Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 60Cb/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324207372
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1324207372.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne ATOS PLUS, s.r.o.,

so sídlom Nám. Ľ. Štúra 969/13, Moldava nad Bodvou 045 01, IČO: 44 928 777, zastúpenej JUDr.
Alexandrom Parajosom, advokátom so sídlom Skladná 236/64, Košice - mestská časť Juh 040 01,
proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, zastúpenej FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom
Šoltésovej 7325/14, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 08, IČO: 56 711 832, o zaplatenie
4.644,03 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 4.644,03 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške

13,25 % ročne zo sumy 4.644,03 eura od 13.09.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.

III.Žalovanájepovinnánahradiťžalobkynitrovykonaniavrozsahu98,24%,pričomovýšketejtonáhrady
bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou z 24.09.2024 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej

sumu 4.644,03 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe uviedla, že strany sporu
uzavreli poistnú zmluvu č. 6607631164 havarijné poistenie motorového vozidla G. V., U.: F Dňa
30.01.2024 došlo k poškodeniu označeného motorového vozidla (totálna škoda). Škodová udalosť
bola žalovanej nahlásená a žalobkyňa si uplatnila nárok z havarijného poistenia. Žalovaná poistné
plnenie odmietla poskytnúť, pretože aplikovala výluku - vozidlo bolo využívané na účely prepravy
osôb, pričom poistná zmluva bola dojednaná na bežné využívanie. K uvedenému likvidačnému záveru
dospela žalovaná na základe zmluvy o výpožičke z 30.01.2024, v zmysle ktorej bolo vozidlo v čase

škodovej udalosti vo faktickej držbe tretej osoby. V čase uzatvárania poistnej zmluvy žalobkyňa účel
využívania motorového vozidla neriešila, pretože žalovaná mala vedomosť o rozsahu podnikateľskej
činnosti žalobkyne (predmete podnikania) priamo od žalobkyne a je uvedený aj v obchodnom registri.
Až dodatočne žalobkyňa zistila, že poistné riziko, na ktoré sa žalovaná odvoláva by bolo čo do poistného
o 50 % drahšie. Aj napriek tomu mala žalovaná poskytnúť poistné plnenie krátené o 50 %, pričom
možno hovoriť o „podpoistení“. Uplatnila si preto nárok na poistné plnenie v sume 4.644,03 eura - 50
% zo sumy 9.288,06 eura. Túto sumu vypočítala žalobkyňa tak, že od všeobecnej hodnoty motorového

vozidla 14.382,29 eura odpočítala hodnotu zvyškov 2.650 eur (tieto veličiny uviedla žalovaná v liste zo
14.02.2024). Od výslednej sumy 11.732,29 eura odpočítala DPH, čo predstavuje sumu 9.776,91 eura.
Následne ešte odpočítala 5 % spoluúčasť (sumu 488,85 eura) a výslednú sumu 9.288,06 eura vydelila
2. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania uplatnila si žalobkyňa vočinej aj úrok z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 4.644,03 eura od 10.09.2024 do zaplatenia a
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Tvrdenia preukazovala
zmluvou o výpožičke z 30.01.2024, oznámením žalovanej z 28.08.2024, oznámením žalovanej o

totálnej škode zo 14.02.2024, poistkou č. 6 607 631 164, návrhom poistnej zmluvy, vyjadrením k
náhrade škody, prílohou k návrhu na uzavretie poistnej zmluvy havarijného poistenia KASKO na diaľku,
informáciou pre spotrebiteľa, informačným dokumentom o poistnom produkte, zmluvnými dojednaniami
pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 (ďalej len „Zmluvné dojednania“), osobitnými
poistnými podmienkami poistenie motorových vozidiel č. 356, osobitnými poistnými podmienkami pre

rozsah asistenčných služieb havarijného poistenia vozidiel do 3 500 kg č. 2010, osobitnými poistnými
podmienkami pre poistenie veci pre prípad odcudzenia alebo vandalizmu OPP OV 206, osobitnými
poistnými podmienkami pre poistenie veci pre prípad živelných udalostí OPP Ž 156, všeobecnými
poistnými podmienkami pre poistenie majetku VPP MP 106 (ďalej len „VPP“), rozsahom vstupnej
obhliadky, poistnou zmluvou - táto bola predložená aj podaním doručeným súdu 10.12.2024.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobkyne vyjadrila podaním z 28.11.2024, pričom nárok žalobkyne neuznala
v celom rozsahu a označila ho za nedôvodný. Potvrdila, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu č.
6607631164, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla vo vlastníctve žalobkyne
J. V., U.: F Poukázala na list žalovanej z 28.08.2024, ktorým žalobkyni oznámila, že škodová
udalosť nie je likvidná, teda nejde o poistnú udalosť, a to vzhľadom na existenciu výluky z poistenia.

Šetrením bolo zistené, že motorové vozidlo bolo využívané na účely prepravy osôb. Poistná zmluva
bola pritom dojednaná na bežné využívanie. V zmysle Článku V písm. b) Zmluvných dojednaní
sa poistenie nevzťahuje na škody na vozidle, pokiaľ je vozidlo používané na iné účely ako je
uvedené v poistnej zmluve (napr. požičovňa, taxislužba, autoškola, prenájom vozidla medzi fyzickými
a právnickými osobami a osobná cestná doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktorých

celková obsaditeľnosť nepresahuje 9 osôb vrátane vodiča). Žalobkyňa nemala v rámci poistnej zmluvy
pripoistené poistné riziko - požičovňa, taxislužba, autoškola, prenájom vozidla medzi fyzickými a
právnickými osobami ani osobná cestná doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktorých
celková obsaditeľnosť nepresahuje 9 osôb vrátane vodiča, čo nepopiera ani samotná žalobkyňa.
Podstatou výluky je, že ak nastala niektorá z okolností definovaných ako výluka, poisťovateľ neposkytne

poistné plnenie, aj keby formálne išlo o poistnú udalosť vymedzenú v poistnej zmluve (poistných
podmienkach). Škodová udalosť nespĺňala podmienky na poskytnutie poistného plnenia zo strany
žalovanej, keďže vznikla zjavne v dôsledku rizika vylúčeného z dohodnutého poistenia.

3. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 05.12.2024. Podľa žalobkyne má žalovaná

pred a pri uzatváraní poistenia postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa sa obrátila
na žalovanú prostredníctvom jej makléra, ktorému uviedla informácie potrebné pre účely uzatvorenia
poistnej zmluvy havarijného poistenia. Medzi týmito informáciami boli informácie o predmete podnikania
žalobkyne (vrátane taxislužby), čo napokon vyplýva aj z výpisu z obchodného registra. Žalobkyňa mala
plnúdôveruvto,žejejbudeponúknutáadekvátnapoistnázmluvahavarijnéhopoistenia-podľamožnosti

čo najlacnejšia. O poistnom (ne)krytí sa žalobkyňa dozvedala až v momente odmietnutia poistného
plnenia zo strany žalovanej. Nesúhlasila so žalovanou, že mala dohodnuté len bežné využívanie vozidla,
pretože v texte poistnej zmluvy a ani v poistných podmienkach sa takýto výraz nenachádza. V texte
poistnej zmluvy účel využitia vozidla úplne absentuje. Súdu predložila výpis z obchodného registra,
návrh poistnej zmluvy.

4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila, hoci na vyjadrenie bola vyzvaná uznesením
Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 60Cb/27/2024 zo 06.12.2024, ktoré jej bolo doručené 10.12.2024.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 11.06.2025, na ktorom strany sporu zotrvali na písomných

podaniach.Žalovanáupriamilapozornosťnato,žežalobkynibolipredloženédvanávrhypoistnejzmluvy,
pričom sama si vybrala lacnejšiu alternatívu bez pripoistenia taxislužby. Škodová udalosť nastala pri
výkone taxislužby, resp. výpožičky, čo zakladá výluku. Motorové vozidlo bolo dávané do dispozície tretím
osobám, pretože v čase škodovej udalosti vozidlo bolo riadené ďalšou osobou odlišnou od tej, ktorej
bolo vozidlo vypožičané. Podstatou výluky je to, aby vozidlo neprechádzalo do dispozície inej osoby,

pretože vzniká väčšie riziko vzniku škodovej udalosti.

6. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či postup žalovanej, ktorá
neposkytla poistné plnenie, bol správny. Presnejšie v liste z 28.08.2024 označenom ako „Škodováudalosť číslo 9572276644 zo dňa 30.01.2024, Vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti z poistnej
zmluvy číslo 6607631164/5729061839 KS 163ET VF1JL000361462369“ žalovaná žalobkyni oznámila,
že 28.08.2024 bola ukončená likvidácia predmetnej škody. Šetrením bolo zistené, že vozidlo bolo

používané na účely prepravy osôb. Poistná zmluva na predmetné vozidlo bola dojednaná na bežné
využívanie. V zmysle Zmluvných dojednaní Článok V písm. b) sa poistenie nevzťahuje na škody na
vozidle, pokiaľ je vozidlo používané na iné účely ako je uvedené v poistnej zmluve (napr. požičovňa,
taxislužba, autoškola, prenájom vozidla medzi fyzickými a právnickými osobami a osobná cestná
doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje 9 osôb

vrátane vodiča). Nebolo pritom sporné, že bolo uzavreté havarijné poistenie motorového vozidla
XXXXXXXXXX,V.nazákladepoistnejzmluvyč.6607631164,žedošlokpoškodeniumotorovéhovozidla
(k totálnej škode, čo napokon vyplýva aj z listu žalovanej zo 14.02.2024), a že škodová udalosť bola
riadne žalovanej nahlásená. Žalovaná nerozporovala výšku požadovaného plnenia v sume 4.644,03
eura a ani to, že plnenie odmietla z dôvodu uplatnenej výluky poskytnúť.

7. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1
a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

8. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

10. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

11. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) namiesto úrokov z omeškania

podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej
doby omeškania. Súd v súlade s vyššie uvedeným vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 4,25 % zvýšenej

o 9 percentuálnych bodov.

12. Podľa § 2 nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

13. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická
alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou
poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná
zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom

zmluvu uzavrel, oznámené.

14. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,
alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne,

ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie
je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného
mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenémuna požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod
neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

15. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať
povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť,
že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť
potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej
zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

16. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa

poistenie vzťahuje.

17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo.

18. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

19. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd zdôrazňuje, že do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s

jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu.

20. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v
zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a
sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s
právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie

dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.

21.Súdzdôrazňuje,žepodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Obdo/66/2020

z 28.10.2020 platí, že „V zmysle judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) sú právny názor a hodnotiace
úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle ust. § 118 ods.
2 OSP (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, sp. zn. 5Cdo/211/2013
z 13. mája 2014). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového
stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11

ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Pri výkone spravodlivosti súd nesmie
byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným
vlastným predbežným právnym posúdením. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolatelia neodôvodnene
namietali, že nedodržaním procesného postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP bolo porušené ich právo

na spravodlivý proces“.

22. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech
strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktorémôžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne

nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.

23. Úvodom súd upriamuje pozornosť na to, že, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný
uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Súd sa preto

zaoberal len dôvodnosťou aplikovanej výluky zo strany žalovanej (bod 6. tohto rozsudku) a akákoľvek
argumentácia žalovanej neuvedená v liste z 28.08.2024 je pre toto konanie už irelevantná.

24. Súd sa následne zaoberal tým, či žalovaná postupovala správne, keď odmietla poskytnúť poistné
plnenie (bod 6. tohto rozsudku). Z § 788 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poistná udalosť je

definovaná ako náhodná udalosť. Náhodnou udalosťou je každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia
dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane,
prípadne či sa tak stane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase uzavretia poistenia
vie, že už nastala a ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok sa poistenie vzťahuje.
Náhodnou udalosťou môže byť aj udalosť, ktorá nastala v dobe, kedy hrozí vysoký stupeň vzniku

dohodnutého poistného rizika. Pozitívnym vymedzením poistnej udalosti je teda kumulácia poistného
rizika a ujmy vo sfére poisteného. Výber poistného rizika je vecou obchodnej stratégie žalovanej. Naproti
tomu negatívnym vymedzením poistnej udalosti sa zo systému pozitívne určenej skupiny poistných
udalostí vyberie množina škodových udalostí, ktoré nepodliehajú poistnému krytiu zo strany poisťovne
- výluky z poistenia.

25. Z predloženej poistnej zmluvy súd zistil, že táto neobsahuje žiadne vymedzenie bežného využívania
vozidla. Žalobkyňa je podnikateľský subjekt, ktorý podniká podľa výpisu z obchodného registra okrem
inéhoajvoblastitaxislužbaspočtomvozidiel3(tri).Tátočinnosťjepretoprežalobkyňubežná.Zdôvodu,
že sa žalovaná v konaní bránila tým, že motorové vozidlo bolo používané v čase poistnej udalosti na iný

účel ako tomu bolo v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, tak je pre posúdenie tejto otázky rozhodujúce a
zásadnéposúdiťapreukázaťakýúčelpoužívaniamotorovéhovozidlajetedauvedenývpoistnejzmluve,
aby bolo možné následne posúdiť či pri poistnej udalosti bolo vozidlo používané na iný účel alebo nie
a či je tak daná výluka z poistenia alebo nie. Ako už súd uviedol z obsahu poistnej zmluvy vyplýva,
že v nej výslovne žiaden účel, na ktorý by malo byť používané havarijne poistené vozidlo uvedený nie

je. Bolo preukázané predložením iného návrhu poistnej zmluvy, že je možnosť dohodnúť percentuálnu
prirážku za taxislužbu. Treba však zdôrazniť, že ide iba o dojednanie „prirážky“ a nie o určenie „účelu“
použitia poistených motorových vozidiel. Teda ak zmluvné strany nevyužili možnosť v zmluve dohodnúť
prirážku, tak toto samo o sebe ešte neznamená, že poistené motorové vozidlo nemohlo byť využívané
na účel prenechania do užívania tretej osoby. Súd tak má za to, že v poistnej zmluve sa účel použitia

poisťovaného vozidla výslovne neuvádza a jej obsah nevylučuje, že sa vozidlo poisťuje aj za účelom
prenechania do užívania tretej osoby. Už toto samo o sebe by postačovalo na prijatie záveru, že tvrdenie
žalovanejotom,ževozidlobolopoužívanévčasepoistnejudalostinainýúčelakoboluvedenývpoistnej
zmluve je nesprávne, pretože ak v predmetnej zmluve nie je uvedený výslovne žiaden účel použitia,
tak je možné vozidlo používať na akýkoľvek účel a nikdy to nebude „iný“ ako v zmluve dojednaný účel

použitia.

26. Okrem toho pokiaľ žalovaná tvrdila, že vozidlo bolo využívané na účely prepravy osôb tak toto jej
tvrdenie nie je ničím preukázané a podložené. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pri aplikovanejvýluke ale znáša žalovaná, ktorá z aplikovanej výluky vyvodzuje priaznivé dôsledky pre seba. Žalovaná
aplikovanú výluku ničím nepreukázala. Keďže v poistnej zmluve nie je uvedený účel používania vozidla
nemožno aplikovať výluku s odkazom na požičovňu, taxislužbu, autoškolu, prenájom vozidla medzi

fyzickými a právnickými osobami a osobnú cestnú dopravu vykonávanú cestnými osobnými vozidlami,
ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje 9 osôb vrátane vodiča. V rámci súdneho sporu bola
predložená len zmluva o výpožičke z 30.01.2024, na základe ktorej žalobkyňa vypožičala (bezodplatne)
motorové vozidlo B.Y., čo nenapĺňa ani jeden z vyššie demonštratívne uvedených príkladov, keďže
výpožička je bezodplatná, zatiaľ čo ostatné prípady uvádzané žalovanou sú odplatné. Žalovaná

nepreukázala, že B. Y. neužíval motorové vozidlo bežným spôsobom a tým naplnil výluku z poistenia.
Žalovaná preto nedôvodne aplikovala výluku (a tú ani nepreukázala), pretože Zmluvné dojednania
neupravujú výluku pre prípad dočasného bezodplatného prenechania vozidla inej osobe.

27. V tomto smere súd poukazuje aj na iné rozhodnutia, s ktorými sa plne stotožňuje a ich argumentáciu
preberá. Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 1Cob/119/2020 z 27.05.2021 uviedol, že „Súd

prvej inštancie v danom prípade postupoval správne, keď obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení,
že sa jedná o výluku z poistenia neuznal, keď žalovaný nepreukázal, že žalobca prevádzkoval v čase
vzniku škody na motorovom vozidle činnosť s MV, ktorá by zakladala výluku z poistenia. Ako správne
skonštatoval súd prvej inštancie, prenájom dopravných prostriedkov, resp. „autopožičovňa“, tak ako
je uvedené vo výlukách z poistenia, čl. V písm. b) ZD, je v zmysle §630 Obchodného zákonníka

možný iba na základe zmluvy obligatórne vyžadujúcej písomnú formu a tiež odplatne. Žalovaný v
rámci svojej procesnej obrany žiadnym spôsobom nepreukázal odplatné prenechanie MV I. W. na
základe písomnej zmluvy. Tento mal MV prenechané od žalobcu do dočasného užívania a toto užíval
bežným spôsobom, pričom písomne čestne prehlásil dňa 5.8.2018, že MV užíval v čase vzniku
poistnej udalosti bez nájomnej alebo inej zmluvy a bez finančného alebo nefinančného nároku. Je

potrebné zdôrazniť, že žiadne z ustanovení Zmluvy o havarijnom poistení ani poistných podmienok
neustanovuje výluku pre prípad dočasného bezodplatného prenechania vozidla inej osobe, strany si
ustanovenia Zmluvy o havarijnom poistení, resp. ustanovenia ostatných poistných podmienok pre tento
prípad neupravili. Obrana žalovaného spočívajúca v tom, že žalobca opakovane požičiaval MV tretím
osobám, a to v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto ostala výlučne v rovine tvrdení. Nemožno

tak súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že je irelevantné, či k prenechaniu užívania vozidla dochádza
na základe písomnej zmluvy, resp. odplatne, nakoľko práve v odplatnosti a písomnej forme zmluvy
o nájme dopravného prostriedku sa rozlišuje medzi nájmom motorového vozidla ako podnikaním a
medzi výpožičkou MV, ktorá je bezodplatná a nejde o prevádzkovanie podnikania, ale prenechanie
veci na dočasné užívanie, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie.“. Aj v ďalšom rozhodnutí

sp. zn. 2Cob/91/2021 z 16.01.2024 Krajský súd v Bratislave uviedol, že „odvolací súd uvádza, že sa
nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že by sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal
s tvrdením žalovaného, že vozidlo bolo poistené na iné účely ako bolo používané a v tomto čase
došlo k jeho odcudzeniu, takže sa jedná o výluku z poistenia. V článku IV písmeno b) zmluvných
dojednaní žalovaného je ako výluka z poistenia uvedené, že nevznikne právo na plnenie ani pokiaľ

je vozidlo používané na iné účely, ako je uvedené v poistnej zmluve (požičovne, taxi, autoškola a
pod.). Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že žalobca je právnickou osobou s
viacerými predmetmi činnosti, jedným z nich je prenájom motorových vozidiel a pri podpise poistnej
zmluvy označil, že vozidlo bude používať na "bežné účely". Ide výhradne o zodpovednosť zmluvných
strán, aby si zistili a preverili, aký má každá strana predmet podnikania, navyše ak ide o tak významnú

okolnosť ako v tomto spore. Žalobca má v predmete podnikania prenájom motorových vozidiel a
teda, ak dlhodobo vozidlo prenajal určitej osobe (či už ako nájom či podnájom), ide o bežný výkon
jeho činnosti a z jeho strany sa nejedná o výluku z poistenia. Žalovaný nepreukázal v konaní, že by
žalobca označením pri použití vozidla ako použitie bežné, žalovaného zavádzal resp., že by konanie
žalobcu bolo účelové, v záujme určenia nižšieho poistného, ako je bežné pri užívaní vozidla na účel

ako bolo použité. Žalobca v návrhu zmluvy, ako aj v poistnej zmluve samotnej uviedol všetky údaje
riadne a v súlade s vtedy platným stavom, najmä v kontexte jeho predmetu podnikania. Žalovaný
uvedené akceptoval, svojim podpisom vyjadril súhlas a zmluvou bol viazaný. K odvolacej námietke,
kde žalovaný namieta výklad súdu prvej inštancie pojmu autopožičovňa a jeho nesprávnu interpretáciu
v poistných podmienkach odvolací súd uvádza, že z gramatického výkladu pojmu „požičať“ vyplýva

poskytnúť niekomu vec na dočasné užívanie, na istý vymedzený čas. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že žalobca prenechal do užívania vozidlo podnájomcovi na základe zmluvy o podnájme, ktorá
bola uzatvorená na dobu neurčitú za súhlasu prenajímateľa. Zo žiadneho súdu predloženého dôkazu
nevyplýva skutočnosť o prevádzkovaní autopožičovne zo strany žalobcu, resp. poskytovaní, požičiavanípoisteného vozidla na dočasné užívanie. Výraz "autopožičovňa" nie je termín právny a pokiaľ sa stal
súčasťou zmluvných dojednaní, bolo potrebné tento pojem upresniť, a teda jednoznačne rozlíšiť, či
sa jedná aj o jednorazové požičanie vozidla, alebo viacnásobné, či sa jedná o požičanie vozidla na

dobu určitú, resp, časové obdobie dlhšie, alebo iba krátkodobé a pod, tak, aby prejav vôle nepripúšťal
rôzny výklad. Žalobca preukázal, že dal do podnájmu vozidlo konkrétnej spoločnosti, pre ich individuálne
určeného zamestnanca (ako referentské vozidlo) a to na dlhšie časové obdobie, na dobu neurčitú. Je
zrejmé, že nešlo o krátkodobé či jednorazové požičanie si vozidla ako tomu býva pri autopožičovniach,
známych z hovorovej reči, na ktorú sa žalovaný odvoláva. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého

stupňa, že žalovaný nepreukázal, že žalobca by prevádzkoval "autopožičovňu" a že dlhodobý prenájom
(podnájom) vozidla je identický s autopožičovňou. Z predložených dokumentov nie je možné podľa
názoru odvolacieho súdu jednoznačne uzavrieť, že by žalobca použil predmet poistenia v rozpore s
poistnou zmluvou a s dojednaným účelom. Žalovaný použil v zmluve nejednoznačné pojmy a preto nie
je možné ustáliť, čo žalovaný zamýšľal pojmom požičovňa-autopožičovňa. Zmluvná strana, ktorá vniesla
určité pojmy za ne zodpovedá, pretože nejednoznačnosť môže mylne prinútiť druhú zmluvnú stranu

uzavrieť zmluvu, ktorú by za iných okolností neuzatvorila.“.

28. Z vykonaného dokazovania má preto súd za to, že žalovaná nesprávne aplikovala výluku, a následne
nesprávne odmietla poskytnúť poistné plnenie. Žalobkyňa má preto nárok na poskytnutie poistného
plnenia v sume 4.644,03 eura. Táto výška nebola medzi stranami sporu sporná a navyše žalobkyňa

požaduje len polovičné poistné plnenie (bod 1. tohto rozsudku).

29. V spore tak nebola zo strany žalovanej preukázaná dôvodnosť nepriznania poistného plnenia.
Podľa súdu preto žalovaná nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod nepriznania poistného plnenia,
t. j. nedôvodne odmietla poskytnúť požadované poistné plnenie. Naproti tomu žalobkyňa riadne

zdokladovala, že došlo k poškodeniu motorového vozidla. Splnila si preto svoje povinnosti vyplývajúce
jej zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovanou, a teda má právo na poskytnutie poistného plnenia,
ktoré žalovaná neplnila z dôvodu nesprávne aplikovanej výluky. Súd preto zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 4.644,03 eura žalobkyni. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia
do omeškania, zaviazal súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený

vo výške 13,25 % ročne (v súlade s bodom 11. tohto rozsudku) zo sumy 4.644,03 eura. Úrok z
omeškania súd priznal od 13.09.2024, teda po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v
súlade s bodom 14. tohto rozsudku (šetrenie ukončené 28.08.2024 - bod 6. tohto rozsudku). Žalobkyňa
požadovala ale úroky z omeškania už od 10.09.2024, t. j. od času, kedy ešte mohla žalovaná plniť bez
toho, aby sa dostala do omeškania, a preto súd žalobu žalobkyne v tejto časti - úroky z omeškania

požadované skôr než od 13.09.2024 zamietol ako nedôvodnú. Aj podľa Článku XI bod 25. VPP poistné
plnenie je splatné do 15 dní po skončení vyšetrovania nutného na zistenie rozsahu povinnosti žalovanej
plniť.

30.Žalovanámusíznášaťnásledkynesprávnehoposúdeniasvojejpovinnosti,vrátanepovinnostiznášať

stav, kedy sa v prípade nepriznania plnenia dostane do omeškania. Uvedené má základ v § 797
Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva nepochybne povinnosť žalovanej plniť v stanovenej lehote,
teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaná dostala do
omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
žalobkyňa právo požadovať od žalovanej popri plnení úroky z omeškania. Ak teda žalovaná oznámila,

že plniť nebude, nezbavuje ju to povinnosti - v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní, zaplatiť aj
úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j.
v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnila. Nedôvodné nepriznanie poistného
plnenia resp. jeho zníženie nemôže poisťovateľovi poskytovať výhodu v podobe, žeby sa takýmto
konaním nedostal do omeškania, pretože by mohlo dôjsť k strate motivácie riadne si plniť záväzkový

vzťah a spoliehať sa na odloženie splatnosti záväzku až k dátumu právoplatného rozhodnutia súdu.
Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali
preukázanýnárokriadneavčasprešetriťaposkytnúťodbornéstanovisko.Jerovnakodôležitézdôrazniť,
žepoisteníbudúmaťvočipoisťovateľomvdrvivejväčšineprípadovpostaveniedefactoslabšejstrany.Je
pretonevyhnutnétrvaťnaoprávnenostinárokupoistenéhonaúrokyzomeškaniavprípadenesprávneho

posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade by v súvislosti s plnením poistenému
podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2017 bol nastolený taký
stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť
prostredníctvom vágnej odpovede poistenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožnopotom hovoriť o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre
úplné vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez
ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poisteného. Akceptáciou tohto stavu by poisťovatelia

nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa
pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status
narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych
okolností akceptovaný. Súd nesúhlasí s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 447/2022 z 20.09.2022 a ani s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Cdo/122/2002 a sp. zn. 5Cdo/140/2021, pretože súd nevykonáva šetrenie škodovej udalosti. Jediný
subjekt, ktorému Občiansky zákonník zveruje oprávnenie šetriť poistnú udalosť je poisťovňa. Súd v
žiadnom prípade nevykonáva šetrenie poistnej udalosti a tým pádom jeho rozhodnutie ani nemôže
predstavovať skončenie šetrenia, keďže súd nie je orgánom nahradzujúcim povinnosť poisťovne šetriť.
Práve preto majú úroky z omeškania význam a súd ich musí priznať, keďže poisťovňa porušila svoju
povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť. Súd v konečnom dôsledku len preveruje správnosť postupu

poisťovne. Opačný výklad zákona opomína dopady, ktorý takýto výklad môže mať. Tu súd poukazuje na
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 309/2020, ktorých závery
(hoci ide o povinné zmluvné poistenie) platia aj pre tento prípad. Každá poisťovňa by mohla logicky
bez sankcie oddialiť riešenie nepriznaného poistného plnenia ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto
konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre poisťovňu“. S tým úzko

súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu,
ktorý prijíma dovolací súd, či ústavný súd. Pokiaľ by skutočne poistiteľ prakticky nemal poskytnúť aj
úroky z omeškania skôr ako právoplatne rozhodne súd, potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac
súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá).
Takýto výklad sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy a konajúci súd ho

kategoricky odmieta.

31. Pokiaľ si žalobkyňa uplatnila sumu 40 eur predstavujúcu paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, tak súd jej žalobu v tejto časti zamietol. Podľa R 11/2023 je možné priznať
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za splnenia predpokladu, že ide o

platby uskutočnené, ako odplaty za obchodné transakcie, resp. transakcie medzi podnikmi alebo medzi
podnikmiaorgánmiverejnejmoci,ktorévedúkdodávketovarualebokposkytnutiuslužiebzaodplatu(čl.
1 ods. 2 a čl. 2 bod 1 Smernice 2011/7/EÚ). Poskytnutie poistného plnenia z havarijného poistenia túto
definíciu celkom zjavne nespĺňa, keďže nejde o dodanie tovaru a ani o poskytnutie služieb za odplatu.
V tejto časti je žaloba žalobkyne nedôvodná.

32. V nadväznosti na uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie poistného plnenia v sume 4.644,03
eura žalobkyni. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal
súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie žalobkyni úroku z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy
4.644,03 eura od 13.09.2024 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamietol.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení
s § 255 ods. 2 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Súd poukazuje na to, že v zmysle
judikatúry najvyššieho súdu prezentovanej judikátom R 34/2005 (uznesenie najvyššieho súdu z 27.
apríla 2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004) platí, že procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej

pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených
prípadoch považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.,
ale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p.
- pozn. súdu). Predmetný judikát najvyššieho súdu nebol prekonaný neskorším judikátom najvyššieho
súdu, prípadne stanoviskom príslušného kolégia najvyššieho súdu alebo rozhodnutím veľkého senátu

príslušného kolégia najvyššieho súdu, preto je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou
ipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť predmetného judikátu potvrdil najvyšší súd v uznesení z 27. júla
2023, sp. zn. 3Obdo/54/2022, ktorý sa k judikátu R 34/2005 prihlásil a zvýraznil, že procesný neúspech
v príslušenstve pohľadávky má vplyv na pomer úspechu strany vo veci, a teda aj od rozhodnutia o
príslušenstve pohľadávky závisí výrok o nároku na náhradu trov konania. Totožný právny záver zastáva

nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje na komentár k Civilnému sporovému
poriadku, v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j.
víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide oplný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol
naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo),
t.j.aksajehožalobevyhovelovcelomrozsahu.Preurčeniepomeruúspechuaneúspechustránsporuje

potrebné vychádzať z hodnoty nároku ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t. j. ku dňu 11.06.2025. Žalobkyňa
požadovala zaplatenie istiny 4.644,03 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo
sumy 4.644,03 eura od 10.09.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 40 eur. Ku dňu vyhlásenia rozsudku (11.06.2025) ide celkovo o sumu 5.147,63
eura (4.644,03 eura + 463,60 eura + 40 eur). Zo sumy 5.147,63 eura ku dňu vyhlásenia rozsudku súd

žalobkyni prisúdil sumu 5.102,58 eura (4.644,03 eura + 458,55 eura) a vo zvyšku jej žalobu zamietol.
Žalobkyňa tak bola úspešná v sume 5.102,58 eura, čo k žalovanej sume 5.147,63 predstavuje úspech
99,12 %. Žalovaná bola úspešná v zamietajúcej časti 45,05 eura, čo k žalovanej sume predstavuje
úspech 0,88 %. Čistý úspech žalobkyne je potom 98,24%.

34. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 98,24 %.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom
súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.