platnosť jednotlivých zmluvných dojednaní. V prípade, ak by súd dospel k záveru
o existencii neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na samotnú výšku dlhu a
za predpokladu, že by nebolo vyhovené žalobcom navrhnutému neodkladnému opatreniu, došlo by k
stavu, kedy v dôsledku realizácie zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu, by na strane žalovaného
v 1. rade došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu, ktorého vydania by sa žalobca

musel domáhať. Uvedená skutočnosť spôsobuje naplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže v danej veci bola osvedčená existencia bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi v
prípade zamietnutia návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

44. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi osvedčil existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným v 1.

rade a zároveň osvedčil aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov sporových strán vzhľadom
na skutočnosť, že zamestnávateľ žalobcu bol zo strany žalovaného v 1. rade požiadaný o začatie
vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu, teda začal s výkonom práva vyplývajúcim z dohody, platnosť
ktorej má byť predmetom skúmania vo veci samej. Za situácie, kým otázka (ne)platnosti dohody o
zrážkach zo mzdy nie je vyriešená právoplatným rozhodnutím súdu, je potrebné zabezpečiť ochranu

práv žalobcovi nariadeným neodkladným opatrením. Bez vykonania dokazovania vo veci samej nemôže
ani súd zaujať v tomto štádiu konania právny názor o platnosti či neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
a v tej súvislosti aj o dôvodnosti nároku vo veci samej. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži
ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli
predmetom posúdenia súdom. Táto skutočnosť vyvoláva tiež potrebu ex offo súdneho preskúmania

sporného zmluvného vzťahu z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
sám vyhodnotiť. Pristúpenie k realizácii zrážok, preukazuje aktuálnosť bezprostrednej hrozby finančnej
ujmy, teda vzniku ťažko zvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo vzťahu k žalobcovi
boli realizované.

45. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu (z 26.3.2024) a samotnej dohody, ktorá bola jej
prílohou vyplýva len výška poskytnutého úveru a výška mesačnej splátky a ich počet, pričom z tohto
podania nie je zrejmé, akú celkovú výšku pohľadávky si žalovaný v 1. rade uplatňuje voči žalobcovi
formou zrážok zo mzdy. V danom prípade, keďže dĺžka súdneho konania vo veci v čase rozhodovania o
nariadení neodkladného opatrenia nie je známa, je možné, že zamestnávateľ žalobcu by v budúcnosti

mohol vykonať zo mzdy žalobcu zrážky vo väčšom rozsahu, ako bude v prebiehajúcom súdnom konaní
ustálený jeho dlh, pretože v zmysle výzvy žalovaného v 1. rade resp. samotnej dohody o zrážkach,
ktorá bola jej prílohou, mal vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu až do úplného uspokojenia zabezpečenej
pohľadávky (porovnaj v obdobnej veci žalovaného v 1. rade uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn.
7CoCsp/7/2022 z 31. 03. 2022).

46. Povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok na základe tejto dohody je len dočasným opatrením proti
postihu majetku žalobcu, bez ktorého by mohol nastať ťažko napraviteľný stav, keďže mzda slúži v
prevažnej miere na zabezpečovanie uspokojovania základných potrieb jej poberateľa. Súd je tohonázoru, že dovtedy, kým sa nerozhodne o tom, či bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá
platne a možno sa z nej domáhať plnenia, je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu a zamedziť
vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporu sporná.

47.Potrebunariadenianeodkladnéhoopatreniamaltedasúdzadostatočneosvedčenú,pretožežalobca
realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na
základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol
by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v 1. rade

bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobcu. Nariadenie neodkladného opatrenia
je dočasným opatrením proti postihu majetku žalobcu, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný
a resp. nenapraviteľný stav. (porovnaj v tejto súvislosti uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
21Co/123/2017 z 26. 09. 2017)

48. Vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. V danom prípade je však dlžníkom žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa
v tomto konaní svojho práva vyplývajúceho z predpisov na ochranu spotrebiteľa, pričom existencia
pohľadávky voči žalobcovi sa predpokladá na strane žalovaného v 1. rade, ktorý práve využitím inštitútu

dohody o zrážkach zo mzdy zasahuje do práv žalobcu.

49. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že žalobca mal možnosť odmietnuť uzavretie dohody
o zrážkach zo mzdy bez vplyvu na možnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danom
prípade nesie žalovaný v 1. rade, a to s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od

nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009 a v kontexte
s nariadením neodkladného opatrenia ukladajúcim povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo
mzdy napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoCsp/28/2020 z 08. 06. 2020). Uvedené
je s konečnou platnosťou oprávnený riešiť súd až v konaní vo veci samej.

50. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o

zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

51. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce

potrebuneodkladnejúpravypomerov,hodnoverneosvedčildôvodnosťnároku,ktorémusamáposkytnúť
ochrana.Súdmalzároveňzato,ženariadenímneodkladnéhoopatrenianevznikneneprimeranáujmana
stranežalovanéhov1.rade(žalovanýv1.rademôžepodaťnasúdežalobunaplnenie),anineprimeraná
výhoda na strane žalobcu, kedy v prípade nepodania žaloby žalobcom, či nedôvodnosti žaloby vo veci
samej, bude môcť žalovaný v 1. rade naďalej realizovať zrážky zo mzdy.

52. V danom prípade súd zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov právneho vzťahu a
neodkladné opatrenie nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobcu ako spotrebiteľa, či následným
ďalším súdnym sporom medzi stranami sporu.

53. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu v časti ukladajúcej povinnosť žalovanému v 1. rade zdržať
sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov v súvislosti s označenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
vyhovel.

54. S účinnosťou od 1.7.2016 CSP prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred

neurčeného obdobia. CSP tak upustil od línie dočasnosti poskytnutej ochrany. Ustanovenie obdobia
trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne. Úprava v CSP upustila
od dočasnosti charakteru neodkladných opatrení oproti predbežným opatreniam. V tejto súvislosti súd
poukazuje na znenie ustanovenia § 336 ods. 1 CSP veta druhá, pričom podľa niektorých názorov vdanom prípade nebolo potrebné ukladať povinnosť žalobcovi podať v určitej lehote žalobu vo veci samej,
pretože neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (porovnaj tiež
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/27/2020 z 30. 06. 2020).

55. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať aj na opačné názory, podľa ktorých súd je povinný
poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale tiež rešpektovať práva
toho, proti komu takýto návrh smeruje, preto nie je možné konštatovať, že nariadením neodkladného
opatrenia sa trvalo usporiadajú práva tam, kde je potrebné preskúmať vec riadnym dokazovaním

vykonaným vo veci samej. Samotné konštatovanie, že dohoda o zrážkach môže bezdôvodne zasiahnuť
do práva spotrebiteľa v prospech veriteľa nestačí. Je potrebné skúmať, tak samotnú dohodu o zrážkach
zo mzdy z hľadiska jej platnosti ako aj samotnú zmluvu o úvere, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy je
akcesorická k zmluve o úvere a ako taká nemôže zabezpečovať také povinnosti, ktoré by boli v zmluve
o úvere neprijateľnými podmienkami. Takýto prieskum však vybočuje z rámca prieskumu v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto je ho možné vykonať len v konaní vo veci samej

( v súvislosti s uvedeným porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/162/2019 z 04.
12. 2019).

56. Z vyššie uvedeným teda súvisí aj možnosť nariadenia neodkladného opatrenia bez časového
obmedzenia, prípadne možnosť trvanie neodkladného opatrenia obmedziť po určitú dobu.

57. Súd napriek rozdielnym názorom trvanie neodkladného opatrenia obmedzil do skončenia konania,
ktoré bude začaté vo veci samej na základe povinnosti uloženej žalobcovi výrokom III. tohto uznesenia,
nakoľko samotný žalobca si petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžiadal toto
časové obmedzenie. Ak by súd naradil neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia, rozhodol

by o nariadení neodkladného opatrenia v širšom rozsahu, ako to požadoval žalobca (ultra petitum).
V opačnom prípade by súd pripustil účinky nariadeného neodkladného opatrenia vo väčšom rozsahu,
ako to žiadal žalobca, čím by tak zároveň vo väčšej miere zasiahol do práv žalovaného v 1. rade.

58. Súd preto vyhovel návrhu žalobcu a výrok III. tohto uznesenia mu uložil podať žalobu vo veci samej,

pričom do skončenia takto ním iniciovaného konania bude trvať aj nariadené neodkladné opatrenie.

59. V súlade s § 336 ods. 1 CSP, keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
zároveň vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

60.Podľa§336ods.2CSPsúdvprípadeuloženiavyššieuvedenejpovinnostimusívovýrokuuznesenia
uviesť strany a predmet konania vo veci samej. Samotný predmet konania vymedzil žalobca v prvom
výroku petitu neodkladného opatrenia, kedy žiadal časovo obmedziť neodkladné opatrenie do skončenia
konaniaozdržaniesapoužitiadohodyozrážkachzomzdy.Súdvzhľadomnauvedenévymedzilpredmet
konania vo veci samej a označil strany tohto sporu v treťom výroku uznesenia o nariadení neodkladného

opatrenia. Žalobcovi tak uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, teda o zdržanie sa použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy, pričom stranami sporu budú žalobca a žalovaný v 1. rade. Zároveň súd žalobcovi
na podanie žaloby vo veci samej určil primeranú lehotu 60 dní.

61. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v lehote podaná (§

336 ods. 3 CSP).

62. Pokiaľ sa týka návrhu žalobcu, aby súd uložil výrokom II. zamestnávateľovi žalobcu povinnosť
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, je potrebné uviesť, že napriek odlišným názorom na uvedenú
problematiku,súdnapraxsaprikláňaknázoru,žejemožnétakútopovinnosťuložiťajsubjektuodlišnému

od strany sporu (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21CoCsp/35/2024 z 30.
09. 2024, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/29/2024 z 19. 11. 2024, uznesenie
KrajskéhosúduvPrešovesp.zn.25CoCsp/26/2024z22.10.2024,uznesenieKrajskéhosúduvPrešove
sp.zn. 1Co/31/2019 z 23. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/30/2019 z 09. 04.
2019, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/62/2019 z 16. 04. 2019). Žalobca v danom

prípade označil zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade, pričom inú povinnosť ako zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy, žalovanému v 2. rade nežiadal uložiť.63. Žalovaný v 2. rade je stranou sporu v súlade s § 60 CSP, nakoľko ho žalobca označil za stranu
sporu, preto možno aj vo vzťahu k nemu rozhodnúť o neodkladnom opatrení. Civilný sporový poriadok
nevyžaduje vždy, aby na neodkladné opatrenie nadväzovalo konanie vo veci samej, a teda neodkladné

opatrenie možno vydať aj voči osobe, ktorá by v konaní vo veci samej nebola pasívne legitimovaná, ak
takéto osoba je označená žalobcom ako strana sporu. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia proti žalovanému v 1. rade ako veriteľovi pohľadávky, ktorej sa od žalobcu domáha
prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu, a teda je zároveň
možné takéto rozhodnutie vydať aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobcu,

a to práve z dôvodu okamžitej realizácie nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré reagovalo na
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Pokiaľ neodkladné opatrenie má riešiť naliehavú potrebu
úpravy pomerov strán, je v takejto situácii dôvodné vyhovieť návrhu aj vo vzťahu k zamestnávateľovi ako
žalovanému v 2. rade. V súvislosti s vyššie uvedeným a obdobnou procesnou situáciou súd poukazuje
na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/102/2019 z 26. 09. 2019, kde odvolací súd
na odvolanie žalobcu zmenil uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia tak, že uložil žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy.

64. Napriek tomu, že CSP už výslovne neupravuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť
aj inému ako strane sporu, výpočet neodkladných opatrení v § 325 ods. 2 CSP, uloženie takéhoto

neodkladného opatrenia nevylučuje. Uloženie povinnosti inej osobe ako sporovej strane v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia tak, vzhľadom na rozumné usporiadanie procesných vzťahov,
akceptuje rozhodovacia prax súdov, súd preto nevidí dôvod, aby nemohol vyhovieť takémuto návrhu
žalobcu v prípade, že zamestnávateľa označil priamo za stranu sporu vo vzťahu ku konaniu o nariadenie
neodkladného opatrenia.

65. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

66. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

67. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

68. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

69. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 CSP, súd zároveň
rozhodol aj o trovách konania.

70. V danom konaní tak bol žalobca úspešný v celom rozsahu, pretože súd jeho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel. Vzhľadom na uvedené mu patrí nárok na priznanie náhrady trov

konania proti žalovanému v 1. rade v rozsahu 100%.

71. O trovách neodkladného opatrenia medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade
úspešný v celom rozsahu, avšak nakoľko náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade nežiadal, súd

mu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.