Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 9, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010697
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624010697.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Martina Baločka, v trestnej veci obžalovanej ml. A. B., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 9.
júla 2025, o odvolaní obžalovanej, obhajkyne obžalovanej C. A. D. a zákonného zástupcu mladistvej
obžalovanejE.B.protirozsudkuOkresnéhosúduSpišskáNováVeszodňa5.3.2025,sp.zn.1T/96/2024

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej ml. A. B., obhajkyne obžalovanej JUDr. A. D.
a zákonného zástupcu mladistvej obžalovanej E. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovanú ml. A. B. za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. h) Tr. zák. a z prečinu

výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 30.1.2024 v čase okolo 10.00 hod. v obci F., okres G. A. H., v budove I. B. na adrese F. J.XX,
počas vyučovacej hodiny v 7.A triede v prítomnosti ďalších najmenej troch spolužiakov, fyzicky napadla
učiteľku E. D. K. a to tak, že po tom čo bola učiteľkou upozornená, aby sa venovala zadaným úlohám,
hodila jej do tváre pero, zdvihla na ňu pravú ruku, na čo ju učiteľka chytila za rukáv pravej ruky a hneď na

to obvinená poškodenú jedenkrát udrela otvorenou dlaňou ľavej ruky do oblasti jej pravej strany tváre,
chytila ju za šaty, ktoré jej roztrhla a hodila do poškodenej knihu, ktorou ju netrafila, na čo poškodená
urobila prudký pohyb, aby sa vyhla útoku a následne hodila poškodenej do oblasti tváre ďalšiu knihu, čím
takýmto konaním spôsobila poškodenej E. D. K. pomliaždenie hlavy a ľahký otras mozgu a podvrtnutie
driekovej chrbtice s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní troch týždňov.

Za to okresný súd uložil obžalovanej podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods.1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. a § 117 ods.1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanej povinnosť zaplatiť poškodenej E. D. K., nar. XX.X.XXXX
bytom G. H., I. XX náhradu škody vo výške 1.430,-€ titulom bolestného.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanej povinnosť zaplatiť poškodenej I. B., XXXXX F. XX, IČO:XX

XXX XXX náhradu škody vo výške 224,33 € titulom úhrady náhrady príjmu u poškodenej E. D. K..Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanej povinnosť zaplatiť poškodenej L. I. M., D.. G. G. N. XX,
XXX XX F., O.:XX XXX XXX náhradu škody vo výške 222,33 € titulom úhrady nákladov spočívajúcich
v poskytovaní zdravotnej starostlivosti u poistenca E. D. K..

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú G. M., P., Q. XX. D. X D. XX, XXX XX F. s nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení

o opravnom prostriedku zahlásili odvolanie obžalovaná ml. A. B., obhajkyňa obžalovanej a zákonný
zástupca.
Obžalovaná v písomných dôvodoch podaného opravného prostriedku prostredníctvom obhajkyne
poukázala na to, že rozsudok je potrebné zrušiť predovšetkým pre vady v zmysle § 321 ods. 1 písm. a)
až d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších právnych predpisov.
Nepopiera, že skutočne došlo k istej roztržke medzi ňou a učiteľkou, ktorá je však popisovaná rôzne z jej

strany,stranypoškodenejučiteľkyaďalšíchsvedkov,pričomstýmitorozpormisasúdvrozsudkunáležite
nevysporiadal. Popiera spáchanie obidvoch trestných činov, pre ktoré bola odsúdená rozsudkom, a to
jednak z dôvodu, že sa skutok nestal tak, ako je to uvedené v rozsudku a jednak z dôvodu, že jej konanie
nenapĺňa skutkovú podstatu ani jedného z trestných činov, za ktoré bola odsúdená.
Ďalej uviedla, že je potrebné hodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, nielen okolnosti vyplývajúce z jej

konania, ale aj zo strany poškodenej. Jej konanie bolo reflexnou reakciou na fyzický kontakt poškodenej,
ktorý bol, aj ako to vyplýva zo svedeckej výpovede N. B., neprimeraný.
V tomto prípade to bola učiteľka, ktorá prvá vyvolala fyzický kontakt medzi nimi (tým, že ju schmatla), a
keď teda nevedela svoje správanie ovládať, nie je spravodlivé očakávať, aby situáciu s chladnou hlavou
a rozumne riešila ona. To nebolo v jej možnostiach. Učiteľka mohla využiť rôzne iné spôsoby, ako napr.

napomenúť ju, prípadne ju mala poslať na pohovor k riaditeľovi, alebo si zavolať na pomoc inú osobu,
ktorá by situáciu zvládla riešiť, prípadne mala skrátka akceptovať, že písať nebude, ale je presvedčená
o tom, že nemala pristúpiť k fyzickému stretu s ňou.
Práve toto konanie učiteľky, ktoré potvrdzujú aj výpovede svedkov sa nezhoduje s výpoveďou
poškodenej učiteľky zo dňa 15.08.2024 a v jej nasledujúcich výpovediach v konaní, keď tvrdila, že ju

chytila po tom, čo ona na ňu zdvihla ruku. Ani pri podaní trestného oznámenia zo dňa 30.01.2024
poškodená neuviedla, že by ju chytila za rukáv preto, že ona na ňu zodvihla svoju ruku, ale naopak
uviedla len, že ju chytila po tom, čo ona po nej hodila pero. Fakt, že pri fyzickom kontakte zo strany
poškodenej s ňou nešlo o obrannú reakciu z jej strany, ale práve naopak, za iniciovanie fyzického
konfliktu považuje za podstatný pre rozhodnutie v konaní.

Má za to, že skutok, ktorý sa stal, nie je trestným činom. Aj napriek tomu, že došlo k istej vzájomnej
konfrontácii, túto nemožno klasifikovať ako trestný čin výtržníctva (ani ublíženia na zdraví). Tak ako
uvádza vyššie, vzhľadom na skutočnosť, ak by poškodená učiteľka reagovala s kľudom a rozvahou,
vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť a neiniciovala by voči nej žiaden fyzický kontakt, k jej konaniu
by možno nemuselo dôjsť.

V žiadnom prípade nesúhlasí s právnou kvalifikáciou skutku ako trestného činu ublíženia na zdraví, za
ktorý ju súd odsúdil, pretože zranenia poškodenej si nevyžiadali potrebnú dobu liečenia a nesúhlasí,
aby jej bola škoda na zdraví, ktorú si poškodená spôsobila sama, pričítaná za vinu. Z jej pohľadu nie
je žiadnym spôsobom preukázané, ako poškodená prišla k zraneniu v oblasti driekovej chrbtice a nie
je ani objektívne preukázané zranenie v oblasti driekovej chrbtice a jeho existencia, keď vykonané

prístrojové vyšetrenia (RTG, CT) toto zranenie nepotvrdili. Zranenie driekovej chrbtice je v znaleckom
posudku č. 32/2024 E. L. M. zo dňa 22.04.2024 klasifikované ako „podvrtnutie driekovej oblasti chrbtice“.
Z tohto znaleckého posudku jasne vyplýva, že dané zranenie sa na jednotlivých vyšetreniach žiadnym
spôsobom neprejavilo a že jeho základ vyplýva čisto z tvrdení uvedených poškodenou o jej existujúcich
bolestiach.

Na právnu kvalifikáciu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestnýzákonvzneníneskoršíchprávnychpredpisovsavyžadujeúmyselnékonanie,čovjejprípadenie
je vôbec dané, nakoľko nebolo v jej úmysle ani len v najmenšej miere úmyselne poškodenej pani učiteľke
ublížiť a spôsobiť jej nejaké zranenie a ani absolútne nemohla predpokladať, že také zranenie (zranenie
chrbtice) môže vzniknúť. Jej konanie voči poškodenej nenapĺňa ani jeden zo znakov úmyselného

konania v zmysle § 15 Trestného zákona, v zmysle ktorého je „trestný čin spáchaný úmyselne, ak
páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad,že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.“ Ani jeden z vyššie uvedených alternatívnych spôsobov priameho
alebo nepriameho úmyslu svojím konaním nenaplnila.
Následok na zdraví poškodenej, ktorý nastal (zranenie chrbtice), nie je priamym dôsledkom jej útoku,

ale poškodená k zraneniu mala prísť tým spôsobom, že urobila prudký pohyb. Ďalšie zranenia, ktoré
poškodená utrpela (pomliaždenie hlavy a ľahký otras mozgu si podľa znaleckého posudku nevyžadovali
dobu liečenia presahujúcu 7 dní, a tieto zranenia by nenaplnili dobu liečenia potrebnú pre klasifikáciu
skutku ako trestný čin). Následok, ktorý poškodená mala utrpieť v podobe zranenia chrbtice, čo je
zranenie, ktoré má zakladať trestnosť skutku, ani len nemohla čo by len predpokladať, že by mohlo

nastať.
Práve z tohto titulu považuje za nesprávne právne kvalifikovať jej skutok ako trestný čin ublíženia
na zdraví, nakoľko nebola splnená podmienka úmyselného zavinenia. Týmto tvrdením poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Tdo 62/2011 zo dňa 16.08.2012, v
ktorom súd uviedol, že „skutkové zistenia ustálené vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku musia
zodpovedať všetkým zákonným znakom použitej právnej kvalifikácie, t.j. všetkým znakom skutkovej

podstaty príslušného trestného činu (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka)“.
Rovnako poukázala aj na to, že súd nevzal do úvahy pri rozhodovaní o jej odsúdení tzv. materiálny
korektív mladistvej osoby v zmysle § 95 ods. 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého „prečin, ktorého
znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť
malá“. Vzhľadom na to, že v oboch prípadoch trestných činov ublíženia na zdraví a výtržníctva, ide

v zmysle skutkovej podstaty týchto trestných činov o prečiny, súd mal vziať do úvahy tento inštitút. V
rozsudku absentuje akékoľvek relevantné vysvetlenie vo vzťahu ku kritériám určujúcim tento materiálny
korektív. Tak ako to vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd je povinný vždy
skúmať, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 95 ods. 2 Tr. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Spišská Nová
Ves, sp. zn. 1T/96/2024 zo dňa 05.03.2025 zmenil tak, že ju spod obžaloby oslobodí, pretože skutok
podľa obžaloby sa nestal a skutok, ktorý sa stal, nie je trestným činom.

Zákonný zástupca mladistvej obžalovanej odvolanie bližšie písomne neodôvodnil.

Na základe podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej,
obhajkyne obžalovanej a zákonného zástupcu mladistvej obžalovanej nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Krajský súd po preskúmaní spisu konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie zákonným spôsobom
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v predmetnej trestnej veci a po vykonaní dokazovania dospel ku
správnym skutkovým a právnym záverom. Na základe toho krajský súd nemá žiadne pochybnosti o tom,
že obžalovaná sa dopustila skutku, ktorý bol predmetom obžaloby, a ktorý okresný súd správne právne

kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. h) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ktorého sa
dopustila na tom skutkovom základe, že

dňa 30.1.2024 v čase okolo 10.00 hod. v obci F., okres G. A. H., v budove I. B. na adrese F. J.XX,

počas vyučovacej hodiny v 7.A triede v prítomnosti ďalších najmenej troch spolužiakov, fyzicky napadla
učiteľku E. D. K. a to tak, že po tom čo bola učiteľkou upozornená, aby sa venovala zadaným úlohám,
hodila jej do tváre pero, zdvihla na ňu pravú ruku, na čo ju učiteľka chytila za rukáv pravej ruky a hneď na
to obvinená poškodenú jedenkrát udrela otvorenou dlaňou ľavej ruky do oblasti jej pravej strany tváre,
chytila ju za šaty, ktoré jej roztrhla a hodila do poškodenej knihu, ktorou ju netrafila, na čo poškodená

urobila prudký pohyb, aby sa vyhla útoku a následne hodila poškodenej do oblasti tváre ďalšiu knihu, čím
takýmto konaním spôsobila poškodenej E. D. K. pomliaždenie hlavy a ľahký otras mozgu a podvrtnutie
driekovej chrbtice s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní troch týždňov.Zároveň krajský súd zistil, že okresný súd odôvodnil rozhodnutie v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. a v
rozsudku stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Okresný súd správne skonštatoval, že obžalovaná je zo spáchania trestnej činnosti usvedčovaná
najmä svedeckou výpoveďou poškodenej E. D. K., ktorá vo svojej výpovedi podrobne opísala priebeh
fyzického útoku na jej osobu, ako aj prečítanými výpoveďami svedkov z prípravného konania, na ktoré
v napadnutom rozsudku poukázal, pričom krajský súd na tieto dôkazy poukazuje a nepovažuje za

potrebné ich opätovne bližšie rozvádzať.

Z prečinu ublíženia na zdraví je obžalovaná usvedčovaná aj lekárskou správou, lekárskym nálezom
z Neurologickej ambulancie EM CENTRUM s.r.o., pripojenou fotodokumentáciou, ako aj znaleckým
posudkom E. L. M., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, na
ktoré taktiež okresný súd konkrétne poukázal v odôvodnení rozsudku.

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že poškodená počas fyzického útoku utrpela ľahké poranenia,
a to pomliaždenie hlavy a otras mozgu s vyžadujúcou si dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do
7 dní. Okrem toho utrpela poranenie podvrtnutie driekovej chrbtice, ktoré si vyžaduje z hľadiska úrazovej
chirurgie dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní 3 týždňov.
Krajský súd v súvislosti s poranením chrbtice osobitne poukazuje aj na výpoveď znalca E. L. M.

z prípravného konania. Znalec ohľadne mechanizmu poranenia driekovej chrbtice uviedol, že ku
zraneniu došlo tak, že počas incidentu obžalovaná hodila do poškodenej knihu smerom na hlavu, pričom
poškodená zareagovala reflexným konaním, čím sa snažila útoku vyhnúť, čo spôsobilo prudký pohyb
v oblasti driekovej chrbtice s následným jej podvrtnutím a vznikom bolesti.

V nadväznosti na vyššie uvedené krajský súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so závermi okresného
súdu v časti týkajúcej sa viny obžalovanej. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že
obžalovaná naplnila všetky zákonom vyžadované znaky prečinu ublíženia na zdraví po objektívnej aj
subjektívnej stránke podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
h) Tr. zák., keď svojim úmyselným konaním spôsobila poškodenej zranenia, uvedené vo výrokovej

časti rozsudku. Súčasne bolo preukázané, že obžalovaná svojím konaním naplnila aj všetky zákonom
vyžadované znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže sa dopustila fyzicky,
verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadla iného, a to v priestoroch školy,
počas vyučovacej hodiny a za prítomnosti najmenej ďalších troch osôb.
S poukazom na námietky obhajoby je potrebné osobitne zdôrazniť, že pokiaľ ide o zranenie poškodenej

v oblasti driekovej chrbtice, k tomu síce došlo nepriamym spôsobom, teda v dôsledku obranného
manévru poškodenej, ktorým sa snažila vyhnúť ďalšiemu útoku, avšak aj tento následok je potrebné
plne pripočítať k zodpovednosti obžalovanej.

Tvrdenia obžalovanej uvedené v odvolaní, podľa ktorých je pre právnu kvalifikáciu trestného činu

ublíženia na zdraví potrebné preukázanie úmyselného konania, ktoré v jej prípade údajne nebolo dané,
keďženemalavúmysleakokoľvekublížiťpoškodenej,anijejspôsobiťzranenie,niejemožnéakceptovať
ako relevantnú obranu. Naopak, skutočnosti, ktoré sama obžalovaná uvádza, je možné vyhodnotiť v jej
neprospech.

Obžalovaná tvrdí, že k poraneniu chrbtice poškodenej nedošlo v dôsledku jej útoku, ale v dôsledku
reflexného pohybu poškodenej, ktorým sa údajne snažila vyhnúť zásahu. Z vykonaných dôkazov však
jednoznačne vyplýva, že počas incidentu obžalovaná hodila smerom na poškodenú knihu, pričom
mierené bolo na oblasť hlavy. Poškodená reagovala reflexívne obranným pohybom, ktorého cieľom
bolo útoku sa vyhnúť, a v dôsledku tohto pohybu došlo k poraneniu v oblasti driekovej chrbtice. Tento

nepriamy následok je možné pripočítať k zodpovednosti obžalovanej, a to vzhľadom na existenciu
príčinnej súvislosti medzi jej konaním a následkom - poškodením zdravia poškodenej.

Ak by obžalovaná nekonala spôsobom, ktorý viedol k vyvolaniu konfliktnej situácie, k samotnému
incidentu by vôbec nemuselo dôjsť. Zodpovednosť za následok nesie ten, kto spôsobil rozhodujúcu

príčinu vedúcu k jeho vzniku, a tou bola v danom prípade práve obžalovaná. Na naplnenie subjektívnej
stránky skutkovej podstaty nie je potrebné, aby obžalovaná predpokladala konkrétny typ zranenia -
napr. poranenie chrbtice. Postačuje, že mohla a mala predvídať, že v dôsledku jej konania môže dôjsť
k telesnému poškodeniu poškodenej. Uvedené skutočnosti potvrdil aj znalec MUDr. E. R. vo svojomznaleckom posudku, v ktorom jednoznačne vylúčil možnosť, že by išlo len o následok stresovej reakcie
poškodenej na vzniknutú situáciu. Týmto zároveň potvrdil existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi
útokom obžalovanej a vniknutým poranením.

K námietke obžalovanej ml. A. B., podľa ktorej skutok, ktorý sa stal, nenapĺňa znaky trestného činu
a napriek tomu, že došlo k vzájomnej konfrontácii, túto nemožno považovať za prečin výtržníctva ani
ublíženia na zdraví, keďže podľa jej tvrdenia – ak by poškodená učiteľka zachovala pokoj a rozvahu
a neiniciovala voči nej fyzický kontakt, k danému incidentu by nemuselo dôjsť, krajský súd uvádza, že

vykonaným dokazovaním nebolo preukázané žiadne konanie poškodenej, ktorým by dala vôbec nejaký
dôvod obžalovanej fyzicky napadnúť poškodenú, ktorá bola navyše v čase skutku, ako pedagogický
zamestnanec v postavení chránenej osoby v zmysle § 139 ods. 1 písm. h) Tr. zák., čo zakladá vyššiu
mieru trestnoprávnej ochrany poškodenej.

Obžalovaná namietala aj nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa §

156ods.1,ods.2písm.a)Tr.zák.spoukazomna§139ods.1písm.h)Tr.zák.,akoajprečinuvýtržníctva
podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zák., a to s odvolaním sa na materiálny korektív podľa ustanovenia §
95 ods. 2 Tr. zák.
Po dôslednom posúdení skutku so zreteľom na všetky všeobecné hľadiská určujúce mieru závažnosti
činu možno jednoznačne konštatovať, že protispoločenská závažnosť skutku je v danom prípade vyššia

než malá.
Krajský súd nepovažuje za prípustné, aby takéto konanie obžalovanej, keď žiačka základnej školy
fyzickynapadneučiteľkuaspôsobíjejzranenia,nebolopovažovanézatrestnýčinspoukázanímnamalú
protispoločenskú závažnosť. Takéto konanie obžalovanej jednoznačne napĺňa znaky trestného činu. Nie
je možné, aby žiak či už základnej, alebo aj strednej školy bez prejavenia akejkoľvek úcty a rešpektu

fyzicky napadol učiteľa, a to dokonca opakovane hádzaním kníh, pera, roztrhaním šiat, spôsobil mu
zranenia a neniesol za to trestnoprávne následky.

Krajskýsúdpovažujezasprávnerozhodnutieokresnéhosúduoodmietnutínávrhuobhajobynahlavnom
pojednávaní na vykonanie znaleckého dokazovania z odboru psychiatria, resp. psychológia, pretože

vzhľadom na zistený skutkový stav nebol zákonný dôvod na takýto postup.

Rovnako krajský súd nezistil pochybenia okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu
u obžalovanej, pričom okresný súd uloženie trestu náležite odôvodnil.
Trest, ktorý bol obžalovanej uložený okresným súdom zodpovedá hľadiskám, uvedeným § 34 a nasl.

Tr. zák. Okresný súd správne a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania prihliadol aj na jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., a to, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného
činu riadny život, a na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., a to, že spáchala viac
trestných činov.
Správne postupoval okresný súd, keď uložil obžalovanej úhrnný trest vzhľadom na spáchanie dvoch

trestných činov.
Krajský súd má za to, že uložený úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo
výmere 6 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka je správny,
zákonný a dostatočný pre nápravu obžalovanej, aby sa v budúcnosti nedopúšťala trestnej činnosti, aby
viedla riadny život, a takýto trest odradí iných potenciálnych páchateľov od páchania trestnej činnosti,

čím bude splnený účel trestu tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Zákonný je aj výrok, ktorým okresný súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovanú nahradiť
spôsobenú škodu výške 1 430,- EUR titulom bolestného, škodu vo výške 224,33 EUR titulom úhrady
náhrady príjmu u poškodenej E. D. K. a škodu vo výške 222,33 EUR titulom úhrady nákladov

spočívajúcich v poskytovaní zdravotnej starostlivosti u poistenca E. D. K., pretože škoda bola
preukázaná, poškodené strany škodu riadne vyčíslili a uplatnili ju riadne a včas.
Zákonný je aj výrok o odkázaní poškodenej G. M., D. s nárokom na náhradu škody na civilný proces,
pretože vzhľadom na závery znaleckého posudku ohľadne nevyhnutnej doby liečenia poškodenej bolo
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo rámec dokazovania, nevyhnutného pre

rozhodnutie okresného súdu o vine a treste.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa krajský súd nestotožnil s dôvodmi, uvedenými v odvolaní
obžalovanej ml. A. B., obhajkyne obžalovanej a zákonného zástupcu mladistvej obžalovanej, ale vplnom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, a preto odvolanie obžalovanej, obhajkyne
obžalovanejazákonnéhozástupcumladistvejobžalovanejakonedôvodnépodľa §319Tr.por.zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.